Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123212263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX, štátny občan SR, právne zastúpený AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom,
Hurbanova 752/1, IČO: 52 619 818, proti žalovanej: A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. F. G., H.
XXXX/XX, právne zastúpená ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia
BARTKOVÁ,sosídlomTrenčín,Piaristická6667,IČO:42021626,ovydaniebezdôvodnéhoopatrenia,o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. septembra 2024, č. k. 68C/57/2023
- 151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. čo do sumy 13.725,- eur
s prísl. a vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 20.12.2023 sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 16.766,79 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.04.2020 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Dôvodil tým, že žalobca a žalovaná sú každý v 1/2-ici podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. D. F. G., obec F. D. F. G., a to bytu č. X na 2.
poschodí vo vchode I. 13 bytového domu súp. č. XXXX postavenom na C-KN pozemku parc. č. XXXX/
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXXX/
XXXXX, ako aj nebytového priestoru č. XXX (garáže) na 1. poschodí vo vchode I. XX bytového domu
súp. č. XXXX postavenom na C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 271 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXX. Okrem toho sú žalobca a
žalovaná - každý v X/XX-XXX - podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre
k.ú. F. D. F. G., obec F. D. F. G., a to C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 1.524 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie. Žalobca tvrdil, že od 20.04.2020 tieto spoločné nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaná
spolu s maloletými deťmi žalobcu a žalovanej. Žalovaná žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi
neplatí žiadne nájomné za užívanie celej nehnuteľnosti a nedovoľuje mu ani vstúpiť do nehnuteľnosti za
účelom kontroly jej stavu. Vzhľadom na to, že žalovaná užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojhospoluvlastníckeho podielu bez toho, aby bola medzi ňou a žalobcom uzatvorená v tomto smere nájomná
alebo iná zmluva, dochádza tak z jej strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. V dôsledku
týchto skutočností žalobca žiadal od žalovanej primeranú náhradu, keďže sa s ňou nikdy nedohodol na

bezplatnom užívaní týchto spoločných nehnuteľností. V súčasnej dobe je vedené aj konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Žalovaný svoj nárok opieral o §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6Cdo 184/2010. Pokiaľ ide o výšku požadovanej finančnej náhrady,
žalobca pri určovaní výšky mesačného nájomného za sporné nehnuteľnosti vychádzal z cien na

internetovej stránke J. , pričom dospel k priemernej výške mesačného nájomného v sume 762,50
eur mesačne. Za užívanie svojho 1/2-ičného spoluvlastníckeho podielu žiadal priznať sumu 381,25
eur mesačne za obdobie od 20.04.2020 do 20.12.2023. Žalobca žiadal priznať za mesiac 04/2020
alikvotnú čiastku vo výške 127,08 eur, za mesiace 05/2020 - 11/2023 žiadal priznať sumu 381,25 eur
mesačne a za mesiac 12/2023 žiadal alikvotnú čiastku vo výške 245,96 eur. Dlžnú sumu bezdôvodného
obohatenia žalovanej žalobca vyčíslil na sumu 16.766,79 eur, pričom zároveň žiadal úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne z celej dlžnej sumy od 20.04.2020 do zaplatenia. Žalovaná k podanej žalobe uviedla,
že spoločnú vec nad rámec svojho 1/2-ičného spoluvlastníckeho podielu neužíva, pretože v spoločnom
byte okrem nej bývajú aj 2 maloletí synovia žalobcu a žalovanej. Tí rovnako, ako ona, užívajú spoločný
byt. Žalovaná tak užíva maximálne 1/3 zo spoločných nehnuteľností, keďže zvyšok, aj so súhlasom
žalobcu, užívajú aj jeho synovia. Ak niekto užíva spoluvlastnícky podiel žalobcu, sú to v prvom rade

jeho synovia, ktorí tak robia aj s jeho súhlasom. Nie je tak naplnená ani prvá premisa, z ktorej vychádza
žalobca, že by žalovaná mala užívať niečo nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Neužíva ani
toľko, čo jej patrí, takže nemôže byť povinná hradiť žalobcovi nejakú náhradu. Ďalej žalovaná poukázala
na to, že žalobca nepreukázal, že by už v apríli 2020 užívala podiel žalobcu ani to, že tak mala robiť
v danom období proti jeho výslovnému zákazu. Poprela, že by v období rokov 2020 - 2023 niekedy

užívala spoluvlastnícky podiel žalobcu, resp. že by ho v roku 2020 alebo 2021 užívala napriek nesúhlasu
žalobcu. Ďalej poukázala na to, že žalobca a žalovaná boli manželmi do 23.02.2022 a dovtedy existovalo
aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V jeho rámci, ako manželia spoločne hospodárili, ich
príjem bol spoločný, rovnako, ako aj ich výdavky. Zásadne tak nie je možné uplatňovať vzájomné nároky
manželov počas obdobia trvania BSM. Žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k obdobiu od

20.04.2020 do 14.06.2016. Tento nárok žalobca uplatnil až dňa 20.12.2023, pričom premlčacia doba je
podľa § 106 ods. 1 OZ 2 roky, resp. všeobecná doba podľa § 101 OZ je 3 roky. Ďalej považovala za
absolútne neopodstatnený uplatnený nárok na úrok z omeškania. Povinnosť vydať prípadné obohatenie
vzniká tomu, kto sa bezdôvodne obohatil až na základe výzvy na vydanie obohatenia a stanovenia
lehoty na jeho úhradu. Do tejto doby nedochádza k omeškaniu s vydaním prípadného obohatenia.

Takáto výzva nebola v konaní preukázaná, preto uplatnený úrok z omeškania je absolútne nedôvodný.
Ďalej namietala, že žalobca svoj nárok na vydanie obohatenia pripodobňuje nájomnému vzťahu, kedy je
otázne, či je reálne, aby napr. žalobca prenajal ideálnu polovicu bytu a za akú hodnotu. Stanovenie výšky
prípadnej náhrady len matematickým prepočtom ceny nájmu nie je správne a nezodpovedá reálnym
možnostiam trhu a skutočnosti. Na základe toho aj stanovenie výšky náhrady tak, ako ju určil žalobca,

neodráža reálnu situáciu na trhu a možnosti "prenájmu" danej nehnuteľnosti v danej dobe uplatneného
obdobia rokov 2020 - 2023. Žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný stav veci: Žalobca a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. D. F. G., obec Nové Mesto nad

Váhom, a to bytu č. 1 na 2. poschodí vo vchode I. XX bytového domu súp. č. XXXX postavenom na C-KN
pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2 spolu s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom
k pozemku XXXXX/XXXXX, ďalej nebytového priestoru č. XXX (garáže) na 1. poschodí vo vchode
I. XX bytového domu súp. č. XXXX postavenom na C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 271 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXX. Okrem
toho sú žalobca a žalovaná - každý v X/XX-XXX - podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX pre k.ú. F. D. F. G., obec F. D. F. G., a to C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere
1.524 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Na tunajšom súde prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Žalobca a žalovaná sú bývalí manželia. Ich manželstvo uzatvorené dňa 23.08.2014 zaniklo rozvodom
dňa 23.02.2022, pričom z neho pochádzajú 2 maloleté deti, maloletý L. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletý
B. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorí boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti žalovanej. Žalobcaje povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 230,- eur mesačne a sumou 80,- eur mesačne
na tvorbu úspor. Nebolo sporné, že aktuálne v žalobe uvedené spoločné nehnuteľnosti žalobca ako
spoluvlastník neužíva, ale využíva ich na bývanie žalovaná a obe maloleté deti účastníkov. Žalovaná

platí náklady spojené s užívaním bytu (elektrinu, vodu, plyn, fond opráv, poplatky za komunálny odpad)
a žalobca platí splátky hypotéky 434,98 eur, poistné cca 70,- eur ročne a daň z nehnuteľností cca 80,-
eur. Žalobca pri výsluchu uviedol, že sa so žalovanou nikdy nedohodli na výlučnom užívaní daného bytu
žalovanou. Tento byt nadobudli kúpou v roku 2013 a v roku 2014 sa do uvedeného bytu nasťahovali.
Byt bol od počiatku určený na bývanie rodiny a ich detí, pričom v roku 2015 sa im narodil syn L. a v roku

2017 syn B.. V tomto byte fungovali ako rodina do apríla 2020, kedy žalovaná požiadala o nariadenie
neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze vstupu a v zákaze priblíženia žalobcu. Žalobca bol v
spoločnom byte naposledy dňa 18.04.2020. Pokiaľ ide o bývanie detí v uvedenom byte, po 18.04.2020
so žalovanou žiadnu novú dohodu v tomto smere neuzatváral. Žalobca od kúpy predmetného bytu až
doposiaľ hradí v plnej výške hypotéku vo výške 434,98 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti cca 80,- eur
ročne a poistné cca 70,- eur ročne. Aktuálne pracuje v Novom Meste nad Váhom, kvôli čomu si musí

prenajímať bývanie, za ktoré platí 520,- eur mesačne, na čo by mu podľa jeho názoru mala žalovaná
prispievať. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že v roku 2013 so žalobcom plánovali spoločnú budúcnosť
a založenie rodiny. Hľadali nehnuteľnosti, ktoré by im vyhovovali, pričom natrafili na tento byt. Dôvodom
vylúčeniažalobcuzužívaniabytuboloto,žepoužívalnadetinevhodnévýchovnémetódy,čosaprejavilo
na ich psychosomatickom stave a zdraví. V spoločnom byte má každé dieťa svoju vlastnú izbu, teda

ona spoločný byt neužíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica. Žalovaná od rozvodu
manželstva hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu (elektrinu, plyn, vodu, fond opráv), vrátane
poplatkov za komunálny odpad. Má záujem situáciu ohľadne bytu vyriešiť. Nechala vypracovať znalecký
posudok a snaží sa dospieť k nejakému riešeniu.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným záverom: Žalobou uplatnený
nárok žalobcu voči žalovanej súd právne subsumoval pod ustanovenie § 137 ods. 1 OZ, ako nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Ide
o samostatný právny nárok, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote upravenej
v § 101 OZ. Keďže žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal jej

dôvodnosťou. Žalobca na súde podal žalobu dňa 20.12.2023, pričom sa domáhal priznania náhrady za
neužívanie spoločnej veci za obdobie od 20.04.2020 do 20.12.2023, a to za každý jednotlivý mesiac.
Berúc do úvahy štandardnú 3- ročnú premlčaciu dobu, súd vyhodnotil ako premlčané nároky vzniknuté
pred 20.12.2020. Žalovanými nárokmi za obdobie od 20.04.2020 do 20.12.2020 sa preto súd meritórne
nezaoberal, keďže boli už v čase podania žaloby podľa § 101 OZ premlčané, a teda ich nie je možné

priznať.

5. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovaného nároku, tu súd v rade prvom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6 Cdo/184/2010, v ktorom sa uvádza: "Nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu

vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu (ich
spoluvlastníckych podielov). Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa

na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, aká zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o
bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti) alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či
ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiadny nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,

ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom
oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento
spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný, a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však

nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže
byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne
okolnosti, pri jednotlivých častiach veci rozdielna."6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoluvlastnícky podiel žalovanej na spoločných
nehnuteľnostiach predstavuje 1/2-icu, ako aj to, že v spoločných nehnuteľnostiach býva, resp. tieto
využíva žalovaná a aj 2 spoločné maloleté deti účastníkov. Za situácie, že spoločné nehnuteľnosti

sú bežným spôsobom obývané, resp. užívané trojčlennou rodinou, možno spoľahlivo vylúčiť,
že by žalovaná mohla užívať spoločné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2-ca. V skutočnosti tak žalovaná osobne spoločnú nehnuteľnosť
užíva len v rozsahu cca 1/3-ina a vo zvyšnej časti túto užívajú maloleté deti účastníkov konania. Žalobca
tak podľa presvedčenia súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v tomto konaní základnú

skutočnosť, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať voči žalovanej náhradu podľa § 137 ods. 1 OZ, keďže táto vec
neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Navyše z dokazovania vyplynulo, že od počiatku
bolzámeržalobcuažalovanejspornýbytagarážnadobudnutédopodielovéhospoluvlastníctvavyužívať
na účely bývania rodiny a ich spoločných detí. Nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by medzičasom
medzi žalobcom a žalovanou došlo k zmene pôvodnej dohody ohľadne bydliska, resp. miesta určeného

na bývanie spoločných detí. Možno preto konštatovať, že užívanie spoločných nehnuteľností maloletými
deťmi účastníkov je plne v súlade s pôvodnou dohodou strán sporu a bývanie detí v spoločnom
byte žalobcu a žalovanej predstavuje jednu z foriem plnenia si vyživovacej povinnosti žalobcu voči
jeho 2 maloletým deťom, spočívajúcu v zabezpečení adekvátneho bývania prostredníctvom realizácie
spoluvlastníckeho práva otca/žalobcu k sporným nehnuteľnostiam.

7. Ďalej súd poukázal na to, že argumentácia žalobcu poukazujúca na vykonávané úhrady splátok
hypotéky použitej na kúpu sporných nehnuteľností v plnom rozsahu (t. j. aj za spoluvlastnícky
podiel žalovanej) nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku v tomto konaní.
Vyporiadanie vzájomných práv v tomto smere môže prichádzať do úvahy napr. pri zrušení a vyporiadaní

podielovéhospoluvlastníctva,nievšakakovzájomnýspoluvlastníckynárokuplatnenýpodľa§137ods.1
OZ. Za situácie, kedy žalovaná pri užívaní spoločnej veci nepresahuje rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu a zároveň práva spojené so spoluvlastníckym podielom žalobcu užívajú maloleté deti žalobcu,
je úplne bez významu aj to, že žalobca si v súčasnej dobe platí iné bývanie. Len pre úplnosť súd
ešte poznamenal, že vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania

manželstva účastníkov (t. j. od 23.08.2014 do 23.02.2022), by bolo zásadne vylúčené, aby v tomto
období žalobca mohol úspešne požadovať od žalovanej ako manželky, náhradu za neužívanie spoločnej
veci, bez toho, aby preukázal, že manželka má majetok nespadajúci do režimu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, z ktorého by takého úhrady mohla vykonávať. Prostriedky patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej by na takúto úhradu totiž použité byť nemali. Z

uvedených dôvodov súd podanú žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu, a preto ju zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej strane priznal proti
neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že v celom
rozsahu nesúhlasí s vydaným rozsudkom a jeho odôvodnením. Je nemysliteľné, aby súd, ktorý má byť
nestranný, neustále zvýhodňoval postavenie žalovanej, a to úplne vo všetkých súdnych konaniach. V
zmysle rozhodnutí súdu má žalovaná iba práva a žalobca má zase iba povinnosti. Žalobca upozorňuje

na skutočnosť, že žalovaná opäť ako vždy využila vo svoj prospech samotné deti, kedy argumentovala,
že predmet žaloby užívajú vlastne ony a nie samá žalovaná. Absolútne sa nestotožňuje s vyjadrením
súdu, ktoré uviedol na strane 5, v bode 18. rozsudku. Žalovaná sa na súde vyjadrila tak, ako aj v
iných konaniach, že nemá problém žalobcu vpustiť do spoločnej nehnuteľnosti, pravda je však taká,
že keby tak skutočne chcel urobiť, hrozí mu zo strany žalovanej trestné konanie, ktoré by odôvodnila

neoprávneným vstupom do jej obydlia. Konaním žalovanej teda dochádza k tomu, že žalobca nemôže
využívať svoj spoluvlastnícky podiel, preto sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia v konaní,
sp. zn.: NM-11C/46/2022. K tvrdeniu súdu na strane 6 v bode 20. rozsudku uviedol, že toto bolo
zámerom vtedy fungujúcej rodiny, ktorej súčasťou bol aj žalobca. Byt teda momentálne využíva žalovaná
a spoločné deti. Treba však uviesť, že o všetkom, čo sa týka spoločnej nehnuteľnosti, rozhoduje výlučne

žalovaná a žalobca nemá možnosť do týchto vecí zasahovať a o nich spolurozhodovať. Preto nie je
možné, aby súd priznal právo iba žalovanej bez akéhokoľvek prihliadnutia na práva žalobcu. Aktuálny
stav je absolútne neudržateľný. Žalobca okrem platieb hypotekárneho úveru, ktoré sú momentálne
vo výške 434,98 eur, dane z nehnuteľnosti, ktorá bola vo výške 80,- eur ročne a poistného vo výške 70,-eur ročne, si plní aj vyživovaciu povinnosť mesačne voči deťom. Už z tohto je zrejmé, že žalobca okrem
výživného má ďalšie náklady, nie len spojené s bytom, ktorého je spoluvlastníkom so žalovanou, ale
má náklady aj na samotný nájom bytu, ktorý si musel prenajať vo výške 520,- eur mesačne z dôvodu,

že nemôže reálne užívať spoločnú nehnuteľnosť a navyše sám nemôže požiadať o nový hypotekárny
úver z dôvodu, že už jeden hypotekárny úver má. Nesúhlasí s vyjadrením žalovanej na pojednávaní
dňa 17.09.2024, ktorá uvádzala, že žalobca mal doteraz dlh na výživnom, kedy hradil výživné na mal.
B. vo výške 100,- eur a na mal. Damiána vo výške 120,- eur, a že sa až neskôr rozhodol rešpektovať
rozhodnutie súdu. Celé vyjadrenie žalovanej, ako aj iné jej tvrdenia v tomto konaní, sa nezakladajú

na pravde, pretože nová výška výživného bola súdom rozhodnutá v iných konaniach bez vedomosti
žalobcu. Ďalším hrubým klamstvom žalovanej na tomto pojednávaní bolo aj jej tvrdenie, že dôvodom,
prečo došlo k vylúčeniu žalobcu z užívania bytu bolo to, že žalobca vraj používal na deti nevhodné
výchovné metódy, čo sa vraj prejavilo na psychosomatickom stave a zdraví detí. Práve žalovaná sa
nevhodne správala k ich deťom, ktoré z tohto dôvodu žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Nikdy
nebolo preukázané žiadne nevhodné správanie k deťom zo strany žalobcu. Z uvedených dôvodov sa

dostáva do situácie, že má len výdavky, ktoré presahujú jeho finančné možnosti a po úhrade všetkých
uvedených nákladov mu nezostávajú na vlastný život žiadne finančné prostriedky, čo je preukázané
aj v iných konaniach. Z prebiehajúcich súdnych konaní je zrejmé, že pokiaľ ide o práva žalobcu,
tak žalovaná argumentuje tým, že: „Ako otec nemáš žiadne práva“, a keď ide o jeho povinnosti, tak
argumentuje nasledovne: „Však sú to tvoje deti, o ktoré si povinný sa starať“. Naďalej si uplatňuje nárok z

dlžného nájomného v tej časti, voči ktorej žalovaná nevzniesla námietku premlčania, ktorý si uplatnil dňa
21.12.2023 spätne 3 roky, čiže za obdobie od 20.12.2020 do 21.12.2023, a to aj úrokov z omeškania,
a to od prevzatia výzvy dňa 11.10.2023 na úhradu nájmu. Žalovaná ďalej uvádza, že výška náhrady
tak, ako ju určil žalobca, neodráža reálnu situáciu na trhu a možnosti prenájmu v danej nehnuteľnosti v
danej dobe. Práve naopak, žalobca až štyrmi zverejnenými inzerátmi na realitných portáloch dostatočne

preukázal priemernú cenu nájmov v Novom Meste nad Váhom. Dokonca aj podľa znaleckého posudku
č. 74/2024 vypracovanom Ing. Ištokom stanovujúcom spoločnú cenu nehnuteľnosti strán sporu, ktorý
predložila žalovaná, vychádza priemerný nájom na sumu 400,- eur. V nadväznosti na uvedené, považuje
vydaný rozsudok za nesprávny a navrhoval, aby súd rozhodol nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 13.725,- eur za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1/2 nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. D. F. G., M. F. D. F. G., M. F. D. F. G., ako byt
č. 1 na 2. p. vo vchode č. 13 bytového domu sup. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XXX a k
tomuto bytu zároveň patriaci aj spoluvlastnícky podiel vo výške XXXXX/XXXXX na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „C“ KN parc.
č. XXXX/XXX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2, a tiež aj ako nebytový priestor č. 2-109

(garáž) na 1. p. vo vchode I. 13 bytového domu súp. č. domu XXXX postaveného na parc. č. XXXX/
XXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „ C“ KN parc. č. XXXX/XXX
- Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2, od 20.12.2020 do 21.12.2023 a následne mesačne
vo výške 381,25 eur až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 1.008,46 eur od 11.10.2023 do 20.12.2023 a následne až do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. A prizná žalobcovi trovy konania.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje odvolanie žalobcu, jednak, čo sa
týka merita veci a petitu odvolania za úplne zmätočné, a jednak, čo sa týka obsahu odvolania, za úplne

nedôvodné. Žalobca v obsahu svojho odvolania neuvádza žiadnu takú právne relevantnú námietku,
ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie
vo veci samej. Žalobca v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nezohľadnil pri svojom
rozhodovaní to, že aktuálny stav je pre žalobcu údajne neudržateľný, nakoľko on hradí hypotéku, výživné
na mal. deti a prenájom svojho bytu a že on ako žalobca nemôže požiadať o nový hypotekárny úver,

pretože už jeden úver má. Tieto skutočnosti vôbec nie sú relevantné pre právne posúdenie danej veci.
Žalobca pôvodne podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a pri posudzovaní jej dôvodnosti je
nerozhodné, či žalobca má možnosť si zobrať hypotekárny alebo nie. Na druhej sa nedá nepoukázať na
tú skutočnosť, že žalobca bol zaviazaný platiť na ich maloleté deti výživné vo výške 230,- eur mesačne
na každé dieťa, čo spolu predstavuje 460,- eur mesačne. Suma 70,- eur, na ktorú poukazuje žalobca vo

svojej tabuľke, je len nedoplatok na zameškanom výživnom a na sumu bežného mesačného výživného
mená vplyv. Podanou žalobou žalobca žiada, aby ona platila žalobcovi nájomné za byt, ktorý s jeho
súhlasom užívajú aj ich spoločné deti. Toto nájomné žiada vo výške 381,25 eur mesačne. Pozerané na
vec optikou žalobcu, tak po zohľadnení týchto jeho domnelých nárokov, by vlastne žalobca zrejme chcelplatiť výživné na každé dieťa len v sume 39,37 eur (460 – 381,25 = 78,75 eur/2 = 39,37 eur). Práve toto
považuje za stav, ktorý je absolútne neudržateľný, a nie to, čo tvrdí žalobca. Pritom aktuálny čistý príjem
žalobcu ako otca ich detí je 2.131,75 eur mesačne. Pokiaľ k tomuto príjmu pripočítame ešte aj domnelý

nárok na nájomné, tak príjem žalobcu ako otca by bol až 2.513,- eur v čistom. Ak by sme uvažovali
o primeranom výživnom na dve maloleté deti na úrovni 25 - 30 % z čistého príjmu povinného rodiča, tak
súd by ho určoval v rozmedzí 628,25 eur až 753,9 eur mesačne, a nie na úrovni 460,- eur mesačne, ako
ho určil pôvodne. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že umožnenie bývania deťom zo strany
žalobcu, si žalobca plní svoju vyživovaciu povinnosť a nemá nárok žiadať náhradu z takéhoto užívania

spoločného bytu. Keďže byt užívajú na základe ich súhlasu vlastníkov aj ich dve maloleté deti vo veku
8 a 9 rokov, neužíva ona už z tohto dôvodu viac, ako pripadá na jej spoluvlastnícky podiel 1. Súhlas
žalobcu s takýmto užívaním bytu bol zohľadnený aj vo výdavkoch na mal. deti, kedy súd tento výdavok
do výdavkov detí a ani matky nezahrnul a výživné určil s tým, že tento výdavok neexistuje a spoločné
deti užívajú byt bez povinnosti nájomného. Je jednoznačne presvedčená o tom, že súd prvej inštancie
vec spravodlivo posúdil práve s ohľadom na dohodu rodičov o užívaní bytu ich deťmi a s ohľadom na

určenie výšky výživného žalobcu ako otca ich mal. detí. Výška výživného na mal. deti bola určená práve
so zohľadnením toho, že náklady na bývanie detí sú čiastočné pokryté aj zabezpečením bývania zo
strany otca. Súd v konaní o určenie výživného vôbec nepočítal s tým, že otec bude chcieť za užívanie
spoločného bytu matkou s deťmi nájomné. Keby bol býval otec v konaní o výživnom uviedol túto, pre
rozhodnutie nepochybne podstatnú okolnosť, a síce, že od matky mal. detí bude požadovať nájom za

užívanie bytu deťmi, tak táto okolnosť by mala zásadný vplyv na výdavky detí, výdavky matky a aj na
príjem otca, a výška vyživovacej povinnosti by sa primerane tomu aj zvýšila (t. j. výdavky by sa zvýšili
a príjem otca by sa zvýšil). Uvedené však nebolo na programe dňa, keďže otec nemal žiadne výhrady
voči užívaniu bytu deťmi a žiadne nájomné nežiadal. Okrem vyššie uvedenej argumentácie poukázala
aj na to, že samotné odvolanie žalobcu je nezrozumiteľné a vnútorne rozporné. Odhliadnuc od toho, že

žalobca v podanom odvolaní sa vôbec nedrží ním uvedených odvolacích dôvodov, a tieto sú tak bez
vecnej argumentácie, aj samotný rozsah jeho odvolania je zmätočný. Na jednej strane žalobca v úvode
svojho odvolania uvádza, že odvolanie podáva v celom rozsahu, avšak v samotnom petite odvolania už
uvádza, že žiada priznať sumu 13.725,- eur, čo je o 3.041,79 eur menej, ako v pôvodne podanej žalobe.
Túto zmätočnosť rozsahu podaného odvolania je potrebné podľa žalovanej odstrániť a žalobcu vyzvať

na to, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie, keď v úvode tvrdí, že v celom rozsahu
a v petite žiada rozhodnúť len o sumu 13.725,- eur z pôvodných 16.766,79 eur. Pritom v odvolacom
konaní stále platí § 365 ods. 3 CSP. Ďalšou zmätočnosťou žalobcom podaného odvolania je doplnenie
petitu odvolania o nové výroky, ktoré sa v pôvodnej žalobe neuvádzali. Žalobca podal žalobu v znení:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.766,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 16.766,79 eur od 20.04.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.“
Naproti tomu, podané odvolanie mení a rozširuje tento petit žaloby tak, že: Žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 13.725,- eur a) za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1 nehnuteľnosti
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. D. F. G., M. F. D. F. G., M. F. D. F. G., ako
byt č. 1 na 2. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XXX

a k tomuto bytu zároveň patriaci aj spoluvlastnícky podiel vo výške XXXXX/XXXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „C“ KN
parc. č. XXXX/XXX – Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271m2, a tiež aj ako nebytový priestor
č. 2-109 (garáž) na 1. p. vo vchode č. 13 bytového domu súp. č. domu XXXX postaveného na parc.
č. XXXX/XXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXX na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „C“ KN parc.
č. XXXX/XXX – Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2, od 20.12.2020 do 21.12.2023 b) a
následne mesačne vo výške 381,25 eur až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva c) spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.008,46 eur od 11.10.2023 do 20.12.2023 a následne
až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Doplnenia výroku žaloby pod

písm. a) a b) neboli predmetom konania na súde prvej inštancie a odvolací súd o nich nemôže meritórne
rozhodovať. Na základe toho je podané odvolanie zmätočné, pretože uplatňuje v konaní niečo iné, než
bolo predmetom pôvodnej žaloby a aj z týchto dôvodov je potrebné ho zamietnuť, nakoľko podľa §
371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Je toho názoru, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič vytknúť. V tomto

smere absolútne nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vec nesprávne právne
posúdil. Práve naopak, pokiaľ by sa súd prvej inštancie striktne držal právneho posúdenia žalobcom,
a teda vec posudzoval ako vydania bezdôvodného obohatenia, čo žalobca pôvodne žiadal, musel by
ju voči žalovanej ako nedôvodnú zamietnuť, už len z toho dôvodu, že ona sa bezdôvodne obohatiťužívaním(aj)jejvecinemohla.OkresnýsúdTrenčínakosúdprvejinštancietakvnapadnutomrozhodnutí
zohľadnil všetky podstatné tvrdenia účastníkov a tieto zhodnotil v zmysle vykonaného dokazovania a
presvedčivo zdôvodnil prečo nároku žalobcu nevyhovel. V tomto svetle je jeho rozhodnutie zákonné a

odrážajúce vo veci vykonané dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie správne zistil rozhodujúci skutkový
stav veci. Odvolací dôvod(y) žalobcu tak jednoznačne nie je daný v žiadnej časti. Súd prvej inštancie
sa skutočne riadne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami, ako z pohľadu argumentácie,
tak žalobcu, ako aj žalovanej, a jeho rozhodnutie vníma ako spravodlivé a jednoznačne zákonné. Na
základevšetkýchtýchtoskutočnostížalovanážiadalaodvolacísúd,abynanedôvodnénámietkyžalobcu

uvedené v jeho zmätočnom odvolaní neprihliadol, a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne a zákonné potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava
všetkých svojich predchádzajúcich písomných i ústnych vyjadrení. Celé vyjadrenie žalovanej odmieta
v celom jeho rozsahu. Žalovaná zavádza súd nepravdivými informáciami, ktoré sa nezakladajú na

pravde a reálnych skutočnostiach a vôbec nesúvisia s podanou žalobou. Vyjadrenie žalovanej žalobca
považujezanedôvodnéaúčelové.Predmetomtohtokonaniajenárokžalobcunanáhraduzaneužívanie
spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu titulom § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predmetom tohto konania v žiadnom prípade nie je vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom,
na ktorú to celé upriamuje žalovaná. Opakovane uvádza, že nikdy nebola medzi žalobcom a žalovanou

uzatvorená akákoľvek dohoda, že spoločný byt bude užívať výlučne žalovaná a spoločné deti. Žalovaná
uvádza, že príjem žalobcu je viac ako 2.000,- eur. Treba však poukázať na to, že aj príjem žalovanej
je v tej istej výške a vzhľadom na to, že pracuje ako vedúca lekárne, jej príjem predstavuje aj príplatky
za uvedenú funkciu, čiže výrazne prevyšuje vyššie uvedenú sumu. V celom rozsahu odmieta, aby
boli do tohto konania vťahované ich spoločné deti. Od začiatku žalovaná zneužíva spoločné deti

ako dôvod prečo má práve ona nárok na užívanie celej nehnuteľnosti. Účelom stanovenia výšky
výživného súdom je zohľadnenie príjmov obidvoch rodičov (nie len príjmu otca). Stanovené výživné
súdom zohľadňuje potreby spoločných maloletých detí, ako aj ich náklady spojené s bývaním s
ohľadom na príjem rodičov. Žalovaná bola úspešná v tom, že sa jej podarilo vymôcť od žalobcu také
výživné k pomeru jeho príjmu, ktoré výrazne presahuje priemer pri určovaní výživného v porovnaní s

výživným určeným súdom v iných prípadoch detí. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu prezentovaný žalovanou
ohľadom užívania jednotlivých podielov, je viac než zaujímavý. Ona užíva len 1/3 nehnuteľnosti a
zvyšok 2/3 užívajú spoločné deti. Vyvstáva teda otázka, aký vlastne podiel by mal mať resp. užívať
samotný žalobca. Podľa vyššie uvedeného kľúča na neho nevychádza žiadny podiel, ale povinnosti
uhrádzať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti zbavený nie je, a to ani čiastočne. Ak by aj

žalobca pripustil, že žalovaná užíva len 1/3, tak nárok žalobcu je minimálne v tej istej výške, ako
žalovanej, a to vo výške 1/3. Na spoločné detí by teda pripadal podiel vo výške 1/3. Z uvedených
dôvodov je teda neprijateľné, aby súd v prvostupňovom konaní nepriznal žalobcovi akýkoľvek nárok
a zbavil ho jeho nároku ako riadneho podielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti v plnom
rozsahu. S prihliadnutím na vyššie uvedené je dôležité podotknúť, že žalobca má výrazne obmedzené

právo vôbec užívať svoj majetok, čo je v rozpore so základnými právami garantovanými v zmysle
Ústavy SR. Žalobca sa domnieva, aj vzhľadom na vyššie uvedené, že v tomto konaní je nielenže
priamo dotknutý na svojich základných právach garantovaných Ústavou SR, ale taktiež je tu-výrazne
narušená zásada rovnosti účastníkov konania, na ktorú by mal súd prihliadať, a ktorá by mala byť
zachovaná aj v zmysle základných princípov Civilného sporového poriadku podľa čl. 6 CSP. Zásadu

rovnosti zbraní a vyjadrení treba vnímať ako rovnakú mieru možnosti oboch strán sporu participovať
na procesných úkonoch ako vlastných, tak i procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby sa
ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu, vyjadreniu či dôkazu mala protistrana objektívnu možnosť
sa vyjadriť. V tomto prípade nemožno hovoriť, že by žalovaná vystupovala na strane, kde by bolo
potrebné zvážiť zásadu ochrany slabšej strany (aj napriek tomu, že žalovaná sa do takejto pozície

od počiatku stavia), práve naopak, v tomto prípade je výrazné znevýhodnený a dotknutý na svojich
právach práve žalobca. A to aj v súvislosti s doteraz rozhodovacou činnosťou súdu. Zastáva názor,
že v tomto spore sa nachádza v stave neistoty, pretože aj vzhľadom na jeho postavenie, v akom sa
nachádza, je v určitej právnej neistote a je s ním ako s procesnou stranou nakladané procesné inak
(horšie), než so stranou žalovanej. Pokiaľ nedôjde k odstráneniu tejto neistoty a súd nevezme v úvahu

a neprihliadne aj na potreby a situáciu žalobcu, t. j., nezaistí rovnaké možnosti uplatnenia práv obom
stranám, nie je možné, aby vydal aj adekvátne spravodlivé rozhodnutie. Opakovane pripomína súdu, že
už viac ako tri roky žalobca uhrádza výlučne sám hypotekárny úver a žalovaná, napriek tomu, že má
taký istý príjem ako on (pravdepodobne aj vyšší vzhľadom na jej pracovnú funkciu v lekárni), na tentovýdavok vôbec neprispieva a neprispievala. Navyše celé toto konanie je smerované nielen k tomu, že
žalobca nemá žiadny nárok z bezdôvodného obohatenia od žalovanej za nadužívanie spoluvlastníckeho
podielu, ale aj celkové znižovanie hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý by mu pripadol v

rámci podielového vyporiadania. Dlhodobo je traumatizovaný vzťahovými problémami, ktoré vytvára
permanentne žalovaná, je neustále tlačený viac a viac do kúta. Nie je ochotná mu kompenzovať to, že
nehnuteľnosťužívabeztoho,abymuprispievalapolovicounanáklady,ktorémásbytom,pretosazačína
vážne zaoberať myšlienkou, že prestane uhrádzať splátky hypotekárneho úveru tak, aby dosiahol, že byt
pôjde následne do dražby. Tento spôsob je v podstate pre žalobcu jediné možné riešenie, ktoré by mu

minimálne zaručilo, že navrhovateľ dražby - banka a dražobník poverený vykonaním dražby musia zo
zákona vypracovať znalecký posudok s trhovou cenou bytu. To by následne znamenalo, že prevyšujúci
výťažok po vydražení bytu a uspokojení pohľadávky banky, ktorý ostane, by výrazne prevyšoval sumu,
ktorú mu navrhuje vyplatiť žalovaná prostredníctvom súdu pri vyporiadaní spoluvlastníckych podielov.
Vzhľadom aj na skutočnosť, že suma, ktorú navrhuje žalovaná, na základe znaleckého posudku vyplatiť
žalobcovi bez akejkoľvek kompenzácie za čas, ktorý nehnuteľnosť on ako spoluvlastník nemohol užívať,

je absolútne neadekvátna k aktuálnej trhovej cene predmetnej nehnuteľnosti. Záverom uvádza, že nie je
možné,abysúdpriznalbezvýhradneibaprávožalovanejbezakéhokoľvekprihliadnutianaprávažalobcu
za užívanie nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom a oprávnene požaduje náhradu za bezdôvodné
obohatenie, na ktoré má v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka právny nárok. Naďalej považuje
vydaný rozsudok za nesprávny a navrhoval, aby súd rozhodol nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi sumu 13.725,- eur za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1/2 nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. D. nad Váham, Obec F. D. F. G.. Okres F. D. F. G.
ako byt č. 1 na 2. p. vo vchode č. 13 bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XXX a
k tomuto bytu zároveň patriaci aj spoluvlastnícky podiel vo výške 12011/78497 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „C“ KN parc.

č. XXXX/XXX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2, a tiež aj ako nebytový priestor č. 2-109
(garáž) na 1. p. vo vchode I. XX bytového domu súp. č. domu XXXX postaveného na parc. č. XXXX/
XXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra ,,C“ KN parc. č. XXXX/XXX
- Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2, od 20.12.2020 do 21.12.2023 a následne mesačne

vo výške 381,25 eur až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.008,46 eur od 11.10.2023 do 20.12.2023 a následne až do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. A priznal žalobcovi náhradu trov konania.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na všetkých

skutočnostiach a dôvodoch, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2025 k odvolaniu žalobcu a
naichpodkladeajnaďalejpovažujeodvolaniežalobcuzaúplnezmätočnéanedôvodné.Pooboznámení
sa s ostatným vyjadrením žalobcu zo dňa 28.02.2025 je aj naďalej toho názoru, že žalobca neuvádza
žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. V ostatnom vyjadrení sa žalobca venuje

teoretickej úvahe o zásade rovnosti zbraní, avšak in concreto neuvádza žiadnu takú procesnú situáciu,
kde súd prvej inštancie mal túto zásadu porušiť v neprospech žalobcu. Nie je si vedomá, že by
súd prvej inštancie pri jednaní s účastníkmi konania porušil zásadu rovnosti zbraní, a preto je táto
námietka, hoci zo strany žalobcu nekonkretizovaná, nedôvodná. Následne sa žalobca venuje otázkam
vysporiadania spoluvlastníctva k bytu, ako aj vysporiadania hypotekárneho úveru, avšak tieto otázky sú

jednak predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jednak predmetom
konania o vyporiadanie BSM. Na základe toho poukazovanie na ich nedoriešenosť je bez právneho
významu na toto konanie a jeho predmet a len zbytočne zahlcuje súdny spis ďalšími vzájomne
nedoriešenými vzťahmi účastníkov konania, ktoré sú predmetom iných konaní. Rovnako nechápe,
aký význam na prebiehajúce konanie má poukaz žalobcu na možnosť realizácie dražby daného bytu

pre neplatenie hypotekárneho úveru. Žalobca vo svojom vyjadrení spája hneď niekoľko teoretických
nárokov, a pritom zabúda, na základe akého právneho zdôvodnenia podal v tejto veci svoju žalobcu.
Žalobca sa v tomto konaní nedomáha ani výplaty zo spoluvlastníckeho podielu na byte ani náhrady za
zaplatenésplátkyhypotéky,apretopoukazžalobcunatietoskutočnostilenzbytočneodvádzapozornosť
od podstaty sporu, ktorou je podľa pôvodného právneho zdôvodnenia žaloby vydanie bezdôvodného

obohatenia. Pritom citujúc ostatné vyjadrenie žalobcu, kedy žalobca uvádza, že „nie je ochotná mu
kompenzovať to, že nehnuteľnosť užíva bez toho, aby mu prispievala polovicu na náklady, ktoré má
s bytom...“ žalobca opäť skutkovo i právne modifikuje zdôvodnenie svojho nároku, ktorý má zrejme
spočívať v úhrade časti nákladov na byt. Takáto modifikácia ani nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.V odvolacom konaní je však takáto nová modifikácia nároku neprípustná a aj z tohto dôvodu musí
byť odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuté. Aj na základe vyššie uvedených skutočností žiadala
odvolací súd, aby na nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho zmätočnom odvolaní neprihliadol,

a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, a priznal jej náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

13. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie, aby odstránil vady odvolania, v písomnom podaní uviedol, že
súd má rozhodovať nestranne a spravodlivo, pričom musí rešpektovať zásady rovnosti strán v konaní,

pričom v § 2 ods. 1 CSP je stanovené, že súd poskytuje rovnakú ochranu právam všetkých účastníkov a
nesmiejednejstranepriznaťvýhodunaúkordruhej.Tentoprincípspravodlivéhorozhodovaniaarovnosti
strán v súdnom konaní je zakotvený v článku 6 CSP a stanovuje, že strany sporu majú rovnaké procesné
práva a súd je povinný zabezpečiť, aby žiadna zo strán nebola v nevýhodnej pozícii oproti druhej, navyše
súd zohľadňuje dôkazy predložené oboma stranami, aby zabezpečil spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Súd by nemal konať zaujato a neprávom zvýhodňovať jednu stranu oproti druhej strane. Súd nie je

povinnýdoslovneprevziaťpetitžalobcudovýrokusvojhorozhodnutia,alemalbyzachovaťjehopodstatu
a zmysel. Táto zásada vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov, napríklad z uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5Cdo/171/2021, kde je uvedené, že súd musí petit plne vyčerpať, ale nesmie ho
prekročiť. Súd má povinnosť skúmať celý obsah žaloby, nielen samotný petit, a môže si ho modifikovať
tak, aby zabezpečil spravodlivé rozhodnutie vo veci vo vzťahu k sporovým stranám. V nadväznosti na

vyššie uvedené, týmto odstraňuje vady odvolania nasledovne tak, že žiada, aby Krajský súd v Trenčíne,
predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín, č. k. 68C/57/2023-151 zo 17. septembra 2024 vo výroku
I.aII.menítak,žežalobužalobcuuznávavrozsahu,vktoromžalovanánevznieslanámietkupremlčania,
čiže: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 13.725,- eur za užívanie spoluvlastníckeho podielu
žalobcu vo výške 1/2 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. D. F. G., M. F.

D. F. G., M. F. D. F. G. ako byt č. 1 na 2. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného
na parc. č. XXXX/XXX a k tomuto bytu zároveň patriaci aj spoluvlastnícky podiel vo výške XXXXX/
XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku
parcele registra „C“ KN parc. č. XXXX/XXX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2, a tiež aj
ako nebytový priestor č. 2-109 (garáž) na 1. p. vo vchode I. XX bytového domu súp. č. domu XXXX

postaveného na parc. č. XXXX/XXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele
registra „C“ KN parc. č. XXXX/XXX - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2, od 20.12.2020 do
21.12.2023 a následne mesačne vo výške 381,25 eur až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.008,46 eur od 11.10.2023 do 20.12.2023

a následne až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva
žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Alternatívne, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil v rozsahu, v ktorom žalovaná nevzniesla námietku premlčania a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaniu žalobcu uviedla, že je jednoznačne toho názoru, že
žalobcom podané odvolanie je zmätočné čo do svojho obsahu a aj z formálneho hľadiska neprípustné.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 16.766,79 eur s prísl., ktorou sa žalobca domáhal voči nej vydania plnenia za to, že
údajne užíva byt v ich podielom spoluvlastníctve nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Zároveň

súd prvej inštancie žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná
sa plne pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 17.02.2025 k odvolaniu žalobu a v súvislosti s posledným
podaním žalobcu opätovne poukázala na to, že žalobca podal žalobu v znení: „Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 16.766,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
16.766,79 eur od 20.04.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.“ Posledným

podaním zo dňa 23.06.2025 žalobca zjavne mení petit svojej žaloby tak, že požaduje, aby súd rozhodol,
že: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 13.725,- eur a) za užívanie spoluvlastníckeho podielu
žalobcu vo výške 1 nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. D. F. G.,
M. F. D. F. G., M. F. D. F. G. ako byt č. 1 na 2. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX
postaveného na parc. č. XXXX/XXX a k tomuto bytu zároveň patriaci aj spoluvlastnícky podiel vo výške

XXXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a
na pozemku parcele registra „C“ KN parc. č. XXXX/XXX – Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
271m2, a tiež aj ako nebytový priestor č. 2-109 (garáž) na 1. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č.
domu XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku
parcele registra „C“ KN parc. č. XXXX/XXX – Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2, od
20.12.2020 do 21.12.2023 b) a následne mesačne vo výške 381,25 eur až do vyporiadania podielového

spoluvlastníctva,c)spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.008,46eurod11.10.2023
do 20.12.2023 a následne až do zaplatia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.“Žalobca
tak v odvolacom konaní zmenil a zároveň rozšíril petit pôvodne podanej žaloby o rôzne doplnenia výroku
jeho žaloby tak, ako sú uvedené pod písm. a) a b) a c). Tieto doplnenia však neboli predmetom konania
na súde prvej inštancie a žalovaná je toho názoru, že odvolací súd o nich nemôže meritórne rozhodovať.

Nehľadiac na to, že časť výroku pod písm. b) je aj zjavne neurčitá a nevykonateľná. V odvolacom
konaní však nie je možné meniť ani upresňovať a už vôbec nie rozširovať petit samotnej žaloby, a to
ani vo vzťahu k pohľadávke, ani vo vzťahu k jej príslušenstvu. Na základe toho je podané odvolanie
zmätočné, pretože uplatňuje v konaní niečo iné, než bolo predmetom pôvodnej žaloby a aj z týchto
dôvodov je potrebné ho zamietnuť, nakoľko podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní
meniť. Žalobca, hoci právne zastúpený, sa zodpovednosť za správnu formuláciu odvolacieho petitu

(petitu odvolania) snaží preniesť na súd argumentáciou, že (zrejme) súd si má vybrať to, čo považuje z
petitu za vhodné a o tom rozhodnúť. V tomto smere sa však žalobca mýli. Žalobca zjavne nerozlišuje
medzi žalobným návrhom (petitom žaloby) podľa § 132 ods. 1 CSP a odvolacím návrhom podľa § 381
CSP. Je síce pravdou, že odvolacím návrhom odvolací súd nie je viazaný. Posledné podanie žalobcu zo
dňa 23.06.2025 nie je odvolacím návrhom a svojím rozsahom je zmenou samotného žalobného návrhu,

a tým aj zmenou predmetu konania. Nehľadiac na to, že samotné odvolanie žalobcu obsahuje aj ďalšie
skutkové a práve dôvody, ktoré majú odôvodňovať jeho domnelý nárok, a ktoré sú rovnako neprípustné,
a to podľa § 366 CSP. Z podaného odvolania žalobcu tak stále nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie a táto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže
v sporovom konaní ísť na vrub žalovanej. Na druhej strane, vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu súdu

prvej inštancie je jednoznačne toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej
riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič vytknúť. V tomto smere absolútne nesúhlasí
s tým, že by súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil alebo, že by
znevýhodnil niektorú zo strán súdneho sporu, ako to účelovo tvrdí žalobca. Odvolacie dôvody žalobcu
tak jednoznačne nie sú dané v žiadnej ich časti. Súd prvej inštancie sa skutočne riadne vysporiadal

so všetkými rozhodnými skutočnosťami, ako z pohľadu argumentácie, tak žalobcu, ako aj žalovanej,
a jeho rozhodnutie vníma ako spravodlivé a zákonné. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala
odvolací súd, aby na nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho zmätočnom odvolaní neprihliadol, a
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, a priznal jej náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v konaní nedošlo k zmene
petitu žaloby v zmysle § 139 CSP, ale došlo len k zmene výšky kvalifikácie uplatňovaného nároku.
Táto zmena bola nevyhnutná vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej k
žalobcom uplatňovanému nároku, pričom v časti, v ktorej bol nárok premlčaný, žalobca nárok v petite

neuplatňuje. Uplatnený nárok tak vychádza z rovnakého skutkového základu, pričom žalobca len
upravil právne posúdenie a výšku nároku tak, aby reflektovalo procesnú obranu žalovanej a súdom
nepriznaného nároku v časti premlčaného nároku. Táto úprava nemá za následok zmenu predmetu
konania, ale predstavuje legitímnu reakciu na procesnú situáciu v súlade s princípom dispozičnej zásady
a koncentrácie konania. Nestotožňuje sa s vyjadrením žalovanej, kde PZ žalovanej tvrdí, že samotné

odvolanie žalobcu obsahuje aj ďalšie nové skutkové a právne dôvody, ktoré majú odôvodňovať jeho
domnelý nárok, a ktoré sú rovnako neprípustné, a to podľa § 366 CSP, pričom toto žalobca nepovažuje
za novoty v odvolacom konaní, ako to popisuje vo svojom vyjadrení PZ žalovanej. Okrem iného tak, ako
uvádza PZ žalovanej vo svojom vyjadrení v zmysle § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím
návrhom, a preto nie je povinný doslovne prevziať petit žalobcu do výroku svojho rozhodnutia, ale mal by

zachovať jeho podstatu a zmysel. Opakovane uviedol, že súd má povinnosť skúmať celý obsah žaloby,
nielen samotný petit, a môže si ho modifikovať tak, aby zabezpečil spravodlivé rozhodnutie vo veci vo
vzťahu k sporovým stranám.
16. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že už vo svojom podaní zo dňa
07.07.2025 dostatočne reagovala aj na tie tvrdenia žalobcu, ktoré sú prezentované v jeho poslednom

vyjadrení zo dňa 08.08.2025, a preto nepovažuje za potrebné na tomto mieste svoju argumentáciu
opakovať, ale plne na ňu odkazuje a zotrváva na tom, čo už uviedla. Ani v poslednom vyjadrení žalobcu
zo dňa 08.08.2025 žalobca neuvádza nič také relevantné, ktoré by malo preukazovať, že odvolací dôvod
uplatnený žalobcom je daný. V tomto smere aj naďalej nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie vosvojom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil alebo že by znevýhodnil niektorú zo strán súdneho
sporu, ako to účelovo tvrdí žalobca. Odvolacie dôvody žalobcu tak jednoznačne nie sú dané v žiadnej
ich časti. Súd prvej inštancie sa skutočne riadne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami,

ako z pohľadu argumentácie, tak žalobcu, ako aj žalovanej, a jeho rozhodnutie vníma ako spravodlivé
a zákonné. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala odvolací súd, aby na nedôvodné námietky
žalobcu uvedené v jeho odvolaní neprihliadol, a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
a zákonné potvrdil, a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v
rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku
I. čo do sumy 13.725,- eur s prísl. a vo výroku II. potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. čo do sumy 3.041,79 eur s prísl., odvolaním napadnutý

nebol,pretozostalorozhodnutiesúduprvejinštancievtejtočastiprávoplatnéarozhodnutímodvolacieho
súdu nedotknuté.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd

prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu
mal preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám§220CSP.Námietkyžalobcuuvedenévpodanomodvolaní,ktoréuplatnilužvkonanípred

súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v
podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

20. Súd prvej inštancie, teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia, tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej správne právne subsumoval pod
ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Z vykonaného dokazovania pred súdom

prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že spoluvlastnícky podiel žalovanej na spoločných
nehnuteľnostiach predstavuje 1/2-icu, ako aj to, že v spoločných nehnuteľnostiach býva, resp. tieto
využíva žalovaná a aj 2 spoločné maloleté deti účastníkov. Keďže spoločné nehnuteľnosti sú bežným
spôsobom obývané, resp. užívané trojčlennou rodinou, možno aj podľa odvolacieho súdu spoľahlivo
vylúčiť, že by žalovaná mohla užívať spoločné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej

spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2-ca. V skutočnosti tak žalovaná osobne spoločnú nehnuteľnosť
užíva len v rozsahu cca 1/3-ina a vo zvyšnej časti túto užívajú maloleté deti účastníkov konania. Žalobca
tak aj podľa odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v tomto konaní základnú
skutočnosť, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať voči žalovanej náhradu podľa § 137 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keďže táto vec neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a súd prvej inštancie
správne aj v napadnutej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka námietok žalobcu uvádzaných
pred súdom prvej inštancie, ako i v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom
rozhodovaní to, že aktuálny stav je pre žalobcu neudržateľný, nakoľko on hradí hypotéku, výživné
na mal. deti a prenájom svojho bytu a že on ako žalobca nemôže požiadať o nový hypotekárny

úver, pretože už jeden úver má, tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko tieto skutočnosti
vôbec nie sú relevantné pre právne posúdenie danej veci. Žalobca pôvodne podal žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia a pri posudzovaní jej dôvodnosti nie je rozhodné, či žalobca má možnosť
si zobrať hypotekárny úver alebo nie. Argumentácia žalobcu poukazujúca na vykonávané úhrady
splátok hypotéky použitej na kúpu sporných nehnuteľností v plnom rozsahu (t. j. aj za spoluvlastnícky

podiel žalovanej) taktiež nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku v tomto
konaní. Vyporiadanie vzájomných práv v tomto smere môže prichádzať do úvahy napr. pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nie však ako vzájomný spoluvlastnícky nárok uplatnený
podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za situácie, kedy žalovaná pri užívaní spoločnej vecinepresahuje rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a zároveň práva spojené so spoluvlastníckym
podielom žalobcu užívajú maloleté deti žalobcu, je úplne bez významu aj to, že žalobca si v súčasnej
dobe platí iné bývanie. Rovnako, čo sa týka námietok žalobcu ohľadom vysporiadania spoluvlastníctva

k bytu, ako aj vysporiadania hypotekárneho úveru, odvolací súd tieto nepovažoval v predmetnej veci
za dôvodné, nakoľko tieto otázky sú jednak predmetom iných konaní, a to konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jednak predmetom konania o vyporiadanie BSM, pre to
sú bez právneho významu pre toto konanie. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že o všetkom, čo
sa týka spoločnej nehnuteľnosti, rozhoduje výlučne žalovaná a žalobca nemá možnosť do týchto vecí

zasahovať a o nich spolurozhodovať, preto nie je možné, aby súd priznal právo iba žalovanej bez
akéhokoľvek prihliadnutia na práva žalobcu, ani túto odvolací súd v predmetnej veci nepovažoval za
opodstatnenú, nakoľko toto nie predmetom konania v prejednávanej veci a ak žalobca nesúhlasí so
spôsobom hospodárenia (správou) so spoločnou vecou, má právo podať žalobu podľa § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Taktiež odvolací súd, čo sa týka
námietok žalobcu uvádzaných v odvolaní, týkajúcich porušenia zásady rovnosti zbraní, pričom žalobca
neuviedol žiadnu takú procesnú situáciu, kde súd prvej inštancie mal túto zásadu porušiť v neprospech
žalobcu, nepovažoval za opodstatnené, nakoľko po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd nezistil,
že by súd prvej inštancie pri jednaní s účastníkmi konania porušil zásadu rovnosti zbraní, a preto je

táto námietka, zo strany žalobcu pritom nekonkretizovaná, nedôvodná. Súd prvej inštancie teda žalobu
v napadnutej časti správne vyhodnotil ako nedôvodnú a správne ju zamietol.

21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie teda zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.

zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 188/06).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil
správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval
námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. čo

do sumy 13.725,- eur s prísl. a vo výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. Čo sa týka návrhu žalobcu v odvolaní, že požaduje, aby súd rozhodol tak, že: „Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 13.725,- eur a) za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 1
nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. D. F. G., M. F. D. F. G., M. F. D. F. G.

ako byt č. 1 na 2. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XXX
a k tomuto bytu zároveň patriaci aj spoluvlastnícky podiel vo výške 12011/78497 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „C“ KN parc.
č. XXXX/XXX – Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271m2, a tiež aj ako nebytový priestor č. 2-109
(garáž) na 1. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. domu XXXX postaveného na parc. č. XXXX/

XXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 1856/78497 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parcele registra „C“ KN parc. č. XXXX/XXX –
Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2, od 20.12.2020 do 21.12.2023 b) a následne mesačne
vo výške 381,25 eur až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva, c) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.008,46 eur od 11.10.2023 do 20.12.2023 a následne až do zaplatia,

a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku,“ odvolací súd uvádza, že žalobca podal žalobu
v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.766,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 16.766,79 eur od 20.04.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.“Teda žalobca v odvolacom konaní zmenil a zároveň rozšíril petit pôvodne podanej žaloby
o rôzne doplnenia výroku jeho žaloby tak, ako sú uvedené pod písm. a) a b) a c). Tieto doplnenia však

neboli predmetom konania na súde prvej inštancie a odvolací súd o nich nemôže meritórne rozhodovať.
Teda odvolací súd posúdil tento návrh pod písm. a), b), c) ako zmenu žaloby, nakoľko ide o návrh,
ktorým žalobca mení a rozširuje uplatnené právo, a keďže v zmysle § 371 CSP žalobu nemožno vodvolacomkonanímeniť,odvolacísúdnepripustilzmenužaloby,atedasaanitýmtozmenenýmnávrhom
nezaoberal.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).