Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624204152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6624204152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš, so sídlom Imre Madácha 2, Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matka C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, F. G. H. C. XX, I. B., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela
Nováková, s. r. o., so sídlom Nemesszegská 6575/35, Dunajská Streda a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXX, zastúpený: Priecel & Partners, s. r. o., so sídlom Pribišova 8, Bratislava, o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného

súdu Nové Zámky zo dňa 17.02.2025, č. k. 16P/129/2024-248, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom
a v závislom výroku V. o trovách konania potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky
od 28.08.2024 a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne od
28.08.2024, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky. Výrokom II. povolil otcovi

splácať zročné výživné za obdobie od 28.08.2024 do 28.02.2025 vo výške 609,60 eur v splátkach po 200
eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom III. oprávnil oboch rodičov zastupovaním
maloletej a spravovaním jej majetku. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
sa s maloletou stýkať:
- každý párny týždeň od piatka od 09:0 hod. do nedele 17:00 hod.,
- každý nepárny týždeň v piatok od 09:00 hod. do 17:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov od 25.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod. tak, že si otec maloletú
prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky.
Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, otcovi ju odovzdať a po skončení styku
od otca prevziať. Výrokom V. napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, §

62 ods. 1,2,4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, čl. 5 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), čl. 41 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, kedy vychádzajúc z obsahu návrhu a po
vykonaní dokazovania, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky od podania návrhu, keďže matkamá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú, pričom starostlivosť a
výchovu vykonáva v jej záujme. Vykonaným dokazovaním zistil, že otec pracuje v zahraničí s pracovným
časom od pondelka do štvrtka, pričom na Slovensku zotrváva od piatka do nedele. Oboch rodičov

oprávnil zastupovaním a spravovaním majetku maloletej, keďže nezistil dôvody pre iné rozhodnutie
podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o určenie výživného, matka v návrhu požadovala výživné
na maloletú v sume 500 eur, v priebehu konania svoj návrh upravila tak, že žiadala určiť výživné vo
výške 150 eur. Otec ponechal určenie výšky výživného na súd s tým, že doteraz dobrovoľne platil
100 eur mesačne a podieľal sa aj na mimoriadnych výdavkoch, pričom pri osobnej návšteve maloletej

nosí ošatenie, botasky, zimné bundy a navarené jedlo v hodnote od 60 do 120 eur. Súd prvej inštancie
zistil, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur, prídavok na dieťa vo výške 60 eur,
výživné od otca vo výške 100 eur, okrem toho iný príjem nemá. Mesačné výdavky matky sú nájomné
spolu so službami 200 eur, paušál na telefón 50 eur, strava 70 eur, TV a internet 50 eur. Výdavky
na maloletú sú umelé mlieko 60 eur, plienky 60 eur, hygiena 20 eur, oblečenie 30 eur, obuv 40 eur,
hračky 15 eur, vitamíny 10 eur. Z predložených listinných dôkazov a z vyjadrenia otca mal preukázaný

minimálny mesačný príjem otca vo výške 2 400 eur, z jeho daňového priznania za rok 2023 zo dňa
26.06.2024 zistil, že príjmy otca boli vo výške 29 157,25 eur a výdavky 23 206,54 eur, mimoriadna
splátka úveru realizovaná otcom dňa 15.07.2024 predstavuje sumu 918,34 eur. Ďalšie výdavky otca
predstavujú: Sociálna poisťovňa 235,61 eur, SPP 70 eur, elektrina 33,51 eur, internet 19,90 eur, Metlife
33,67 eur, Orange 37,50 eur, ZP Dôvera 128 eur, dôchodkové poistenie 59,90 eur, šetrenie pre maloletú

50 eur, poistenie domu 24,34 eur. Súd prvej inštancie mal z vyjadrení oboch rodičov za nesporné, že
otec maloletej prispieva sumou 100 eur mesačne na účet matky, a to od doby opustenia spoločnej
domácnosti matkou, okrem toho platí aj mimoriadne výdavky. Pokiaľ ide o náklady dieťaťa, v konaní boli
preukázanébežnévýdavkynastravu,ošatenie,hygienicképotrebymaloletej,pričom súdprvejinštancie
matkou uvedenú sumu 335 eur mesačne uznal za primeranú s tým, že do nej započítal aj alikvotnú časť

nákladov na bývanie vo výške 100 eur. Konštatoval, že matka bude schopná pokryť výdavky maloletej
v celom rozsahu tak, aby bol zabezpečený zdravý vývoj maloletej po každej stránke, ak otec zaplatí
určené výživné vo výške 200 eur, k čomu je potrebné pripočítať rodinné prídavky vo výške 60 eur a
vyživovaciu povinnosť matky vo výške 75 eur po zohľadnení jej každodennej starostlivosti o maloletú.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom právnej zástupkyne matky ohľadom určenia výživného na

tvorbu úspor, pretože matka sa k uvedenému návrhu nijakým spôsobom nevyjadrila, sama navrhla určiť
výživnévovýške150eur.Otecuviedol svojmesačnýpríjemvovýške2400euraspoukazomnatabuľky
Ministerstva spravodlivosti SR ohľadom výživného by výživné vzhľadom na vek maloletej a na otcov
príjem malo predstavovať sumu vo výške 432 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že tabuľky ohľadom
výživného nie sú jediným kritériom na jeho určenie, pričom následne vzal do úvahy , že matka bez

súhlasu otca opustila spoločnú domácnosť s maloletou a zmenila adresu trvalého pobytu maloletej, čím
sa jednoznačne navýšili výdavky otca vyplývajúce z osobných návštev maloletej za účelom realizácie
styku. Konštatoval, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil a plní dobrovoľne od narodenia maloletej. S
poukazom na uznané výdavky maloletej vo výške 335 eur považoval súd prvej inštancie určené výživné
za primerané vzhľadom na vek a preukázané nerozporované potreby dieťaťa. Pri určení zročného

výživného za obdobie od 28.08.2024 do 28.02.2025 vo výške 609,60 eur, pozostávajúce zo sumy
9,60 eur (za 3 dni v mesiaci august 2024) a zo sumy 600 eur (za mesiace september 2024 až február
2025) súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec doteraz platil výživné vo výške 100 eur, ktoré
bolo riadne zaplatené a vyrovnané, pričom zročné výživné predstavuje len rozdiel určeného výživného.
Ustálené zročné výživné povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 200 eur mesačne podľa § 232

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) majúc za to, že uvedenú sumu bude
otec schopný z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy, keďže výška splátky je primeraná
výške zročného výživného a zohľadňuje príjem otca.

3.Výrok IV. rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou súd prvej inštancie odôvodnil tým, že rodičia

sa na úprave styku v priebehu konania nedohodli. Matka vo svojej výpovedi uvádzala, že rozsah styku
s otcom by sa mohol postupne rozširovať, avšak aktuálne by vzhľadom na vek maloletej prenocovanie
u otca bolo problematické, nakoľko len ona ju vie utíšiť. Trvala preto na styku v sobotu od 9:00 hod. do
16:00 hod., kým si maloletá na otca zvykne. S takýmto názorom matky sa súd prvej inštancie nestotožnil,
pretože dokazovaním neboli preukázané skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že otec sa o maloletú nevie

postarať, ani že maloletá otca odmieta, alebo na jeho prítomnosť nie je zvyknutá. Otec maloletej zotrval
na svojom návrhu s tým, že maloletá by uňho aj prespávala, styk by sa realizoval každý párny týždeň od
piatka od 09:00 hod. do nedele 17:00 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 09:00 hod. do 17:00 hod.,
počas vianočných sviatkov od 25.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod., s ktorým návrhom kolíznaopatrovníčka súhlasila. Prvoinštančný súd pri úprave styku otca s maloletou zohľadnil jednak pracovné
povinnosti otca a ďalej to, že maloletá rodinné prostredie otca pozná , pozná starú matku zo strany otca,
otec sa o ňu staral od malička, hoci len cez víkendy, pričom zo šetrenia bytových pomerov na strane

otca vyplynulo, že má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Súd
prvej inštancie v otázke styku otca s maloletou akcentoval najlepší záujem dieťaťa, pričom vychádzal
z ustálenej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) a Ústavného súdu
Českej republiky (ďalej „ÚS ČR“). Konštatoval, že pre rozhodovanie v súlade s najlepším záujmom
dieťaťa je nutné mať na zreteli dva hlavné aspekty. Na jednej strane je to požiadavka, aby puto dieťaťa

s rodinou bolo zachované a prerušené len vo výnimočných prípadoch, a na druhej strane je to záujem
dieťaťa na jeho rozvoji v zdravom prostredí (odkaz na rozsudky ESĽP vo veciach Neulinger and Shuruk
v. Švajčiarsko; Elsholz v. Nemecko). V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že právom oboch rodičov
je v zásade rovnakou mierou sa podieľať na výchove, čomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného legitímneho a
preukázaného záujmu (Nálezy ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 2298/15, I. ÚS 3216/13). Pri úprave styku preto

postupoval v súlade s právnymi závermi uvedených rozhodnutí, pri súčasnom zohľadnení záujmu
maloletej. Nestotožnil sa s návrhom matky, aby bol styk otca s maloletou upravený len na každú
sobotu v čase od 09:00 hod. do 16:00 hod. majúc za to, že takto upravený styk by bol neadekvátny a
nepostačujúci. Tvrdenia matky ohľadom potreby nadviazania kontaktu maloletej s otcom považoval za
irelevantné, pretože z dokazovania mal preukázané, že otec hneď po opustení spoločnej domácnosti

matkou (28.08.2024) mal záujem o styk s maloletou, ktorý aj realizoval a za maloletou chodil každý
týždeňvnedeľu(podľaochotymatky).Súdprvejinštancienemalpreukázanéamatkaneuniesladôkazné
bremeno v tej časti, že by sa maloletá v noci budila viackrát a že by ju bola schopná utíšiť len matka, keď
tomu tak nebolo ani v čase, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti a maloletá bola menšia. Nestotožnil
sa s argumentáciou matky, že je maloletá ukľudňovaná na prsníku matky, keďže kojená nebola a nie je.

Mal za to, že ak by sa boli u maloletej prejavili výrazné zmeny v správaní po zmene pobytu, mala matka
možnosť situáciu riešiť a vyhľadať odbornú pomoc vzhľadom na obdobie, ktoré od opustenia spoločnej
domácnosti uplynulo.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.).

5.Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc,
aby odvolací súd napadnutý výrok IV. zmenil a upravil styk otca tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletou každý týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky. Podľa

názoru matky súd prvej inštancie vydal rozhodnutie založené na nesprávnom alebo neúplnom zistení
skutočného stavu veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu
k napadnutému výroku IV. rozsudku poukázala na silnú fixáciu maloletej na matku (vzhľadom na vek
dieťaťa), maloletá zaspáva na jej hrudi, pričom sa ešte stále dožaduje prsníka matky napriek tomu, že už

nie je kojená. Podľa matky sa otec o maloletú v čase spolužitia rodičov nezaujímal, pracoval v zahraničí
a počas víkendov, kedy sa vracal domov, trávil sobotu na stavbe, alebo s kamarátmi a v nedeľu sa
už vracal do zahraničia. Otcovu rolu prebrala jeho matka, ktorá ju nerešpektovala. Tieto skutočnosti
potvrdilvosvojejvýpovediajoteckeďuviedol,žekeďžilivspoločnejdomácnosti,maloletásamaximálne
dvakrát do týždňa budila skôr, keď bol doma, utišoval ju on s jeho matkou a niekedy si maloletú zobrala

k sebe do postele jeho matka. Vo svojej výpovedi otec taktiež uviedol, že dva roky pracuje v zahraničí a
jeho pracovný čas je od pondelka do štvrtku, kedy cestuje domov. Na styk s maloletou chodí so svojou
matkou. Podľa matky z výpovede otca vyplýva, že všetky úkony vykonáva so svojou matkou, a teda
nie je pripravený na riadnu starostlivosť o maloletú v režime o akom rozhodol súd (od piatka do nedele).
Otec bol v noci s maloletou počas spolužitia len dvakrát, aj to za prítomnosti svojej matky, nikdy maloletej

sám nepripravoval jedlo , v podstate sa jej skoro nikdy nevenoval, nakoľko počas týždňa pracoval v
zahraničí, následne sobotu trávil na stavbe a s kamarátmi a v nedeľu cestoval späť do práce. Matka
ďalej uviedla, že na styk, ktorý prebiehal v jej domácnosti, prichádzal otec vždy so svojou matkou,
ktorá sa počas styku starala o maloletú a otec bol na mobile. Otca bezúspešne opakovane žiadala,
aby sa o maloletú staral sám a budoval si s ňou vzťah, otec v jej domácnosti zotrval najviac jednu až

dve hodiny, následne odišiel na políciu podať trestné oznámenie a odcestoval. Matka zdôraznila, že
na poslednom pojednávaní súhlasila s umožnením styku otca s maloletou nielen v domácnosti, ale aj
spôsobom prechádzky. Na tomto základe otec dňa 07.03.2025 prišiel do domácnosti matky a požiadal
ju, aby mu umožnila s maloletou ísť na prechádzku. Matka maloletú pripravila a otec s ňou s tým, žesa o chvíľu vrátia, odišiel. Následne otec zavolal matke z motorového vozidla a oznámil jej, že maloletú
berie do miesta svojho bydliska na víkend a vráti ju až v nedeľu o 17:00 hod., následne si zablokoval jej
telefónne číslo a nebolo možné sa mu dovolať. Na styk s maloletou odcestoval bez akejkoľvek prípravy

dieťaťa, maloletú vrátil v nedeľu o 17:00 hod., kedy bola maloletá v šoku, nerozprávala a komunikovala
až po pár hodinách. Dovtedy na otázky matky odpovedala len kývaním hlavy. Od toho času sa od matky
ani nepohla, čo je možné pripísať otcovmu konaniu, nebola ochotná sa priblížiť ani k starej mame zo
strany matky a ani jej kamarátkam, ktoré pozná. Matka následne oslovila psychologičku K. L., ktorá
dieťa trikrát vyšetrila a zo záverov jej správy vyplýva, že emocionálne a behaviorálne prejavy maloletej

uvádzané matkou po návrate maloletej z pobytu od otca dňa 09.03.2025 poukazujú na prežitie akútneho
stresu ako reakcie na odlúčenosť od matky. Uvedené prejavy nie sú matkou účelovo vyjadrované,
resp. fabulované. Vzhľadom na vývinové obdobie, v ktorom maloletá aktuálne je, nie je možné, aby
nereagovala popisovanou závažnou stresovou reakciou na odlúčenie od matky. Stresová reakcia na
predčasnú separáciu vzniká u detí aj v prípade, že sú v sociálnom prostredí bez matky, ktoré poskytuje
deťom emočné sýtenie, prijatie, podporu. Podstatná je neprítomnosť matky, odlúčenie od matky. Deti

vdanomvývinovomobdobíbezprítomnostimatkyneprežívajúemočnébezpečie.Vprípadenegatívnych
reakcií náhradného okolia sa ale stresová reakcia ešte môže zhoršiť. V rámci vývinových zákonitostí
dieťa v danom veku nie je schopné zvládnuť bez ohrozenia jeho psychického vývinu viachodinové
odlúčenie od matky. Zo správy ďalej vyplýva, že vzhľadom k záverom a odporúčaniam vyplývajúcim
z psychologického vyšetrenia psychologička navrhuje prehodnotiť spôsob a časový rozsah kontaktu

maloletej s otcom, odporučila nevystavovať maloletú predčasnej separácii od matky a prihliadať na
potreby súvisiace s jej vývinovým obdobím. Postupne s jej pokračujúcim vývinom, budovaním vzťahu
medzi otcom a maloletou sa individuálny čas maloletej s otcom môže predlžovať. Zo správy taktiež
vyplýva, že je potrebné pokračovať v nadväzovaní a vytváraní vzťahu medzi otcom a maloletou.
Aktuálne po zažití závažnej stresovej reakcie psychologička ale nemôže vylúčiť, že maloletá prechodný

čas nedokáže ostať s otcom sama bez prítomnosti matky. V tomto prechodnom období odporučila
akceptovať prítomnosť matky ako podpory k prežívaniu emočného bezpečia u maloletej.

6. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvej inštancie písomne
nevyjadrili.

7. Odvolací súd konštatuje, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.12.2024, č.k.
16P/129/2024-159 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.06.2025, č.k. 15
CoP/67/2025-318 bol do právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn.

16 P//129/2024 , upravený styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň od piatka od 09:00
hod. do soboty do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že
otec si maloleté dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté dieťa
na styk s otcom riadne pripraviť.

8. Matka v písomnom podaní zo dňa 05.08.2025 oznámila, že počas nepárneho týždňa, kedy je otec
podľa neodkladného opatrenia oprávnený na styk v piatok od 9:00 h do 17:00 h sa stýka s maloletou
sporadicky, najviac na jednu až dve hodiny (pritom je oprávnený na styk v rozsahu ôsmich hodín),
o maloletú sa zaujíma minimálne. Počas párneho týždňa, kedy je oprávnený na styk s maloletou od
piatka 9:00 hod. do soboty 17:00 hod. maloletú zo styku nevracia, nakoľko podľa neho je súdom prvej

inštancie nastavený styk správny a trvá na pokračovaní styku týmto spôsobom. Matka zopakovala svoje
tvrdenia o tom, že starostlivosť o maloletú, počas styku otca s maloletou, fakticky vykonáva otcova
matka. Poukázala na to, že otec jej maloletú po skončení styku vráti až v nedeľu večer, hoci podľa
právoplatného rozhodnutia súdu má byť maloletá vrátená už v sobotu. Následkom tohto konania je,
že maloletá po návrate vykazuje známky výraznej separačnej úzkosti, pričom v priebehu nasledujúcich

troch až štyroch dní sa odmieta vzdialiť od matky. Argumentovala, že otec nedodržiava zaužívaný
spánkový režim maloletej, keďže sa maloletá vo večerných hodinách, o 21:00 hod. nachádza na dvore
u otca a polieva záhradu (s doloženou fotografiou maloletej). Zároveň poukázala na skutočnosť, že otec
počas výkonu styku s maloletou zanedbáva jej základnú hygienu, matka po návrate dieťaťa od otca (v
nedeľu popoludní) zistila, že maloletá má silne zaparenú pokožku v oblasti konečníka, pričom pokožka

bola miestami až do krvi podráždená. Maloletá v dôsledku bolesti plakala, a až následným prezretím
matkou bol tento stav identifikovaný. Matka po informovaní otca o uvedenom stave zistila, že otec o
probléme nevedel, čo svedčí o nedostatočnej kontrole a hygiene zo strany otca počas styku s maloletou.Matka ďalej uviedla, že otec neuhrádzal súdom určené výživné včas a taktiež neuhradil zameškané
výživné. Z uvedeného dôvodu bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219
ods. 1 C. s. p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C. s. p. a dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolania matky podaného proti výroku IV. rozhodnutia, v ktorom bol upravený styk otca
s maloletým dieťaťom.

10. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 380 ods. 2 C. s. p.).

12. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu
k otázke úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav veci, vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich
pri posudzovaní rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom, v rozhodnutí uviedol skutkové zistenia

vyplývajúce z vykonaného dokazovania, majúce podstatný význam pre rozhodnutie o návrhu otca na
úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom a po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov
sa v rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s potrebou úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom a jej rozsahom, z rozhodnutia je jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti možné vyvodiť,
akými úvahami sa riadil pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom a pri neakceptovaní námietok

matky produkovaných v konaní, pričom ním prijatá úvaha nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad
prijatých právnych záverov s vykonaným dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces. Odvolací
súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa
k preskúmavanému výroku IV. , ktoré dávajú korektným spôsobom odpovede aj na námietky matky
uvedené v odvolaní (ktoré produkovala už v priebehu prvoinštančného konania), na tieto správne

dôvody (bez ich opakovania) plne poukazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) a len na zdôraznenie ich správnosti
a v záujme vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi matky uvádza nasledovné.

13. Iná vada konania (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.) dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie
nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v čl. 16 ods. 2 C.s.p., alebo
vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu
inými rozhodnutiami (§ 193 C.s.p.) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim

rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2 C.s.p.). Preskúmaním spisu nebola odvolacím súdom
vo vzťahu k napadnutému výroku IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol upravený styk otca
s maloletým dieťaťom, zistená existencia matkou len všeobecne konštatovanej inej vady konania.

14. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z

hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je vo vzťahu k preskúmavanému výroku IV. rozhodnutia naplnený, keďže vo vzťahuk rozhodnutiu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by
nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.), že by s
poukazomnacharaktermimosporovéhokonaniapodľa§36C.m.p.nedoplnil dokazovaniekpodstatným

otázkam aj bez návrhov rodičov, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
(pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu

alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

15. Pokiaľ ide o odvolaciemu prieskumu podrobený výrok IV. rozhodnutia (úprava styku otca
s maloletým dieťaťom a s tým súvisiace povinnosti rodičov) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je
špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského

vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke
styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom,
z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný
čas úplne rovnocenne, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku,
vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a

akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Úlohou súdov
v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa
pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci
v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a zároveň, aby na
základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo

ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd . Ak je rozhodnutím súdu
zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov , potom musí byť dieťaťu umožnené
stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený,
avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností
apotrieb,zdravotnéhostavu,citových väziebaskutočností vakejmiereaakýmspôsobomobaja rodičia

doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom
záujmedieťaťa,pričomodchýlkymusiabyťodôvodnenéochranouiného,dostatočnesilnéholegitímneho
záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že akékoľvek obmedzenie
(alebo úplné vylúčenie styku rodiča s maloletým dieťaťom), je tvrdým zásahom do rodinného života,
ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné

takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo
veci N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13).

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou A. správne zohľadňoval výsledky dokazovania

vykonaného v záujme zistenia skutočného stavu veci. V tejto súvislosti považuje za nutné dať matke
do pozornosti, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal, pričom zásada voľného
hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže

predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti a to z dôvodu, že sa jedná o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou
sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za
preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Zohľadňujúc uvedené, nebolo súdu prvej inštancie

možné vo vzťahu k prijatému záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a jeho rozsahu
(vychádzajúceho zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyčítať
žiadne pochybenia.

17. V kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že pri nezhode

rodičov v otázke styku otca s maloletým dieťaťom, je v najlepšom záujme maloletej A. upraviť jej styk
sotcomsprespaním počasvíkenduvkaždompárnomtýždnikalendárneho roka (odpiatkaod9:00hod.
donedeledo17:00hod.),počaskaždého piatkanepárnehokalendárnehotýždňa(od9:00hod.do17:00
hod.) a osobitne počas vianočných sviatkov. Je s ním v zhode v nepochybnej dôležitosti osoby otca prezdravýaharmonickývývojmaloletej,naktorejskutočnostinemôženičmeniťani skutočnosť,žemaloletá
je ešte v útlom veku, a ani postoj, ktorý k otázke styku otca s maloletým dieťaťom v konaní prezentovala
matka. Vykonaným dokazovaním bolo bez akejkoľvek pochybnosti zistené, že maloletá svojho otca

pozná(podľaotcasananehoaajjehomatkuteší),prostredieuotca,bývajúcehovspoločnejdomácnosti
so svojou matkou nie je pre dieťa neznámym prostredím, keďže v ňom bývala v čase, kedy rodičia
viedli spoločnú domácnosť (cca do 16 mesiacov). V konaní nepreukázané všeobecne formulované
námietky matky, prezentované v priebehu prvoinštančného konania (zopakované v podanom odvolaní)
o nepripravenosti otca, o jeho neschopnosti riadne sa postarať o maloletú, o jeho iba formálnom

prístupe, nebolo možné v kontexte zisteného skutočného stavu veci zohľadniť ani v odvolacom
konaní. Ak za daného stavu súd prvej inštancie rozhodol v otázke styku otca s maloletým dieťaťom
prijatým rozhodnutím, jeho rozhodnutie primerane a opodstatnene zohľadňuje zistené okolnosti
prípadu (preukázanú schopnosť otca sa o maloletú riadne postarať, neexistenciu akejkoľvek okolnosti
diskvalifikujúcej otca z riadneho a rovnocenného výkonu starostlivosti o maloleté dieťa), vek maloletého
dieťaťa a zároveň aj zásadné zistenia týkajúce sa miery a spôsobu, akým doposiaľ obaja rodičia

zabezpečovali starostlivosť o dieťa. Za správnu a v záujme maloletého dieťaťa považuje aj úvahu súdu
prvej inštancie o tom, že v danom prípade z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti
smerujúce k úvahe, že v záujme maloletého dieťaťa je, aby pri jeho styku s otcom bola prítomná aj
matka.

18. K argumentácii odvolateľky o nutnosti postupného navykania si maloletého dieťaťa na odlúčenie
od matky treba uviesť, že práve dočasná úprava styku otca s maloletým dieťaťom, prijatá uznesením
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.12.2024, č.k. 16P/129/2024-159 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.06.2025, č.k. 15 CoP/67/2025-318 (každý párny týždeň od piatka
od 09:00 hod. do soboty do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 09:00 hod. do 17:00 hod.)

predstavovala preotcaadieťa prijateľnýspôsobsinaseba navykať avytváraťaudržiavať sivzájomný
vzťah a pre maloleté dieťa prijateľný a prirodzený spôsob postupného navykania si na krátkodobé
odlúčenieodmatkyanajejneprítomnosťpočasjednejnocivpriebehudvochtýždňov.Zatýchtookolností
„rozšírenie“ dočasne upraveného styku otca s maloletým dieťaťom o jedno prespanie a deň v rámci
dvojtýždňového obdobia a osobitná úprava styku otca s maloletým dieťaťom počas Vianočných sviatkov,

podľa názoru odvolacieho súdu nemôže pre maloleté dieťa predstavovať neprimeranú záťaž, pričom
takáto úprava je v záujme maloletého dieťaťa, majúceho právo na výchovu a vedenie aj zo strany rodiča,
do ktorého starostlivosti nebolo zverené. Matke, ktorá v konaní opakovane poukazuje na najlepší záujem
maloletého dieťaťa zdôrazňuje, že práve neakceptovaním rozhodnutia súdu, riadnou neprípravou
dieťaťa na styk s otcom, môže vzhľadom na útly vek maloletej nastať nezvrátiteľný stav, majúci za

následok vzájomné odcudzenie otca a dcéry, ktorého následky môžu byť v neskoršej dobe iba ťažko
napraviteľné, práve ktorý stav je nepochybne v rozpore so záujmom dieťaťa.

19. Pri odvolacom prieskume nebolo možné prihliadať ani na odvolaciu argumentáciu matky,
poukazujúcu na závery K. M. L., poradenského psychológa, prezentované v nedatovanej správe

vypracovanej po vyšetrení dieťaťa v dňoch 13.03., 18.03. a 19.03.2025. Keďže závery vyšetrenia
vykonaného za účelom diagnostiky dieťaťa boli vypracované len na základe anamnestického rozhovoru
psychologičky s matkou a pozorovania maloletého dieťaťa, bez akejkoľvek ingerencie otca, odvolací
súd ich pri odvolacom prieskume nemohol považovať za objektívny dôkazný prostriedok, na základe
ktorého by bolo možné dospieť k úvahe o potrebe prehodnotenia v tomto rozhodnutí prezentovaného

názoru. Pokiaľ matka v priebehu konania poukazovala na násilné správanie sa otca k jej osobe, ich
vzájomné vzťahové rozpory a v odvolaní aj na riadne neplatenie výživného, uvedené nepredstavuje
skutočnosť, ktorá je v kontexte zisteného skutočného stavu prejednávanej veci, podstatnou pri
rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV.
o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a v závislom výroku V. o trovách konania podľa § 387 ods.2
C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 , § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).