Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323202253
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1323202253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci oprávnenej na výživné
- manželky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., proti osobe, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné - manželovi E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XX, XXX XX C.,
zastúpený Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Nemesszegská 6575/35, 929 01 Dunajská
Streda, IČO: 55 112 111, o určenie výživného na manželku, na odvolanie manželky proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 14.01.2025, č. k. B3-37Pc/23/2023–692, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v súvisiacom výroku IV.

p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie proti výroku II. o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.01.2025, č. k. B3-37Pc/23/2023–692 zamietol návrh
manželky (výrok I.), uložil jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok 562,32 eur v lehote 10 dní od
právoplatnosti rozhodnutia na účet súdu (výrok II.), nepriznal náhradu trov konania manželovi (výrok III.)

a nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie rozsudok právne zdôvodnil § 18, § 19 ods. 1, 2, § 71 ods. 1, § 75 ods. 1,
2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) a § 257 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a vecne tým, že návrh navrhovateľky je v celom
rozsahu nedôvodný. Za preukázané mal, že v danom prípade by bolo určenie manželského výživného
v rozpore s dobrými mravmi pre násilné správanie sa manželky voči manželovi, v zmysle tvrdenej

a aj preukázanej obrany manžela. Konštatoval, že manželka žije v Rakúsku v prenajatom dome spolu
s dcérou a manžel v mieste ich posledného spoločného bydliska, kde zabezpečuje osobnú starostlivosť
o maloletého syna manželov. Preskúmaním zákonných predpokladov na priznanie výživného na
manželku, prihliadajúc na všetky zákonom vyžadované kritéria dospel k záveru o dôvodnosti postupu
podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi (ods. 5. až 30.
odôvodnenia rozsudku) mal za to, že správanie manželky počas manželstva bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 11.11.2006, z manželstva

pochádzajú maloleté deti B., nar. XX.XX.XXXX a E. H., nar. XX.XX.XXXX, medzi manželmi je vážny
partnerský a rodičovský konflikt, navzájom sa obviňujú z neštandardného a násilného správania,
aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom po
rozvode a konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Dokazovanievykonal aj znaleckým posudkom č. 16/2024 súdneho znalca Mgr. Martina Balka zo dňa 25.06.2024,
ktorý bol vypracovaný v kontinuálne prebiehajúcom konaní vo veci rozvodu manželov a úprave pomerov
rodičov k maloletým deťom po rozvode (sp.zn. B3-38P/105/2019), z ktorého boli zistené osobnostné

profily manželov, že dôležitým faktorom vážne nerušeného ich vzťahu bola zvýšená asertívna pozícia
manželky v popredí s jej autoritatívnym interpersonálnym štýlom, v kontraste so submisívnejším
a konformnejším interpersonálnym štýlom manžela, že manželka je extravertovaná a dezinhibovaná
osobnosť s výraznejšie zvýšenou negatívnou afektivitou s tendenciou k antagonizmu pri expozícií
konfliktným situáciám. Uvedeným posudkom považoval vo vzťahu k manželom tvrdenému konaniu

manželky v rozpore s dobrými mravmi, že psychodiagnostika u manželky preukázala abnormne
štrukturovanú osobnosť s negatívnym dopadom na kvalitu jej sociálnych interakcií, pričom znalec
odporučil manželke uložiť povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu so zameraním na jej
rodičovské kompetencie za účelom efektívnej deeskalácii rodinnej situácie, že by mala voči manželovi
eliminovať hostilné a agresívne prejavy komunikácie a správania, zvlášť v prítomností maloletých
detí. Osobu manžela znalec vyhodnotil, ako extravertovaný, prívetivý, svedomitý a emocionálne stály

typ osobnosti bez antagonizmu, dezinhibície či neuroticizmu, môžu byť situačne prítomné impulzívne
tendencie, no v jeho osobnosti prevažuje racionálna sebakontrola až rigidita. Súd prvej inštancie mal
za preukázané tvrdenie manžela o porušovaní dobrých mravov manželkou, nerešpektovaním jeho
dôstojnosti, zdravia, slobody v dôsledku čoho podnikol kroky vedúce k ochrane svojej osobnosti.
Uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-21C/26/2023 zo dňa 15.06.2023 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/58/2023 zo dňa 18.10.2023, bol neodkladným
opatrením manželke uložený zákaz priblížiť sa k manželovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
z dôvodu jeho bezpečnosti. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 23/C3/2024 zo dňa
26.02.2024 neodkladným opatrením manželke uložil zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti
manžela zverejňovaním akýchkoľvek vyhlásení týkajúcich sa manžela a uložil jej povinnosť do 3

dní od právoplatnosti uznesenia odstrániť z verejne dostupných internetových sociálnych sietí všetky
žalovanou zverejnené posty a komentáre týkajúce sa manžela. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutkovú
okolnosť, preukázanú manželom (výpisom zo sociálnych sietí manželky facebook zo dňa 16.08.2024
a z 13.10.2024 a ďalšie), že manželka nerešpektuje súdne rozhodnutie a správy o jeho osobe uverejňuje
na svojich sociálnych sieťach naďalej, teda pokračuje v poškodzovaní jeho osobnosti. Z prebiehajúceho

exekučného konania, upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.06.2024 zistil, že dňa 27.05.2025
začalo exekučné konanie v prospech oprávneného manžela v neprospech povinnej manželky, na
vymoženie nepeňažného plnenia, zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti. Za preukázané
mal, že zo strany manželky dochádzalo k agresívnemu správaniu voči manželovi, keď zásah do telesnej
alebo duševnej integrity je prejavom násilia, ak ide o akt, ktorý človeka negatívne poškodzuje. Súd

prvej inštancie zistil zlyhanie manželky aj v rodičovských povinnostiach, keď rozsudkom Mestského
súdu Bratislava I. zo dňa 16.10.2024 sp. zn. 22T/18/2024 bola uznaná vinnou a odsúdená z prečinu
zanedbávania povinnej výživy maloletého syna manželov. Pokiaľ ide o vyjadrenia manželky o domácom
násilí zo strany manžela, tieto bez relevantných dôkazov zostali iba v rovine jej tvrdení. Dovodil,
že preukázané skutkové okolnosti svedčia tvrdeniam manžela o nevhodnom správaní manželky voči

nemu počas trvajúceho manželstva, spočívajúce v porušení morálnych a etických pravidiel manželstva.
S poukazom na § 75 ods. 2 Zákona o rodine preukázané správanie manželky voči manželovi vyhodnotil
v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku ktorého došlo k zásahu do jeho telesnej a duševnej integrity,
ktoré možno hodnotiť ako prejav násilia formou ubližovania na jeho zdraví, slobode a dôstojnosti. Návrh
manželky zamietol, keď priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi a nejde o výživné pre

maloleté dieťa. Vzhľadom k vyššie uvedenému neposudzoval životnú úroveň manželov, v zmysle § 71
ods. 1 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie v priebehu konania rozhodol o žiadosti navrhovateľky na oslobodenie od súdneho
poplatku uznesením č.k. B3–37Pc/23/2023-70 zo dňa 13.11.2023, ktorým nárok nepriznal, na jej

sťažnosť uznesením č.k. B3–37Pc/23/2023–82 zo dňa 07.02.2024, jej priznal nárok na oslobodenie od
súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zistení zárobkových a majetkových
pomerov manželky rozhodnutie o oslobodení od platenia súdneho poplatku prehodnotil, majúc za
to, že nie sú na strane manželky zistené okolnosti odôvodňujúce oslobodenie od súdneho poplatku.
Konštatoval, že manželka je podnikateľkou s prerušením podnikania, dosahovala adekvátny príjem,

ktorého sa dobrovoľne vzdala, aktuálne má príjem a vlastní majetok nie bežnej hodnoty. Na základe
uvedeného odňal spätne oslobodenie od súdneho poplatku a zaviazal manželku povinnosťou súdny
poplatok zaplatiť v rozsahu vyplývajúceho z uznesenia č.k. B3–37Pc/23/2023–70 zo dňa 13.11.2023.4. Manželovi nepriznal na jeho návrh náhradu trov konania podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok ( ďalej „ CSP“) dôvodiac, že zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, zníženú
pracovnú schopnosť manželky vykonávať zárobkovú činnosť na 45%, jej osobnú starostlivosť o maloletú

B. s poukazom na prebiehajúce súdne konania vo veci detí manželov. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ CMP“).

5. Proti výrokom I., II. a IV. rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP podala odvolanie
manželka, s návrhom na zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Súdu prvej inštancie vytkla, že rozhodol iba na základe dôkazov a tvrdení manžela, a nevysvetlil, prečo
jej argumenty a dôkazy neobstoja. Rozsudok je arbitrárny, bez konkrétnych dôkazov preukazujúcich,
že z jej strany došlo k porušeniu dobrých mravov. Súd poukázal na zápisnicu z trestného konania,
z ktorej vyplýva rozhodnutie o jej vine ale neuviedol, že podala odvolanie. Mala dojem, že rozsudok
rieši príčiny ich rozvodu a nie výživné medzi manželmi, poukazujúc na rozsudky v ostatných konaniach
(rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom do rozvodu), kde ani

v jednom nie je hodnotená tak jednostranným spôsobom. V tomto konaní mal súd zisťovať majetkové
pomery medzi manželmi a porovnávať ich životnú úroveň. Namietala, že súd sa z neznámeho dôvodu
zaoberal len jej osobnosťou a nie aj osobnosťou manžela, ktorý má sklony k agresivite. K manželom
prezentovaným facebookovým statusom uviedla, že ide o zdieľané statusy od známych, čo súd
nerozlíšil, neuviedol žiaden zo statusov, preto nie je zrejmé, na základe čoho konštatuje závadné

konanie. Je jej podivné tvrdenie o tom, že porušuje súdne rozhodnutie len preto, že manžel podal
návrh na exekúciu. Má právo sa slobodne vyjadrovať a zdieľať informácie a nie byť otrokom manžela.
Súd sa s z kontextu vytrhnutými výrokmi vôbec neoboznámil. Súd uviedol, že sa vzdala zamestnania
bez vysvetlenia, taký dôkaz sa v spise nenachádza, poukazujúc na vyjadrenie zamestnávateľa I. J..
F., vydané trištvrte roka pred skončením pracovného pomeru z organizačných dôvodov, čo z dátumov

jasne vyplýva. Zároveň súdu úplne ušlo, že následne sa opäť zamestnala v spol. K. L. F. M., až kým
sa nestala invalidnou. Poprela tvrdenie, že je podnikateľkou, nemala platné živnostenské oprávnenie,
aktuálne ho má zrušené. Manželom tvrdené ataky z jej strany sa stali v dávnej minulosti a väčšina z nich
nebola predmetom súdnych ani priestupkových konaní. Od momentu vydania neodkladného opatrenia
už nedochádza k útokom na jeho osobu, čo súd nevzal do úvahy. Takisto súdu neprišlo divné, že manžel

je dobre stavaným mužom, ktorý ma strach z jej osoby, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Súd prvej
inštancie sa nezaoberal disproporcie ich príjmov, pričom aktuálne žije z úveru a invalidného dôchodku,
jej možnosť zamestnať sa je limitovaná zdravotným stavom. Súd nevzal do úvahy, že žije z úveru, ktorý
si zobrala v čase kedy mala nadštandardné príjmy, potom čo musela opustiť spoločnú domácnosť. V
rozsudku súd prvej inštancie prehodnotil rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov, čo považovala

za zmätočné, nakoľko sa skutkovo nezmenilo nič od podania formulára na oslobodenie od súdnych
poplatkov. Súd zároveň z jemu dostupných databáz získal všetky poznatky, ktoré vyhodnotil tak, že
ju oslobodil od platenia súdnych poplatkov aby úplne nepochopiteľne neskôr na základe tých istých
skutočností povedal, že nemá nárok na oslobodenie.

6. Manžel písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním manželky
napadnutej časti výroku I. ktorým súd prvej inštancie jej návrh zamietol, výroku II. ktorým jej uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a súvisiaci výrok IV., ktorým o trovách účastníkov konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný odvolacími dôvodmi § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením
rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k nasledujúcim záverom.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním
napadnutého rozsudku v ktorom súd prvej dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce
pri rozhodovaní o návrhu manželky podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil (§ 387 ods. 2
CSP). Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané v ust. § 220 ods. 2 CSP

v spojení s § 2 ods. 1 CMP, konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa manželka podaným návrhom domáhala,
akými skutočnosťami ho odôvodnil, ako sa k návrhu v priebehu konania vyjadril manžel, aké skutočnosti
zistil vykonaným dokazovaním, a to so zameraním sa na skutočnosti majúce podstatný význam pre
rozhodnutie a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne, jasne
a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia účastníkov konania a akými úvahami
sa riadil pri prijatej úvahe o zamietnutí návrhu manželky. Odvolací súd v plnej miere na dôvody súdu

prvej inštancie poukazuje a len v záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi manželky uvádza
nasledovné.

13. K manželkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t. j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje,

že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas

konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,
ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa
spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú

povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania na súde prvej inštancie
bol návrh manželky na určenie vyživovacej povinnosti pre ňu voči manželovi ako osobe, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu arozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh manželky zamietol, keď za preukázané mal, že určenie
vyživovacej povinnosti na manželku by bolo v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi.

19. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o tzv. etické zásady
zodpovedajúce pravidlám slušnosti. Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2 Zákona
o rodine. Podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie zákonných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s

dobrýmimravmi.Nepochybnáodôvodnenosťpredmetnéhokritériajedanáprioritnýmpredmetomúpravy
rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie
vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým,
že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia
založené práve na takomto osobnom vzťahu.

20. Vzhľadom na charakter citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré patrí k právnym
normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s
ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného,
ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami

relevantnými v iných veciach. Pokiaľ je teda účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP zo širších hľadísk tiež
to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej, právnej otázky vytvorila a
ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko
individuálnej otázky sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení
a hodnotení zákonom ustanovených východísk postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom

konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj 3 Cdo 226/2017). V
tejto súvislosti je nutné doplniť, že vo všeobecnosti závery súdov pri posudzovaní otázky nemožnosti
priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, sú výsledkom procesu komplexného
vyhodnoteniaskutkovýchokolnostíprejednávanejveci,ktorévkonanívyšlinajavoaktorévrámcizásady
voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Dovolací súd je toho názoru,

že nie je možné precedenčne zaviazať súdy ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania pri existencii určitej
okolnosti, keďže posúdenie rozporu s dobrými mravmi je vždy výsledkom posúdenia individuálnych
skutkových okolností každej prejednávanej veci vo vzájomných súvislostiach.“ (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 25.09.2019, sp. zn. 7Cdo/298/2018).

21. Účelom ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, je zachovanie dobrých mravov v osobných
vzťahoch medzi príbuznými a motivácia príbuzných, aby istú kvalitu osobných vzťahov medzi sebou
udržiavali,hocilenzekonomickýchdôvodov.Právnanormaobsiahnutávustanovení§75ods.2Zákona
o rodine, priamo nepredpokladá nejaký stupeň konania oprávneného, i keď s ohľadom na podstatu
právnych vzťahov je prirodzené ho očakávať a je aj najčastejším spôsobom jeho aplikácie.

22. Odvolací súd za správne a podložené vykonaným dokazovaním považuje závery súdu prvej
inštancie, na základe ktorých návrh zamietol. Pokiaľ súd prvej inštancie odvíjal priznanie výživného
manželke hodnotením, či nie je v rozpore s dobrými mravmi, správne ustálil vážne narušenie vzťahov
medzi účastníkmi konania v dôsledku partnerského a rodičovského konfliktu a napokon aj konanie

a správanie sa manželky vo vzťahu k manželovi počas manželstva, spočívajúce v porušení morálnych
a etických pravidiel manželstva. Je potrebné pripomenúť, že z dostupnej judikatúry možno usudzovať,
že nestačí len zistenie o existencii partnerského konfliktu a rozvratu manželského vzťahu, ktoré skutkové
okolnosti boli aj v danom prípade predmetom rozvodového konania, ale vyžaduje sa také správanie,
ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami, je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých

mravov. V danej prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie
podloženou konkrétnymi zisteniami v predmetnom konaní. Pojem dobré mravy je časovo (plynutím času
podlieha zmenám) a miestne podmienený. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prvej inštancie
prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. V prvom rade
v rozpore s dobrými mravmi musí byť samotná situácia majúca síce pôvod na strane oprávneného,

ktorá je však výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci,
ktoré v konaní vyšli najavo. Súd prvej inštancie v zmysle citovanej judikatúry zohľadnil konflikt medzi
účastníkmi konania komplexne a po posúdení všetkých podstatných skutočností zistených vykonaným
dokazovaním správne vyhodnotil otázku, či došlo k porušeniu dobrých mravov manželkou vo vzťahuk manželovi ako osobe, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné. Pri hodnotení tejto otázky súd
prvej inštancie zohľadnil aj intenzitu správania manželky, ktoré bolo vnímané ako porušovanie dobrých
mravov, nakoľko nie každý konflikt v rodinných vzťahoch, a s tým súvisiace správanie, dosahuje takú

intenzitu závažnosti, že je automaticky dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa podľa § 75 ods.
2 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že posudzované správanie manželky voči
manželovi nastalo počas manželstva a trvalo aj bezprostredne pred podaním jej návrhu na určenie
výživného na manželku (dňa 17.05.2023), pričom k nemu dochádzalo aj počas prebiehajúceho konania.
Skutkové okolnosti vo vzťahu k posúdeniu otázky dobrých mravov boli v konaní okrem samotného

výsluchuúčastníkovkonaniapreukázanérozhodnutiamisúdov,ktoréprijaliopatrenianaochranuzdravia
a ľudskej dôstojnosti manžela. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-21C/26/2023 zo dňa
15.06.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/58/2023 zo dňa 18.10.2023,
bol manželke uložený zákaz priblížiť sa k manželovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, z dôvodu
jeho bezpečnosti (pri listinnými dôkazmi osvedčených opakovaných fyzických útokoch na manžela zo
strany manželky so zdokumentovanými poraneniami manžela, a to aj v prítomnosti maloletého syna).

Uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 23/C3/2024 zo dňa 26.02.2024 bola manželke uložená
povinnosť zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti manžela zverejňovaním akýchkoľvek
vyhlásení týkajúcich sa manžela a do 3 dní od právoplatnosti uznesenia odstrániť z verejne dostupných
internetových sociálnych sietí všetky manželkou zverejnené posty a komentáre týkajúce sa manžela.
Existenciu nevhodného správania sa vo vzťahu k manželovi, v intenzite a čase, ktoré bolo správne

posúdené ako v rozpore s dobrými mravmi odvolateľka nevyvrátila. Práve naopak, svoje správanie
v odvolaní priznáva a iba ospravedlňuje, že k nemu dochádzalo v dávnej minulosti a väčšina z neho
nebola predmetom súdnych ani priestupkových konaní. Vo vzťahu k posúdeniu otázky dobrých mravov
nemá vplyv obranná argumentácia manželky, že od momentu vydania neodkladného opatrenia k
útokom na osobu manžela z jej strany už nedochádzalo. Napokon to, že manželka nerešpektuje súdne

rozhodnutie a správami na svojich sociálnych sieťach naďalej pokračuje v poškodzovaní a zasahovaní
do osobnostnej integrity manžela vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.06.2024
(v prospech oprávneného manžela v neprospech povinnej manželky, na vymoženie nepeňažného
plnenia zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti). Neopomenuteľnou je aj okolnosť, že každý
zrodičovpočastrvaniamanželstvaaleporozchodemanželovvykonávalosobnústarostlivosťospoločné

deti,manželkamalavosobnejstarostlivostimaloletúdcéruaotecmaloletéhosyna,pričompreneplnenie
si vyživovacej povinnosti manželky voči maloletému synovi bola na manželku podaná obžaloba, ktoré
skutkové okolnosti boli predmetom dokazovania Mestského súdu Bratislava I. (rozsudok Mestského
súdu Bratislava I. zo dňa 16.10.2024 sp. zn. 22T/18/2024, ktorým bola manželka uznaná vinnou
z prečinu zanedbávania povinnej výživy maloletého syna, proti ktorému podala odvolanie). Uvedené

síce nemožno spájať s jej správaním sa voči manželovi, ale je potrebné na neho poukázať v zmysle §
19 ods.1 Zákona o rodine. Ak manželka namietala, že rozsudok rieši príčiny ich rozvodu a rodičovské
kompetencie, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný
v konaní o rozvod manželstva (sp.zn. B3-38P/105/2019) a to vo vzťahu k ich rodičovským schopnostiam,
odvolací súd udáva, že z predmetného znaleckého posudku (znalecký posudok č. 16/2024 súdneho

znalca Mgr. Martina Balka zo dňa 25.06.2024), súd prvej inštancie správne vo vzťahu k existencii
posúdenia správania sa manželky vo vzťahu k otázke rozporu s dobrými mravmi, správne vyhodnocoval
závery znalca čo do osobnostných profilov manželky a manžela. Tento dôkaz vyhodnotený vo vzájomnej
súvislostisostatnýmvykonanýmdokazovanímvdanejvecipodporujetvrdeniamanželanaktorýchsvoju
obranu podložil. Napokon zo záverov znaleckého posudku vyplýva odporúčanie znalca uložiť manželke

povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu so zameraním na jej rodičovské kompetencie za
účelom efektívnej deeskalácii rodinnej situácie a voči manželovi eliminovať hostilné a agresívne prejavy
komunikácie a správania, zvlášť v prítomností maloletých detí. Tu je potrebné doplniť, že ani vyhrotený
rodičovský konflikt neoprávňoval manželku k intenzite takého správania, ktoré manžel prežíval ako
zásahdojehointegritynazdraví,dôstojnostiaslobode(ktorébolodôvodomnavyššierozhodnutiesúdov

o zákaze priblíženia sa manželky k manželovi). Napokon odvolací súd prisvedčuje správnemu postupu
súdu prvej inštancie, ktorý po preukázaní existencie skutkových okolností na základe ktorých vyhodnotil,
že určenie výživného na manželku by bolo v rozpore s dobrými mravmi, neposudzoval životnú úroveň
manželov v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine.

23. K námietke manželky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkovýstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci

súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k nároku manželky na určenie
výživného na manželku správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada
konania nebola odvolacím súdom zistená.

24. Ďalšie argumenty manželky považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,

nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami (účastníkmi
konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
(účastníkmi konania). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku strany (účastníkov konania) avšak je nevyhnutné, aby bolo reagované na ich podstatné a

relevantné argumenty (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS
200/2009).

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo I. a závislom výroku IV.
o trovách konania podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil.

26.Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

26. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

27. Podľa § 59 ods. 1 CMP, odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia
podľa § 304 písm. f).

28. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania odvolateľky vo vzťahu k výroku
II. rozsudku, ktorým jej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo

výške 562,32 eur za návrh, zisťoval, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Konštatuje že rozhodnutie o zaplatení súdneho poplatku, resp. rozhodnutie o návrhu
účastníka konania na oslobodenie od súdnych poplatkov, má procesnú povahu uznesenia. V tejto
súvislosti zdôrazňuje, že odvolanie proti uzneseniu vo svojej podstate prípustné nie je a pripúšťa
sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v ust. § 357 CSP pri splnení podmienky, že

takéto uznesenie bolo vydané sudcom. V civilnom mimosporovom konaní ust. § 59 a § 60 CMP
modifikuje prípustný predmet rozšírením okruhu rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné a
možnú konkurenciu opravného prostriedku (odvolania) a prostriedku procesnej nápravy (sťažnosti).
Vychádzajúc z uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súduprvej inštancie, považoval napadnutý výrok rozsudku (ktorý má procesnú povahu uznesenia) o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za také rozhodnutie, proti ktorému procesný predpis odvolanie
nepripúšťa.

30. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie manželky voči výroku II. podľa § 2 ods. 1 CMP, § 386
písm. c) CSP odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou správnosťou.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP, § 52 CMP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).