Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122207108.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. A., nar.
XX.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa matky B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,
D., a otca E. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, toho času E. H. X/X, D., zastúpeného

spoločnosťouKUČERA&PARTNERSadvokátskakancelária,s.r.o.,SNP6,Hlohovec,vkonaníonávrhu
Okresnej prokuratúry Trnava, Vajanského 22, Trnava, na pozbavenie výkonu rodičovských práv otca k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/79/2022-225 zo
dňa 15.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 15.11.2024 pozbavil otca E. A. výkonu rodičovských práv k
maloletej A. A. (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci (rozsudok zo dňa
12.5.2023) bolo pre porušenie procesných práv otca maloletej a nedostatočné zistenie skutočného stavu
veci zrušené uznesením odvolacieho súdu č. k. 14CoP/105/2023 – 174 zo dňa 28.3.2024.

2. Podľa odôvodnenia nového rozhodnutia vo veci súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom
otca maloletej A., čítaním Správy Základnej školy D. zo dňa 3.6.2023, znaleckými posudkami
vypracovanými znalcami PhDr. Martina Piačková č. 26/2020 vrátane Dodatku k znaleckému posudku
zo dňa 19.9.2022, MUDr. Mariánom Pamulom č. 106/2022, MUDr. Danielou Martišovou č. 23/22,
komunikáciou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec s otcom maloletej

zo dňa 14.9.2022, 13.12.2023, 8.2.2024, 7.5.2024, 3.6.2024, 20.6.2024 a 7.10.2024, uznesením
Okresného súdu Trnava sp. zn. 32Pp/13/2024 zo dňa 13.11.2024, Správou úradu zo dňa 10.10.2024,
vyjadrením navrhovateľa/Okresnej prokuratúry Trnava a vyjadrením procesného opatrovníka na
pojednávaní, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim.
Matka maloletej na pojednávaní dňa 12.5.2023 za účasti do konania pribratého tlmočníka uviedla,
že dcéra A. je v puberte, chce sa s otcom občas stretnúť, asi hodinu, alebo s niekoľko hodinovou

prechádzkou. Matka s tým súhlasí, ale nesúhlasí, aby dcéra u otca prespávala a chodila s ním na
dovolenku k moru. Pýtala sa aj syna I. a ten sa vyjadril, že sa otca bojí a nechce sa s ním stretávať.
A. minulý rok otec písal list, A. tento list čítala, pri tom plakala, potom prišiel druhý list, matka ho
nečítala, nedala ho dcére, aby dcéra nebola znovu rozrušená. Matka sa pojednávania dňa 15.11.2024
nezúčastnila, v písomnom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní akcentovala, že je v záujme
maloletej, aby otcovi nezanikla vyživovacia povinnosť k maloletej A..Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 12.05.2023 uviedol, okrem iného, že návrh nie je dôvodný,
nie sú dané zákonné dôvody na takýto závažný zásah do rodičovských práv otca. Navrhol, aby súd
návrh zamietol, a to aj s prihliadnutím na názor maloletého dieťaťa a vyjadrenie matky.

Otec sa osobne zúčastnil pojednávania konaného dňa 15.11.2024, keď dňa 13.11.2024 bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Na pojednávaní vypovedal, že svoju dcéru
ľúbi. Všetko, čo sa dialo a je popísané v skutkovej časti výroku jeho trestnej činnosti, za ktoré bol
právoplatne odsúdený, to veľmi oľutoval, avšak berie to ako jednorazové zlyhanie jeho osoby voči
maloletej A., ktorú ľúbi a trápi ho ako otca, čo sa s ňou deje po jeho zadržaní a veľmi žiada súd, aby

mu neboli odobraté rodičovské práva.
Okresná prokuratúra Trnava a procesný opatrovník na pojednávaní dňa 12.5.2023 uviedli, že považujú
návrh za dôvodne podaný. Procesný opatrovník o. i. uviedol, že ak by v škole mala maloletá A. problémy,
boli by o tom informovaní.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21P/31/2022-137 zo dňa 17.1.2023 bolo právoplatne
rozvedené manželstvo rodičov maloletej A. s tým, že maloletá A., aj maloletý I. boli zverení do osobnej

starostlivosti matky. Obaja rodičia boli určení ako oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok v bežných veciach. Otcovi bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých
detí, maloletej A. sumou 140 eur mesačne a maloletému I. sumou 110 eur mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie do výroku

o uloženej vyživovacej povinnosti, ktoré odvolanie následne vzal späť a odvolacie konanie bolo dňa
29.03.2023 uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/16/2023-158 zastavené. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 4.3.2023.
Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 32Pp/13/2024 zo dňa 13.11.2024 bol otec podmienečne
prepustenýzvýkonutrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp.

zn. 12T/51/2022 zo dňa 16.1.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/21/2023
zo dňa 23.3.2023, v spojení rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 12T/51/2022 zo dňa 4.5.2023 v
spojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.5To/84/2023zodňa6.7.2023.Súdnariadilkontrolu
odsúdeného technickými prostriedkami osobným identifikačný zariadením a zariadením na kontrolu
prítomnosti podľa zákona č. 78/2015 Z. z., s tým, že kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť

najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Súd určil skúšobnú dobu vo výmere 4 roky, nariadil probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere
dva roky a uložil odsúdenému povinnosti spočívajúce v príkazoch a zákazoch, o. i. zákaz kontaktu
s matkou maloletej A. a s maloletou A., v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a povinnosť nepriblížiť sa k

matke maloletej A. a k maloletej A., bytom v D., C. XXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určených osôb na adrese F. G. XXX. Odsúdenému bolo uložené
pokračovať v ochrannom protitoxikomanickom liečení sa, tak ako mu to bolo uložené rozsudkami z
trestného konania, a to ambulantnou formou po skončení výkonu trestu odňatia slobody.

3. Na pojednávaní dňa 15.11.2024 súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie znaleckými posudkami z pripojeného vyšetrovacieho spisu, vypracovanými znalcami PhDr.
Martina Piačková pod č. 26/2020 vrátane Dodatku k znaleckému posudku zo dňa 19.9.2022, MUDr.
Mariánom Pamulom pod č. 106/2022, a MUDr. Danielou Martišovou pod č. 23/22.
Zo znaleckého posudku PhDr. Martiny Piačkovej, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická

psychológia dospelých, klinická psychológia detí, dopravná psychológia, mal súd preukázané, že
maloletá bola v čase vypracovania znaleckého posudku (30.8.2022) detská, vo vývinovom období
pubescencie. Nachádzala sa v situácii uvoľnenia determinujúceho vzťahu k okoliu a dezintegrácie
osobnosti. Vykazovala sklony k plnému emocionálnemu vyjadreniu, bola srdečná, spoločenská,
dôverčivá, ľahkomyseľná, so snahou s každým dobre vychádzať. Javila sa netrpezlivá, ľahko

rozptýliteľná, požadovačná, nezdržanlivá. Rada sa predvádzala, a presadzovala sa. Od činnosti sa
nechala ľahko vyrušiť, ľahko sa cítila dotknutá, obmedzovaná alebo trestaná. Jej vysoká dominancia
môže viesť k neposlušnosti až tvrdohlavej svojvôli. Vykazuje vzdor a voči pravidlám, má sklon ku
zvýšenému klamstvu. Je sebaistá, asertívna. Súčasne sa javí byť opatrná, s nedostatkom živosti a
veselosti, čo naznačuje, že vyrastala v prostredí, v ktorom sa necítila vždy bezpečne a ktoré nebolo

pohodové, ale skôr trestajúce, s presnými pravidlami zo strany otca. Napriek tomu má tendenciu
nerešpektovať pravidlá, je nestála, nespoľahlivá, lajdácka, k sebe tolerantná, nezáleží jej dostatočne na
záväzkoch voči iným ľuďom. Javí sa byť nedisciplinovaná, sleduje skôr vlastné potreby, je povrchná.
Citlivo reaguje na akúkoľvek kritiku, po ktorej sa cíti frustrovaná a napätá. Nevykazuje zlú náladu,interpersonálne ťažkosti, anhedóniu ani znížené sebavedomie. Zvýšené skóre má v nevýkonnosti
a úzkostnom prežívaní. Patológiu v zmysle duševného ochorenia u maloletej nenašli. K predmetu
vyšetrovania u maloletej sklon ku konfabulácii nenašli. Intelektuálna úroveň maloletej sa pohybovala

v strednom pásme populačného priemeru s prevahou v názorovej zložke nad verbálnou zložkou.
Usudzovali, že je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti resp. udalosti,
ktorých bola svedkom. V čase vypracovania posudku morálny vývin maloletej v hetero autonómnom
štádiu, morálku vnímala rigidne, stanovené pravidlá bez ohľadu na rôzne situácie, neuvedomovala si
rôznorodosť rôznych možných morálnych hľadísk, neposudzovala vinu s ohľadom na okolnosti. Bola

orientovaná na autoritu, morálny úsudok nebol autonómny, snažila sa vyvažovať poslušnosť a vlastné
potreby orientované na prijatie u rovesníčok. Bola nepriamo ovplyvnená i interpretovaním prežitých
udalostí matkou, nakoľko sa vývinovo identifikovala s jej postojmi, nenachádzala sa u nej motivácia
nehovoriť k predmetnej veci pravdu. Nenašla sa u nej patológia, je integrovaná osobnosť s dostatočnými
kognitívnymi kompetenciami (vnímaním, pozornosťou, myslením a pamäťou). Na otázky č. 7, 8, 9, aby
posúdili z psychologického hľadiska vzťah poškodenej maloletej voči otcovi, aké pocity v tomto vzťahu

prevažujú, posúdiť vplyv prežitých udalostí na psychiku poškodenej bezprostredne a v budúcnosti a
či sa u poškodenej prejavuje syndróm týranej osoby, a ako prežívala situáciu v domácnosti v rámci
spoločného bývania s otcom, je uvedené: „maloletá si vo veku 7 rokov začala všímať stupňovanie jeho
agresivity a sklon mať veci pod kontrolou. Otec ju trestal za zlé známky odobratím mobilného telefónu
aj na niekoľko dní, pohlavkami a nadávkami. Začala vnímať napätie v rodine, hádky rodičov, výčitky a

verbálnu i brachiálnu agresiu voči matke. Ako spúšťač uvádza neveru zo strany matky, o ktorej sa otec
dozvedel. Uvádza, že otec pil alkohol v nadmernom množstve a ten stupňoval jeho agresivitu. Keď bol
triezvy, tak si s ním vychádzala dobre, chodili na výlety, normálne fungovali ako rodina. Postupne bol
však pod vplyvom alkoholu stále častejšie a vtedy sa mu snažila vyhýbať, lebo vždy si našiel dôvod na
to, aby jej nadával, zatváral do izby a fyzicky napádal formou cápania po hlave, faciek kopania do zadku,

šticovania a pod. Tým sa znížila jej bazálna dôvera k nemu. V teste zisťujúcom rodinné vzťahy vníma
matku ako styčnú osobu v jej živote, ktorá má k nej až extrémne kladný vzťah, avšak vo výchove je
veľmi benevolentná. Naopak u otca prezentuje, že má k nej záporný emočný vzťah, ale jeho riadenie je
silné, prejavujúce sa množstvom požiadaviek, kontroly a nízkou mierou voľnosti..... u maloletej sa voči
otcovi prehĺbila neistota a nedôvera, zvýraznil sa ambivalentný postoj voči nemu a hnev i zahanbenie

po incidente. Udalosti v rodine sa dlhodobo snažila neprezentovať v kruhu rovesníkov, pretože by to
narušilo jej sebaobraz. Vzhľadom na vývinové obdobie maloletej, ktorá našla pochopenie vo vrstovníckej
skupine a podporu, mali za to, že pri ich pokračujúcej podpore a optimálnom nastavení konštelácie
rodiny po odchode otca, by prežité udalosti nemali mať významný dopad na jej psychiku.... maloletá
pociťovalasprávaniesvojhootcaipatologickúsituáciuvrodineakozaťažujúcu,vyvolávajúcuunejobavy

a strach z nevyspytateľného správania sa obvineného. Jeho prítomnosť v spoločnej domácnosti vnímala
hlavne z dôvodu jeho nadmernej alkoholizácie ako stresujúcu, hlavne pri výchovne neadekvátnych
incidentoch voči nej pri jej školských neúspechoch. Naopak benevolentná výchova zo strany matky
jej vyhovovala a preto uprednostňovala neprítomnosť otca v spoločnej domácnosti. Matka s deťmi
mala zaužívaný určitý model fungovania v domácnosti a jeho prítomnosti postupne začali vnímať

ako narúšajúcu a obmedzujúcu. Maloletá mala voči otcovi ambivalentný vzťah. Uvedomovala si jeho
starostlivosť o finančné zabezpečenie rodiny i jeho požiadavky na jej dobré študijné výsledky, na strane
druhej však odsudzovala jeho správanie voči matke i neadekvátne tresty voči jej previneniam. V čase
predmetného incidentu sa jej obavy vystupňovali natoľko, že situáciu riešila odmietnutím návratu domov,
pokiaľ tam otec bude prítomný. Strach, obavy z fyzického trestu a pocit hanby ju primäli sa zdôveriť sa

so situáciou v rodine, čo malo za následok podstúpenie riešenia predmetnej veci príslušnými úradmi.“
Z Dodatku k Znaleckému posudku zo dňa 19.9.2022 mal súd preukázané, že v štruktúre osobnosti ani
v prežívaní neboli zistené známky syndrómu týranej osoby. Aj maloletá si priznala svoje pochybenia,
ktoré mohli byť príčinou vzniku niektorých konfliktných situácií, avšak správanie vtedy obvineného otca
považovali za neprimerané a z psychologického hľadiska ho možno hodnotiť ako správanie nesúce

známy domáceho násilia - ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie
strachu a stresu, odopieranie stravy, fyzické ataky. Toto správanie otca nebolo bezdôvodné, ale bolo
neadekvátnou formou riešenia vzniknutých konfliktných situácií v stave ebriety. Po vytriezvení zvyčajne
svoje konanie oľutoval, uvedomoval si svoje pochybenia, avšak u členov rodiny vyvolávalo súžitie s ním
distres.

Zo znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej, znalkyne z odboru Zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria zo dňa 17.7.2022 mal súd preukázané, že znalkyňa charakterizovala osobnosť otca, intelekt
a celkovú psychickú vyspelosť ako polymorfne disharmonickú osobnosť s priemerným intelektom,
a polymorfnou závislosťou od drog s uvádzanou viacročnou abstinenciou a v tom čase aktuálnouzávislosťou od alkoholu a hypnotík s depraváciou osobnosti. Alkohol a hypnotiká boli pre otca náhradnou
drogou, jeho závislosť bola kompletne rozvinutá. Osobnosť preto negatívne zmenená v charaktere,
netrpel a netrpí duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.

Spúšťačom agresívneho správania bol alkohol. Neverou v minulosti a žiarlivosťou len racionalizoval
poruchy správania v opitostiach. Agresivitu voči dcére výrazne bagatelizoval a racionalizoval snahou o
výchovu pubescentnej dcéry. Mimo stavu opitosti neboli agresivita a poruchy správania u otca zistené.
Má tendenciu stavať sa do role obete, jeho správanie je výrazne účelové.
Zo znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu vypracovaného zo dňa 18.09.2022, znalec z odboru

zdravotníctvo, mal súd preukázané, že u maloletej poškodenej išlo o zranenie s celkovou dobou liečenia
do 1 týždňa, maloletá nebola výraznejšie obmedzená v bežnom spôsobe života. Bolesť nemala silnú
intenzitu, trvalé funkčné ani kozmetické následky sa nepredpokladali.

4. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že tak v čase prvého rozhodnutia

súdu prvej inštancie ako aj v čase druhého rozhodovania súdu prvej inštancie po odstránení procesných
vád vytknutých odvolacím súdom, sú naplnené zákonné podmienky na pozbavenie otca rodičovských
práv k maloletej A., keď otec aktívne zneužíval rodičovské práva voči maloletej A. po dlhšiu dobu, v
zmysle obžaloby od presne nezisteného obdobia, určite však od mája roku 2017, ktoré konanie otca
vyvrcholilo dňa 6.6.2022 fyzickým napadnutím maloletej s krvnými výronmi u maloletej v tvárovej oblasti

čela a ľavého oka, ktoré konanie otca bolo následne riešené príslušnými orgánmi. Súd uviedol, že v
predmetnej veci jednoznačne nešlo o jednorazové zlyhanie otca, ale o dlhodobé nevhodné správanie
sa otca, ktoré znalci zhodnotili ako neadekvátne reakcie otca v stave opitosti (ebriety) na správanie
sa maloletej, ktoré otec následne voči maloletej po vytriezvení ľutoval, avšak pred orgánmi činnými v
trestnom konaní bagatelizoval, ospravedlňoval snahou o riešenie výchovných problémov s pubescentou

dcérou, a pred súdom opakovane pomenúval ako direktívnejší prístup vo výchove, v porovnaní s nijakým
prístupom zo strany matky. Znalci konštatovali, že u otca ide o polymorfne disharmonickú zmenenú
osobnosť, negatívne zmenenú v charaktere a vyšších citoch vo vzťahoch k B. A. (bývalá manželka)
a k maloletej A.. Jeho závislosť je kompletne rozvinutá, alkohol a hypnotiká boli náhradnou drogou
(otec nahradil drogu heroín za alkohol a hypnotiká), s tým, že otec je k svojmu správaniu nekritický, s

tendenciou k výlučne pozitívnemu sebahodnoteniu, dokonca až stavaniu samého seba do role obete,
s tendenciou obviňovať iných za vlastné problémy. Na pojednávaní otec uviedol, že si to vo výkone
trestu odňatia slobody uležal v hlave a zistil, že vtedy bol z toho celého zúfalý, z matky, zo vzťahu, z
rozostavaného domu.
Súd mal za preukázané, že u otca sú splnené podmienky na pozbavenie ho výkonu rodičovských

práv, ktoré obnášajú toho času najmä zastupovanie maloletej A. a spravovanie jej majetku v bežných
aj v podstatných veciach, ktoré právo mu bolo priznané rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
21P/31/2022, ako aj nepochybne v osobnej starostlivosti a v stretávaní sa s maloletou A., keď maloletá
je zverená do osobnej starostlivosti matky, bez úpravy styku s otcom, a otec má právoplatne uložené
obmedzenia spočívajúce v príkazoch a zákazoch o. i. v zákaze priblíženia na vzdialenosť menšiu ako

5 metrov k maloletej A. a v zákaze akéhokoľvek kontaktovania maloletého dieťaťa zo strany otca.
Konštatoval, že otec dlhodobo vykonával svoje práva rodiča k maloletej A. proti záujmom maloletého
dieťaťa, v rozpore so záujmami spoločnosti a cieľmi výchovy.
Súd prihliadol na vyjadrenie sa maloletého dieťaťa, ktoré bolo vo veku 12-tich rokov spôsobilé sa s
ohľadom na svoju primeranú rozumovú vyspelosť vyjadriť, sklony k fabulácii a konfabulácii u nej ani

neboli zistené. Dieťa potvrdilo, že išlo o dlhodobo nepriaznivý a pretrvávajúci stav, ktorý v nej vzbudzoval
strach a stres z otca v čase jeho ebriety, ktorý čas maloletá opísala ako 30% zo spoločného času
tráveného cez víkend, s ohľadom na nastavený spôsob spolužitia rodiny. Z doplneného dokazovania
mal súd za ustálené, že maloletá neprejavuje od vzatia otca do výkonu väzby (11.6.2022), ako aj počas
jeho výkonu trestu odňatia slobody až do súčasnosti záujem o kontakt s otcom. Maloletá odmietala od

neho listy, vecné dary, sladkosti a pod., ktoré otec začal zasielať od konca roku 2023. Maloletá nemala
záujemaniokomunikáciusotcomcezaplikáciuSkype.Vtrestnoprávnejrovinebolokonanieotcaprávne
kvalifikované ako týranie maloletého dieťaťa, k čomu sa právne záväzne otec priznal a uznal vinu. Preto
súd pozbavil otca výkonu rodičovských práv k maloletej A., s tým, že ak v budúcnosti odpadnú dôvody,
ktoré viedli súd k pozbaveniu otca rodičovských práv k maloletej A., je aj v tomto prípade možné v zmysle

elasticity všetkých zásad rodinnoprávnej agendy rodičovské práva otca k maloletej obnoviť, navrátiť
rodičovské práva a dôsledky rozsudku o pozbavení rodičovských práv zrušiť. Rodičovské povinnosti
v časti platenia výživného otcovi zostali týmto rozhodnutím nedotknuté, tak k maloletej A., ako aj k
maloletému I..5. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej inštancie,
že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP).
Namietal, že z ustanovenia § 38 ods. 4 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že preukazovanie
existencie dôvodov na pozbavenie rodiča výkonu jeho rodičovských práv je predmetom konania a
dokazovania výlučne v konaní, v ktorom sa o pozbavení výkonu rodičovských práv rozhoduje. V danom
prípade súd podľa jeho názoru nesprávne interpretoval pojem týranie vo vyššie citovanom zákonnom

ustanovení, keď svoje rozhodnutie o zneužívaní rodičovských práv otcom, ktorého sa mal dopustiť
týraním maloletej, založil a stotožnil s týraním osoby tak, ako je toto konanie vymedzené objektívnou
stránkou skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného
zákona, čo považuje otec za neprípustné. Zákon o rodine na žiadnom mieste nestanovuje, že pojem
týranie blízkej osoby (dieťaťa), ako je tento termín vyjadrený v skutkovej podstate trestného činu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, je zároveň automaticky možné považovať
za naplnenie pojmu týranie ako dôvodu na pozbavenie rodiča výkonu jeho rodičovských práv podľa § 38
ods. 4 Zákona o rodine. V danom prípade súd prvej inštancie nebol viazaný právoplatným rozhodnutím
súdu v trestnom konaní pokiaľ ide o vyhlásenie viny otca zo skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu, a
ktorý je Trestným zákonom pomenovaný ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Posúdenie

konania otca a záver o tom, či je v danom prípade naplnený dôvod na pozbavenie otca výkonu jeho
rodičovských práv k maloletej, musí súd ustáliť na základe výsledkov náležite vykonaného dokazovania
v tomto konaní, v ktorom sa o zásahu do rodičovských práv otca rozhoduje.
Mal za to, že súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol a ani sa nevysporiadal s jeho vyjadrením na
pojednávaní, kde vyjadril ľútosť na svojím konaním a svoje ospravedlnenie maloletej. Bolo povinnosťou

súdu pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na odstup času od skutku, kedy otec už bol pre svoje vzorné
správania prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a opakovane vyjadril kritický postoj k vlastnému
správaniu sa voči maloletej, toto aj oľutoval, pričom bolo potrebné na uvedené skutočnosti prihliadnuť
a následne vyhodnotiť, či sú ešte stále dané dôvody pre ten najzávažnejší zásah do rodičovských práv
otca, akým je jeho pozbavenie výkonu týchto práv.

Podľa názoru odvolateľa súd dospel na základe vykonaných dôkazov, pokiaľ ide o závery znaleckého
posudku PhDr. Martiny Piačkovej č. 26/2020, vrátane dodatku k znaleckému posudku zo dňa 19.9.2022,
a závery znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej č. 23/22 k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pretože z týchto posudkom okrem iného vyplynulo, že vykonaným znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že osobnosť otca nie je podľa zistení znalcov žiadnym spôsobom narušená, pričom mimo

stavov opitosti nebola u neho zistená agresivita ani iné poruchy správania, vykonaným znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že konanie otca nemalo za následok poškodenie fyzického ani
duševného zdravia maloletej a nebol u nej zistený ani syndróm týranej osoby, a teda konanie otca
nespôsobovalo maloletej žiadne fyzické ani psychické utrpenie, vykonaným znaleckým dokazovaním
bolo preukázané, že konanie otca voči maloletej nebolo bezdôvodným, ale bolo podnecované aj jej

negatívnym správaním, čím nechce svoje konanie legitimizovať, avšak nemožno ho považovať ani za
bezdôvodné a sústavné.
Skutočnosť, že maloletá je v súčasnosti v pubertálnom veku a neprejavuje o otca záujem, nie je
a nemôže byť dôvodom pre pozbavenie otca výkonu jeho rodičovských práv. Úvahy a subjektívne
hodnotenia súdu o tom, že negatívne skúsenosti maloletej z minulosti poznačili jej vzťah s otcom a

prítomnosť otca má u nej údajne vyvolávať strach a obavy z jeho nevyspytateľného správania, nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, ale súd sa touto argumentáciu snažil vykryť dôkaznú núdzu pre
pozbavenie otca výkonu jeho rodičovských práv.
V ďalšom otec namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, keď na pojednávaní zamietol jeho návrhy na vykonanie znaleckého

dokazovania a výsluchu maloletej. Vykonanie aj týchto dôkazov bolo podľa názoru otca nevyhnuté pre
náležité zistenie skutkového stavu veci a jej správne právne posúdenie, keď súd svoje rozhodnutie
založil výlučne len na zistení, že otec v trestnom konaní vyhlásil vinu vo vzťahu ku konaniu uvedenému
v skutkovej vete podanej obžaloby v trestnom konaní.Otec maloletej navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že návrh
Okresnej prokuratúry Trnava na pozbavenie výkonu jeho rodičovských práv k maloletej A. v celom

rozsahu zamietne.

6. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.
Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol zákonne, na podklad dostatočne vykonaného dokazovania,

pričom svoje úvahy riadne odôvodnil. Plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu, ktorý rozhodol v súlade
s jeho návrhom, zohľadniac inštrukcie Krajského súdu v Trnave obsiahnuté v jeho uznesení z 28.3.2024,
sp. zn. 14CoP/105/2023-174, ako i najlepší záujem dieťaťa.
V danej veci boli jednoznačne naplnené a preukázané dôvody na pozbavenie otca E. A. výkonu
rodičovských práv k maloletej dcére A. A. v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Zákona o rodine, nakoľko
menovaný tieto svoje rodičovské práva a povinnosti dlhodobo zneužíval nielen týraním, ale aj iným

zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom. Čo sa týka tvrdení právneho zástupcu otca, že nemožno
stotožňovať pojem týranie v intenciách trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 Trestného zákona a pojem týranie tak, ako ho chápe ustanovenie § 38 ods. 4 Zákona o rodine,
je potrebné dať právnemu zástupcovi otca za pravdu, avšak nie v smere, v akom sa účelovo snaží
viesť svoju odvolaciu stratégiu, nakoľko pojem týranie tak, ako ho chápe zákon o rodine, je len jednou

z eventualít, pri konštatovaní ktorej súd rodiča výkonu jeho rodičovských práv pozbaví. Nemusí však
ísť len o týranie, ale aj o zneužívanie, zanedbávanie alebo iné zlé zaobchádzanie, pričom uvedený
výpočet možného správania rodiča voči dieťaťu nie je uzavretou množinou, lež exemplifikatívnym
výpočtom možných spôsobov správania sa odôvodňujúcich pozbavenie výkonu rodičovských práv.
Prokurátor je toho názoru, že konanie otca možno subsumovať nielen pod týranie, ale i pod pojem iné

zlé zaobchádzanie s maloletým dieťaťom, pričom mal za to, že skutkovo bolo takéto správanie otca v
tomto konaní dostatočným spôsobom preukázané.
Rovnako tak, pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca maloletej, že vykonanie ďalších otcom maloletej
navrhovaných dôkazov bolo nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu veci a jej správne právne
posúdenie, prokurátor uviedol, že všetky pre rozhodnutie podstatné skutkové okolnosti mal súd prvej

inštancie za preukázané, z ktorého dôvodu už nebola ďalšia potreba tieto inak preukazovať, na podklade
čoho súd návrhy otca, resp. jeho právneho zástupcu na doplnenie dokazovania dôvodne zamietol.

7. Kolízny opatrovník vo svojom stručnom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že má za to,
že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, pričom prihliadal na najlepší záujem maloletej. Odvolanie otca preto
považoval za nedôvodné.

8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka
viedol, že sa pridržiavam svojho vyjadrenia zo dňa 14.1.2025 a preto nemá žiadne námietky voči

vyjadreniu procesného opatrovníka.

9. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a jeho vydaniu predchádzajúci postup súdu prvého
stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu

a opätovne dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca maloletej.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z.), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z.)
Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté.

Podľa § 220 ods. 2 CSP

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorýchdôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

Podľa § 38 ods. 2 ZoR (Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 38 ods. 4 ZoR, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním,
zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým
dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

V zmysle čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je jeho povinnosťou v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia inštruovať súd prvej inštancie,
ako má vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 CSP).

Túto zákonnú povinnosť si odvolací súd v zákonných limitoch splnil v bodoch 12 až 15 odôvodnenia
uznesenia č. k. 14CoP/105/2023-174 zo dňa 28.3.2024, okrem iného dostatočne zrozumiteľným
formulovaním otázok, zodpovedanie ktorých je potrebné pre prijatie záveru o tom, či sú alebo nie sú
naplnené podmienky pre pozbavenie otca výkonu rodičovských práv alebo či záujem dieťaťa možno
zabezpečiť aj vykonaním iných opatrení obmedzujúcich ho vo výkone rodičovských práv. Odvolací súd

v tejto súvislosti konštatoval, že je potrebné vychádzať zo záujmu maloletého dieťaťa a zistiť, ako sa
konanieotcaposudzovanévtrestnomkonaníprejavovalonafyzickomčipsychickomstavemaloletejajej
ďalšom vývine, a či aj do budúcnosti je predpoklad, že by sa otec voči maloletej naďalej takéhoto konania
dopúšťal, najmä keď podľa vyjadrenia matky maloletá prejavila záujem sa s otcom stretávať a matka
sama s tým súhlasila. Odvolací súd pritom inštruoval súd prvého stupňa, že zodpovedanie týchto otázok

môže poskytnúť práve otcom navrhované znalecké dokazovanie, pokiaľ sa odpovede nenachádzajú už
v obsahu posudkov znalcov zabezpečených v trestnej veci proti otcovi, ktorých oboznámenie súd prvého
stupňa nevykonal a ktoré sa ani nenachádzajú v obsahu spisového materiálu.
S týmto inštruovaním v zásade korešponduje konštatovanie súdu prvého stupňa, že mu bolo odvolacím
súdom uložené doplniť zistený skutkový stav o oboznámenie dôkazov – najmä znaleckých posudkov

zabezpečených v trestnom konaní a takto zistený stav vyhodnotiť s ohľadom na možnú kvalitu vzťahu
maloletej a otca a na poznanie ohrozeného záujmu maloletej a spôsobu jeho vhodnej ochrany.
Nekorešponduje s ním ďalší postup súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol zistenia a závery
znalcov, avšak bez akéhokoľvek ich vyhodnotenia vo vzťahu k zodpovedaniu odvolacím súdom
stanovených otázok. Spôsob odôvodnenia rozsudku neposkytuje odvolaciemu súdu možnosť iného

zistenia, ako toho, že dôvodom pozbavenia výkonu rodičovských práv otca bolo výlučne protiprávne
konanie, ktorého sa voči maloletej v minulosti dopustil, bez ohľadu na to, či a ako sa toto konanie
prejavilo vo sfére fyzického a duševného vývoja a vývinu maloletej a či pozbavenie výkonu rodičovských
práv bolo potrebné z hľadiska ochrany záujmov maloletej, či bez navrhovaného pozbavenia výkonu
rodičovských práv hrozí alebo nehrozí ďalšie porušovanie záujmov dieťaťa. V tomto smere výpovednú

hodnotu nemá zistenie súdu, že maloletá od vzatia otca do väzby neprejavuje záujem o kontakt s ním
(čo inak odporuje vyjadreniu matky na pojednávaní konanom dňa 12.5.2023, podľa ktorého sa maloletá
chce s otcom občas stretnúť, asi na hodinu alebo na niekoľkohodinovú prechádzku, a matka s tým
súhlasí), nakoľko predmetom konania nie je úprava styku otca s dieťaťom.V súvislosti s odôvodnením odmietnutia návrhu otca na znalecké dokazovanie súd prvého stupňa síce
konštatoval, že zhodnotenie následkov správania sa otca na fyzický a psychický stav maloletej už
bolo vykonané v rámci trestného konania a závery znalcov čítal na pojednávaní, avšak tieto závery

nekonkretizoval a napriek právnemu názoru odvolacieho súdu o ich relevancii pre rozhodnutie vo veci
sa nimi prakticky nezaoberal, rovnako ako s potrebou ochrany konkrétneho záujmu maloletej (ktorého?),
ktorá potreba je daná nie len protiprávnym konaním, ktorého sa otec v minulosti (viac ako dva roky pred
vydaním práve posudzovaného rozsudku súdu prvého stupňa) voči maloletej dopustil, resp. dopúšťal,
ale, primárne, v čase rozhodovania súdu aktuálnymi okolnosťami, pomermi ako na strane maloletej, tak

aj na strane oboch rodičov, pomermi osobnými, osobnostnými, vzájomnými.
Pozbavenie výkonu rodičovských práv nie je obligatórnym následkom každého konania rodiča
napĺňajúceho charakteristiku niektorého z konaní uvedených v ustanovení § 38 ods. 4 Zákona o rodine,
nie je ďalšou sankciou, tentoraz netrestnoprávneho charakteru, ale inštitútom, ktorého účelom je
poskytnutie ochrany maloletému dieťaťu. Aj v tomto konaní je prioritný záujem maloletého dieťaťa, ktorý
súd prvého stupňa doposiaľ neidentifikoval a ktorý je v súlade s ustanovením § 217 CSP potrebné

skúmať v čase rozhodovania súdu.

12. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa, v rozpore
s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, nerešpektoval právny názor odvolacieho
súdu deklarovaný ním v jeho rozhodnutí č. k. 14CoP/105/2023 zo dňa 28.3.2024, neriadil sa ním pri

posudzovaní predmetu konania a neodstránil všetky nedostatky svojho predchádzajúceho rozhodnutia
vo veci. Ani nové rozhodnutie súdu prvého stupňa neposkytuje odpovede na všetky zásadné otázky
konania a nespĺňa tak zákonné požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP,
v súvislosti s čím je nepreskúmateľným a porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces, ku
ktorým skutočnostiam musí odvolací súd preskúmavajúci postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez

viazanosti odvolacími dôvodmi prihliadať aj z úradnej povinnosti.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok, ako síce druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci, ale,
rovnako ako rozhodnutie predchádzajúce, neposkytujúce odvolaciemu súdu podklad pre preskúmanie
jeho vecnej správnosti a súčasne vyžadujúce doplnenie dokazovania v rozsahu presahujúcom rámec
odvolacieho konania, výnimočne opätovne (§ 390 písm. b) CSP ) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

v spojení s § 62 ods. 1 CMP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania v už vyššie
naznačenom smere.
Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom konaní vyhodnotí už
vykonané dôkazy z hľadiska ich spôsobilosti priniesť odpovede na relevantné otázky konania, na
jeho základe zváži potrebu vykonania znaleckého dokazovania, prípadne vykonanie iných dôkazov

na preukázanie aktuálneho stavu rodinných vzťahov a pomerov maloletej a jej rodičov po uplynutí
viac ako troch rokov od protiprávneho konania otca súvisiacich s rozsahom potreby obmedzenia otca
vo výkone rodičovských práv (pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval potrebu
obmedzeniaotcaprizastupovanímaloletejvbežnýchveciach,zrejmemuuniklasúvislosťtakejtopotreby
s právoplatným zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky bez úpravy styku otca s maloletou).

Odvolací súd nemá záujem a nemôže zľahčovať neprípustné konanie, ktorého sa otec voči
maloletej dcére A. dopustil, jeho konanie však súčasne nemôže byť dôvodom pre ústup od
požiadavky na dôsledné objasnenie všetkých relevantných okolností prípadu a ich vyhodnotenie
jasným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom v obsahu rozhodnutia, ako to vyžadujú ustanovenia
procesného predpisu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).