Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Csp/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125211049
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125211049.1

Uznesenie

OkresnýsúdŽilinavsporenavrhovateľa(žalobcu):A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/XX,XXXXX
C. – D. C., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom 034 92 Stankovany
549, IČO: 55 962 165, proti žalovaným: 1/ Wishmaker, j.s.a., IČO: 52 019 365, so sídlom Mlynské Nivy
48, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, 2/ AR SHELVING, s. r. o., IČO: 30 222 362, so sídlom
Hlinická cesta, 014 01 Bytča, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému 1/ u k l a d á povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe
Dohodyozrážkachzomzdyč.000002394zodňa17.05.2024,uzatvorenejmedzižalobcomažalovaným
1/ ako splnomocnenou osobou konať za investorov 1/ až 3/, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 000002394 zo dňa 17.05.2024.

II. Žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu u k l a d á povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo
mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 000002394 zo dňa 17.05.2024, uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. (variabilný symbol) 000002394 zo dňa 17.05.2024.

III. Súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP p o u č u j e žalovaného 1/, že môže podať proti žalobcovi
žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 000002394 zo dňa 17.05.2024, prípadne žalobu
o navrátenie do pôvodného stavu a o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom tohto
neodkladného opatrenia podľa ust. § 337 ods. 2 CSP.

IV. Žalobca m á voči žalovaným 1/ n á r o k na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

V. Žalobcovi náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia voči žalovanému

2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 09.10.2025, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 09.10.2025,
sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovaným 1/ - 2/ nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 000002394 zo dňa 17.05.2024
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako splnomocnenou osobou konať za investorov 1/ až 3/,

ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 000002394 zo dňa 17.05.2024
a žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdyžalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 000002394 zo dňa 17.05.2024 uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným 1/, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
000002394 zo dňa 17.05.2024.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil
tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ v pozícii prevádzkovateľa dňa 16.05.2024 rámcovú zmluvu.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v zmysle ustanovení rámcovej zmluvy dlžníkom
je fyzická osoba, ktorá má záujem o kolektívne požičiavanie a prevádzkovateľ je prevádzkovateľom

portálu www.wishmaker.sk, pričom má záujem poskytovať dlžníkovi služby súvisiace s kolektívnym
požičiavaním. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že predmetom rámcovej zmluvy
bol záväzok žalobcu plniť povinnosti vyplývajúce z rámcovej zmluvy a platiť žalovanému 1/ za
služby poskytnuté na základe tejto zmluvy odplatu za podmienok stanovených v tejto zmluve,
resp. v Sadzobníku poplatkov a zároveň žalovaný 1/ sa zaviazal odplatne poskytovať žalobcovi
nasledovné služby: a) umožniť užívanie portálu www.wishmaker.sk výlučne za účelom kolektívneho

požičiavania; b) zriadenie, aktivácia a správa Virtuálneho účtu, prostredníctvom ktorého sa Dlžník
zúčastňuje na Kolektívnom požičiavaní, aktívny prístup do Virtuálneho účtu; c) Zabezpečenie Verifikácie
a Úverového hodnotenia; d) sprocesovanie Žiadosti o poskytnutie Úveru; e) zabezpečenie prístupu
do Procesu kolektívneho požičiavania; f) zabezpečenie inkasa a správy peňažných prostriedkov od
Dlžníka predstavujúcich plnenie na základe Úverovej zmluvy a to v súlade s touto Zmluvou a/alebo

Podmienkami; g) zabezpečenie inkasa a správy peňažných prostriedkov odplaty za poskytovanie
Služieb podľa tejto Zmluvy, poukazovanie peňažných prostriedkov Prevádzkovateľovi za účelom
úhrady odplaty za poskytovanie Služieb; h) poskytovanie ďalších služieb dostupných pre Dlžníka v
rámci používania Virtuálneho účtu, i) vybavovanie žiadostí, podnetov, j) ďalšie služby vymedzené v
Sadzobníku poplatkov. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súčasťou rámcovej

zmluvy bolo aj udelenie plnomocenstva zo strany žalobcu pre žalovaného 1/. Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu ďalej uviedol, že na jednej strane žalobca v zmysle udeleného plnomocenstva
splnomocňuje žalovaného 1/ na zabezpečenie úkonov spojených so správou peňažných prostriedkov
žalobcu (Splátka a/alebo úhrada Odplaty a/alebo Provízie) na Bankovom účte Portálu, no na druhej
strane samotný žalovaný 1/ vymáha pohľadávku od žalobcu, pričom v zmysle článku 15 pod 15.6 sa

žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému 1/ preukázateľne vynaložené náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku neplnenia záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy, ktorú v
mene a na účet Investora vymáha žalovaný 1/, ako aj záväzkov vyplývajúcich z rámcovej zmluvy, ktoré
vo vlastnom mene a na svoj účet vymáha žalovaný 1/. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že medzi žalovaným 1/ ako zástupcom a dlžníkom ako zastúpeným existuje rozpor záujmov v

zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento rozpor podľa názoru žalobcu spôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, keďže zákon výslovne zakazuje zastupovanie v prípade kolízie záujmov.
Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na uznesenie zo dňa 30.06.2010, sp.
zn. 4Cdo/177/2009, podľa ktorého porušenie zákazu zastupovania v rozpore záujmov má za následok
absolútnuneplatnosťprávnehoúkonu.Žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuuviedol,žerámcová

zmluva, na základe ktorej žalovaný 1/ vystupoval, je neplatná. Z tohto dôvodu žalovaný 1/ nebol
oprávnený sprostredkovať uzavretie úverovej zmluvy č. 000002394 zo dňa 17.05.2024 medzi žalobcom
ako dlžníkom a investormi 1/ až 3. Následkom tejto neplatnosti je podľa žalobcu aj neplatnosť samotnej
úverovej zmluvy. Na základe uvedenej úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 4750
Eur od investora 1/, 100 Eur od investora 2/ a 150 Eur od investora 3/. Žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu uviedol, že žalovaný 1/ vystupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy v dvojakej pozícii
– jednak ako sprostredkovateľ služby v prospech žalobcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a
zároveň ako zástupca investorov na základe rámcovej zmluvy. Takéto postavenie podľa žalobcu vytvára
dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný 1/ poskytoval
žalobcovi služby prostredníctvom online platformy. Žalobca zdôraznil, že anonymizácia veriteľov v

úverovej zmluve a v dohode o zrážkach zo mzdy môže viesť k obchádzaniu ustanovení o ochrane
spotrebiteľa, pretože žalobca nemá možnosť zistiť, či veritelia sú fyzické alebo právnické osoby, a
tým je oslabená jeho procesná pozícia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na
zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bola v rovnaký deň, teda 17.05.2024, uzatvorená dohoda
o zrážkach zo mzdy č. 000002394. Keďže úverová zmluva je podľa žalobcu neplatná, neplatná je

aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako vedľajší záväzok, ktorý sleduje osud hlavného záväzku. Okrem
toho žalobca namietal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj z dôvodu nedostatku určitosti
označenia veriteľov. V dohode sú veritelia označení iba identifikačnými kódmi, bez uvedenia mena,
priezviska, dátumu narodenia, adresy alebo obchodného mena a IČO. Takýto nedostatok podľa žalobcuspôsobuje neplatnosť dohody podľa § 39 OZ, keďže absentuje podstatná náležitosť právneho úkonu
podľa § 551 OZ. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy
obsahuje aj neurčité označenie budúcich nárokov, ako sú úroky z omeškania či zmluvné pokuty,

ktoré nie sú dostatočne špecifikované. Takéto ustanovenia podľa žalobcu vytvárajú riziko, že veritelia
si budú môcť vymáhať prostredníctvom zrážok zo mzdy plnenia, ktoré by pri súdnom preskúmaní
boli vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca zdôraznil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo je v rozpore s právom
Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, najmä rozsudkom vo veci C-106/77 Simmenthal. V

tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa
19.06.2013. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vykonávanie zrážok zo mzdy už
reálne prebieha, čo dokladá výplatnou páskou za mesiac september 2025. Žalovaný 1/ listom zo dňa
16.09.2025 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 8 752,68 Eur,
pričom samotná pohľadávka prevádzkovateľa bola vyčíslená na 4 065,26 Eur. Podľa žalobcu tak hrozí,
že prostredníctvom zrážok zo mzdy budú vymáhané sumy, ktoré značne prevyšujú skutočný dlh, čo

môže viesť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného 1/. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že v dôsledku uvedených skutočností existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
keďže zrážky zo mzdy sa už uskutočňujú a žalobca nemá iný rýchly a účinný prostriedok, ako tento
proceszastaviť.Jedinýmvhodnýmnástrojomjepodľažalobcunariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa
§ 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, ktorým by súd uložil žalovanému 1/, aby sa zdržal

vykonávania zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody. Žalobca zdôraznil, že len takýmto opatrením
možno zabezpečiť jeho právnu ochranu a zabrániť ďalšiemu zásahu do jeho majetkových práv.

3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na

konanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresnýsúd.Neodkladnéopatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a

predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

11. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,

že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a
súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z
účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej.Dokazovaniepredrozhodnutímonávrhunaneodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie
občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na
návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce

aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti
navrhovaného neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny
vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo,
ktoré je ohrozované alebo porušované.

12. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

súd oboznámil so samostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkaznými
prostriedkami predloženými žalobcom, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:

13. Z návrhu mal súd za dostatočne osvedčenú tú skutočnosť, že medzi žalobcom a investormi 1/ - 3/
zastúpenými žalovaným 1/ bola dňa 17.05.2024 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. 000002394,

a to osobitne na samostatnej listine, ako zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej v ten
istý deň. Z predložených listín mal súd osvedčené, že žalovaný 1/ listom zo dňa 16.09.2025 požiadal
zamestnávateľa žalobcu (žalovaného 2/) o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uvedenej dohody o
zrážkachzomzdyzaúčelomuspokojeniasvojejpohľadávky.Znávrhumalsúdzadostatočneosvedčenú
tú skutočnosť, že výkon zrážok zo mzdy už reálne prebieha, čo je preukázané výplatnou páskou za

mesiac september 2025. Žalovaný v 1/ vyčíslil celkovú pohľadávku na sumu 8 752,68 eur.

14. Po oboznámení sa so skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Bola preukázaná potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, keďže žalovaný 1/ doručil zamestnávateľovi žalobcu (žalovanému 2/)

žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia pohľadávky, ktorej výška je sporná.

15. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa,
keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej
je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje

veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho
odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom,
že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v
akej výške a túto žalobca v konaní spochybňuje. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky
zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu

a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového
práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky), rovnako nevyhnutnosť ex
offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ (porov. Rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu,

najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe
typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, resp. bez skúmania dodržania odbornej starostlivosti pred
poskytnutím úveru, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
C-106/77 Simmenthal).

16. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do práv žalovaného
1/, keďže tento nie je obmedzený v možnosti domáhať sa svojho nároku riadnou žalobou o
zaplatenie. Znemožnenie priameho uspokojenia žalovaného 1/ prostredníctvom dohody o zrážkach zo
mzdy, je dôsledkom nepreukázania splnenia všetkých zákonných požiadaviek prípustnosti aplikácie

zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy (porov. uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 20CoCsp 30/2020, tiež Krajský súd v Trnave sp. zn. 10CoCsp/28/2020 cit.: „Hoci inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a právna úprava nevylučuje
zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, presadzovanienárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ingerencie súdu (priamo) je možné len za predpokladu
rešpektovania ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcej práve z ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ ZoOS.
Podľa tohto ustanovenia je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku

zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako spôsob
zabezpečenia záväzku bola prípustná len za predpokladu splnenia kumulatívnych podmienok, a to
ako výnimka z pravidla, ktorú je potrebné vykladať reštriktívne. Predmetná dohoda je síce formálne

odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, pretože bola uzavretá vo forme osobitnej listiny
a obsahovala aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia (bod 2. Predmet dohody). Z dohody o zrážkach
zo mzdy však nevyplývala možnosť spotrebiteľa odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy (vo
vzťahu k možnosti spotrebiteľa uzavrieť zmluvu o úvere aj bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.“).
V predmetnej veci z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by žalobca ako spotrebiteľ mal
reálnu možnosť odmietnuť jej uzavretie bez následného odmietnutia samotného úveru, čo nasvedčuje

nesplneniu podmienky podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa.

17. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd prijal záver, že žalobca osvedčil aspoň základné
skutočnosti v rovine ich pravdepodobnosti, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy. Súd dodáva, že žalobca osvedčil existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy vyplývajúcu z obavy žalobcu tým, že v
prípade realizovania zrážok zo mzdy a ich poukázania na účet žalovaného 1/ zamestnávateľom žalobcu
(žalovaného 2/) by bez súdnej kontroly mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by
sa žalobca musel domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou

cestou.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia
konštatuje, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrhu žalobcu
na jeho nariadenie v celom rozsahu vyhovel.

19. Žalovanému 1/ naďalej zostáva zachovaná zákonná možnosť domôcť sa úhrady pohľadávky voči
žalobcovi súdnou cestou bez rizika nezákonného zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Súd má zato
že uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha a teda
navrhované neodkladné opatrenie bude mať trvalý charakter, pričom však nebude vytvorený nenávratný

stav, nakoľko žalovanému 1/ zostáva možnosť podať žalobu o zaplatenie dlhu na súde a zároveň
žalovaný 1/ nebude neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah obmedzený na dosiahnutí
svojich finančných prostriedkov, nakoľko týchto po súdnom prieskume, ak mu tieto priznané budú, ich
bude môcť vymáhať od žalobcu.

20. V predmetnej veci súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov
medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje
na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto
neodkladného opatrenia. A nakoľko súd neuložil žalobcovi povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP poučil

žalovaného 1/ podľa § 337 ods. 1 CSP, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu o zaplatenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 000002394 zo dňa 17.05.2024, ktorou sa bude domáhať zaplatenia
svojej pohľadávky voči žalobcovi na všeobecnom súde. Zároveň žalovanému 1/ zostáva zachované
právo podľa § 337 ods. 2 CSP žalobu o navrátenie do pôvodného stavu a o náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Nakoľko súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel,
prináleží mu nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému 1/. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vočižalovanému 2/ súd konštatuje, že žalobca si trovy konania vo vzťahu l žalovanému 2/ neuplatnil, preto
súd žalobcovi trovy konania voči žalovanému 2/ nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.