Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202513
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625202513.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E.,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX H., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým z a k a z u j e odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy

alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní.

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým z a k a z u j e odporcovi akoukoľvek formou
kontaktovať navrhovateľku.

III. Súd o d m i e t a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má byť

odporcovi zakázané zdržiavať sa v blízkosti bydliska, pracoviska, miest verejných vystúpení a iných
miest, kde sa navrhovateľka alebo jej deti pravidelne zdržiavajú, ako aj neodkladného opatrenia, ktorým
má byť odporcovi uložený zákaz kontaktovať osoby blízke navrhovateľke, jej priateľov, rodinu alebo
známych.

IV. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáha uloženia
odporcovi zákazu priblíženia sa k navrhovateľke nad vzdialenosť 50 metrov z a m i e t a .

V. Súd p o u č u j e odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu
o náhradu škody podľa § 420 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bude náhrada škody
spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia podľa výroku II. uznesenia, ak preukáže, že mu

taká škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti navrhovateľky.

VI. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka doručila dňa 30.10.2025 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala, aby bola súdom odporcovi uložená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 500 (päťsto) metrov, nezdržiavať sa v blízkosti bydliska, pracoviska, miest verejných

vystúpení a iných miest, kde sa navrhovateľka alebo jej deti pravidelne zdržiavajú, nekontaktovať
navrhovateľku akýmkoľvek spôsobom vrátane osobného, telefonického a elektronického kontaktu, a to
aj cez sociálne siete, e-maily alebo prostredníctvom falošných profilov. Ďalej navrhovateľka žiadala, aby
súd odporcovi uložil zákaz kontaktovať osoby blízke navrhovateľke, jej priateľov, rodinu alebo známych.
Navrhovateľka žiadala neodkladné opatrenie po jeho vydaní doručiť príslušnému oddeleniu Policajného
zboru.2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že sa s odporcom poznala približne dva mesiace, počas
ktorých boli v osobnom kontakte. Po ukončení kontaktu zo strany navrhovateľky ju odporca začal
opakovane a dlhodobo prenasledovať a vulgárne jej nadávať. Často čaká v nočných hodinách pred

domom navrhovateľky, čo ruší jej maloleté deti v spánku, sleduje ju, vytvára si falošné profily na
sociálnych sieťach, cez ktoré sa snaží dohodnúť si stretnutia alebo zisťovať polohu navrhovateľky.
Opakovane ju uráža, očierňuje a kontaktuje jej blízkych a priateľov, ktorým píše vulgárne a nepravdivé
správy. Dokonca si dohaduje stretnutia s jej priateľmi na pracovných a verejných vystúpeniach
navrhovateľky, čím zasahuje do jej pracovnej činnosti, obmedzuje ju v slobodnom výkone povolania

a vyvoláva v nej strach o vlastnú bezpečnosť. Navrhovateľka je neustále pod psychickým tlakom a má
obavy. Konanie odporcu má vážny dopad na jej psychické zdravie. Odporca dokonca nepriamo verejne
naznačuje aj možnosť fyzického ublíženia, čo u navrhovateľky vyvoláva strach o život a bezpečnosť.
V spise k rozvodovému konaniu odporcu sp.zn. 3P/32/2025 je uvedené, že samovraždou či smrťou
sa vyhrážal aj svojim prechádzajúcim partnerkám, a to nepriamo prostredníctvom tretích osôb.
Navrhovateľka zistila od bývalej manželky odporcu, že aj ju odporca v minulosti rovnako prenasledoval

a psychicky týral. V ich súdnom spise sa nachádza aj správa od psychológa, ktorého spoločne
navštevovali a ktorý konštatoval zhoršenú komunikáciu s odporcom. Podľa navrhovateľky z dostupných
informáciítiežvyplýva,žeodporcavminulostipodobneubližovalajinejžene,ktoráztohomalapsychické
problémy a roky sa musela zotavovať za pomoci psychológa. Odporca má sklony k nadmernému
požívaniu alkoholu a navrhovateľka má podozrenie, že užíva aj omamné a psychotropné látky, čo ešte

viac zvyšuje riziko jeho nepredvídateľného a agresívneho správania. Vo veci navrhovateľka podala
trestné oznámenie na príslušné oddelenie Policajného zboru pod č. ORPZ-MA-OPPII-2025/005620, a to
dňa 28.10.2025. Odporca napriek tomu vo svojej činnosti pokračuje a úplne ignoruje právny postup
a zásahy orgánov činných v trestnom konaní. Navrhovateľka odporcu aj upozornila, že vec bude riešiť
súdnou cestou, má však obavy, že v prenasledovaní bude odporca pokračovať a svoje konanie môže

stupňovať.

3. Podľa § 156 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konanie sa začína doručením žaloby
alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia
súdu.

4. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

5. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Podľa ods. 3 cit. ust. je navrhovateľ k žalobe povinný pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, abya) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

16. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá
a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa.

Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd
zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

17.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených

záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné
uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom
a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma
všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa
osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy
právnychpomerovstránalebozabezpečeniavýkonuexekúcie,akbymalabyťohrozená.Popreskúmaní

návrhu navrhovateľky súd dospel k záveru, že mu je potrebné sčasti vyhovieť, sčasti je ho však z nižšie
uvedených dôvodov nutné odmietnuť, keďže nedáva riadny základ pre pokračovanie v konaní.

19. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení najprv skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci, teda okrem iného či podanie navrhovateľky obsahuje všetky zákonom

predpísané náležitosti, avšak dospel k záveru, že podanie navrhovateľky v určitej časti náležitosti
stanovené zákonom nespĺňa a preto je potrebné ho (pri zákonnom zákaze použitia ustanovení
o odstraňovaní vád podania) odmietnuť. Návrh totiž nie je v časti týkajúcej sa uloženia zákazu
odporcovi zdržiavať sa v blízkosti bydliska, pracoviska, miest verejných vystúpení a iných miest, kde
sa navrhovateľka alebo jej deti pravidelne zdržiavajú, ako aj kontaktovať osoby blízke navrhovateľke,

jej priateľov, rodinu alebo známych dostatočne určitý. Žalobný návrh (petit) musí byť úplný, určitý
a zrozumiteľný a vymedzenie práv a im prináležiacich povinností v ňom obsiahnuté musí byť vykonané
tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť nariadený
a vykonaný výkon rozhodnutia. Súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť iné povinnosti než sú
navrhované, žalobný petit musí svojim rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť. V zmysle

uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. 4 Cdo 144/2011: „Návrh na začatie konania
musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o
tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí
presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p.,
nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť

im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením
iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie
bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu
sledoval.“. Z návrhu navrhovateľky v označenej časti však nevyplýva, ako žiada, aby súd rozhodol,
pretože ňou neboli jasne a určito vymedzené tie miesta, na ktorých má byť odporcovi zakázané sa

zdržiavať. Súd nevie, kde má navrhovateľka bydlisko, pracovisko ani kde sa nachádzajú miesta jej
vystúpení, a už vôbec nie, kde sa navrhovateľka či dokonca jej deti pravidelne zdržiavajú. Ak by návrhu
navrhovateľkysúdvtejtočastivyhovel,výrokrozsudkusúdubynebolvykonateľný,pretoževykonávajúci
orgán by nebol spôsobilý posúdiť pri nedostatočnom vymedzení miesta, či sa na určitom mieste odporca
zdržiava oprávnene alebo nie. Rovnaký záver potom platí aj vo vzťahu k návrhu navrhovateľky, aby

odporcovi súd zakázal kontaktovať osoby blízke navrhovateľke, jej priateľov, rodinu alebo známych,
keďže navrhovateľka vôbec neuviedla, ktoré konkrétne osoby by tento výrok mal zahŕňať a súdu nie
je známe, kto sú jej osoby blízke či priatelia a aká široká rodina navrhuje, aby bola v zákaze súdu
obsiahnutá.

20. S prihliadnutím na vady zhora uvedenej časti návrhu, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať a
ktoréprisúčasnomznení§327CSPnebolomožnévsúčinnostisúduanavrhovateľkyodstrániť,rozhodol
súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľky v tejto časti odmietol.

21. Následne súd pristúpil k rozhodnutiu o zvyšnej časti návrhu navrhovateľky, a to uložení zákazu

priblíženia a zákazu kontaktovania navrhovateľky akýmkoľvek spôsobom. K tejto časti je zrejmé, že
navrhovateľka sa uložených zákazov domáha na ochranu svojho života a zdravia (a to i duševného),
pričom uloženým zákazom priblíženia by sa odporcovi malo zamedziť vo vyhľadávaní miest, na ktorých
sa navrhovateľka zdržiava a tu pobývať v jej blízkosti a uloženým zákazom kontaktu by sa odporcovimalo zamedziť v pokusoch opäť navrhovateľke vulgárne nadávať, prípadne sa jej vyhrážať a zasahovať
tak do jej duševnej integrity. Je zjavné, že navrhovateľka sa domáha úpravy vzájomného pomeru
medzi ňou a jej bývalým priateľom. Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného

opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je dôvodný. Medzi navrhovateľkou a odporcom existuje
právny vzťah (pomer), pretože sú bývalí priatelia, pričom tento ich pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu.
Navrhovateľka sa domáha vydania neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, teda
uloženia odporcovi zákazu približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 500 metrov. Vo všeobecnosti
sa navrhované neodkladné opatrenie tohto typu vydáva v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú

závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť. Súd tu musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje.

22. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli s návrhom súdu predložené, a to s elektronickou
komunikáciou medzi navrhovateľkou a odporcom, z ktorých mal za dostatočne osvedčené, že odporca

sa voči navrhovateľke dopustil vulgárnych slovných útokov, ktoré jej adresoval v elektronických správach
a tiež že sa zdržiaval v blízkosti jej obydlia napriek výzvam navrhovateľky, aby odišiel, čo v nej
mohlo vyvolať oprávnenú obavu o jej život a zdravie. Preto súd považuje návrh navrhovateľky na
vydanie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu za dôvodný. V záujme dosiahnutia účinnej ochrany
navrhovateľky považuje súd za absolútne primerané odporcovi zakázať sa k navrhovateľke približovať

navzdialenosť50metrovatým,žetaktouloženéobmedzenieznemožníodporcovipokračovaťvútokoch
na navrhovateľku spočívajúcich v ňou odmietanom kontakte s odporcom a jeho zdržiavaní sa v jej
blízkosti napriek výzvam na odchod. Vzdialenosť 500 metrov, ktorú požaduje navrhovateľka, však už
súd považoval za neprimeranú, preto v tejto časti návrhu navrhovateľky nevyhovel. Rovnako odporcovi
zakázalnavrhovateľkuakýmkoľvekspôsobomkontaktovať,pretožesatakzamedzívprípadnýchďalších

vulgárnych slovných útokoch odporcu na navrhovateľku, ohrozujúcich jej duševnú integritu.

23. Uložené obmedzenia súd nepovažoval za potrebné časovo limitovať, pretože už jeho rozhodnutím
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd však odporcu v súlade s ust. § 337 ods. 1
CSP poučil, že ak by mu výkonom neodkladného opatrenia z dôvodu zavineného porušenia povinnosti

navrhovateľkou vznikla škoda, môže sa domáhať jej náhrady. Odporcovi taktiež ostáva zachované právo
navrhnúť zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

25. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba
vo veci samej podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie v celosti končí, súd teda
pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Navrhovateľka bola so svojím návrhom prakticky v polovici
úspešná, keď súd vyhovel jej návrhu na uloženie zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania. V tejto
časti konania by preto mala nárok na náhradu trov konania navrhovateľka. Vo zvyšnej časti však

bol jej návrh odmietnutý, resp. v nepatrnej časti i zamietnutý. Rozhodnutie o odmietnutí podania je
rozhodnutím procesne obdobným, ako je zastavenie konania V danej právnej veci zastavenie konania,
resp. odmietnutie podania z procesného hľadiska zavinila navrhovateľka, keďže doručila súdu návrh,
ktorý v časti neobsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. Tu by preto nárok na náhradu trov
konania mal patriť odporcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd s poukazom na

princíp hospodárnosti tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.