Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011546
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Mgr.

Martina Floriša, PhD. a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.X.XXXX,
pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288
Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 19.03.2025 č. k. 0T/193/2024-112, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.11.2025
takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný : A. A., narodený XX.X.XXXX v B., trvale bytom
C. D. XXX, okres Galanta, Slovenská republika,

odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, §§ 36 písmeno l), písmeno j), 37 písmeno h), 38 ods. 2, 41 odsek
1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 19.03.2025 č. k.
0T/193/2024-112 uznal obžalovaného A. A., narodený XX.X.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXX, okres

Galanta, Slovenská republika (ďalej len „obžalovaný) za vinného, že
dňa 28.12.2024 v čase približne o 12:45 hod. v obci Diakovce na ceste č. III/1349 v smere od obce C.
D. na mesto Šaľa, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo značky Audi A4, evidenčného čísla B., kde pred rodinným domom č. XXX na rovnom úseku cesty
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, na čo sa
následnesosobnýmmotorovýmvozidlomdostalmimovozovkuvpravovsmerejazdy,kdedostalšmyk,a
následnenarazildotelekomunikačnéhostĺpu,vdôsledkučohodošlokpoškodeniupätkystĺpu,rozvodnej

skrine, dreveného tela stĺpu a optickej prípojky, teda poškodil verejné telekomunikačné zariadenie,
patriace spoločnosti Slovak Telekom, a. s., a po dopravnej nehode bol vyzvaný na predloženie dokladov
potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, ako i k dychovej skúške prístrojom, a pri
podrobení sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s prístrojom Alcotest 7510 mudňa 28.12.2024 v čase o 13:14 hod. bola nameraná hodnota 1,46 mg/l etanolu v dychu (v prepočte 3,04
‰) a pri opakovanej skúške dňa 28.12.2024 mu v čase o 13:31 hod. bola nameraná hodnota 1,56 mg/
l etanolu v dychu (v prepočte 3,25 ‰), pričom týmto konaním spôsobil spoločnosti Slovak Telekom, a.

s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, škodu vo výške 1.500,- Eur,,
teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a z nedbanlivosti
ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia,

čím spáchal prečin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa
§ 288 Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona.
Za to mu prvostupňový súd podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno l), písmeno j) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h)
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného

zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona
určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno j) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek
1 Trestného zákona uložil úhrnný peňažný trest vo výške 1.000,-Eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného
zákona sa obvinenému pre prípad, že by peňažný trest bol úmyselne zmarený uložil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku
poškodenú obchodnú spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763
469 odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie na hlavnom pojednávaní prokurátor, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie.

3. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 02.05.2025, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
3.1. S postupom súdu - najmä čo výšky uloženého trestu (resp. druhu trestu) sa nestotožňujem,
považujem ho za neprimerane mierny. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom
trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
3.2. Súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody (spolu s uloženým peňažným trestom a

trestom zákazu činnosti) sa javí vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane mierny. Súdom uložený
podmienečný trest odňatia slobody (spolu s uloženým peňažným trestom a trestom zákazu činnosti) sa
javí vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane mierny. Prokurátor sa nestotožňuje so zvoleným
druhom trestu - podmienečný trest odňatia slobody, navyše na samej spodnej hranici, rovnako tak s
dĺžkou uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Uvedené by bolo postačujúce aj s

poukazom na výchovný účinok u páchateľa, ktorý sa v čase skutku nenachádzal v stave ťažkej opitosti
a svojim konaním sa nedopustil dvoch trestných činov a nespôsobil nehodu.
3.3. V práve prejednávanom prípade sa však u osoby obvineného s poukazom na okolnosti spáchaného
skutku (najmä množstvo nameraného alkoholu, spôsobenie škody) uložený trest javí ako neprimeraný.
Celkom nepochybne je vzhľadom na okolnosti spáchania skutku namieste ukladania nepodmienečného

trestu odňatia slobody, i keď v minimálnej výmere (napr. 15 dní - 1 mesiac) pričom mám zato, že táto
doba taktiež nebude mať neprimerane nepriaznivý vplyv na jeho blízke osoby, avšak minimálne bude
takýto trest primeraný a spravodlivý, zákonný, s dostatočným výchovným účinkom.
3.4. Taktiež sa nestotožňujem s dĺžkou uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý
je možné uložiť v rozsahu 1-10 rokov, pričom u vodiča, ktorý „nafúkal“ cez 3 promile, je uloženie tohto

trestu na spodnej hranici (2 roky) celkom zjavne neprimerane mierne. V danom prípade je nevyhnutné
vychádzať pri ukladaní trestu zo všetkých okolností prípadu spáchania daného trestného činu, t. j. okrem
iného zohľadniť najmä (nie však výlučne) množstvo požitého alkoholu vodičom motorového vozidla.
Stupeň alkoholu nad 3 promile je už nutné považovať za otravu alkoholom.3.5. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade obvinený vykonával jazdu s osobným motorovým vozidlom v
stupni ťažkej opitosti, keďže nafúkal cez 3 promile (3,04 promile a pri opakovanej skúške 3,25 promile),
jednalo sa o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil

obzvlášť nebezpečnou. Stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania
závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.
Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom
ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v
dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho

následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika sa
toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.
3.6. Uvedené sa v konečnom dôsledku v práve prejednávanom prípade i prejavilo, keďže obvinený pri
takejto nebezpečnej jazde dostal šmyk, vrazil do stĺpu - telekomunikačného zariadenia a spôsobil škodu,
čímzároveňnaplniliznakyprečinupodľa§288Trestnéhozákona.Jeevidentné,ževozidlobolovrukách
obvineného v uvedenom stave neovládateľné, pričom len šťastím nedošlo k ďaleko horšiemu následku.

3.7. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v
prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny,
teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších
trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa $ 289 Trestného zákona tieto naopak môžu viesť
ktomu,abysivodičsvojuchybudostatočneuvedomilaužjunikdynezopakoval,tedamôžebyťnaplnená

preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami.
3.8. Súdom uložený trest považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane
mierny, v rozpore s ustanovením $ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto navrhujem,
aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil
mnou napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia §

322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest, ktorý predstavuje nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere min. 15 dní - 1 mesiac, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere min. 3-4 roky, ako i primeraný peňažný trest. (Pokiaľ má však krajský súd zato, že v danom
prípade je potrebné ukladať trest podmienečný, aby bol tento uložený aspoň v polovici trestnej sadzby,
spolu s dlhšou skúšobnou dobou, rovnako tak trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere

3-4 roky a primeraný peňažný trest).
4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný podaním zo dňa 20.01.2025, v ktorom uviedol,
(skrátene):
4.1. Obžalovaný nikdy predtým nespáchal žiadny trestný čin, či už úmyselný alebo nedbanlivostný.
Obžalovaný má 28 rokov a počas tohto obdobia spáchal 1 priestupok za ktorý mu bol uložený peňažná

pokuta vo výške 20,- EUR. Obžalovaný od počiatku spáchanie skutku doznal, svoje konanie úprimne
oľutoval čo verbalizoval okrem iných aj na súde. Nesnažil sa zmariť objasnenie nehody, skôr naopak.
Napomáhal polícií, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžalovaný si plnej miere
uvedomil závažnosť svojho nebezpečného konania. Nikdy predtým takto nerozvážne nekonal. Teraz si
už uvedomuje, že jeho čin mohol viesť aj k tragickým následkom. Z uvedeného dôvodu obžalovaný bol

veľmi sklamaný zo seba a niesol trestné konanie veľmi ťažko. Pred súdnym pojednávaním mal veľký
rešpekt. Tieto skutočnosti mohli vnímať aj súd ako aj zástupca prokuratúry. Pre obžalovaného ako pre
prvopáchateľa aj samotné prejednanie tohto trestného činu v rámci trestného konania malo odstrašujúci
následok.
4.2. Súd pri uložený trestu zohľadnil prevahu poľahčujúcich okolností. Napriek tomu súd nepriznal

ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Tr. Zákona. Poškodeným v tomto prípade bola
spoločnosťSlovakTelekoma.s.,ktoráspoločnosťsiuplatnilanároknanáhraduškody.Eštepredtým,než
mohla byť riadne zistená reálna škoda, bola zo strany poškodeného odhadnutá škoda vo výške 1.500.-
EUR. Jednalo sa poškodený stĺp, ktorý slúži na telekomunikačné účely. Medzičasom poškodený opravil
predmetný stĺp, obžalovaný sa skontaktoval s poškodeným a samotný poškodený uviedol, že škoda,

teda oprava stĺpu stála 816,04,- EUR. Z uvedeného dôvodu, reálna škoda je vo výške 816,04,- EUR a
nie 1.500,- EUR. Túto sumu obžalovaný poškodenému riadne uhradil. 0 tejto skutočnosti ako aj ohľadne
vyčíslenia škody zo strany poškodeného súdu predložil dôkaz. S prihliadnutím na uvedené obžalovaný
si riadne splnil aj svoju povinnosť voči poškodenému a nárok poškodeného je preto už bezpredmetný.
4.3. V trestnom konaní platí zásada humanizmu s ktorou úzko súvisí aj požiadavka primeranosti trestu

z hľadiska jeho druhu a výmery. Z uvedených dôvodov obžalovaný žiada Krajský súd v Trnave, aby
rozsudok súdu I. stupňa č.k.
5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré
sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, obhajcu obžalovaného a prokurátora. Prokurátor sa pridržalpodaného odvolania Okresnou prokuratúrou Galanta. Obhajca obžalovaného doplnil svoje vyjadrenie
k odvolaniu prokurátora a uviedol, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá trestá obžalovaného
dvakrát, pretože následkom tohto trestu obžalovaný nemôže dochádzať do C., musel si nájsť iné

zamestnanie bližšie k jeho bydlisku, ktoré je dostupné autobusom, stratil tým na príjme. Hľadal si novú
prácu, čo dokazuje, že je zodpovedný, snaží sa a nie je nebezpečný v tom význame, aby musel nastúpiť
do výkonu trestu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa jeho písomného vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
8. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací

súd k nasledovným zisteniam a záverom.
9. Na základe obžaloby podanej na súd dňa 29.12.2024, rozhodol prvostupňový súd trestným rozkazom
zo dňa 29.12.2024, ktorý uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe ako bolo
uvedené v obžalobe. Po podaní odporu proti vydanému trestnému rozkazu prokurátorom, prvostupňový
súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom dňa 19.03.2025 vyhlásil napadnutý rozsudok.

10. Rozhodnutie o vine ustálil prvostupňový súd na základe vyhlásenia obžalovaného o vine podľa
ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný na hlavnom pojednávaní
a ktoré prvostupňový súd prijal. Následne prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie o výroku o treste a o náhrade škody.11. Vo vzťahu k výroku o treste, ktorý napadol prokurátor podaným odvolaním, prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku sumarizoval obsah dôkazov, ktoré vo vzťahu k tomuto výroku
vykonal a stručne uviedol aj ich obsah. V odôvodnení svojich záverov ohľadne druhu a výšky uložených

trestov prvostupňový súd uviedol, že trest ukladal v zmysle ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona
ako trest úhrnný, nakoľko súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy. Súd ukladal úhrnný trest
podľa ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej
činnosti v súbehu, teda podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
12. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v

prospech obžalovaného zohľadnil jeho kritický postoj k trestnej činnosti, ktorý prezentoval na hlavnom
pojednávaní v spojení s vyhlásením o vine, ktoré obžalovaný urobil, k spáchanej trestnej činnosti sa
priznal a zároveň ju úprimne oľutoval, t.j. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
tiežzohľadnilskutočnosť,žeobžalovanýdoposiaľviedolriadnyživot,nebolsúdnetrestaný,priestupkovo
prejednávaný bol jedenkrát čo možno vnímať ako exces z inak riadneho vedenia života, t.j. poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h)

Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov, teda nastal prevažujúci pomer poľahčujúcich
okolností. Obžalovaný predložil dôkazy, súvisiace s úhradami peňažných prostriedkov (celkovo v sume
816,04 Eur) poškodenému, výška uplatnenej škody však bola (i podľa odborného vyjadrenia) vyššia, súd
tak nemal v čase rozhodovania preukázané, že k náhrade škody došlo/nedošlo, sčasti/ v celom rozsahu,
v prospech obžalovaného tak nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona.

13. Pri určovaní druhu trestu vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného
prvostupňový súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného
trestu odňatia slobody, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa a to najmä s
ohľadom na nízky vek obžalovaného, obžalovaný je v produktívnom veku, jeho predchádzajúci život
(kedy sa v podstate nedopúšťal protiprávnej činnosti) a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti (ku

ktorej sa priznal a skutok oľutoval). I keď obžaloba navrhovala uložiť obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody, súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný,
bol jedenkrát priestupkovo prejednávaný, nie je tiež zaznamenané, že by v minulosti viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu. Skutok ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak
riadneho vedenia života. Súd tak nevzhliadol u obžalovaného potrebu vplývať na jeho prevýchovu

takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd
dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k
vedeniu riadneho života.
14. Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (pri prevahe

poľahčujúcich okolností) obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby, vo výmere 2 (dva) mesiace, ktorý považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným
okolnostiam prípadu. Zároveň dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané okolnosti podľa § 49 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 6

(šesť) mesiacov, ktorý trest považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Skúšobná doba
na úrovni jeden a pol roka je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal
polepšenie.
15. Vzhľadom na povahu a závažnosť trestnej činnosti, z ktorej bol obžalovaný uznaný vinným súd
považoval za potrebné uložiť mu aj peňažný trest. Výška peňažného trestu bola určená so zohľadnením

majetkových pomerov obžalovaného, ktorý uviedol, že nie je vlastníkom žiadnych hodnotných vecí a
jeho mesačný príjem je asi 1.300 Eur. S ohľadom na spáchanú trestnú činnosť preto obžalovanému
okrem trestu odňatia slobody, ktorý mu podmienečne odložil, uložil aj peňažný trest v primeranej výške.
Výška úhrnného peňažného trestu (1.000 Eur) zohľadňuje možnosti a schopnosti obžalovaného tento
peňažný trest uhradiť a je v pomere ku škode, ktorú trestnou činnosťou spôsobil. Náhradný trest určil v

trvaní 1 mesiac, teda v polovičnej dĺžke, v akej ukladal trest odňatia slobody, ktorý podmienečne odložil.
16. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná
ochrana spoločnosti, najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej

činnosti. Súd uložený trest vo výmere dva roky považuje za zákonný a primeraný, s predpokladom
dosiahnutia svojho účelu a v prípade obžalovaného má významný výchovný charakter.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru prvostupňového súdu možné racionálne očakávať,
že u obžalovaného v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu,v kombinácii spolu s uloženým peňažným trestom a trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.

Je pravdepodobné, že obžalovaný si nesprávnosť a nebezpečnosť svojho konania uvedomil a ako
prvopáchateľ trestnej činnosti má potenciál viesť v budúcnosti riadny život bez páchania trestnej činnosti.
18. Odvolací súd sa v prevažnej miere stotožňuje so zisteniami a závermi prvostupňového súdu, ktoré
sú citované bodoch 12. až 17. tohto rozsudku odvolacieho súdu. Prvostupňový súd správne vyhodnotil
všetky okolnosti prípadu a správne zohľadnil aj osobu obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, keď

uzavrel, že na dosiahnutie účelu trestu nebude potrebné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody,
ktorý by mal vykonať, ale že jeho výkon je možnému podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú
dobu. Rovnako správne vyhodnotil, že spolu s uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu, je potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 16. tohto rozsudku odvolacieho súdu.
19. Odvolací súd nezdieľa názor prvostupňového súdu, že obžalovanému bolo potrebné uložiť aj

peňažný trest a to vzhľadom na povahu a závažnosť trestnej činnosti, z ktorej spáchania bol uznaný
obžalovaný za vinného. Svoju úvahu v tomto smere prvostupňový súd bližšie neodôvodnil. Podľa názoru
odvolacieho súdu je namiesto kombinácie podmienečného trestu odňatia slobody a peňažného trestu,
vhodnejšievplývaťnaobžalovanéhouloženímpodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvoväčšejvýmere,
než urobil prvostupňový súd napadnutým rozsudkom. Uloženie dlhšieho podmienečného trestu odňatia

slobody, by malo mať na obžalovaného bezprostrednejší výchovný vplyv, než uloženie peňažného
trestu, ktorý je vykonaný zaplatením a zmysle ustanovení § 92 ods. 2 a § 32 písm. d) Trestného
zákona dochádza automaticky k jeho zahladeniu. Povedané inak, uloženie dlhšieho podmienečného
trestu odňatia slobody má ambíciu lepšie splniť účel takzvanej individuálnej prevencie, než kombinácia
kratšieho podmienečného trestu odňatia slobody a peňažného trestu.

20. Týmto dáva odvolací súd sčasti odpovede na odvolacie námietky prokurátora, ohľadne potreby
uložiť obžalovanému krátky nepodmienečný trest odňatia slobody. Rozhodujúce argumenty v prospech
uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku
prvostupňový súd a odvolací súd sa s nimi v plnej miere stotožňuje. Možno k nim iba dodať, že
uloženie krátkeho nepodmienečného trestu odňatia slobody by namiesto výchovného účinku vo vzťahu

k obžalovanému, mohlo spôsobiť jeho zbytočnú stigmatizáciu v spoločnosti a v jeho budúcom osobnom
a pracovnom živote. Účel takzvanej generálnej prevencie rovnako dobre splní uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody, v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Práve uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je druhom trestu, ktorý okrem osoby páchateľa trestnej
činnosti, ktorého bezprostredne postihuje, pôsobí aj navonok, voči ostatným členom spoločnosti a

dostatočne vyjadruje reakciu orgánov ochrany práva na spáchanie trestnej činnosti obžalovaného.
21. K odvolacej námietke, ktorá je založená na vyššej závažnosti trestnoprávne relevantného konania
obžalovaného, ktorá je odvodená z veľkého množstva alkoholu, ktorého prítomnosť bola nameraná v
dychu obžalovaného, odvolací súd uvádza, že zákonodarca pri určení objektívnej stránky trestného činu
nezohľadňuje množstvo alkoholu, ktorým je páchateľ tejto trestnej činnosti ovplyvnený a vzhľadom na

ohrozovací charakter trestnej činnosti, nepovažuje za potrebné túto skutočnosť osobitne zohľadňovať
ani odvolací súd pri určovaní výšky trestu.
22. S odvolacími námietkami prokurátora sa tunajší súd stotožnil v tom rozsahu, že obžalovanému
je potrebné uložiť tresty odňatia slobody, ako aj zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, vo vyššej
výmere, než urobil prvostupňový súd. Skutočnosť, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil spáchania

dvoch trestných činov, z ktorých v jednom prípade spôsobil aj hmotnú škodu, je potrebné zohľadniť
v uložení trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, než urobil prvostupňový súd a rovnako z tohto
dôvodu je potrebné uložiť obžalovanému aj dlhšiu skúšobnú dobu, než mu uložil prvostupňový súd.
Rovnako bolo potrebné pristúpiť k určeniu dlhšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, než to
urobil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd. Ako bolo už vyššie uvedené, práve uloženie dlhšieho

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, obžalovaného najväčším spôsobom reálne obmedzí
v bežnom spôsobe života a výkon tohto trestu bude pociťovať zrejme bezprostrednejšie, než výkon
podmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Nadruhejstranevšakvzhľadomnajehovek,rodinnépostavenie
a zamestnanie, ho výkon tohto trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neobmedzí v takej miere,
aby ho pripravil o možnosť primeranej realizácie sa v osobnom i v pracovnom živote. Je zrejmé, že na

existenciu oprávnenia obžalovaného viesť motorové vozidlo, nie sú naviazané žiadne iné osoby, ktoré
by boli v tomto smere na neho odkázané alebo od neho závislé.
23. S poukazom na vyššie uvedené zistenia, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý
výrok o treste zrušiť v celom rozsahu, z dôvodu uvedenom v ustanovení § 321 ods. 1 písm. e) Trestnéhoporiadku. Keďže prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na nové rozhodnutie o
treste pre obžalovaného, odvolací súd, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol
o uložení primeraného trestu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.