Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Anna Frigová

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 17P/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225202711
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225202711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bardejov, pracoviskom Svidník, dieťa rodičov - matky C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XX, XXX XX F., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom,
so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350 a otca C. B., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom G. H. XXX/X, XXX XX F., štátneho občana SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 4P/5/2016-14 zo dňa 22.3.2016, právoplatného dňa
5.4.2016, v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že otec maloletej C. B., nar. X.X.XXXX je povinný

prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 50 eur na sumu
350 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od
právoplatnosti rozsudku do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa návrhom zo dňa 13.10.2025 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa.
Návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 4P/5/2016-14 zo dňa 22.3.2016
schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bola maloletá zverená do matkinej osobnej starostlivosti a otec bol

zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletou.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2016. Otec v súčasnosti dobrovoľne prispieva sumou 100
eur mesačne. Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá navštevuje 7. ročník
základnej školy a s tým súvisia vyššie pravidelné výdavky na školu, školské pomôcky, stravu, dopravu
a pod.
17P/101/2025
-2-

Maloletá trpí astmou, pravidelne užíva lieky, náklady na inhalátory a liečbu predstavujú
približne 40 až 200 eur mesačne, je potrebné absolvovať kúpeľnú liečbu. Maloletá má atopický ekzém
(zvýšené náklady na liečivú kozmetiku/maste, lieky) a má časté zápaly. Maloletá bude potrebovať zubný
strojček (očakávané nadštandardné výdavky zdravotného charakteru). Maloletá navštevuje základnú
umeleckú školu (približne 120 eur ročne). Otec sa približne 1 rok vôbec s dcérou nestretáva, napriek
jej snahe o kontakt sa stretávanie nerealizuje, dieťa sa tým trápi a rovnako neprebiehajú stretnutia

so starými rodičmi zo strany otca. Ona pracuje v kvetinárstve, jej čistý mesačný príjem je približne
780 eur, býva s dcérou v nájomnom byte, nájomné činí cca 300 eur ročne. Otec pracuje v zahraničí
ako zvárač a má nadštandardný príjem. Podstatné zmeny v predmetnej veci spočívajú v tom, že
maloletá narástla do vyššieho školského stupňa (7. ročník ZŠ) a znásobili sa jej odôvodnené potreby(škola, mimoškolská činnosť) a predovšetkým sa významne zvýšili a stali sa pravidelnými jej zdravotné
náklady (astma - inhalátory, kúpeľná liečba; atopický ekzém; časté zápaly; potreba strojčeka na zuby).
Ona si plní vyživovaciu povinnosť najmä osobnou starostlivosťou a každodennými plneniami. Otec

dlhodobo neplní osobnú starostlivosť (nestretáva sa s dcérou) a vzhľadom na nadštandardný príjem v
zahraničí sú jeho schopnosti a možnosti prispievať vyššie. S poukazom na vyššie uvedené má za to,
že zvýšenie výživného na sumu 350 eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa a zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má nadštandardný príjem a neplní osobnú
starostlivosť.

2. Otec maloletej v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2025 uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie
výživného na sumu 350 eur mesačne súhlasí a žiada, aby bolo výživné zvýšené od právoplatnosti
rozsudku. Dňa 19.10.2025 pracovne cestuje do Nemecka, kde je zamestnaný. V dôsledku krátkeho
časového priestoru nemá možnosť súdu predložiť svoje potvrdenia o príjmoch. Od 6.1.2025 pracuje
v Nemecku, kde sa jeho príjem pohybuje v sume cca 2 500 eur mesačne. V roku 2024 pracoval ako

živnostník taktiež v Nemecku, avšak jeho príjem bol nestabilný a takmer 5 mesiacov z roka bol z dôvodu
nedostatku práce doma. Napriek tomu, že pracuje ako zamestnanec, jeho príjem nie je každý mesiac
v rovnakej výške a ani počet pracovných dní nie je vždy rovnaký. Aktuálne má do práce nastúpiť dňa
20.10.2025, avšak nevie uviesť, kedy sa vráti na Slovensko. Jeho práca je závislá od požiadaviek
zamestnávateľa. Jeho mesačné náklady sú: náklady na byt (služby spojené s užívaním bytu + úver)

500 eur/mes., leasing na auto 405 eur/mes., cestovné do práce 300 eur/mes., strava 250-300 eur/
mes., poistenie 22 eur/mes., mobil 60 eur/mes., výživné 100 eur/mes. Uvedené náklady sú nevyhnutné,
pretože náklady a úver súvisia s bytom, v ktorom reálne býva a bývanie musí mať zabezpečené.
Cestovné do práce je nevyhnutné vynaložiť na pohonné hmoty a mýto, aby mohol pracovať. Náklady na
stravu sú počas jeho prítomnosti v Nemecku vyššie ako doma. Výdavky na auto sú taktiež nevyhnutné,

lebo pracuje v Nemecku, kde cestuje autom, preto je potrebné, aby mal auto bezpečné a v dobrom
technickom stave. Tak, ako uvádza matka v návrhu, výška výživného bola naposledy určená na sumu 50
eur mesačne, ale po dohode s matkou prispieva na výživu dcéry sumou 100 eur mesačne. S dcérou sa
nestretáva, ale nie preto, že by nemal záujem, ale preto, že od určitého času prestala ona javiť záujem o
stretávanie s ním. Keď ju kontaktoval telefonicky, nezdvíhala mu a ani keď sa stretli náhodne, nechcela

s ním komunikovať. Usúdil, že o neho nemá záujem a po určitom čase jej prestal volať. Rád by s ňou
trávil čas, ale nechce ju do stretávania nútiť. V čase, keď sa dcérou stretával, nemal problém kúpiť jej, čo
potrebovala alebo čo si priala. Trikrát jej kúpil mobilný telefón, lebo po ňom túžila. Dával jej aj peniaze
navyše. Aktuálne

17P/101/2025
-3-

má stále záujem sa s dcérou stretávať a tráviť s ňou čas. Je jeho jediným dieťaťom a chce s ňou byť
v kontakte. Ak matka bude jeho súhlas s jej návrhom akceptovať tak, že výživné v sume 350 eur

mesačne bude platiť od právoplatnosti rozsudku, súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti
a aby takto rozhodol, keďže nevie uviesť, kedy bude na Slovensku.

3. Súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej a kolízneho
opatrovníka.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletej,
potvrdením o príjme matky maloletej a správou kolízneho opatrovníka.

5. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 28.10.2025 z prešetrenia bytových, sociálnych a rodinných

pomerov maloletej uviedol, že matka trvá na podanom návrhu. Maloletá má vytvorené všetky podmienky
zo strany matky na riadnu starostlivosť, výchovu a výživu, avšak konštatuje, že suma 100 eur, ktorou
v súčasnosti dobrovoľne prispieva otec maloletej, je vzhľadom na zvýšené náklady na každodenné
potreby a zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť nepostačujúca. Dňa 23.10.2025 telefonicky zistil
názor otca, ktorý uviedol, že s podaným návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasí.

6. Právny zástupca matky maloletej na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu na zvýšení
výživného zo strany otca maloletej a súhlasí so zvýšením výživného od právoplatnosti rozsudku tak, ako
to navrhoval otec vo svojom vyjadrení.7. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

17P/101/2025

-4-

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Podľa 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Matka maloletej podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca z dôvodu, aby výživné
zodpovedalo aktuálnym potrebám maloletej a hlavne pomerom otca. Výživné sa určuje vždy podľa
pomerov, ktoré existujú v čase vydania rozhodnutia súdu o výživnom. Plynutím času však nastáva
zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej na výživu (nárast odôvodnených potrieb v dôsledku
pribúdajúceho veku), ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné (zmena výšky príjmu, zmena

rozsahu majetkových pomerov). Aj v takom prípade však platí, že súd pri určení výživného prihliadne
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
(§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane
rozhodnúť o výživnom, je teda zmena pomerov. V zmysle ustálenej súdnej praxe je potrebné prihliadnuť
na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom

na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba
porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase
skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.17. Rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne
uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá

sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia
zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale
má prispievať na celkový všestranný fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého, do čoho je
potrebné zahrnúť aj záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety,

prípadne dovolenky a podobne. Na strane

17P/101/2025
-5-

povinného rodiča sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

18. Súd mal za preukázané, že o výživnom pre maloletú bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 4P/5/2016-14 zo dňa 22.3.2016, právoplatného dňa 5.4.2016, ktorým bola
schválená dohoda rodičov v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že otec maloletej C. B., nar.

X.X.XXXX sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne.
Podľa zhodného tvrdenia rodičov otec na dcéru posielal výživné vo výške 100 eur. Z pripojeného
spisu sp. zn. 4P/5/2016 je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 9 rokov. Súd sa
stotožňuje s tvrdením matky, že za dobu od posledného určenia výšky výživného došlo nielen k
všeobecnému nárastu životných nákladov, ale došlo aj k podstatnému zvýšeniu výdavkov na maloletú

dcéru, zohľadňujúc jej osobný a osobnostný rozvoj. Maloletá dcéra má čoraz viac záľub a záujmov, jej
správne začlenenie do spoločnosti a do detského kolektívu s perspektívou viesť ju k usporiadanému
riadnemu životu si vyžaduje nielen značné fyzické aj psychické úsilie, ale aj materiálne predpoklady.
Osobitne v zhode s matkou súd poukazuje na to, že ceny len základných potravín a základných potrieb
stúpli za krátky čas extrémnym spôsobom. Maloletá navštevuje 7. ročník základnej školy a s tým súvisia

vyššie pravidelné výdavky na školu, školské pomôcky, stravu, dopravu a pod. Maloletá trpí astmou,
pravidelne užíva lieky, náklady na inhalátory a liečbu predstavujú približne 40 až 200 eur mesačne.
Maloletá má atopický ekzém (zvýšené náklady na liečivú kozmetiku/maste, lieky) a má časté zápaly.
Maloletá navštevuje základnú umeleckú školu za približne 120 eur ročne. Matka pracuje v kvetinárstve,
jej čistý mesačný príjem je približne 780 eur, býva s dcérou v nájomnom byte, nájomné činí cca 300 eur

ročne. Otec pracuje v zahraničí ako zvárač a ako sám priznal, má príjem cca 2 500 eur mesačne.

19. Pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti súd postupoval podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
keď prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené
potreby maloletých deti. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem

dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný
štýl, rastie, potreby sú zvýšené a je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre
rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom i dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa
dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať po fyzickej, mentálnej, duchovnej a morálnej
stránke. Potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v tom najširšom slova zmysle. Výživné má

slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa. Vo
všeobecnosti je potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62
ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia
tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Z uvedeného je zrejmé, že celkové pomery rodičov

maloletej sú neporovnateľné, otec má podľa názoru súdu vyšší životný štandard. V písomnom vyjadrení
k návrhu matky otec maloletej so zvýšením výživného na sumu 350 eur súhlasil a preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

20. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.
17P/101/2025
-6-21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v
zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania
nebol podaný (§ 57 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17P/101/2025
-7-

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.