Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724202672
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724202672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o.,
Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie SNP
41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a že nájomný vzťah trvá, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 17. apríla 2025, č. k.: 13C/42/2024
- 173, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol:
„I. Súd určuje, že právny úkon žalovaného označený ako „Výpoveď z nájmu bytu, spojená s odpoveďou
na list nájomcu zo dňa 27.02.2024, vrátane výzvy na úhradu (dlžného) nájomného“ zo dňa 05.03.2024,
ktorým bola žalobcovi daná výpoveď z nájmu k bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu

na ulici E. XXXX/XX B. F., evidovaného Okresným úradom F., katastrálnym odborom, zapísaným na
Liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. D., okres F., obec F., doručený žalobcovi dňa 22.03.2024 je neplatný.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
2. Súd prvej inštancie prejednal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a o určenie, že
nájomný vzťah trval, pričom posudzoval výpoveď žalovaného zo dňa 5. 3. 2024, doručenú žalobcovi
dňa 22. 3. 2024, smerujúcu k bytu č. X na prízemí vo vchode E. XXXX/XX B. F.. Podstatou sporu bola

otázka naplnenia zákonného dôvodu výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, t.
j. či žalobca hrubo porušoval svoje povinnosti neplatením nájomného alebo úhrad za plnenia spojené
s užívaním bytu dlhšie ako tri mesiace, a tomu predchádzajúca otázka, či žalovaný (ako nadobúdateľ
prenajatej veci) alebo jeho právny predchodca účinne oznámili, resp. preukázali žalobcovi zmenu v
osobe prenajímateľa v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka pred tým, ako žalovaný pristúpil
k výpovedi.
3.Žalobcatvrdil,žebolnájomcombytuč.Xnaprízemíodroku1959akoprávnynástupcasvojichrodičov

a že po exekučnej dražbe, na ktorej žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu, mu žalovaný
ani jeho právny predchodca neoznámili zmenu vlastníctva a nepreukázali ju spôsobom vyžadovaným
§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a rovnako mu neoznámili ani zmenu platobného miesta alebo
spôsobu úhrady. Žalobca v tejto súvislosti uvádzal, že časť nájomného (26 EUR) uhrádzal do júna 2023na účet súdneho exekútora na základe exekučného príkazu a následne od júla 2023 do februára 2024
(a ešte jednou platbou v marci 2024) uhrádzal nájomné v sume 52 EUR na účet dovtedajšieho vlastníka
– spoločnosti SEKIER, s. r. o., keďže žiadna zmena mu nebola oznámená. Výpovedný dôvod podľa §

711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka považoval za nenaplnený; zároveň namietal, že žalovaný
odvodzoval výšku nájomného a samotný nájomný režim z nájomnej zmluvy z 1. 9. 1996, ktorá sa podľa
jeho tvrdenia týkala bytu č. X na vyššom podlaží, kým žalobca užíval byt č. 1 na prízemí. Navrhoval
preto určiť neplatnosť výpovede a zároveň určiť, že nájomný vzťah medzi účastníkmi naďalej trvá.
4. Žalovaný sa bránil tým, že vlastníkom bytu sa stal (s účinkami ex tunc) ku dňu udelenia príklepu

na exekučnej dražbe dňa 29. 12. 2022 (§ 150 ods. 2 Exekučného poriadku) a že žalobca o tejto
skutočnosti vedel, keďže sa osobne zúčastnil dražby aj rozvrhového pojednávania. Podľa žalovaného
§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka neustanovoval v posudzovanom kontexte takú oznamovaciu
povinnosť, ktorá by bránila nájomcovi plniť novému prenajímateľovi; žalobca mal nájomné uhrádzať
priamo jemu, prípadne ho zložiť do notárskej úschovy, a to aj vtedy, ak nepoznal číslo účtu (s možnosťou
úhrady poštovým poukazom). Žalovaný tiež tvrdil, že prostredníctvom právneho predchodcu (SEKIER,

s. r. o.) bola dňa 19. 4. 2023 žalobcovi zaslaná výzva, v ktorej sa oznámila zmena vlastníctva a uviedlo
sa platobné miesto (bankový účet žalovaného), avšak žalobca si poštu dlhodobo nepreberal. Následné
úhrady žalobcu po doručení výpovede nemali mať vplyv na platnosť už danej výpovede. Navrhoval
žalobu zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie listinami a výsluchom svedka JUDr. R. Ulianka.

Mal preukázané, že bola uzavretá nájomná zmluva z 24. 2. 1959 na trojizbový byt na prízemí (bez
presného čísla bytu), neskôr dňa 1. 9. 1996 zmluva označujúca byt č. X; evidenčný list z roku 2008
uvádzal byt č. X s celkovou mesačnou úhradou 1 637 Sk (cca 54,34 EUR), avšak pasport bytového
domu z roku 2001 evidoval D. C. v byte č. X na prízemí a byt č. X užívaný manželmi J.. Pokiaľ ide o
vlastníctvo, súd ustálil, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k bytu č. X na základe príklepu z 29.

12. 2022, pričom uznesenie o schválení príklepu nadobudlo právoplatnosť 4. 5. 2023 a žalovaný bol
následne zapísaný ako vlastník na LV č. XXXX. K otázke komunikácie strán súd zistil, že žalobca listom
zo dňa 28. 2. 2024 vyzval žalovaného na oznámenie platobných údajov; žalovaný reagoval listom zo
dňa 5. 3. 2024, v ktorom spojil odpoveď s výpoveďou z nájmu a s výzvou na úhradu dlžného nájomného,
pričom výpoveď bola žalobcovi doručená 22. 3. 2024. Z účtovných podkladov mal súd preukázané, že

žalobca od septembra 2022 do júna 2023 platil 26 EUR mesačne súdnemu exekútorovi a od júla 2023
do februára 2024 52 EUR mesačne na účet spoločnosti SEKIER, s. r. o.; dňa 25. 3. 2024 uhradil na
tento účet ešte 52 EUR a v máji 2024 uhradil žalovanému po 54,52 EUR.
6. K rozhodujúcej otázke oznámenia/preukázania zmeny v osobe prenajímateľa podľa § 680 ods. 2
Občianskeho zákonníka súd vzal do úvahy list – výzvu spoločnosti SEKIER, s. r. o. zo dňa 19. 4.

2023 adresovanú žalobcovi, v ktorej sa uvádzala zmena vlastníka a bankové spojenie žalovaného;
súčasťou spisu bola doručenka s vyznačením uloženia zásielky dňa 25. 4., a tiež oznámenie o
uložení zásielky s poučením o 18-dňovej odbernej lehote. Žalobca predložil reklamáciu doručovania
zo dňa 11. 5. 2023 a tvrdil, že si zásielku chcel v rámci odbernej lehoty prevziať, no tá sa už na
pošte nenachádzala. Súd vyhodnotil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že predmetné

oznámenie sa dostalo do „sféry dispozície“ žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vychádzal pritom z objektívneho konceptu účinnosti jednostranného právneho úkonu voči neprítomnej
osobe: účinky nastávajú okamihom, keď má adresát objektívnu možnosť sa s prejavom zoznámiť.
Keďže sa preukázalo, že žalobca sa v rámci odbernej lehoty o zásielku uchádzal a zásielka mu
reálne k dispozícii nebola, súd dospel k záveru, že účinné oznámenie ani preukázanie zmeny v

osobe prenajímateľa sa neudialo. Tento záver súd podporil aj časovým aspektom exekučného konania:
hoci nadobudnutie vlastníctva viazalo na príklep s účinkami ex tunc (§ 150 ods. 2 Exekučného
poriadku), oznamovacia/preukazovacia interakcia s nájomcom racionálne pripadala do úvahy najskôr
po právoplatnosti uznesenia o schválení príklepu (4. 5. 2023), pričom ani po tomto dátume nebolo
preukázané účinné doručenie.

7. Z takto zisteného skutkového stavu súd vyvodil právne závery v dvoch krokoch. Po prvé, aplikoval
§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že pri zmene vlastníctva prenajatej veci vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa ex lege, avšak vo vzťahu k nájomcovi nadobúda
táto zmena praktickú relevanciu pre plnenie jeho peňažných povinností až okamihom, keď je mu
zmena oznámená alebo novým vlastníkom preukázaná. Právna ochrana nájomcu spočívala v tom,

že až do tohto momentu sa mohol zbaviť svojich záväzkov riadnym plnením voči dovtedajšiemu
adresátovi, a to podľa obsahu existujúceho nájomného vzťahu, prípadne aj podľa exekučných príkazov
determinujúcich dočasné platobné miesto. Z dôkazov vyplynulo, že žalobca v rozhodnom období plnil
časť nájomného súdnemu exekútorovi a následne v zaužívanom režime pôvodnému prenajímateľovi;súd preto uzavrel, že absentovalo kvalifikované omeškanie, ktoré by naplnilo hypotézu § 711 ods. 1
písm. d) Občianskeho zákonníka. Po druhé, súd sa vysporiadal s výkladom § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že žalobcovi prislúchal procesný prostriedok ochrany v podobe žaloby na

určenie neplatnosti výpovede, pričom samostatné určenie, že nájomný vzťah trval, bolo nadbytočné a
nad rámec zákonom predvídaného predmetu konania.
8. K námietkam strán súd uviedol, že otázku vlastníckeho práva k bytu neriešil prejudiciálne nad rámec
nevyhnutného, keďže rozhodné bolo posúdenie účinnosti oznámenia/preukázania zmeny vlastníka
smerom k nájomcovi a následného splnenia/nesplnenia nájomcových peňažných povinností. Súd

akceptoval, že žalovaný nadobudol vlastníctvo ku dňu príklepu, no zdôraznil, že toto hmotnoprávne
nadobudnutie samo osebe neodstraňuje požiadavku adresnej komunikácie voči nájomcovi podľa §
680 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nelegalizuje spätné vytváranie skutkového stavu potrebného pre
aplikáciu § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Zohľadnil tiež, že žalobca bezprostredne po
oboznámení sa s požiadavkou platiť žalovanému začal plniť aj s doplatením požadovaných súm, čo bolo
nezlučiteľné s predstavou o jeho dlhodobom a sústavnom neplnení.

9. Na tomto základe súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil neplatnosť výpovede z nájmu bytu zo dňa
5. 3. 2024 (doručenej 22. 3. 2024), žalobu vo zvyšku, t. j. v časti o určenie trvania nájomného vzťahu,
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku s tým, že žiadna
zo strán nemá právo na ich náhradu vzhľadom na parciálny úspech každej zo strán. Záver súdu spočíval
v tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o účinnom oznámení alebo preukázaní zmeny v osobe

prenajímateľa žalobcovi podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu nemohol úspešne
uplatniť výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka; naopak, priebeh plnení
žalobcu preukazoval, že v rozhodnom období nešlo o hrubé porušenie povinnosti platiť nájomné po dobu
dlhšiu ako tri mesiace vo vzťahu k oprávnenému adresátovi plnenia.
Odvolanie

10. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolaciemu súdu primárne navrhol, aby podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov
právneho zastúpenia za konanie na prvom stupni i v odvolacom konaní; subsidiárne žiadal, aby odvolací
súd podľa § 389 ods. 1 CSP napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolanie oprel o viaceré dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, najmä o nesprávne právne posúdenie veci
(písm. h), nesprávne skutkové zistenia (písm. f), porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym
procesným postupom (písm. b), nevykonanie potrebných dôkazov (písm. e) a inú vadu konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie (písm. d).
12. Jadrom odvolacej argumentácie bola výhrada, že súd prvej inštancie nesprávne identifikoval

podstatu právneho sporu, keď v odseku 39 odôvodnenia postavil rozhodnutie na formalistickej otázke,
či bola zmena vlastníka bytu nájomcovi „oznámená“ alebo „preukázaná“ v zmysle § 680 ods. 2 OZ,
a prehliadol účel tohto ustanovenia – ochranu nájomcu prostredníctvom jeho vedomosti o zmene v
osobe prenajímateľa. Žalovaný zdôraznil, že v posudzovanej veci bolo bez pochybností preukázané, že
žalobca mal plnú vedomosť o zmene vlastníka a prenajímateľa: osobne sa zúčastnil dražby, následne

podával námietky proti udeleniu príklepu a vystupoval v exekučnom konaní, ktoré vyústilo do schválenia
príklepu. V takomto skutkovom rámci podľa žalovaného nemožno § 680 ods. 2 OZ vykladať tak rigidne,
aby sa prehliadol jeho materiálny účel; naopak, „oznámenie“ alebo „preukázanie“ zmeny vlastníka
bolo naplnené už samotným priebehom a obsahom konaní, na ktorých žalobca aktívne participoval.
Súd prvej inštancie pritom sám citoval z literatúry (komentár OZ), že ex lege sukcesiou prechádza

na nadobúdateľa aj právo na nájomné a že nájomca nemá po zmene vlastníka právny dôvod plniť
pôvodnému prenajímateľovi; napriek tomu dospel k záveru, ktorý podľa žalovaného v praxi „konvaliduje“
plnenie bez právneho dôvodu ako riadne plnenie nájomného. Takýto záver je podľa odvolania vnútorne
rozporný, popiera obsah citovaného výkladu aj samotnú normu § 680 ods. 2 OZ a robí zákonný prechod
práv prenajímateľa iluzórnym. Odvolateľ podporil tento výklad aj odkazom na rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/5/2019, podľa ktorého je nájomca v právnom vzťahu výlučne s
aktuálnym prenajímateľom a všetky práva a povinnosti (vrátane vysporiadania) smerujú k poslednému
prenajímateľovi; voči predchádzajúcemu vlastníkovi nájomcovi po zmene vlastníctva záväzok platiť
nájomné už nevzniká.
13. Druhá línia odvolania sa sústredila na posúdenie účinkov doručenia listu pôvodného prenajímateľa

z 19. 4. 2023, ktorým mal žalobcovi oznamovať zmenu vlastníka a uvádzať platobné miesto. Žalovaný
namietal, že súd síce správne reprodukoval zásadu § 45 OZ a súdnej praxe, podľa ktorej postačí,
že sa prejav vôle dostane do sféry dispozície adresáta (t. j. adresát mal objektívnu možnosť sa s
ním oboznámiť), avšak následne bez presvedčivého dôvodu uzavrel, že účinky doručenia nenastali.Z doručenky a oznámenia o uložení vyplýva uloženie zásielky dňa 25. 4. 2023; tým sa podľa
žalovaného zásielka dostala do dispozičnej sféry žalobcu a účinky doručenia nastali bez ohľadu na
to, či sa žalobca fakticky oboznámil s obsahom. Prípadná nesprávna informácia pošty o dĺžke úložnej

doby nie je právne relevantná, keďže žalobcovi nič nebránilo zásielku vyzdvihnúť skôr. V kontexte
dlhodobého a opakovaného nepreberania pošty zo strany žalobcu ide podľa odvolania o zneužitie práva
a nemožno priznávať právnu ochranu formalistickej výhovorke na pochybenie doručovateľa. Aj keby
však odhliadnuc od tohto listu, žalovaný zdôrazňuje, že účel § 680 ods. 2 OZ bol naplnený žalobcovou
preukázanou vedomosťou o zmene prenajímateľa.

14. V rovine skutkových námietok žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že neprijateľne zľahčil dôkazy
o oznámení zmeny zo strany pôvodného prenajímateľa a zároveň mylne hodnotil žalobcovu vedomosť
o uznesení Okresného súdu Zvolen č. k. 10Er/308/2016-565 zo dňa 19. 4. 2023, ktorým bol schválený
príklep: keďže týmto uznesením sa exekučný súd vysporiadal aj s námietkami žalobcu, bolo logicky
nevyhnutné, aby bol o uznesení upovedomený. Ďalej namietal, že súd nesprávne posúdil „riadnosť“
platieb. Reálna mesačná úhrada podľa evidenčných podkladov predstavovala 54,52 EUR, avšak

žalobca dlhodobo hradil len 52 EUR, pričom po doručení výpovede opätovne začal uhrádzať 54,EUR.
Podľa konštantnej judikatúry pre naplnenie § 711 ods. 1 písm. d) OZ nie je rozhodujúca presná suma
nedoplatku, ale to, že nájomné nebolo uhradené riadne a v celosti dlhšie ako tri mesiace. Skutočnosť, že
žalovaný „nerozporoval“ existenciu platieb 52 EUR neznamená, že uznal ich dostatočnú výšku; naopak,
už v podaniach poukazoval na to, že žalobca si svojvoľne znížil výšku nájomného (s odkazom na

list z roku 2016) a navrhoval doplniť dokazovanie vyžiadaním stanoviska pôvodného prenajímateľa a
predmetného listu.
15. Žalovaný ďalej namietal neúplnosť dokazovania. Súd podľa neho nevykonal dôkazy, ktoré sa javili
kľúčové pre objasnenie rozhodujúcich skutočností: najmä svedecké výpovede osôb prítomných na
rozvrhovom pojednávaní, ktorí mali potvrdiť, že žalobca zásielku z 19. 4. 2023 fakticky odmietol prevziať

a súčasne deklaroval plnú vedomosť o zmene vlastníka bytu. Súd tiež nevyžiadal stanovisko pôvodného
prenajímateľa k oznámeniu zmeny a list z roku 2016 o jednostrannom znížení nájomného. Odvolateľ
poukázal na absenciu riadneho procesného rozhodnutia, prečo tieto dôkazy neboli vykonané, hoci boli
navrhnuté a zjavne smerovali k objasneniu sporných otázok (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP).
16. Samostatne žalovaný vytýka nedostatočné a zmätočné odôvodnenie napadnutého výroku I. (a

reflexne výroku o trovách). Podľa § 220 ods. 2 CSP bol súd povinný vysporiadať sa s rozhodujúcimi
námietkami a vysvetliť úvahy, ktoré ho viedli k právnym záverom; to sa však podľa odvolania nestalo.
Odôvodnenie je podľa neho formálne, jednostranné a vnútorné rozporné: na jednej strane preberá
komentárový výklad o bezdôvodnosti plnenia pôvodnému prenajímateľovi po zmene vlastníka, na
druhej strane vyhlasuje takéto plnenia za „riadne plnenie“ nájomného v zmysle § 711 OZ. Absentuje

tiež presvedčivé vysvetlenie, prečo mal žalovaný niesť dôkazné bremeno ohľadom „oznámenia“ či
„preukázania“ zmeny vlastníka za situácie, keď žalobcova vedomosť o zmene je podľa žalovaného
nesporná a preukázaná. Takýto deficit odôvodnenia žalovaný subsumuje pod porušenie práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) s odkazom na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu SR
o požiadavke presvedčivého a dostatočného odôvodnenia.

17. Napokon, odvolanie akcentuje, že aj keby medzi účastníkmi vznikla prechodná právna neistota o
osobe prenajímateľa, žalobca bol povinný postupovať spôsobom, ktorý eliminuje riziko nesprávneho
adresátaplnenia–najmäzriadenímnotárskej(resp.súdnej)úschovynájomnéhodovyriešeniasporného
statusu prenajímateľa. Keďže tak neurobil a naďalej platil tretiemu subjektu, konal podľa žalovaného v
rozpore s povinnosťou predchádzať škodám (§ 415 OZ) a podľa pravidiel o zložení plnenia do úschovy

(§ 417 ods. 2 OZ), čo vylučuje záver o riadnom plnení povinností nájomcu.
18.Vsyntézežalovanýtvrdil,žesúdprvejinštancieformalistickýmavnútornérozpornýmvýkladom§680
ods. 2 OZ a § 45 OZ, pri neúplnom dokazovaní a nedostatočnom odôvodnení, neprípustne legitimizoval
platby bez právneho dôvodu pôvodnému prenajímateľovi ako „riadne plnenie“ a tým neprávne vylúčil
naplnenie výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Z týchto dôvodov sa domáha zmeny

rozsudku s úplným zamietnutím žaloby a priznaním náhrady trov, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci
na nové konanie so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.
Vyjadrenie k odvolaniu
19. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, právne i skutkovo nepresvedčivé
a vybudované na formalistickom výklade, ktorý ignoruje účel a zmysel § 680 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, rozhodnú judikatúru aj zistený skutkový stav.20. Jadro spornej právnej otázky podľa žalobcu spočívalo a aj naďalej spočíva v tom, či bola
nájomcovi zmena vlastníctva k prenajatej veci riadne oznámená predchádzajúcim prenajímateľom alebo
preukázaná nadobúdateľom v intenciách § 680 ods. 2 OZ, a to spôsobom, ktorý vyvolal účinky doručenia

podľa § 45 ods. 1 OZ. Prvoinštančný súd si podľa žalobcu správne osvojil a aplikoval tento právny
test, keď konštatoval, že takáto rozhodná skutočnosť preukázaná nebola. Tento záver je v súlade s
aktuálnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, osobitne s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/21/2021 publikovaným pod R 34/2022, podľa ktorého nový vlastník vstupuje do všetkých práv
a povinností prenajímateľa zo zákona, avšak účinky voči nájomcovi – a teda aj jeho povinnosť plniť už

výlučne novému prenajímateľovi – nastupujú až okamihom, keď mu je zmena v osobe prenajímateľa
oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná; dovtedy plnenie pôvodnému prenajímateľovi (alebo
podľa exekučného príkazu exekútorovi) spôsobuje zánik dlhu nájomcu, pričom vzájomné vyporiadanie
medzi pôvodným a novým vlastníkom prebieha podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení. Námietka
žalovaného, že „vedomosť“ nájomcu o zmene prenajímateľa bola daná jeho osobnou účasťou na dražbe
či na rozvrhovom pojednávaní, je podľa žalobcu nesúladná s citovaným judikatórnym záverom: zákon i

judikatúra nerozpoznávajú substitúciu formálneho oznámenia alebo preukázania zmeny prenajímateľa
neurčitými sprostredkovanými informáciami či „domnienkami“ o právnom stave. Cieľom § 680 ods. 2 OZ
je chrániť kontinuitu nájomného vzťahu a právnu istotu nájomcu ako slabšej strany – nie prenášať riziko
zmeny vlastníka a neistoty platobných podmienok na nájomcu, ktorý zmenu nevyvolal.
21. Z hľadiska okamihu nadobudnutia vlastníctva pri exekučnej dražbe žalobca zdôrazňuje, že v zmysle

§ 150 ods. 2 Exekučného poriadku (v relevantnom znení) je nadobudnutie vlastníctva podmienené
naplnením dvoch kumulatívnych právnych skutočností – zaplatením najvyššieho podania a schválením
príklepu súdom – s následkom nadobudnutia ku dňu príklepu. Až keď sú obe podmienky splnené, je
možné – vo vzťahu k nájomcovi – hovoriť o právne relevantnej zmene v osobe prenajímateľa. Žalobca
súčasne poukázal na to, že mu nebolo doručované uznesenie o schválení príklepu (Okresný súd

Zvolen č. k. 10Er/308/2016-565 zo dňa 19. 04. 2023), a teda ani objektívne nemohol poznať okamih
právoplatnosti, resp. posúdiť, či a kedy nastali všetky predpoklady § 150 ods. 2 EP. Ak žalovaný tvrdí, že
saujaldržbyužvjanuári2023,ideookolnosťprávneneutrálnebeztoho,abybolanájomcovipreukázaná
zmena vlastníka a s ňou súvisiace platobné údaje; samotné „uchopenie držby“ oznámené exekútorovi
nenahrádza adresné splnenie oznamovacej/preukazovacej povinnosti voči nájomcovi podľa § 680 ods.

2 OZ.
22. K spornému doručeniu listiny „Výzva na úhradu nájomného z dôvodu zmeny vlastníka a
prenajímateľa bytu“ zo dňa 19. 04. 2023 žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal ani to, že obsahom
obálky s podacím číslom K. bola práve uvedená výzva, ani to, že sa doručovala v čase, keď už existoval
právoplatne zavŕšený titul nadobudnutia (uznesenie o schválení príklepu bolo v deň datovania listiny

len vydané, nie právoplatné ani doručené). Rozhodujúce však je, že účinky doručenia voči neprítomnej
osobe podľa § 45 ods. 1 OZ vznikajú okamihom „dôjdenia“ prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta
v rovine priestorovej i časovej. Žalobcovi bol doručený poštový oznam s uvedenou odbernou lehotou
18 dní; zásielka sa však vrátila odosielateľovi skôr, než táto objektívna lehota uplynula. Poznámka
„Uložiť 7 dní“ na obálke – bez preukázaného a zrozumiteľného oznámenia adresátovi – nemôže

nahradiť objektívnu časovú zložku „dôjdenia“ a už vôbec nie preniesť dôsledky skrátenej úložnej doby
na nájomcu. Žalobca doručovanie v stanovenej 18-dňovej lehote reklamoval; nemožnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky bez vlastného zavinenia vylučuje vznik hmotnoprávnych účinkov doručenia. Záver
prvoinštančného súdu, že oznámenie sa nedostalo do dispozície žalobcu spôsobom, ktorý by založil
účinky § 45 ods. 1 OZ, je preto logický, skutkovo podopretý a právne udržateľný.

23. Vo veci plnenia nájomného žalobca podrobne rekonštruoval peňažné toky: do júla 2023 uhrádzal
čiastočné plnenia exekútorovi podľa exekučného príkazu a následne platil na účet pôvodného
prenajímateľa SEKIER, s.r.o., teda subjektom, ktorým dovtedy podľa zmluvnej praxe a existujúceho
stavu plnil. Kým mu nebola preukázaná zmena prenajímateľa a neboli oznámené platobné údaje, konal
v súlade s § 680 ods. 2 OZ, pričom jeho plnenia spôsobovali zánik dlhu voči tomu, komu mal plniť

po oznámení – s tým, že vyporiadanie medzi vlastníkmi je ich vecou. Až výpoveď žalovaného zo
dňa 05. 03. 2024 (ktorá, paradoxne, sama obsahovala už po prvýkrát platobné údaje a žalovaným
požadovanú výšku mesačného plnenia 54,52 EUR) viedla k okamžitému prechodu žalobcu na platby
žalovanému a k úhrade ním požadovaných súm aj spätne; tú istú výšku mal podľa žalovaného tvoriť
súčet „nájomného“ (25 EUR) a platieb za služby. Žalobca zdôraznil, že dlhodobo uhrádzal 52 EUR

mesačne, časť plnení (napr. elektrinu) hradí priamo dodávateľovi, a nebol mu nikdy doručený nový
evidenčný list ani vyúčtovania po úmrtí matky, ktoré by zohľadňovali zmenu počtu osôb či reálne náklady.
Pri absencii riadneho oznámenia zmeny prenajímateľa/platobného miesta a pri absencii vyúčtovaní
nemožno jeho konanie kvalifikovať ako „hrubé porušenie povinností“ po dobu dlhšiu ako tri mesiacepodľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Žalobca odkazuje aj na judikatúru: pred vykonaním vyúčtovania nie je
úhrada za služby splatná (R 78/2004), a pri výpovedi pre neplatenie musia súdy skúmať dôvody, trvanie,
sociálne pomery a konkrétnu výšku nedoplatku (NS SR 5 M Cdo 20/2007; ÚS SR II. ÚS 436/2014). V

kontexte sporu osobitne zdôraznil, že jeho dočasné zníženie platieb súviselo aj s obmedzením možnosti
nerušeného užívania bytu a spoločných častí domu, čo prenajímateľ (ani jeho právni predchodcovia)
nevyriešili.
24. K procesným výhradám žalovaného žalobca uviedol, že prvoinštančný súd vykonal primerané a
rozsiahle dokazovanie, identifikoval rozhodné otázky a svoje závery presvedčivo vyložil v bodoch 42 až

44 odôvodnenia. Povinnosťou súdu nie je odpovedať na každý detailný argument, ale na tie, ktoré sú
pre výsledok sporu rozhodujúce; táto požiadavka bola naplnená v zmysle § 220 ods. 2 CSP, judikatúry
ÚS SR i štandardov ESĽP. Navrhované doplnenie dokazovania zo strany žalovaného (ďalšie svedecké
výsluchy k rozvrhovému pojednávaniu či list z r. 2016) by nemohlo zmeniť jadro právne rozhodnej
otázky – absenciu riadneho oznámenia/preukázania zmeny prenajímateľa žalobcovi a neexistenciu
účinného doručenia listiny z 19. 04. 2023 v intenciách § 45 ods. 1 OZ. Námietka, že žalobca mal

platiť do notárskej úschovy, neobstojí: § 680 ods. 2 OZ poskytuje nájomcovi výslovnú ochranu – do
okamihuoznámenia/preukázaniazmenyprenajímateľaplneniepôvodnémuprenajímateľovi(resp.podľa
exekučného príkazu) jeho dlh zbavuje; úschova nie je zákonnou povinnosťou, ale len jednou z možných
foriem riešenia právnej neistoty.
25. Napokon žalobca akcentoval materiálne hľadiská a princíp dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) v

spojení s ústavnou ochranou obydlia. V predmetnom byte býva od detstva (od roku 1959), je osobou v
dôchodkovom veku so zhoršeným zdravotným stavom a reálne nemá inú alternatívu bývania. Upozornil
na spôsob, akým právni predchodcovia žalovaného nakladali s bytovým fondom, ako aj na prepojenia
žalovaného so spoločnosťou SEKIER, s.r.o. a RL HOLDING, s.r.o. (vrátane exekučných súvislostí),
pričom podľa žalobcu žalovaný pasivitou pri oznámení zmeny vlastníka a platobných údajov vyvolal

situáciu, ktorú následne použil ako základ pre výpoveď. Toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi,
osobitne ak si bol žalovaný vedomý trvácnosti nájomného vzťahu a jeho vplyvu na cenu nehnuteľnosti. V
tejto optike nemožno akceptovať, aby formalistická argumentácia nahradila zákonnú ochranu nájomcu,
ktorú § 680 ods. 2 OZ výslovne garantuje.
26. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny a zákonný a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne, keď
tento riadne zistil skutkový stav, vykonal primerané a relevantné právne posúdenie (vrátane aplikácie
§ 680 ods. 2 OZ, § 45 ods. 1 OZ a § 150 ods. 2 EP) a rozhodnutie presvedčivo odôvodnil v medziach
požadovaných vnútroštátnou i európskou judikatúrou.

Replika žalovaného
27. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd prihliadol na to, že
argumentácia žalobcu je podľa neho účelová, prekrúca zmysel a účel relevantných noriem a smeruje k
prehnane formalistickému výkladu, ktorý nerešpektuje osobitosti prejednávanej veci (zmena vlastníctva
bytu nadobudnutím v exekučnej dražbe). Žalovaný zotrváva na návrhu, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol (prípadne zrušil a vec vrátil), a to najmä s poukazom
na kombináciu právnych a skutkových dôvodov, ktorými spochybňuje závery súdu prvej inštancie
o (ne)oznámení zmeny prenajímateľa, o účinkoch doručenia listiny z 19. 04. 2023, o subjektívnej
„nevedomosti“ žalobcu a o (ne)riadnom hodnotení dôkazov.
28. Ústredne žalovaný akcentoval jazykový a teleologický výklad § 680 ods. 2 OZ: norma pracuje s

alternatívou „zmena vlastníka bola nájomcovi oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná“. Podľa
žalovaného sa žalobca aj súd prvej inštancie sústredili výhradne na prvú vetvu („oznámenie“) a
nereflektovalirovnocennosťdruhej(„preukázanie“),hocizosobitnýchokolnostítejtovecivyplýva,žeúčel
ustanovenia – zabezpečiť „vedomosť“ nájomcu o zmene prenajímateľa – bol naplnený. Žalovaný tvrdí,
že v konaní bol nesporný objektívny súhrn znakov „preukázania“: žalobcova priama účasť na dražbe,

jeho procesná aktivita v exekučnom konaní (námietky proti príklepu, sledovanie rozvrhu výťažku), jeho
osobná prítomnosť na rozvrhovom pojednávaní a ďalšie kroky smerujúce k zmareniu zmeny vlastníctva
(vrátane excindačnej žaloby). V takomto kontexte označil tvrdenie žalobcu, že „sa nemal ako objektívne
dozvedieť“, za zavádzajúce; podľa žalovaného ide o prípad, kde nájomca „mohol a musel vedieť“ o
zmene v osobe prenajímateľa a kde formalistická požiadavka na jediné akceptovateľné „oznámenie“

popiera účel normy. Z tohto hľadiska považoval aj žalobcom citované rozhodnutie NS SR (R 34/2022) za
nepoužiteľné v plnom rozsahu, keďže riešilo štandardnú zmenu vlastníka a dôraz kládlo na „oznámenie“,
nie na „preukázanie“, a navyše absentovali špecifiká exekučnej dražby.29. Na druhom mieste žalovaný polemizoval s výkladom účinkov doručenia listiny „Výzva na úhradu
nájomného z dôvodu zmeny vlastníka a prenajímateľa bytu“ zo dňa 19. 04. 2023. Tvrdil, že obsah obálky
s podacím číslom OA269867232SK zodpovedal citovanej listine, čo možno podľa neho hodnoverne

verifikovať výsluchom zamestnankyne notárky, ktorá osvedčovala kópie a obálku prvý raz otvárala;
keďže žalobca túto otázku pred súdom prvej inštancie nenamietal, považuje ju za nespornú. K námietke
„predčasnosti“ odoslania (pred právoplatnosťou uznesenia o schválení príklepu) uviedol, že účelom
zásielkybolovčasnéinformovanienájomcuonastávajúcomprávnomstavesospätnýmiúčinkamikudňu
príklepu; právoplatnosť rozhodnutia o schválení príklepu považuje za právnu istotu, ktorej nastúpenie

bolo v danom type konania objektívne neodvratné. Kľúčovo nesúhlasí so záverom prvoinštančného
súdu, že „dôjdenie“ nenastalo pre skrátenú úložnú dobu: podľa žalovaného je právom odosielateľa zvoliť
úložnú dobu v rámci pravidiel poštového podniku; žalobca mal objektívnu možnosť zásielku vyzdvihnúť
počas prvých 7 dní (ba až v deň prvého pokusu o doručenie, ak by jej prevzatie výslovne neodmietol).
Argument, že žalobca konal v dobrej viere podľa 18-dňovej lehoty na oznámenke, považoval žalovaný
za nevierohodný; odkázal na opakované problémy žalobcu s preberaním pošty aj v iných konaniach

(vrátane zmarenia prvého termínu rozvrhu). Zo všetkého vyvodil, že listina sa dostala do dispozičnej
sféry adresáta v zmysle § 45 ods. 1 OZ (najmenej v rovine priestorovej i objektívnej možnosti
oboznámenia sa), a ak k reálnemu oboznámeniu nedošlo, stalo sa tak zavinením na strane žalobcu.
30. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca zvolil aj vo fáze „reklamácie doručenia“ nevhodný postup
– nekomunikoval s odosielateľom a nepožiadal o duplicitné zaslanie – čím ešte viac prehĺbil následky

svojej pasivity. V tejto súvislosti odmietal, aby bola „neznalosť práva“ alebo absencia právnického
vzdelania žalobcu dôvodom na rozšírenú ochranu: poukazuje na princíp vigilantibus iura scripta sunt, na
všeobecnú povinnosť každej zmluvnej strany vykonávať bežnú starostlivosť (vrátane sledovania údajov
voverejnýchregistrochavlastnejpoštovejagendy)anato,žežalobcabolvovšetkýchkonaniachprávne
zastúpený.

31. Ďalej žalovaný spochybnil záver o „riadnom plnení“ nájomného. Tvrdil, že pri vedomosti o zmene
prenajímateľa žalobca úmyselne plnil nesprávnemu subjektu a nevyužil štandardné riešenie právnej
neistoty – notársku úschovu so solučnými účinkami. Zdôraznil tiež rozpornosť tvrdení žalobcu: na
jednej strane tvrdí, že po oznámení „duplicitne plnil žalovanému“, na druhej strane sa v inom konaní
domáha vydania bezdôvodného obohatenia od pôvodného prenajímateľa. V otázke výšky a riadnosti

plnení žalovaný pripomenul, že žalobca si svojvoľne znížil platenú sumu (na 52 EUR), pričom súd prvej
inštanciesapodľanehonáležitenezaoberalskutkovýmipodkladmi(vrátanepožadovanéholistuzr.2016
a stanoviska pôvodného prenajímateľa), ktoré mali objasniť dohodnutú výšku nájomného a existenciu
nedoplatkov.
32. K otázke preukazovania vlastníctva listom vlastníctva žalovaný uviedol, že pri nadobudnutí v

exekučnej dražbe sa zmena vlastníka do katastra zapisuje záznamom s deklaratórnymi účinkami (so
spätným dopadom ku dňu príklepu), a preto „oznamovanie LV“ nemá materiálny význam pre splnenie §
680 ods. 2 OZ v tejto veci. K uzneseniu OS Zvolen z 19. 04. 2023 dodal, že exekučný súd ním de facto
rozhodol aj o žalobcových námietkach; logicky teda muselo byť žalobcovi doručované ako namietateľovi
a dôkaz o tom má byť v spise. V každom prípade bolo preukázané, že žalobca sa o stave rozhodovania

aktívne informoval, čo podľa žalovaného vylučuje tvrdenú „nevedomosť“.
33. Žalovaný odmietol aj širšie skutkové konštrukcie žalobcu o „genéze“ vlastníckych prevodov bytového
domu a ich (ne)platnosti: považuje ich za právne irelevantné pre súčasný spor, keďže o týchto otázkach
už existujú právoplatné rozhodnutia. Rovnako irelevantné je podľa neho spájanie samostatnej exekúcie
vedené JUDr. Dulinom so súčasnou vecou; vysvetľuje, že išlo o uplatnenie vlastných pohľadávok voči

pôvodnému vlastníkovi a úvaha o potenciálnom prikázaní pohľadávky smerovala len k rozumnému
predpokladu, že žalobca dlží rozdiel na nájomnom tomuto dlžníkovi.
34. Napokon žalovaný namietal kvalitu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdil, že súd
opomenul rozhodné skutkové okolnosti (najmä objektívnu vedomosť žalobcu o zmene prenajímateľa,
priebeh doručovania listiny z 19. 04. 2023 a navrhované dokazovanie k obsahu obálky a k priebehu

rozvrhu), dôkazy nezhodnotil v ich vzájomných súvislostiach, kľúčové návrhy na doplnenie dokazovania
nevykonal a namiesto materiálneho posúdenia prijal formalistický záver o neexistencii riadneho
oznámenia, čím žalobcovi poskytol ochranu „extra legem“. Z toho vyvodil nielen vady skutkových zistení
a nesprávne právne posúdenie, ale aj procesnú vadu majúcu dopad na spravodlivý proces (nevykonanie
navrhnutých dôkazov, nedostatky odôvodnenia).

35. Zhrnúc, žalovaný trval na tom, že v osobitných pomeroch exekučnej dražby bol účel § 680 ods.
2 OZ (zabezpečiť vedomosť nájomcu o zmene prenajímateľa) naplnený „preukázaním“ zmeny, resp.
aspoň vznikom objektívnej vedomosti na strane nájomcu; doručovanie listiny z 19. 04. 2023 založilo
účinky „dôjdenia“ a neúspech oboznámenia sa s obsahom ide na vrub žalobcu; plnenie žalobcupôvodnému prenajímateľovi po tejto vedomosti nemôže vyvolať solučné účinky a nemôže vyvrátiť
naplnenie výpovedného dôvodu; a rozsudok súdu prvej inštancie neobstojí pre nesprávne právne
posúdenie, nedostatky skutkových zistení a nedostatočné odôvodnenie. Z týchto dôvodov navrhol, aby

odvolací súd rozhodol v zmysle petitu odvolania žalovaného.
Duplika
36. Žalobca vo svojej duplike k replike žalovaného zásadne odmietol tézu, že v prejednávanej veci
nemožno plne uplatniť právny záver Najvyššieho súdu SR publikovaný pod R 34/2022, a rovnako
odmieta, že by sa zákonná podmienka podľa § 680 ods. 2 OZ naplnila už samotným „preukázaním“

zmeny vlastníctva bez riadneho doručenia takého preukazu nájomcovi. Žalobca akcentuje, že výklad
§ 680 ods. 2 OZ podaný dovolacím súdom je všeobecný, použiteľný na všetky modality zmeny
vlastníka prenajatej veci (vrátane nadobudnutia v exekučnej dražbe), a opiera sa o systematickú a
analogickú väzbu k § 526 OZ. Rovnako ako pri postúpení pohľadávky platí, že dovtedy, „dokiaľˇ
postúpenie nebolo dlžníkovi oznámené alebo dokiaľ ho postupník dlžníkovi nepreukázal“, má plnenie
voči pôvodnému veriteľovi solučné účinky; v nájomných vzťahoch preto prenesené účinky nastupujú až

okamihom preukázaného oznámenia alebo objektívne preukázaného vlastníckeho nástupníctva nového
prenajímateľa adresovaného nájomcovi spôsobom, ktorý vyvolá hmotnoprávne účinky „dôjdenia“ voči
neprítomnej osobe (§ 45 ods. 1 OZ). Žalobca z toho vyvodzuje, že v prejednávanej veci mu zmena
vlastníctva nebola ani oznámená, ani preukázaná v právom relevantnej forme a spôsobom.
37. Na podporu tejto tézy poukázal na ustálenú prax v tom istom nájomnom vzťahu: pri skoršej

(neskôr súdmi vyhlásenej za neplatnú) kúpe predmetu nájmu L. A. M. bol nájomcovi doručený písomný
oznamujúci úkon s novými platobnými údajmi a výškou nájomného; nový vlastník sa následne procesne
„prihlásil“ aj ako žalobca v spore vedenom OS Zvolen sp. zn. 6C/54/2007. Žalobca z tejto historickej
skúsenostioprávneneočakával,žeajnadobudnutievlastníctvavydražiteľombudeposplnenízákonných
predpokladov preukázané písomne a adresne. Takéto preukázanie však nenastalo.

38. Kľúčovým uzlom sporu je podľa žalobcu absencia „dôjdenia“ prejavu vôle, na ktorý žalovaný stavia –
listiny datovanej 19. 04. 2023. Žalobca detailne rozobral dve kumulatívne zložky dôjdenia: (i) priestorovú
(preniknutie do sféry dispozície adresáta) a (ii) časovú (objektívna možnosť sa s obsahom oboznámiť
„za normálnych okolností“). V danej veci bola jednostranne skrátená úložná doba zásielky na 7 dní, hoci
„normálna“ odberná lehota pri doručovaní do vlastných rúk predstavuje 18 kalendárnych dní; o skrátení

nebol adresát preukázateľne informovaný a zásielka bola odosielateľovi vrátená skôr, než mohol adresát
za predpokladaných okolností reálne vykonať prevzatie. Žalobca preto namietal, že časová zložka
dôjdenia naplnená nebola a listina nemohla vyvolať hmotnoprávne účinky voči nemu. Súčasne odmietol
tvrdenie žalovaného, že obsah obálky bol nesporný: už na pojednávaní 10. 02. 2025 namietal neurčitosť
obsahu predmetnej zásielky, a po výsluchu svedka 20. 03. 2025 zotrval na požiadavke hodnovernej

identifikácieobsahukonkrétnejobálkyskonkrétnympodacímčíslom.Svedokpredložilibaoverenékópie
obálky a samostatnej listiny; nepredložil originál obálky, originál listiny ani originál podacieho dokladu a
ani netvrdil, že by k otvoreniu obálky došlo pred povereným zamestnancom notára. Overovacie doložky
tak nepreukazujú totožnosť obsahu obálky a listiny; bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto otázke
zaťažuje žalovaného, ktorý ho neuniesol.

39. Žalobca zároveň zdôraznil funkciu oznamovacej/preukazovacej povinnosti: nejde o prázdny
formalizmus, ale o mechanizmus zachovania kontinuity nájomného vzťahu, právnej istoty a ochrany
obydlianájomcu.Práveriadneoznámenie/preukázaniezmenyprenajímateľamápraktickývýznamajpre
„logistiku“ záväzku – uvedenie správneho platobného miesta, výšky a splatnosti nájomného. Pokiaľ tieto
údaje neboli žalobcovi preukázateľne oznámené, bol oprávnený plniť spôsobom dovtedy zaužívaným

vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi (SEKIER, s. r. o.). Na tejto línii argumentácie zotrval aj vo vzťahu
k námietkam žalovaného o jeho údajných „vedomostiach“ z exekučného konania: žalobcovi nebolo
doručené uznesenie o schválení príklepu (hoci ním exekučný súd riešil aj jeho námietky), čo vyplýva
z exekučného spisu OS Zvolen č. k. 10Er/308/2016 pripojeného do konania a z obsahu zápisnice z
pojednávania z 20. 03. 2025, kde žalobca navrhol oboznámiť príslušné doručenky. Nemožno mu preto

prisudzovať „objektívnu vedomosť“ o okamihu nadobudnutia vlastníctva a z nej vyvodzovať povinnosť
zmeniť spôsob plnenia bez riadneho oznamovacieho úkonu zo strany nadobúdateľa alebo pôvodného
prenajímateľa.
40. Na adresu tvrdení žalovaného o „právnej gramotnosti“ žalobca uviedol, že jeho vyšší vek a absencia
právnického vzdelania nemôžu byť spochybňované ako „citové pôsobenie“, ale že rozhodujúcou je

zákonom vyžadovaná forma a spôsob komunikácie zmien v nájomnom vzťahu. To, že bol v iných
veciach právne zastúpený, nemôže substituovať zákonom požadované oznámenie/preukázanie zo
strany osoby, ktorá sa domáha výkonu práv nového prenajímateľa. Naopak, konanie žalovaného a
spoločnosti RL HOLDING, s. r. o. – dokumentované aj exekučným príkazom z 15. 08. 2023, v ktorom ježalobca označený za poddlžníka povinného SEKIER, s. r. o. – podľa žalobcu skôr potvrdzuje, že zmena
platobného miesta a výšky nebola voči žalobcovi transparentne a včas oznámená; ak by bol žalobca
skutočne v omeškaní so „správnym“ príjemcom, absentuje akékoľvek predchádzajúce vyúčtovanie či

výzva pôvodného prenajímateľa.
41. K námietkam o výške a riadneho plnenia žalobca uviedol, že nikdy neobdržal nový evidenčný list
po úmrtí matky, ani každoročné vyúčtovania služieb; náklady na energie hradil priamo dodávateľovi a
sumu nájomného (52 EUR) uhrádzal podľa dovtedajšej praxe. Ak žalovaný tvrdí existenciu nedoplatku
či nesprávnej výšky plnenia, mal tieto tvrdenia uniesť jasným vyčíslením, časovým vymedzením a

navrhnutím presvedčivých dôkazov – čo sa nestalo. V tomto bode preto považuje bremeno tvrdenia aj
dôkazné bremeno na strane žalovaného za neunesené, a výpovedný dôvod pre neplatenie nájomného
za nerealizovaný.
42. Sumárne žalobca trval na tom, že: (i) zmena vlastníka mu nebola riadne oznámená ani preukázaná
v zmysle § 680 ods. 2 OZ, vykladaného v súlade s R 34/2022 a analogicky k § 526 OZ; (ii) listina z
19. 04. 2023 nevyvolala účinky dôjdenia pre nenaplnenie časovej zložky a pre nepreukázaný obsah

konkretizovanej obálky; (iii) uznesenie o schválení príklepu mu doručené nebolo, takže nemožno
konštruovať objektívnu vedomosť o rozhodných právnych skutočnostiach; (iv) žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno o existencii a výške nedoplatku na nájomnom ani o riadnom oznámení zmeny
platobného miesta; a (v) prvostupňový rozsudok je vecne a právne správny a primerane odôvodnený.
Na tomto základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v bodoch I a III potvrdil a

priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; zároveň žiadal oznámenie miesta a času
verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami podľa § 219 ods. 3 CSP.
Právne posúdenie odvolacím súdom
43. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.
44. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

45.OdvolacísúdpreskúmalnapadnutévýrokyI.aIII.rozsudkusúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoré
mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 379, § 380 CSP), pričom prihliadol
na uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP a na skutočnosti a dôkazy uplatnené včas (§
364, § 363 CSP). Pri rozhodovaní rešpektoval zásadu koncentrácie sporového konania a neprihliadal
na dôvody a dôkazné návrhy, ktoré žalovaný prvýkrát artikuloval až v replike, pokiaľ nešlo o prípustné

procesné reakcie bez rozširovania odvolacích dôvodov.
46. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne, vychádza zo správne zisteného skutkového
stavu a zodpovedá uplatneným hmotnoprávnym i procesnoprávnym normám. Nasleduje podrobné
vysporiadanie sa s jednotlivými odvolacími námietkami.

47. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že je ale pravdou, že rozhodnutie má nedostatky, avšak tie
v konečnom dôsledku nespôsobujú, žeby toto rozhodnutie nebolo vecne správne. Rozhodnutiu treba
vytknúť, že nie je absolútne prípustné, aby sudca podania strán „doslova nakopíroval“ do rozhodnutia,
prípadne takto postupoval aj pri špecifikácii jednotlivých dôkazov, či obsahu pojednávaní.
48. Aj napriek daným pochybeniam vo forme rozhodnutia, odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa

požiadavky § 220 ods. 2 CSP, pokiaľ sa odmyslí neprípustný spôsob vyhotovenia kopírovaním.
Z obsahu však je možné zistiť, čo súd uviedol, ktoré dôkazy hodnotil, aké skutkové zistenia z nich
vyvodil a ako na ne aplikoval právne normy. Po analýze rozsudku a vyselektovaní nezmyselných
kopírovacích pasáží v konečnom dôsledku v časti skutočnej rozhodovacej činnosti súdu v jeho závere,
je rozhodnutie zrozumiteľné, logicky usporiadané a neprejavuje známky arbitrárnosti. Odvolací súd

konštatuje, že neexistuje rozpor medzi skutkovými zisteniami a právnym záverom – ich vzájomná väzba
je odôvodnená, a to v súlade s ustálenou judikatúrou. Rozsudok tak neporušuje právo na spravodlivý
proces.
49. Žalovaný vzniesol námietku nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) vo
vzťahu k § 680 ods. 2 OZ.

50. Východiská právnej úpravy: Podľa § 680 ods. 2 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci,
vstupuje nový vlastník do práv a povinností prenajímateľa; doterajší prenajímateľ je povinný túto zmenu
nájomcovi oznámiť alebo nadobúdateľ ju musí nájomcovi preukázať. Z gramatického, systematického
aj teleologického výkladu vyplýva, že zákon podmieňuje účinky zmeny prenajímateľa voči nájomcovitým, že sa nájomca o zmene kvalifikovaným spôsobom dozvie (oznámením zo strany pôvodného
prenajímateľa) alebo že mu nový vlastník zmenu preukáže. Nejde o formalizmus samoúčelný; ide o
nástroj ochrany právnej istoty nájomcu ako dlžníka, ktorý inak čelí riziku duplicitného plnenia a sankcií.

51. Tento výklad je v úplnom súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ktorá pri
výklade § 680 ods. 2 OZ dlhodobo analogicky odkazuje na režim § 526 OZ o postúpení pohľadávky:
do oznámenia alebo preukázania postúpenia plnenie dlžníka pôvodnému veriteľovi zbavuje dlžníka
záväzku; až po oznámení či preukázaní musí plniť postupníkovi a plnenie pôvodnému veriteľovi záväzok
nezaniká. Analogické pravidlo chráni nájomcu v situácii zmeny prenajímateľa.

52. Pre aplikačnú prax je osobitne významné, že judikatúra súdov sa ustálila na jednoznačnom závere,
že ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka je aplikovateľné aj pre nájomný vzťah k bytu, hoci
pre tento nájom Občiansky zákonník obsahuje aj osobitnú právnu úpravu (§ 706 a nasledujúce OZ).
53. Rozsudok 33 Odo 214/2005 (NS ČR) priamo odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.
októbra 1997, sp. zn. 2Cdon 863/97. Na nadobúdateľa tak neprechádzajú najmä peňažné pohľadávky
a dlhy prenajímateľa vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu, ako je napr. pohľadávka

prenajímateľa na splatné nájomné, povinnosť zaplatiť splatnú po tom pohľadávku nájom sú zas zľavu
nájomného podobne.
54. Odvolací súd poukazuje v kontexte veci na rozhodnutie 28 Cdo/4735/2009 (NS ČR), v zmysle
ktorého na nadobúdateľa neprechádzajú peňažné pohľadávky a dlhy prenajímateľa vzniknuté za trvania
pôvodného nájomného vzťahu, ako je napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné.

55. K argumentu žalovaného o „účelovej formalizácii“ odvolací súd uvádza: Žalovaný namieta, že súd
prvej inštancie „formalizoval“ požiadavku oznámenia/preukázania a opomenul „subjektívnu vedomosť“
nájomcu o zmene vlastníka. Odvolací súd s daným argumentom nesúhlasí. Subjektívna vedomosť
nájomcu o prebiehajúcej exekúcii, účasti na dražbe či o tom, že sa nová osoba ujíma držby, nie je totožná
s právne relevantným oznámením alebo preukázaním zmeny vo význame § 680 ods. 2 OZ. Zákon

výslovne kladie dôraz na adresný právny úkon smerujúci k nájomcovi, ktorý musí „dôjsť“ adresátovi v
zmysle § 45 OZ. Až týmto úkonom sa vytvára predvídateľnosť právnych následkov zmeny prenajímateľa
pre nájomcu (nové platobné miesto, identita veriteľa, parametre plnenia).
56. K namietanej „špecifickosti prípadu“ (sui generis) odvolací súd konštatuje: Žalovaný tvrdí, že
vzhľadomnaexekučnúdražbuideosuigenerissituáciu,kdestriktnevyžadovaťoznámenie/preukázanie

odporuje účelu zákona. Ani táto námietka neobstojí. Exekučný spôsob nadobudnutia vlastníctva (pri
splnení podmienok § 150 ods. 2 EP) nič nemení na požiadavke § 680 ods. 2 OZ, ktorý upravuje vzťah
k nájomcovi. Vznik vlastníctva vydražiteľovi je otázka vecno-právna; účinnosť zmeny prenajímateľa
voči nájomcovi (t. j. povinnosť nájomcu plniť už novému prenajímateľovi) je otázka záväzkovo-právna
a podlieha požiadavke oznámenia alebo preukázania. Práve pri exekučných prevodoch je ochranná

funkcia§680ods.2OZeštevýraznejšia,lebonájomcaspravidlaniejeúčastníkomtýchtokonaníanemá
zaručenúpriamuinformáciuosplnenívšetkýchkonštitutívnychpredpokladovnadobudnutiavlastníckeho
práva a o následnej zmene platobného režimu.
57. Súd prvej inštancie vyložil a aplikoval § 680 ods. 2 OZ správne a v súlade s jeho účelom. Námietka
nie je dôvodná.

58. K námietke nesprávneho právneho posúdenia doručenia oznámenia z 19. 04. 2023 odvolací súd
uvádza nasledovné.
59.Odvolacísúdposudzovalvtomtosmereviaceréatribútykdanejnámietke.Predovšetkýmposudzoval
kritérium „dôjdenia“ prejavu vôle (§ 45 OZ). Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde. Judikatúra upresňuje, že dôjde vtedy, keď sa objektívne dostane do sféry dispozície

adresáta tak, aby sa s ním mohol za normálnych okolností oboznámiť. Táto požiadavka má dve zložky:
(i) priestorovú (umiestnenie do dispozičnej sféry adresáta) a (ii) časovú (reálna možnosť oboznámiť sa
s obsahom písomnosti v primeranej lehote).
60. Súd prvej inštancie zistil, že zásielka s dátumom 19. 04. 2023 bola odoslaná v období sviatkov
s jednostranne skrátenou úložnou lehotou a bola vrátená odosielateľovi skôr, než uplynula ad hoc

komunikovaná lehota, ktorú adresát mohol za normálnych okolností považovať za rozhodujúcu. Navyše,
obsah zásielky (že práve obsahovala „oznámenie o zmene prenajímateľa“) nebol preukázaný originálom
ani nepochybnou väzbou medzi obálkou a listinou; predložené boli iba overené kópie obálky a listiny,
nie ich verifikované spojenie.
61. Za tejto dôkaznej situácie nemožno uzavrieť, že oznámenie žalobcovi došlo v zmysle § 45 OZ.

Skrátenie úložnej doby a vrátenie zásielky skôr, ako adresát mohol reálne konať, je okolnosťou idúcou
na ťarchu odosielateľa, nie adresáta. Vznik právnych účinkov doručenia nemožno založiť na procesnej
konštrukcii, ktorá adresátovi odníma obvyklú možnosť sa s obsahom oboznámiť. Rovnako nemožno
nahradiť nedostatok doručenia tvrdením, že „adresát si poštu preberá nedisciplinovane“; aj keby tomubolo tak, v prejednávanej veci rozhoduje konkrétny priebeh doručovania tejto zásielky a nedostatky
na strane odosielateľa a poštového procesu. Súd prvej inštancie posúdil otázku doručenia správne;
námietka nie je dôvodná.

62. Ďalej žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Namietal tri okruhy
skutkových zistení: že pôvodný prenajímateľ zmenu neoznámil, že žalobca nemal vedomosť o uznesení
o schválení príklepu, že súd nesprávne určil výšku nájomného a existenciu omeškania.
63. Oznámenie/preukázanie zmeny prenajímateľa. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný nepreukázal
účinné doručenie oznámenia ani preukázanie zmeny prenajímateľa v zmysle § 680 ods. 2 OZ. Súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov prijal logický záver, že kvalifikované uvedomenie nájomcu
o zmene prenajímateľa nebolo preukázané. Skutkový záver je primerane odôvodnený, vychádza z
hodnotenia dôkazov a nevybočuje z medzí voľného hodnotenia.
64. Vedomosť o uznesení o schválení príklepu. Z exekučného spisu vyplýva, že žalobcovi uznesenie o
schválení príklepu doručené nebolo, hoci v jeho odôvodnení boli posúdené aj jeho námietky. Samotný
fakt, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť, nepostačuje na záver o relevantnej vedomosti nájomcu

vo vzťahu k § 680 ods. 2 OZ. Otázka vnútorného stavu „vedel/musí vedieť“ je v tomto kontexte právne
irelevantná; rozhodujúce je kvalifikované oznámenie alebo preukázanie voči nájomcovi.
65. Výška nájomného a omeškanie. Súd zistil, že žalobca dlhodobo uhrádzal nájomné vo výške 52
EUR, čo bolo fakticky akceptované pôvodným prenajímateľom; žalovaný nepreukázal, že by bol žalobca
v omeškaní v zákonom relevantnom rozsahu a dĺžke podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, ani že by mal

žalobca uhrádzať inú (vyššiu) sumu, či už v dôsledku zmeny počtu osôb alebo zmeny režimu služieb.
Neboli predložené spoľahlivé vyúčtovania ani evidenčné listy reflektujúce aktuálny stav po úmrtí právnej
predchodkyne. Za tejto situácie nemožno úspešne založiť výpovedný dôvod na neplatení „v celosti“ po
dobu dlhšiu ako tri mesiace; navyše, pokiaľ zmena prenajímateľa nebola účinne oznámená/preukázaná,
platby pôvodnému prenajímateľovi spôsobovali zánik dlhu voči osobe, ktorá bola z hľadiska nájomcu

stále oprávnená plnenie prijímať (s následným vnútorným vysporiadaním medzi vlastníkmi). Záver k
tejto námietke: Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonaných dôkazoch; námietka
je nedôvodná.
66. K námietke nevykonania navrhovaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) odvolací súd
uvádza, že žalovaný namieta, že súd nepredvolal a nevypočul svedkov z rozvrhového pojednávania a

nevyžiadal ďalšie listiny. Súd prvej inštancie však vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností a primerane odôvodnil, prečo ďalšie dôkazy nie sú potrebné; predmetom
sporu bola právna otázka (účinky zmeny prenajímateľa voči nájomcovi bez riadneho oznámenia/
preukázania), nie otázka subjektívnej vedomosti nájomcu. Výsluchy navrhovaných svedkov smerovali
k popisu okolností, ktoré, aj keby boli pravdivé, nemohli nahradiť zákonom predpokladané oznámenie

alebo preukázanie. Odmietnutie vykonania dôkazov, ktoré nie sú spôsobilé prispieť k vyriešeniu právnej
otázky, nie je vadou konania. Námietka je nedôvodná; nevykonanie dôkazov nepredstavuje procesnú
vadu, ktorá by mohla viesť k zmene alebo zrušeniu rozsudku.
67. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces pre nedostatočné odôvodnenie (§ 365 ods. 1
písm. b) CSP). Odôvodnenie rozsudku spĺňa náležitosti § 220 ods. 2 CSP. Súd identifikoval rozhodujúce

skutkové okolnosti, označil a vyhodnotil dôkazy, vysvetlil, prečo niektorým dôkazom nepriznal rozhodnú
váhu, a na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy logickým spôsobom. Nešlo o
rozhodnutie prekvapivé; nosné námietky žalovaného boli vypočuté a racionálne vyvrátené. Skutočnosť,
že súd neprevzal výklad § 680 ods. 2 OZ preferovaný žalovaným, nie je arbitrárnosťou, ale vecným
nesúhlasom založeným na zákone a judikatúre.

68. K námietke „iných vád“ (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Žalovaný vymedzil neurčitú skupinu „iných vád“,
no nekonkretizoval, v čom mali spočívať a aký mali mať dopad na výsledok. Odvolací súd z obsahu spisu
žiadnutakúvadunezistil.Procesnýpostupsúduprvejinštanciebolracionálny,hospodárnyarešpektoval
dispozičnú zásadu. Námietka je nepreukázaná a nedôvodná.
69. K právnemu posúdeniu platnosti výpovede z nájmu bytu odvolací súd uvádza, že platnosť výpovede

závisí od existencie zákonného dôvodu podľa § 711 ods. 1 OZ a od splnenia zákonných podmienok,
najmä od pravdivosti a existencie tvrdeného výpovedného dôvodu v čase výpovede. Žalovaný výpoveď
oprel o dôvod neplatenia nájomného po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Tento dôvod neobstojí z dvoch
dôvodov.
70. Podľa § 680 ods. 2 OZ do riadneho oznámenia alebo preukázania zmeny prenajímateľa nájomcovi

sa plnenie nájomcu pôvodnému prenajímateľovi považuje za plnenie s účinkom zániku dlhu voči
osobe, ktorá sa voči nájomcovi javí ako oprávnený veriteľ. Nájomca nie je v omeškaní s plnením
novému vlastníkovi, kým zmena nie je náležite komunikovaná v zákonom predvídanom režime. Tvrdená
„vedomosť“ nájomcu o exekučných súvislostiach a o ujímaní sa držby tento režim nenahrádza.71. Neunesenie dôkazného bremena o rozsahu a splatnosti nedoplatku: Žalovaný nepreukázal
jednoznačne výšku splatných plnení a ich dĺžku v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ (vrátane rozlíšenia
medzi nájmom a úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu, ich splatnosť a riadne vyúčtovanie). Bez

spoľahlivých vyúčtovaní a evidenčných listov reflektujúcich aktuálny stav nemožno dospieť k záveru o
kvalifikovanom omeškaní nájomcu.
72. Za týchto okolností prvostupňový súd správne určil neplatnosť výpovede.
73. Vzhľadom na výsledok veci (úspech žalobcu vo veci samej) nebol dôvod zasahovať do výroku o
trovách. Súd prvej inštancie zohľadnil osobitosti prípadu a primerane rozhodol o náhrade trov, pričom

odvolacie námietky žalovaného v tomto smere nepreukazujú pochybenie, ktoré by vyžadovalo zmenu.
74. Súd prvej inštancie správne vyložil § 680 ods. 2 OZ; vyžadoval kvalifikované oznámenie alebo
preukázanie zmeny prenajímateľa voči nájomcovi; odmietol nahradenie tejto podmienky „subjektívnou
vedomosťou“ nájomcu. Právne účinné doručenie oznámenia z 19. 04. 2023 nebolo preukázané; zlyhala
časová zložka „dôjdenia“ a chýbala spoľahlivá identita obsahu zásielky. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno o kvalifikovanom omeškaní nájomcu, a to ani po stránke rozsahu ani po stránke splatnosti.

Navrhované dôkazy smerujúce k subjektívnej vedomosti nájomcu neboli právne relevantné pre
nahradenie zákonnej podmienky oznámenia/preukázania; ich nevykonanie nie je vadou. Odôvodnenie
rozsudku zodpovedá § 220 ods. 2 CSP, je logické, úplné a presvedčivé.
75. Odvolací súd dopĺňa, že zohľadnil argumentačné reakcie žalovaného v replike iba v tej miere,
v akej konkretizovali už uplatnené odvolacie dôvody bez ich rozširovania. Nové tvrdenia a dôkazné

návrhy, ktoré mali rozšíriť odvolacie dôvody, neboli pre koncentráciu odvolacieho konania predmetom
posúdenia.
76. Na záver v súhrne odvolací súd konštatuje, že zmena v osobe prenajímateľa nadobúda
záväzkovo právne účinky voči nájomcovi až od okamihu riadneho oznámenia alebo preukázania zmeny
prenajímateľa nájomcovi. Kým tento kvalifikovaný komunikačný predpoklad nie je splnený, nájomca

nemôže byť sankcionovaný pre neplnenie voči novému prenajímateľovi; plnenie voči pôvodnému
prenajímateľovi spôsobuje zánik jeho záväzku, pričom vzájomné vyporiadanie prijatých plnení je vecou
právnych vzťahov medzi pôvodným a novým vlastníkom. Výpoveď založená na takto konštruovanom
„neplatení“ je právne neudržateľná. Napadnutý rozsudok preto obstojí v celom rozsahu, v ktorom bol
odvolaním napadnutý.

Trovy odvolacieho konania
77. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
78. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.