Rozsudok Judgement was issued on Saturday, January 11, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200644
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Metal Spiš, s.r.o., Podskala 29, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 50 140 493, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospúdka,
s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP--
PO/BEZ/2021/3559zodňa12.07.2021,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcuprotirozsudkuSprávneho
súdu v Košiciach č. k. KE-6S/82/2021-90 zo dňa 14. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/82/2021-90 zo dňa 14. mája
2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, 040 01
Košice č. NIP/NIP--PO/BEZ/2021/3559 zo dňa 12.07.2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP--PO/BEZ/2021/3559

zo dňa 12.07.2021, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice IPKE/
IPKE_PPV IKO/ROZ/2021/358 zo dňa 07.05.2021, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi
(sťažovateľovi) pokutu vo výške 2 000,-eur podľa ust. §19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie
povinnosti stanovených predpismi uvedenými v ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúce
v tom, že zamestnávateľ Metal Spiš, s.r.o. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa
25.2. 2021 o 10:13 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával práce zámočnícke a zváračské - dekeľ na šachtu na
pracovisku „Rekonštrukcia výmenníkovej stanice Kúpalisko Spišská Nová Ves“ a nemal s ním založený

pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi
žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre
efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá jezrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou
prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27.
júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov

zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods.3 správneho

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo

vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.
3. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj administratívneho spisu správneho orgánu
prvého stupňa mal súd za to, že tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie
žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Nemožno prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že sa

žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
zo strany 4 až 6 je zrejmé, že sa týmito námietkami dôsledne zaoberal - zaoberal sa námietkou toho,
že neboli naplnené znaky závislej práce; námietkou vážnych pochybení inšpektorátu práce týkajúce
sa postupu pri zisťovaní skutkového stavu ako aj pri zabezpečení podkladov pre rozhodnutie ako
aj námietkou k prerokovaniu protokolu a zákazu v vychádzania ku ktorým uviedol aj svoju správnu

úvahu, ktorou bol vedený pri rozhodovaní o týchto námietkach žalobcu. Taktiež žalovaný neopomenul
ani zaberať sa žalobcom k odvolaniu predloženou listinou - prehlásením D. I. zo dňa 01.06.2021,
k vyhodnoteniu ktorej taktiež uviedol svoju správnu úvahu. Rozhodnutie žalovaného v odôvodnení
obsahuje aj popis skutkového stavu, zistené skutočnosti ako aj ustanovenia právnych predpisov, ktorými
sa žalovaný spravoval pri rozhodovaní o námietkach. Súd teda konštatoval, že rozhodnutie žalovaného

zodpovedá všetkým kritériám, ktoré predpokladá ustanovenie § 47 ods.3 správneho poriadku pre
rozhodnutia správnych orgánov.
4. Taktiež žalobná námietka ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobný dôvod podľa
ustanovenia § 191 ods.1 písmeno e) SSP ) nebola v konaní dôvodná a teda nebola spôsobilá privodiť
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd sa stotožňuje so žalovaným v tom, že prvostupňový správny

orgán získal dostatočné množstvo dôkazov na objasnenie skutkového stavu teda zistil presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s ustanovením § 32 ods.2 Správneho poriadku zaobstaral
všetky potrebné podklady. Ako je zrejmé z odôvodnení tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
ako aj rozhodnutia žalovaného tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní
vychádzali z podkladov zistených počas inšpekcie práce, ktoré zistenia z nich uviedli v odôvodnení

svojich rozhodnutí . Najdôležitejším podkladom bolo vyjadrenie pána I., ktoré je zachytené v zápisnici
o podaní vysvetlenia zo dňa 25.02.2021, s ktorého obsahom sa tak správny orgán ako aj žalovaný
dostatočne v konaní vysporiadali.
5. Na tomto mieste súd považoval za potrebné poukázať na to, že vysvetlenie o dôvode prítomnosti
fyzických osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach spísaných inšpektormi práce pri vykonávaní

kontroly nelegálneho zamestnávania majú charakter jedinečného dôkazu, nakoľko sú podané
bezprostredne, bez ich možnosti ovplyvnenia tejto osoby tretími osobami a dotknutá fyzická osoba
objektívnym a logickým spôsobom zdôvodnila svoju prítomnosť na predmetnom pracovisku, čomu
tak bolo aj v tomto prípade podania vysvetlenia pána I.. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu právneho
zástupcu žalobcu že nejde o bezprostredne podané vysvetlenie, nakoľko tam boli prítomní zamestnanci

inšpektorátu práce. Práve táto skutočnosť - okolnosti za akých je podávané vysvetlenie prítomnosti na
pracovisku má charakter jedinečnosti a bezprostrednosti bez možnosti ovplyvnenia tretími osobami.
6. Pokiaľ ide o obsah listiny pripojenej k odvolaniu - prehlásenie pána I. zo dňa 01.06.2021 toto je v
rozpore s touto právnou konštrukciou uvedenou v bode 50 odôvodnenia tohto rozsudku a je obsahovo v
rozpore s bezprostredne podaným vysvetlením , preto ani obsah tejto listiny nemohol dotvoriť skutkový

stav a žalovaný sa s ňou v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal.
7. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod
upravený v ustanovení § 191 ods.1 písmeno c) SSP táto taktiež nebola v konaní dôvodná. Súd mal za to,
že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne právne vysporiadal s argumentácioužalobcu o neexistencii závislej práce, taktiež sa správne stotožnil so záverom Inšpektorátu práce
ohľadom závislej práce a to v jednotlivých jej znakoch tak ako zistené skutočnosti podradil Inšpektorát
práce pod jednotlivé znaky závislej práce v zmysle ustanovenia § 1 ods.2 Zákonníka práce. Správny je

teda aj jeho záver o porušení ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods.2 písmeno a)
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovanému nemožno v smere
právneho posúdenia veci vytknúť žiadne pochybenie.
8. Správny súd poukázal na to, že pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že ide o blízku osobu konateľa
žalobcu pána Hamráka, aj keď vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že ide o dôchodcu, prvýkrát

túto skutočnosť, - že ide o blízku osobu konateľa pána Hamráka uviedol až na pojednávaní, ale
nekonkretizoval v akom postavení blízkej osoby je pán I. vo vzťahu k pánovi Hamrákovi. Súd na to,
že nakoľko ide o správne trestanie, súd v zmysle ustanovenia § 197 SSP vychádza zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy, súd ale môže doplniť dokazovania na návrh účastníka, ktorým
však nie je viazaný . Súd poukázal na to, že takúto argumentáciu žalobca nikdy nepoužil v priebehu
administratívneho konania a pokiaľ ju použil v priebehu súdneho pojednávania, táto nemohla zvrátiť

rozhodnutie žalovaného, nakoľko žalobca neuviedol status blízkeho príbuzného tak ako to požaduje
ustanovenie § 2a zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré pripúšťa výnimku z nelegálneho zamestnávania
zamestnávaním príbuzných.
9. Zároveň súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na vypočutie pána Hamráka a pána I., nakoľko mal za
to, že v konaní bol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol aj správne právne posúdený a vykonanie

týchto výsluchov by nebolo hospodárne.
10. Súd nezistil ani porušenie procesných ustanovení zo strany žalovaného - to, že sa nezaoberal k
odvolaniu predloženým dôkazom, čo nie je pravda, nakoľko ako je to zrejmé zo
11. strany 4 odôvodnenia, žalovaný tento dôkaz vyhodnotil a zaujal k nemu svoju správnu úvahu, a preto
ani táto námietka nebola dôvodná a nepriniesla zrušenie žalovaného rozhodnutia žalovaného.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

11. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach podal žalobca v procesnom postavení
sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 02.07.2024 kasačnú

sťažnosť podľa ust. § 439 ods. 1 SSP, ktorú odôvodnil v súlade s ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP a ust.
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP.
12. V kasačnej sťažnosti uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a nestotožňuje sa
so závermi a odôvodnením obsiahnutým v rozsudku správneho súdu. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal s argumentáciou, ktorú žalobca prezentoval

vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu prácu. V podanom odvolaní sťažovateľ poukázal na
skutočnosti, že podľa jeho názoru je prvostupňové rozhodnutie nezákonné a so závermi Inšpektorátu
práce Košice nesúhlasí. Konštatoval, že Inšpektorát práce svojím prísne formálnym prístupom prekrútil
fakty. Opakovane poukázal na to, že D. I. boli kladené sugestívne otázky, na ktoré správny orgán získal
odpovede tak, ako ich chcel získať. Sťažovateľ má za to, že výpomoc pána I. nie je možné považovať

za závislú činnosť, pretože nie každý vzťah osoby, ktorá sa pohybuje na pracovisku, možno vnímať
ako závislú prácu a následne túto prácu definovať ako nelegálne zamestnávanie zo strany žalobcu.
Sťažovateľ ešte upozornil na ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je vykonávaná
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca podľa pokynov zamestnávateľa,
v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, čo v tomto prípade neobstojí, nakoľko ide

o blízky vzťah pána D. I. k osobe G. T. a hoci nejde o priamy príbuzenský pomer, nemožno vykonanie
jednorazovej pomoci subsumovať pod režim závislej práce. Touto skutočnosťou sa žalovaný správny
orgán dostatočným spôsobom nezaoberal a preto podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces a na zistenie objektívneho stavu, ako aj k porušeniu základných pravidiel
správneho konania, a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný správny orgán dostatočným spôsobom

nepreskúmal skutočnosť, že sťažovateľ v žiadnom prípade neporušil zákaz nelegálne zamestnávať
fyzické osoby podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
nakoľko dostatočným spôsobom nepreukázal, že žalobca využíval závislú fyzickú prácu fyzickej osoby.
Rovnako sťažovateľ poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pričom
poukazuje na nález Ústavného súdu III. ÚS 119/03-30. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý

rozsudok Správneho súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu
trov konania, eventuálne, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.13.Žalovanývovyjadreníkukasačnejsťažnostizodňa26.08.2024uviedol,žetrvánasvojichdoterajších
vyjadreniach počas odvolacieho ako aj súdneho konania. Nevidí dôvod na ďalšiu rekapituláciu svojich
dôvodov, pretože má za to, že správne orgány náležite preukázali výkon závislej práce ako aj porušenie

zákazu nelegálneho zamestnávania. Tvrdí, že skutočnosť, že sťažovateľ nesúhlasí s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia Inšpektorátu práce a nestotožňuje sa s vyjadreniami a
správnou úvahou uvedenou v týchto rozhodnutiach ešte neznamená, že sa správne orgány dostatočne
nevysporiadali so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa. Navrhuje, aby kasačný súd kasačnú
sťažnosť v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a 444
SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445
ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedených v podanej
kasačnej sťažnosti podľa § 440, 441 SSP a 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE- 6S/82/2021

zo dňa 14.05.2024, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP-PO/BEZ/2021/3559 zo dňa 12.07.2021. Predmetným
rozhodnutím žalovaný správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 07.05.2021 č. IPKE/IPKE_PPV IKO/ROZ/2021/358, ktorým bola
sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 2 000,-eur podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.

125/2006 Z. z.
16. Z obsahu administratívneho spisu mal ďalej kasačný súd za preukázané, že prvostupňový
správny orgán vykonal dňa 25.02.2021 inšpekciu práce u zamestnávateľa Metal Spiš, s.r.o. Spišská
Nová Ves na pracovisku „Rekonštrukcia výmenníkovej stanice Kúpalisko Spišská Nová Ves“. Pri
výkone inšpekcie pracovníci inšpektorátu zistili, že pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu pán

D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, ktorý so zamestnávateľom (sťažovateľom) nemal
uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Túto skutočnosť vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako
porušenie povinnosti dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania stanovený v ust. § 3 ods. 2 v
nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní v dôsledku čoho mu uložil pokutu vo výške 2 000,-eur.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).
18. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

19. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánunamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce,
najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
21. Najvyšší správny súd po oboznámení sa rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému

rozsudku Správneho súdu v Košiciach konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
22. Podľa ust. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci v znení
účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (07.05.2021) podľa § 1 tento zákon:
a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone

dohľadu podľa osobitného predpisu,
c)ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.
23. Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona Inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,-eur
do 200 000,-eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej

5 000,-eur.

24. Podľa ust. § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení
účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (07.05.2021), nelegálna práca nie je práca, ktorú
pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením

obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v
priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby, alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný
v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený a je poberateľom dôchodku podľa
osobitných predpisov, alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
25. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie

nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.
26. Nelegálne zamestnávanie je upravené v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a samotný pojem nelegálneho zamestnávania je definovaný v ust. § 2 vyššie citovaného
ustanovenia tohto zákona. Definičné znaky nelegálneho zamestnávania možno v zmysle ust. § 2 ods.

2 písm. a) citovaného zákona vymedziť nasledovne:
- zamestnávateľom je fyzická osoba - podnikateľ, alebo právnická osoba, zamestnávateľ, ktorý využíva
závislú prácu fyzickej osoby a zamestnávateľ nemá s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer.
27. Kasačný súd v danej veci zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení

vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil nelegálneho
zamestnávania fyzickej osoby podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 82/2005 Z. z.
28. Zákonná definícia pojmu závislá práca je vymedzená ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (vzťah subordinácie), obdobne zamestnancom pre
zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom

zamestnávateľom za mzdu alebo odmenu.
29. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účelom zákonnej definície pojmu závislej práce je stanoviť
kritériá, aby v aplikačnej praxi bolo možné objektívne rozlišovať medzi prácou jednotlivca vykonávanou
v pracovnoprávnom vzťahu a medzi iným pracovnými aktivitami jednotlivca, ktoré v pracovnoprávnom
vzťahu vykonávané nie sú. Zákonník práce tzv. pozitívnym spôsobom vymedzuje rozsah v

pracovnoprávnych vzťahoch, v akých môže byť závislá práca vykonávaná. Ide taxatívne o pracovný
pomer a obdobné pracovné vzťahy.
30. Z protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 26.02.2021 je možné konštatovať, že pracovník pán D.
I. inšpekcii pri kontrole uviedol „Pracujem od dnes približne pol hodinu. Vykonávam zámočnícke a
zváračské práce, dekeľ na šachtu. Dohodol som sa na práci s T., zatiaľ som nič nepodpisoval, on mi

dal plechy a ja mu to vraciam.“
31. Senát kasačného súdu konštatuje, že je nesporné, že medzi hlavné úlohy inšpekcie patrí
vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti
inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčnýinštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa
uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Vyššie citované ustanovenie §
19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. stanovuje povinnosť inšpektorátu pokutovať, resp. obligatórne

uložiť pokutu pri zistených nedostatkoch, pričom obligatórne ukladané pokuty predstavujú preventívne
opatrenie, keďže pod hrozbou pokuty sú zamestnávateľ alebo fyzická osoba alebo súkromná fyzická
osoba nútené konať v súlade s právnymi predpismi. Je zrejmé, že zamestnávateľovi, podnikajúcej
fyzickej osobe alebo súkromnej fyzickej osobe sú inšpektoráty práce povinné uložiť pokutu za porušenie
zákazuustanovenéhovust.§3ods.2.zákonač.82/2005Z.z.,avšakvprípade,žedošlokobjektívnemu

zisteniu skutočnosti, že tieto osoby nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.
32. Správne súdnictvo je zásadne založené na kasačnom princípe. Správny súd nenahrádza svojím
rozhodovaním rozhodovanie orgánov verejnej správy, iba preskúmava zákonnosť ich rozhodnutí,
opatrení či postupov.
33. Súdy v správnom súdnictve nie sú povinné nahrádzať dokazovanie, ktoré mal vykonať správny
orgán. Zistenie skutkového stavu je zásadne povinnosťou správneho orgánu.

34. V preskúmavanej veci senát kasačného súdu skonštatoval, že zo strany žalovaného, ale aj orgánu
verejnej správy I. stupňa došlo k nedostatočnému dokazovaniu vo veci, v dôsledku čoho sa závery
orgánu verejnej správy javia ako predčasné.
35. Ako už bolo uvedené vyššie povinnosť sankcionovať zamestnávateľa za nelegálne zamestnávanie
môže inšpektorát v prípade porušenia takéhoto zákazu, samozrejme za zistenia zákonom

predpokladaných podmienok. Pri ich preukázaní podľa názoru kasačného súdu je potrebné nepochybne
sa vysporiadať aj s výnimkami z nelegálnej práce, ktorými sa ako vyplynulo z administratívneho
spisu orgán verejnej správy vôbec nezaoberal. Dôvodnosť nelegálneho zamestnávania vyvodil len
zo skutočnosti, že pracovníka p. I. našiel zvárať. Nedokazoval, či tak táto činnosť zapadá do režimu
nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 3 citovaného zákona, resp. nedokazoval, či by túto jeho

činnosť nebolo možné subsumovať pod ust. § 2a cit. zákona, podľa ktorého sú niektoré situácie vyňaté
spod zákonnej definície a nie sú považované za nelegálne zamestnávanie (okrem blízkych príbuzných,
výpomoc, ktorá nie je hlavným príjmom zamestnanca alebo či napr. neboli splnené podmienky definície
podnikania, ...)
36. Účelom zákonnej definície pojmu závislej práce je stanoviť kritériá, aby v aplikačnej praxi bolo možné

objektívne rozlišovať medzi prácou jednotlivca vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu a medzi inými
pracovnými aktivitami jednotlivca, ktoré v pracovnoprávnom vzťahu vykonávané nie sú. Je zrejmé, že
Zákonník práce pozitívnym spôsobom vymedzuje rozsah pracovnoprávnych vzťahov v akých môže
byť závislá práca vykonávaná. Ide taxatívne o pracovný pomer a o obdobné pracovné vzťahy a o iné
pracovnoprávne vzťahy, výkon závislej práce v takýchto iných pracovnoprávnych vzťahoch však môže

byť len výnimočný a len za podmienok ustanovených v zákone.
37. Senát kasačného súdu konštatoval, že v tomto prípade nie je možné stotožniť sa s právnym
názorom správneho súdu. Podľa kasačného súdu vo veci zo strany žalovaného správneho orgánu
nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, keď z obsahu administratívneho spisu nevyplynuli žiadne
znaky závislej práce podľa Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu mal senát kasačného súdu za to, že

prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutia len na zápise vyhotovenom inšpektormi práce.
Nebol vypočutý konateľ spoločnosti, prípadní kolegovia zamestnanca, nebolo ustálené, či pracovník pán
I. mal pracovať podľa pokynov zamestnávateľa, či bol s ním dohodnutý na nejakom pracovnom čase,
na nejakej pracovnej dobe, či bola medzi nimi dohodnutá odplata. Nezisťoval, či menovaný vykonával
svoju činnosť v pracovnoprávnom pomere alebo ako svoju vlastnú podnikateľskú činnosť. Kasačný súd

uzatvára, že skutkový stav danej veci nebol spoľahlivo zistený, nakoľko prvostupňový správny orgán
neustálil či daná situácii napĺňa základné znaky nelegálneho zamestnávania. Nedošlo k prevereniu
prípadného príbuzenského vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
38. Podľa ust. § 469 je orgán verejnej správy viazaný správnym názorom kasačného súdu.
39. V novom konaní žalovaný správny orgán musí vykonať vo veci dokazovanie, z ktorého vyvodí právne

závery, v ktorých sa zameria najmä na posúdenie definičných znakov závislej práce podľa ust. § 1 ods.
2 Zákonníka práce, nakoľko závislá práca ako už bolo uvedené vyššie je práca, ktorá je vykonávaná
vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca osobne, zamestnancom
pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo

zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. V tomto smere poukazuje kasačný
súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ASan/8/2019 z 22.7.2019.40. Podľa ust. § 462 ods. 2 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy nie je v súlade so zákonom a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského
súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

41. Najvyšší správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody podľa ust. § 462 ods. 2 SSP zmenil
rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 467 ods. 2 SSP tak, že sťažovateľovi bolo priznané
právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.