Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/93/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368705
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6119368705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXX XXXX,
trvalo bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská
14, 811 05 Bratislava, IČO: 47232757, proti žalovanému: F. G., nar. X. XXXX XXXX, trvalo bytom H.
XXX, o zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 31. marca 2022 č. k. 28C/4/2020-192, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby v časti
o zaplatenie 14.490,75 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14.490,75 eur od 23.7.2019 do

zaplatenia p o t v r d z u j e .

II.Vzostávajúcejčastivecisamejavčastináhradytrovkonanianapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 132 ods. 1, § 511 ods.
2 a 3, § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.z.“); § 147 ods. 1 a 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu,
doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý bol postúpený súdu prvej inštancie (Okresnému
súdu Galanta) dňa 29.1.2020, domáhala voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 23.7.2019 do zaplatenia, titulom úhrady regresného nároku z predčasne (žalobkyňou)
splateného úveru vo výške 30.000 eur, poskytnutého na základe zmluvy o účelovom splátkovom úvere č.
511502256, zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, z 26.11.2015, ktorú uzatvorili žalobkyňa

a žalovaný ako dlžník a spoludlžník. Dôvodila, že na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni (dlžníkovi)
a žalovanému (spoludlžníkovi) poskytnutý úver na financovanie kúpy nehnuteľnosti v zmysle predmetnej
zmluvy. Listom zo 17.7.2019 bol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne vyzývaný na
úhradu regresného nároku z predčasne splateného úveru v banke vo výške 15.000 eur. Podľa § 563
O.z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný však ku
dňu podania žalobného návrhu neuhradil ani len časť svojho existujúceho záväzku vo výške 15.000

eur, napriek skutočnosti, že bol o uhradenie záväzku prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne
požiadaný. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného
rozkazu pod sp. zn. 2Up/1161/2019 dňa 1.10.2019. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v
ktorom uviedol, že je pravdou, že dňa 26.11.2015 spolu so žalobkyňou ako hlavným dlžníkom uzavrelis bankou zmluvu o poskytnutí účelového úveru na nadobudnutie nehnuteľností s tým, že výška úveru
bola 30.000 eur. V zmluve bolo dohodnuté tiež úročenie úveru s dohodnutou dobou fixácie úrokovej
sadzby, zabezpečenie úveru, a to zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam - byt č. XXX I. J. XX/

X H. A., splácanie úveru, úrokov a poplatkov, ostatné práva a povinnosti zmluvných strán. Z uvedenej
zmluvy o úvere vyplýva, že dlžníkom podľa tejto zmluvy bola žalobkyňa a žalovaný bol spoludlžníkom
s tým, že mali dohodnuté splátky a žalobkyňa svojvoľne a jednostranne, bez jeho vedomosti a súhlasu
mala splatiť nesplatenú časť úveru, a to aj za neho s tým, že v súčasnosti sa proti nemu domáha
zaplatenia jednej polovice tohto úveru, čím mu odňala možnosť dlh plniť v splátkach. Svojvoľným

predčasným splatením úveru žalobkyňa spôsobila zánik úverovej zmluvy aj podmienok, za ktorých
mohol úver splatiť v splátkach, čím mu privodila nepriaznivejšie právne postavenie a to nielen odňatím
možnosti splátok, ale aj zvýšením úroku z úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve na úrokovú sadzbu
5% ročne uvedenú v platobnom rozkaze a tiež vyvolala trovy konania, ktoré by nevznikli v prípade, ak
by došlo k predčasnému splateniu po dohode s ním, prípadne by nedošlo k predčasnému splateniu
úveru vôbec. Z týchto dôvodov i v prípade, ak by súd zistil, že sú dané podmienky pre zaviazanie

žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky, odmieta jej zaplatenie jednorazovou platbou, ale najviac vo
výške jemu prislúchajúcej splátky mesačne podľa uvedenej úverovej zmluvy. Z príloh k platobnému
rozkazu nemožno usúdiť či žalobkyňa skutočne splatila nesplatenú časť úveru predčasne vo výške
30.000 eur, alebo čiastku nižšiu, pretože podľa zmluvy o úvere obaja dlžníci boli povinní uhradiť banke
aj úroky z úveru a čiastka, ktorú žalobkyňa tvrdí, že predčasne uhradila banke sa presne rovná čiastke,

ktorú obom sporovým stranám poskytla banka, ako účelový úver na financovanie nehnuteľností. Keďže
výška predčasnej splátky úveru nevyplýva ani z oznámenia K. A., C. o predčasnom splatení úveru,
popiera, že by žalobkyňa splatila predčasne úver v čiastke rovnajúcej sa výške poskytnutého úveru, teda
30.000 eur a túto skutočnosť považuje za spornú. Žalovaný v odpore zároveň poprel skutočnosti tvrdené
vo výzve na úhradu regresného nároku žalobkyne z 15.7.2019, a to najmä v časti, že by žalobkyňa

použila na predčasné splatenie úveru finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve. So žalobkyňou
žili v partnerskom vzťahu od roku 1995 a z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti. Počas trvania
partnerského vzťahu so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti, a to najskôr na adrese L. X, A. a neskôr
vo H. M. XXX. Partnerské spolužitie, ktoré bolo obdobné ako manželské spolužitie trvalo aj v čase
predčasného splatenia úveru banke a finančné prostriedky, ktorými disponovala žalobkyňa neboli len

jej výlučným vlastníctvom, ale na predčasné splatenie úveru boli použité spoločné finančné prostriedky,
ktoré pochádzali jednak z jeho ekonomickej činnosti ako aj z pracovného pomeru žalobkyne. Pokiaľ
teda žalobkyňa tvrdí, že ona uhradila úver vo výške 30.000 eur z jej výlučných finančných prostriedkov,
tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde, najmä v tej časti, že by žalobkyňa bola výlučným vlastníkom
peňazí. V čase vyplatenia úveru banke si nespomína, že by on sám bol vlastníkom nejakého účtu a

spoločné finančné prostriedky boli uložené na účte vedenom na meno žalobkyne, resp. táto mala nad
finančnými prostriedkami v ich spoluvlastníctve dispozíciu. Vo výzve žalobkyne na úhradu regresného
nároku z predčasne splateného úveru v banke je uvedené, že úver bol použitý na kúpu nehnuteľností
v kat. úz. H. na LV č. XXX C. XXX, ktoré nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele
1 tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici JUDr. Oľgy Melišíkovej z 10.12.2015. Pri nakladaní so

spoločnými finančnými prostriedkami v ich partnerskom vzťahu, tieto boli použité striedavo buď na
kúpu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, alebo v jeho výlučnom vlastníctve, a to vždy
po predchádzajúcej vzájomnej dohode, keďže neboli manželia a takto postupovali pre prípad rozchodu,
aby každý z partnerov bol v takom prípade majetkovo zabezpečený. Niektoré nehnuteľnosti nadobudli
do podielového spoluvlastníctva, ako napríklad byt na J. N. H. A. s tým, že pri predaji nehnuteľností

celá kúpna cena mala byť vyplatená na účet vedený na meno žalobkyne, ktorá mu vyplatí protihodnotu
jeho spoluvlastníckeho podielu (viď čestné prehlásenie žalobkyne z 10.7.2017). Podľa potvrdenia banky
z 18.7.2017 ku dňu 15.7.2017 žalobkyňa vyrovnala všetky záväzky z úverového vzťahu, avšak 5 dní
predtým, dňa 10.7.2017 mu preukázateľne dĺžila najmenej 44.000 eur podľa jej čestného prehlásenia z
10.7.2017. Preto sa žalovaný domáha započítania tvrdenej pohľadávky žalobkyne s jeho pohľadávkou

proti nej tak, ako to vyplýva z jej čestného prehlásenia. Teda žiadny regresný nárok žalobkyne proti
nemu neexistuje, keďže úver bol splatený zo spoločných peňazí. V prípade, ak by súd aj zistil, že
dlh vo vzťahu k žalobkyni existuje, domáha sa jeho započítania s uvedenou pohľadávkou a nakoľko
spolu s platobným rozkazom mu nebol doručený návrh žalobkyne na vydanie platobného rozkazu a
teda nevie posúdiť či žalobkyňa sa domáha plnenia v rámci premlčacej subjektívnej doby, alebo až po

jej uplynutí, z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania. Žalovaný k odporu pripojil čestné vyhlásenie
vystavené žalobkyňou dňa 10.7.2017. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že spolu so žalobkyňou
boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v A., (každý) v podiele 1/2. Túto nehnuteľnosť predali
dňa 10.7.2017. V kúpnej zmluve, v článku V. sú upravené kúpna cena a spôsob zaplatenia kúpnejceny. V tomto článku je jasne vidieť, že ako druhá časť dohodnutej kúpnej ceny bola suma 95.535,96
eur, ktorá sa skladala zo sumy 28.981,50 eur. Práve táto čiastka bola použitá na dlhy predávajúcich,
a to tak, že na základe žiadosti o predčasné splatenie úveru v K. A., C. kupujúca poukázala finančné

prostriedky na účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX J. H. M. XXXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s
číslom úveru. Z uvedeného je zrejmé, že nie žalobkyňa vyplatila úver so svojich výlučných prostriedkov,
ale tento úver vyplatila kupujúca, ktorá plnila na základe kúpnej zmluvy, a teda bol úver splatený z
prostriedkov oboch vlastníkov/predávajúcich, a teda aj žalobkyne aj žalovaného. So žalobkyňou boli
dohodnutí, že mu podiel zo sumy 1/2 pošle na účet, po obdržaní financií od kupujúcej. Žalobkyňa poslala

len časť tejto sumy. Tieto takpovediac splátky žalobkyňa použila do sporov, ktoré vedie proti žalovanému
a nazýva ich ústnymi pôžičkami, ktoré mu poskytla. Jedná sa o sumy 6.000 eur poslané dňa 29.6.2017,
sumu 11.500 eur poslanú dňa 9.4.2018 a sumu 4.000 eur poslanú dňa 27.4.2018. Spor, v ktorom sa
nachádzajú tieto sumy má spisovú značku 5Up/97/2020 a momentálne sa nachádza na Okresnom súde
v Banskej Bystrici. Nehnuteľnosť bola predaná za sumu 240.000 eur. Žalovanému ako podielovému
spoluvlastníkovi v podiele 1/2 prináleží polovica z tejto sumy v čiastke 120.000 eur. Z tohto podielu

žalovaný odpočítal sumu 21.500 eur, ako čiastočnú splátku pohľadávky žalobkyne, ktorá zahŕňa vyššie
spomenuté sumy. Ďalej odpočítal sumu 14.490,75 eur, ktorá sa rovná polovici sumy, ktorou bol vyplatený
úver, o ktorom sa pojednáva pod touto spisovou značkou. Po odpočítaní týchto splatených financií,
je žalobkyňa žalovanému stále dlžná sumu 84.009,25 eur spolu s 5% úrokom z omeškania odo dňa
27.4.2018, kedy mu žalobkyňa poslala sumu 4.000 eur ako poslednú splátku. Na základe uvedeného

žiada, aby súd započítal pohľadávku, ktorú má žalobkyňa voči žalovanému a uložil žalobkyni povinnosť
uhradiť žalovanému pohľadávku vo výške 84.009,25 eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 27.4.2018,
ako aj uhradiť náhradu trov konania. Žalovaný predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 10.7.2017. Žalobkyňa
vo svojom vyjadrení z 25.3.2021 vo vzťahu k predloženej kúpnej zmluve uviedla, že jej nie je zrejmé,
v akej súvislosti ju žalovaný predložil, nakoľko táto zmluva nepreukazuje, že by žalovaný splatil jeho

podiel na spoločnom dlhu. Dlh splatila ona a nič na tom nemení ani formulácia spôsobu uhradenia kúpnej
ceny v predloženej kúpnej zmluve. V kúpnej zmluve sa neuvádza „za koho" z predávajúcich (ktorí boli
spoludlžníkmi úveru) sa platba vykonala a akým spôsobom sa mala započítať z hľadiska vnútorného
vzťahu banka - spoludlžníci. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, vyjadrenia žalovaného považuje v tomto
smere za zmätočné a neurčité. Popiera, že by mal žalobca voči nej akékoľvek neuspokojené nároky.

Uznesením pod č. k. 28C/4/2020-175 zo dňa 18.11.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
30.11.2021, súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné konanie, z dôvodu
hospodárnosti konania.
Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci: Žalobkyňa
a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, nehnuteľností v A. (byt s príslušenstvom

na J. N. XXX), nachádzajúcich sa v kat. úz. A. - O. zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaný nadobudol
spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach darom od žalovanej. Dňa 26.11.2015 uzatvorili
žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci/spoludlžníci s K. A., C. ako veriteľom zmluvu o účelovom splátkovom
úvere č. 5115042256 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 30.000 eur za účelom financovania nehnuteľností uvedených v zmluve. Úver

bol splatný v 312 splátkach. Dňa 10.7.2017 žalobkyňa a žalovaný ako podieloví spoluvlastníci, každý
v podiele 1, a ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
v nej špecifikovaných, okrem iného aj byt na J. XXX H. A., na kupujúcu. V článku V. kúpnej zmluvy
bola dohodnutá kúpna cena vo výške 240.000 eur a spôsob jej vyplatenia nasledovne: a) prvú časť
dohodnutej kúpnej ceny vo výške 12.000 eur zaplatila kupujúca predávajúcim v deň uzavretia zmluvy

o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúcej v I. rade
č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čo predávajúci zhodne prehlasujú, b) druhú časť dohodnutej
kúpnej ceny spolu vo výške 95.535,96 eur zaplatí kupujúca na dlhy predávajúcich bezhotovostným
prevodom v deň uzavretia tejto kúpnej zmluvy, pričom kupujúca v súlade s predloženým originálom
stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie americkej hypotéky zo dňa 30.6.2017 veriteľa K. A., C.

(číslo žiadosti: 5415023379) poukáže časť z druhej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 66.554,46
eur na bankový účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (H. G.: XXXXXXXXXX) a zvyšnú časť
z druhej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 28,981,50 eur v súlade s predloženým originálom
stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie hypotéky z 30.6.2017 veriteľa K. A., C.. (číslo žiadosti:
5115042256) poukáže na bankový účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX H. G.: XXXXXXXXXX,

finančné čiastky vo výške 66.554,46 eur a vo výške 28.981,50 eur musia by veriteľovi pripísané na ním
uvedené účty najneskôr ku dňu 15.7.2017, tretiu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 132.464,04 eur
zaplatí kupujúca predávajúcim bezhotovostným prevodom z účtu zriadeného v peňažnom ústave G. G.
C.,.... Dňa 18.7.2017 oznámila banka žalobkyni, že ku dňu 15.7.2017 boli vyrovnané všetky záväzky zúverového vzťahu s K. A. v zmysle zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 5115042256 zabezpečenom
záložným právom k nehnuteľnosti.
Žalobkyňa sa v konaní domáha zaplatenia sumy 15.000 eur s príslušenstvom titulom regresného nároku

z predčasne splateného úveru vo výške 30.000 eur, ktorý splatila výlučne žalobkyňa. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne nebol podaný dôvodne. Z vyjadrení
strán sporu mal súd preukázané, že žalobkyňa darovala polovicu nehnuteľností - bytu na J. XXX H.
A. žalovanému. V konaní nebolo sporné, že by darovanie predmetnej nehnuteľnosti nebolo vykonané
v súlade so zákonom. Potom ako sa stali strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

v A., každý v podiele 1, sa rozhodli predmetnú nehnuteľnosť predať. Z článku V. kúpnej zmluvy z
10.7.2017, predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností mal súd preukázané a medzi
stranami nebolo sporné, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 28.981,50 eur bola poukázaná na dlhy
strán sporu (predávajúcich) - predčasné splatenie hypotéky z 30.6.2017 veriteľa K. A., C.. (číslo
žiadosti: 5115042256) na bankový účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. G.: XXXXXXXXXX.
Z oznámenia o splatení účelového splátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou z 18.7.2017

vystaveného K. A., C. v spojení s vyššie uvedenou kúpnou zmluvou mal súd preukázané, že k
splateniu úveru došlo zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré získali strany sporu za predaj
nehnuteľností v A., v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a nie z výlučne finančných prostriedkov
žalobkyne. Z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v
súlade so zákonom, nie je možné tvrdiť, že vyplatenie úveru v K. A. z finančných prostriedkov získaných

predajom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu by bolo v rozpore s dobrými mravmi
a žalobkyni tak vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 15.000 eur titulom regresného nároku z
dôvodu, že plnila za žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný sa nijako nepričinil o získanie predmetných
nehnuteľností v A. nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko žalovaná z vlastnej vôle a
dobrovoľne darovala žalovanému spoluvlastnícky podiel 1 na predmetnej nehnuteľnosti a právny úkon -

darovanie, bol vykonaný platne a v súlade so zákonom. Súd sa preto nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne,
že keďže sa žalovaný nijako nepričinil o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti, nepriznaním žalovanej
sumy by išlo o výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobkyňa nepreukázala skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok na zaplatenie sumy 15.000 eur voči
žalovanému, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP,
vecne plným úspechom žalovaného v spore.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhla jeho

zmenu zaviazaním žalovaného zaplatiť jej 15.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
15.000 eur od 23.7.2019 do zaplatenia a priznaním jej plnej náhrady trov konania. Uviedla odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (podľa obsahu odvolania aj odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ CSP). Bola názoru, že rozsudok je nepreskúmateľný, absentuje v ňom riadne a
objektívne preskúmateľné odôvodnenie vykonané v súlade s ust. § 220 CSP. Ak opomenie rekapituláciu

priebehu súdneho konania (najmä vyjadrení strán sporu a dokazovania) a súdom aplikovanej právnej
úpravy, je zrejmé, že súd začal s takpovediac „vlastným odôvodnením“ rozhodnutia až v bode 20,
pričom už v bode 24 nevenoval pozornosť veci samej, ale odôvodňoval to, prečo nie je povinný dávať
odpoveďnakaždúnastolenúotázku.Stým,žesúdnemusívrámcipísomnéhoodôvodneniarozhodnutia
dávať odpoveď na každú „dielčiu“ otázku sa samozrejme možno stotožniť, ale nemožno súhlasiť s tým,

keď odôvodnenie súdu je natoľko strohé, že na jeho základe vznikajú pochybnosti o jeho správnosti
a úplnosti. Súd napr. vôbec neviedol, ako sa vysporiadal s tou častou úveru, ktorý bol nepochybne
(nesporne) splatený len žalobkyňou, keďže úver len čo do istiny predstavoval 30.000 eur, pričom suma
z predaja bytu vo výške 28.981,50 eur teda nemohla pokryť ani len istinu (nehovoriac o úrokoch). Z
uvedeného je zrejmé, že súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia nedal odpoveď na otázku, z akého

dôvodu bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, a nie len čiastočne.
V bode 21 napadnutého rozhodnutia súd uviedol: „Z oznámenia o splatení účelového splátkového úveru
zabezpečeného nehnuteľnosťou zo dňa 18.7.2017 vystaveného K. A., C. v spojení s vyššie uvedenou
kúpnou zmluvou mal súd preukázané, že k splateniu úveru došlo zo spoločných finančných prostriedkov,
ktoré získali strany sporu za predaj nehnuteľností v A., v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a nie z

výlučne finančných prostriedkov žalobkyne.“ Z dôkazov založených v súdnom spise pritom jednoznačne
vyplýva, že samotný úver bol poskytnutý vo výške 30.000 eur, pričom tento spláca výlučne žalovaná (čo
v konaní nebolo sporné) a následne bol predčasne splatený z prostriedkov získaných z predaja bytu, a
to v rozsahu 28.981,50 eur (sporný bol až režim splatenia touto sumou). Súd pritom (hoci nesprávne)ustálil, že práve suma 28.981,50 eur predstavovala spoločné prostriedky, keďže išlo o sumu získanú
z predaja bytu, ktorý mali strany sporu podľa údajov z katastra v podielovom spoluvlastníctve (každý
s podielom o veľkosti 1/2 k celku). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd

vysporiadal s rozdielom výšky úveru (a už vôbec nie jeho úrokov) a prostriedkami vo výške 28.981,50
eur získanými z predaja bytu, keďže len čo do istiny vznikol rozdiel 1.018,50 eur (30.000 eur - 28.981,50
eur). Pre úplnosť je však na tomto miestne nutné uviesť, že za obdobie roka a pol žalobkyňa výlučne
sama splatila 18 splátok úveru po 128,59 eur, čo v súhrne predstavuje výhradne ňou splatenú sumu vo
výške 2.314,62 eur. Za jednoznačne nesprávny skutkový záver teda možno označiť to, že „k splateniu

úveru došlo zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré získali strany sporu za predaj nehnuteľností
v A.“. Uvedené totiž evokuje to, že súd na základe platby v rozsahu 28.981,50 eur skutkovo ustálil, že
celý úver (čo do istiny 30.000 eur plus úroky) bol splatený zo spoločných prostriedkov.
Za nesprávny právny záver súdu považuje posúdenie veci podľa ustanovení o darovacej zmluve (v
bode 20 napadnutého rozhodnutia sa uvádza „... mal súd preukázané, že žalobkyňa darovala polovicu
nehnuteľností - bytu na J. XXX H. A. žalovanému“). Uvedené netvrdila ani jedna procesná strana a ani to

nevyplýva z predložených listinných dôkazov. Ide teda o jednoznačne nesprávny právny záver súdu. V
konaní bolo nepochybne preukázané, že nadobudnutie predmetného bytu financovala výhradne sama
(bez akéhokoľvek pričinenia žalovaného). Pritom súd abstrahujúc od tejto nepochybne preukázanej
skutkovej okolnosti posúdil znenie článku V ods. 1 písm. b/ kúpnej zmluvy z 10.7.2017 tak, že druhá
časť kúpnej ceny vo výške 28.981,50 eur bola poukázaná na dlhy strán sporu (predávajúcich) - na

predčasné splatenie hypotéky z 30.6.2017 veriteľa K. A., C. (číslo žiadosti: 5115042256) na bankový
účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. G.: XXXXXXXXXX takým spôsobom, že predčasné
splatenie sa vykonalo zo spoločných prostriedkov a nie z výhradných prostriedkov žalovanej. Žalobkyňa
je presvedčená, že takýto výklad je v rozpore s dobrými mravmi, keďže nijakým spôsobom nereflektuje
objektívne preukázané skutočnosti ohľadom financovania bytu. Faktom je, že tak, ako predmetný byt

finacovala výhradne ona, tak následne aj prostriedky získané z jeho predaja treba posúdiť ako jej
výhradné finančné prostriedky, a to bez ohľadu na spôsob evidencie vlastníckeho práva na katastri.
Takýto výklad by bol v súlade zo zásadou ekvity a spravodlivosti. Naopak od toho odlišný výklad treba
vnímať ako výklad, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a teda úkonom vychádzajúcim z takéhoto
výkladu by sa nemala priznať právna ochrana podľa § 3 ods. 1 O.z.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
vo veci samej o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 14.490,75 eur s 5% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 14.490,75 eur od 23.7.2019 do zaplatenia, vecne správny a je dôvodné ho v tejto časti potvrdiť,
v zostávajúcej časti ho však nemožno považovať za správny a je dôvodné ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie sumy

15.000 eur s príslušenstvom, titulom regresného nároku, ktorý žalobkyňa vyvodzovala z toho, že podľa
jej tvrdení predčasne splatila spoločný úver strán (ako spoludlžníkov) banke vo výške 30.000 eur výlučne
z jej prostriedkov.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
a odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom vedúcim k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nadobudol
žalovaný v súlade so zákonom, nie je možné tvrdiť, že vyplatenie úveru v K. A. z finančných prostriedkov
získaných predajom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu by bolo v rozpore s
dobrými mravmi a žalobkyni tak vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 15.000 eur titulomregresného nároku z dôvodu, že plnila za žalovaného; skutočnosť, že žalovaný sa nijako nepričinil o
získanie predmetnej nehnuteľností v A. nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko žalovaná
z vlastnej vôle a dobrovoľne darovala žalovanému spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti a právny

úkon - darovanie, bol vykonaný platne a v súlade so zákonom; súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s
tvrdeniami žalobkyne, že keďže sa žalovaný nijako nepričinil o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti,
nepriznaním žalovanej sumy by išlo o výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi; vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok na zaplatenie sumy
15.000 eur voči žalovanému, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Podľa § 511 ods. 1 O.z. ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 2 veta prvá O.z. ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.
Podľa § 511 ods. 3 veta prvá O.z. ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoločným záväzkom je záväzok, keď na strane dlžníka je viacero
subjektov, ako je tomu v uvedenom prípade. Povinnosť viacerých dlžníkov plniť súčasne jednému

veriteľovi (alebo aj viacerým) môže vzniknúť na základe rôznych právnych skutočností. Citované
ustanovenie upravuje spoločné záväzky, ak je na strane dlžníkov viac osôb, na princípe solidárnej
zodpovednosti za splnenie dlhu veriteľovi (pasívna solidarita). Pasívna solidarita vzniká teda iba v
prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí (vydanom napríklad na základe
§ 439 O.z.) ustanovuje, alebo keď to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne

a nerozdielne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ (veritelia) je oprávnený
požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie.
V prípade, ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej
solidarity vyplýva zároveň regresný vzťah, t. j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a
ostatnými dlžníkmi. Dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať,

aby mu pred tým plnili (tzv. predbežný regres) alebo splniť dlh a následne dlžníkov požiadať, aby mu
plnili (tzv. následný regres). Regresný nárok sa vzťahuje iba na tú časť plnenia, ktorá prevyšuje dlžníkov
podiel. Ak došlo k splneniu celého dlhu, objem regresu sa rovná celkovému plneniu zníženému o časť
pripadajúcu na dlžníka, ktorý plnenie poskytol.
Ustanovenie § 511 ods. 1 O.z. upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami "spoločne

a nerozdielne". Je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou
splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť
založená a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou účastníkov d/ povahou plnenia.
Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi
(spoločnýmičisolidárnymi).Vzájomnévyporiadaniedlžníkovjezávisléodtoho,akájevýškavzájomných

podielov spoludlžníkov (spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa
ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov (tiež
spoludlžníkov) môže byť stanovená buď a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou
dlžníkov (spoludlžníkov) d/ v prípade neexistencie dôvodov pod a/ až c/ nastupuje zákonný dôsledok,
podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké. Posledne uvedený

spôsob určenia výšky vzájomných podielov dlžníkov na spoločnom dlhu možno tiež zaradiť pod písmeno
a/ ako jeho osobitný prípad.(rozsudok NS SR z 21.8.2008 sp. zn. 3Cdo 187/2007).
Pri tzv. následnom postihu podľa § 511 ods. 3 O.z. má dlžník, ktorý veriteľovi plnil, právo požadovať od
ostatných dlžníkov náhradu za plnenie podľa ich podielov. Ak nie je právnym predpisom, rozhodnutím
súdu,anidohodouúčastníkovustanovenéinak,súvnadväznostina§511ods.2O.z.podielysolidárnych

dlžníkov na dlhu rovnaké.
V danej veci nepochybne bolo preukázané (nesporné skutočnosti), že žalobkyňa a žalovaný boli
spoludlžníkmi veriteľa K. A., C. (na základe Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 5115042256,
zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, z 26.11.2015, uzavretej medzi K. A., C. ako veriteľom
a stranami ako dlžníkmi, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000 eur na nadobudnutie

financovanej nehnuteľnosti definovanej v zmluve /rodinné domy s. č. XXX C. XXX vo H./, dohodnutá
bola výška splátky úveru 128,59 eur a počet splátok 312) a ku dňu 15.7.2017 boli vyrovnané všetky
záväzky strán z úverového vzťahu s K. A., C. v zmysle Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č.
5115042256, zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti (Oznámenie o splatení Účelovéhosplátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou, z 18.7.2017, číslo žiadosti 5115042256, zn. 6214/
SCPO/2017, vystavené K. A., C., adresované žalobkyni), teda záväzok strán z uvedenej zmluvy zanikol
splnením.

Žalobkyňa a žalovaný sa nedohodli na výške ich vzájomného podielu na dlhu vzniknutého z poskytnutia
úveru (z predmetnej zmluvy či iných skutočností nie sú zrejmé iné ako rovnaké podiely strán na
predmetnom úvere), pričom je zrejmé, že táto nebola určená ani rozhodnutím súdu, potom výšku
vzájomných podielov dlžníkov v takomto prípade stanovuje právny predpis (§ 511 ods. 2 O.z.) tak, že
podiely na dlhu žalobkyne a žalovaného sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Za právneho stavu, kedy

výška podielov na spoločnom dlhu medzi dlžníkmi navzájom je určená právnym predpisom (ako jej
zákonný dôsledok podľa § 511 ods. 2 O.z.) bez ďalšieho vylučuje právnu možnosť túto stanovovať aj
rozhodnutím súdu.
Žalobkyňa tvrdila, že medzi stranami vznikol regresný vzťah, tzv. následný regres, právo žalobkyne
požadovať od žalovaného zaplatenie jeho podielu na dlhu (15.000 eur s prísl.), ktorý za neho žalobkyňa
podľa jej tvrdení splnila (keď predčasne splatila celý úver vo výške 30.000 eur), avšak vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že: Žalobkyňa a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi, každý v
podiele 1, nehnuteľností v A. (byt, skladový priestor, garáž, spoluvlastnícke podiely na spoločných
častiach, zariadeniach a pozemkoch), nachádzajúcich sa v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XXXX. Dňa
10.7.2017 žalobkyňa a žalovaný ako podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností v A., každý v
podiele 1, a ako predávajúci uzatvorili Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v nej

špecifikovaných (okrem iného aj bytu na J. XXX v A.) na kupujúcu P. G.. V článku V. kúpnej zmluvy
bola dohodnutá kúpna cena predmetu prevodu vo výške 240.000 eur, ktorú sa kupujúca zaviazala
zaplatiť predávajúcim, a spôsob jej vyplatenia nasledovne: „ a) prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo
výške 12.000 eur zaplatila kupujúca predávajúcim v deň uzavretia Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúcej v I. rade č. G. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, čo predávajúci zhodne prehlasujú, b) druhú časť dohodnutej kúpnej ceny spolu vo výške
95.535,96 eur zaplatí kupujúca na dlhy predávajúcich bezhotovostným prevodom v deň uzavretia tejto
kúpnej zmluvy, pričom kupujúca v súlade s predloženým originálom stanoviska k žiadosti o predčasné
splatenie Americkej hypotéky zo dňa 30.6.2017 veriteľa K. A., C. (číslo žiadosti: 5415023379) poukáže
časť z druhej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 66.554,46 eur na bankový účet č. G. XXXX XXXX

XXXXXXXXXXXX(H.G.:XXXXXXXXXX)azvyšnúčasťzdruhejčastidohodnutejkúpnejcenyvovýške
28,981,50 eur v súlade s predloženým originálom stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie hypotéky
z 30.6.2017 veriteľa K. A., C.. (číslo žiadosti: 5115042256) poukáže na bankový účet č. G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX /H. G.: XXXXXXXXXX/, finančné čiastky vo výške 66.554,46 eur a vo výške
28.981,50 eur musia by veriteľovi pripísané na ním uvedené účty najneskôr ku dňu 15.7.2017, c/ tretiu

časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 132.464,04 eur zaplatí kupujúca predávajúcim bezhotovostným
prevodom z účtu zriadeného v peňažnom ústave G. G. C.,....“
Medzi stranami nebolo sporné, že zvyšnú časť z druhej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške
28,981,50 eur (v súlade s predloženým originálom stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie hypotéky
z 30.6.2017 veriteľa K. A., C., číslo žiadosti: 5115042256) kupujúca poukázala na bankový účet č. G.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX /H. G.: XXXXXXXXXX/, ku dňu 15.7.2017.
Nazákladeuvedenéhobolopotrebnépovažovaťzáversúduprvejinštancie,žekpredčasnémusplateniu
úveru došlo zo spoločných finančných prostriedkov, získaných stranami za predaj ich nehnuteľností v A.,
ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a nie výlučne z finančných prostriedkov žalobkyne,
za správny.

Odvolateľka/žalobkyňa síce dôvodne namietala nesprávnosť právneho záveru súdu prvej inštancie
o darovaní žalobkyňou polovice nehnuteľností – bytu na J. XXX H. A. žalovanému, keď podľa vyjadrení
žalobkyne v prvoinštančnom konaní žalobkyňa sa sama výlučne z jej finančných prostriedkov pričinila
o nadobudnutie bytu č. XX I. J. N. H. A., ktorý je vedený v katastri len na základe jej dobrej vôle
v podielovom spoluvlastníctve, pričom sa žalovaný nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie tohto

majetku a z kúpnej ceny bol uspokojený aj on, pretože sa tým vyplatil dlh, ktorý bol aj jeho, žalobkyňa
výslovne uviedla, že to bola výlučne jej dobrá vôľa, že polovicu bytu napísala na neho (rozumej
žalovaného), v tom čase už mali 2 deti a sám žalovaný jej vravel, že všetko raz bude patriť deťom, čo
bolo tiež podnetom, že mu napísala polovicu, odvolateľka teda (rovnako ako žalovaný, viď prednesy
a výsluchy strán na pojednávaní dňa 21.9.2021) netvrdila darovanie nehnuteľností v 1-ici žalovanému.

To, že nešlo o darovanie však nič nemení na správnosti záveru (medzi stranami nesporné skutočnosti),
že nehnuteľnosti v A. boli v podielovom spoluvlastníctve strán sporu (každej v 1-ici), že spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný v súlade so zákonom a strany spoločne pristúpili
k predaju nehnuteľností.Pokiaľ odvolateľka namietala právny záver súdu prvej inštancie, že predčasné splatenie úveru
sa vykonalo zo spoločných prostriedkov strán sporu a nie z výhradných prostriedkov žalovanej,
s odôvodnením, že takýto výklad je v rozpore s dobrými mravmi, keďže nijakým spôsobom nereflektuje

objektívne preukázané skutočnosti ohľadom financovania bytu, teda že predmetný byt financovala
výhradne ona, a následne tak aj prostriedky získané z jeho predaja treba posúdiť ako jej výhradné
finančné prostriedky, a to bez ohľadu na spôsob evidencie vlastníckeho práva na katastri, a ňou uvedený
výklad by bol v súlade zo zásadou ekvity a spravodlivosti, naopak od toho odlišný výklad treba vnímať
ako výklad, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a teda úkonom vychádzajúcim z takéhoto výkladu by

sa nemala priznať právna ochrana podľa § 3 ods. 1 O.z., odvolací súd k tejto námietke uvádza:
Ustanovenie § 3 ods. 1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi.) umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho
práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu
uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva

vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a
povinností.Dobrémravy(bonimores)patriakzásadámsúkromnéhopráva,bývajúužívanéakokritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem

ich rešpektovať. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je
mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné
v každom prípade posudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v

príslušnom období a na jeho vtedajšie postavenie. Súlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy
bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a takisto bez ohľadu na
to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere. Dobré
mravy je nutné chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti, z ktorých niektoré sú
trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti, iné spolu so spoločnosťou podliehajú vývoju (porov.

Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, k § 3). Podľa názoru vysloveného
Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/96 (Zo súdnej praxe č. 38/1997) ustanovenie § 3
ods. 1 O.z. nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie
ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych,

elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Odvolací súd sa stotožňuje s podstatou záveru súdu prvej inštancie, že z dôvodu, že spoluvlastnícky
podiel (1/2-ica vzhľadom k celku) na nehnuteľnostiach v A. nadobudol žalovaný v súlade so zákonom
(čo žalobkyňa nespochybňuje), nie je možné tvrdiť, že predčasné splatenie spoločného úveru strán
(boli spoludlžníkmi v rovnakých podieloch) v K. A. z finančných prostriedkov získaných predajom

nehnuteľností v A. v podielovom spoluvlastníctve strán sporu by bolo v rozpore s dobrými mravmi a
žalobkyni tak vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 15.000 eur titulom regresného nároku
z dôvodu, že plnila za žalovaného. Ak by sa aj žalovaný nijako nepričinil o získanie predmetných
nehnuteľností v A., nezakladá to dôvodnosť uplatneného nároku, nemožno sa totiž stotožniť s tým,
že by išlo o výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že obe strany tohto sporu sa ako predávajúci dohodli (medzi sebou i) s kupujúcou v kúpnej
zmluve, že časť kúpnej ceny (za predaj nehnuteľností v A. v podielovom spoluvlastníctve strán) bude
poukázaná na splatenie ich spoločného úveru, žalobkyňa nespochybňuje platnosť úverovej zmluvy,
zmluvy, ktorou strany nadobudli nehnuteľnosti v A. (ktorú žalobkyňa ani nepredložila) ani platnosť
kúpnej zmluvy (o predaji týchto nehnuteľností) ani ich jednotlivých dojednaní a vzhľadom na vykonané

dokazovanie sa v danom prípade nejedná o výnimočnú situáciu, pri ktorej by bolo dôvodné aplikovať
ust. § 3 ods. 1 O.z., najmä ak na tvrdenia žalovaného (v odpore zo 16.10.2019), že pri nakladaní
so spoločnými finančnými prostriedkami v ich partnerskom vzťahu tieto boli použité striedavo buď na
kúpu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, alebo v jeho výlučnom vlastníctve, a to vždy
po predchádzajúcej vzájomnej dohode, keďže neboli manželia a takto postupovali vzájomnou dohodou

pre prípad ich rozchodu tak, aby každý z partnerov bol v takom prípade majetkovo zabezpečený, a
niektoré nehnuteľnosti nadobudli do ich podielového spoluvlastníctva ako napr. byt na J. N. H. A., jeho
tvrdenie na pojednávaní, že v čase keď kúpila byt mala žalobkyňa 25 rokov a v 25 rokoch nemôže toľko
zarobiť, k splátkam pôžičky tvrdil, že boli splatené zo spoločných prostriedkov, byt sa dal do podnájmua to tiež nechal ísť na účet žalobkyne, byt bol v nájme cca 8 rokov, všetky prostriedky z nájmov išli na
účet žalobkyne, s čím súhlasil, že pôjdu na rodinu, a ani na tvrdenia žalobkyne, že všetky skutočnosti,
ktoré žalovaný používa na svoju obranu sú nepravdivé, že žalovaný nikdy nevložil žiadne finančné

prostriedky na jej účet a len sa pri žalobkyni celý život priživoval a za jej peniaze nadobúdal na svoje
meno viaceré nehnuteľnosti, lebo sám vzhľadom na vedenie záhaľčivého spôsobu života nikdy peniaze
na rodinu a nadobudnutie spoločného majetku nepoužil a v podstate ani nemohol použiť, a v podstate
ani nemohol použiť, lebo žiadne nezarobil, že žalobkyňa vie preukázať pôvod finančných prostriedkov,
že nájom z domu vo H. išiel na účet žalovaného, z ktorých prostriedkov rodina nevidela ani cent, takže

mal ďalšie prostriedky, na ktorých si zarábal, mal financie aj z krčmy, o ktorú sa súdia, s ktorými si užíval
a ona musela krčmu financovať z rodinného rozpočtu, teda na sporné tvrdenia strán, strany nenavrhli
vykonanie žiadneho dokazovania.
Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/04).
S poukazom na vyššie uvedené, po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku,
odvolací súd konštatuje vo vzťahu k zaplateniu sumy 14.490,75 eur (predstavujúcej polovicu
sumy použitej stranami z predaja nehnuteľností v A. na predčasné splatenie ich spoločného úveru)
s príslušenstvom, že v tejto časti zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia
súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a

právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Nedôvodnou tak bola námietka odvolateľky o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenej sume 14.490,75 eur

s príslušenstvom. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenej
sume 14.490,75 eur s príslušenstvom a vecnú správnosť napadnutého rozsudku v takejto (žalobu
zamietajúcej) časti, preto odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno
považovať za opodstatnené vo vzťahu k tejto časti. Žalobkyňa v odvolaní neprodukovala žiadne

relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky relevantné skutkové
zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý sa s podstatnými otázkami vo vzťahu k uplatnenej sume 14.490,75 eur s príslušenstvom
v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.
Námietka o nepreskúmateľnosti rozsudku však bola plne dôvodnou vo vzťahu k zostávajúcej uplatnenej

sume 509,25 eur (žalobkyňa tvrdila, že na predčasné splatenie úveru zaplatila sumu 30.000 eur, na
žalovaného ako spoludlžníka pripadá suma 15.000 eur, ktorú sumu si voči nemu žalobkyňa uplatnila
predmetnou žalobou, po odrátaní sumy 14.490,75 eur, zostáva suma 509,25 eur) s príslušenstvom, keď
je nutné prisvedčiť odvolateľke v tom, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia nedal
odpoveď na otázku, z akého dôvodu bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, a nie len čiastočne, a

ako sa vysporiadal s rozdielom súm 30.000 eur a 28.981,50 eur, keďže len čo do istiny vznikol rozdiel
1.018,50 eur (30.000 eur - 28.981,50 eur), nedal odpoveď na otázku prečo na základe platby v rozsahu
28.981,50 eur skutkovo ustálil, že celý úver bol splatený zo spoločných prostriedkov. V tomto smere
(vo vzťahu k uplatnenej sume 509,25 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 509,25 eur
od 23.7.2019 do zaplatenia) odôvodnenie napadnutého zamietajúceho rozsudku neobsahuje žiadnu

argumentáciu, ktorú by mohol odvolací súd preskúmať.
Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má významz hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd

dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
apresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutiasúdu,ktorésavysporiadaisošpecifickýminámietkami

účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).
S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nenaplnil požiadavky
plynúce zo základného práva na súdnu ochranu, z dôvodu chýbajúceho argumentačného základu vo
vzťahu k uplatnenej sume 509,25 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 509,25 eur od

23.7.2019 do zaplatenia.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 14.490,75 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 14.490,75 eur od 23.7.2019 do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil, a v zostávajúcej časti (o zaplatenie 509,25 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy

509,25 eur od 23.7.2019 do zaplatenia, vrátane od rozhodnutia vo veci samej závislého rozhodnutia
o trovách konania) ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7.Povinnosťousúduprvejinštancie(viazanéhoprávnymnázoromodvolaciehosúdu)takbudevovzťahu

k uplatnenej sume 509,25 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 509,25 eur od 23.7.2019 do
zaplatenia, vyhodnotiť dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať
na všetko čo vyšlo počas konania najavo.
Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver

zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď
na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a
zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania.
Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade

s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec (v zostávajúcom rozsahu) posúdil a rozhodol.

8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti) preto rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)