Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11Csp/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123218510
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123218510.12

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpený:
SEDLAČKO&PARTNERS,s.r.o.,sosídlomŠtefánikova8,Bratislava,IČO:36853186,protižalovaným:
1/. N.. Q. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. Ú. XX, X., X/ Q. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. Ú. XX, X., obaja
žalovaníprávnezastúpení:JUDr.ZuzanaHerichová,advokátka,sosídlomR.Jašíka158/8,Partizánska,

IČO: 52 772 560, o zaplatenie sumy 2.343,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní1/,2/súpovinnízaplatiťžalobcovi spoločneanerozdielnesumu2.343,87eurspolu súrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.343,87 eur od 12.02.2020 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa od žalovaných 1/, 2/ domáhal zaplatenia sumy 2.343,87 eur s príslušenstvom spoločne
a nerozdielne titulom práva na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1, 2 a § 10 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z.z. (PZP) z dôvodu, že nedošlo k oznámeniu poistnej udalosti v zákonom stanovenej 15

dňovej lehote. Žalovaný 1/ ako poistník uzavrel so žalobcom ako poisťovateľom poistnú zmluvu o PZP.
Dňa 11.03.2019 došlo k stretu poisteného motorového vozidla žalovaného 1/ s motorovým vozidlom
poškodeného, kde vinníkom bol žalovaný 2/ ako vodič. Žalobca uhradil poškodenému škodu spolu vo
výške 4.687,74 eur. Žalovaný 1/ oznámil vznik poistnej udalosti až 10.01.2020.
2.Žalobcanasvojuprocesnúobranupredložillistinnédôkazy:oznámenieopoistnejudalosti,oznámenie
o poistnom plnení, platba, poistnú zmluvu, uplatnenie postihu, faktúra, kalkulácia, oznámenie o poistnej

udalosti, likvidačná správa, oznámenie o poistnom plnení, výzva na náhradu škody.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci 21.02.2023 platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu
v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu odpor, platobný rozkaz prevzali 24.02.2023. V odpore
uviedli, že nie je pravda, že nahlásenie poistnej udalosti bolo až 10.01.2020; nahlásenie bolo vykonané
žalovaným 2/ telefonicky 11.03.2019 alebo 12.03.2019, a osobne 12.03.2019 žalovaným 2/ na pobočke

žalobcu W. D.. 19, Bratislava, a keď zamestnancovi/vrátnikovi bolo odovzdané aj písomné oznámenie o
poistnej udalosti. Podľa informácií od zamestnanca na vrátnici sa konkrétna zamestnankyňa, ktorá mala
na starosti uvedenú agendu v uvedený deň nenachádzala práci. Daný zamestnanec prisľúbil listinu -
oznámenie o poistnej udalosti odovzdať konkrétnej poverenej zamestnankyni. Žalovaní majú za to, že
poistná udalosť bola poisťovateľovi oznámená do 15 dní po jej vzniku a to písomne osobne na pobočke
žalobcu, ako aj telefonicky a teda nedošlo k porušeniu ustanovenia zákona § 10 ods. 1 písm. a) zák. č.

381/2001 Z.z.. V ďalšom popreli tvrdenia žalobcu v liste žalobcu z 12.02.2020, že žalovanému 1/ bola
zaslaná žiadosť o poskytnutie súčinnosti z 12.03.2019 spolu s tlačivom poštou, lebo žalovaný 1/ tentolist nikdy neobdržal. Neobdržali ani žiadosť žalobcu o poskytnutie súčinnosti - urgencia z 31.05.2019.
Z opatrnosti vzniesli námietku premlčania a to s poukazom na Oznámenie žalobcu o poistnom plnení
z 16.01.2020. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 12.01.2023, teda je možné, že 3 roky

po tom, čo žalobca mohol vykonať právo prvý raz.
5. Na svoju procesnú obranu navrhli vykonať nasledovné dôkazy: výsluchy žalovaných ako strany
sporu, zvukový záznam z 11.03.2019 alebo 12.03.2019, výsluchy svedkov - zamestnanci žalobcu,
zamestnancov z vrátnice, emailovú komunikáciu strán.
6. Žalobca v replike poukázal na zák. ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. g) a §

12 ods. 2 písm. g), § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z.. Uviedol, že poistné plnenie bolo vyplatené
14.01.2020, a žaloba v upomínacom konaní bola podaná 12.01.2023, teda v lehote. Žalobca si voči
žalovaným uplatňuje postihové právo poisťovateľa, keďže nedošlo k oznámeniu poistnej udalosti v
zákonom stanovenej lehote. Žalovaní v odpore uvádzajú, že poistnú udalosť nahlásili v deň poistnej
udalosti, prípadne nasledujúci deň telefonicky, čím si splnili zákonnú povinnosť a že údajne doručili aj
vyplnené tlačivo na pobočku žalobcu. Žalobca v liste z 30.01.2020 uviedol, že o poistnej udalosti sa

dozvedel 12.03.2019 podľa telefonického hlásenia p. Kocianom z autoservisu. Následne bola zadaná
obhliadka poisteného vozidla a zaslaná žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Telefonické oznámenie však
nie je na tento účel dostatočné, a nie je splnením zákonnej povinnosti, nakoľko zákon vyžaduje písomnú
formu oznámenia škodovej udalosti. Povinnosťou žalobcu nie je osobitne vyzývať účastníkov poistnej
udalosti na oznámenie vzniku poistnej udalosti; napriek tomu žalobca bezprostredne po tom, ako sa

dozvedel o škodovej udalosti, ktorá nastala 11.03.2019 požiadal listom z 12.03.2019 žalovaného 1/
ako poistníka o poskytnutie súčinnosti, a spolu s tým, mu bolo zaslané aj tlačivo oznámenie o poistnej
udalosti, ktoré mal podľa pokynov žalobcu vyplniť. Zároveň bol v ňom žalovaný 1/ aj upozornený, že je
povinný písomne oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Nakoľko žalovaný
1/ na túto žiadosť nereagoval, žalobca ho zaslal opätovne listom z 31.05.2019 a požiadal o zaslanie

vyplneného tlačiva. Oznámenie o poistnej udalosti mu bolo doručené až dňa 10.01.2020. Žalobca
neeviduje doručenie oznámenia o poistnom plnení na jeho pobočku ako tvrdia žalovaní.
7. Žalovaní v duplike zotrvali na tvrdení, že poistnú udalosť nahlásili 11.03.2019, resp. 12.03.2019
telefonicky a 12.03.2019 vyplnené tlačivo doručili na pobočku žalobcu, čím so splnili zákonnú povinnosť.
Žalovaný 2/ v dobrej viere v inštitúciu žalobcu po iniciatívnom návrhu od zamestnanca na vrátnici,

že písomné oznámenie o škodovej udalosti odovzdá poverenej zamestnankyni, písomné oznámenie
o škodovej udalosti ponechal tomuto zamestnancovi na vrátnici. Žalovaní nemohli objektívne vedieť,
že žalobca oznámenie škodovej udalosti neeviduje. Povinnosť písomného oznámenia bola splnená v
zmysle zákonnej požiadavky, a podľa nich došlo k pochybeniu na strane žalobcu a odmietajú znášať
dôsledky pochybenia. Poistná udalosť bola oznámená poisťovateľovi do 15 dní po jej vzniku.

8. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, kde predvolal sporové strany, právnych
zástupcov, výsluchol žalovaných ako strany sporu, vyslúchol navrhovaných svedkov, vykonal
dokazovanie listinnými odkazmi.
9. Pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
10. Dňa 09.03.2010 uzavreli žalobca ako poisťovateľ a žalovaný 1/ ako poistník Povinné zmluvné

poistenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú za prevádzku MV AUDI 6 ečv: X. XXX C..
XX. Podľa Správy o nehode súd zistil, že účastníkmi dopravnej nehody z 11.03.2019- škodovej udalosti
bolo vozidlo držiteľa Smith & Smith legal s.r.o., so sídlom Panenská 24, Bratislava s ečv: X. XXX G.
- poškodený a vozidlo držiteľa - žalobcu 1/ poistník, a vinníkom bol vodič-žalovaný 2/. Z Faktúry č.
95511900956 od Motor - Car Bratislava spol. s r.o. z 27.03.2019 poškodenému a z Kalkulácie opravy

súd zistil, že oprava bola fakturovaná vo výške 4.687,74 eur bez DPH.
12. Dňa 10.01.2020 podľa podacej pečiatky prevzal žalobca listinu Oznámenie o poistení udalosti PZP
ku č. PZ 606/187218-1, k dátumu nehody z 11.03.2019 v Bratislave, podpísané žalovaným 1/.
13. Žalobca listom z 16.01.2020 oznámil spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., že vybavili
poistnú udalosť a poukázali skutočnú škodu 4.687,74 eur na ich účet 14.01.2020.

14. Žalobca si listom z 15.01.2020 uplatnil voči žalovanému 2/ postih č. 1524.5241/011-9 z poistnej
udalostiz11.03.2019vovýške2.343,87eur zdôvodu,žepoistnáudalosťbolaoznámenáaž10.01.2020.
Žalobca si listom z 12.02.2020 uplatnil voči žalovanému 1/ postih č. 1524.5241/011-9 z poistnej udalosti
z 11.03.2019 vo výške 2.343,87 eur z dôvodu, že poistná udalosť bola oznámená až 10.01.2020.
15. V maily žalobcovi z 05.02.2020 - Odvolanie na postih žalovaný 1/ poprel doručenie a prevzatie

listu žalobcu žiadosť o poskytnutie súčinnosti, ako aj urgenciu. Uviedol, že udalosť bola nahlásená na
pobočkedo15dní,žiadaloprehodnoteniepostihu.Opätovnez17.02.2020-OdvolanieII.aOdvolanieIII.
z06.03.2020saodvolalnanesúhlasspostihom zvyššieuvedenýchdôvodov,stým,že korešpondencia
žalobcu o súčinnosť mu neboli doručené.16. V maily adresovanom spoločnosti Allianz z 09.01.2020 žalovaný 2/ uviedol, že škodu nahlásil
v poisťovni Wüstenrot, vzhľadom k tomu, že poisťovňa ho nevyzval k ďalšiemu úkonu, mal vec za
uzatvorenú.

17. Z výsluchu žalovaného 1/ ako strany sporu súd zistil, že bol vlastníkom motorového vozidla, ktorému
sa stala škoda. Zdá sa mu divné, že by si nesplnil povinnosť, má autá, stará sa aj profesijne o vozový
park, vie ako to chodí. Dozvedel sa o tom, že z Allianzu mu bola zaslaná výzva na zaplatenie. Na otázku
uviedol, že synovi požičal auto, syn mu oznámil, že sa stala nehoda. Ďalej pýtal sa, či je v poriadku, či ide
len o plechy. Žalovaný 1/ zaujal také stanovisko, že keď si syn požičal auto a toto sa stalo, bude musieť

situáciu aj sám doriešiť, napríklad servis, odťah, aby sa naučil ako v tom postupovať a znášať dôsledky.
Syn mu oznámil, čo sa udialo, kamarát volal do poisťovne, že auto je odtiahnuté, manželka vytlačila z
webu tlačivo oznámenie o poistnej udalosti v priebehu 2-3 dní, syn to vypísal. Žalovaný 1/ to podpísal, a
syn to odniesol na pobočku. Ďalej komunikácia zo strany žalobcu nebola žiadna, ani mailová, reagoval
až o rok na výzvu od Allianzu, že to má uhradiť, teda úplne inej poisťovni.
18. Z výsluchu žalovaného 2/ ako strany sporu súd zistil, že mal v daný deň dopravnú nehodu, bol

vodičom, zavolali políciu, dostal pokutu. Bolo to vo večerných hodinách, volal otcovi, čo sa stalo, že auto
je nepojazdné. Otcova reakcia bola, že si to má doriešiť. Spojil sa s kamarátom G. W., ten zabezpečil
odťahovú službu. Dňa 12.03.2019 išiel za menovaným kamarátom do servisu, bol z toho rozrušený
okolo 9 - 10 hodiny nebol schopný konať, aby oznámil poisťovni škodovú udalosť, požiadal ho, aby mu
pomohol to nahlásiť telefonicky. Doma to riešil s mamou tak, že mama na webe žalobcu vytlačila tlačivo,

on ho vypísal, otec podpísal, k tomu pripojil správu o nehode, odniesol na pobočku na Karadžičova.
Vošiel dnu okolo 11 - 12 hodine, na ľavej strane vrátnica, bol tam pri pulte pán, ktorý sa pýtal ako mu
môže pomôcť, povedal, že prišiel s oznámením o poistnej udalosti, kde to má odovzdať; uvedený pán
povedal, že dotyčná zodpovedná osoba sa na pracovisku nenachádza, že to on vybaví. Odovzdal mu
listiny, považoval to za vybavené, že to tak má byť a odišiel. Následne začiatkom roka 2020 prišiel

list, od Allianzu, že má zaplatiť celú škodu, bol to šok. Začali zisťovať u žalobcu a vyplynulo, že oni o
tejto udalosti nič neevidujú. V roku 2019 neobdržali od žalobcu žiadne tlačivo ani výzvu na ďalší postup,
mali to za vybavené. Následne po tomto zistení opätovne vypísali tlačivo o hlásení a s otcom to zaniesli
ďalší na W..
XX. Žalobca písomne v podaní z 08.11.2023 oznámil súdu, že pre odstup času nedisponuje zvukovým

záznamom, tieto neuchováva takú dlhú dobu. Stráženie na vrátnici na pobočke Karadžičova je
zabezpečené pomocou externej spoločnosti a nie zamestnancami žalobcu. Stráženie v daný deň
vykonávali osoby K. Ď., Y. T., T. S.. Na pobočke priemerne pracujú štyria zamestnanci, tzn. obchodníci,
ktorívybavujúrôznepodania,žiadosti,oznámenia,uzatvárajúpoistnézmluvy.Jenepravdepodobné,aby
v čase, keď žalovaný doniesol podpísané tlačivo o oznámení poistnej udalosti sa nenašiel na pobočke

ani jeden zo zamestnancov, ktorý by prevzal predmetné oznámenie. Ak by taká situácia aj nastala, čo
popiera, žalovanému nič nebránilo, aby prišiel na pobočku v iný deň, alebo zaslal tlačivo poštou; je
nepravdepodobné, aby podanie prevzal vrátnik-strážnik, ktorý nie je zamestnancom žalobcu a nemá
žiadne oprávnenie prijímať akékoľvek podania zo strany klientov či tretích osôb.
20. Z výsluchu svedka J. Š., bývalý zamestnanec žalobcu, súd zistil, že bola vedúca pobočky. Mala

kanceláriu mimo ostatných pracovníkov, nedochádzala do kontaktu s klientami. Na otázky právneho
zástupcu žalovaných uviedla, že ten kto mal službu na pobočke, vybavoval všetko, či poistenie,
spisovanie poistných udalostí, zamestnanci SBS na pobočke otvorili, zatvorili, keď príde návšteva
komunikovali na správu poistenia, že ich čaká návšteva, žalovaných neopoznáva, nedostalo sa jej do
dispozície tlačivo od žalovaného, bola tam aj schránka, do ktorej bolo možné hodiť poštu, ale klient o

tom nemal potvrdenie, SBS nemalo oprávnenie preberať tlačivá, obed na pobočke mali časovo tak, aby
na pobočke niekto bol, boli šiesti, vedeli to zabezpečiť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla,
že boli šiesti, vždy tam niekto bol, boli tam kamery, táto situácia, že by tam nik zo zamestnancov nebol,
nebola pravdepodobná, keby náhodou (toaleta,) upozornili by SBS, že kolega príde. Na otázku, či mohol
SBS zamestnanec prevziať tlačivo namiesto pracovníčky pobočky odpovedala, že nevie, je to otázka na

SBS. Na otázku súdu ohľadom dohody medzi žalobcom a SBS o oprávnení prijímať a aké dokumenty
uviedla, ak bolo niečo súrne, SBS upozorní klienta, že príde kolegyňa, nevie o situácii, že by tam niekto
nebol, alebo odišiel.
21. Z výsluchu svedka N.. J. B., bývalý zamestnanec žalobcu, súd zistil, že bola zamestnaná u žalobcu
do 01.07.2023. Žalovaní jej neboli povedomí, nevie o čo sa jedná v spore. Na otázku právneho zástupcu

žalovaných uviedla, že bola tam bunka SBS, nepamätá si, že by riešili nejaký problém. Bral materiály,
preberal,keďprišlimakléri,boltamkastlík,doktoréhotoodovzdali,alebokeďprišliklientianepotrebovali
potvrdenie, nevedela, či sa jej dostalo do dispozície tlačivo o poistnej udalosti žalovaných, bola schránka
na ulici, kde bolo možno odovzdať tlačivo. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že určitenebola situácia na pobočke počas pracovnej doby, že tam nebol ani jeden pracovník, aby vybavil klienta,
na otázku, či mali SBS oprávnenie prijímať dokumenty tlačivá uviedla, že sa to menilo rokmi, vždy mali
usmernenie a nariadenie čo môžu a čo nie, na otázku, či prijímali tlačivo podpísané vodičom uviedla,

že nie, musel to podpísať poistník, na čo bol vyzvaný.
22. Z výsluchu svedka O. O., zamestnanec žalobcu súd zistil, že strany sporu nepozná, nevie nič, len
keď klient neoznámi načas udalosť, poisťovňa to vymáha. Na otázku právneho zástupcu žalovaných
uviedla, že bola v r. 2019 zástupca, vždy na začiatku mesiaca sa robil rozpis, kto bude na pobočke,
tak, aby vždy niekto bol na pobočke, ako každá bola oprávnená prijímať tlačivo o škodovej udalosti,

s klientom ho vyplnili skontrolovali, originál ostal na pobočke, urobili kópiou s pečiatkou a podpisom
a tú dostal klient, nevedela, aké mala oprávnenie služba SBS na pobočke, ani vedomosť, že by mali
oprávnenie prijímať dokumenty, museli byť dať pečiatku. Oni boli pobočka, aj podateľňa pre klientov, keď
bola zavretá budova, mohol ísť klient na poštu, nepamätala sa, či sa jej dostalo oznámenie od poistnej
udalosti od žalovaného. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že neexistovalo, aby na pobočke
nebola zamestnankyňa, vždy tam museli byť minimálne dve, ale tam bola ona, ak napr. išli na toaletu.

23. Z výsluchu svedka P. I., bývalý zamestnanec žalobcu, súd zistil, že žalovaných nepozná, o predmete
sporu vie len z predvolania, môže ísť o havarijné alebo iné poistenie. Bola odborný poradca pre sporenie,
úvery a poistenie. Na otázky právneho zástupcu žalovaných uviedla, že ak tlačivo podpísal niekto iný
ako poistník, nemohli to prebrať, bola tam podateľňa, nevie, ako to prebiehalo. Bola tam bezpečnostná
služba, oni tam mohli preberať tlačivá, myslí si, že neboli zodpovední, čo klient odovzdá, z podateľne si

prišli prevziať tlačivá, nevie, čo sa dialo, nevie, či preberali všetko, alebo to vrátili, ako to tam prebiehalo;
či mohla SBS prijímať listiny uviedla, že nevie, nebola pri tom, nepoznávala žalovaného 2/, ani tlačivo
od žalovaného 1/ mala k dispozícii, nevedela sa vyjadriť o oprávneniam SBS, miestnosť, kde bola nikdy
nebola prázdna, nevedela, čo SBS robili, aký mali postup, čo mali niečo dohodnuté.
24. Z výsluchu svedka N.. K. Ď. súd zistil, že nepozná strany. Bol zamestnanec na dôchodku v

bezpečnostnej službe MVK Security, predtým GS4. Pôsobil aj na Karadžičovej, Grosslingovej, na
Mlynských Nivoch, s týmito ľuďmi sa nestretol. Na otázky právneho zástupca žalovaných uviedol, že
žalovaného 2/ neopoznáva, jeho úlohou bolo odblokovať budovu ráno, a zatvoriť, dávať pozor, kto tam
vstúpi, nemal oprávnenie na prijímanie pošty, na to slúžila podateľňa, nemohlo sa stať, že návštevník
mohol odovzdať listinu priamo zamestnancovi SBS, keď nikto nebol na pobočke, čo sa týka poistenia,

boli tam dva šanóny, nespomenul si, že žalovaný bol na pobočke v r. 2019 s nejaký tlačivom.
25. Z výsluchu svedka Y. T., súd zistil, že strany osobne nepozná, nevie o čom je spor. Na otázky
právneho zástupcu žalovaných uviedol, že neopoznáva žalovaného 2/, nespomínal si, že žalovaný v
marci2019doniesoltlačivoopoistnejudalosti,aletakétlačivánemoholpreberať,tobymuseldotyčného,
o ktorého sa jednalo zavolať, nech príde si to vyzdvihnúť, ale nemal čo takéto preberať, malo sa

to priamo alebo poštou poslať alebo tomu zamestnancovi. On preberal od kuriéra tlačivá, ktoré boli
zabalené a boli pre niekoho adresované. Nespomínal si, že by sa stalo, že by prisľúbil klientovi nejakú
listinu odovzdať zamestnancovi. Ak nebol v kancelárii, mohol ho zavolať, nikdy nepreberal takéto listiny.
Ak sa nejaký zamestnanec nenachádzal na pobočke, neumožnil vstup ďalej do budovy.
26. Žalobca v podaní z 12.12.2024 uviedol, že preveril existenciu kamerového záznamu z predmetného

dňa na danej pobočke, týmto záznamom nedisponuje. Žalobca mal sídlo na danej adrese od 18.12.2003
do 12.12.2022 a bol v nej ako nájomca. Zástupca spoločnosti MICROSYSTEM s.r.o., ktorý vykonával
servis kamerových záznamov uviedol, že záznamy sa uchovávajú 5 dní, po predaji budovy a
presťahovaní žalobcu do iných priestorov nemá žiadny titul na získanie akýchkoľvek kamerových
záznamov, lebo tieto už žalobcovi nepatria. K predloženiu doručenky za účelom preukázania odoslania

listov žalobcu z 12.03.2019 a 31.05.2019 žalovaným uviedol, že povinnosťou žalobcu nie je osobitne
vyzývať účastníkov na oznámenie vzniku poistnej udalosti, je to primárne povinnosť poistníka ako aj
poisteného oznámiť skutočnosť, že vozidlo povinne zmluvne poistené spôsobilo škodu. Poisťovňa by
sa mala dozvedieť o vzniku poistnej udalosti v prvom rade od poistníka, respektíve od poisteného a nie
od tretích osôb, ako v danom prípade. Nie je správne očakávať od poisťovne, že bude sama zisťovať,

či a v akom rozsahu vznikla poistná udalosť. Žalobca po tom, ako sa dozvedel o škodovej udalosti z
11.03.2019 požiadal listom z 12.03.2019 žalovaného 1/ ako poistníka o poskytnutie súčinnosti, a spolu
s tým mu zaslal aj tlačivo oznámenie o poistnej udalosti ktorý mal vyplniť a zaslať. Zároveň bol žalovaný
1/ upozornený aj na povinnosť písomne poisťovne oznámiť vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej
vzniku. Keďže žalovaný 1/ na túto žiadosť nereagoval, žalobca ju opätovne listom z 31.05.2020 požiadal

o zaslanie vyplneného tlačiva. Uvedené zásielky boli žalovanému 1/ doručované obyčajnou poštou lebo
zákon neukladá zasielať takýto typ dokumentu doporučene.
27. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej; na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 100 ods. 2 OZ, Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
30. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
31. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z., Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ak škodu spôsobil motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 odsek 1 až 4.
32. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z., Poisťovateľ má proti poistenému nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak škodu spôsobil motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 odsek 1 až 4.

33. Podľa § 12 ods. 4 zák. zák. č. 381/2001 Z.z., Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
35.Podľa§517ods.2Obč.zák.,Akideoplneniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36.Aplikácioucitovanýchzákonnýchustanovenínazistenýskutkovýstavsúddospelkzáveru,žežaloba
žalobcu je dôvodná.
37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako poisťovateľ a žalovaný 1/ ako
poistník uzavreli 09.03.2010 poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení podľa zák. č. 381/2001

Z.z. (PZP). Dňa 11.03.2019 došlo v Bratislave na B.. I.. U. k stretu prevádzky poisteného motorového
vozidla žalovaného 1/ s motorovým vozidlom poškodeného-spoločnosť Smith§Smith legal, s.r.o. a to
tak, že žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla žalovaného 1/ v reakcii na brzdný manéver pre ním
idúceho motorového vozidla poškodeného narazil do zadnej časti pred ním idúceho motorového vozidla,
na ktorom vznikla škoda. Poistnú škodovú udalosť nahlásil 11.03.2019, resp. 12.03.2019 telefonicky

žalovaný 2/, resp. jeho kamarát Y. W., čo potvrdil aj žalobca. Žalovaný 1/ písomne na tlačive Oznámenie
o poistnej udalosti datovanej z 12.03.2019, oznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti z 11.03.2019,
čo žalobca evidoval podľa podacej pečiatky z 10.01.2020. Žalobca z titulu uzavretej poistnej zmluvy o
PZP uhradil poškodenému škodu vo výške 4.687,74 eur a následne si voči každému zo žalovaných
1/, 2/ uplatnil regresný nárok postih vo výške 50 % t.j. 2.343,87 eur, ktorú sumu mu žalovaní doposiaľ

neuhradili.
38. Žalobca sa v súdnom konaní domáha voči žalovaným zaplatenia časti náhrady poistného plnenia,
postih, vo výške 2.343,87 eur.
39. Spornou bola skutočnosť, či nárok žalobcu je premlčaný, pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/,
či žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovaným 1/, 2/, a ak áno v akej výške, či

si žalovaní splnili povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej
vzniku, uloženie povinnosti zaplatiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne.
40. K námietke premlčania vznesenej žalovanými 1/, 2/ z opatrnosti súd uvádza, že táto nie je dôvodná.
Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z., právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

41. V súdenej veci žalobca predložil listinu Oznámenie o poistnom plnení z 16.01.2020 (č.l. 18),
kde informuje spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., že poistnú udalosť č. 1524.5241/010-9
poisteného N.. Q. X. vybavili a poukazujú skutočnú škodu vo výške 4.687,74 eur na ich účet a ďalej
výpis z účtu z 14.01.2020 (č.l. 19) o poukázaní sumy 4.687,74 eur na účet Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. Žalobný návrh bol Okresným súdom Banská Bystrica prijatý 12.01.2020, t.j. v zákonom 3 ročnej

lehote od vyplatenia poistného plnenia, a teda bol na súde podaný včas.
42. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní vyplýva zo zmluvy o PZP uzavretej so žalovaným 1/
podľa zák. č. 381/2001 Z.z., na základe ktorej žalobca uhradil škodu vo výške 4.687,74 eur.
43. Žalovaný 1/ vo vyjadrení namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko žalobca nepreukázal, že
škodunamotorovomvozidlespôsobilžalovaný1/,atiež,žežalobcaneuviedol,čipožadujeplneniepodľa

§ 12 ods. 1 alebo § 12 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a z ktorého písmena. Žalovaný 1/ v záverečnej reči
ďalej dôvodil, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie postihového
nároku žalobcu vychádzajúc zo znenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., kde poisťovateľ
má proti poistníkovi postihový nárok spočívajúci v práve na náhradu poistného plnenia za splneniapodmienky, že spôsobil škodu motorovým vozidlom a podmienky, že bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
44. Podľa neho nebola splnená predovšetkým prvá zákonná podmienka a to spôsobenie škody

motorovým vozidlom zo strany žalovaného 1/. Mal za to, že nie je sporné, že žalovaný 1/ bol poistníkom
a zároveň aj prevádzateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola vyvolaná škoda a teda v
zmysle § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ zodpovedá za vzniknutú škodu, avšak zákonná podmienka
uplatnenia postihového práva žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) predpokladá spôsobenie škody
samotným poistníkom, čo je nepochybne užší pojem ako zodpovednosť, či zodpovedanie poistníka za

vzniknutú škodu, nakoľko subjekt môže zodpovedať aj za škodu, ktorú svojim konaním nespôsobil.
45. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1/ ako poistníka a vyššie uvedenej procesnej obrane
žalovaného 1/ súd uvádza:
46. Podmienky zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla upravujú ustanovenia § 427 až 431 OZ;
vodič motorového vozidla zodpovedá podľa § 420 OZ. Rozsah a spôsob náhrady upravujú ustanovenia
§ 442 - § 499 OZ.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Podľa § 2 písm.
e), f) poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti. Poisteným sa

rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

48. Súd uvádza, že s názorom žalovaného 1/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nestotožňuje.
Pokiaľ totiž bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla (ako tomu je v prejednávanej veci)
zodpovedá za ňu tak žalovaný 2/, ako vodič motorového vozidla, ktorý poistnú udalosť spôsobil a
zavinil (§ 420 OZ), ako aj žalovaný 1/ ako prevádzateľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a to
podľa § 427 OZ. Zodpovednosť vodiča je zodpovednosťou subjektívnou, teda nevzniká v prípade, ak

vodič škodu nezaviní, zodpovednosť prevádzkovateľa je zodpovednosťou objektívnou, ktorá vzniká
spôsobením škody motorovým vozidlom a zodpovednostným subjektom je prevádzkovateľ bez ohľadu
na to, či škodu spôsobil alebo nie. Ak teda zákon o PZP v § 12 ods. 1 písm. g) hovorí o spôsobení
škody, jej predpokladom nie je skutočnosť, či bola táto škoda spôsobená len vlastným konaním
prevádzkovateľa, resp. jeho zavinením, ale objektívna skutočnosť spočívajúca o tom, že škoda bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla a poistník za túto škodu zodpovedá podľa § 427 a nasl. OZ.
Z uvedeného potom súdu vychádza, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ je daná.
49. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/ súd uvádza, že táto je daná v zmysle vyššie uvedeného
§ 420 OZ, že žalovaný 2/ ako vodič v danom prípade zavinil škodovú udalosť.
50.Žalovanísavkonaníďalejbránili,žesplnilisvojuzákonnúpovinnosťpoisťovateľovipísomneoznámiť

vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, a to osobne žalovaným 2/, ktorý predložil tlačivo
oznámenie o poistnej udalosti spolu s ďalšími dokladmi v pobočke žalobcu 12.03.2019, ktoré prevzal na
vrátnici zamestnanec/vrátnik a prisľúbil mu, že tieto odovzdá zamestnankyni žalobcu.
51. Na danú skutočnosť na návrh žalovaných súd vykonal dokazovanie a vyslúchol navrhovaných
svedkov, zamestnancov žalobcu na pobočke, a tiež zamestnancov SBS, ktorí vykonávali službu na

vrátnici pobočky v danom období marec 2019.
52. Z vykonaného dokazovania výsluchom uvedených svedkom vyplynulo, že ani jeden zo
vyslúchnutých svedkov zo strany zamestnancov žalobcu žalovaného 2/ neopoznal, nespomínal si na
daný prípad a ani nepotvrdil, že bol osobne prítomný pri tom, ako žalovaný 2/ odovzdal osobne tlačivo o
poistnej udalosti na pobočke, resp. do rúk zamestnanca SBS, vrátnika s tým, že dotyčný tlačivo odovzdá

zodpovednému zamestnancovi žalobcu, tlačivo z 12.03.2019 sa im nedostalo do dispozície.
53. Ako ťažiskový pre posúdenie splnenia povinnosti písomne oznámiť vznik škodovej udalosti
žalovanými - osobne žalovaným 2/ súd potom považoval výsluch svedka Y. T., vrátnika SBS, ktorý mal
v danom období na pobočke žalobcu 12.03.2019 službu. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že sa
jedná svedka, o zamestnanca SBS Y. T., s ktorým v daný deň komunikoval a tlačivo mu odovzdal, tak

ako uviedol v rámci svojej procesnej obrany, s prísľubom, že ho dá zamestnankyni žalobcu. Svedok
Y. T. však žalovaného 2/ na pojednávaní neopoznal, a ani nepotvrdil tvrdenie žalovaného o odovzdaní
tlačiva a prísľube jeho ďalšieho odovzdania príslušnému zamestnancovi žalobcu. Svedok Y. T.o uviedol,
že nebolo v jeho kompetencii preberať takéto tlačivá, že by musel, dotyčného zamestnanca o ktoréhosa jednalo, zavolať, nech si preto príde vyzdvihnúť, ani, že by žalovanému 2/ prisľúbil jeho odovzdanie
z dôvodu neprítomnosti zamestnanca žalobcu. Uvedené znamená, že splnenie povinnosti písomne
oznámiť vznik škodovej udalosti žalobcovi spôsobom tvrdeným žalovanými nebolo preukázané.

54. Žalovaní v tejto poukázali na svedecké výpovede svedkýň N.. J. B. o tom, že: zamestnanci SBS
brali materiály, prebrali poštu, listiny, poštu zo schránky, bola to ich práca, a P. I., že: SBS mohli preberať
tlačivá, oni mohli preberať, keď išli z podateľne pre poštu. Uvedené výpovede však bez ďalšieho a vo
vzťahu ku konkrétnostiam danej veci boli z pohľadu súdu všeobecné, a nepotvrdili tvrdenie žalovaného
2/, že zamestnanec SBS Y. T. prevzal 12.03.2019 osobne tlačivo o oznámení poistnej udalosti z

12.03.2019 od žalovaného 2/ a prisľúbil ho odovzdať zodpovednému zamestnancovi žalobcu na ďalší
postup a ďalej mal konať žalobca.
55. Iný dôkaz, napr. kamerový záznam z daného dňa, z ktorého by bolo preukázané odovzdanie tlačiva
osobne na pobočke, príp. do rúk zamestnanca SBS nebol predložený.
56. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalovaní svoju procesnú obranu ohľadom splnenia
povinnosti písomne do 15 dní oznámiť vznik škodovej udalosti žalobcovi nepreukázali. Podľa žalobcu

bola poistná udalosť z 12.03.2019 oznámená až 10.01.2020, tak ako vyplýva z podacej pečiatky na
tlačive (č.l. 13).
57. Ďalej žalovaní navrhli, aby súd prihliadol na dikciu zákona č. 381/2001 Z.z. v ust. § 12 ods. 1
písm. h) cit. zák. (poisťovateľ má proti poistenému právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak

poisťovateľ preukáže, že poistený spôsobil škodu vrátane inej ujmy motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, v dôsledku čoho bolo sťažené
alebo znemožnené riadne prešetrovanie poisťovateľom potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie) a § 12 ods. 2 písm. h), ktorý zohľadňuje možnosť prihliadnuť na porušenie
povinnosti podľa § 10 ods. 1 tohto zákona z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

58. Mali za to, že je tu daná spoluzodpovednosť žalobcu spočívajúca v nezabezpečení riadnej
organizácie práce zamestnancov - pracovníkov na pobočke a na podateľni, ako aj zamestnancov
súkromnej bezpečnostnej služby, ktorí mali v rámci plnenia pracovných úloh na starosti aj preberanie
pošty, listinných dokumentov a iných zásielok. Ak by aj súd vyhodnotil, že žalovaní síce nesplnili svoju
porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, je potrebné prihliadnuť na ust. § 12

ods. 1 písm. h) a ods. 2 písm. h) cit. zák., kedy sa tak stalo v dôsledku riadneho nesplnenia pracovných
úloh poverených zamestnancov na úseku prijímania pošty a zásielok a podateľne, teda z dôvodov
hodných osobitného zreteľa; ďalej, že ani žalovaný 2/ neporušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 cit. zák.,
pretože v lehote 15 dní od škodovej udalosti túto písomne oznámil, ale z dôvodu pochybenia na strane
žalobcu toto oznámenie nebolo správne /vôbec zaevidované. Žalovaní odmietajú znášať negatívne

dôsledky v dôsledku skutočnosti, že žalobca dostatočne organizačne nezabezpečil doručovanie listín
na svojej pobočke, pritom, či zamestnanec z vrátnice písomné oznámenie o škodovej udalosti odovzdal
zamestnancovi žalobcu, a ak áno, či ho tento zamestnanec spracoval do systému žalobcu, resp. či si
z podateľne na pobočke žalobcu prišli pre listiny na recepciu SBS je otázne. Ich povinnosť písomného
oznámenia bola z ich strany splnená.

59. K naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa uvádzaných žalovanými súd uvádza, že žalovaný
1/ o.i. tvrdil, že má autá, stará sa profesijne o vozový park vie ako to chodí, poisťovne reagujú hneď aj
v priebehu dvoch týždňov, .. .. že keď mu syn oznámil udalosť, ďalej, že syn tlačivo vypísal, žalovaný
1/ to podpísal. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bola škodová udalosť písomne oznámená
až v januári 2020, t.j. s odstupom niekoľkých mesiacov. Žalovaný 1/ netvrdil iné objektívne, ani vážne

subjektívne okolnosti, ktoré by bránili oznámiť škodovú udalosť žalobcovi písomne do 15 dní, v tomto
smere sa len spoľahol na žalovaného 2/ a jeho postup v riešení škodovej udalosti.
60. K naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu ku žalovanému 2/ s poukazom na
tvrdenie žalovaného 2/, že došlo k pochybeniu na strane žalobcu v nedostatočnom organizačnom
zabezpečení riadnej práce zamestnancov žalobcu na pobočke a na podateľni, ako i zamestnancov

SBS, ktoré žalovaní odmetajú znášať, súd uvádza, že z výsluhu svedkov J. Š. vyplynulo, že na pobočke
boli šiesti zamestnanci, vždy tam bol niekto, nemala informáciu, že pracovník SBS kolegyni nechal
nejakú listinu; svedkyňa N.. J. B. uviedla, že určite nebola situácia, kedy by na pobočke počas pracovnej
doby nebol ani jeden pracovník, ktorý by vybavil klienta, oprávnenie prijímať dokumenty SBS sa menilo
rokmi; U. O. O.O. uviedla, že sa robil na začiatku mesiaca rozpis, kto bude na pobočke, aby vždy

bol niekto na pobočke, nemala vedomosť, že by pracovník SBS mal prijímať dokumenty, museli by
mať pečiatku; svedkyňa P. I. uviedla, že miestnosť na pobočke nemohla zostať prázdna. Uvedené
znamená, že tvrdenie žalovaného 2/ o nezabezpečení riadnej organizácie práce zamestnancov, o
údajne neprítomnosti zamestnancov na pobočke, a to konkrétne 12.03.2019 nebolo ničím preukázané.Jednoznačné dôkazy, k tvrdeniu žalovaného 2/, že sa na pobočke v čase jeho príchodu s tlačivom
12.03.2019 podľa vyjadrenia zamestnanca SBS nik zo zamestnancov nenachádzal, nebolo podporené
žiadnym ďalším dôkazom, ostalo len v rovine tvrdenia žalovaného 2/.

61. Novelou zák. č. 381/2001 o PZP-účinnou od 01.08.2024 podľa zák. č. 177/2024 Z.z. došlo k
obmedzeniu výšky regresného nároku poisťovateľov v § 12 zák. č. 381/2001 Z.z.. Podľa názoru súdu
aktuálne účinné ustanovenie § 12 vyplývajúce z novely zák. č. 177/2024 Z.z. sa môže aplikovať len na
prípady, kedy podmienky na uplatnenie regresného nároku poisťovní vznikli po nadobudnutí účinnosti
tejto novely, t.j. po 01.08.2024 a nie na prípady, kedy tieto podmienky vznikli pre týmto dátumom, a

nároky boli uplatnené žalobou na súde pred týmto dátumom, a o uplatnenom nároku súd rozhoduje v
súčasnosti.
62. Nárok žalobcu zodpovedá aj všeobecnému právnemu princípu proporcionality. Už sám žalobca totiž
pristúpil k uplatneniu len časti ním poskytnutého poistného plnenia (v rozsahu 50%), čo podľa názoru
súdu zodpovedá charakteru porušenia zákonnej povinnosti žalovaných.
63. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/ nesplnili voči žalobcovi

povinnosť vyplývajúce im z ust. § 10 cit. zák., že súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v
súvislosti s nesplnením si zákonnej povinnosti ani strane žalobcu, ani na strane žalovaných v zmysle
§ 12 ods. 1 písm. g), § 12 ods. 2 písm. g) cit. zák., a nárok žalobcu je dôvodný; preto uložil žalovaným
1/, 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalovanú istinu 2.343,87 eur spoločne a nerozdielne.
64. Žalovaní namietali uvedenú formuláciu žalobného návrhu v časti uloženia povinnosti platiť spoločne

a nerozdielne z dôvodu, že žalovaný 1/ nespôsobil škodu na motorovom vozidle.
65. K danému súd uvádza, že bolo právom žalobcu uplatniť si nárok voči obidvom zodpovedným
subjektom, tak voči žalovanému 1/, aj voči žalovanému 2/, ktorí s poukazom na ustanovenie § 438 ods.
1 OZ zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov sa
uplatní bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti (subjektívna alebo objektívna, špeciálna alebo

všeobecná skutková podstata zodpovednosti za škodu). Poškodený si tak môže uplatniť náhradu celej
škody od ktoréhokoľvek škodcu, bez ohľadu na mieru jeho účasti na delikte, a každý zo škodcov je
voči poškodenému povinný plniť náhradu škody v plnom rozsahu a nemá možnosť odmietnuť plnenie s
poukazom na ostatných škodcov. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov,
ustanovenie § 427 a nasl. OZ upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahoch všeobecnej

zodpovednosti podľa § 420 OZ ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba.
Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného podniku
podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu, rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku
podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.
66.Žalobcasiuplatnilvočižalovanýmajpríslušenstvopohľadávky-úrokzomeškaniavovýške5%ročne

od 12.02.2020 do zaplatenia. Žalobca vychádzal o.i. z listu - výzvy z 12.02.2020 zaslaný žalovanému
1/ na zaplatenie žalovanej istiny, a z listu - výzvy z 15.01.2020 zaslaný žalovanému 2/ na zaplatenie
žalovanej sumy a predchádzajúcej komunikácie medzi stranami. Žalovaný 1/ v odpovedi z 05.02.2020
žalobcovi (mail č.l. 68) uviedol, že sa odvoláva voči postihu, ktorý najskôr zaslali synovi - žalovanému
2/ a teraz v odpovedi jemu, s tým, že postih neuznáva. Z obsahu korešpondencie medzi stranami -

odvolanie žalovaného (č.l. 68) z 05.02.2020, potom vyplýva, že žalobca v januári 2020 voči žalovaným
1/, 2/ uplatnil postih. Žalobca žiadal úrok z omeškania od 12.02.2020, kedy boli žalovaní už v omeškaní
vzhľadom na výzvu žalobcu na úhradu postihu z januára 2020. Súd preto žalovaným uložil povinnosť
zaplatiť úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Výška úroku z omeškania
vychádza z nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z. - § 3.

67.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1CSPa§255ods.1CSPzásadyúspechu.Žalobca
mal proti žalovaným 1/,2/ v konaní plný úspech, nakoľko súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd
mu preto priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu
100%.
68. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).