Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010122
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7825010122.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí dňa 18. septembra 2025, v trestnej veci
A. B., obžalovaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 3T/41/2025 zo dňa 18.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rožňava bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Tr.zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 248/2024
Z. z. na tom skutkovom základe, že

dňa 12.02.2025 v čase okolo 14.00 hod. v obci Plešivec, okres Rožňava, na ulici Okružnej 442/53,

pod vplyvom alkoholu, zozadu pristúpil k poškodenej C. D., narodenej v roku 1946, ktorá si pri chôdzi
pomáhala tlačením bicykla, s vedomím jej vyššieho veku, využijúc jej zhoršené pohybové schopnosti,
natiahol ponad jej hlavu ruku a vzal plátenú tašku z košíka umiestneného na riadidlách bicykla, v ktorej
mala finančnú hotovosť vo výške najmenej 350 eur, koženú peňaženku a osobné doklady, a z miesta
ušiel, čím týmto konaním poškodenej C. D. spôsobil škodu krádežou hotovosti a vecí vo výške spolu
najmenej 361 eur.

Bol mu za to uložený:

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák. , § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré
podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, G., vo výške 236 (dvestotridsaťšesť) eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú C. D., so zvyškom jej nároku na náhradu spôsobenej škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že podané odvolanie smeruje proti výroku o treste vyššie špecifikovaného rozsudkua spôsobu jeho výkonu (v úvode HP výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchaniu skutku uvedeného
v obžalobe, preto podanie odvolania proti výroku o vine v zásade by ani nebolo prípustné), pretože s
týmto výrokom rozsudku nesúhlasí predovšetkým z nižšie uvedených dôvodov.

Súdpostupovalsprávne,keďpozohľadnenívšetkýchpoľahčujúcichokolností,akoajpovyhláseníojeho
vine pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby postupom
podľa § 39 ods. 5 Tr. zák.

Sporná je správnosť formy a druhu uloženého trestu, teda predovšetkým to, či mu bolo skutočne
potrebné uložiť trest odňatia slobody nepodmienečne, eventuálne či by nebolo vhodnejšie podmienečne
odkladať výkon uloženého trestu odňatia slobody, alebo či by nebolo namieste uložiť napríklad iný druh
trestu, konkrétne test domáceho väzenia, ako to navrhol aj obhajca vo svojej záverečnej reči. Súd sa
priklonil k negatívnemu záveru a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zastáva názor, že nápravu je možné docieliť aj podmienečným

trestom odňatia slobody (prípadne spolu aj s probačným dohľadom), alternatívne aj trestom domáceho
väzenia, a to najmä z nižšie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré uviedol v záverečnej reči.
Považuje za nadbytočné tieto dôvody opakovať v plnom rozsahu, preto na ne týmto len odkazuje.

Na jednej strane je pravda, že súd prihliadol na priznanie k spáchaniu trestného činu, na prejavenú

úprimnú ľútosť a na ochotu uhradiť poškodenej spôsobenú škodu ako na poľahčujú okolnosť (hoci
mal prihliadať aj na tú skutočnosť, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, čo je poľahčujúcou
okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zák.), ako aj na kladné hodnotenia osoby z posledného výkonu trestu
odňatia slobody, ako aj z výkonu väzby v teraz posudzovanej veci. Je možné konštatovať, že ide o
skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil v jeho prospech.

Na strane druhej sa ale domnieva, že súd neprihliadol správne na jeho minulosť, ktorá mala rozhodujúci
vplyv na rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o druhu trestu a spôsobe jeho výkonu. Vyplýva to najmä
zo samotného odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd okrem iného konštatuje, že vzhľadom na trestnú
minulosť, ako aj na okolnosť, že ďalšieho zločinu sa dopustil v krátkej dobe po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie účelu trestu a prevýchovy nie je možné
použiť iný prostriedok, ako nepodmienečný trest odňatia slobody. S uvedeným názorom nesúhlasí z
viacerých dôvodov.

Súd pri rozhodovaní o treste neprimeraným spôsobom uprednostnil hlavne tie skutočnosti, ktoré nastali

v jeho živote v minulosti, namiesto zohľadnenia aktuálneho stavu a konkrétnych okolností prejednávanej
veci.Súdvodôvodnenírozsudkutotižviackrátpoukázal nato,ževminulostibolsúdnetrestanýväčšinou
pre skutky majetkovej povahy, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.11.2021,
ktorým mu bol pre zločin vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1. 2 písm. a), d), e) Tr. zák. uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tridsaťštyri mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Mal dočinenia so zákonom, avšak si myslím, že súd
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery primárne a prioritne by mal prihliadať na okolnosti týkajúcej sa
aktuálne posudzovanej veci a na možnosti nápravy páchateľa „pro futuro“ , a nie na jeho minulosť. Tento
jeho názor v zásade potvrdzuje aj ust. § 34 ods 3 Tr.zák., z ktorého vyplýva, že pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj
na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd však v jeho prípade postupoval skôr opačne,
pretože prihliadal na spôsob správania pred spáchaním trestného činu.

Nie je možné úplne jednoznačne ustáliť ani to, že predmetného skutku sa mal dopustiť v krátkej dobe
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako na to naráža súd v odôvodnení rozsudku. Je
potrebné tu dodať, že po vykonaní predošlého trestu bol prepustený na slobodu dňa 02.04.2024. K
spáchaniu prejednávaného skutku došlo dňa 12.02.2025, teda viac ako po 10 mesiacoch od prepustenia

na slobodu. Je možné konštatovať, že počas tejto doby viedol riadny život, nedopustil sa žiadneho
protiprávneho konania, a to ani len priestupku. Hoci si uvedomuje, že v inkriminovanom čase, t.j. dňa
12.02.2025 konal tak, ako rozhodne nemal (čo ho naďalej veľmi mrzí), pričomje si vedomý aj toho, že
toto konanie neospravedlňuje, ale pre úplnosť si dovoľuje poukázať na ten fakt, že počas spáchaniaskutku bol pod vplyvom alkoholu, mal dosť vypité, čo evidentne mal negatívny vplyv na jeho osobu a
na moje konanie, ako som to uviedol nielen v prípravnom konaní, ale aj počas hlavného pojednávania.
Problémy s alkoholom nepopiera, vie, že na eliminovanie, resp. odstránenie tohto problému potrebuje

odbornú pomoc, preto nemá námietky ani proti uloženiu ochranného protialkoholického liečenia, ako
ani proti forme jeho výkonu. Aj samotná tá skutočnosť, že súd mu uložil ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré má vykonať ústavnou formou, nasvedčuje tomu, že v danom prípade nebolo nevyhnutné,
aby mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože vzhľadom na súdom určenú formu
liečenia by bol obmedzený na osobnej slobode, a naviac by bol aj pod dohľadom odberne spôsobilých

osôb. Bez akýchkoľvek pochýb je možné ustáliť, že výkon ochranného liečenia, zvlášť ústavnou formou,
podobne ako trest odňatia slobody, je veľmi vážnym zásahom do základných ľudských práv a slobôd
ktoréhokoľvek občana, čo samo o sebe indikuje, že výkon súdom uloženého ochranné liečenia by mal
aj prevýchovný účinok a mal by aj preventívny charakter.

Je potrebné dať do pozornosti ďalšiu, nie menej významnú okolnosť, a síce že sa pani poškodenej

opakovane ospravedlnil, naposledy na hlavnom pojednávaní, na ktorom opakovane prejavil ochotu
uhradiť spôsobenú škodu, dokonca nielen vo výške 236,-Eur (ktorá bola riadne preukázaná v tomto
konaní), ale aj vo zvyšnej časti (vo výške 100,-Eur za nutné výdavky, ktoré vznikli poškodenej v súvislosti
s vybavovaním dokladov, liekov a podobne), v ktorej ju súd odkázal na civilný proces. Obáva sa, že
uložený nepodmienečný trest postihuje aj samotnú poškodenú, pretože znemožňuje uhradiť spôsobenú

škodu poškodenej (resp. zostávajúca časť spôsobenej škody), čo rozhodne nie je v záujme poškodenej.
V tomto smere dáva do pozornosti § 33a ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého „pri ukladaní sankcií sa prihliada
aj k právom chráneným záujmom poškodeného". Domnieva sa, že pri ukladaní trestu súd dostatočne
neprihliadal na právnom chránené záujmy poškodenej.

Považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že súdom uložený trest postihuje aj jeho dve maloleté deti, i keď nie
je možné prehliadnuť, že v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V prejednávanej veci uložený trest
odňatia slobody nezodpovedá tomuto zákonnému kritériu.

Poukazuje na znalecký posudok C. H. I., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria pod č. 67/2025 zo dňa 31.03.2025, zo záverov ktorého okrem iného vyplýva, že pobyt na
slobode nie je z hľadiska psychiatrického nebezpečný pre spoločnosť. Súd síce odkázal na závery
znaleckého posudku menovanej znalkyne, avšak citované závery nechal úplne bez povšimnutia, hoci
ide o takú skutočnosť, ktorá rovnako evokuje záver, že v danom prípade na zabezpečenie účelu trestu

a na jeho prevýchovu nie je nevyhnutné aplikovať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Na posilnenie opodstatnenosti odvolacích argumentov poukázal aj na všeobecnú časť dôvodovej správy
k zákonu č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v ktorej aj samotný predkladáte!'
zákona konštatuje, že „aj z hľadiska dopadov na štátny rozpočet sa trest odňatia slobody ukazuje ako

najmenej efektívne riešenie. Samotnú výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stál štát v r.
2021 ročne vyše 22 000 eur (náklady na jednu väznenú osobu za jeden deň výkonu trestu odňatia
slobody alebo výkonu väzby predstavovali v r. 2021 v priemerne 62 eur). Zároveň pri priemernej mzde
cca 1 200 eur sú dane a povinné odvody zamestnanca a zamestnávateľa spolu v sume cca 700 eur,
t. j. ročný priemerný výpadok príjmu štátu z jedného odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody

je cca 8 400 eur ročne. Je preto mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody
nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť, ktorých náprava by sa aj pri dosiahnutí
ostatných účelov trestu dala lepšie zabezpečiť prostredníctvom alternatívnych trestov a ktoré môže byť
zároveň ekonomicky aktívne a tým generovať aj ďalšie príjmy štátu."

Na tomto mieste by poznamenal (podobne, ako aj na HP), že je schopný výkonu práce, ktorú by rád
vykonával, ak by bol na slobode, zohľadňujúc tým nielen vlastné záujmy a záujmy blízkych osôb, ale aj
záujmy samotného štátu, ktorý vďaka pracovnej aktivite by ho nemusel sociálne podporovať vo forme
sociálnych dávok a iných podobných príspevkov.

Ďalej namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, pretože súd v odôvodnení
rozhodnutia sa vôbec nezmieňuje o tom, prečo nebolo možné uložiť trest domáceho väzenia,
ktorého uloženie alternatívne navrhol obhajca vo svojej záverečnej reči. V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať,žezaúčelomsplneniavšetkýchzákonomstanovenýchpodmienoknauloženieuvedenéhotrestu obhajca na hlavnom pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie nariadením šetrenia pre prípad
uloženia trestu domáceho väzenia v záujme zistenia, či by boli splnené všetky podmienky výkonu
kontroly technickými prostriedkami, a navyše krátkou cestou predkladal súdu aj ním poskytnutý písomný

sľub v zmysle § 53 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v ktorom okrem iného dal písomný sľub, že v prípade uloženia
trestu domáceho väzenia by sa v určenom čase zdržiaval v obydlí na určenej adrese. Súčasne sľúbil,
že v prípade uloženia trestu domáceho väzenia pri výkone kontroly by poskytol aj potrebnú súčinnosť.
Súd v odôvodnení rozsudku prinajmenšom by mal odôvodniť (hoci negatívne), prečo nebolo možné v
danom prípade uložiť trest domáceho väzenia, čo sa ale nestalo.

Za týchto okolností máza to, že napadnutý výrok rozsudku nie je vecne správny, minimálne však nespĺňa
atribút riadneho a presvedčivého odôvodnenia v medziach Trestného poriadku. Len pre úplnosť tu treba
dodať, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk zákonného a
spravodlivého rozhodnutia. Je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých je jeho rozhodnutie založené tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými
zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplne v tom zmysle, že sa súd má vysporiadať so všetkými skutkovo
a právne relevantnými dôkazmi. Ak odôvodnenie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pôjde o
nepreskúmateľné rozhodnutie.

Záverom by znovu zvýraznil, že pri rozhodovaní o treste treba vychádzať zo základných zásad sankcií
tak, ako sú uvedené najmä v § 33a Tr. zák., § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák.. Navyše aplikácia článku
6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom tiež ako „Dohovor")
v znení protokolu č. 11 zaručuje každej osobe obžalovanej z trestného činu právo na spravodlivé

súdne konanie vrátane uloženia spravodlivého trestu. Má za to, že v posudzovanej veci uloženie mu
nepodmienečného trestu odňatia slobody (vzhľadom aj na aktuálne prezentovanú trestnú politiku štátu),
hoci aj za jeho mimoriadneho zníženia, by bolo neprimerane prísne a tým by bolo aj v rozpore s článkom
6 ods. 1, 3 Dohovoru. Z ustanovenia § 154c ods. 1 Ústavy SR možno totiž vyvodiť, že medzinárodné
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi,
ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd, pričom je potrebné konštatovať, že ustanovenie
článku 6 ods. 1, 3 Dohovoru vzhľadom aj na súdnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva zabezpečuje
väčší rozsah ochrany základného práva obvineného na spravodlivé prejednanie jeho trestnej veci, ktoré
nesporne zahŕňa aj uloženie spravodlivého trestu.

Dodáva, že páchateľovi je potrebné vždy uložiť trest v rozsahu proporcionálnom závažnosti trestného
činu (lex talionis), po zohľadnení spôsobu spáchania činu, jeho následku a zavinenia, pohnútky,
priťažujúcich, poľahčujúcich okolností, osoby páchateľa, jeho pomerov a možnosti jeho nápravy.
Uvedené skutočnosti potvrdzuje napríklad aj ust. § 33a ods. 2 Tr. zák., pričom osobitne dáva do

pozornostiajust.§33aods.3Tr.zák.,zktoréhoexplicitnevyplýva,že„tam,kdepostačíuloženiesankcie
postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje
citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode
páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode
páchateľa."

Vzhľadom najmä na vyššie uvedené skutočnosti je presvedčený o tom, že v danom prípade účel sankcie
namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody (ktorý nepochybne je spojený s ujmou na osobnej
slobode páchateľa) je možné dosiahnuť aj inými zákonom stanovenými prostriedkami, ktoré som už aj
vyššie konkretizoval.

Navyše pri rozhodovaní o treste je potrebné prihliadať aj na vykonanú väzbu, ktorá mala rovnako veľmi
výrazný prevýchovný účel a skutočne si na sto percent uvedomil nesprávnosť a protizákonnosť konania,
ktorého sa dopustil.

Z týchto podstatných dôvodov navrhol, aby odvolací súd z dôvodov uvedených v ust. § 321 ods. 1
písm. a), b), c), d), e) Tr. por. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu zrušil a súčasne navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o
uložení takého trestu, ktorý nebude spojený s priamym odňatím osobnej slobody, konkrétne navrholuloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon navrhol podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú
dobuhociajsprobačnýmdohľadom,eventuálnenavrholuloženietrestudomácehoväzenia;alternatívne
po navrhovanom zrušení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonuzdôvodovuvedenýchvust.§321ods.1písm.a),b),c),d),e)Tr.por. postupompodľa§322ods.
1Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stup)a, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol o nej

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor, ktorý zastávam názor, že napadnutý rozsudok

Okresného súdu Rožňava je zákonný, vrátane jeho výroku o treste, pričom uložený trest považuje
vzhľadom na okolnosti predmetnej trestnej veci ako aj osobu obžalovaného za primeraný a dostatočne
zohľadňujúci aj postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti.

Na rozdiel od obžalovaného má za to, že iný druh trest u neho ani neprichádzal do úvahy. Vzhľadom
na predchádzajúci spôsob vedenia života obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti

obdobného charakteru a je zrejmé, že ani predošlé odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody
u neho nemali dostatočný prevýchovný účinok a nenaplnili účel trestu, keď už po 10 mesiacoch od
vykonania predchádzajúceho trestu sa opakovane dopustil závažnej protiprávnej činnosti, by uloženie
miernejšieho trestu nezodpovedalo požiadavke primeranosti trestu. Pokiaľ obžalovaný argumentuje
tým, že počas uvedených 10 mesiacov viedol riadny život, čo súd nezohľadnil, nemožno opomínať, že

predtým bol 34 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody, ide teda o pomerne krátky čas „vedenia
riadneho života“ v porovnaní s časom, ktorý strávil vo výkone trestu. Je evidentné, že obvinený v
nechránenom prostredí, t. j. na slobode, nie je schopný dlhodobo viesť riadny život a dodržiavať
právne predpisy. Pre uloženie trestu bola pritom významnou aj tá skutočnosť, že u obžalovaného ide
o opakované spáchanie zločinu. Kriminálnu minulosť obžalovaného nemožno bagatelizovať, ako sa

o to snaží v podanom odvolaní, keďže práve táto skutočnosť výrazným spôsobom dokresľuje osobu
obžalovaného a jeho správanie. Iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by tak nepochybne
nesplnilúčel.Vtejtosúvislostijeneopodstatnenáajodvolacianámietkaobžalovaného,žebolopostačujú
uloženie ústavnej formy ochranného liečenia, ktoré by ho tiež obmedzilo na osobnej slobode.

Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou, že trest uložený obžalovanému postihuje aj poškodenú.
Obžalovaný predsa aj z výkonu predchádzajúcich trestov odňatia slobody, kedy bol aj pracovne
zaradený,mávedomosťaajosobnúskúsenosťstým,žepočasvýkonutrestutaktiežmôžepracovaťazo
mzdy, ktorú bude dostávať, má možnosť poškodenej uhradiť spôsobenú škodu. Navyše pred vznesením
obvinenia bol obžalovaný nezamestnaný

V nadväznosti na uvedené zastáva názor, že pri ukladaní trestu súd prvého stupňa zohľadnil všetky
podstatné skutočnosti a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody zodpovedajúci
závažnosti skutku ako aj osobe obžalovaného. Svoje rozhodnutie zároveň dostatočne odôvodnil, v
súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. a uviedol skutočnosti, ktorými sa spravoval pri ukladaní trestu

obžalovanému ako aj dôvody, pre ktoré nie je možné použiť iný prostriedok ako nepodmienečný
trest odňatia slobody na zabezpečenie účelu trestu a prevýchovy obžalovaného. Odvolacie námietky
obžalovaného preto aj v tomto smere považuje za neopodstatnené.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol odvolanie obžalovaného podľa § 319

Tr. por. ako nedôvodné.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po preštudovaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu
Rožňava je zákonné a správne. Taktiež je aj dostatočne odôvodnené, pričom odôvodnenie vychádza
z vykonaného dokazovania, a to tak z prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakoustarostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán.

Rozhodnutie tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (I.ÚS /141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu
nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu
podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí veľmi správne a zákonne
poukázal okresný súd a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje bez potreby jeho
akéhokoľvek opakovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu,
a preto odvolanie bolo podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodne zamietnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný