Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Er/37/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109202651
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2109202651.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: FINIMO a.s., so sídlom:
Mlynské Nivy 54, Bratislava, IČO: 31 384 277, proti povinnému: Fakultná nemocnica Trnava, so
sídlom A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zast. Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o.,
so sídlom Kapitulská 454/12, Trnava, IČO: 54 252 601, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária
Bíla, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 115, Košice, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu

27 934,01 Eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 1984,07 Eur a trovy exekúcie, o námietkach
povinného takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

2. Okresný súd Trnava poverením č. 5207 082476 * zo dňa 26.02.2009 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poveril súdneho

exekútora JUDr. Máriu Bílu, vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu
– právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Trnava, č. k. 31Rob/154/2008,
zo dňa 19.08.2008.

3. Dňa 02.04.2009 boli povinným na exekútorskom úrade povereného súdneho exekútora doručené
námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor v zmysle § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) postúpil na rozhodnutie tunajšiemu súdu.
Povinný si prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.03.2009. Následne dňa 02.04.2009 podal
na exekútorskom úrade námietky. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25Er/37/2009-49 zo dňa
24.02.2011 súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal povinný dňa
28.03.2011 (na poštovú prepravu dané dňa 25.03.2011) odvolanie.

4. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 tretej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

5. Povinný v námietkach proti exekúcii, v ktorých poukazuje na nasledujúce skutočnosti: Povinný
Fakultná nemocnica Trnava by v prípade vykonania exekúcie nemohol poskytovať zdravotnústarostlivosť, čo by malo negatívne dôsledky pre zdravie občanov a tým by nebolo zabezpečené ich
základné právo podľa Ústavy SR, a to právo na ochranu zdravia. Zo zdrojov verejného zdravotného
poistenia a pohľadávok štátu z titulu nájmu majetku štátu iným zdravotníckym zariadeniam hradí

nemocnica všetky svoje náklady na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, služby súvisiace so
zabezpečením zdravotnej starostlivosti pacientov, vrátane nákladov na mzdy svojich zamestnancov
a prevádzkové náklady. Disponibilné zdroje v nedostatočnej miere pokrývajú nevyhnutné finančné
náklady nemocnice. Ďalej povinný poukazoval na skutočnosť, že je štátnou príspevkovou organizáciou
v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. V právnom postavení

správcu majetku štátu podľa zákona NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov (§ 1 ods. 1 písm. a) spravuje povinný majetok štátu, ktorým sú podľa ust. § 2 zákona
veci vrátane finančných prostriedkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako aj pohľadávky a iné
majetkové práva a záväzky Slovenskej republiky. Štátna príspevková organizácia nemôže nadobúdať
majetok do svojho vlastníctva, ale len do správy. Pohľadávky, ktoré vznikli z činnosti správcu, sú
podľa povinného pohľadávkami štátu. Povinný ďalej zdôraznil skutočnosť, že na majetok štátu v

správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 písm. a) v spojení s § 18a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia. Peňažné pohľadávky, ktoré
má povinný voči zdravotným poisťovniam, sú majetkom štátu v správe povinného účelovo určené
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poisťovne sú podľa zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov

povinné zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici. Prostriedky na účte klienta, ktorý je zdravotnou
poisťovňou, nepodliehajú v zmysle uvedeného zákona výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu. Následne
povinný uviedol, že dôvodom, pre ktorý sa domáha ochrany pred súdom formou zastavenia exekučného
konania je nevyhnutnosť zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, ktorá je na rozdiel od iných činností
považovaná za vyšší spoločenský záujem. Povinný tiež zdôraznil, že toto nepriaznivé postavenie nie je

zavinené ním samotným, ale ide o objektívne nepriaznivú situáciu v zdravotníctve. Povinný na základe
uvedeného žiadal, aby súd námietkam vyhovel a aby exekúciu v zmysle § 57 ods.1 písm. d) Exekučného
poriadku zastavil, nakoľko postihuje veci alebo práva, ktoré sú z exekúcie vylúčené alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

6. V odvolaní povinný znova poukazuje na fakt, že je príspevkovou organizáciou. Povinný svoje tvrdenia
opieral i o ústavné zásady týkajúceho sa obmedzenia základných práv a slobôd, vrátane vlastníckeho
práva,prepotrebyverejnéhozáujmu,nakoľkomajetokštátuvspráveštátnychpríspevkovýchorganizácií
(teda aj povinného) slúži na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti a je zákonom určený na využívanie
naverejnoprospešnéúčelyanepodnikateľskéúlohy(§1ods.1zákonač.278/1993Z.z.osprávemajetku

štátu ) pričom ako príklad uvádzal i rozhodnutia Ústavného súdu SR č. PL ÚS 11/96, PL ÚS 2/1998 a I.
ÚS 164/04. Štát by podľa názoru povinného mal chrániť aj nemocnice na zabezpečenie tohto cieľa. Ak
zákon poskytuje čiastočnú exekučnú imunitu niektorým povinným subjektom resp. niektorým častiam
ich majetku, potom v uznesení súdu treba vymedziť na ktoré časti majetku povinného sa exekučná
imunita nevzťahuje. Povinný poukazuje na § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého je navrátenie do

predošlého stavu vylúčené, preto je povinný toho názoru, že súd aj bez návrhu v rámci dohľadu nad
zákonnosťou postupu súdneho exekútora môže vydať uznesenie o zastavení exekúcie sčasti, v ktorom
presne vymedzí, na ktoré časti majetku povinného sa exekučná imunita vzťahuje, čím je možné predísť
k porušovaniu alebo zneužívaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb
dotknutých výkonom rozhodnutia.

7. K odvolaniu povinného proti exekúcii doručil oprávnený na tunajší súd stanovisko dňa 30.06.2011,
v ktorom uvádza, že povinná je príspevkovou organizáciou a jej postavenie sa spravuje zákonom
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Povinná je príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej
pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Príspevkové organizácie vrátane povinnej sú právnickými

osobami oprávnenými konať vo vlastnom mene, vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti.
Povinná je právnickou osobou zodpovednou za svoje záväzky a oprávnenou samostatne vymáhať
svoje pohľadávky, vrátane pohľadávok voči zdravotným poisťovniam. Pohľadávky povinnej voči
zdravotnej poisťovne nie sú pohľadávkami štátu nie sú vylúčené z exekúcie. Vykonanie exekúcie
prikázaním peňažných pohľadávok fakultných nemocníc voči zdravotným poisťovniam je bežným

a zákonom prípustným spôsobom výkonu exekúcie, žiadny právny predpis tento spôsob exekúcie
nevylučuje. Prípustnosť exekúcií na majetok nemocníc - príspevkových organizácií konštatoval vo
svojom rozhodnutí aj Ústavný súd SR. Oprávnený si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že aj jeho
pohľadávka voči povinnej, ktorá je predmetom exekučného konania vznikla pri poskytovaní zdravotnejstarostlivosti- oprávnený dodával povinnej lieky a iný zdravotnícky materiál a napriek tomu mu povinná
je pohľadávku neuhradila riadne a včas. Oprávnený má za to, že nie sú splnené zákonné dôvody na to,
aby súd vyhovel námietkam povinnej a nie sú splnené ani zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie.

Povinná žiadny spôsobom nepreukázala dôvodnosť námietok. Vzhľadom k uvedenému oprávnený
navrhuje, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a oprávnenému priznal náhradu
trov konania.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, o námietkach

netreba rozhodnúť.

9. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo

rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať
začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu,
proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Námietky musia
byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom
námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že

tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých
základspočívavnedostatkuprocesnýchpodmienok,hmotnoprávneskutočnostisúokolnosti,nazáklade
ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Lehota na podanie
námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
pričom táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, odpustenie jej zmeškania je vylúčené.

10. Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným
spisovým materiálom dospel súd k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť.

11. Súd musí konštatovať, že argumenty povinného, ktoré uvádza vo svojom podaní nie sú v zmysle

§ 50 Exekučného poriadku skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali podanie námietok, nakoľko sa nimi
nepreukazuje zánik vymáhaného nároku oprávneného voči povinnému a zároveň nie sú ani dôvodmi na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku, pretože neexistujú dôvody, pre ktoré by súd
mohol vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, ani exekúcia nepostihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené
z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

12. Povinný vo svojich námietkach poukazoval na skutočnosť, že výkonom exekúcie by povinný ako
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemohol vykonávať túto činnosť, čo by malo negatívne dôsledky
pre zdravie občanov a tým by nebolo zabezpečené ich základné právo podľa Ústavy SR na ochranu
zdravia. Tento dôvod však v zmysle vyššie uvedeného nemožno, aj napriek tvrdeniam povinného,

úspešne uplatniť v námietkach proti exekúcii, za účelom následného zastavenia exekúcie. Exekučný
poriadok však dáva možnosť účastníkovi konania využiť právny inštitút odkladu exekúcie v zmysle § 56
ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj
vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú
starostlivosť podľa osobitných predpisov.

13. Súd sa ďalej zaoberal tvrdením povinného, že exekúcia je neprípustná, lebo postihuje jeho majetok
alebo práva, ktoré sú z exekúcie vylúčené alebo nepodliehajú exekúcii podľa Exekučného poriadku,
resp. osobitných predpisov. Súd považuje toto tvrdenie povinného za zmätočné, nakoľko v samotnom
upovedomení súdneho exekútora o začatí exekúcie zo dňa 09.03.2009 sa uvádza, že povinnému sa

zakazuje, aby nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom
znení podlieha exekúcii, t.j. je zrejmé, že súdny exekútor v danej exekúcii nemieni postihnúť majetok
povinného, ktorý exekúcii nepodlieha alebo ktorý je z exekúcie vylúčený. Súd musí zároveň konštatovať,
že v prípade, že by sa stotožnil s tvrdeniami povinného, že exekúcia by vlastne postihla jeho majetok,ktorý je z exekúcie vylúčený (podľa vyjadrení v námietkach vlastne celý majetok povinného) a exekúcia
je z tohto dôvodu neprípustná a z tohto dôvodu námietkam povinného vyhovel a následne exekúciu
v celom rozsahu zastavil, o čo povinný žiada, dosiahli by sa zastavením exekúcie účinky, ktoré sa

rovnajú exekučno-právnej imunite povinného, t.j. došlo by k vylúčeniu zákonnej možnosti viesť voči
takejto povinnej osobe nútený výkon súdnych rozhodnutí v konaní podľa Exekučného poriadku.

14. Je potrebné zdôrazniť, že ako konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach týkajúcich
sa danej problematiky (Nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 509/2010-27), právnou podstatou súdnej

exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom, s výnimkou toho
majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných predpisov vylúčený z exekúcie. Exekučný
poriadok a osobitné zákony však nevylučujú majetok povinnej osoby, ale len jeho jednotlivé časti (veci,
práva a pohľadávky). Ústavný súd SR vychádzal zo zásady, že základné právo zaručené čl. 46 ods. 1
ÚstavySRumožňujekaždému,abysastalposplnenípredpokladovustanovenýchzákonomúčastníkom
súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by

umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré
z tohto postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje
aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa
musízaručiťkaždémuprístupksúdnejochrane,aksplnípredpokladyustanovenézákonom.Knaplneniu
záruk na prístup k súdnej ochrane dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané.

Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil
náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby
pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Ústavný súd SR zároveň konštatoval (II. ÚS 509/2010-27),
že exekučno-právna imunita v zmysle § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu a § 8 ods. 10
zákona o rozpočtových pravidlách sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. Zákon

neposkytuje príspevkovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal
ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona
len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je
vylúčený z exekúcie. To znamená, že vzhľadom na tieto skutočnosti, kedy aj súdny exekútor ako vyplýva
z upovedomenia o začatí exekúcie, nevykonáva exekúciu spôsobom postihujúcim celý majetok, ale

len majetok podliehajúci exekúcii, nemohol námietkam povinného vyhovieť a následne z tohto dôvodu
exekúciu zastaviť.

15. V zmysle § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len “zákon o
správe majetku štátu“), tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve SR vo verejnoprospešnej

a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová organizácia
a štátna príspevková organizácia. Ako je i uvedené priamo v zákone, definíciu týchto organizácií
vymedzuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o rozpočtových pravidlách“). Rozpočtové a príspevkové
organizácie sú upravené v § 21 a nasl. predmetného zákona.

16. V zmysle § 1 ods. 2) písm. a) a c) zákona o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje na
nakladaniesmajetkomštátu,priktoromdochádzakplneniuzáväzkovvrámcipredmetučinnostisprávcu
alebo v súvislosti s ním, t.j. napr. v rámci obchodných záväzkových vzťahov v zmysle § 261 a nasl.
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, resp. § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka a taktiež sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje
osobitný predpis, t.j. zákon o rozpočtových pravidlách.

17. V zmysle § 3 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, správca (t.j. povinný ako štátna príspevková
organizácia) je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti

alebo v súvislosti ním.

18. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon o správe majetku štátu sa vzťahuje len na
nakladanie s takým majetkom, ktorý bol povinnému, t.j. štátnej príspevkovej organizácii zverený priamo
štátom na výkon vlastného predmetu činností či na výkon činností s týmto predmetom súvisiacich.

V zmysle citovaných ustanovení nemožno tento zákon vzťahovať na odlišné finančné vzťahy, ktoré
nevznikli priamo v súvislosti so zverením majetku štátu do správy štátnej príspevkovej organizácie, t.j.
nemožno ho aplikovať na záväzkové vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti s predmetom činnosti povinného
(t.j. poskytovanie zdravotnej starostlivosti), pri ktorej dochádza k plneniu záväzkov alebo k hospodárenius peňažnými prostriedkami štátu, ktoré je predmetom zákona o rozpočtových pravidlách. Povinný má
teda v zmysle zákona, aj napriek jeho tvrdeniam, aj vlastné príjmy, ktoré používa najmä na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, či už z pohľadu zabezpečenia personálneho alebo finančného substrátu. Štátna

príspevková organizácia teda s výnimkou právnych úkonov bezprostredne súvisiacich so správou
majetku štátu koná vo svojom mene a na svoj vlastný účet, následkom čoho jej môžu vzniknúť nielen
práva (t.j. napr. môže tak nadobudnúť majetok) ale aj povinnosti, t.j. záväzky, a to vrátane povinnosti
uhrádzať záväzky vzniknuté z uzatvorených zmlúv, kde povinný sám, nie v mene štátu, vystupuje ako
účastník zmluvného vzťahu. Z tohto dôvodu je nutné posudzovať konkrétny právny vzťah, z ktorého

vyplývajú určité práva a povinnosti vždy samostatne a následne určiť, či sa na túto reláciu vzťahujú
ustanovenia zákona o správe majetku štátu.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu štátna príspevková organizácia nemôže nadobúdať
majetok do svojho vlastníctva.

20. Pri výklade zákonných ustanovení treba vychádzať z teleologického výkladu, t.j. s prihliadnutím
na ich zrejmý účel a taktiež i zámer zákonodarcu. Nemožno opomenúť i systematické zaradenie
vykladaných ustanovení v konkrétnom zákone. Uvedené ustanovenie, s ohľadom na jeho systematické
zaradenie a i súvisiace ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách je nutné vyložiť tak, že zákaz
nadobudnutia majetku do svojho vlastníctva sa vzťahuje len na majetok štátu, resp. majetok zverený

štátom, a nie na majetok všeobecne, ktorý štátna príspevková organizácia môže nadobudnúť aj iným
spôsobom.

21. V zmysle § 21 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách, príspevková organizácia je právnická osoba
štátu,obcealebovyššiehoúzemnéhocelku,ktorájenaštátnyrozpočet,rozpočetobcealebonarozpočet

vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov
je pokrytých tržbami. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

22. V zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách, rozpočtové a príspevkové organizácie môžu
vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

23. V zmysle § 24 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách, finančný vzťah medzi zriaďovateľom
a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými
ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

24. V zmysle § 24 ods. 7 prvá a druhá veta zákona o rozpočtových pravidlách, príspevková organizácia
uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a
nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa
prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby
jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému

patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

25. Najmä z posledného citovaného ustanovenia jasne a zrozumiteľne vyplýva, že úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť treba posudzovať ako príjem štátnej príspevkovej organizácie - povinného, a nie
štátu. Takáto úhrada teda nemôže byť posudzovaná ako majetok štátu, ale ako plnenie zdravotných

poisťovní na základe zmlúv uzatvorených so zdravotníckym zariadením.

26. Podľa § 18a a ods. 1 zákona o správe majetku štátu na majetok štátu v správe správcu uvedeného
v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.

27. Podľa § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy výkonu rozhodnutia podľa
osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej
únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho
rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s
výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu

Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva.

28.Exekučnýporiadokvzneníúčinnomdo31.03.2017v§61czakotvujeabsolútnuarelatívnuexekučnú
imunitu majetku štátu.29. V zmysle § 61c ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcii nepodlieha
a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu okrem nehnuteľností v

dočasnej správe podľa osobitného predpisu,
b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky
z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy,
c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách,
d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,

e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

30. V zmysle § 61c ods. 2 Exekučného poriadku, majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1, a
majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podliehajúci exekúcii je vylúčený z exekúcie, ak
súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k). Návrh na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. k) môže povinný podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

31. Argumentácia povinného, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení nemožno vykonať exekúciu
na majetok štátu v správe správcu nie je presná, nakoľko tieto ustanovenia možno aplikovať len v
prípade, že ide o majetok, ktorý bol povinnému ako štátnej príspevkovej organizácii zverený, avšak nie
o majetok, ktorý nadobudol povinný iným spôsobom, napr. na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti. Zákon neposkytuje príspevkovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by
ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú
vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku,
ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. Súd musí na základe uvedeného konštatovať, že na iný
majetok povinného než je majetok štátu, je možné výkon rozhodnutia uskutočniť. Toto má napokon

vyplývaťajzupovedomeniaozačatíexekúciezaslanéhosúdnymexekútorompovinnému,podľaktorého
súdny exekútor nevykonáva exekúciu spôsobom postihujúcim celý majetok, ale len majetok podliehajúci
exekúcii. V prípade, že by povinný preukázal, že celý jeho majetok je majetkom štátu, ktorý je z exekúcie
na základe zákona vylúčený, súd by námietkam povinného vyhovel a následne by exekúciu zastavil.
Súd však túto skutočnosť nemal z námietok povinného za preukázanú, t.j. zo strany povinného nebolo

žiadnym spôsobom preukázané, že by sa na neho vzťahovala exekučná imunita ad personam alebo
ad rem (čo i len čiastočne), preto aj s ohľadom na vyššie uvedené tunajší súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd ale v tejto súvislosti považuje za potrebné podotknúť,
že v prípade, ak by následne pri vykonávaní exekúcie došlo k postihnutiu majetku povinného, ktorý je z
exekúcie vylúčený, súd exekúciu v časti týkajúcej sa tohto majetku aj bez návrhu zastaví.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.