Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Biščáková

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222335
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123222335.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Radomskej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Q. práce,
sociálnych vecí a rodiny G., pochádzajúceho z matky O.. O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, G., právne
zastúpenej JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou so sídlom Za amfiteátrom 10, Košice a otca
L.. S. Z., nar. XXX.XXXX, bytom B. XX, G., právne zastúpeného JUDr. Kristínou Malou Piovarčiovou,
advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému,
o odvolaní matky proti dopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 41P/154/2023-564 zo dňa

25.3.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e dopĺňací rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je pôvodne návrh matky maloletého na určenie vyživovacej povinnosti zo strany
otca vo výške 450 eur mesačne. Matka následne na pojednávaní žiadala, aby súd zveril maloletého

do jej osobnej starostlivosti, určil výživné zo strany otca vo výške 450 eur mesačne a upravil styk
otca s maloletým synom v zmysle posledného nariadeného neodkladného opatrenia okrem pondelkov
z dôvodu záujmových aktivít maloletého po škole.

2. Otec žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných
intervaloch.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Návrh otca na prerušenie konania zamieta.

II. Zamieta návrh matky z 09.11.2024 na zrušenie neodkladného opatrenia a na nariadenie
neodkladného opatrenia.III. Ruší uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 18P/47/2023 zo dňa 19.04.2023 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/49/2023 z 19.06.2023.

IV. Zveruje maloletého O. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 450 € mesačne,
počnúc dňom 20.12.2023 do budúcna, a to vždy do 15-teho dňa v mesiace vopred matke.

VI. Dlžné výživné, ktoré vzniklo na maloletého za obdobie od 20.12.2023 do 30.11.2024 vo výške
2461,16 € je otec povinný zaplatiť matke dňom doručenia tohto rozsudku.

VII. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým O. Z., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom
roku v stredu od 14:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo

štvrtok od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v školskom zariadení,
ktoré dieťa navštevuje a odovzdá v bydlisku matky, v prípade, že dieťa nebude v školskom zariadení,
prevezme si ho v bydlisku matky. Okrem toho je otec oprávnený stýkať sa s maloletým počas letných
prázdnin vždy od 15.07. od 08:00 hod. do 30.07. do 19:00 hod., od 13.08. od 08:00 hod. do 27.08.
do 19:00 hod. s tým, že maloletého si otec prevezme ako aj odovzdá v bydlisku matky. Počas jarných

prázdnin každý nepárny rok od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 17:00 hod. do
stredy do 17:00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme ako aj odovzdá v bydlisku matky. Každý párny
rok počas veľkonočných prázdnin od stredy predchádzajúcej prázdninám od 14:00 hod. kedy otec dieťa
prevezme v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje do soboty do 17:00 hod. kedy dieťa odovzdá v
bydlisku matky, v prípade, že dieťa nebude v školskom zariadení, prevezme ho v bydlisku matky. Každý

nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od soboty od 17:00 hod. do utorka do 17:00 hod. kedy dieťa
prevezme ako aj odovzdá v bydlisku matky. Počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od
26.12. od 14:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod. kedy dieťa otec prevezme ako aj odovzdá v bydlisku matky.
Počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12 do 17:00 hod. a od
02.01. od 17:00 hod. do 06.01 do 17:00 hod. kedy dieťa otec prevezme ako aj odovzdá v bydlisku matky.

VIII. Matka je povinná dieťa na styk s otcom vždy riadne a včas pripraviť a dieťa odovzdať otcovi, ako
aj prevziať od otca.

IX. Rodičia sú povinní informovať sa o aktuálnom zdravotnom stave a o podstatných skutočnostiach

týkajúcich sa maloletého vždy pri odovzdávaní dieťaťa, resp. pri zmene zdravotného stavu obratom, a
to formou sms.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

XI. Tento rozsudok je predbežne vykonateľný doručením.

2. Mestský súd Košice dopĺňacím rozsudkom č. k. 41P/154/2023-496 zo dňa 12.11.2024 rozhodol tak,
že:

Zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice i sp. zn. 41P/90/2021 zo dňa 05.10.2021 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach spisová značka 8CoP/339/2021 zo dňa 19.01.2022 v časti
zverenia maloletého O. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

3. Mestský súd Košice dopĺňacím rozsudkom č. k. 41P/154/2023-564 zo dňa 25.3.2025 rozhodol tak, že:

Dopĺňa rozsudok Mestského súdu Košice, spisová značka 41P/154/2023 zo dňa 12.11.2024 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Košice, spisová značka 41P/154/2023 zo dňa 12.11.2024 vo
výroku VII. v časti jarných prázdnin a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým O.om Z., nar.

XX.XX.XXXX počas jarných prázdnin každý párny rok od stredy od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
kedy si otec dieťa prevezme, ako aj odovzdá v bydlisku matky.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku uviedol, že rozsudkom č. k.
41P/154/2023-482 zo dňa 12.11.2024 rozhodol okrem iného o úprave styku otca s maloletým synom
počas jarných prázdnin v každom párnom roku, opomenul pritom rozhodnúť o úprave styku otca s

maloletým synom počas každého párneho roka, preto to upravil týmto dopĺňacím rozsudkom.

5. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 225 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 225 ods. 2 CSP.

6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

7. Voči napadnutému dopĺňaciemu rozsudku podala odvolanie matka. Odvolanie podala podľa
ustanovenia § 355 a nasledujúce CSP z dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a
ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd dopĺňací
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prípadne aj
vydal neodkladné opatrenie na základe návrhu matky zo dňa 9.11.2024. Eventuálne, aby odvolací súd

rozsudok zo dňa 12.11.2024 a dopĺňací rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že upraví styk
otca s maloletým synom nasledovne: v období od 01. apríla do 30. augusta kalendárneho roka každý
párny týždeň kalendárneho roka v utorok od 15.30 hod do 18.30 hod a v sobotu od 9.00 hod do nedele
do 18 00 hod, každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok od 15.30 hod do 18.30 hod a vo štvrtok
od 15.30 hod do 18.30 hod. V období od 01. septembra do 31. marca kalendárneho roka každý párny

týždeň kalendárneho roka v utorok od 15.30 hod do 18.30 hod a v sobotu od 9.00 hod do 18.00 hod,
každý nepárny týždeň kalendárneho roka v stredu od 15.30 hod do 18.30 hod a v nedeľu od 9.00 hod
do 18.00 hod s tým, že v čase takto upraveného styku si otec prevezme maloletého v mieste bydliska
matky, kde ho po ukončení styku matke odovzdá. Matka maloletého dieťa má právo odoprieť termín
stretnutia maloletého dieťaťa s otcom v prípade preukázateľne nevyhovujúceho zdravotného stavu

maloletého a v prípade záujmu otca dohodnúť náhradný termín stretnutia otca s maloletým dieťaťom.
Otec je povinný maloletého obliekať primerane aktuálnemu počasiu a podrobovať ho fyzickým aktivitám
primeranými zdravotnému stavu maloletého v súlade s odporučeniami matky a ošetrujúceho lekára
dieťaťa.. V odôvodnení svojho odvolania uviedla, že nesúhlasí s rozsahom styku otca s maloletým
synom, pretože nie je v záujme maloletého. Zotrvala na svojej argumentácii v podanom odvolaní proti

rozsudku Mestského súdu Košice č. k. č. k. 41P/154/2023-482 zo dňa 12.11.2024. Poukázala na
to, že otec povzbudený rozhodnutím súdu prvej inštancie a pasivitou kolízneho opatrovníka naďalej
stupňuje napätie v ich vzťahoch. Ako príklad uviedla, že dňa 20.4.2025 odovzdala otcovi maloletého
syna so začínajúcim respiračným ochorením. Odovzdala mu všetky lieky a uviedla mu čas, kedy sa bude
telefonicky informovať o zdravotnom stave syna. Aj napriek uvedenému na informáciu o zdravotnom

stave syna musela čakať 16 hodín. Zdôraznila, že vzhľadom k zdravotným problémom syna je ich
komunikácia a spolupráca ako rodičov nevyhnutná. Otec naďalej bráni synovi v telefonickej komunikácii
sňou.Akjesynvjehodomácnostinemádovolenépozeraťtelevízor,anipoužívaťmobil,čovediektomu,
že syn si nemôže pozrieť ani rozprávku. Synovi povoľuje iba počítačovú hru Rally. Dieťa musí u otca variť
obed, pracovať v záhrade a plniť otcove príkazy až do večerných hodín. Otec svojimi metódami narúša

spánkový biorytmus syna, ktorý po návrate od otca nevie zaspať až do polnoci a potom má problém
vstať ráno do školy. Otec potom, čo mu ona syna odovzdá počas pracovného týždňa o 14.00 hod., otec
opätovne syna vráti do školského klubu detí, kde ho vyberá až o 17.00 hod. Otec má pritom flexibilný
pracovný čas a mohol by so synom tráviť viac času, ako to proklamuje v súdnom konaní. Dodala, že
styk určený napadnutým rozsudkom nie je v záujme maloletého dieťaťa, keďže nedôsledná starostlivosť

otca o zdravie dieťaťa dlhodobo spôsobuje ujmu dieťaťu.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. V
prvom rade považoval za potrebné uviesť, že odvolanie matky, ako aj jej doplňujúci návrh považuje
za hrubo skresľujúci skutočný stav veci a účelovo podávaný so zjavnou snahou o izoláciu maloletého

dieťaťa od jedného z rodičov, pričom jej zámerom je zachovanie výlučného rozhodovacieho vplyvu
matky nad dieťaťom, bez rešpektovania otca ako druhého rodiča a najlepšieho záujmu dieťaťa. V
odvolaní matka neuviedla žiadne skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie už nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutočný stav a prijaté právne závery. V plnomrozsahu sa preto stotožňuje tak so skutkovými závermi, ako aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorých sa už súd vysporiadal so všetkými
námietkami matky uplatnenými v odvolaniach. Základným argumentom použitým matkou je údajný

rozpor medzi úpravou jeho styku s maloletým dieťaťom a najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami matky o jeho výchovnom
pôsobení na dieťa. V najlepšom záujme dieťaťa podľa matky je, aby jeho styk s maloletým dieťaťom
bol zúžený ešte vo väčšom rozsahu ako je upravený v neodkladnom opatrení zo dňa 19.04.2023,
pričom argumentuje údajnou nesprávnou a nedostatočnou úrovňou starostlivosti o zdravie dieťaťa.

Návrh, ale nijak nezabraňuje maloletému dieťaťu byť naďalej vystavené jeho údajnej nesprávnej
alebo nedostatočnej starostlivosti, teda nijako nerieši matkou uvádzané problémy dieťaťa, ktoré sú
podľa nej spôsobené jeho osobou. Je preto namieste vnímať odvolanie matky skôr ako jej snahu o
posilnenie výlučného právo na život maloletého dieťaťa, než ako úsilie o skutočné riešenie jeho potrieb
v súlade s princípom rovnosti rodičovských práv a povinností. Všetky matkou uvádzané a predpisované
udalosti z minulosti už boli v rámci tohto konania použité, preto sa k nim nebude opätovne vyjadrovať.

Tvrdenia o jeho údajnom zanedbávaní prípravy maloletého dieťaťa do školy nie sú pravdivé. Svedčia
o tom, napríklad jeho vynikajúce školské výsledky zdokumentované v prílohách zo školského systému
Edupage.Rovnakonepravdivésúajtvrdeniamatkypodľaktorýchneumožňujematketelefonickýkontakt
s dieťaťom. Matke takýto kontakt umožňuje a to raz denne pokiaľ oň prejaví záujem. Táto miera
komunikácie je primeraná vzhľadom na jeho skúsenosti z minulosti, kedy matka kontakt s dieťaťom

opakovane využívala spôsobom, ktorý presahoval rámec bežného záujmu o dieťa. V minulosti sa často
stávalo že takýto telefonický kontakt matky smeroval k neprimeranému ovplyvňovaniu a kontrole miesta
pobytu, činnosti, ktoré s maloletým synom vykonával. Takéto správanie pôsobilo rušivo, obťažujúco,
nielen voči nemu ale aj voči samotnému maloletému dieťaťu, ktorému spôsobovalo psychickú záťaž a
uľahčovalo matke jeho faktické prenasledovanie. Matka opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že on sa

dlhodobo lieči na epilepsiu, prečo je nespôsobili postarať sa o dieťa. Otec uviedol, že on liečbu riadne
absolvuje a jeho ochorenie nijako neovplyvňuje schopnosť samostatne sa starať o maloleté dieťa o
čom pripojil potvrdenie od jeho ošetrujúcej neurologičky zo dňa 24.05.2023. Tvrdenie matky, že toto
ochoreniesivyžadujeosobitnýrežim,alebobybolopredieťaakýmkoľvekspôsobomnebezpečnétaknie
je pravdivé. Navyše je držiteľom vodičského oprávnenia a denne nešoféruje. Matka v odvolaní zmieňuje

ajtrestnékonanievedenévoveciprečinuublíženianazdravípodľaustanovenia§158Trestnéhozákona
porušenímrodičovskýchpovinností,ktoréboloiniciovanénazákladeoznámeniamatkyvnovembri2023.
V rámci tohto konania bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. M. B., na ktorý sa matka odvoláva.
Zarážajúce je, že napriek tomu, že on v uvedenom konaní vystupoval výlučne ako svedok a nikdy nebol
obvinený, pričom matka to prezentuje ako keby uvedené trestné konanie stále prebiehalo. Konanie

bolo zastavené už v novembri 2024, matka o tom bola oboznámená. Matka z vlastnej iniciatívy uvádza
incidenty z nej 09.12.2024 a 03.01.2025. V uvedených dňoch bol maloletý syn v jeho starostlivosti na
základe právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, pričom matka bez jeho súhlasu a súhlasu
maloletého opakovane vyhľadala ich osobnú blízkosť, kde zotrvávala aj napriek jeho výzve na odchod
a odmietala odísť. V oboch prípadoch bol nútený privolať policajnú hliadku, ktorá matku, ako aj jej otca,

ktorého medzičasom privolala z miesta odviedla. Tieto incidenty nemožno považovať za ojedinelé, sú
súčasťou dlhodobého konania matky, ktoré spočíva v systematickom porušovaní súkromia jeho osoby
a maloletého dieťaťa počas realizácie styku. Pre tieto skutočnosti podal aj dňa 10.02.2022 trestné
oznámenie na matku pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania.
Matka zároveň namietala aj vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, lebo má za to, že neboli

na to splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 233 CSP. Súd konštatoval, že situácia v rodine je
neznesiteľná, vyhrotená, je potrebné ju zastabilizovať, tak aby rozsah styku bol v súlade s vývinovými
potrebami, citovým väzbám a názoru maloletého. S týmto názorom súdu sa plnej miere stotožňuje
a dodáva, že matka používa manipulatívne postoje a metódy a neuznáva rolu otca v živote dieťaťa
čo svedčí záveru, že hrozí ujma vystavovania dieťaťa nestabilnému a náladou matky ovplyvnenému

styku s ním. Rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti má pre maloletého O. osobitný význam a je
ním veľmi pozitívne vnímané. Vďaka nemu totiž od polovice aktuálneho školského roka ako tretiak
prvýkrátvživotezaživamožnosťbyťotcomosobnesprevádzanýpripríchodedoškoly,ajpojejskončení.
Zároveň mu je umožnené pravidelne navštevovať školský klub detí, v čom mu bolo zo strany matkou
bránené, respektíve povoľované len veľmi obmedzene. Namiesto kontaktu s rovesníkmi, maloletý bol

nútený tráviť celé popoludnie výlučne v domácom prostredí matky v spoločnosti jej osoby a jej rodičov,
bez možnosti prirodzenej socializácie. Taktiež nesúhlasí s názorom matky, že súd opomenul zohľadniť
okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu maloletého dieťaťa a nevysporiadal sa s obsahom dôkazov,
ktoré podľa jej názoru preukazujú vážne zdravotné problémy dieťaťa. Takéto tvrdenie však nezodpovedáobsahunapadnutéhorozsudkukeďžesúdsaspredmetnýmiskutočnosťamizaoberalaprirozhodovanía
riadne ich vyhodnotil a sú vyslovene uvedené v odôvodnení rozsudku konkrétne v bode 33. Matka taktiež
uvádza, že on ako otec jej upiera informácie o zdravotnom stave dieťaťa, pričom poukazuje na udalosti

zodňa20.04.2025.Otecuviedol,žedňa19.04.2025vsobotumumatkao17.00hodineriadneodovzdala
maloletého M O. a zároveň ho informovala o jeho zdravotnom stave. Dňa 20.04.2025 dopoludňajších
hodinách matka telefonicky komunikovala s ním, ako aj s O. a bola oboma informovaná, že zdravotný
stav maloletého je stabilný a nezmenený. Napriek tomu sa ten istý večer opätovne dožadovala nových
informácií, hoci od posledného kontaktu nenastala žiadna zmena, preto ju informoval až nasledujúci

deň. Matka následne uvedené interpretuje ako údajné upieranie informácie o zdravotnom stave dieťaťa,
hoci k žiadnemu porušeniu povinností z jeho strany nedošlo. Otec, ale považoval za potrebné vyjadriť
sa k tvrdeniam matky, že dieťa vystavuje nadmernej záťaži, ako aj prenášaniu veci, tašky a výtvarných
potrieb. Výtvarné potreby nie je potrebné prenášať, lebo výtvarnú navštevuje O. každý štvrtok popoludní
a vo štvrtky je vždy v jeho domácnosti. Taška s liekmi a inhalačnou jednotkou to je oveľa menšia
a ľahšia ako školský batoh a telesná výchova, ktorú si maloletý prináša každý pondelok do a každý

piatok zo školy. Školská taška, pomôcky v nej tak isto nepredstavujú výrazný záťaž, keďže viaceré
hlavné predmety má dieťa počas oboch dní, rozdiel medzi strednou, štvrtkom a piatkom je vždy iba
v dvoch predmetov, na ktoré si musí brať zošity. Tvrdenie matky o tom, že dieťa prenáša školské a
zdravotné pomôcky vážiace 7 až 10 kíl sú zavádzajúce a nepravdivé. Pravdou však je, že matka sa
dlhodobo snaží podmieňovať odovzdanie dieťaťa tým, že po neho príde autom, čo podľa jeho názoru

nie je potrebné, pretože vzdialenosť medzi školou a bydliskom matky a jeho bydliskom je približne 500
metrov a medzi bydliskami rodičovi vzdialenosť 900 metrov, čo zodpovedá primeranej bežnej pešej
prechádzke. K úrazom z roku 2020, ktoré mal spôsobiť on uviedol, že v júni 2020 sa u maloletého
objavili krátkodobé závraty a bolesti hlavy a bola u neho zistená nízka hladina železa a bolo mu
predpísané železo a kyselina listová. Bolesti hlavy, závrate patria medzi známe príznaky nedostatku

železa v ľudskom organizme. Neurologické vyšetrenie z 29.06.2020 vylúčilo neurologickú príčinu a keď
sa dieťa dňa 29.12.2020 jemne udrelo do hlavy, matka ho bez jeho vedomia zobrala na pohotovosť a
spojila závraty s údermi, pričom predchádzajúce zdravotné nálezy zamlčala. Odvtedy sa snaží vytvoriť
dojem, že dieťa utrpelo následky úrazu počas pobytu u otca. V roku 2021 boli závraty a nízka hladina
železa potvrdené u maloletého opäť bez neurologického nálezu. Neurologické správy z roku 2022, 2023

nepreukazujú žiadnu neurologickú príčinu, len opisujú stav podľa udania matky. Od roku 2023 sa v
nich objavuje aj neodporúčanie hlavičkovať, čo matka používa ako dôvod prečo brániť dieťaťu účasti
na futbalovom z krúžku, ktorý dieťa chce navštevovať. On v roku 2025 navštívil s dieťaťom neurológa,
kde podľa správy zo dňa 19.02.2025 nebolo vertigo potvrdené a futbal bol vyslovene povolený, napriek
tejto skutočnosti matka naďalej bráni prihlásiť dieťa na futbalový krúžok. Poukázal na to, že dieťa sa

dlhodobo vyjadruje, že chce tráviť čas s rodičmi striedavo. Dieťa trávi u matky oveľa viac času ako si
samo praje a matka si neváži to, že maloleté dieťa má vytvorené dobré vzťahy s oboma rodičmi a mohlo
by vyrastať stabilnom, pokojnom prostredí a sústrediť sa na školu a veku primerané aktivity. Namiesto
podpory tohto priaznivého vývoja opakovane vytvára a predkladá nepravdivé obvinenia, ktoré nie je
schopná verifikovať.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie dopĺňacieho rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,

súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Predmetom odvolacieho konania je dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z
dôvodu odvolania zo strany matky.

14. Odvolací súd tu poukazuje na to, že predmetom odvolacieho prieskumu je dopĺňací rozsudok, ktorým
súdom prvej inštancie doplnený len výrok VII. rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 41P/154/2023-482
zo dňa 12.11.2024 v časti jarných prázdnin v každom párnom roku (styk počas jarných prázdnin v
nepárnom roku je predmetom úpravy pôvodného rozsudku).

15. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 28CoP/56/2025 zo dňa 28.10.2025 bol potvrdený
rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 41P/154/2023-482 zo dňa 12.11.2024 vo výrokoch VII. (úprava
styku), X., XI.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý dopĺňací rozsudok (rovnako ako rozsudok Mestského súdu
Košice č. k. 41P/154/2023-482 zo dňa 12.11.2024), keďže v tomto prípade nie je možné preskúmať
správnosť napadnutého dopĺňacieho rozsudku bez spojitosti s predchádzajúcom rozsudkom, ktorý vo
výrokovej časti dopĺňa. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že konanie ani rozhodnutie
súdu prvej inštancie netrpí takou vadou, ktorou by bolo dôvodné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie

na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, a
to nielen výsluchom samotných rodičov, vyžiadaním si viacerých správ od kolízneho opatrovníka
v priebehu konania, zisťovaním názoru maloletého dieťaťa, lekárskych správ o zdravotnom stave
dieťaťa, oboznámením sa so znaleckým posudkom MUDr. M. B. vypracovaného v trestnom konaní. Z
vykonaného dokazovania zároveň vyplýva aj to, že ku každému dôkazu získanému a vykonanému v

konaní mali účastníci konania možnosť sa vyjadriť.

17. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
súd prvej inštancie. Odvolateľka (matka) v podstate vytýkala rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa

nestotožnil s ňou predkladaným hodnotením skutočného stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci
celého prvoinštančného konania mala matka vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a
dôkazov v prospech jej tvrdení. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom
ako matka, nie je možné interpretovať ako porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočnezistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa
predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v

plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie
boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v dôsledku čoho ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať

neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho
skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

20. Odvolací súd sa v ďalšom považuje za potrebné vyjadriť sa a vyhodnotiť matkou uvádzané odvolacie

námietky.

21. Podstata odvolacích námietok matky vo vzťahu k úprave styku otca so synom spočívala v tom,
že otec nedodržiava liečebný režim syna, syna často neprimerane zaťažuje fyzickými aktivitami a
nedostatočne ho oblieka vzhľadom k ročnému obdobiu, čo spôsobuje častú chorobnosť dieťaťa.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podrobným preskúmaním celého spisového materiálu
dospel k záveru, že medzi rodičmi je hlboký rodičovský konflikt, ktorý rokmi neutícha, ale naopak graduje
a prejavuje sa výraznou mierou v neschopnosti rodičov sa na ničom dohodnúť, alebo lepšie povedané
v ich otvorenom nepriateľstve. Z vyjadrenia ich maloletého syna vyplýva, že má vytvorené pozitívne

citové väzby k obom rodičom a chce tráviť čas s oboma rodičmi rovnako. Každý z rodičov si však
vyjadrenie maloletého syna vysvetľuje po svojom, matka tak, že otec si syna kupuje a manipuluje proti
nej a otec tým, že syn túži byť s ním a matke sa to bojí povedať. Je zrejmé, že nik z rodičov synovi
skutočne nenaslúcha a nevníma to, čo im chce syn povedať. Rodičia sú zahltený vlastným konfliktom
a dokazovaním si, kto z nich je lepším rodičom, až do tej miery, že pocity a prežívanie vlastného syna

vôbec nevnímajú. Pri tak hlbokom a dlhotrvajúcom rodičovskom konflikte, za súčasného zistenia, že
obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilý, bolo úlohou a povinnosťou súdu upraviť styk otca s maloletým,
synom tak, aby došlo k sanácii rodinných vzťahov a možnosti rozvoja vzťahových väzieb medzi otcom a
maloletýmsynom,čojenepochybnevprospechdieťaťa.Umaloletéhodieťaťasrapídnejšímivývojovými
skokmi má rodič značný vplyv na jeho vývoj vo všetkých oblastiach života, či už vo sfére budovania jeho

sociálnej role, upevňovania individuality dieťaťa, jeho celkového rozvoja osobnosti. S ohľadom na beh
času má na dieťa negatívny dopad aj samotná dĺžka súdneho konania na vytváranie pevných väzieb
s rodičom, do starostlivosti ktorého nebolo zverené, pri chýbajúcom vykonateľnom súdnom rozhodnutí.
Súčasná práva úprava, ako aj judikatúra súdov smeruje k nastaveniu starostlivosti o dieťa zo strany
oboch rodičov rovnomerne, ak tomu nebránia závažné prekážky. Pri neschopnosti rodičov, napriek

vynaloženému úsiliu zo strany súdu a iných v konaní zainteresovaných subjektov (psychologického
poradenstva, spolupráci akreditovaného subjektu) dosiahnuť medzi rodičmi dohodu resp. spolupráci
pri nastavení kontaktu dieťaťa s druhým rodičom, nemôže súd rezignovať na nastavenie základného
rámca fungovania rodinného života v otázke podrobnej a jasnej úpravy styku resp. starostlivosti o
dieťa zo strany oboch rodičov. Najmä v prípadoch ak rezistentný rodič odmieta bez vykonateľného

súdneho rozhodnutia umožniť druhému rodičovi kontakt s dieťaťom a starostlivosť o dieťa v širšej miere,
musí súd vykonať dôsledne dokazovanie a starostlivo zvážiť úpravu styk v prospech a v súlade s
najlepším záujmom maloletého dieťaťa, tak, aby táto úprava pokrývala nielen styk počas bežného roka,
ale aj prázdnin a sviatkov a umožnila aj druhému rodičovi v čo najširšej miere (v závislosti od daného
konkrétnehoprípadu)možnosťpodieľaťsanastarostlivostiavýchovedieťaťa.Vnímanienielenfyzických

potrieb dieťaťa (jeho režimu), ale aj emocionálnych potrieb dieťaťa, spolupráca rodičov a pomoc dieťaťa
sadaptáciounanovésituáciejepredovšetkýmsúčasťouzodpovednejrodičovskejspôsobilosti. Ználezu
ÚS ČR II.ÚS 212/25 zo dňa 12.3.2025 súd uvádza:“ Upravují-li soudy styk rodiče s dítětem nízkého
věku, musí mít vizi budoucího vývoje dítěte a přihlížet k ní. Kromě úpravy navykacího režimu, který je z
povahy věci dočasný, tedy nesmí bez dalšího pominout budoucí běžný styk. Soudy i o styku rozhodují

podle stavu ke dni rozhodnutí, rozhodují však o úpravě styku pro dobu budoucí, proto musí mít vizi
budoucího vývoje dítěte určitého věku a přihlížet k ní.“23. Vzhľadom k vyššie uvedenému je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa dôsledne
riadil vyššie uvedenými zásadami a uprednostnil najlepší záujem dieťaťa, teda jeho potrebu rozvíjania
emocionálnych väzieb s oboma rodičmi, ako aj právo dieťaťa na výchovu zo strany oboch rodičov a

právo každého z rodičov dieťa vychovávať.

24. Na druhej strane považoval odvolací súd za potrebné sa vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným
matkou, ktorá žiadala o zúženie styku otca s dieťaťom z dôvodu nedostatočnej starostlivosti otca
o syna prejavujúcej sa vo veľmi častej chorobnosti syna a nutnosti jeho antibiotickej liečby, čím

dochádza k oslabovaniu jeho imunity. Je tu potrebné uviesť, že lekárskymi správami obsiahnutými v
spise bolo skutočne preukázané, že zdravotný stav maloletého O. je výrazne zhoršený v dôsledku
výraznej oslabenej imunity a diagnostikovaním bronchiálnej astmy, prevažne alergickej, alergickej
rinitídy, gastroezofágovej refluxovej choroby, iného imunodeficitu bližšie neurčeného. Odvolací súd tu
upozorňuje otca, že výrazne zhoršený zdravotný stav maloletého nie je výmyslom matky, ale skutočne
lekármi diagnostikovaný. Odvolací súd teda nerozumie konaniu otca, ak napriek týmto skutočnostiam

zdravotný stav syna zľahčuje a nevenuje mu pozornosť. Nie je pravdivé vyjadrenie otca, že ani zo
znaleckého posudku MUDr. M. B. vypracovaného v trestnom konaní nevyplýva, aby on zdravotný stav
syna zanedbával. V uvedenom posudku znalec jasne konštatoval, že k ochoreniu maloletého veľmi
pravdepodobne dochádza nedostatočným oblečením dieťaťa neprimeranej vonkajšej teplote prostredia
a je nepochopiteľné, že otec si časté ochorenia dieťaťa takmer nevšíma a bagatelizuje ich. Odvolací

súd tu plne súhlasí s vyjadreniu znalca, že je „fascinovaný konaním otca, ktorý po úraze dieťaťa,
zlomeninou predlaktia sa takmer dve hodiny pohybovali po lese a cestovali autobusom a nevyhľadal
okamžitepotrebnúchirurgickúliečbu.“Otecvdanejsituáciineprejavildostatočnúrodičovskúspôsobilosť
spočívajúcu v tom, aby s dieťaťom absolvoval vyšetrenie, ktorý by mu uľavilo od bolesti, ale uprednostnil
svoje potreby, teda snahu vyhnúť sa konfliktu s matkou, čo by mal ako dospelý človek pri racionálnom

vysvetlení situácie matke, zvládnuť. Rovnako iracionálne sa správa matka, ktorá takéto situácie, ak dieťa
utrpí úraz, má žalúdočné problémy a podobne neprimerane „zveličuje“ a vytvára tým konfliktné situácie.
Je pochopiteľné, že matka je z dôvodu častých chorôb dieťaťa unavená a na dieťa reaguje precitlivelo.
Matka si musí uvedomiť, že obaja s otcom maloletého sú rovnocennými rodičmi a je potrebné, aby
zodpovednosť za riadny vývoj syna a to aj v oblasti jeho zdravotného stavu preniesla aj na otca, nie je

nevyhnutné, aby musela všetku starostlivosť o syna zvládať sama. Inak povedané, ak otec sám nebude
mať možnosť participovať na tejto starostlivosti v zmysle osobnej starostlivosti o syna, ak je chorý,
vrátane návštevy lekárov, absolvovania kúpeľnej liečby a pod. nebude schopný matku pochopiť v jej
úzkostných reakciách vo vzťahu k synovi. Zo spisu vyplýva, že otec bol doposiaľ pre syna len niečo
viac ako „animátor voľného času“ bez reálnej možnosti podieľať sa na riadnej starostlivosti o syna, ktorá

zahŕňa nielen športové a voľnočasové aktivity, ale prípravu syna do školy, zvládanie chorôb syna a to aj
vtedy,akjechorobasprevádzanávysokouhorúčkouaabsolvovanievšetkýmvyšetrenísúvisiacichsjeho
diagnózami. Práve úpravou styku otca s dieťaťom v rozsahu nastavenom v napadnutom rozsudku bude
docielené to, aby aj otec prevzal plnú zodpovednosť za výchovu syna. Zároveň tým bude rešpektované
aj vyjadrenie samotného maloletého O., ktorý chce a praje si s otcom tráviť rovnaké množstvo času,

ako s matkou.

25. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom bola len doplnená úprava styku otca s maloletým synom, tak,
aby pokrývala právo otca a dieťaťa na styk počas jarných prázdnin v každom roku. Ide o rozhodnutie
sledujúce najlepší záujem dieťaťa na rovnocennom kontakte s oboma rodičmi.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.