Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202856
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:1225202856.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloletú
S. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX, Y., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov: matky W.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX,
okr. Y., zastúpenej JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Valaškovská č.6210/21, Humenné a otca Ľ. D.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. Č.. XXXX/X J., J.S. - G., toho času K. Č.. XX, J., v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k.
10P/173/2025-47 zo dňa 18.9.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v predmetnej veci v konaní o návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, zastavil konanie v časti návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti otca a v časti o úpravu styku maloletej s matkou (výrok I.), z dôvodu procesnej prekážky
konania - litispendencie podľa § 159 a § 161 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(CSP). Vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), aplikujúc
ustanovenia § 2 a § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a § 324 a nasl.
CSP.

2. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom dňa 11.9.2025, doručenom Mestskému súdu Bratislava (sp.zn.
59P/92/2025), následne postúpenému Okresnému súdu Humenné ako súdu príslušnému na konanie,
domáha nariadenia neodkladného opatrenia v znení petitu návrhu :
„V zmysle § 365 ods. 1 a 2 CMP navrhujem, aby súd do 24 hodín od doručenia tohto návrhu rozhodol
takto:

1. Maloletá S. D. sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca na čas do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej.
2. Matke sa uloží bezodkladne odovzdať dieťa a kompletnú zdravotnú dokumentáciu otcovi (vrátane
výmenných lístkov, nálezov, termínov).
3. Otec je počas trvania opatrenia oprávnený samostatne zabezpečovať zdravotnú starostlivosť (vrátane
dočasnej zmeny/voľby poskytovateľov a objednávania vyšetrení) bez súhlasu druhého rodiča.

4. UPSVaR a OO PZ sa ukladajú povinnosti súčinnosti pri výkone tohto uznesenia; doručovanie
uznesenia po výkone podľa § 365 ods. 5 CMP.
5. Súd upraví styk matky s maloletou počas trvania opatrenia podľa svojho uváženia tak, aby bol
zachovaný pravidelný, nerušený kontakt v primeranom rozsahu s ohľadom na zdravotný režim dieťaťa.“

3. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na ostatné rozhodnutie vo veci

starostlivosti o maloletú Okresného súdu Humenné rozsudkom zo dňa 21.5.2025 sp. zn. 10P/69/2025
o schválení dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej v znení: „„Súd zveruje maloletú S.D., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
majú obaja rodičia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 230 eur mesačne
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od podania návrhu od 14.4.2025. Zaostalé

výživné za obdobie od 14.4.2025 do 21.5.2025 vo výške 502,66 eur je otec povinný uhradiť matke spolu
s bežným výživný do 15.6.2025. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu
od 8.30 hod. do 10.30 hod. a od 14.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky tak, že otec sa maloletou
a matkou stretne pred miestom bydliska maloletej. Každý nepárny týždeň v stredu v čase od 18.00
hod. do 18.30 hod. je otec oprávnený maloletú kontaktovať prostredníctvom sociálnych sieti.“ Aktuálne

súd vedie konanie vo veci návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby bola
maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti a aby súd upravil styk matky s maloletou, vedené pod
sp. zn. 10P/160/2025, kde nebolo súdom rozhodnuté.
Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že podľa obsahu posúdil podanie otca ako neodkladné opatrenie
podľa § 367 ods. 1 CMP, keďže neboli naplnené podmienky na konanie podľa § 365 ods. 1 CMP, lebo
maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu zverená do

osobnej starostlivosti a otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa maloletá ocitla bez akejkoľvek
starostlivosti, resp., že by bol vážne ohrozený alebo narušený jej priaznivý vývoj, život alebo zdravie.
Pretože mal súd za preukázané, že v rovnakej veci, sa vedie konanie pod sp. zn. 10P/160/2025, a ide
o taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie v časti návrhu na
zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a v časti úpravy styku matky a maloletej, zastavil pre

litispendenciu. K časti návrhu, ktorým otec žiadal odovzdať maloletú spolu s kompletnou zdravotnou
dokumentáciou, súd uviedol, že keďže v zmysle § 28 ods. 2 Zákon o rodine, rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia, nebol žiaden z rodičov obmedzený alebo pozbavený rodičovských práv
a povinností a preto aj navrhovateľ ako zákonný zástupca maloletej je oprávnený informovať sa v
zdravotníckom zariadení o zdravotnom stave maloletej. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na časť návrhu

otca, ktorým žiadal aby bol oprávnený zabezpečovať zdravotnú starostlivosť bez súhlasu druhého
rodiča. Zo správy kolízneho opatrovníka, ako aj doloženej prílohy od ošetrujúcej lekárky maloletej, je
zrejmé, že maloletá je dieťa s bežnými detskými ochoreniami a zo strany matky je zabezpečovaná riadna
zdravotná starostlivosť pre maloletú. Preto aj časť návrhu otca, ktorou žiadal, aby sa ÚPSVaR a OOPZ
uložila povinnosť súčinnosti pri doručovaní tohto uznesenia podľa § 365 ods. 5 CMP, v danom prípade

je bezpredmetná. K návrhu otca na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, súd uviedol, že je potrebné
v zmysle zákonnej lehoty uvedenej v § 367 ods. 3 CMP rozhodnúť o samotnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

4. Následným podaním zo dňa 12.9.2025 navrhol otec prikázanie danej veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti podľa § 39 CSP späť Mestskému súdu J..

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, vrátane doplnenia.
Žiadal prednostné a bezodkladné postúpenie jeho návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu
vhodnosti Najvyššiemu súdu SR s tým, že ide o incidenčnú previaznosť k rozvodovej veci 59P/39/2025

a o zásadu zákonného sudcu, pričom do rozhodnutia NS SR nech sa odvolací súd zdrží meritórnych
zásahov do pomerov maloletého dieťaťa. Ak by odvolací súd nepovažoval postúpenie za nevyhnutné,
navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie vec na rozhodnutie podľa § 365 CMP, doplnenie
dokazovania ex officio podľa § 35 CMP, riadne sa vysporiadanie s námietkou miestnej príslušnosti,
prípadnezmenuuznesenieanariadenieneodkladnéhoopatreniavznenínávrhu.Namietalnepreverenie

ním doručených podkladov. Naďalej považuje svoje podanie za návrh podľa § 365 CMP s povinnosťou
rozhodnúť do 24 hodín pri vážnom ohrození zdravia, resp. vývinu. Okresný súd nevysvetlil prečo ním
tvrdené riziká nenapĺňajú § 365 CMP a prečo nevyhodnotil kumuláciu rizík - zrušené gastro, absentujúci
psychológ, chýbajúca riziková ambulancia, akútne ťažkosti. Tým obišiel lex specialis a vyšetrovaciu
povinnosť.Namietalďalejneúplnézistenieskutkovéhostavu,nepreskúmateľnosť.Súdnekritickyprevzal

list lekárky zo dňa 16. 9. 2025 a správu ÚPSVaR zo dňa 16. 9. 2025, hoci existujú zásadné rozpory
a neúplnosť. Dňa 17. 9. 2025 mu matka písomne oznámila, že zvažuje zrušenie styku na 20. 9. 2025
z dôvodu možných nežiaducich účinkov po očkovaní. Následne podľa lekárskych správ zo dňa 19.
9. 2025 u maloletej skutočne nastúpili zdravotné komplikácie, ktoré vyústili do zrušenia styku 20. 9.
2025 pre vysokú teplotu. Ide podľa otca o nový zásadný dôkaz, ktorý potvrdzuje existenciu tvrdených

zdravotných rizík a musí byť zohľadnený v odvolacom konaní. Správa ÚPSVaR uvádza „očné, pľúcne,
gastro a rizikovú ambulanciu“, no neuvádza mená lekárov, dátumy ani nálezy; súd si nevyžiadal spisy a
neporovnal ich s výpisom zo zdravotnej poisťovne. Zastavenie v časti zverenie a styku pre litispendenciu
považuje za predčasné a neodôvodnené. Súd neporovnal materiálnu identitu veci (účastníci, petit,skutkový základ, čas). Návrh z 11. 9. 2025 obsahuje nové septembrové skutočnosti vrátane post-MMR
stavu a je podaný v odlišnom režime § 365 CMP, nejde podľa odvolateľa o totožnú vec. Minimálne bolo
treba oddeliť nové skutky a posúdiť ich; to sa nestalo. Napokon, súd vo vzťahu k petitu „odovzdanie

dokumentácie“ opomenul menej invazívne riešenie a to uložiť matke odovzdať kópie, uviesť termíny
objednania a udeliť súhlasy k nahliadnutiu. Napadnuté uznesenie nezodpovedá štandardu ochrany
dieťaťa podľa § 365 CMP, vychádza z neoverených a rozporných podkladov, neobsahuje presvedčivé
odôvodnenie litispendencie a obchádza § 39 CSP.

6. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu v rámci relevantných skutočností pre toto
konanie uviedla, že považuje za zrejmé, že rodičia aktuálne nie sú schopní medzi sebou plnohodnotne
komunikovať. Otec neodôvodnene spochybňuje rodičovské kompetencie matky. Nie je odborníkom
v oblasti medicíny a nedokáže komplexne posúdiť zdravotný stav dieťaťa. Za účelom preukázania
zdravotného stavu dieťaťa bolo v konaniach doložených množstvo listinných dokladov, správ z vyšetrení
výpis z účtu poistenca maloletej.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
contrario, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu

vecne správne a za aplikácie správnych príslušných zákonných ustanovení aj riadne odôvodnené.

8. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

10. Z predloženého spisu, vrátane konania vedeného pod sp.zn. 10P/160/2025 vyplýva, že vo veci

starostlivosti súdu o maloletú súd už konal (v čase začatia konania a rozhodovania v predmetnej veci)
pod sp.zn. 10P/160/2025 o návrhu otca maloletej, ktorý bol postúpený z Mestského súdu Bratislava dňa
27.8.2025 v rozsahu dočasnej úpravy zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, pričom matke
zostane zabezpečený široký styk. Ďalej otec tam navrhoval, aby si súd vyžiadal kompletnú lekársku
dokumentáciu maloletého dieťaťa od detskej lekárky, ktorá dieťa dlhodobo sleduje, a presné údaje o

tom, u akých lekárov bolo dieťa od 8.4.2025 vyšetrené, s uvedením dátumov a výsledkov vyšetrení.
Súčasne navrhol, aby súd nariadil kolíznemu opatrovníkovi vykonať šetrenie v jeho domácnosti za
účelom objektívneho overenia podmienok starostlivosti o maloleté dieťa. Okresný súd Humenné tak
viedol, resp. vedie konanie, predchádzajúce svojim začatím predmetnému konaniu o návrhu otca zo
dňa 11.9.2025 v rozsahu taktiež úpravy zverenia maloletej do starostlivosti otca (číslo 1. petitu návrhu)

a úpravy styku (č.5). Prvoinštančný súd preto vecne správne konštatoval, že ide v danom prípade o
prekážku už začatého konania (litispendencie), hoc nie v celom rozsahu petitu návrhu, a neostalo mu
iné ako predmetné, neskôr začaté konanie, v dotknutej časti zastaviť.

11.Kodvolacímnámietkamodvolacísúdvovšeobecnostizdôrazňuje,žestarostlivosťsúduomaloletého

je priebežná činnosť súdu od začatia prvého konania, týkajúceho sa maloletého dieťaťa, až do jeho
plnoletostiajerealizovanábezohľadunato,čojekonkrétnepredmetomnávrhu,príp.záujmumaloletého
dieťaťa, pričom súd má možnosť konanie začať aj z úradnej moci. Okruh účastníkov je upravený v
§ 7 CMP s tým, že v týchto konaniach budú mať postavenie účastníka všetci tí, o ktorých právach
a povinnostiach sa má konať, a to aj vtedy, ak bolo konanie začaté na návrh. Konanie vo veci

starostlivosti o maloletého je každé konanie, ktoré sa týka jeho osoby a ktorého hmotnoprávna úprava
vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Objektívnym explicitne ustanoveným zákonným kritériom
na rozhodnutie v konaniach o úprave rodičovských práv k maloletému dieťaťu je najlepší záujem
maloletého. Koná a rozhoduje pri tom vo všetkých konaniach, týkajúcich sa toho istého maloletého
dieťaťa alebo aj jeho súrodencov, ak majú spoločných rodičov, jeden rodinný sudca a to pre všetky typy

konaní, vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP).
Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok je pri tom k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok vo vzťahu špeciality, pričom základná koncepcia mimosporových konaní je iná ako
v sporových konaniach a sú charakteristické zvýšeným zasahovaním štátu do konania autoritatívnez úradnej povinnosti. V mimosporových konaniach súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov a
môže rozhodnúť aj ultra petitum (§ 40). Podľa § 30 CMP, súd postupuje v súčinnosti s ostatnými
subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, čomu nijako

neprospieva aktivita rodičov - otca, prejavujúca sa priebežným podávaním návrhov v danom prípade,
najmä za využívania inštitútu neodkladného opatrenia, keď s každým podaným návrhom sa súd musí
zákonným spôsobom vysporiadať. Odvolací súd tak z výkladu citovaných zákonných ustanovení po
preskúmaní oboch konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú nekonštatuje namietané nesplnenie
podmienky totožnosti predmetu konania, pričom totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa

návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného
z rovnakého skutkového základu či skutkového deja, t.j. ak je založený na rovnakých skutkových
okolnostiach a rovnakom právnom dôvode (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 642 - 646:
A. Löwy). Litispendencia pri tom je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti
odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla (Najvyšší
súd SR, sp. zn. 3 Cdo 290/2012).

12. V časti výroku II. napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa č.2. a 3. a 4. petitu návrhu otca,
odvolací súd obdobne konštatuje vecnú správnosť s tým, že už len nadväzuje na dôvody súdu prvej
inštancie, keďže konanie pred súdom prvej inštancie tvorí jeden celok s konaním pred odvolacím
súdom (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020 a ÚS SR vo veciach II. ÚS

78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Navyše, všeobecné princípy, z ktorých vychádza súd pri aplikácii
inštitútu sú účastníkom, najmä odvolateľovi už známe z predchádzajúcich viacerých konaní vo veci
starostlivosti o jeho maloletú dcéru. Odvolací súd totožne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že z
vyjadrení otca, matky, kolízneho opatrovníka, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavú
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v celom navrhovanom rozsahu a takéto neboli zistené

ani v priebehu odvolacieho konania. Úlohou súdu, tak prvoinštančného ako ani odvolacieho, nie je
analyzovať a preskúmavať zdravotný stav dieťaťa z pohľadu medicínskeho, komparovať indkátory
potenciálnych zdravotných rizík a pod. Takú mu neukladá ani zákonný kódex, v princípoch ukotvený na
zásade materiálnej pravdy v zmysle vyšetrovacieho princípu čl.5,6,10,12 CMP). Ani odvolací súd nemá
napokon dôvod nedôverovať lekárskym správam, preukazujúcim zdravotným stavom maloletej mieru

starostlivosti toho- ktorého rodiča o maloletú, pričom otec ani len neosvedčil opak, čím tak jeho námietky
ostávajú v rovine tvrdení. Otázka nie akútnej zdravotnej starostlivosti dieťaťa by sa nemala riešiť
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ale v konaní vo veci samej po vykonaní potrebného
dokazovania a pri rešpektovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Všetko za predpokladu, že
nedôjde k zhode, resp. dohode rodičov, ktorú zákon vždy uprednostňuje. Nedošlo tu záverom k splneniu

zákonných podmienok pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia v samostatnom konaní vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa.

13. Bližšie k odvolateľom požadovanej aplikácii konkrétneho ustanovenia pre nariadenie neodkladného
opatrenia odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú

úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl.
CMP. Civilný mimosporový poriadok upravuje osobitne aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. K aplikácii tak závažného inštitútu v zmysle navrhovaného § 365
CMP, obdobne § 367 CMP, z hľadiska zásahu do rodičovských práv a povinností a do práv dieťaťa,
môže súd pristúpiť v zmysle zákonných nastavení len v prípade, že sa maloletý ocitne bez akejkoľvek

starostlivosti alebo jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený. Súčasne
musí byť osvedčená existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku súdu, pričom vážnosť situácie, v
ktorej sa dieťa ocitne, je potrebné riešiť bezodkladne. Uvedený zákon v kompetencii súdu má na mysli
príkladne deti opustené, situácie osamotenia maloletého dieťaťa v dôsledku tragickej udalosti a pod.
a za druhej eventuality ráta s akútnym dočasným zásahom súdu v situácii, keď osoby zabezpečujúce

starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, ohrozujúco dieťa, alebo túto
nevykonávajú vôbec. K odvolacej námietke v danej veci odvolací súd opätovne konštatuje, že v priebehu
celého konania takéto ohrozenie maloletej nebolo osvedčené. Okolnosti možného narušenia zdravého
výchovného prostredia maloletého dieťaťa v stabilnom prostredí matky, ale tiež otca, ako aj záujem
maloletej na osobnej starostlivosti oboma rodičmi, má byť predmetom riadneho dokazovania v konaní

vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností. Toto konanie nijako nemôže byť nahrádzané, či
„urýchľované“užívaníminštitútuneodkladnéhoopatrenia.Maloletémudieťaťujeposkytovanáprimeraná
starostlivosť zo strany matky vo vyhovujúcom prostredí, čo preskúmal a potvrdil kolízny opatrovník,
tiež pediater v rámci pôsobnosti a námietky o ohrozovaní zdravia dieťaťa, tak ostávajú opakovanezdôrazňujúc len v rovine subjektívnych vyjadrení otca. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých
konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa,
ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto, svojim významom

osobitného procesného inštitútu, presadzovaním osobných zámerov rodičov, poskytovaním právnej
ochrany ktorémukoľvek rodičovi, riešením ich vzťahových problémov a tým dosiahnutím výhodnejšieho
postavenia jedného z rodičov.

14. K odvolacím námietkam odvolací súd vo všeobecnosti tiež zdôrazňuje, že konanie vo veci

starostlivosti o maloletého je každé konanie, ktoré sa týka jeho osoby a ktorého hmotnoprávna úprava
vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Objektívnym explicitne ustanoveným zákonným kritériom
na rozhodnutie v konaniach o úprave rodičovských práv k maloletému dieťaťu je najlepší záujem
maloletého. Koná a rozhoduje pri tom vo všetkých konaniach, týkajúcich sa toho istého maloletého
dieťaťa alebo aj jeho súrodencov, ak majú spoločných rodičov, jeden rodinný sudca a to pre všetky
typy konaní, vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111

CMP). Príslušnosť súdu na konanie o neodkladnom opatrení má svoju špecifickú úpravu. Miestna
príslušnosť súdu sa určuje podľa bydliska maloletého dieťaťa, ktoré je určené dohodou rodičov, alebo
iným zákonným spôsobom. Z hľadiska účelu inštitútu pri jeho naliehavosti umožňuje zákonná úprava aj
rýchle a hospodárne rozhodnutie miestne nepríslušným súdom v prípade nutnosti, čo ale nie je tento
prípad.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd v danom
prípade postupoval procesne správne, keď v reťazení návrhov odvolateľa rozhodol o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vecne správny je jeho záver aj o zastavení konania v časti
návrhu a zamietnutí čo do zvyšku, preto napadnuté uznesenie odvolací súd v zmysle ustanovenia §

387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

16. Odvolací súd poznamenáva, že opakovane podávané návrhy rodičov v rôznych konaniach vo veci
starostlivosti súdu o ich maloleté dieťa, samostatne i spoločne s inými podaniami, nijako neprispejú k
efektívnemu riešeniu situácie v rodinných vzťahoch účastníkov. Nie je možné súčasne konať o dvoch

úplne rovnakých návrhoch vo veci samej, alebo aj o totožných návrhoch na nariadenie neodkladného
opatrenia, či výkonu rozhodnutia, pričom ide o neodstrániteľnú prekážku konania. Návrhy účastníkov,
či už vo forme zmeny podaného návrhu, alebo protinávrhu, je potrebné uplatniť zákonným spôsobom v
rámci už prebiehajúceho konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).