Uznesenie – Konkurz Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32OdS/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212117
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125212117.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. C. XXX/XX, XXX XX
D., právne zastúpený: JUDr. Peter Bojda, advokát so sídlom Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, IČO: 50 400
916, o návrhu dlžníka na určenie splátkového kalendára, takto

r o z h o d o l :

I. Súd poskytuje dlžníkovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. C. XXX/XX, XXX XX D. ochranu pred
veriteľmi.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany
pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia
EurópskehoParlamentuaRady(EÚ)2015/848z20.mája2015oinsolvenčnomkonanívúčinnomznení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: LexCreditor k. s., so sídlom kancelárie: Kalnická cesta 829/8,

934 01 Levice, IČO: 47 245 913, značka správcu S 1636.

IV. Súd ukladá dlžníkovi povinnosť zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu
náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania vo výške 500 eur do 7 dní od výzvy
správcu na zloženie preddavku.

V. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 14.11.2025, doručeným súdu dňa 14.11.2025, sa dlžník domáha, aby ho súd oddlžil
určením splátkového kalendára podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

2. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou,
je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona

a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

3. Podľa § 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

4. Podľa § 166 ods. 3 a 4 ZKR, (3) dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh

na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanieexekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je
povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára
vyhlásiť, že je platobne neschopný.

5. Podľa § 168 ZKR, (1) návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený
podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva
elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára
špecializovaného portálu; návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných

náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a iných náležitostí ustanovených týmto
zákonom návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho
aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku
a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam záväzkov,
e) prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov, f) prehľad očakávaných
výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a g) posledných päť daňových priznaní25d)

dlžníka, ak boli podané, h) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, i) doklad nie starší ako 30 dní
preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

6.Podľa§168aZKR,(1)súdnajneskôrdo15dníoddoručenianávrhunaurčeniesplátkovéhokalendára
poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená

osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne
zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná
pochybnosť o jeho pravdivosti, e) od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň
tri roky, f) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár. (2) Ak nie
sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie

splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví. (3) V uznesení o poskytnutí ochrany pred
veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu
náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych
dní od výzvy správcu, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie
končí.

7. Podľa § 166j ods. 1 veta prvá ZKR, správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou
technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

8. Podľa § 166j ods. 4 ZKR, súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu

konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

9. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového
kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo
advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej

pomoci podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

11. Podľa § 196a ods. 1 písm. d) ZKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný
súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.

12. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
má dlžník bydlisko alebo sídlo.

13. Podľa § 171 ZKR, súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do
poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného

mimosporového poriadku.14. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

15. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

16. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

17. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7

ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

18. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie

Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

19. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom

konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

20. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

21. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek druhý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade samostatne
zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa
nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby
neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti

o začatie insolvenčného konania.

22. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je

právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

23. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

24. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

25. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.26. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod ?1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlžení
splátkovým kalendárom (§ 196 ZKR v spojení s § 156 CSP) podľa štvrtej časti ZKR.

27. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania (§ 196 ZKR v spojení s § 161 ods. 1 CSP),
pričom zistil, že návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne, miestne i funkčne
príslušný na konanie o návrhu dlžníka (§ 171 ZKR v spojení s § 5 CMP a § 196a ods. 1 písm. d/
ZKR). Súd nezistil nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky

[medzinárodnej] právomoci osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia).

28. Medzi formálne podmienky na poskytnutie ochrany pred veriteľmi (rozhodovanie o poskytnutí ktorej
je prvou fázou konania o oddlžení splátkovým kalendárom) patrí návrh na určenie splátkového kalendára
podaný dlžníkom – fyzickou osobou (§ 166, § 168 ods. 1 ZKR), ktorá je zastúpená zákonom stanoveným
spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí Centrum právnej pomoci) (§ 166k

ZKR), obsahujúci všetky stanovené náležitosti (§ 168 ods. 2 a 3 ZKR).

29. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na poskytnutie
ochrany pred veriteľmi naplnené.

30. Medzi materiálne podmienky pre poskytnutie ochrany pred veriteľmi (§ 166 ZKR) patrí predovšetkým
platobná neschopnosť dlžníka (§ 166 ods. 1, ods. 4 ZKR), ktorú ZKR definuje ako stav, keď dlžník
nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods. 2 veta tretia
ZKR), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá pochybnosti, kedy
vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať návrh na vyhlásenie

konkurzu (§ 166 ods. 4 v spojení s § 168 ods. 2 písm. h/ a § 168a ods. 1 písm. d/ ZKR) a dokladu
nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania (§ 168
ods. 2 písm. i/ v nadväznosti na § 166 ods. 3 ZKR). Ďalšími materiálnymi podmienkami vyhlásenia
oddlžovacieho konkurzu (§ 166 ods. 2 a 5 a § 168a ods. 1 písm. e/ ZKR) je uplynutie aspoň 10-tich rokov
od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti ZKR, to,

že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody a že od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi
uplynuli aspoň tri roky (ktorá podmienka prichádza do úvahy vtedy, ak súd v skoršom konaní rozhodol
o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, avšak následne došlo k skončeniu alebo zastaveniu konania a súd
nepokračoval v konaní – ak by totiž súd v predchádzajúcom konaní určil splátkový kalendár, aplikovala
by sa desaťročná zákazová lehota).

31. Aj všetky tieto materiálne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, keď okrem iného dlžník
v návrhu vyhlásil, že je platobne neschopný, v súvislosti s čím je relevantné aj preukázanie podmienky
vedenia exekučného konania na dlžníka ako povinného k návrhu pripojeným dokladom, nie starším
ako 30 dní. Súčasne nebolo zistené, že by na majetok dlžníka bol v posledných 10-rich rokoch podľa

štvrtej časti ZKR vyhlásený konkurz alebo bol dlžníkovi určený splátkový kalendár, že by od posledného
poskytnutia ochrany pred veriteľmi neuplynuli aspoň tri roky a že by bol dlžník vo výkone trestu odňatia
slobody.

32. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v § 168a ods.

1 ZKR na poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) o
ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom (v spojení s § 166j ods. 1 veta prvá ZKR), (ii/) o uložení povinnosti dlžníkovi
zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených
s vedením konania, vo výške vo výške 500,- eur, stanovenej v § 12a ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“) za výkon
funkcie správcu v konaní podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorým je aj konanie
o oddlženie konkurzom – § 166 ZKR), a to do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku (§ 168a
ods. 3 ZKR).

33. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa § 168a ods. 1 ZKR poskytol dlžníkovi ochranu pred
veriteľmi, v III. výroku podľa § 168a ods. 1 v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR ustanovil správcu
v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkovschválených ministerstvom a v IV. výroku podľa § 168a ods. 3 ZKR uložil dlžníkovi povinnosť zložiť
na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených s vedením
konania vo výške 500,- eur (podľa § 12a vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) do 7 dní od výzvy správcu na

zloženie preddavku.

34. V prípade, ak súd uznesením poskytne (dlžníkovi) ochranu pred veriteľmi, je jeho povinnosťou
podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak
uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje

v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

35. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej

právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

36. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska

systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému

dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

37. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný

skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

38. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej

súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konania o oddlžení (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl.
2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že

podľa vnútroštátneho práva sa konanie o oddlžení začína podaním návrhu na oddlženie konkurzom
alebo splátkovým kalendárom (§ 166 ZKR, § 196 ZKR v spojení s § 156 CSP).

39. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konaní

o oddlženie splátkovým kalendárom podľa štvrtej časti ZKR uznesenie o poskytnutí ochrany pred
veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v
§ 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené
v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení

takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods.
1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2
ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní).

40. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konaní o oddlženie splátkovým kalendárom uznesenie súdu
o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkovje okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto
zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí
(pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

41. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný

charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

42. V prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu dlžníka na oddlženie
splátkovým kalendárom a jeho príloh, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého
pobytu, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI fyzickej osoby –
nepodnikateľa (resp. podľa nariadenia inej fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby)

podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho vety druhej
nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského
štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného
konania.Vzhľadomnato,ževzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonanísavprípadekonaniaooddlžení
splátkovým kalendárom podľa štvrtej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia

o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, podanie návrhu na oddlženie splátkovým
kalendárom podľa štvrtej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať
ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

43. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“, avšak tento pojem je

zaužívaným konceptom medzinárodného práva súkromného a osobitne aj európskeho medzinárodného
práva súkromného a v tomto zmysle ho je preto potrebné vykladať aj na účely nariadenia o insolvenčnom
konaní.

44. V zmysle judikatúry Súdneho dvora sa obvyklý pobyt fyzickej osoby určuje na základe súhrnu

osobitných skutkových okolností každého prípadu, najmä na základe fyzickej prítomnosti v členskom
štáte, jej trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodov pobytu (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra
2010 vo veci C-497/10, Barbara Mercredi v. Richard Chaffe).

45. Súd v prejednávanej veci, vychádzajúc z uvedených kritérií stanovenia obvyklého pobytu, dospel

na základe návrhu dlžníka na oddlženie splátkovým kalendárom a jeho príloh k záveru, že dlžník má
tak v čase vydania tohto uznesenia o poskytnutí ochrany (dlžníkovi) pred veriteľmi podľa § 168a ods.
1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas6-mesačnejsuspenzívnej
lehote predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom obvyklý pobyt na území Slovenskej

republiky. Tento záver súd odôvodňuje najmä tým, že z návrhu dlžníka a jeho príloh vyplynulo, že
dlžník má v Slovenskej republike slovenských veriteľov, býva a aj v suspenzívnej lehote býval na území
Slovenskejrepubliky,jetuzamestnanýamáturodinnéväzby.Súčasneznávrhuajehoprílohnevyplynuli
žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali o uvedenom akékoľvek pochybnosti.

46. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods.
1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie splátkovým kalendárom obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1

pod odseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého
pobytu, teda v Slovenskej republike.47. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade fyzickej osoby, ktorá

nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, by malo byť možné, ak sa napríklad hlavná časť majetku
dlžníka nachádza mimo členského štátu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt, alebo ak možno preukázať,
že jeho hlavným dôvodom na zmenu miesta obvyklého pobytu bolo požiadať o začatie insolvenčného
konania v novej jurisdikcii, a ak by sa touto žiadosťou významne poškodili záujmy veriteľov, ktorí
s dlžníkom jednali pred takouto zmenou miesta.

48. Súd z návrhu a jeho príloh v prejednávanej veci existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností,
ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho obvyklého
pobytu.

49. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej

domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku treťom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto
je miesto obvyklého pobytu dlžníka. Keďže dlžník má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, má
tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia
o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného
konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia

o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods.
1 ZKR v konaní o oddlženie splátkovým kalendárom (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

50. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného

predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (poskytnutie
ochrany pred veriteľmi), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi
uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania
pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po
začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca

vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

51. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného

konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania
podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v V. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia
o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok
dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov
dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom

štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

52. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú
právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o

oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou
hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň
po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom
súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom

registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

Právne účinky zverejnenia tohto súdneho rozhodnutia nastávajú nasledujúci deň po jeho faktickom
zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta druhá ZKR).