Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203525
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203525.1

Uznesenie

OkresnýsúdPezinokvprávnejvecinavrhovateľa:TERRASVKs.r.o.,sosídlomTeodoraTekela6478/3,
Trnava, IČO: 53 967 917, zastúpený Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava,
proti odporcovi: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., štátny občan SR, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.10.2025 zamieta.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom zo dňa 31.10.2025 na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa
3.11.2025, sa navrhovateľ domáha aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho
práva a akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľností, vrátane zriadenia vecného bremena a záložného práva,
nachádzajúcich sa v okrese Senec, obec D., katastrálne územie D., zapísaných v katastri nehnuteľností,

vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom na LV č. XXXX: rodinný dom so súpisným
číslom XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXXX/XXX o výmere 162 m2, pozemok parc.
reg. „C“ č. XXXXX/XXX o výmere 162 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc.
reg. „C“ č. XXXXX/XXX o výmere 456 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a navrhovateľovi
aby súd uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa vydania tohto uznesenia podať na príslušný súd žalobu,
predmetom ktorej bude nárok navrhovateľa voči odporcovi na náhradu škody spôsobenej odporcom pri

výkone pracovnej činnosti. Navrhol tiež odporcu zaviazať na náhradu trov tohto konania.
2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ skutkovo odôvodnil tvrdením, že ako
zamestnávateľ uzatvoril s odporcom, ako zamestnancom, dňa 20.8.2023 a následne dňa 30.9.2024,
pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporca pre neho vykonával pracovnú činnosť na vedúcej pozícií
manažéra. Obsahom výkonu pracovnej činnosti odporcu boli najmä činnosti spojené s bežným chodom
a vedením spoločnosti, s čím bolo spojené oprávnenie odporcu nakladať s finančnými prostriedkami a

účtovníctvom spoločnosti, riadiť a organizovať prácu iných zamestnancov, zabezpečovať komunikáciu
s obchodnými partnermi, klientmi a dodávateľmi, ako aj vykonávať ďalšie činnosti, nevyhnutné pre
riadne vedenie a chod spoločnosti. Odporcovi bola zároveň zo strany navrhovateľa odovzdaná jediná
firemná platobná karta (k bankovému účtu navrhovateľa bola bankou vydaná len jedna platobná karta,
ktorá bola odovzdaná odporcovi) za účelom zabezpečenia úhrad nákladov spoločnosti, spojených s
bežným fungovaním spoločnosti. Za účelom bezproblémového výkonu všetkých vyššie uvedených

pracovných činností boli odporcovi poskytnuté aj prístupové údaje do internet bankingu. Navrhovateľ
v nadväznosti na vykonanie interného auditu a preverenia hospodárenia spoločnosti získal informácie
o zneužití oprávnení a prístupov odporcu, ktoré mu boli poskytnuté v súvislosti s výkonom jeho
pracovnej činnosti. Odporca v priebehu rokov 2024 a 2025 prostredníctvom firemnej platobnej karty
vykonával prevody finančných prostriedkov z firemného účtu (IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX) na jeho vlastný osobný účet vedený v spoločnosti Revolut (IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX)

v celkovej výške 18 585,- eur a to bez existencie akéhokoľvek právneho či obchodného dôvodu,
ktorý by tieto transakcie legitimizoval. Uvedené prevody neboli nijakým spôsobom preukázané akovýdavky, súvisiace s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa. Ako vyplýva z výpisu prevodov, tak
niektoré bezhotovostné transakcie boli označené ako pôžička, ktorú však navrhovateľ ani v jednom
prípade neschválil, resp. o nich nemal ani len vedomosť a iné neboli označené žiadnou poznámkou.

S poukazom na opakovaný charakter prevodu finančných prostriedkov navrhovateľa na osobný účet
odporcu po dobu dvoch rokov navrhovateľ zastáva názor, že konanie odporcu bolo účelové a vedomé,
pričom bez ohľadu na dôvodné podozrenie navrhovateľa na naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, mu nepochybne vznikla škoda vo výške 18 585,-
eur v dôsledku konania odporcu. Odporca ďalej v roku 2024 uskutočnil desať výberov hotovosti

prostredníctvom firemnej platobnej karty z bankomatu, ktoré neboli účtovne zaznamenané a neexistuje
o nich žiadny záznam o použití v rámci výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Inými slovami
odporca vykonával opakovane výbery hotovosti z bankového účtu bez toho, aby tieto hotovostné
peňažné prostriedky boli podložené faktúrami, účtenkami či inými relevantnými dokladmi, ktoré by
preukazovali ich súvislosť s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa. Odporca prostredníctvom výberov
hotovosti, ku ktorým neexistujú účtovné záznamy, spôsobil škodu v celkovej výške 12 620,- eur. Za

účelom zabezpečenia evidencie účtovníctva bol odporcovi zriadený prístup do účtovného systému
Matrix, ktorý slúži na zaznamenávanie všetkých hotovostných platieb zo strany zákazníkov vrátane
výberov tržieb a predstavuje komplexný nástroj na evidenciu hotovosti v registračnej a účtovnej pokladni
navrhovateľa. V tomto účtovnom systéme sa pri každom zázname uvádza meno, alebo poznámka,
slúžiaca na jednoznačnú identifikáciu osoby, ktorá daný výber uskutočnila, pričom každý zápis bol

vykonaný osobou, kto hotovosť z pokladne prevzal alebo hotovosť do pokladne uložil. Na základe
jednotlivých zápisov v účtovnom systéme Matrix má navrhovateľ preukázané, že odporca v rokoch 2024
a 2025 vybral z hotovostnej pokladne celkovo sumu vo výške 51 475,- eur, pričom k 74 výberom v
celkovej sume 43 867,- eur neexistujú záznamy o tom, aby tieto finančné prostriedky navrhovateľa boli
použité na úhradu nákladov, alebo aby boli vložené na bankový účet. Odporca preto s ohľadom na

absenciu akýchkoľvek záznamov s nakladaním hotovostných peňažných prostriedkov, nachádzajúcich
sa v pokladni navrhovateľa, ktoré navrhovateľ v zmysle účtovného systému vybral, zastáva názor,
že odporca obdobne, ako v predošlých prípadoch bezhotovostných prevodov a výberov hotovosti
z bankomatu, spreneveril finančné prostriedky navrhovateľa, čím mu spôsobil škodu v celkovej výške
43 867,- eur. V nadväznosti na vykonaný interný audit bolo ďalej zistené, že odporca v rámci svojej

vedúcej pracovnej pozície komunikoval v mene navrhovateľa s dodávateľmi a vykonával objednávky
tovarov a služieb, ktoré nemajú súvislosť s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa a s najväčšou
pravdepodobnosťou slúžili na osobnú potrebu odporcu. V dôsledku týchto objednávok odporcu boli
podľa informácií zo strany dodávateľov poskytnuté odporcovi nasledovné tovary a služby: dodanie
terasovej dlažby spoločnosťou 4you vision, s. r. o. v hodnote 2 093,- eur, dodávka a inštalácia

vstavaných nábytkových prvkov spoločnosťou 4you vision, s.r.o. v hodnote 32 697,- eur, „počítačové
služby“, poskytnuté spoločnosťou LKLK s.r.o. za 300,- eur, 300,- eur a 240,- eur, pričom navrhovateľ
aktuálne nedisponuje žiadnymi dokladmi, ani informáciami o skutočnom dodaní týchto služieb, nakoľko
boli dodané odporcovi. Faktúra od spoločnosti 4you vision, s. r. o. na sumu 32 697,- eur nebola
navrhovateľom uhradená, avšak jej existenciou a dodaním tovaru a služieb odporcovi, ktorý vystupoval

v mene navrhovateľa, bol vytvorený záväzok, ktorého plnenia sa dodávateľ v súčasnosti domáha
priamo voči navrhovateľovi. Faktúra spoločnosti 4you vision, s. r. o. na sumu 2 093,- eur však bola
odporcom uhradená z finančných prostriedkov navrhovateľa, pričom v zmysle faktúry malo ísť o
dodanie dlažbových tvaroviek a schodníc, o ktorých navrhovateľ nemá žiadnu vedomosť. S poukazom
na uvedené odporca v rámci svojej vedúcej pracovnej pozície zneužil svoje postavenie a v mene

navrhovateľa objednal dodanie tovaru a služieb na jeho vlastnú osobnú potrebu, pričom navrhovateľ o
ich objednaní ako aj dodaní nemal do vykonania interného auditu žiadnu vedomosť. Odporca navyše
za dodanie dlažbových tvaroviek a schodníc zaplatil dodávateľovi z firemného účtu navrhovateľa,
čím vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 2 093,- eur. Aktuálne eviduje ďalšie faktúry, vystavené
dodávateľmi za dodanie ďalších tovarov a služieb odporcovi, o ktorých navrhovateľ nemá vedomosť a

preto uvedené okolnosti sa preverujú u príslušných dodávateľov s cieľom získania detailných informácií,
avšak s ohľadom na aktuálny nedostatok informácií ich navrhovateľ nezahrnul do tohto návrhu, no
po preverení budú v prípade preukázania ďalšej sprenevery zo strany odporcu, uplatnené žalobou na
náhradu škody. V zmysle vyššie uvedeného bola na základe vykonaného interného auditu a preverenia
hospodárenia zistená celková škoda vo výške 77 165,- eur, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním

odporcu, ktorý zneužil oprávnenia a postavenie vedúcej pracovnej pozície u navrhovateľa, ako svojho
zamestnávateľa tým, že vykonal neoprávnené prevody finančných prostriedkov z firemného účtu na
osobný účet v celkovej výške 18 585,- eur, neodôvodnené hotovostné výbery prostredníctvom firemnej
karty v celkovej výške 12 620,- eur, neoprávnené výbery hotovostných tržieb z pokladne navrhovateľav celkovej výške 43 867,- eur, objednávku dodania dlažbových tvaroviek a schodníc na jeho osobnú
potrebu v mene a na účet navrhovateľa v celkovej výške 2 093,- eur. Navrhovateľ ďalej k veci uvádza, že
mázáujemnavymáhanínáhradyškodyododporcu,avšaksohľadomnadlhotrvajúcuúčelovosťkonania

odporcuexistujedôvodnáobava,žepopodanížalobyonáhraduškodysaodporcazbavísvojhojediného
majetku, a to nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných na LV č. XXXX,
čím dôjde k nevymožiteľnosti náhrady škody v exekučnom konaní, nakoľko navrhovateľ nemá vedomosť
o iných majetkových právach odporcu, ktoré by mohli slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky. V prípade
nariadenia neodkladného opatrenia si navrhovateľ bezodkladne uplatní na príslušnom súde svoj nárok

na náhradu škody s tým, že prípadná vymožiteľnosť v rámci exekučného konania bude zachovaná. V
rámci súdneho konania vo veci samej môže navrhovateľ ďalej preukázať aj podrobnosti, týkajúce sa
postavenia a pracovnoprávneho zaradenia odporcu v rámci podnikania navrhovateľa prostredníctvom
výpovedí zamestnancov navrhovateľa a zároveň aj podrobnosti týkajúce sa objednávania tovaru a
služieb na osobnú potrebu u dodávateľov prostredníctvom svedeckých výpovedí zodpovedných osôb
jednotlivých dodávateľov. S ohľadom na výšku spôsobenej škody, ako aj s ohľadom na absolútny

nezáujem odporcu na riešení tejto situácie, má za to, že osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
ako aj existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko je nepochybne osvedčené spôsobenie
škody v značnom rozsahu, pričom z majetkových pomerov odporcu je navrhovateľovi známy výlučne
majetok, predstavujúci nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané na LV č.
XXXX, bez ktorých by bol nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi nevymožiteľný v

exekučnom konaní. Z príslušného listu vlastníctva je zároveň zrejmé, že voči odporcovi sa už vedie
iná exekúcia, z čoho možno rovnako vyvodiť odôvodnený záver, že v prípade ďalšieho zaťaženia,
prípadne prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, je skutočne ohrozená vymožiteľnosť
nároku navrhovateľa. Ak by totiž navrhovateľ podal žalobu o náhradu škody voči odporcovi a ten
by previedol nehnuteľnosti na inú osobu (či už kúpnou alebo darovacou zmluvou), alebo by zriadil

vecné bremená doživotného užívania tretím osobám, bola by značne sťažená, resp. úplne znemožnená
možnosť vymoženia nároku navrhovateľa na náhradu škody s poukazom na to, že navrhovateľovi nie je
známy žiadny iný majetok odporcu, z ktorého by mohla byť jeho pohľadávka uspokojená.
3 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ za prostriedky procesného útoku
označil: prihlásenie žalovaného ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne zo dňa 21.8.2023, oznámenie

zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie zo dňa
21.8.2023, pohyby na bežnom účte za rok 2024, pohyby na bežnom účte za rok 2025, zoznam
neoprávnených výberov hotovosti, výstup z účtovného systému Matrix – zoznam výberov hotovosti
z pokladne, screen z interného systému k výberom z pokladne, faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č.
XXXXXXX, č. XX/XX, č. XX/XX, doklad o úhrade faktúry. Označené listinné dôkazy navrhovateľ k návrhu

na nariadenia neodkladného opatrenia pripojil.
4 Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5 Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

6 Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7 Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
8 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9 Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
10 Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností,
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11 Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12 Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.13 Podľa § 328 ods. 1,2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14 Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
15 Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
16 Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
17 Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
18 Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou
pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov

by bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej
úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany

sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu, je povinná strana podávajúca návrh
a to v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu.
19 Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri

bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek
okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň
osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia

možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je
potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia
umožňujúsúduprijaťzáverodôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťbezodkladneochrana

a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je
súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie a to: 1/. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2/. ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v
praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné

opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť,
aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že
nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a
opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery)
nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

20 Preskúmaním návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných
dôkazov, vrátane LV č. XXXX k. ú. D., obec D., okres Senec /z verejne dostupeného portálu
katastra nehnuteľností, ex offo, § 185/2 CSP/, mal súd navrhovateľom za osvedčené, že odporca je
zamestnancom navrhovateľa od 21.8.2023, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorým
sa požadované neodkladné opatrenie týka, tiež že tieto nehnuteľnosti sú zaťažené ťarchami (záložným

právom v prospech ČSOB a.s. a exekučným záložným právom v prospech NOV design s.r.o.), taktiež
z k návrhu pripojených listinných dôkazov (pohyby na bežnom účte za rok 2024 a 2025, zoznam
neoprávnených výberov hotovosti, zoznam výberov v hotovosti, faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX,
č. XXXXXXX, č. XX/XX, G. XX/XX, doklad o úhrade faktúry) mal za predbežne osvedčené v rokoch2024 a 2025 vykonávanie prevodov z účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) na účet IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej výške 18 585,- eur, výbery z hotovostnej pokladne navrhovateľa a
bankomatu,objednávkyvmenenavrhovateľanatovaryaslužbyvsumách2093,-eur,32697,-eur,300,-

eur, 300,- eur a 240,- eur. Skutková otázka o neoprávnenosti konania odporcu v súvislosti s peňažnými
prostriedkami navrhovateľa bude predmetom dokazovania v konaní o veci samej. Uvedeným mal súd
navrhovateľom za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania o neodkladnom
opatrení /pracovnoprávny vzťah/ a predbežne právny základ prípadného nároku navrhovateľa na
náhradu škody /§ 177 a nasl. zákona NR SR č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce/. Navrhovateľ však

žiadnym spôsobom neosvedčil /a ani netvrdil v návrhu/ žiadne také reálne úkony odporcu, relevantné
ku dňu tohto rozhodnutia, ktoré by smerovali k zmenšovaniu jeho majetku, čím podľa názoru súdu
neosvedčil tvrdenie o obave, že budúca exekúcia, v prípade úspechu v spore o náhradu škody, bude
ohrozená, čím nenaplnil zákonné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
S poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP totiž platí, že: „Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia
by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. " (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Len
púhe tvrdenie navrhovateľa o obave, že vzhľadom na dlhotrvajúcu účelovosť konania odporcu po podaní
žaloby vo veci samej o náhradu škody, by sa odporca mohol zbaviť jediného svojho majetku, nie je

v zmysle ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít pre nariadenie neodkladného opatrenia,
postačujúce. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť.
21 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania
o neodkladnom opatrení nepriznal, keďže mu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne
trovy nevznikli a žiaden mu z obsahu spisu ani nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto

uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach / § 357 písm. d) CSP/.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné /§ 358 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.