Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209081
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124209081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, Y., zastúpený JUDr. Mgr. Radim Komka LL.M., advokát, so sídlom Hlavná 25, Prešov, IČO:
41 343 859, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 27.03.2025, č.k. 16Csp 157/2024 - 69,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV. a VI.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o
poskytnutípovolenéhoprečerpania„Flexidebet“zo17.10.2014včlánkuI.,včastiZákladnépodmienky,v
znení: „Pohľadávka z omeškania je úročená úrokovou sadbou 23,95 % ročne“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.Druhýmvýrokomurčil,žezmluvnápodmienkauvedenávtejtozmluvevznení:„Upomienka
o nezaplatení dlžnej sumy 13,30 eur splatná ku dňu odoslania upomienky.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku určil aj podmienku uvedenú v článku II., bod 2., podľa
ktorej dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre
depozitné produkty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a
ktorésúčasneprevzalspolusúverovouzmluvou,aakoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuurčilpodmienku
stanovenú v článku II., bod 4. tejto Zmluvy, podľa ktorej dlžník podpisom zmluvy súhlasí s návrhom
banky,abyprípadnésporyvzniknutéztohtoobchodubolirozhodnutéprednostnemimosúdnymriešením
sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle

zákona č. 492/2009 Zb. o platobných službách. Súd prvej inštancie napokon ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku určil podmienku uvedenú v tejto Zmluve v článku II., bod 3., podľa ktorej podpisom zmluvy
dlžník vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001
Zb. o bankách, v prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa
stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom, keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto
údaju v súlade s § 35 ods. 1 Zákona o bankách.

2. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 OZ a § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
K neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej v bode I. rozsudku, súd prvej inštancie poukázal na ust.§ 3 Nariadenia vlády SR 87/1995. Zdôraznil, že v tom čase úrok z omeškania predstavoval 5,05 %
ročne, pričom zmluvný úrok z omeškania prekračuje zákonný úrok z omeškania nielen o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne, ale súčasne prevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného

nariadenia vlády, a teda spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

4. K neprijateľnej podmienke určenej v bode II. rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že je neprijateľné,
aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky žalovaného, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním
pohľadávky a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred. Výšku poplatkov za upomienky žalovaný

neodôvodnil a zdôraznil, že spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom, ktorými
neposkytuje spotrebiteľovi skutočné plnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme
dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi.

5. K podmienke vyhlásenej v bode III. rozsudku, súd prvej inštancie skonštatoval, že nemal pochýb o
neprijateľnosti prenesenia dôkazného bremena z dodávateľa na spotrebiteľa, čím je tento pochopiteľne v

horšompostaveníprivprípadnomspore.Naviactátozmluvnápodmienkaužbolaprávoplatnevyhlásená
za neprijateľnú v konaní súdu 16Csp 147/2020. V zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku IV. rozsudku,
súd prvej inštancie zdôraznil, že túto považoval za neprijateľnú z dôvodu, že predmetné ustanovenie
neuvádza kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného
spotrebiteľa dostatočne neurčité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k

banke. Toto ustanovenie je tak spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou.Tátopodmienkaspôsobujetakzávažnédôsledkyakojeneplatnosťzmluvy,resp.
zosplatneniu úveru. Uviedol, že k takémuto záveru v prípade obdobného ustanovenia v zmluve dospela
komisia vo svojom stanovisku z 24.01.2017. Toto zmluvné dojednanie umožňuje banke v prípade

zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
každého úverového vzťahu, nielen toho rizikového. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť
zisťovať,čiklientniejeosobousosobitnýmvzťahomkbankeaževzmluvesklientommábyťdohodnuté,
že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu okamžitej
splatnosti celej dlžnej sumy, neznamená, že formulácia tejto zmluvnej podmienky nemá obsahovať

vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe.

6. K podmienke vyhlásenej vo výroku V. rozsudku, súd prvej inštancie zdôraznil, že nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku, nejde o výlučné ale o prednostné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní, čo samo o sebe má potenciál eliminovať rozhodovanie všeobecného súdu. Zdôraznil, že pre

platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ
možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas, tak aby v prípade vyznačenia nesúhlasu,
vzájomné spory bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.

7. Súd prvej inštancie napokon skonštatoval, že je daný naliehavý právny záujem na určení

neprijateľnosti zmluvných podmienok. Vychádzal pritom z ustanovení zákona č. 250/2007 Zb. Zdôraznil,
že naliehavý právny záujem na určení a vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo
zákona a pridržiaval sa v tomto smere záverov vyjadrených v rozsudku KS Prešov sp. zn. 22Co 79/2017.
Žalobe vyhovel v celom rozsahu a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku IV., podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol aby v
tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby zamietol žalobu v časti k petitu
IV. k tam určenej zmluvnej podmienke za neprijateľnú, resp. navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Zdôraznil, že nepodáva odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách, nakoľko má za to, že vyhlásenie

zmluvných podmienok za neprijateľné sa v prípade výpočtu trov konania považuje za jeden úkon
odhliadnuc od počtu zmluvných podmienok vyhlásených za neprijateľné, preto by prípadný úspech
žalovaného v odvolacom konaní podľa jeho názoru nemal vplyv na výšku trov konania. V súvislosti so
zmluvnou podmienkou vyhlásenou ako neprijateľnú vo výroku IV. - osobitný vzťah k banke, žalovaný
poukázal na znenie § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách. Uviedol, že bez potvrdenia zo strany

klienta banka nemá reálnu možnosť ako overiť, či klient nemá osobitný vzťah k banke. Banka nevedie
evidenciu členov štatutárnych orgánov inej banky, vedúcich pobočiek iných bánk, evidenciu blízkych
osôb vedúcich zamestnancov banky a podobne. Nie je teda objektívne možné posúdiť existenciu
osobitného vzťahu klienta k banke a splniť tak zákonnú povinnosť inak, ako na základe aplikácietejto zmluvnej podmienky. Poukázal na to, že banky majú zákonné povinnosti v oblasti predchádzania
konfliktu záujmov, nakoľko v prípadoch porušenia týchto povinností hrozia obrovské škody na strane
klientov banky a táto hrozba škody je omnoho pravdepodobnejšia a viac v súlade s verejným záujmom

než žalobcom v konaní uvádzaná možnosť neschopnosti spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke,
najmä keď zákon definuje, o ktoré osoby sa jedná, pričom v zmluve je odkaz na ustanovenie tohto
zákona. Podľa žalovaného už len zo samotnej definície v prípade osoby s osobitným vzťahom k banke
sa určite nejedná o priemerného spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluvná podmienka preto nemôže byť
považovaná za neprijateľnú. Zmluvné ustanovenie je citáciou zákonného ustanovenia, ktoré nemôže

byť vyhlásené za neprijateľné. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

9. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke, ktorú súd prvej inštancie vo výroku IV.
určil za neprijateľnú, žalobca poukázal na to, že predmetné ustanovenie zmluvy je neurčité, pretože
ako práva neznalý subjekt bez reálneho oboznámenia a poučenia zo strany dodávateľa on nedokáže

posúdiť a vyhodnotiť svoj prípadný osobitný vzťah k banke, ako ani rozsah a výpočet subjektov, ktoré
nimi sú, pričom hoci aj nedbanlivé prehlásenie je spojené so sankciou okamžitého splatenia úveru.
Dané zmluvné ustanovenie však podľa jeho názoru už priamo počíta s tým, že nemá žiaden osobitný
vzťah k banke. Podľa tejto zmluvnej podmienky by mal spotrebiteľ ovládať Zákon o bankách v časti
upravujúcej osobitný vzťah osoby k banke. Toto je nerealizovateľné, a keďže zmluvná podmienka

neuvádza obsah predmetného zákonného ustanovenia, je neprijateľná. Zdôraznil, že súdna kontrola
štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Je
podstatné a rozhodujúce, že napadnutá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V súvislosti s touto zmluvnou podmienkou poukázal žalobca na
rozsudok KS Prešov sp. zn. 6CoCsp 16/2024 s tým, že o neprijateľnosti podobnej zmluvnej podmienky

vo vzťahu k inej banke rozhodol aj Krajský súd Prešov v konaní sp. zn. 13CoCsp 17/2023.

10. Žalovaný sa vo vyjadrení z 30.05.2025 nestotožnil s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k tejto
zmluvnej podmienke. Zdôrazňuje, že zmluvné ustanovenie článku II., bod 3 Zmluvy o osobitnom
vzťahu klienta k banke je preklopením legislatívnej úpravy v ust. § 35 ods. 1 Zákona o bankách. Ide

o klasické a štandardné zmluvné ustanovenie, ktoré používa väčšina subjektov bankového spektra.
Zdôrazňuje, že žalobca s daným ustanovením nemal problém v čase uzatvorenia zmluvy a čerpaní
prostriedkov žalovaného a po 11 rokoch sa domáha určenia jej neprijateľnosti. Navyše za stavu, že
zmluvné ustanovenie je preklopenie § 35 ods. 1 Zákona o bankách do zmluvy. Poukázal tiež na to, že
žalovaný si z daného ustanovenia žiadne právo, resp. oprávnenie neuplatňoval. Poukazuje opätovne na

zásadu - neznalosť zákona neospravedlňuje. V zmluve je riadne uvedený odkaz na paragrafové znenie
zákona, čo žalobcovi, ak tieto ustanovenia nepozná, nebránilo, aby si ustanovenie vyhľadal v zákone,
resp. požiadal o ich vysvetlenie. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval. Za tohto stavu žalovaný
zotrval na argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní.

11. Žalobca vo vyjadrení z 11.06.2025 opätovne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV.
ako vecne správne potvrdiť. Opätovne zdôraznil, že o tejto zmluvnej podmienke ako neprijateľnej, už
bolo rozhodnuté nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k iným bankám.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch IV. a VI. v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/05).

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 17.10.2014 bola medzi žalovaným ako veriteľom (bankou)
a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania „Flexidebet“,
registračné č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len Zmluva), ktorou sa v zmysle časti I. Zmluvy veriteľzaviazal poskytnúť za podmienok dohodnutých v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB pre depozitné produkty, peňažné prostriedky ako povolené prečerpanie a dlžník sa zaviazal, že
poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, poplatky a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy.

15. V časti II., bod 3 Zmluvy bolo uvedené, že podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je osobou
s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách v znení neskorších
predpisov. V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý, že úver sa stáva
okamžite splatný, vrátane príslušenstva a to dňom, keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju

v súlade s § 35 ods. 1 Zákona o bankách.

16.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

21. Podľa § 53 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti
zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie (zákon č. 250/2007 Zb.), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti poručiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti poručiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.25. Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci odôvodňuje určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienkyust.§137písm.c)CSPvnadväznostinaust.§298ods.2CSP,ktorýpriamoukladásúdu,aby

v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, resp. zmluvných podmienok. Napokon právo žalobcu - spotrebiteľa domáhať sa určenia
takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva aj z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že v korelácii so spomínaným ustanovením § 298 ods. 2 CSP spotrebiteľ
- žalobca má preukázateľný naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky za

situácie, že súd prvej inštancie zistil neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a v závislosti od toho
aj vo veci rozhodol.

26. V predmetnom prípade je zrejmé, že zmluvné podmienky v spomínanej zmluve uzatvorenej medzi
stranami sporu, boli dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich
obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce

charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

27. Žalobca sa v tomto konaní domáhal okrem iného, vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
uvedenej v Zmluve v článku II., bod 3. v znení tom, že podpisom zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je
osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách a v prípade
zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný,
vrátane príslušenstva, a to dňom, keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35

ods. 1 Zákona o bankách.

28. Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti uvedenej
zmluvnej podmienky. Len ťažko možno považovať za postačujúce, ak uvedená zmluvná podmienka
neobsahuje definíciu všeobecného pojmu „osobitný vzťah k banke“, aby druhá zmluvná strana

(spotrebiteľ) vedela, aký je skutočný obsah citovaného vyhlásenia a čo konkrétne zahŕňa. Podstata
neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom, že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať
konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej
časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah
tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s

osobitným vzťahom k banke a že v zmluve s klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti
daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy,
neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré
nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe (k tomu do pozornosti rozsudok KS Prešov
sp. zn. 6CoCsp 16/2024, ktorým bola zmluvná podmienka obdobného znenia právoplatne určená za

neprijateľnú).

29. Zmluvná podmienka odporuje aj ust. § 35 ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého banka nemôže s
osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke, uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu,
účel alebo riziko, by nevykonali s ostatnými klientmi. Toto zmluvné ustanovenie však umožňuje banke

v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úveru
nielen rizikového. Neurčitosť je preto dôvodom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, značná
nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ
vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva
a povinnosti spotrebiteľa.

30. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že obdobná zmluvná podmienka už bola posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v rozsudku OS Prešov sp. zn. 29Csp 74/2022, 11Csp 188/2024, 18Csp
82/2024, 9Csp 128/2023, resp. 8Csp 25/2024 (do pozornosti rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
11CoCsp 27/2024).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 rozsudok vo výrokoch
IV. a v súvisiacom výroku VI. ako vecne správny potvrdil.32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP podľa procesného výsledku tohto štádia konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).