Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208332
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
B. E., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny G., pochádzajúceho z matky C. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. XXX/XX, Š.
C., zastúpenej v konaní JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná
27, a otca S. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. Ľ., T. S.: B. X, D. Ľ., o návrhu matky na zvýšenie výživného
a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
27P/219/2024-69 zo dňa 13.05.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre maloletého B. zo sumy
150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2024 do budúcna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/40/2022-70 zo dňa 18.10.2022 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 21CoP/3/2023-96 zo dňa 23.3.2023 tak, že:

II. z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. B. E., L.. X.X.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na
sumu 250 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 1.9.2024 opakovane do budúcna,

III. dlžné výživné za obdobie od 1.9.2024 do 30.4.2025 pre mal. B. vo výške 800 Eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti rozsudku,

IV. návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a ,

V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77
ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č.

161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo na strane maloletého, ktorý
od septembra 2024 začal navštevovať materskú školu, čím matke vzrástli výdavky na úhradu platieb
materskej škole, na ošatenie, hygienické potreby, stravu, vitamíny, lieky. Otec na výživu maloletého

prispieva nepravidelne, matka bola nútená požiadať o úhradu výživného prostredníctvom štátu.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky, a to k zníženiu príjmu. Bola jej znížená dávka v hmotnej
núdzi na sumu 179 eur mesačne, čo je jej jediným príjmom, spolu s rodinnými prídavkami na maloletého.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý sa od septembra 2024 zamestnal formou brigádnických
prác v Č. O., avšak dohodou ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe k 18.11.2024. Otec uviedol, že si
podal na Okresný súd v Starej Ľubovni návrh na zahladenie trestu a vybavuje si živnostenský list, keďže

chce ísť pracovať do Y. v odbore D.. Súd konštatoval, že otec má absolvovaný zváračský kurz, ktorý
môže využiť aj na práce v zahraničí. Poukázal na pracovné ponuky v pracovnej pozícii zvárač na portáli
www.prostaff.sk aj na portáli www.jooble.sk na prácu zvárača a na prácu stavebného pracovníka. Na
základe týchto skutočností súd vychádzal z potenciality príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať v prípade,
že by reagoval na pracovné ponuky na jednotlivých pracovných portáloch či už na Slovensku alebo v

zahraničí. Pokiaľ by prácu prijal na Slovensku, jeho čistý mesačný príjem by sa mohol pohybovať od
sumy 719 eur do 2.020 eur mesačne, čo priemerne predstavuje sumu 1.369 eur mesačne, čo pri použití
Metodiky MS SR na výpočet výživného z príjmu rodiča a vzhľadom na skutočnosť, že ide o jediné dieťa
otca, otec by mal prispievať na výživu 18 % zo svojho potencionálneho príjmu, čo predstavuje sumu
246 eur mesačne. Súd vzal v úvahu tvrdenie otca, že chce odísť pracovať do zahraničia, a preto dospel

k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur
mesačne. Súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť zo strany matky.
Súd navýšil výživné od 01.09.2024, od kedy maloletý nastúpil do materskej školy. Tým otcovi vznikol
dlh na výživnom do 30.04.2025 vo výške 800 eur (8 x 100 eur), ktorý súd zaviazal otca uhradiť v lehote
15 dní od vykonateľnosti rozsudku.

Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, nakoľko neboli preukázané dôvody, pre ktoré by bolo
potrebné výživné znížiť. Naopak, otec tvrdil, že chce ísť pracovať do zahraničia a aj v súčasnosti si
brigádnicky privyrába 2x do týždňa, z čoho má príjem okolo 200-300 eur mesačne. Zároveň došlo k
navýšeniu výdavkov u maloletého B. a k zníženiu dávky v hmotnej núdzi na strane matky.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie otec. Uviedol, že v

súčasnej dobe nemá stále zamestnanie, ale len občasné brigády a zárobky z nich sú nedostatočné aj
na pokrytie jeho základných potrieb. Poukázal, že má dlžoby u známych i v zdravotnej poisťovni a časť
zárobku ide na nájom. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a pôvodne určenú
výšku výživného ponechal do doby, kým sa riadne a natrvalo zamestná, prípadne, aby vo veci rozhodol
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

7.Kodvolaniuotcazaslalapísomnévyjadreniematka.Rozsudoksúduprvejinštanciepovažujezaúplný,
správny, riadne odôvodnený a spravodlivý, nakoľko súd správne vychádzal z princípu potencionality
príjmu otca. Uviedla, že otec vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, vzdelanie, dĺžku
doterajšej praxe, kedy pracoval v stavebnej oblasti, môže objektívne dosahovať mesačné zárobky vo

výške najmenej 1.500-2.000 eur. Matka zdôraznila, že mesačný zárobok 200-300 eur dosahuje otec
z brigád, čo je len štvrtinou toho, čo dosahujú v tej istej oblasti noví pracovníci v súčasnej dobe ako
nástupný plat. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň, aby priznal
matke trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu otca súdu zaslané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil

na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a

stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené
odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak

zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).

13.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne

správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

14. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa a či boli
splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa v zmysle návrhu matky.

15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,

ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných
ustanovenízákonajenevyhnutnépreviesťporovnanieokolnostídôležitýchpreurčovanievýživnéhotakv
dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam, ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov vporovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne
napríklad vývojom životných nákladov.

16. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,

ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

17. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že maloletý B. je stále osobou oprávnenou z výživného a je
odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil

zistenú zmenu pomerov na strane povinných rodičov z výživného, aj na strane maloletého dieťaťa, ktoré
od 01.09.2024 nastúpilo do materskej školy.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výživnom je možné prihliadať aj na možnosti a
schopnosti otca, pokiaľ nemá pravidelný mesačný príjem. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
otec má zváračský kurz, v minulosti pracoval v zahraničí, čaká na zahladenie trestu, chce si vybaviť
živnostenský list a vykonávať stavebné práce aj v zahraničí. Odvolací súd poukazuje, že z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by pracovná schopnosť otca bola nejako obmedzená, či znížená, môže si

teda zabezpečiť pravidelný mesačný príjem, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v súčasnej dobe má otec
príjem z brigád.

23. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v
dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (svyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

24. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný

príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).
Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený
príjem než deklaruje v rozhodnom období.

25. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že ak by otec reagoval na pracovné

ponuky na jednotlivých pracovných portáloch na Slovensku, mohol by dosahovať čistý mesačný príjem
1.369 eur, a mal by pri použití odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti SR prispievať na výživu
maloletého dieťaťa 18 % zo svojho potenciálneho príjmu, čo predstavuje sumu 246 eur mesačne. Sám
otec uviedol, že sa chystá pracovať v Y. v D. oblasti a zároveň využiť aj zváračský kurz. S poukazom na
pracovné ponuky uvedené súdom prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku, je v možnostiach

a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne.

26. Otec by si mal uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť za zabezpečenie nevyhnutných
životných podmienok svojho dieťaťa. Ide o základnú rodičovskú povinnosť a zodpovednosť, k čomu
musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť

a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s použitím svojich
subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal
reálnu možnosť si riadne plniť vyživovaciu povinnosť (viď rozhodnutie NS SR č.k. 1Cdo/165/2017 zo
dňa 27.11.2018).

27. Odvolací súd zohľadnil postoj otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ako
aj k výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Otec si nepravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletému, nezaujíma sa o neho, nestretáva sa s ním, nekupuje mu darčeky na narodeniny, meniny,
netrávi s ním žiaden čas, na čo maloletý reaguje tak, že sa s otcom nechce stretávať.

28.Odvolacísúdnepopieraskutočnosť,ževstarostlivostiomaloletédetijesúdvsúladesustanoveniami
§ 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré
nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na
preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže

byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná
na zistenie skutočného stavu veci.

29. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolaciu námietku otca, ktorým žiadal

znížiť výživné na maloletého B., považoval za rozpornú s najlepším záujmom maloletého, ohrozujúcu
riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, deklarujúcu nevyváženosť v plnení si rodičovských
povinností k dieťaťu zo strany oboch rodičov.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

31. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 a ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).