Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.ViolyTakáčovej,PhD.,LL.M.aJUDr.Martina
Tisa, v právnej veci navrhovateľov: 1. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX K. - Z., 2.
Z. A., nar. X.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z., 3. L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X,
XXX XX K. - Z., všetci traja po zomrelom Z. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
C. X, K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5Sd/120/2014-217 zo dňa

17. januára 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
BA-5Sd/120/2014-217 zo dňa 17. januára 2024 p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 17. januára 2024,
č. k. BA-5Sd/120/2014-217 postupom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“)
vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo „zákon
o sociálnom poistení“) právnemu predchodcovi navrhovateľov od 27. novembra 2010 priznala starobný
dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 354,20 eur mesačne, od
1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 377,10 eur mesačne a od

1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.

2. Právny predchodca navrhovateľov návrhom zo dňa 20. júna 2014 žiadal preskúmať uvedené
rozhodnutie odporkyne s tým, že nesúhlasil s dátumom priznania starobného dôchodku. Mal za to, že
podľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 100/1988“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“) sa
mu musí dôchodkový vek znížiť za výkon prác zaradených do I. pracovnej kategórie, pretože odpracoval

v službe vojaka z povolania v trvaní 28 rokov a 5 dní v I. kategórii funkcií, a preto mal ísť do starobného
dôchodku vo veku 55 rokov a nie vo veku 63 rokov. Poukázal na to, že vykonal službu vojaka z povolania
v zamestnaní I. kategórie funkcií, a to ako vojak základnej služby v ČSĽA od 30. augusta 1973 do 19. júla
1975 v počte 689 dní a ako vojak z povolania od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 v počte 6 771 dní, t.j. celkovo 7460 dní, čo je 20 rokov a 160 dní vrátane vojenskej služby. Poukazoval ďalej na to, že by mal
maťposudzovanéajodpracovanéobdobiavIII.pracovnejkategórii,atoakoučeňSOUod01.septembra
1968 do 30. júna 1971 v počte 1 033 dní, v Zlievarni Hronec od 01. júla 1971 do 29. augusta 1973 v

počte 791 dní, zamestnanie v SBS SECURITON od 01. februára 1994 do 30. júna 2005 v počte 4 168
dní a zamestnanie do podania návrhu od 25. augusta 2005 do 20. júna 2014 v počte 3 222 dní, t. j. spolu
9 214 dní, čo je 25 rokov a 1 deň. Upozornil, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo veku 55 rokov,
od 01. decembra 1990 a uviedol, že vznik nároku na výsluhový príspevok, rovnako ako vznik nároku
na výsluhový dôchodok nie sú podmienené dovŕšením fyzického veku potrebného pre vznik nároku na

starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení,
ale je založený len na princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov.
Uviedol, že odporkyňa mu napadnutým rozhodnutím priznala starobný dôchodok odo dňa 27. novembra
2010, kedy dosiahol vek 58 rokov a mal za to, že mu nedôsledne zhodnotila obdobie služby vojaka z
povolania od 30. augusta 1973 do 31. januára 1994 a dostatočne nezhodnotila aj roky odpracované v III.
pracovnej kategórii pred a po vykonanej vojenskej službe. Poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 a § 255

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že výkon zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii, resp. funkcií
podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet starobného
dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. a má vplyv aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.
j.preddovŕšenímdôchodkovéhovekupodľa§65ods.2zákonač.461/2003Z.z.Zdôraznil,žeodporkyňa
mu niektoré doby civilného zamestnania vôbec nezapočítala ako SOU, zamestnanie v Zlievarni Hronec

a SBS a žiadal, aby tieto nezrovnalosti odstránila, pretože môžu mať priamy vplyv na výšku starobného
dôchodku. Právny predchodca navrhovateľov v písomnom vyjadrení zo dňa 19. mája 2015 ďalej doplnil,
že odporkyňa nesprávne vyhodnotila celú dobu jeho zamestnania a tiež nesprávne postupovala, keď v
prípade pri krátení jeho starobného dôchodku použila ustanovenia Dohovoru č. 128, čo považoval za
nesprávne, nakoľko doposiaľ nebol stanovený žiaden vzorec ani rozsah krátenia starobných dôchodkov

a odporkyňa postupovala ako nezákonný aparát.

3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. marca 2015 uviedla, že podľa potvrdenia
Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 23. septembra 2013 právnemu
predchodcovi navrhovateľov bol priznaný podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých

služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“ alebo
„zákon o služobných pomeroch vojakov“) od 1. februára 1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 89
ods. 3 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 114/1998 Zb.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení vojakov“) s účinnosťou od 1. septembra
1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002
Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) sa považuje od 1. júla 2002 naďalej
za výsluhový dôchodok. Uviedla ďalej, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola právnemu
predchodcovinavrhovateľovzhodnotenádobapoisteniaod30.augusta1973do19.júla1975-základná
vojenská služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 - vojak z

povolania v I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20 rokov a 341 dní. Poukázala na to, že právny predchodca
navrhovateľovdôchodkovývekpodľa§65ods.2a§274zákonač.461/2003Z.z.spoužitímustanovenia
§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t.j.
dňa 4. decembra 2007 a pretože právny predchodca navrhovateľov zároveň získal najmenej 25 rokov
obdobia dôchodkového poistenia a najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, splnil podmienky

nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Suma starobného
dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby
služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. S
poukazom na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128)

uviedla, že nakoľko právny predchodca navrhovateľov je poberateľom dávky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie
základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku bola znížená podľa článku
33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku,

zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku za celé roky, pričom suma starobného dôchodku, zodpovedajúca obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku
za celé roky, bola určená ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobiadôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku
za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené
na určenie sumy starobného dôchodku. S poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.

ďalej uviedla, že bola určená suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31.
decembra 2003, t. j. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Suma starobného dôchodku
vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach je 337,60 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov
účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach

je 149,00 eur mesačne. Nakoľko suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je
vyššia, právnemu predchodcovi navrhovateľov patrí starobný dôchodok v tejto sume. Suma starobného
dôchodku bola ďalej zvýšená podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkových dávok a ku dňu 01. januáru
2014 predstavuje 385,90 eur mesačne. Poukázala ďalej na to, že starobný dôchodok bol právnemu
predchodcovi navrhovateľov priznaný v súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.

4. Odporkyňa v nadväznosti na pojednávanie zo dňa 29. marca 2017 a námietky právneho predchodcu
navrhovateľov, ďalej v písomnom vyjadrení zo dňa 30. mája 2017 uviedla, že právny predchodca
navrhovateľov predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 01. júla 2005 do 06. augusta 2005

a od 17. januára 2006 do 18. februára 2006, tiež potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave z 03. decembra 2008, podľa ktorého je evidovaný ako nezamestnaný od 05. augusta
2005 do 31. marca 2006 a zdôraznila, že uvedené obdobia nie je možné zhodnotiť pre starobný
dôchodok, nakoľko podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie sú považované za
obdobie dôchodkového poistenia. K námietke právneho predchodcu navrhovateľov vo veci osobného

vymeriavacieho základu v roku 2006 ďalej poukázala na to, že podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne
pobočky v Bratislave zo dňa 27. novembra 2013 právny predchodca navrhovateľov dodatočne zaplatil
poistné na dôchodkové poistenia podľa § 142 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. za obdobie od 25. augusta 2005 do 31. decembra 2005 v sume
35.351,- Sk a za obdobie od 01. januára 2006 do 31. marca 2006 v sume 23.738,- Sk. Ďalej uviedla, že

bývalý zamestnávateľ právneho predchodcu navrhovateľov uviedol na evidenčnom liste dôchodkového
poistenia za obdobie od 01. apríla 2006 do 31. decembra 2006 vymeriavací základ 111.983,- Sk, takže
vymeriavací základ za rok 2006 je úhrnom 135.721,- Sk a na osobnom liste dôchodkového poistenia,
ktorý je prílohou rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X z 21. apríla 2017, je uvedený správne.

5. Správny súd v prejednávanej veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol v poradí druhým
rozhodnutím správneho (resp. krajského) súdu. Napadnutému rozsudku predchádzal nasledovný
priebeh súdneho konania: (i) Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.
5Sd/120/2014-122 zo dňa 13. septembra 2017 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 06. mája 2014. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že od 01. júla 2016 je účinný

zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „SSP“),
podľa ktorého všetky rozhodnutia vydané po 01. júli 2016 sú dvojstupňové. Súd preto v tomto konaní
nemôže preskúmavať rozhodnutia vydané odporkyňou po 01. júli 2016, ktoré sú dvojstupňové, ako aj
vzhľadom na poučenie v týchto rozhodnutiach, kde sa už opravné prostriedky nepodávajú na súd, ale
tam uvedenému správnemu orgánu. Z tohto dôvodu súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX

X zo dňa 21. apríla 2017, ktorým odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľov od 10. júna 2017
znížila starobný dôchodok na sumu 428,20 eur mesačne, už v tomto konaní nemôže preskúmať.

6. Na odvolanie právneho predchodcu navrhovateľov (ii) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„Najvyšší súd SR“) uznesením zo dňa 26. septembra 2018, č. k. 9So/98/2017-151 zrušil rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. septembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí
konštatoval, že námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy
jeho starobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v
súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd
SR tiež uviedol, že ak krajský súd dospel k záveru o nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie

odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 z dôvodu nedostatku právomoci, mal
konanie v tejto časti zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku generálnemu
riaditeľovi Sociálnej poisťovne s poukazom na § 215 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Keďže krajský
súd takto nepostupoval, znemožnil právnemu predchodcovi navrhovateľov realizáciu jeho procesnéhopráva na podanie odvolania a rozhodnutie o ňom. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR zdôraznil, že
práve prostredníctvom procesného inštitútu odvolania sa zabezpečí preskúmanie prvostupňového
rozhodnutia a v prípade jeho nesprávnosti sa ním dosiahne náprava, pričom táto možnosť bola

právnemu predchodcovi navrhovateľov v dôsledku postupu krajského súdu odopretá. Najvyšší súd
uložil krajskému súdu konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
odporkyne zo dňa 21. apríla 2017 zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku
generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu v podstate aj zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave.

7. S účinnosťou od 01. júna 2023 na základe zákona č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v
Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých
je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Tunajší súd uznesením zo dňa 30.
augusta 2023, č. k. BA-5Sd/120/2014 - 169 vylúčil návrh v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 na samostatné konanie. Veci bola pridelená sp.

zn. 13Sa/11/2023. Tunajší súd uznesením zo dňa 04. septembra 2023, č. k. 13Sa/11/2023 - 34 konanie
zastavil a vec postúpil generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

8. Po zrušení prvého rozsudku krajského súdu Najvyšším súdom SR, správny súd vec opätovne
prejednal a na pojednávaní konanom dňa 17. januára 2024 vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorý odôvodnil

tak, ako je uvedené nižšie. Vychádzal pritom zo záväzného právneho názoru obsiahnutého v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/98/2017-151 zo dňa 26. septembra 2018.
9. Rešpektujúc skutočnosť uvedenú v predchádzajúcom bode, správny súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že (i) výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20
rokov (čo je v tu posudzovanej veci aj prípad právneho predchodcu navrhovateľov) v zmysle § 274

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988
Zb. zachoval právnemu predchodcovi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku
55 rokov; (ii) námietku právneho predchodcu navrhovateľov týkajúcu sa nezhodnotenia doby pred 18.
rokom veku, t. j. učňovského štúdia od 04. decembra 1967 do 30. apríla 1998 (pozn. súdu, zrejme
správne má byť do 01. júla 1971), vyhodnotil súd ako nedôvodnú, lebo hodnotenie takej doby je

vylúčené ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; (iii) k námietke právneho predchodcu
navrhovateľov ohľadom nezákonného krátenia dôchodku podľa Dohovoru č. 128, poukázal správny súd
na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/171/2014 zo dňa 26. februára
2016 a v uznesení sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27. septembra 2017, z ktorých odcitoval vybrané
ustanovenia;(iv)námietkyprávnehopredchodcunavrhovateľovsúvisiacesnesprávnymvýpočtomsumy

jeho starobného dôchodku vyhodnotil správny súd ako neopodstatnené, a to s odkazom na právny
názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/98/2017-151 (ods. 53 - 63 odôvodnenia
rozsudku). Podľa názoru správneho súdu bola tak suma starobného dôchodku právneho predchodcu
navrhovateľov určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou; (v) námietku
právneho predchodcu navrhovateľov, že mu bol nesprávne stanovený dátum priznania starobného

dôchodku neakceptoval s vysvetlením, že právny predchodca navrhovateľov si u odporkyne uplatnil
nárok na starobný dôchodok dňa 27. novembra 2013 a podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo
možné priznať starobný dôchodok právnemu predchodcovi navrhovateľov tri roky spätne, t. j. od 27.
novembra 2010, čo sa stalo aj v tu posudzovanej právnej veci právneho predchodcu navrhovateľov; (vi)
pokiaľ právny predchodca navrhovateľov po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.

septembra 2017 uvádzal nové dôvody opravného prostriedku, k tomu správny súd v nadväznosti na §
250hods.1OSPvspojenís§250btiežpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Sžf/60/2014
02.06.2015, podľa ktorého: „Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov
verejnejsprávypredovšetkýmvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe.Rozsahomtvrdeníuvedených
v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo je ovládané tzv. koncentračnou

zásadou, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca
lehoty na podanie žaloby....“; (vii) záverom sa správny súd vyjadril k námietkam právneho predchodcu
navrhovateľov vyjadreným na súdnom pojednávaní dňa 17. januára 2024, pričom konštatoval, že
žiadna z týchto námietok nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia
odporkyne.

10. Správny súd tak po preskúmaní opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporkyne v
intenciách zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne s odkazom na ustanovenie §250q ods. 3 OSP. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2
OSP a s poukazom na výsledok konania právnemu predchodcovi navrhovateľov, ktorý nebol úspešný,
právo na ich náhradu nepriznal.

II.

11. Proti rozsudku správneho súdu podal právny predchodca navrhovateľov v zákonnej lehote
odvolanie.

12. Právny predchodca navrhovateľov v úvode podaného odvolania vyjadril svoj zásadný nesúhlas
a všeobecnú nespokojnosť s rozsudkom správneho súdu, ako aj s preskúmavaným rozhodnutím
odporkyne, najmä čo do výšky priznaného starobného dôchodku. Následne opakovane uviedol, že
vykonával prácu v I. kategórii funkcií 7 460 dní, t. j. 20 rokov + 160 dní (vrátane vojenskej základnej
služby) a zároveň má v civilnom sektore odpracovaných 9 214 dní, t. j. 25 rokov a 1 deň a cca ďalších 10

rokov. Vo všeobecnosti vyjadril, že nezohľadnením odpracovanej doby v civilnom sektore, ako aj výkonu
vojenskej služby a zamestnania v I. kategórií funkcií na výške predpokladaného starobného dôchodku,
dochádza k porušovaniu princípu primeranosti, proporcionality a rovnosti účastníkov. V ďalšom právny
predchodca navrhovateľov namietal nespokojnosť s procesom vykonávania dokazovania odporkyňou
a rovnako aj nedostatočné hodnotenie dôkazov aj zo strany správneho súdu. Vyjadril, že osobný

list dôchodkového poistenia, z údajov ktorých vychádzala odporkyňa, považuje za nedôveryhodný a
účelový, nakoľko „substancia pre výpočet objektívneho určenia sumy jeho starobného dôchodku, určite
nie je správna, nie je spravodlivá, nie je zásluhová a žalobcu viditeľne naďalej trvalo poškodzuje.“ Právny
predchodca navrhovateľov opakovane poukázal na Stanovisko Slovenského národného strediska pre
ľudské práva z jesene roku 2022, ktorému sa správny súd podľa jeho názoru nevenoval dostatočne.

Ďalej namietal, že: „Sociálna poisťovňa žalobcovi (pozn. súdu právnemu predchodcovi navrhovateľov)
niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo mu ich hodnotenie odsúva do nekonečna a mení
podmienky alebo bezdôvodne odňala výhody (dokonca mu znížila výšku starobného dôchodku a pod.),
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čím ho vystavila diskriminácii voči
ostatným.“ Zároveň sa právny predchodca navrhovateľov dožadoval, aby „sa obdobie vojenskej služby

v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. hodnotilo a preklenulo s judikatúrou súdov
SR v prospech žalobcu (pozn. súdu právnemu predchodcovi navrhovateľov).“ V ďalšom obsahuje text
odvolania právneho predchodcu navrhovateľov množstvo úvah a všeobecných otázok, prostredníctvom
ktorých poukazuje „na hrubú nespravodlivosť a neprávo“ v tu posudzovanej veci. Záverom navrhuje,
aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok Správneho súdu v Bratislave v celom rozsahu zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

13. Odporkyňa sa k odvolaniu právneho predchodcu navrhovateľov, ktoré jej bolo doručené 2. apríla
2024, vyjadrila podaním zo dňa 18. apríla 2024, v ktorom uviedla, že dôvody odvolania právneho

predchodcu navrhovateľov považuje za neopodstatnené. Vyjadrila, že má za to, že správny súd
správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Tiež poukázala na právne záväzný názor Najvyššieho súdu
SR vyjadrený v uznesení sp. zn. 9So/98/2017-151 zo dňa 26. septembra 2018, v ktorom Najvyšší súd
SR v tu prejednávanej veci konštatoval, že námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace

s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku sú neopodstatnené a suma starobného
dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Odporkyňa
zopakovala, že na vecnej správnosti jej rozhodnutia trvá a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie správneho súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.

14. Dňa 7. mája 2024 bola do elektronickej schránky súdu doručená replika právneho predchodcu
navrhovateľov k vyjadreniu odporkyne, v ktorej opakovane zdôraznil, že „Sociálna poisťovňa v jeho
dôchodkových veciach nevykonáva dokazovanie a svoje subjektívne názory, pocity a vyjadrenia
rozchádzajúce sa s realitou predkladá správnemu (krajskému) súdu.“ Keďže podľa názoru právneho
predchodcu navrhovateľov, Sociálna poisťovňa nerešpektuje zákony, právny poriadok SR, a neraz

aj právny názor všeobecných súdov SR, právny predchodca navrhovateľov navrhol uloženie pokuty
odporkyni podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP. Následne poukázal na zásady správneho konania podľa SSP
a odcitoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžlo/226/2010, podľa ktorého: „Je povinnosťou
správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad prerozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa
vzťahuje tak na prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán, až do vydania rozhodnutia.“

15. Replika právneho predchodcu navrhovateľov bola doručená odporkyni na vedomie elektronicky dňa
16. mája 2024.

III.

16. Napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v?konaní o?opravnom prostriedku podľa tretej
hlavy piatej časti (§ 250l až 250s) OSP, ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku dňa 20. júna
2014, teda pred 1. júlom 2016. Podľa § 492 ods. 1 SSP sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) pri

skúmaní splnenia procesných podmienok na vecné prejednanie odvolania zistil, že právny predchodca
navrhovateľov, v priebehu odvolacieho konania, dňa 21. októbra 2024 zomrel. Mestský súd Bratislava
IV, prostredníctvom notára JUDr. Miroslava Pavloviča, povereného súdom funkciou súdneho komisára
v konaní o dedičstve po právnom predchodcovi navrhovateľov ako poručiteľovi, uznesením č. k. XXD/
XXXXXXX-XX, V. XX/XXXX zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej aj ako „uznesenie Mestského súdu

Bratislava IV“) rozhodol, že konanie o dedičstve zastavil, majetok nepatrnej hodnoty vydal synovi
poručiteľa L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa
a určil odmenu notára. V odôvodnení predmetného uznesenia Mestský súd Bratislava IV ďalej uviedol,
že na základe predbežného vyšetrenia zistil, že poručiteľ zomrel ako vdovec, bez zanechania závetu a
listiny o vydedení. Ako dedičia zo zákona by v I. dedičskej skupine v zmysle § 473 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) do úvahy
prichádzali synovia poručiteľa O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/X, XXX XX K. - Z., Z. A.,
nar. X.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z. a L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X,
XXX XX K. - Z.. Keďže procesná subjektivita právneho predchodcu navrhovateľa zanikla, najvyšší
správny súd v nadväznosti na uznesenie Mestského súdu Bratislava IV podľa § 107 ods. 3 OSP v

spojení s §118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj prejavený záujem synov po
zomrelomotcovi,rozhodolopokračovanívkonanípredodvolacímsúdomsdeťmipozomrelomprávnom
predchodcovi navrhovateľov (pozn. súdu z tohto dôvodu ich odvolací súd v ďalšom texte uvádza už len
ako navrhovateľov ako účastníkov konania).

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“)
konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 493c písm. b/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
podanéhoodvolania(§212ods.1OSPvspojenís§246cods.1vetaprváOSP),odvolanieprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu

nemožno vyhovieť.

19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že najvyšší správny súd ako odvolací súd
primárne v medziach podaného odvolania preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na?

to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. S týmito sa odvolací súd
stotožňuje v celom rozsahu.

20. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

21. Podľa§492ods.2SSP,odvolaciekonaniapodľapiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadku,začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 493c písm. b) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, vykonáva ju od 1. januára 2023 najvyšší správny súd.23. Podľa § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

24. Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak,
použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

25. Predmetom konania o odvolaní v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k.

BA-5Sd/120/2014-217 zo dňa 17. januára 2024, ktorým súd postupom podľa § 250q ods. 3 OSP vecne
správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014, ktorým odporkyňa
podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. právnemu predchodcovi navrhovateľov od 27.
novembra 2010 priznala starobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011
na sumu 354,20 eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na
sumu 377,10 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.

26.Podľa§219ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýroku
vecne správne.

27. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na

základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

28. Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre
súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

29. Podľa § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa
žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu
a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa

§ 219 až 221 tohto zákona.

30. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom
období, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri
roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo

najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne
zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo

d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

31. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhové príspevky,
na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a
tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona

vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Ak však bol poberateľ
tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti
tohto zákona.

32. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3,
§ 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších
predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo
výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov
je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

33. Podľa článku 33 ods. 2 cit. Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok
na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia zatú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

34. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal najvyšší
správnysúdzoskutkovýchzistenívyplývajúcichzospisovéhomateriálusprávnehosúdu,súčasťktorého
tvoril aj administratívny spis odporkyne, na ktoré už poukázal detailne odvolací súd na viacerých
miestach tohto rozhodnutia, ako aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich

najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne na ne poukazuje a dopĺňa o
nasledujúce zistenia.

35. Právny predchodca navrhovateľov sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že
právny predchodca navrhovateľov požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. novembra 2010

žiadosťou zo dňa 29. novembra 2013. Starobný dôchodok mu bol priznaný napadnutým rozhodnutím
odporkyneod27.novembra2010vovýške347,90eurmesačne.Vpriebehusúdnehokonaniavedeného
pôvodne na krajskom súde došlo k vydaniu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.
apríla 2017, ktorým bol právnemu predchodcovi navrhovateľov podľa § 65, § 274, § 293z, § 112 ods. 3
a ods. 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. znížený starobný dôchodok od 10. júna 2017 na sumu 428,20

eur mesačne. Dôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo zistenie, že odporkyňa pri výpočte starobného
dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov použila nesprávny vymeriavací základ za obdobie od
01. januára 2006 do 31. marca 2006, ktorý mal správne byť 23.738,- Sk a nie 27.738,- Sk. Rozhodovanie
o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. apríla 2017 v tejto časti, bolo
vylúčené na samostatné konanie, ktoré bolo uznesením sp. zn. 13Sa/11/2023-34 zo dňa 4. septembra

2023 zastavené a vec postúpená generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

35.PrávnypredchodcanavrhovateľovsanarodilXX.V.XXXX.Dôchodkovývek55rokovpodľa§21ods.
1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom XX. V. XXXX. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku
získal14.282dní,t.j.39rokova47dníobdobiadôchodkovéhopoistenia.ZpotvrdeniaVojenskéhoúradu

sociálneho zabezpečenia zo dňa 15. októbra 2013 vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľov
bol priznaný podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. od 01. februára 1994 výsluhový príspevok,
ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. s účinnosťou od 01. septembra 1995 považuje za
výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 01. júla 2002 považuje naďalej
za výsluhový dôchodok. Pre účely nároku právneho predchodcu navrhovateľov na výsluhový príspevok

bolo zhodnotené obdobie jeho poistenia od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 - základná vojenská
služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 - vojak z povolania
v I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20 rokov a 341 dní.

36. Najvyšší správny súd súhlasne s názorom správneho súdu a preskúmavaného rozhodnutia

odporkyne konštatuje, že výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20
rokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c)
zákona č. 100/1988 Zb. zachoval právnemu predchodcovi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok
od dovŕšenia veku 55 rokov.

37. K opakovanej námietke navrhovateľov týkajúcej sa nedostatočného zhodnotenia období, ktoré získal
právny predchodca navrhovateľov ako civilné zamestnanie pre účely starobného dôchodku, najvyšší
správny súd v časovej súvislosti uvádza, že obdobie od 2. septembra 1968 do 29. augusta 1973 bolo
právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotené ako doba štúdia na základe potvrdenia Odborného
učilištiastrojárskehoPiesok,ktoréprávnypredchodcanavrhovateľovpredložilodporkyniužprispisovaní

žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Následne, doba služby v čase od 30. augusta 1973 do 31.
januára 1994 bola právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotená ako I. kategória funkcií v plnom
rozsahu, ako je zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou preskúmavaného
rozhodnutia odporkyne. Obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní od 1. februára 1994
do 30. júna 2005 a od 25. augusta 2005 do 26. novembra 2010, t.j. do priznania starobného dôchodku

je zhodnotené v plnom rozsahu, čo je opäť zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia právneho
predchodcu navrhovateľov.38. K námietke výšky starobného dôchodku, najvyšší správny súd opakovane ozrejmuje, že
suma starobného dôchodku sa určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkovéhopoisteniazískanéhokudňuvznikunárokunastarobnýdôchodokaaktuálnejdôchodkovej

hodnoty. Priemerný mesačný zárobok bol právnemu predchodcovi navrhovateľov určený v súlade s
§ 12 zákona č. 100/1988 Zb. z rozhodného obdobia desiatich kalendárnych rokov 1984 až 1994.
Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. ako kalendárne roky pred
rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2006. Do
rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas

ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby. Na
určenie výšky sumy starobného dôchodku právnemu predchodcovi navrhovateľov sa v súlade s § 12
ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol jeho zárobok najvyšší, t. j. roky
2004, 2001, 2002, 2003, 1999. Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď starobný dôchodok
vo výške 92 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 124,20000 eur mesačne) zvýšila za 1.089 dní
zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok o 18 % priemerného mesačného zárobku (t. j.

24,30000 eur mesačne). K sume 148,50000 eur pripočítala s poukazom na zákon č. 306/2002 Z.z.
v znení zákona č. 639/2002 Z.z. sumu 157,52000 eur mesačne tak, aby suma starobného dôchodku
právneho predchodcu navrhovateľov nepresiahla sumu 306,02 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že
námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného
dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi

predpismi a ustálenou súdnou praxou. Takýto právny názor vo veci vyslovil správny súd v napadnutom
rozsudku (pozn. súdu viď ods. 63 odôvodnenia rozsudku), ako aj tomu predchádzajúci odvolací súd v
uznesení sp. zn. 9So/98/2017-151 zo dňa 26. septembra 2018 (viď odôvodnenie citovaného uznesenia
Najvyššieho súdu SR), ktorého právnym názorom je správny súd viazaný.

39. K námietke navrhovateľov, ktorou namietali nezákonnosť postupu pri výpočte výšky sumy
starobného dôchodku aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, najvyšší správny súd súhlasne s
názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, podporne poukazuje na odôvodnenie
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/185/2015, ktorý v odseku 3 rozhodnutia uviedol: „Z?článku
33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v?prípade súbehu nárokov na starobný

dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v?
zmysle Dohovoru množné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a?to najviac o?
sumu, ktorá prevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový
dôchodok).“ Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že postup krátenia starobného dôchodku
v?prípade súbehu s?výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania aj v rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/151/2016 z?27. júna 2018, ktorý bol napadnutý
sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. IV. ÚS 624/2018-17
zo 16. novembra 2018, a v ktorom ústavný súd uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že
zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a?postup
kráteniastarobnéhodôchodkuv?prípadejehosúbehus?výsluhovýmdôchodkomz?osobitnéhosystému

sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z.z. priamo z?
ustanovenia §60 ods. 2 a §255 od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v?
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového
poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný
s?Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že

výsluhovýdôchodokmáoddovŕšeniadôchodkovéhovekupodľazákonao?sociálnompoistenícharakter
dávky v?starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa
pre nárok na starobný dôchodok v?zmysle vyššie uvedených ustanovení §60 ods. 2 a §255 ods.
5 zákona o?sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a?výšku starobného dôchodku započítať
navrhovateľovi dobu služby v?Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už

ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný
dôchodok zákonodarca doteraz v?súlade s?čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil
osobitný spôsob výpočtu a?krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako
pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov
výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj

na účely nároku a?výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s?touto „dierou
v?zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe.“ Citované rozhodnutie ústavného súdu nie je ojedinelým rozhodnutím. Mechanizmus krátenia
starobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok, a to tak, že krátenieje možné vykonať len pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet ich výsluhového dôchodku k
celkovejdobepoisteniavovšeobecnomsystémesociálnehopoistenia,najviacvšakosumuvýsluhového
dôchodku, odobril vo svojej judikatúre ústavný súd aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 389/2017, IV. ÚS

270/2018.

40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam a početným námietkam navrhovateľov tohto druhu,
odvolací súd dopĺňa, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

(§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku,

či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň,
z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na
otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán
dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje,
či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu

správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí. K s tým súvisiacej
námietke navrhovateľov nedostatočného dokazovania v tu prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2011, sp. zn. 8 Szd 1/2010, v ktorom tento
konštatoval: „Ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, súd vychádza
zo skutkových zistení správneho orgánu, môže opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym

orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.), avšak nemôže
sa jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom,
aby súd zrušil rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.“

41. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu napadnutý rozsudok správneho súdu je presvedčivo

odôvodnený a reaguje na všetky námietky navrhovateľov tak procesného, ako aj hmotnoprávneho
charakteru. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že do práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením
dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a
právnymi názormi. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Správny súd
pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z odôvodnenia

rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd
k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné
ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú
argumentáciu, v?dostatočnej miere reflektuje na všetky námietky uvádzané navrhovateľmi v návrhu
právneho predchodcu navrhovateľov. Správny súd dostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom

posúdení veci, pričom zohľadnil aj vyjadrenia všetkých účastníkov konania, či nimi vznesené návrhy,
ako aj právne záväzný názor najvyššieho súdu SR vyjadrený v tu prejednávanej veci v uznesení zo dňa
26. septembra 2018, č. k. 9So/98/2017-151. Najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že správny
súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a?vyvodil aj správne skutkové a právne závery, ktoré
náležite odôvodnil.

42. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Najvyšší správny súd ako súd odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozhodnutia správneho súdu, dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako vlastné (§ 246c ods. 1 veta
prvá v spojení s ust. § 219 ods. 2 OSP). Najvyšší správny súd záverom len konštatuje, že väčšinu
námietok navrhovateľov, ktoré posúdil ako dôvody odvolania, vzniesli títo len všeobecne, s konštatáciou
právnej teórie, bez označenia jednotlivých častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bez prepojeniaskutkových dôvodov s konkrétnym odôvodnením, a napokon smerujúce aj voči skutočnostiam, ktoré s tu
prejednávanou vecou nesúvisia alebo neovplyvňujú správnosť záverov súdneho a správneho konania,
a preto ich najvyšší správny súd vyhodnotil ako irelevantné.

43. Záverom najvyšší správny súd k návrhu navrhovateľov na uloženie pokuty odporkyni podľa § 80
ods. 1 písm. c) SSP iba dodáva, že k uvedenému návrhu neprihliadol, nakoľko (i) v zmysle § 492 ods.
1 SSP sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP
dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP; (ii) OSP obdobnú právnu úpravu pokuty za

nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ako je v SSP,
neobsahuje; (iii) a na dôvažok, ak by odvolací súd navrhovaný postup primeraným použitím ustanovení
SSP aj pripustil, ide o návrh navrhovateľov, ktorý je v tu posudzovanej veci nepoužiteľný, nakoľko
odporkyňa nebola v žiadnom štádiu konania zaviazaná právnym názorom zrušujúceho rozhodnutia
súdu, ktoré by v novom konaní bola povinná rešpektovať.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania
rozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 zákona rozhodujúci), postupu odporkyne,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a napokon ani samotnému rozhodnutiu nemožno
v zmysle námietok navrhovateľov vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie a takéto
porušeniezákonanekonkretizovalianinavrhovatelia.Správnysúdpretodôvodnepovažovalrozhodnutie

odporkyne za vydané v súlade so zákonom a opravnému prostriedku navrhovateľov nevyhovel. O
zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, a preto
jeho rozsudok podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP,
§ 223 OSP a § 492 ods. 1 a ods. 2 SSP ako vecne správny potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s
§ 250l ods. 2, s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 224 ods. 1 OSP a s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že neúspešným
navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

46. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.