Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Jana Martinčeková

Legislation area – Správne právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200423
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9623200423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu:
A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 9957
- 2/2023 - BA zo dňa 05. apríla 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v
Banskej Bystrici č. k. 16Sas/4/2023 - 38 zo dňa 04. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Sas/4/2023 - 38 zo dňa 04. februára 2025 (ďalej
„napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej
číslo: 9957 - 2/2023 - BA zo dňa 05. apríla 2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina číslo: 200 - 002728-CA02/2023 zo dňa 16. januára 2023 (ďalej
„prvostupňové rozhodnutie“).

Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské z nemocenského poistenia
povinne nemocensky poistenej žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej „SZČO“) a z
nemocenských poistení zamestnanca u zamestnávateľov Podskalska, s.r.o. a Minipivovar Harvánek,
s.r.o. v období od 12. decembra 2022 do 14. decembra 2022 vo výške 4,48767500 € za deň, od
15. decembra 2022 do 21. decembra 2022 výške 9,87288500 € za deň a od 22. decembra 2002
do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného

podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej „zákon o sociálnom poistení“) vo výške 21,26641000 € za deň. Od odôvodnenia bolo upustené,
pretože sa žalobcovi vyhovelo v celom rozsahu.

3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná preskúmaným rozhodnutím, ktorým zmenila
výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila slová § 293ew ods. 5 a 6 a nasl. a v ostatnom
odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení konštatovala, že navrhovateľ si uplatnil

nárok na nemocenské z troch nemocenských poistení - z povinného nemocenského poistenia SZČO
a z dvoch povinných nemocenských poistení zamestnanca a preto pobočka posudzovalo všetky
tri uplatnené nároky na nemocenské podľa § 30, 31, 34, 37 a 58 zákona o sociálnom poistení.
Čo sa týka nemocenského poistenia SZČO a zo zamestnaneckého pomeru od zamestnávateľaMinipivovar Harvánek, s.r.o., odvolateľovi bolo nemocenské určené z úhrnu jeho denných vymeriavacích
základov z týchto poistení. Z poistného vzťahu od zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. sa výška určila z
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, nakoľko v tomto poistnom vzťahu nedosiahol 90

dní platenia poistného na nemocenské poistenie od vzniku tohto poistenia do vzniku dočasnej pracovnej
neschopnosti. Uvedená skutočnosť bola príčinou toho, prečo nebola výška nemocenského z tohto
posledného poistného vzťahu vypočítaná z dosahovaného vymeriavacieho základu, tak ako to žiadal
v odvolaní. Dôvod na poskytnutie nemocenského vznikol 12. decembra 2022. Povinné nemocenské
poistenie SZČO, z ktorého si odvolateľ uplatnil nárok na nemocenské, vzniklo 01. júla 2005, preto v

zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 9 zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na zistenie
denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2021. Nemocenské poistenia zamestnávateľa
Minipivovar Harvánek, s.r.o. vznikol 10. júla 2017, preto v zmysle toho istého ustanovenia rozhodujúcim
obdobímnazisteniedennéhovymeriavaciehozákladujetiežkalendárnyrok2021.Čosatýkapovinného
nemocenského poistenia u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o., to vzniklo 18. novembra 2022. Obdobie
nemocenského poistenia teda v tomto prípade trvalo 24 dní a bolo kratšie ako 90 dní. V takomto prípade

sa výška nemocenského určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa 57 ods. 1
písm. b) zákona o sociálnom poistení. Po zistení denných vymeriavacích základov a pravdepodobného
denného vymeriavacieho základu žalovaná aplikovala § 58 ods. 2 citovaného zákona a nemocenskú
dávku určila z úhrnu denných vymeriavacích základov a pravdepodobného denného vymeriavacieho
základu z týchto troch poistení.

Konanie na správnom súde
4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej,
že išlo o tri samostatné nemocenské poistenia, z ktorých žalovaná správne vypočítala z každého
osobitne denný vymeriavací základ. V povinnom nemocenskom poistení SZČO a zamestnávateľa

Minipivovar Harvánek, s.r.o. správne vychádzala z denného vymeriavacieho základu určeného z
vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia roku 2021 podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení a pri povinnom nemocenskom poistení zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. správne vypočítala
pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa § 57 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, pretože nebola
splnená podmienka, že nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dôvodu na poskytnutie

nemocenskej dávky bolo buď dlhšie ako 90 dní alebo aj kratšie ako 90 dní, ale za splnenia podmienky,
že obdobie nemocenského poistenia zamestnanca u iného zamestnávateľa, z ktorého sa dávka
neuplatňuje, bolo v predchádzajúcom roku najmenej 90 dní. Takéto obdobie nemocenského poistenia
nebolo zistené, pretože aj keď v roku 2021 žalobca dosiahol obdobie poistenia u iného zamestnávateľa
(Minipivovar Harvánek, s.r.o.), z tohto obdobia bol uplatnený nárok na nemocenskú dávku. Ďalej sa

správny súd zaoberal výpočtom pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a konštatoval, že
výpočet zo strany žalovanej je správny. Správny súd tiež konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie
je preskúmateľné, nakoľko dostatočne v súlade s § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ozrejmuje
splnenie podmienok pre jeho vydanie vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok na nemocenské z
troch poistných vzťahov. Na námietku, že preskúmavané rozhodnutie je nesprávne z toho dôvodu,

že predchádzajúce rozhodnutie o nemocenskom priznalo žalobcovi inú výšku nemocenského, uviedol,
že predchádzajúce rozhodnutia zo dňa 06.09.2022 nemôže mať žiadny vplyv na preskúmavané
rozhodnutie a nejedná sa ani o skutkovo zhodný prípad, keď žalobca v tu prejednávanej veci dosiahol
vymeriavacie základy aj z tretieho nemocenského poistenia spoločnosti Podskalska, s.r.o.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Vo všeobecnosti namietal, že preskúmavané
rozhodnutie nie je správne, čo je zrejmé z toho, že pri jeho práceneschopnosti v roku 2022 žalovaná
vydala rozhodnutie zo dňa 06.09.2022, keď mu priznala nárok na nemocenské v inej výške. Pri ďalšej
jehopráceneschopnostivroku2022žalovanávydalarozhodnutie,vktorommupriznalainúvýškunároku

na nemocenské s ohľadom na ďalší poistný vzťah u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Konštatoval, že
žalovaná nepostupovala správne a v zmysle zákona. Došlo k nesprávnemu výpočtu, lebo jeho príjem
u spoločnosti Podskalska, s.r.o. bol 1600€. Napriek tomu, že rozhodnutie bolo podrobne odôvodnené,
stále nevie, z akých podkladov žalovaná vychádzala. Žiadal zrušiť prvostupňové aj preskúmavané
rozhodnutie a vec vrátiť žalovanej na nové konanie.

6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 26. marca 2025. Zotrvala na svojom
právnom názore uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, avšak dodala, že preskúmavané rozhodnutie
bolo vydané v čase, keď ešte neboli vydané rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „najvyššísprávny súd“) sp. zn. 7Ssk/61/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 6Ssk/17/2024 zo dňa 30. septembra
2024. Pokiaľ by sa žalovaná riadila právnymi názormi uvedenými v týchto rozsudkoch, sťažovateľovi
by priznala nárok na nemocenské zo súbehu iba dvoch poistných vzťahov a to zamestnanca a povinne

nemocensky poistenej SZČO vo výške 10,88054000 € za deň, tak ako pri predchádzajúcej dočasnej
pracovnej neschopnosti vzniknutej 16.08.2022, na ktorú sťažovateľ poukázal v odvolaní.

Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym
a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorým viazaný nebol (§ 453 ods. 2 SSP)
konštatuje, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná a nebol dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku, pretože preskúmavané rozhodnutie nezasahuje do žiadneho subjektívneho práva žalobcu.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým v podstatnom potvrdila

prvostupňové rozhodnutie o priznaní žalobcovi nároku na nemocenské od 12. decembra 2022 do
ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (najdlhšie do uplynutia podporného obdobia), pričom od
22. decembra 2022 bolo nemocenské priznané z troch vymeriavacích základov vo výške 21,26641000
€ za deň. Žalovaná vychádzala z právneho názoru, že žalobca si nemocenské uplatnil z troch
samostatných poistných vzťahov, konkrétne z povinných nemocenských poistení od zamestnávateľov

Minipivovar Harvánek, s.r.o. a Podskalska, s.r.o. a z povinného nemocenského poistenia ako SZČO. Pri
určovaní vymeriavacieho základu prihliadla na denné vymeriavacie základy z povinného nemocenského
poistenia SZČO a zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. určené z rozhodujúceho obdobia roku
2021 a na pravdepodobný denný vymeriavací základ dosiahnutý u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o.
Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal výpočet nemocenského, poukazujúc na rozhodnutie žalovanej

o nemocenskom zo dňa 06.09.2022 a na to, že do vymeriavacieho základu mu nebol započítaný jeho
príjem 1600 €, ktorý by dosiahol v decembri 2022 od zamestnávateľa Podskalská s.r.o.

9. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako SZČO v období
od 01.07.2005 s prerušením poistenia od 01.01.2018 do 01.07.2018, ako zamestnanec zamestnávateľa

Minipivovar Harvánek, s.r.o. od 10.07.2017 a ako zamestnanec zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. od
18.11.2022. Dôvod na poskytnutie nemocenského žalobcovi vznikol z dôvodu choroby od 12.12.2022.

10. Podľa § 20 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 22.04.2023
(právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné
dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu,
ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto
právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia
karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej
činnosti (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť").

Podľa § 37 ods. 1 citovaného zákona výška nemocenského zamestnanca je 55% denného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho
základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára

kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého
nemocenského poistenia.11. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že žalovaná aj správny súd založili svoje právne posúdenie na
závere, že žalobcovi vznikli tri samostatné povinné nemocenské poistenia, ktorých skutkovým základom
bolijednotlivépracovnépomeryastatusžalobcuakoSZČO.Zoskutkovýchokolnostítejtovecijezrejmé,

žežalobcabolod10.07.2017plynulepoistenýakozamestnanec.Konkrétneodtohtodátumubolpovinne
nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. a paralelne od
18.11.2022ajakozamestnaneczamestnávateľaPodskalska,s.r.o.Okremtohobolpovinnenemocensky
poistený ako SZČO od roku 2005.

12. V danom prípade bolo nevyhnuté posúdiť, či dva súbežné pracovné pomery u rôznych
zamestnávateľov zakladajú aj dve samostatné povinné nemocenské poistenia a tým i samostatné
vymeriavacie základy z nich plynúce. V tomto ohľade najvyšší správny súd prijal judikatúru, ktorá
posudzuje viaceré paralelné pracovné vzťahy u viacerých zamestnávateľov ako jedno povinné
nemocenské poistenie. Kasačný súd poukazuje napríklad na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp.
zn. 7Ssk/61/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 7Ssk/106/2021 zo dňa 13.10.2023. Z naposledy

menovaného vyplývajú tieto závery:
„... 10. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či v prípade, ak fyzická osoba bola
zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, teda vykonávala u nich závislú činnosť, či táto skutočnosť
podmieňuje vznik samostatného povinného nemocenského poistenia z každého takého pracovného
vzťahu, alebo vzniká jedno poistenie, do ktorého by sa začítavali všetky vymeriavacie základy a všetky

poistné doby u viacerých zamestnávateľov. Inak povedané, či vznik pracovného vzťahu u konkrétneho
zamestnávateľa podmieňuje vznik samostatného nemocenského poistenia (v tom prípade by museli
byť podmienky nároku na dávku splnené u každého poistenia samostatne) alebo už pri vzniku prvého
pracovného pomeru vznikne povinné poistenie a trvá bez ohľadu na to, že v jeho priebehu vznikli
ďalšie pracovné pomery; zaniklo by až zánikom posledného pracovného pomeru. V tom prípade by

sa dávka poskytovala iba jedna, aj podmienky na vznik nároku na dávku by posudzovali tak, že ide o
jedno poistenie, teda všetky obdobia poistenia by sa započítali a rovnako by sa vychádzalo zo všetkých
vymeriavacích základov. Samozrejme, v tomto druhom prípade by bolo potrebné započítať len skutočné
dni povinného poistenia, nie viacnásobne započítať jeden deň poistenia, hoci by aj bol zamestnanec v
tento deň poistený viacnásobne u viacerých zamestnávateľov.

13. Podľa kasačného súdu je potrebné prihliadať predovšetkým na účel sociálneho poistenia a takisto
na súlad výkladu a záverov z týchto ustanovení s nadradenými právnymi normami. Tu treba zdôrazniť,
že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je sociálnym poistením okrem iného nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Citované ustanovenie

nevymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu z jedného
právneho vzťahu (zamestnanca). Naopak, vyplýva z neho, že nemocenské poistenie má za cieľ kryť
výpadok alebo zníženie príjmu vo všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej. Podobne
ustanovenie § 14 ods. 1 tohto zákona, ktoré vo všeobecnosti vymedzuje okruhy nemocensky poistených
osôb, v písmene a) ustanovuje, že povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4

ods. 1. Ani z uvedeného ustanovenia teda nevyplýva, že by povinne nemocensky poisteným mal byť
zamestnanecurčitéhozamestnávateľaalebozamestnanecvurčitomprávnomvzťahu.Podľakasačného
súdu z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť
osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca, a nie chrániť
konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza....

...16.Kasačnýsúdsazvyššieuvedenýchdôvodovpriklonilkdruhémumožnémuvýkladu§20ods.1zák.
o soc. poistení, teda že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia
jej nemocenské poistenie, pričom kým táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto
právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistená a do obdobia nemocenského poistenia sa zarátajú
skutočné dni poistenia (teda pri prekrývaní sa jednotlivých pracovných pomerov sa deň zaráta iba raz).

Takýto výklad aj dôslednejšie rešpektuje princíp zásluhovosti v nemocenskom poistení. Na jednej strane
totiž zabezpečuje, že v prípade viacerých paralelných právnych vzťahov vymeriavací základ zo žiadneho
z nich nezostane nezohľadnený len preto, že sa tento vzťah medzičasom skončil a trvajú len zvyšné
z nich. Na druhej strane však zároveň zabezpečí, že vždy budú zohľadnené vymeriavacie základy
zo všetkých takýchto vzťahov aj vtedy, kedy by pre zamestnanca bolo výhodnejšie zohľadňovať len

jeho aktuálny vzťah a nie vzťahy skoršie. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len
zásluhovosťou v prospech poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho
výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy
čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodnom období. ...“13. Pre prípad žalobcu to znamená, že vznikom pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa
Minipivovar Harvánek, s.r.o. 10.07.2017 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a hoci dňa

18.11.2022 uzavrel novú pracovnú zmluvu s ďalším zamestnávateľom Podskalska, s.r.o., nevzniklo
mu na základe nej nové nemocenské poistenie, ale ide o jedno povinné nemocenské poistenie.
Pritom je nerozhodné, že sám žalobca si uplatnil nárok na dávku nemocenského z oboch týchto
pracovnoprávnych vzťahov samostatne. Žalobca tak má z nemocenského poistenia zamestnávateľa
Minipivovar Harvánek, s.r.o. aj Podskalska, s.r.o. nárok na jednu nemocenskú dávku. V tom prípade

sa na výpočet vymeriavacieho základu uplatní § 54 ods. 1 a § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Pretože nemocenské poistenie trvalo nepretržite celý rok 2021 až do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie
nemocenského, teda do 12.12.2022, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho
základu je rok 2021 ako kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod
na poskytnutie nemocenskej dávky. Denný vymeriavací základ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích
základov v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Znamená to teda, že sa zistia

vymeriavacie základy žalobcu dosiahnuté v roku 2021 a z nich sa učí denný vymeriavací základ. Je
jasné, že pokiaľ žalobca dosiahol ďalší vymeriavací základ v roku 2022, tento sa na účely výpočtu
nemocenskej dávky nepoužije vôbec.

14. V danom prípade teda bolo nadbytočné vypočítavať pravdepodobný denný vymeriavací základ

z vymeriavacích základov žalobcu dosiahnutých u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. v roku 2022
podľa § 57 zákona o sociálnom poistení. Tento pracovný pomer totiž nezakladá samostatné povinné
nemocenské poistenie a teda nevyhodnocujú sa pri ňom samostatne ani podmienky na priznanie
nemocenskej dávky. Žalobcovi malo byť správne priznané nemocenské len z vymeriavacích základov
dosiahnutých v roku 2021 ako rozhodujúceho obdobia pre výpočet nemocenskej dávky. V tomto období

žalobca dosiahol vymeriavacie základy len ako SZČO a od zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o.
Žiadny vymeriavací základ od zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. tak nemal byť žalobcovi zohľadnený.

15. Žalovaná však žalobcovi zohľadnila aj takzvaný pravdepodobný vymeriavací základ dosiahnutý v
roku 2022 od zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ

spočítala so zistenými dennými vymeriavacími základmi dosiahnutými ako SZČO a od zamestnávateľa
Minipivovar Harvánek, s.r.o. a tak o túto sumu nesprávne navýšila základ na výpočet dávky. Z tohto
základu potom v zmysle § 37 ods. 1 zák. o soc. poistení určila výšku nemocenského. Je teda potrebné
konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej určilo vyššiu sumu nemocenského, než na akú
mal žalobca nárok.

16. Kasačný súd však napriek zistenej vade v právnom posúdení veci žalovanej, ktorú prevzal
aj správny súd, nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku ani k zrušeniu preskúmavaného
rozhodnutia, pretože nimi žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Kasačný súd zdôrazňuje, že
na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia nepostačuje zistenie určitej nezákonnosti (či už porušenie

hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho predpisu), ale potrebné je kumulatívne splniť podmienku
žalobnej legitimácie stanovenú v § 178 ods. 1 SSP, že týmto rozhodnutím je ako účastník
administratívneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V tu
prejednávanej veci tomu tak nie je. Nesprávne právne posúdenie negatívne nezasiahlo do žiadnych
žalobcových práv; dávka nemocenského mu priznaná bola, dokonca vo vyššej miere, ako patrila.

17. Je tak nedôvodná žalobcova sťažnostná námietka, že mu nebol započítaný vymeriavací základ
1600 €, ktorý dosiahol v decembri 2022 u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Nedôvodná je aj jeho
argumentácia skôr vydaným rozhodnutím žalovanej o priznaní nemocenského zo dňa 06.09.2022, keď
žalobca argumentoval nezapočítaním vymeriavacieho základu, ktorý mal získať až po jeho vydaní.

Záver
18.Vzhľadomnavyššieuvedenékasačnýsúdzastávanázor,žehocižalovanáajsprávnysúdneposúdili
vec z právnej stránky správne, vzhľadom na to, že žalobca na žiadnych subjektívnych právach nebol
ukrátený a námietky v kasačnej sťažnosti sú nedôvodné, zamietol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP.

Trovy kasačného konania
19. O náhrade trov kasačného konania žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v
spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, pretože kasačná sťažnosť žalobcu bolazamietnutá, preto jej patrí náhrada trov konania, ktorú jej však kasačný súd nepriznal, pretože neboli
splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu
trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.