Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320202764
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2320202764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej spoločnosťou: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská
14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovaným: 1. F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, 2. I. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 3. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpený advokátom: Mgr.
Martin Gavuliak, so sídlom Klincová 37, Bratislava – mestská časť Ružinov, 4. F. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaniach žalovaných 1. až 4. proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 10C/37/2020-260 zo dňa 11. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným 1. až 4. povinnosť vypratať
nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom na LV č. XXX, pre katastrálne
územie H., a to rodinného domu so súpisným číslom XXX H. D. H., postavenom na parcele č. 365/2 o
výmere 218 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedenej na katastrálnej mape v registri C, a to do 15

dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalovaným 1. až 4. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiťžalobkynináhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnuté
samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 123, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964
Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), s poukazom
na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyni podľa zápisu v katastri nehnuteľností svedčí
výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu zapísanému na LV č. XXX pre k.ú. H.

pod súp. č. XXX, postavenému na parcele č. 365/2, a ako vlastníčka sa žalobou o vypratanie domáha
ochrany vlastníckeho práva proti žalovaným ako osobám, ktoré do jej vlastníckeho práva neoprávnene
zasahujú tým, že nehnuteľnosť bez právneho titulu obývajú. Na základe vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že žalovaní skutočne obývajú a užívajú rodinný dom zapísaný v katastri nehnuteľností
súp. č. XXX a postavený na parcele č. 365/2. Tvrdenie žalovaných, že užívajú nehnuteľnosť súp. č.
XXX, odvolávajúc sa na Oznámenie Obce H. o určení súpisného čísla zo dňa 29.3.2017 je v tomto
konaní irelevantné, keďže uvedené administratívne rozhodnutie ako verejná listina nebolo príslušným

katastrálnym úradom akceptované z dôvodu, že na parc. č. 365/2 je už zapísaný rodinný dom súp. č.
XXX, ktorého zápis je podľa listín katastrálneho úradu v poriadku. Z pohľadu identifikácie nehnuteľnosti
je rovnako bez významu kde sú žalovaní prihlásení k trvalému pobytu. Žalobkyňa vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nadobudla na základe niekoľkých právnych titulov v období rokov 1996 až 2019,ktoré boli riadne zaznamenané v katastri nehnuteľností, a to dedičským rozhodnutím z 2.5.1996 sp.
zn. D 323/94, Dnot 64/94, kúpnou zmluvou č. V 3707/2003 zo 14.1.2004, Osvedčením o vyhlásení
o vydržaní vlastníckeho práva notárskou zápisnicou č. N 221/2005 z 28.7.2005, darovacou zmluvou

č. V4470/19, vklad ktorej bol povolený 12.12.2019. Povinnosťou žalovaných, ak mali byť v konaní
úspešní, bolo spochybniť tieto nadobúdacie tituly a preukázať, že žalobkyni vlastnícke právo nepatrí,
resp. že sú oprávnení užívať nehnuteľnosť z iného dôvodu. Žalovaní konkrétne námietky vo vzťahu
k nadobúdacím titulom žalobkyne v priebehu konania bližšie nevymedzili. Argumentácia žalovaných
bola založená jednak na tvrdení, že vlastnícke právo k spornému rodinnému domu nadobudli ich právni

predchodcoviakúpouvroku1964,resp.žeichprávnipredchodcovianehnuteľnosťpostaviliv70.rokoch.
V prvom rade teda žalovaní tvrdili, že rodičia žalovaných 1. a 3. spornú nehnuteľnosť kúpili v roku
1964 a v dôsledku toho ju nemohla kúpiť právna predchodkyňa žalobkyne - jej stará matka J. K., po
ktorej mala žalobkyňa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel titulom dedenia. Žalovaní uvádzali, že dom
bol predaný podvodom dvakrát a žalobkyňa to po nikom nezdedila. Žalobkyňa však doložením kúpnej
zmluvy zo dňa 21.3.1963, registrovanej na Štátnom notárstve dňa 27.3.1964 riadne preukázala, že

pôvodný vlastníci F. K. a L. K. previedli na právnu predchodkyňu žalobkyne J. K. podiel 1/4 na dome
s dvorom a záhrade zapísaných v pk vložke č. XXX pod AI, r.č. 2, parc. č. 365 v kat. území H. a vl.
č. XXX pod AI, r.č. 1, parc. č. 364. Naopak žalovaní nepreukázali, že by ich právni predchodcovia
nadobudli čo i len spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, keďže nimi predložená súkromná listina
takéto tvrdenie nepreukazuje. Z jej obsahu vyplýva len existencia dohody medzi F. K. a M. G. ohľadne

domu súp. č. XXX, ku ktorej malo dôjsť 5.10.1964. Prvoinštančný súd poukázal na to, že v tejto listine
nie je predmet dohody dostatočne identifikovaný, keďže nie je zrejmé v akej obci, v akom katastrálnom
území sa mal dom nachádzať. Dom, ktorý mal byť predmetom dohody mal mať navyše súp. č. XXX, k
čomu žalovaní uviedli, že šlo o pôvodné označenie spornej nehnuteľnosti, dôkazy na preukázanie tohto
tvrdenia však neoznačili. Zároveň je nutné prisvedčiť žalobkyni, že predmetná listina bola spísaná až

po tom, ako bola kúpna zmluva uzavretá jej právnou predchodkyňou riadne registrovaná na Štátnom
notárstve. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podmienkou účinnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
bola nehnuteľnosť, bola v zmysle Občianskeho zákonníka, registrácia štátnym notárstvom (§ 134
ods. 2 Občianskeho zákonníka, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.). Žalovaní v konaní nepreukázali ani netvrdili,

že by ich právni predchodcovia nehnuteľnosť v roku 1964 alebo v roku 1965 takýmto spôsobom
riadne nadobudli. Ďalšie tvrdenie žalovaných bolo založené na tom, že spornú nehnuteľnosť ich právni
predchodcovia postavili v rokoch 1970-1972. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaných poprela, pričom na
pojednávaní 6.4.2023 len pripustila, že časť rodinného domu bola zbúraná, ponechaná bola jedna izba
a následne sa mali postaviť iné izby. Okresný súd poukázal na to, že Občiansky zákonník účinný v

období rokov 1970-1971 nepoznal ako spôsob nadobudnutia vlastníctva spracovanie cudzej veci (v
súčasnosti§135bObčianskehozákonníka).Judikatúrak§135bObčianskehozákonníkavšakvychádza
z rozsudku Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 2Cz 40/84 (R 29/1989) vydaného na základe úpravy účinnej
do 31.3.1983, podľa ktorého ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a ak nebolo medzi jej vlastníkom
a stavebníkom (spoločnými stavebníkmi) dohodnuté niečo iné, treba pri posudzovaní vlastníckeho

vzťahu k takejto nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej
stavbe patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby uskutočnenej
prestavbou možno tu však voči vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie takto získaného
neoprávneného majetkového prospechu v zmysle § 451 a násl. Občianskeho zákonníka. Aj aktuálna
súdna prax hovorí, že spracovaním (§ 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno nadobudnúť

vlastníctvo iba časti cudzej veci (stavby) - viď R 4/2006. Žalovaní na preukázanie svojho tvrdenia, že
ich právni predchodcovia rodinný dom postavili doložili čestné prehlásenia troch osôb, podľa ktorých
rodinný dom súp. č. XXX mali postaviť rodičia žalovaných 1. a 3. v rokoch 1970-1972. Súd prvej inštancie
zhodne so žalobkyňou konštatoval, že tieto listiny nepostačujú na preukázanie vzniku vlastníckeho
práva k rodinnému domu. Žalovaní totiž okresnému súdu neuviedli, kto sú osoby, ktoré tieto prehlásenia

vyhotovili, v dôsledku čoho nie je možné vyhodnotiť hodnovernosť ich tvrdenia. Len na základe týchto
vyhlásení navyše nebola odstránená spornosť v tvrdeniach, či šlo o postavenie nového domu alebo len
prestavbu, ktorá by nemala vplyv na vlastníctvo pôvodného vlastníka. Okresný súd zároveň poukázal
na skutočnosť, že ani právni predchodcovia žalovaných, ani žalovaní samotní nikdy neiniciovali konanie
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a táto nebola ani predmetom dedičského konania po právnych

predchodcoch žalovaných. Na strane druhej bolo s nehnuteľnosťou, resp. spoluvlastníckymi podielmi
k nej aj po roku 1972 nakladané v katastri nehnuteľností zapísanými vlastníkmi, o čom svedčia práve
nadobúdacie tituly, na základe ktorých výlučné vlastníctvo nadobudla žalobkyňa. Žalovaní v konaní
neuvádzali žiadne iné skutočnosti, z ktorých by im vyplývalo právo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Lensamotná skutočnosť, že predchádzajúci spoluvlastník/ci s ich užívaním súhlasili, nezakladá žalobkyni
povinnosť naďalej tolerovať zásahy do jej vlastníckeho práva bez právneho dôvodu. Nakoľko žalobkyňa
v konaní preukázala, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a že žalovaní do jej vlastníckeho práva

neoprávnene zasahujú tým, že nehnuteľnosť obývajú bez právneho titulu, okresný súd žalobe vyhovel.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako strane, ktorá mala
vo veci plný úspech, priznal proti žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania mal rozhodnúť okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 1. odvolanie, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) CSP. Argumentovala tým, že počas konania tvrdila, že býva v rodinnom dome
so súpisným č. XXX. Uvedené vyplýva aj z listinných dôkazov vystavených Obcou H. ako aj čestných

prehlásení založených v spise. Žalobkyňa je vlastníčkou rodinných domov so súpisným č. XXX a č.
XXX v Obci H., pričom jej argumentácia bola nekonzistentná a rozporuplná. Rodinný dom so súp. č.
XXX nemôže byť logicky rodinným domom so súpisným č. XXX, nakoľko v súčasnosti majú existovať
rodinné domy so súpisnými č. XXX, XXX a XXX. V takom prípade by totiž existovali 2 rodinné domy so
súpisným číslom č. XXX, žiaden dom so súpisným č. XXX a dom so súpisným č. XXX. V danom prípade

by žalobkyňa (podľa jej vyjadrení) vlastnila 2 rodinné domy so súpisným č. XXX a jeden so súpisným č.
XXX. Ďalej uviedla, že existujú 3 rodinné domy č. XXX, XXX a XXX. Tvrdenie žalobkyne, že dom súp. č.
XXX má byť domom súp. č. XXX, je preto v rozpore s daným bodom rozsudku. Obec H. potvrdila fyzickú
existenciu domu súp. č. XXX a skutočnosť, že ho postavili rodičia žalovaných. Existenciu rodinného
domu súp. č. XXX potvrdil aj G. K. - predávajúci, ktorý predal žalobkyni rodinné domy súp. č. XXX a XXX

(odsek 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Existenciu rodinného domu súp. č. XXX preukazujú
aj čestné prehlásenia citované v napadnutom rozsudku. Z uvedených dôkazov jednotlivo a v súvislosti
vyplýva, že rodičia žalovaných postavili rodinný dom so súp. č. XXX vo H., ktorí užívajú žalovaní dodnes.
Žalovaní teda neužívajú rodinný dom súp. č. XXX, ale XXX. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením
nevysporiadal a odignoroval dôkazy uvedené v odsekoch 15, 16, 19, 20, 21 napadnutého rozsudku. Iba

v odseku 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že tvrdenie je irelevantné, nakoľko rodinný
dom súp. č. XXX nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Skutočnosť, že nehnuteľnosť nie je zapísaná
v katastri nehnuteľností neznamená automaticky, že taká nehnuteľnosť fyzicky neexistuje. Súd prvej
inštancie opomenul aplikovať § 70 katastrálneho zákona, keď dôkazmi uvedenými v odsekoch 15, 16,
19, 20, 21 napadnutého rozsudku bol preukázaný opak, že dom súp. č. XXX existuje. Zo žiadneho z

dôkazov vykonaným súdom prvej inštancie nevyplýva zistenie, či žalovaní užívajú dom súp. č. XXX
alebo č. XXX. Okresný súd nevykonal k tejto otázke žiadne dokazovanie, napriek tomu, že bola v konaní
pred súdom prvej inštancie namietaná. Odvolateľka zotrváva na tvrdení, že užíva dom súp. č. XXX, ktorý
postavili jej rodičia a neužíva dom súp. č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, s ktorým sa okresný
súd nevysporiadal dostatočne, preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 2. odvolanie, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) CSP. Obsahovo je odvolanie totožné s odvolaním žalovanej 1.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 3. odvolanie, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) CSP. Obsahovo je odvolanie totožné s odvolaním žalovaných 1. a 2.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 4. odvolanie, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť

a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) CSP. Obsahovo je odvolanie totožné s odvolaním žalovaných 1., 2., 3.

7. Proti tomuto rozsudku podali zároveň zrejme všetci žalovaní (spoločné) odvolanie. Argumentovali
tým, že žalovaná neprávom zasahuje do práva užívania nehnuteľnosti, a to domu súp. č. XXX, ktorý bol

právoplatneodkúpený,atovroku1964naObecnomúradeH.,kuktorémusavyjadrilajsúčasnýstarosta
J. C.. Majú trvalé bydlisko súp. č. XXX od 1962 až doteraz. Na podnet starostu obce H. pán starosta N.
O. (nebohý) vymazal z obecnej mapy súp. č. XXX v prospech žalobkyne, a to v roku 2005. V tom čase
ešte nebol vysporiadaný dvor, tak súp. č. XXX nebolo na katastri v Galante. Vtedy prepísala žalobkyňasúp. č. XXX na súp. č. XXX. Pritom pán starosta N. O. vedel, že tam žijú. Nikto ich neinformoval o tom,
čo sa deje. Ani obec, ani žalobkyňa. Až po 10 rokoch začala súdny spor. Vtedy už mala vlastnícky list
súp. č. XXX. Už dom súp. č. XXX neexistoval. Žiadali o nové pojednávanie, kde predložia nové dôkazy,

tiež žiadali o predvolanie ďalších svedkov, ktorí ich poznajú, ale nebolo možné ich vypočuť. A zároveň
žiadali predvolať ďalších súrodencov, ktorí vyrastali súp. č. XXX H., a to P. A. (rod. G..), C. D. (Q. G..),
R. A. (Q. G..). Aj oni ako chudobní Rómovia majú právo žiť ako ľudia.

8. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaných sa vyjadrila a uviedla, že napadnutý rozsudok

navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Odvolacie dôvody sú v odvolaní iba vymenované, avšak bez
toho, aby mali reálny základ v obsahovej stránke odvolania, s výnimkou písm. f). Podstata konania
je aj po skutkovej stránke rovnako jasná, ako po právnej (právna stránka veci pritom odvolaním ani
nie je napadnutá). Žaloba smeruje k vyprataniu rodinného domu so súp. č. XXX, ktorého je výlučnou
vlastníčkou. Žalovaní vedia, o ktorý dom sa jedná a tento dom aj nesporne užívajú, ako to sami na
pojednávaniach v konečnom dôsledku potvrdili. Celý problém skutkového stavu je v tom, že jeden a

ten istý rodinný dom žalovaní označujú v rozpore so skutočným stavom súp. č. XXX, odvolávajúc sa
na nesprávnu evidenciu obce. Skutočnosť, že evidencia obce ohľadom vedenia súpisných čísiel je
nesprávna, bola v konaní nepochybným spôsobom preukázaná, keď sa v rozpore so správne vedenými
údajmi v katastri vyvinula snaha o „prečíslovanie“ súp. č. XXX na XXX. Vždy sa však jednalo o jednu
a tú istú nehnuteľnosť a síce o predný dom (prvý od ulice), ktorý má pridelené a v katastri riadne

evidované súp. č. XXX. V konaní nebolo preukázané, že by predmetný dom čo i len sčasti (tzn. hoci aj
len podiel) kúpili žalovaní alebo ich právni predchodcovia. Rovnako nebolo preukázané, že by dotknutú
nehnuteľnosťpostavili.Pritomprávenatomtobolazaloženáprocesnáobranažalovaných,ktorínajednej
strane tvrdili kúpu nehnuteľnosti v roku 1964 a na strane druhej tvrdili výstavbu v rokoch 1970 až 1972.
Žalovaní neprodukovali žiadne relevantné dôkazy a okrem zmätočných skutkových tvrdení predložili

nepreskúmateľné „čestné vyhlásenia“, pričom tieto boli namietané a účinne spochybnené rovnako,
ako listina ktorá mala údajne preukazovať kúpu nehnuteľnosti právnym predchodcom žalovaných v
roku 1964. Z dôkazného hľadiska teda žalovaní nepreukázali žiadne svoje skutkové tvrdenie. Je preto
paradoxné, ak sa podanými odvolaniami namieta právne skutková stránka veci, v rámci ktorej žalovaní
nepreukázaližiadnezosvojichvlastnýchprinajmenšomzmätočných,aknierovnonepravdivých,tvrdení.

Odvolatelia opomenuli ťažisko odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa nachádza predovšetkým
v odsekoch 28 a nasl., v ktorých prvoištančný súd logicky, vecne správne a presvedčivo odôvodňuje
výrokovú časť rozsudku. V odvolaní sa žiadny z týchto odsekov nenachádza, keďže práve tu sa
nachádza vecná podstata rozhodovacej činnosti súdu, pričom tej sa nedá vytknúť nič. V odseku 31
sa okresný súd vysporiadal s časťou argumentácie žalovaných ohľadom údajnej kúpy nehnuteľnosti,

v odseku 32 sa vysporiadal s údajnou výstavbou nehnuteľnosti.

9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniam žalovaných sa vyjadrila žalovaná 1. a uviedla, že žalovaní spor
nezačali, žili 50 rokov v pokoji. Žalobkyňa ich 20 rokov žaluje, oni sa len bránia. Predtým bol problém
súp. č. XXX, teraz je problém súp. č. XXX, priznala, že je to tá istá parcela. Čestné vyhlásenie G. K.

(netýka sa to rod. G. XXX), podpísala žalobkyňa. Na vine je Obecný úrad H. a štatutárny zástupca, ako
tvrdí žalobkyňa, ktorý zle určil súpisné číslo. Preto žiadajú o predvolanie na pojednávanie a o vypočutie.
Obecný úrad H. nech sa k tomu vyjadrí. Ich požiadavky nikdy na okresnom súde neboli vypočuté. Žiadali
predvolať ďalších svedkov, nech sa vyjadrí obecný úrad so štatutárnym zástupcom, zamietnuté.

10. K vyjadreniu žalovanej 1. k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniam žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa
a uviedla, že cieľom žalovaných je vnášať do sporu zmätok a neprehľadnosť, a to najmä tým, že o jej
nehnuteľnosti s prideleným súpisným č. XXX tvrdia, že sa jedná o rodinný dom so súpisným č. XXX
odvolávajúc sa na nesprávnu evidenciu obce. Je preukázané, že sa jedná o jednu a tú istú totožnú
nehnuteľnosť, ktorá je žalovanými dlhodobo bez právneho dôvodu užívaná a na katastri evidovaná so

súpisným č. XXX. Zvláštne vyznieva tvrdenie žalovanej 1., že žiadali (ona a ostatní žalovaní) predvolať
svedkov, súrodencov a obecný úrad, resp. jeho štatutárneho zástupcu obce, keď počas konania nikto
zo žalovaných nevykonal procesne účinný a dôvodný návrh na výsluch svedkov podľa § 197 CSP.
Jedine žalovaný 3. na pojednávaní konanom dňa 6.4.2023 v rámci svojho prednesu uviedol, že žiada
vypočuť svedkov, čo mu vraj mali poradiť na úrade. Na otázku okresného súdu za akým účelom sa

navrhuje výsluch však uviedol, že sa nevie vyjadriť. Podobne aj pri prednese záverečnej reči žalovaná
1. na pojednávaní konanom dňa 11.3.2024 bez bližšej špecifikácie uviedla, že má svedkov, ktorí neboli
zavolaní. V odvolaní je uvedený dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), avšak v texte odvolania nebolovymedzené aké navrhnuté dôkazy nemali byť okresným súdom vykonané a aké rozhodujúce skutočnosti
nimi mohli, resp. mali byť zistené.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/,

d/, e/, f/, g/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné, preto
postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobkyne voči žalovaným na
vypratanie nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom na LV č. XXX,

pre katastrálne územie H., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX H. D. H., postavenom na parcele
č. 365/2 vo výmere 218 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedenej na katastrálnej mape v registri C,
a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

13.Rozsudkomč.k.10C/37/2020-88zodňa24.5.2021(prvývporadí)prezmeškaniesúdprvejinštancie

žalobe vyhovel (I. výrokom žalovaným 1. až 4. uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným
úradom v Galante, Katastrálnym odborom na LV č. XXX, pre katastrálne územie H. a to rodinného domu
so súpisným číslom XXX H. D. H., postavenom na parcele č. 365/2 vo výmere 218 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, vedenej na katastrálnej mape v registri C a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
II. výrokom žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania), avšak odvolací

súd uznesením č. k. 10Co/107/2021, 10Co/134/2022-172 zo dňa 28.10.2022 I. výrokom rozsudok pre
zmeškanie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (II. výrokom
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 10C/37/2020-99 zo dňa 16.6.2021 a konanie o návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie zastavil). V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že postup súd
prvej inštancie, ktorý predchádzal aplikácii § 274 CSP (vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného)

postrádal poučenie žalovaných podľa § 160 ods. 2 CSP, ktoré je súd povinný realizovať vždy, teda aj
v danej veci, pričom z obsahu spisu takýto postup nevyplýva (t. j. zo spisu nevyplýva, že by žalovaným
bolo doručené poučenie aj podľa § 160 ods. 2 CSP). Podmienky na vydanie napadnutého rozsudku pre
zmeškanie neboli splnené. Dôsledkom zrušenia rozsudku pre zmeškanie, ktorým bolo žalobe vyhovené
je, že spor medzi stranami sa dostal opäť do štádia, kedy je potrebné o žalobe žalobkyne rozhodnúť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní žalovaných
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom uložil žalovaným 1. až 4.
povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom na LV č.
XXX, pre katastrálne územie H., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX H. D. H., postavenom na

parcele č. 365/2 o výmere 218 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedenej na katastrálnej mape v registri
C, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalovaným 1. až 4. uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

15. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Keďže súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach primerane odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:16. Vo vzťahu v odvolaniach napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne
zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale

aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote
na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z
hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

17. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie.
Uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené). K uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na to, že nestačí len formálne
citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. uviesť v akom konkrétnom

pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, čo však v danom prípade
z odvolaní nevyplýva, keď odvolatelia vo vzťahu k označeným odvolacím dôvodom nevysvetlili, či a
prípadne v čom konkrétne sú podľa ich názoru naplnené uvedené odvolacie dôvody. S poukazom na
uvedené odvolatelia znemožnili odvolaciemu súdu (ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi § 380 CSP)
prieskum napadnutého rozsudku v kontexte (iba) formálne uvedenému odvolaciemu dôvodu (písm. d/,

g/). V kontexte odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolací súd poukazuje aj
na to, že prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366
písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich
v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej viny. Pokiaľ žalovaná 1. až vo vyjadrení
k vyjadreniu žalobkyne (teda už po uplynutý odvolacej lehoty) posúdiac jeho obsah v zmysle § 124 ods.

1 CSP, navrhla vypočuť štatutárneho zástupcu obce H. (bez ohľadu na to, že takýto návrh nespĺňa ani
predpoklady v zmysle § 197 ods. 2 veta druhá CSP), ohľadom uvedeného prostriedku procesnej obrany
nebol dôvod postupovať podľa § 384 ods. 3 CSP, keďže neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle
§ 366 CSP.

18. Podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

19. Žalovaní namietali, že žiadali o predvolanie ďalších svedkov, ktorí ich poznajú, ale nebolo možné
ich vypočuť, zároveň žiadali predvolať ďalších súrodencov, ktorí vyrastali v dome súp. č. XXX H., a to

P. A. (rod. G..), C. D. (Q. G..), R. A. (Q. G..).

20. Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

21. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak, ods. 3 súd aj bez
návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie
bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

22. Podľa § 182 veta druhá CSP, ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, uznesením vyhlási dokazovania za skončené.

23. Sporové konanie je zásadným spôsobom ovládané zásadou kontradiktórnosti, je nevyhnutné, aby
sporové strany svoje tvrdenia buď priamo preukázali, alebo minimálne, aby označili konkrétne dôkazy

na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd môže vykonať
iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku
je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej
zásade, takže súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. V danej
veci dôkazná povinnosť preukázania (preukázať), že disponujú právnym dôvodom (titulom) na užívanie

vyprávaných nehnuteľností, resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu na
vypratanie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy
má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a
teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana

sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného
postupujevosvojneprospech.Procesnánečinnosťstranyvtomtosmeremá(preňu)negatívnedôsledky
pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre
neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Ďalej, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je
viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.

24. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v článku 5 CSP (súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní). Vo všeobecnosti procesný úkon v zmysle § 153
ods. 1 CSP nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

26. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

27. Námietku žalobcov označenú v odseku 19 považuje odvolací súd čiastočne za neurčitú (a teda

aj nedôvodnú) a to, že žiadali o predvolanie ďalších svedkov, ktorí ich poznajú, ale nebolo možné ich
vypočuť,keďžalovanínešpecifikovali,akýchkonkrétnychsvedkovsauvedenánámietkatýka,pričomani
neuviedli,akýmpodaním,resp.naakompojednávanímalinavrhnúťvýsluch(konkrétnychsvedkov),ktorí
podľa ich tvrdenia okresným súdom neboli vypočutí. Zároveň k námietke, že žiadali predvolať ďalších
súrodencov, ktorí vyrastali v dome súp. č. XXX H., a to P. A. (rod. G..), C. D. (Q. G..), R. A. (Q. G..),

odvolací súd poukazuje na obsah spisu označeného v odseku 28, z ktorého vyplýva aj procesný postup
žalobcov na pojednávaniach v predmetnej veci na okresnom súde.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci bola žaloba doručená na vyjadrenie žalovaným 2.,
3., 4. dňa 11.8.2020 (elektronické doručenky na čl. 32, 34, 38), žalovanej 1. dňa 12.8.2020 (elektronická

doručenkanačl.36).Dňa24.5.2021sakonalopojednávanie(zápisnicaopojednávanínačl.85),ktorého
sa žalovaní nezúčastnili. Na pojednávaní dňa 6.4.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 194) žiadal
žalovaný 3. vypočuť svedkov, ktorých však nekonkretizoval a na otázku (konajúcej sudkyne) za akým
účelom, k tomu sa nevedel vyjadriť. Dňa 15.5.2023 sa konalo pojednávanie (zápisnica o pojednávaní na
čl. 224), na ktorom žalovaní nenavrhli dôkaz výsluch svedka/kov. Dňa 11.3.2024 sa konalo pojednávanie

(zápisnica o pojednávaní na čl. 258), na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, keď predtým
prvoinštančný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Na pojednávaní žalovaný 3. výslovne
uviedol, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, žalovaná 1. v záverečnej reči uviedla, že majú
svedkov, ktorí neboli zavolaní.

29.Spoukazomnaobsahspisuoznačenývodseku28žalovanídovyhláseniadokazovaniazaskončené
uznesením na pojednávaní dňa 11.3.2024 nenavrhli výsluch konkrétnych svedkov, keď (iba) všeobecné
vyjadrenie žalovaného 3., že žiada vypočuť svedkov, nemožno považovať na riadny návrh na vykonanie
dokazovania ako prostriedok procesného úkonu v zmysle § 154 v spojení s § 197 ods. 2 veta druhá
CSP. Odvolací súd poukazuje aj na to, že od podania žaloby v roku 2020 mali žalovaní dostatočný

časový priestor na to, aby dôkaz (výsluch konkrétneho svedka/kov) ako prostriedok ich procesnej
obrany uplatnili, čo však z dôvodov neznámych ani odvolaciemu súdu nevyužili. Pričom z obsahu spisu
nevyplýva návrh žalobcov na výsluch svedkov P. A. (rod. G..), C. D. (Q. G..), R. A. (Q. G..).30. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce

bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil
podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že odvolatelia ani formálne necitovali uvedený odvolací dôvod, teda ani konkrétne neuviedli právne
posúdenie veci, ktoré pokladajú za nesprávne, a neuviedli, v čom by mala spočívať nesprávnosť

právneho posúdenia súdu prvej inštancie. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu
spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru
o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio
iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením
skutkového stavu.

31. Občiansky zákonník v ustanovení § 4 zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého
právo je ohrozené alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastníctvo, či už k hnuteľným alebo
nehnuteľným veciam.

32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

33. Jednotlivé oprávnenia vlastníka teda spravidla delíme na právo vec užívať a požívať (ius utendi et
fruendi), ktoré obsahuje najmä oprávnenie brať úžitky z veci, spotrebovať ju, ďalej na právo s vecou

disponovať (ius disponendi), nakladať s ňou v užšom zmysle, ktoré obsahuje oprávnenie scudziť vec,
zaťažiť ju a konečne na právo držby (ius possidendi).

34. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje, ods. 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

35. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna
ochrana). Podstata reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, aby vlastník veci bol
aj jej držiteľom, t.j. aby sa faktický stav zhodoval s právnym stavom. Predmetom tejto žaloby je petit

smerujúci na vydanie veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti
vykonávať svoje vlastnícke právo. U nehnuteľnosti plní funkciu vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie
veci) žaloba na vypratanie nehnuteľnosti a takáto žalobca je priamym vecno-právnym prostriedkom
ochrany vlastníctva.

36. Vlastnícke právo je charakterizované tým, že vlastník vykonáva svoje oprávnenia svojou mocou,
teda mocou nezávislou na súčasnej existencii moci kohokoľvek iného k veci. Vlastník má spravidla
právo vec držať, užívať, požívať a disponovať s vecou. K obsahu vlastníckeho práva prináleží tiež právo
brániť sa proti neoprávneným zásahom, pričom vlastníctvo je absolútnym právom, ktorému zodpovedá
povinnosťostatnýchsubjektovvlastníkanerušiť(§126ods.1Občianskehozákonníka).Procesnoprávna

teória vyvodila, že nehnuteľnosť je vyprataná vtedy, ak z nej povinná osoba nielen odstránila na nej
umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju urobila prístupnou oprávnenému vlastníkovi (odovzdaním mu
kľúčov, odstránením uzávery a pod., porov. rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 3206/2006).

37. Prvým predpokladom podania je existencia žalobcovho vlastníckeho resp. iného obdobného práva k

veci.Vlastníckeresp.inéobdobnéprávosamusípreukázať,pričomdôkaznébremenozaťažuježalobcu.
To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu (titulu)
nadobudol vlastníctvo resp. iné obdobné právo k veci. Druhým predpokladom podania reivindikačnej
žaloby je, že žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene.

38. Aktívne legitimovaný je vlastník neoprávnene zadržiavanej veci, resp. oprávnený držiteľ veci.
Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava. Stranami sú žalobca, ktorý podal žalobu
na súd a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe označil za žalovaného. Je teda na vôli žalobcu, koho
žalobca v žalobe označí za žalovaného.39. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

40. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

41. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

42. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

44. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť

preukázaná vôbec).

45. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe

navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

46. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže

dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

47. V spore o vypratanie nesie žalobca bremeno tvrdenia, že mu svedčí vlastnícke, resp. iné obdobné
právo vo vzťahu k vypratávaným nehnuteľnostiam, že žalovaný , že žalovaný zadržuje žalobcovu vec
bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol dôkazné

bremeno. Ak sa chce úspešne brániť žalovaný, musí tvrdiť (preukázať), že disponuje právnym dôvodom
(titulom) na užívanie vyprávaných nehnuteľností, resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce
nárok žalobcu na vypratanie.48. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobkyňa
ako výlučná vlastníčka rodinného domu so súp. č. XXX v konaní preukázala, že žalovaní do jej
vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú, keď nehnuteľnosť obývajú bez právneho dôvodu, teda

žalovaní neuniesli dôkazné bremeno o existencii právneho dôvodu na užívanie (obývanie) predmetnej
nehnuteľnosti, pričom samotné právne posúdenie okresným súdom nebolo zo strany žalovaných
napadnuté (nebol ani označený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a ani nebola
vznesená konkrétna odvolacia námietka vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci).

49. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, na
ktorý je poukázané v odvolaní, je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov,
nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu
v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Za
skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.6.2016 (akt. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016),
podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,

alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

50. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v tom, že bol nesprávne vytvorený
skutkový základ rozhodnutia, ktorá nesprávnosť je spôsobená chybným vyhodnotením vykonaných

dôkazov. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

51. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

52. Žalovaní argumentovali, že neužívajú rodinný dom súp. č. XXX, ale XXX, pričom okresný súd sa s
týmto tvrdením nevysporiadal a odignoroval dôkazy uvedené v odsekoch 15, 16, 19, 20, 21 napadnutého
rozsudku, keď iba v odseku 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že tvrdenie je irelevantné,
nakoľko rodinný dom súp. č. XXX nie je zapísaný v katastri nehnuteľností.

53. K námietke v odseku 52 odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že na
pojednávaní dňa 6.4.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 194) žalovaný 3. uznal, že nehnuteľnosť
obývajú, avšak bývajú aj majú vyznačený trvalý pobyt na č. XXX (na pojednávaní dňa 15.5.2023 uviedol,
že bývajú v prednej časti domu), žalovaný 2. uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti býva od narodenia

s mamou, žalovaná 4. uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti býva, teda námietka v odseku 52 nemohla
obstáť. V odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol obsah listinných dôkazov
predložených žalobkyňou a to Výzvu (právneho zástupcu) žalobkyne zo dňa 8.7.2019 (čl. 8), ktorou
vyzvala obec H. na zrušenie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla vydaného v konaní č. 09/2017 Szadňa 29.3.2017, Odpoveď obce H. zo dňa 8.8.2019 na čl. 7, Odpoveď (právneho zástupcu) žalobkyne
obci H. zo dňa 30.8.2019 na čl. 6. V odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd opísal
obsah listiny (predloženej žalobkyňou) Oznámenie obce H. zo dňa 29.3.2017 o určení súpisného čísla

budovy (na čl. 11). V odsekoch 19, 20, 21 okresný súd opísal obsah čestných prehlásení zo dňa
29.3.2017 spísaných P. F., F. S., B. J. (na čl. 197, 198, 199). Súd prvej inštancie dôvodne v odseku 28
odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že tvrdenie žalovaných, že užívajú nehnuteľnosť súp. č.
XXXodvolávajúcsanaOznámenieobceH.ourčenísúp.číslajeirelevantné,keďžeideoadministratívne
rozhodnutie (verejná listina), ktoré však nebolo akceptované katastrálnym úradom z dôvodu, že na

parcele č. 365/2 je už zapísaný rodinný dom súp. č. XXX. Pričom súd prvej inštancie vychádzal
z obsahu Listu Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor zo dňa 19.7.2017 (pozn. odvolacieho
súdu), ktorého obsah aj uviedol v odseku 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku, aj odvolací súd tiež
poukazuje na to, že už katastrálny odbor v označenom liste konštatoval, že zápis rodinného domu
súp. č. XXX je potrebné právne doriešiť. Prvoinštančný súd už v odseku 33 odôvodnenia napadnutého
rozsudku poukázal na to, že právni predchodcovia žalovaných, ani žalovaní nikdy neiniciovali konanie

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť, ktorú podľa ich vyjadrení obývajú, nebola
ani predmetom dedičského konania po právnych predchodcoch žalovaných. Neobstojí ani námietka vo
vzťahu k čestným prehláseniam, keď okresný súd v odseku 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa
vyjadril tak, že tieto nepostačujú na preukázanie vzniku vlastníckeho práva k rodinnému domu, pričom
nimi nebola odstránená spornosť v tvrdeniach, či išlo o postavenie nového domu alebo len prestavby,

ktorý by však nemala vplyv na vlastnícke právo pôvodného vlastníka, keď tento právny záver okresného
súdu nebol ani odvolaním výslovne spochybnený. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.5.2023 (zápisnica
o pojednávaní na čl. 224) poprela, že by žalovaní postavili nehnuteľnosť so súp. č. XXX, resp. XXX,
a ani nemohli bývať v predmetnej nehnuteľnosti od roku 1964, keďže v tom období tam bývala jej stará
matka, resp. jej mama do roku 1972.

54. Žalovaní namietali, že zo žiadneho z dôkazov vykonaným súdom prvej inštancie nevyplýva zistenie,
či žalovaní užívajú dom súp. č. XXX alebo č. XXX. Okresný súd nevykonal k tejto otázke žiadne
dokazovanie napriek tomu, že bola v konaní pred súdom prvej inštancie namietaná. Odvolatelia zotrvali
na tvrdení, že užívajú dom súp. č. XXX a neužívajú dom súp. č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne.

55. K námietke v odseku 54 odvolací súd poukazuje na už uvedené v odseku 53, z ktorého vyplývajú
vyjadrenia žalovaných k užívaniu rodinného domu, ktoré okresný súd vyhodnotil a uzavrel, že žalovaní
obývajú a užívajú rodinný dom zapísaný v katastri nehnuteľností pod súp. č. XXX a postavený na parcele
č. 365/2, hoci v konaní nebolo sporné, že trvalý pobyt majú v dome súp. č. XXX.

56. Pokiaľ žalovaná 1. na pojednávaní dňa 6.4.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 194) uviedla, že jej
právni predchodcovia kúpili dom súp. č. XXX od právnej predchodkyne žalobkyne, uvedená skutočnosť,
však v konaní žalovanými nebola preukázaná, keď v konaní žalobkyňa predložila kúpnej zmluvy zo dňa
21.3.1963, registrovanej na Štátnom notárstve dňa 27.3.1964 (pôvodný vlastníci F. K. a L. K. previedli na

právnu predchodkyňu žalobkyne J. K. podiel 1/4 na dome s dvorom a záhrade zapísaných v pk vložke
č. XXX pod AI, r.č. 2, parc. č. 365 v kat. území H. a vl. č. XXX pod AI, r.č. 1, parc. č. 364), keď súkromná
listina predložená žalovanými preukazuje existenciu dohody medzi F. K. a M. G. ohľadne domu súp. č.
XXX, ku ktorej malo dôjsť 5.10.1964, ku ktorej okresný súd správne poukázal na to, že v tejto listine nie je
predmet dohody dostatočne identifikovaný, keďže nie je zrejmé v akej obci, v akom katastrálnom území

sa mal dom nachádzať. Tvrdenie žalovaných ohľadom súp. č. XXX, že išlo o pôvodné označenie spornej
nehnuteľnosti, nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi. Správne tiež okresný súd poukázal na to, že
podmienkou účinnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, bola v zmysle Občianskeho
zákonníka registrácia štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka), k zmluve o prevode
nehnuteľnosti potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, keďže vlastníctvo prechádza registráciou

zmluvy,pričomžalovanívkonanínepreukázalianinetvrdili,žebyichprávnipredchodcovianehnuteľnosť
v roku 1964 alebo v roku 1965 takýmto spôsobom riadne nadobudli.

57. K námietke žalovaných, že okresný súd opomenul aplikovať § 70 katastrálneho zákona, odvolací
súd konštatuje, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Opak spočívajúci v existencii stavby súp. č. XXX, ktorá nie je zapísaná v katastri, resp.
že stavba má mať iné súpisné číslo, nie je možné preukázať v občianskom civilnom konaní. Odvolací
súd poukazuje na ust. § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne sporya iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa §
4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Podľa § 2 ods.
1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu
pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Zároveň odvolací súd poukazuje tiež na to, že vypratanie sa týka stavby súp. č. XXX postavenej na
parcele č. 365/2 (ktorej svedčí zápis v katastri nehnuteľností) a nie stavby súp. č. XXX (ktorá nie je
zapísaná v katastri nehnuteľností), v ktorej majú žalovaní trvalý pobyt, pričom žalobkyňa neuviedla
z čoho pozostáva nehnuteľnosť č. XXX, je treba určiť hranicu stavby, resp. zlegalizovať stavbu č. XXX,
keďže žalovaní užívajú stavbu č. XXX. V záujme žalovaných je teda doriešiť existenciu stavby č. XXX
a určenie jej vlastníckeho práva.

58. Odvolacie námietky (v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
vecisúdomprvejinštancie.Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancievykonal
dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v

súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

59. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv

strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé.

60. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

61. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaniami napadnutým rozhodnutím odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok,

primerane, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil
zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu
postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalovaných a ich
právnou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalovaného,

že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný s ohľadom na už vyššie uvedené. Zo strany súdu prvej
inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, k absencii riadneho
odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu
k odôvodneniu vyhoveniu žaloby (I. výrok). Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo ani k
znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere,

že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

62. Odvolací súd nepovažoval žalovanými uvádzané tvrdenia k odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1)
za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa ustanovenia § 387

ods. 1 CSP potvrdil, vrátane (závislého) výroku II. (o náhrade trov konania), nenapadnutého výslovne
žiadnou odvolacou námietkou.63. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods.
2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v tomto odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal

voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody
odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

67. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

68. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

69. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.