Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200419
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Juraja Vališa,
LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): JUDr. Marek Radačovský, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01
Košice, IČO: 35 553 961 správca konkurznej podstaty úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO: 36
602 809 so sídlom: Veľké Kapušany, ul. Zelená 273/36, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Žoldoš & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100672828/2021 zo dňa 22. apríla 2021, v

konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.
KE-7S/45/2021 - 128 zo dňa 11. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/45/2021 - 128 zo dňa 11. marca
2025 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-7S/45/2021 - 128 zo dňa
11. marca 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho

súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100672828/2021 zo dňa 22. apríla 2021, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100026969/2021 zo dňa 11.01.2021, ktorým bol podľa § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 287 953,53 eura, na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013.
2. Z odôvodnenia správneho súdu vyplýva, že správny súd ustálil, že celková dĺžka daňovej kontroly

neprekročila zákonnú lehotu. Správny súd poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 04.11.2014,
do 1. prerušenia (dňa 04.03.2015) trvala 120 dní, 1. prerušenie trvalo do dňa 20.11.2018, medzi 1.
prerušením a 2. prerušením od 21.11.2018 do 03.01.2019 trvala kontrola 44 dní, po 2. prerušení od
10.05.2019 k doručeniu protokolu dňa 06.11.2019 trvala kontrola 181 dní. Po zrátaní jednotlivých dní
daňová kontrola trvala 120+44+181=345 dní.
3. Správny súd ďalej uviedol, že účelnosť MVI je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti,
pričom nie je rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu informácií, ale je dôležité, aby sa správca

dane pýtal k meritu veci, ktorú má posúdiť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20
HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, z ktorého vyplýva, že trvanie prerušenia daňovej kontroly nie je
viazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010. Podľa správneho súdu nedošlo k
porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňovej kontroly, ktorá v sebe zahŕňa dobujej prerušenia za účelom získania odpovedí v rámci MVI, pretože dobu prerušenia nie je možné zarátať
do doby trvania daňovej kontroly a dobu na poskytnutie odpovede cudzozemským daňovým orgánom
nemožno pričítať ako procesnú vadu finančným orgánom, najmä ak správca dane viackrát odpovede

urgoval.
4. K námietke týkajúcej sa uplynutia päťročnej lehoty na vyrubenie dane správny súd poukázal na § 61
ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú, čiže neplynie ani lehota na vyrubenie dane uvedená v § 69 daňového poriadku. Navyše podľa
§ 69 ods. 2 daňového poriadku v prípade, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol
daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Za takýto úkon sa považuje doručenie protokolu z daňovej
kontroly. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že lehota na vyrubenie dane by
správcovi dane uplynula dňa 01.01.2019, avšak v tomto prípade bola daňová kontrola rozhodnutiami
správcu dane prerušená, a to dvakrát od 04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 09.05.2019.
V prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa zákona neplynú a neplynula ani lehota na

zánik práva. Následne správca dane vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t.
j. doručil daňovému subjektu protokol a to dňa 06.11.2019. Podľa správneho súdu správca dane vyrubil
daň v zákonom stanovenej päťročnej lehote.
5. K žalobnej námietke o nevykonaní daňovým subjektom navrhnutých dôkazov správny súd uviedol,
že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, či už z vlastnej činnosti, prostredníctvom žiadostí

MVI alebo v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. O týchto úkonoch bol daňový subjekt
informovaný a vyzývaný na vyjadrenie sa, či už k dôkazom, alebo výpovediam svedkov. Správny súd
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane vykonal daňové kontroly aj v roku 2011 a 2012 a nezistil
žiadne pochybenia a tieto výsledky neboli zohľadnené. Žalovaný uviedol, že má vedomosť o tom, že
správca dane vykonal u daňového subjektu uvedenú daňovú kontrolu a vyrubil rozdiel dane z pridanej

hodnoty. Na základe uvedeného preto aj podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 9
daňového poriadku, kedy je potrebné v skutkovo zhodných veciach rozhodovať rovnako.
6. K námietke žalobcu, že v daňovom konaní nebolo preukázané podvodné konanie sa správny súd
stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Daňový subjekt
malvedieť,resp.vedelosvojejúčastinapodvodnomkonaní.Žalovanýasprávcadanevzáujmeúplného

a presného zistenia skutkového stavu vykonali rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotili jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo vyšlo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania najavo. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na nedostatky zistené v písomných
dokladoch, na rozpory vo vyjadreniach zapojených subjektov a po analýze obchodovania daňového
subjektu, jeho odberateľov a ďalších spoločností vo fakturačných reťazcov dospel k záveru o tom,

že účelom obchodu s hutným tovarom bolo získanie daňovej výhody, pričom správca dane podrobne
uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o tom, že daňový subjekt bol aktívnym článkom
podvodného reťazca a o podvodnom konaní v oblasti DPH vedel, resp. vedieť mal a mohol. Daňový
subjekt za celý čas neozrejmil prečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok skôr, ako samotné
pohľadávky vznikli, prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči odberateľom skôr,

ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený z
Maďarska na Slovensko a obratom späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže
objednával prepravu tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. Daňový subjekt pri
obchodovaní musí mať dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodoch so svojimi
obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom súd poukazuje na

limity obozretnosti podnikateľa. Daňový subjekt mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré by zabezpečili preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane a pri daňovej
kontrole mal povinnosť tieto doklady predložiť.
7. Správny súd ďalej poukázal na to, že predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu tvorí tzv.
Axel Kittel test existencie daňového podvodu (rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie v spojených

veciach C-439/04 a C- 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006).
8. Správny súd následne poukázal na popis obchodného reťazca zisteného správcom dane, do ktorého
bol zapojený aj daňový subjekt. Bol zistený dlhý účelový fakturačný reťazec k hutnému tovaru, najmä
betonárska oceľ, plechové tabule, oceľové zvitky a profily. Tovar v prevažnej miere zo Slovenska a
Luxemburska predával do Maďarska.

9. V súvislosti s vedomostnou otázkou správny súd súhlasil so správcom dane, že je nelogické a ani
ekonomicky neopodstatnené, keďže z ekonomickej podstaty obchodu vyplýva, že pri riadnom fungovaní
obchodu nastáva zvýšenie cien v rámci reťazca dodávateľov, aby daňový subjekt obstarával tovarprostredníctvom sprostredkovateľov, keď sám daňový subjekt poznal a má priamy dlhoročný kontakt na
zahraničného dodávateľa.
10. Vedomostný test konkrétneho subjektu spočíva v posúdení, či táto osoba prijala opatrenia, ktoré

od nej možno rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom
podvode. Ten umožňuje za predpokladu splnenia objektívneho i subjektívneho aspektu Axel Kittel testu
existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane preukázať, že prijala
dostatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode.
Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnocuje správca dane. V preskúmavanej veci daňový subjekt

nepreukázal,žebyrelevantnéopatrenianazabráneniesvojejúčastinaobchodnomreťazcipoznačenom
daňovým podvodom prijal. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné ustáliť záver, že prijal relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Správny súd preto považoval aj tretí predpoklad pre posúdenie veci
ako daňového podvodu za preukázaný.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej
navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a

zaviazal žalovaného nahradiť sťažovateľovi trovy kasačného konania.
12. Sťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok obsahuje namiesto zodpovedania legitímnych a
elementárnych právnych otázok nastolených žalobcom správnou žalobou, množstvo všeobecných
konštatovaní a citácii, a to bez premietnutia týchto všeobecných konštatácii na konanie, ktoré pred
správnym súdom prebiehalo vo vzťahu k administratívnemu konaniu, ktoré bolo voči daňovému subjektu

vedené orgánmi Finančnej správy Slovenskej republiky.
13. Podľa sťažovateľa bol rozsudok nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k vyhodnoteniu dĺžky daňovej
kontroly. Daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala u daňového subjektu spolu 1828 dní, čo v žiadnom
prípade nemožno hodnotiť ako proporcionálnu dĺžku konania, aj po zohľadnení období jej prerušenia.
14. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že pokiaľ zákonodarca stanovil hmotnoprávnu lehotu 1 rok na

vykonanie daňovej kontroly, pričom správca dane viedol predmetnú daňovú kontrolu svojimi úkonmi
počas doby trvajúcej 5 rokov a 3 dni, takéto viac ako päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly považoval za neakceptovateľné, a to najmä s poukazom na nesprávne
načasovanie a potrebu opakovanej a nedôvodnej realizácie MVI.
15. Sťažovateľ spochybnil, či postup správcu dane možno považovať za efektívny. Vyhodnotením

požiadavky efektívnosti sa správny súd nezaoberal vôbec, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu. Pokiaľ je správou daní postup súvisiaci so správnym zistením a zabezpečením
úhrady dane a pokiaľ je so správou daní spojená zásada, ktorej obsahom je povinnosť správcu dane
vybaviť každú vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov s použitím najvhodnejších prostriedkov,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, tak prostriedky, ktoré správca dane zvolil v

prejednávanej vec v žiadnom prípade nepredstavujú naplnenie tejto zásady. Správcom dane zvolené
prostriedky spôsobili to, že daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala 1828 dní, čo je spolu viac ako
päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty na jej vykonanie, pričom správca dane zvolil prostriedky,
ktoréneviedliksprávnemuurčeniuavyrubeniudaneanavyšetietozvolenéprostriedkyvytvorilizbytočné
a judikatúrou nedovolené prieťahy.

16. Správny súd zároveň podľa názoru sťažovateľa vôbec neskúmal požiadavku účelnosti daňovej
kontroly. Ak je účelom daňovej kontroly správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov a v nadväznosti na ustanovenie § 2 písmeno a) daňového poriadku aj zabezpečenie
úhrady dane, tak postup správcu dane v tejto konkrétne veci nemožno považovať za účelný. Ak
by aj správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil akékoľvek nedostatky, ktorých následkom je

vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane vo vyrubovacom konaní, tak je jednoznačne zrejmé, že
ak takýto záver vyrubovacieho konania v podobe rozhodnutia o určení rozdielu dane nastane viac
ako 5 rokov po začatí daňovej kontroly, tak nemožno hovoriť o účelnej daňovej kontrole, ktorá je
výsledkom správy daní vedúcej k úhrade dane. Správny súd sa týmito požiadavkami na efektívnu
a účelnú daňovú kontrolu nezaoberal vôbec. Zároveň bolo nedostatočne odôvodnené vyhodnotenie

proporcionality trvania daňovej kontroly.
17. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti o MVI
nepredstavujeporušeniezásadyproporcionalitydaňovejkontroly.Správcovidanetotižničnebránilo,abyuž v prvej žiadosti o MVI v záujme zachovania zásady efektívnosti daňovej kontroly kumuloval a jasne
vymedzil všetky požiadavky pre orgány maďarskej finančnej správy a tieto následne pretavil do svojich
záverov. V rozsudku sp. zn. 4Sžfk/54/2018 zo dňa 02.07.2019 kasačný súd ustálil, že už prerušenie

daňovej kontroly v trvaní 474 dní z dôvodu zasielania opakovaných žiadostí o MVI do zahraničia nie
je možné považovať za postup, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako efektívny a dôsledkom takéhoto
postupu bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažuje daňový subjekt.
Na rozdiel od citovanej veci riešenej kasačným súdom, predstavovala celková doba prerušenia daňovej
kontroly až 1483 dní. Rovnako správny súd nesprávne právne posúdil vec a zároveň sa odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti
o MVI nepredstavuje tzv. „kúskovanie žiadosti o MVI“. Sťažovateľ upozornil aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2019 spisová značka 5Sžfk/3/2018.
18. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď
opakované podávanie žiadosti o MVI vyhodnotil ako súladné s požiadavkou efektívnosti daňovej
kontroly. Správca dane mohol a mal požiadať informácie v kumulovanej žiadosti a požiadať o informácie

v inom členskom štáte naraz. Správcovi dane nič nebránilo, aby všetky svoje požiadavky kumuloval
do jednej žiadosti o MVI, ktorej realizácia by jednoznačne skrátila celkové trvanie daňovej kontroly o
niekoľko rokov, keďže daňovú kontrolu by nebolo potrebné prerušovať.
19. Tvrdil, že správny súd sa v napadnutom rozsudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, keď v rozpore so závermi Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27.03.2024 spisová značka 19SVs/4/2023 dospel k záveru, že nedostatky rozhodnutia
o prerušení daňovej kontroly nepredstavujú dostatočný podklad na prijatie záveru o nezákonnom
prerušení daňovej kontroly. Vo veci daňového subjektu nie sú v rozhodnutiach o prerušení daňovej
kontroly identifikovaní dodávatelia a ani odberatelia daňového subjektu, nie je identifikované zdaňovacie
obdobie,ktoréhosažiadostioMVItýkajú.Podľazáverovkasačnéhosúdumusiarozhodnutiaoprerušení

konania obsahovať aspoň identifikáciu zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie obdobie,
ktorých sa žiadosť o MVI týka. Keďže rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vo veci daňového
subjektu tieto ani minimálne štandardy neobsahujú, došlo k porušeniu práva daňového subjektu na
súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia článku 46 Ústavy.
20. Podľa sťažovateľa správny súd zároveň nesprávne právne posúdil zánik práva na vyrubenie dane.

Aplikácia ustanovenia § 61 ods. 5 daňového poriadku na daňovú kontrolu je zjavne extenzívnym
výkladom, ktorý presahuje obsah pojmu primeraného použitia prerušenia ustanovenia o prerušení
daňového konania. Daňový poriadok v ustanovení § 61 ods. 5 daňového poriadku výslovne zakotvil
neplynutie lehôt podľa daňového poriadku výlučne pre daňové konanie a pre prípad jeho prerušenia.
Výklad správneho súdu, ktorý uviedol, že ustanovenie § 61 odsek 5 sa vzhľadom na odkaz v ustanovení

§ 46 ods. 10 daňového poriadku má použiť aj na daňovú kontrolu je zjavne extenzívny, nesprávny a nie
je primeraný. Správny súd pri výklade ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku opakovane naráža
na limity stanovené daňovým poriadkom pre orgány finančnej správy. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1
daňového poriadku je jasne zadefinovaná doba, po uplynutí ktorej správca dane nemôže vyrubiť daň
ani rozdiel dane podľa osobitných predpisov. Táto lehota je 5 rokov od konca roka v ktorom vznikla

povinnosť podať daňové priznanie.
21. Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že obchodné transakcie boli realizované za účelom získania
daňovej výhody, podľa sťažovateľa sa pri vyhodnotení správnosti záverov žalovaného odklonil od
rozhodovacej praxe kasačného súdu (Rozsudok NSS SR spisová značka 1Sžfk/63/2020 zo dňa
27.02.2023) ako aj od judikatúry Súdneho dvora EÚ (Rozsudok SD EÚ zo dňa 21.02.2006, Halifax a

iné, C - 255/02). Ak správny súd a žalovaný dospeli k záveru, že realizovaným dodaniam absentuje
hospodársky dôvod, tak získanie výhody pri skutočne realizovaných transakciách nemožno považovať
za daňový podvod, ale naopak je potrebné tieto dodania považovať za zneužitie práva. Ide však
o diametrálne odlišný dôvod nepriznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, na rozdiel od
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

22. Čo sa týka samotnej podstaty dôvodov tvrdených žalovaným vo vzťahu k neuznaniu práva na
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, správny súd napadnutým rozsudkom nesprávne právne
posúdil dôkazné bremeno správcu dane a daňového subjektu pri realizácii tzv. Axel - Kittel testu,
pričom hodnotenie tohto testu a jeho jednotlivých zložiek je nedostatočné a napadnutý rozsudok je tiež
nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k záveru o splnení podmienok vymedzených v tomto teste ako

podmienok, ktoré musia byť kumulatívne naplnené pre nepriznanie práva na oslobodenie od dane z
pridanej hodnoty z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Rozhodnutie žalovaného
a ani rozhodnutie správcu dane neobsahuje konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittel testu a
jeho jednotlivých zložiek. Správca dane ako aj žalovaný v rozhodnutiach uvádzajú výpočet rôznychskutočností, ďalej uvádzajú opakovane sa vyskytujúce frázy v rozhodnutiach orgánov finančnej správy,
avšak tieto rozhodnutia neobsahujú pretavenie konkrétnych zistení do vyhodnotenia Axel - Kittel testu
vo vzťahu k veci daňového subjektu a sú v tomto smere nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a

nekonkrétne.
23. Sťažovateľ namietal, že správny súd pri hodnotení objektívnej stránky Axel - Kittel testu dospel
k záveru, že správca dane preukázal existenciu daňového úniku. Vyhodnotenie a právne posúdenie
tejto otázky správnym súdom považuje sťažovateľ za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Dôkazné
bremeno vo veci preukázania existencie daňového podvodu je na správcovi dane. Správca dane

v priebehu administratívneho konania nedokázal preukázať ani len výšku údajného ním tvrdeného
daňového úniku. Správca dane a správny súd nepresvedčivo a nekonkrétne uvádzali, že v rámci
zisteného reťazca, mal nastať daňový únik. Správca dane, žalovaný a ani správny súd vôbec
neuvádzajú, z akého titulu nastal daňový únik a aká je jeho výška. Správca dane a žalovaný neuniesli
dôkazné bremeno ani vo vzťahu k elementárnej súčasti preukazovania existencie daňového úniku,
ktorou je zistenie právneho dôvodu a výšky daňového úniku. Správny súd zmätočne uviedol, že orgány

verejnej správy identifikovali daňový únik v rámci reťazca, no na strane druhej informácia o jeho výške
a o právnom dôvode v rámci reťazca úplne absentuje. Táto informácia absentuje úplne aj v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom ide o elementárnu súčasť hodnotenia Axel - Kittel testu.
24. Nepresvedčivé a nedostatočné bolo podľa sťažovateľa aj odôvodnenie záveru správneho súdu
o tom, že daňový únik bol spojený práve s plneniami dodanými daňovým subjektom. Správny súd

vôbec neodôvodnil svoju úvahu, prečo práve údajne existujúci únik mal byť spojený s plneniami
dodanými práve daňovým subjektom. Príčinnú súvislosť medzi daňovým únikom a plneniami dodanými
daňovým subjektom síce správca dane, žalovaný ako aj správny súd zhodne tvrdia, avšak z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva jediný dôkaz, ktorý by túto príčinnú súvislosť preukázal. V konaní
správca dane nepreukázal, že odberateľ sťažovateľa obchodoval výlučne s daňovým subjektom. Tieto

otázky ani správca dane v rámci realizovanej MVI nepreveroval a za dané zdaňovacie obdobie
nezisťoval existenciu iných partnerov tejto spoločnosti.
25. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k záveru o existencii podvodného konania, ktorý
má byť založený na diskrepancii v cene tovarov nie je presvedčivé a dostatočné. Žiadne ďalšie dôkazy
ohľadom existencie podvodného konania správny súd neidentifikoval. Všeobecný záver správneho súdu

o tom, že daňový subjekt, na ktorého následné obchodovanie nemal daňový subjekt žiaden vplyv,
obchodoval s tovarom v cenách, ktoré mu vytvorili účtovnú stratu, sám o sebe neznamená, že ide o
prvok podvodného obchodovania, ako to nesprávne uviedol správny súd. Ak by aj bol pripustený záver o
tom, že obchodovanie v neskoršom stupni reťazca s nižšími cenami je indikáciou o podvodnom konaní,
tak samotné podvodné konanie musí byť správcom dane preukázané, keďže správca dane je nositeľom

dôkazného bremena. Správny súd pri posúdení veci a pri odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené
nepreukázal a tvrdenia správcu dane ostali v rovine nepreukázaných podozrení.
26. Úvaha správneho súdu o tom, že neuhradenie faktúr zo strany odberateľa je dôkazom o vedomosti
daňového subjektu o možnom daňovom podvode je nesprávna a nedostatočne odôvodnená. Z
administratívneho spisu vyplýva, že pohľadávky, ktoré daňový subjekt na základe dodania tovaru

nadobudol, úspešne neskôr speňažil na základe zmlúv o ich odplatnom postúpení, čo napokon správny
súd identifikoval ako bežný postup. Správnym súdom tvrdený stav odberateľa (platobná neschopnosť)
je však len indikátorom možného podvodného konania, pričom zo spisu taktiež vyplýva tá skutočnosť,
že daňový subjekt podnikateľské riziko v podobe neuhradenia faktúr vyriešil postúpením neuhradených
pohľadávok, čo je zákonom dovolený a aj v bežnej praxi zaužívaný postup.

27. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočne vysporiadal s namietanou nezrozumiteľnosťou
napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nespreskúmateľnosť. Žalovaný totiž vo vzťahu k
vyhodnoteniu Axel -Kittel testu uviedol, že daňový subjekt bol súčasťou reťazcov spoločností, v ktorých
sa faktúry za dodávky betonárskej ocele a plechov vystavovali len formálne a predloženým dôkazom
absentuje reálny základ. Tento argument žalovaného by bol relevantný iba vtedy, ak by dôvodom

na nepriznanie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bola neexistencia hmotnoprávnych
podmienok. Pre účely preukazovania podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH z dôvodu
účasti daňového subjektu na daňovom podvode, sa javí ako nedostatočný aj argument žalovaného o
akomsi formálnom vystavovaní faktúr, bez reálneho základu. Argument žalovaného, ktorý je obsahom
rozhodnutia žalovaného by mohol byť podstatný vtedy, ak by právo na priznanie práva na oslobodenie

od DPH bolo daňovému subjektu odmietnuté na základe nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, čo
však z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva. Ako však správne poukázal správny súd, keďže
pri daňovom podvode sa predpokladá, že hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na oslobodenie
od dane splnené boli, vyššie spomenuté parciálne závery žalovaného sú irelevantné. Správny súd všakzamietnutím žaloby takéto strohé a nekonkrétne odôvodnenie naplnenia subjektívneho testu v rámci
Axel - Kittel testu akceptoval a odobril.
28. Sťažovateľ následne poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle nálezu

I.ÚS 627/2022-43, Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03 Optigen, C- 355/03 Fulcrum Elektronics a
C-484/03 Bond House, ako aj vo veci PPUH Stehcemp, C-277/14.
29. V závere sťažovateľ namietal porušenie zásady neutrality DPH a tým aj porušenie zákazu dvojitého
zdanenia, keďže tá istá dodávka tovaru je predmetom dane po vydaní napadnuté rozhodnutia na
Slovensku, ako aj následne u konečného spotrebiteľa v Maďarsku.

30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhoval
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
31. Za nedôvodné žalovaný považoval kasačné námietky týkajúce sa procesného pochybenia správcu
dane spočívajúce v tom, že mal prekročiť zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Zdôraznil, že
u sťažovateľa bola vykonaná daňová kontrola DPH, ktorá sa týkala viacerých zdaňovacích období
roka 2013 (január 2013 - apríl 2013, august 2013 - december 2013), pričom v týchto zdaňovacích

obdobiach sťažovateľ vykazoval vysoký objem dodávok priamym odberateľom, ktorými boli zdaniteľné
osoby usadené v iných členských štátoch. Správca dane v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods.
2 daňového poriadku, ktorá vyžaduje, aby s náležitou starostlivosťou a nestranne preskúmal všetky
relevantné skutočnosti, považoval za nevyhnutné preveriť aj skutočnosti, ktoré mu neboli známe, a to
jednak deklarované intrakomunitárne dodanie tovarov, ako aj skutočnosti týkajúce sa obchodníkov, s

ktorými mal sťažovateľ zmluvný alebo finančný vzťah, aj keď fakturačný vzťah s týmito spoločnosťami
nebol verifikovaný, pričom išlo o spoločnosti, ktoré, rovnako ako priami odberatelia, nesídlili v tuzemsku,
ale boli z iných členských štátov.
32. Na získanie informácií nevyhnutných pre správne určenie dane správca dane využil inštitút
medzinárodného dožiadania , pričom tento spôsob preverovania bol dôvodný a účelný. V súvislosti s

argumentáciou sťažovateľa, že daňová kontrola s prerušením trvala 1828 dní, čo nemožno hodnotiť
ako proporcionálnu dĺžku konania, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20
HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, v ktorom Súdny dvor EÚ poskytol odpoveď na prejudiciálne otázky
Najvyššieho súdu SR, ktorý zisťoval, či MVI, ktorá presahuje lehoty určené nariadením č. 904/2010,
je potrebné považovať za protiprávny zásah do práv daňového subjektu. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/20/2020 zo dňa 25.02.2022, v
zmysle ktorého len samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej
kontroly.
33. Napriek stanovenému termínu na vybavenie medzinárodných dožiadaní, nie je vždy možné ich v
tomto termíne vybaviť. Článok 11 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 stanovuje, že v niektorých osobitných

kategóriáchprípadovsimôžužiadanýažiadajúciorgánnavzájomdohodnúťinélehoty,tedanormotvorca
Únie výslovne počítal s možnosťou príslušných daňových orgánov členských štátov odpovedať na
žiadosť o informácie po uplynutí lehôt stanovených v čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.
34. Správca dane vybavenie svojich žiadostí o MVI priebežne urgoval (napr. v dňoch 08.07.2015,
03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017,

20.02.2018, 04.06.2018, 25.09.2018), čo je jediný spôsob, akým mohol správca dane urýchliť doručenie
odpovede na svoje žiadosti o MVI. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú
odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto
spoločnosti nie sú k dispozícii, lebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude
poskytnutá o 3 mesiace.

35.Žalovanýsanestotožnilanistvrdenímsťažovateľa,žebolaporušenázásadaproporcionalitydaňovej
kontroly z dôvodu údajného opakovaného podávania žiadosti o MVI, pretože k druhému prerušeniu
daňovej kontroly (od 04.01.2019 do 09.05.2019) došlo na základe odpovedí maďarského správcu
dane na prvotné žiadosti o MVI. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal napr. na konečnú odpoveď
maďarského správcu dane na žiadosť o MVI týkajúcu sa spoločnosti Vas Ferro Kft. zo dňa 20.11.2018,

v ktorej maďarská finančná správa neposkytla žiadne informácie k výsledkom daňových kontrol
vykonaných v spoločnosti Vas Ferro Kft. za 2. polrok 2013, len zaslala cca 5 tisíc ks fotodokumentácie
zaistených dokladov tejto spoločnosti za roky 2012 a 2013, údaje z daňových priznaní za roky 2012
a 2013, z ktorých vyplynula vysokostratová činnosť tohto odberateľa (odpoveď na žiadosť o MVI č.
35740/2018Fek_HU). Z uvedeného dôvodu považoval správca dane za nevyhnutné preveriť okolnosti a

obchodnúspoluprácusťažovateľasmaďarskouspoločnosťouprostredníctvomvypočutiaTóthaHenrika,
ktorý bol v preverovaných obdobiach konateľom spoločnosti Vas Ferro Kft.
36. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že jeho rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie
neobsahujú konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittle testu a jeho zložiek a rozhodnutia sú taknedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nekonkrétne. Uviedol, že z rozhodnutia správcu dane
a následne aj žalovaného jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že v nich výslovne nepomenovali
jednotlivé atribúty Axel - Kittel testu, dostatočne preukázali objektívnu stránku testu ( daňový únik, ktorý

vznikol u priamych odberateľov, keď daň síce v daňových priznaniach k DPH priznali, ale ju neodviedli;
bolo zistené, že DPH nebola odvedená v celom preverovanom fakturačnom reťazci), subjektívnu stránku
testu (v ktorej bolo preukázané, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o vzniku daňového úniku
v dôsledku podvodného konania), ako aj nedostatočnú obozretnosť daňového subjektu. Sťažovateľ
neozrejmil, prečo udržiaval od roku 2011 obchodné vzťahy s maďarskými obchodníkmi personálne

prepojenými osobou F. R., ktoré nemali dlhé roky ekonomickú spôsobilosť (za fakturovaný tovar
nezaplatil obchodník, ktorému bola vystavená faktúra), neobjasnil svoje zmluvné vzťahy k viacerým
maďarským skladovým miestam v Maďarsku, na ktoré bol hutný tovar expedovaný, napriek tomu, že bol
na to správcom dane opakovane vyzývaný, ďalej neobjasnil dôvod vystavovania faktúr (apríl - august
2013) pre maďarského odberateľa Vas- Ferro Kft., keď v maďarskom sklade Ferroport Kft., ten istý tovar
odovzdal priamo tretej osobe, s ktorou nemal žiadny oficiálny fakturačný, ani zmluvný vzťah. Sťažovateľ

neuviedol dôvod objednávania a úhrady následných prepráv tovaru v Maďarsku, neozrejmil, z akého
dôvodu sa v jeho dokladoch nachádzali aj prepravné doklady deklarujúce prepravu toho istého tovaru
z Maďarska už späť na Slovensko, ani to, prečo disponoval pečiatkou odberateľa Vas Ferro Kft. a
pečiatkou podpisu konateľa odberateľa Tótha Henrika a hodnoverne neozrejmil ani to, z akého dôvodu
mal neobmedzený prístup k slovenskému účtu svojho odberateľa Vas- Ferro Kft. Žalovaný poukazuje aj

na to, že koncom roka 2013 došlo u sťažovateľa k extrémnemu nárastu objemu fakturovaného hutného
tovaru do Maďarska, ktorý sa vracal vo veľkých objemoch aj späť na Slovensko. Táto obchodná aktivita
sťažovateľa výrazne poklesla v roku 2014, kedy do platnosti vstúpila novela zákona č. 222/2004 Z. z. (s
účinnosťou od 01.01.2014), v zmysle ktorej došlo k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia pri
dodaní tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka (železo a oceľ) a do položiek

7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených v písmene a), ak základ
dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac (§ 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH
v znení účinnom od 01.01.2014). Správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, ako aj
žalovanýpriposudzovaníodvolacíchnámietoksťažovateľa,postupovalivsúladesustálenoujudikatúrou
Najvyššieho súdu SR platnou v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia.

37. Žalovaný zotrval na názore, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, vychádzajúc zo
základných zásad daňového konania vykonal dokazovanie a získal dostatočné množstvo relevantných
dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých
dôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo
počasdaňovejkontrolyvyšlonajavo.Všetkyzabezpečenédôkazybolivyhodnotenévsúladesozásadou

voľného hodnotenia dôkazov a závery o účasti na podvodnom konaní, o ktorom daňový subjekt pri
vynaložení dostatočnej starostlivosti a obozretnosti mohol vedieť, boli odôvodnené a správne.

III. Konanie na kasačnom súde

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“
alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie
a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

39. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
40. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.
KE-7S/45/2021 - 128 zo dňa 11. marca 2025, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu a
účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Správnou žalobou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100672828/2021 zo dňa 22. apríla 2021, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100026969/2021 zo dňa 11.01.2021, ktorým
bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 287
953,53 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013.
41. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na DPH

za zdaňovacie obdobie január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, august 2013, september
2013, október 2013, november 2013, december 2013. Daňová kontrola začala dňa 04.11.2014
na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 9810401/5/4632929/20144 a bola ukončená
dňa 06.11.2019, doručením protokolu č. 102489108/2019 zo dňa 05.11.2019. Daňová kontrola bolaprerušená od 04.03.2015 do 20.11.2018 rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/395364/ 2015 a od
04.01.2019 do 09.05.2019 rozhodnutím správcu dane č. 100014691/2019 .
42. Počas vyrubovacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - RB, Veľké Kapušany

s.r.o.na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020. Správca
konkurznej podstaty JUDr. Radačovský podal dňa 17.07.2020 žiadosť o prerušenie daňového konania
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID- 19. Po ukončení mimoriadnej situácie
vo finančnej oblasti (k 30.09.2020), správca dane určil termín prerokovania pripomienok a výsledkov
dokazovania na deň 16.11.2020. Správca dane dňa 16.11.2020 prerokoval pripomienky, dôkazy a

výsledky dokazovania (zápisnica o ústnom pojednávaní č.101743378/2020 zo dňa 16.11.2020 a úradný
záznam 101738220/2020 zo dňa 12.11.2020), ukončil dokazovanie vo vyrubovacom konaní a dňa
11.01.2021 vydal rozhodnutie č. 100026969/2021, ktorým vyrubil rozdiel dane sume 287 953,35 eur za
zdaňovacie obdobie február 2013.
43. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 1006772828/2021 zo dňa 22. apríla 2021 napadnutým správnou žalobou. Podľa

žalovaného bola daňová kontrola riadnym spôsobom začatá, riadne prerušená a riadnym spôsobom aj
ukončená. Správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote určenej na jej výkon a protokol z
nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu začalo
vyrubovacie konanie. Počas období, kedy bola daňová kontrola prerušená, správca dane zasielal
pravidelné urgencie k odpovediam na ním podané žiadosti o MVI, a to napríklad v dňoch 08.07.2015,

03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017,
20.02.2018, 04.06.2018, 25.09.2018. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú
odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto
spoločnosti nie sú k dispozícii, alebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude
poskytnutá o 3 mesiace. Konečná odpoveď vrátane cca 5000 dokladov bola doručená na šiestich DVD

dňa 20.11.2018.
44. Podľa žalovaného lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku na vyrubenie dane by správcovi
dane uplynula dňa 01.01.2019 (za zdaňovacie obdobie december 2013, by uplynula dňa 01.01.2020),
v tomto prípade však bola daňová kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená, a to dva krát (od
04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 09.05.2019). Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku v

prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že
počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neuplynula a teda správca dane
vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t. j. doručil daňovému subjektu protokol
z daňovej kontroly dňa 06.11.2019, v zákonom stanovenej päťročnej lehote.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

45. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
46. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,

miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolovane´ zdaňovacie obdobie alebo
kontrolovane´ účtovne´ obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane danˇove´ho subjektu nemozˇno danˇovu´ kontrolu zacˇatˇ v denˇ uvedeny´ v ozna
´meni´ o danˇovej kontrole, je povinny´ tu´to skutocˇnostˇ ozna´mitˇ spra´vcovi dane do o^smich dni´

od dorucˇenia ozna´menia a dohodnu´tˇ s ni´m novy´ termi´n zacˇatia, danˇova´ kontrola vsˇak nesmie
zacˇatˇ nesko^r ako 40 dni´ od dorucˇenia ozna´menia o danˇovej kontrole.
47. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec spra´vcu dane z danˇovej kontroly vyhotovi
´ protokol, ktory´ obsahuje vy´sledok danˇovej kontroly vra´tane vyhodnotenia do^kazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je danˇova´ kontrola ukoncˇena´ podlˇa odseku 9 pi´sm. b) a c). Ak sa danˇovou

kontrolou zistil rozdiel v sume, ktoru´ mal kontrolovany´ danˇovy´ subjekt podlˇa osobitny´ch predpisov
zaplatitˇ alebo vyka´zatˇ alebo na ktoru´ si uplatnil na´rok podlˇa osobitny´ch predpisov, zasˇle spra´vca
dane kontrolovane´mu danˇove´mu subjektu protokol, ktore´ho su´cˇastˇou je vy´zva na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeny´m v protokole, ak tento za´kon neustanovuje inak. Vo vy´zve spra´vca dane urcˇi´lehotu,niekratsˇiuako30pracovny´chdni´oddorucˇeniatake´hoprotokolu,vktorejsama´kontrolovany
´ danˇovy´ subjekt vyjadritˇ k zisteniam uvedeny´m v protokole a oznacˇitˇ do^kazy preukazuju´ce jeho
tvrdenia, ktore´ nemohol predlozˇitˇ v priebehu danˇovej kontroly. Ak je to mozˇne´, danˇovy´ subjekt

predlozˇi´ aj listinne´ do^kazy. Zmesˇkanie lehoty nemozˇno odpustitˇ. Ak sa danˇovou kontrolou rozdiel
v sume, ktoru´ mal kontrolovany´ danˇovy´ subjekt podlˇa osobitny´ch predpisov zaplatitˇ alebo vyka´zatˇ
alebo na ktoru´ si uplatnil na´rok podlˇa osobitny´ch predpisov nezisti´, vy´zva na vyjadrenie k protokolu
sa nezasiela. Rovnako sa vy´zva nezasˇle, ak danˇovy´ subjekt neumozˇni´ vykonanie danˇovej kontroly,
v do^sledku cˇoho mu zanikne na´rok na vra´tenie nadmerne´ho odpocˇtu podlˇa osobitne´ho predpisu.

48. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie danˇovej kontroly je najviac jeden rok
odo dnˇa jej zacˇatia. Na prerusˇenie danˇovej kontroly sa primerane pouzˇije § 61. Ak ide o danˇovu´
kontrolu za´visly´ch oso^b, ktore´ urcˇuju´ za´klad dane podlˇa osobitne´ho predpisu, druhostupnˇovy´
orga´n mo^zˇe lehotu podlˇa prvej vety pred jej uplynuti´m na za´klade pi´somne´ho odo^vodnenia predl
´zˇitˇ najviac o 12 mesiacov.
49. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, spra´vca dane danˇove´ konanie

a) prerusˇi´, ak ma´ vedomostˇ, zˇe sa zacˇalo konanie o predbezˇnej ota´zke,
b) mo^zˇe prerusˇitˇ, ak sa zacˇalo konanie o inej skutocˇnosti rozhoduju´cej na vydanie rozhodnutia
alebo je potrebne´ zi´skatˇ informa´cie spo^sobom podlˇa osobitne´ho predpisu 21a).
50. Poznámka č. 21a): Napríklad zákon cˇ. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri
správe dani´, nariadenie Rady (EU´) cˇ. 904/2010.

51. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konani´ z vlastne´ho
podnetu alebo na podnet u´cˇastni´ka danˇove´ho konania, ak pominuli do^vody, pre ktore´ sa konanie
prerusˇilo, alebo ak uplynula lehota uvedena´ v odseku 2. Pokracˇovanie v danˇovom konani´ spra´vca
dane pi´somne ozna´mi u´cˇastni´kom konania.
52. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové´ konanie prerušene´, lehoty podlˇa tohto zákona

neplynú.
53. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento za´kon alebo osobitny´ predpis neustanovuje inak,
nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel dane alebo uplatnitˇ na´rok na sumu podlˇa osobitny´ch predpisov
po uplynuti´ piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podatˇ danˇove´ priznanie alebo v
ktorom bol danˇovy´ subjekt povinny´ danˇ zaplatitˇ bez povinnosti podatˇ danˇove´ priznanie, alebo v

ktorom danˇove´mu subjektu vznikol na´rok na uplatnenie sumy podlˇa osobitny´ch predpisov. Ak ide o
danˇovy´ subjekt, ktory´ si uplatnˇuje odpocˇi´tanie danˇovej straty, nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel
dane po uplynuti´ siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnostˇ podatˇ danˇove´ priznanie,
v ktorom bola ta´to danˇova´ strata vyka´zana´.
54. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynuti´m lehoty vykonany´ u´kon smeruju´ci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie na´roku na sumu podlˇa osobitny´ch predpisov,
plynu´ lehoty podlˇa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol danˇovy´ subjekt o tomto u´kone
vyrozumeny´. Vyrubitˇ danˇ alebo rozdiel dane alebo uplatnitˇ na´rok na sumu podlˇa osobitny´ch
predpisov mozˇno najnesko^r do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnostˇ podatˇ
danˇove´ priznanie alebo v ktorom bol danˇovy´ subjekt povinny´ danˇ zaplatitˇ bez povinnosti podatˇ

danˇove´ priznanie, alebo v ktorom danˇove´mu subjektu vznikol na´rok na uplatnenie sumy podlˇa
osobitny´ch predpisov.
55. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej
veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

V. Právne názory kasačného súdu

56. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.57. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce,
najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
58. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodoval kasačný
súd rozsudkom sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025 (za zdaňovacie obdobie marec 2013,
ktorým kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie). S

poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej veci, ako aj totožný obsah sťažnostných námietok a
podobnosť rozhodnutí správneho súdu kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia §
464 ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025, s ktorého
odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci uviedol:
„57. V danom kontexte je nevyhnutné konštatovať, že hoci správny súd až detailne opísal zistenia
správcu dane počas daňovej kontroly a stanovisko správnych orgánov v odôvodneniach rozhodnutí

oboch stupňoch, v ratio decidendi svojho rozsudku na tieto zistenia nereagoval a konkrétne ich
nehodnotil vo vzťahu k žalobným námietkam dostatočne.
58.Úvodnou žalobnou námietkou bolo daňovým orgánom vyčítané prekročenie zákonom stanovenej
dĺžky daňovej kontroly. Nezákonnosť daňovej kontroly bolo zapríčinené podľa sťažovateľa neefektívnym
postupom správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly, neúčelným prerušovaním daňovej

kontroly a opakovanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácii smerom k maďarským daňovým
orgánom.
59.Správny súd v odôvodnení rozsudku postavil svoje konštatovanie nedôvodnosti tejto žalobnej
námietky na matematickom súčte jednotlivých časových úsekov, kedy bol správca dane v daňovej
kontrole činný resp. v nej pokračoval po jej prerušení. Správny súd vysvetlil, že do celkového trvania

daňovej kontroly od začatia daňovej kontroly (odo dňa uvedeného v oznámení o začatí daňovej kontroly)
po skončenie daňovej kontroly (doručením protokolu z daňovej kontroly) správny súd nepočítal trvanie
celkovo štyroch prerušení daňovej kontroly.
60.V čase vyhlásenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku (22. októbra 2024) bol na webovom
sídleNajvyššiehosprávnehosúduzverejnenýrozsudokveľkéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúdusp.

zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024, z ktorého vyplýva, že „pri hodnotení zákonnosti a primeranosti
prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií“. Veľký senát tiež uviedol, že „trvanie prerušenia daňovej kontroly v
zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 30. septembra 2021, C-186/20, vo veci HYDINA SK,
nie je viazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010“.

61.V odôvodnení rozsudku veľký senát vysvetlil, že „úcˇelnostˇ medzina´rodnej vy´meny informa´cii´
je vzˇdy potrebne´ posudzovatˇ podlˇa obsahu zˇiadosti, teda okruhu informa´cii´, ktore´ sa spra´vca
dane snazˇi´ prostredni´ctvom danˇovej spra´vy ine´ho cˇlenske´ho sˇta´tu EU´ zi´skatˇ. Nie je pritom
rozhoduju´ca presnostˇ ota´zok smerom k zi´skaniu optima´lnych informa´cii´, do^lezˇite´ je, cˇi sa spra
´vca dane py´ta k meritu veci, ktoru´ ma´ posu´ditˇ. Ak mo^zˇu bytˇ pozˇadovane´ informa´cie relevantne

´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti, potom je nutne´ hlˇadietˇ na uplatnenie MVI a na prerusˇenie
danˇovej kontroly ako na efekti´vne. Meratˇ u´cˇelnostˇ MVI jej vy´sledkom, teda cˇi a do akej miery boli
zi´skane´ informa´cie pri na´slednom rozhodovani´ pouzˇitelˇne´ alebo dokonca pouzˇite´ v argumenta
´cii, je nespra´vne. Nemozˇno totizˇ vylu´cˇitˇ, zˇe do^vodne uplatnena´ zˇiadostˇ o MVI je neu´spesˇna
´ (dozˇiadane´mu orga´nu sa z ro^znych do^vodov nepodari´ zi´skatˇ pozˇadovane´ informa´cie), pri

´padne po podani´ zˇiadosti do^jde k zmene skutkovy´ch zisteni´ a preto sa informa´cie zi´skane´ z MVI
stanu´ nepouzˇitelˇny´mi. To vsˇak uzˇ je vecou hodnotenia do^kazov a pra´vneho posu´denia, nie za
´konnosti prerusˇenia danˇovej kontroly.“
62.„Zˇiadosti o MVI su´ zva¨cˇsˇa predkladane´ na overenie spra´vnosti, hodnovernosti a u´plnosti
dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany´m danˇovy´m subjektom, ktore´ su´ neu´plne´ alebo o ktory´ch su

´ na za´klade iny´ch u´dajov a informa´cii´ zi´skany´ch spra´vcom dane objekti´vne pochybnosti. Plati´,
zˇe postup spra´vcu dane pri zistˇovani´ skutkove´ho stavu musi´ bytˇ vzˇdy efekti´vny, ma´ sˇetritˇ pra
´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu a zasahovatˇ do nich len do tej miery, ktora´ je nevyhnutna´
pre na´lezˇite´ obstaranie skutkovy´ch zisteni´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti (por. napr. na´lezy
U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. IV. U´S 424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. U´S

259/2022 z 12. okto´bra 2022, sp. zn. IV. U´S 569/2022 zo 7. februa´ra 2023, sp. zn. IV. U´S 601/2022
z 9. marca 2023). To plati´ aj pri uvazˇovani´ o potrebe preverovania skutocˇnosti´ prostredni´ctvom MVI
a pri rozhodovani´ o prerusˇeni´ danˇovej kontroly za ty´mto u´cˇelom. Napriek tomu, zˇe pocˇas trvania
prerusˇenia nedocha´dza k zasahovaniu do individua´lnej sfe´ry kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu u´konmi spra´vcu dane, pretrva´va pra´vna neistota danˇove´ho subjektu o vy´sledku danˇovej kontroly i
jeho financˇna´ za´tˇazˇ v pri´pade zadrzˇane´ho nadmerne´ho odpocˇtu DPH (por. na´lez U´stavne´ho
su´du SR III. U´S 726/2016 zo dnˇa 25. okto´bra 2016).:

63.„Ak spra´vca dane usu´di, zˇe vnu´trosˇta´tne sˇetrenia nestacˇia a su´ potrebne´ informa´cie
od zahranicˇnej danˇovej spra´vy, mal by v rozhodnuti´ o prerusˇeni´ konania identifikovatˇ asponˇ
zahranicˇne´ho doda´vatelˇa/odberatelˇa a zdanˇovacie obdobie, ktory´ch sa zˇiadostˇ o MVI ty´ka, aby
kontrolovany´danˇovy´subjektvedelvyhodnotitˇu´cˇelnostˇMVIapri´padnesadoma´hatˇpresku´mania
efekti´vnosti tohto postupu. Kasacˇny´ su´d si je vedomy´ obmedzeni´ v pri´stupe danˇove´ho subjektu k

informa´cia´m pri nazerani´ do pi´somnosti´, na za´klade ktory´ch sa vykona´va dozˇiadanie (§ 23 ods.
1 Danˇove´ho poriadku), avsˇak je toho na´zoru, asponˇ ra´mcova´ informa´cia v naznacˇenom rozsahu
obsiahnuta´ v odo^vodneni´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly pre podanie zˇiadosti o MVI je
nevyhnutna´ pre zabezpecˇenie u´stavne´ho pra´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu na su´dnu a
inu´ pra´vnu ochranu (cˇl. 46 U´stavy SR). Treba povedatˇ, zˇe tak ako v predmetnej veci, aj v iny´ch
podobny´ch pri´padoch danˇove´ u´rady zdo^vodnˇuju´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly z

do^vodu zˇiadosti o MVI velˇmi stroho a vsˇeobecne, cˇo prispieva k pra´vnej neistote na strane danˇove
´ho subjektu, k nedostatocˇnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj mozˇnosti danˇove
´ho subjektu iniciovatˇ presku´manie opodstatnenosti trvania prerusˇenia i samotnej danˇovej kontroly.“
64.Správny súd svojou strohou argumentáciou nereflektujúcou na žiaden z tvrdených argumentov
namietanej nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly, neefektívnosti postupu správcu dane a neúčelnosti

žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s tým súvisiacich prerušení daňovej kontroly nevyhovel
požiadavke záverov Veľkého senátu vo vyššie citovanom rozsudku rozsudku.
65.Právna záväznosť v rozhodnutí veľkého senátu vyjadreného právneho názoru je formulovaná v
Správnom súdnom poriadku len pre senáty Najvyššieho správneho su´du (§ 466 ods. 3). Logicky
však, vychádzajúc z inštitucionálnej (kasačnej) záväznosti rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu,

je prítomná aj záväznosť precedenčná, smer udávajúca pre ďalší postup správnych súdov, keďže je
možné legitímne očakávať, že v rovnakých právnych otázkach budú senáty kasačného súdu rozhodovať
rovnako.
66.Bolo povinnosťou správneho súdu primárne posúdiť zákonnosť daňovej kontroly a zodpovedať
spornú otázku primeranosti jej dĺžky v korelácii s účelnosťou a vhodnosťou aktivovania inštitútu

medzinárodnej výmeny informácií a či prerušenia daňovej kontroly sledovali legitímny cieľ - spoľahlivé
zistenie skutkového stavu nevyhnutné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie
odpočtu DPH daňovým subjektom. Tým, že správny súd neposkytol svoj postoj k uvedenej spornej
otázke a nevysvetlil právne relevantným spôsobom zákonné parametre aplikovanej normatívnej úpravy
(daňového poriadku), znemožnilo kasačnému súdu posúdiť záver o nedôvodnosti uvedenej právne

významnej námietky, od zodpovedania ktorej závisí potreba zaoberať sa ďalšími námietkami správnej
žaloby. Inými slovami, pokiaľ nie je správnym súdom do dôsledkov vyhodnotená zákonnosť daňovej
kontroly a na ňu nadväzujúca zákonnosť (použiteľnosť) podkladu pre vyrubovacie konanie - protokolu
z daňovej kontroly, nemá žiadne opodstatnenie zaoberať sa ďalšími správnou žalobou vytýkanými
nedostatkami rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal.

67.Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také
rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku
rozhodnutia. Absencia potrebných (v odsekoch 60 až 62 naznačených) úvah v odôvodnení napadnutého
rozsudku bránila v možnosti adekvátne reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne
brániť svoje práva.

68.V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom prostriedku
proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované
aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých
logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad
rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho

zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu
uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou
kasačného súdu nahrádzať rolu súdu nižšieho stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným
a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho

administratívneho konania od počiatku ale len v súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu.
Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri
absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.69.Subjekty dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci

rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému
práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,
extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,
alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.

Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Účastníkovi súdneho
konania dotknutému takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať
proti záverom rozhodnutia.
70.Možno zhrnúť, že kasačný súd dospel k záveru, že sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne
nezaoberal fundamentálnou otázkou zákonnosti predmetnej daňovej kontroly. Čo malo za následok
porušenie práva účastníka na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred

kasačným súdom.
71.Z do^vodov uvedeny´ch vysˇsˇie Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d napadnuty´ rozsudok správneho su´du
podlˇa § 462 ods. 1 v spojeni´ s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
72.V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami a rozhodujúcimi skutočnosťami
potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru. Myšlienkový postup správneho súdu musí byť

v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Zohľadní pritom právne názory veľkého
senátu tunajšieho súdu, 19Svs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, ktorého závery sú pre správny súd záväzné.
59. Senát si je vedomý svojej vlastnej rozhodovacej činnosti (4Sfk/38/2025), v ktorej kasačnú sťažnosť
o prieskum súdneho rozhodnutia (KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29.1.2025) zamietol, avšak uvedený

rozsudok uvedenými nedostatkami netrpel. A zo závermi, ktoré v ňom boli vyslovené sa kasačný súd
v celom rozsahu stotožnil.
60. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku správneho súdu a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 v
spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

61. O trovách konania rozhodne podľa § 467 ods. 3 SSP správny súd v samostatnom uznesení.
62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.