Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/187/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125219196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125219196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek

senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako otec, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/X, XXX XX
E. E. a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpeného zástupcom:
Advokátska kancelária M & P Dzuroška, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská
Sobota, IČO: 47 254 513, v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní otca voči rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1P/12/2025-120 zo dňa 05.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a v súvisiacich výrokoch IV. a V. o trovách prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej len „súd prvej
inštancie“) vo výroku I. rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným

výživným vo výške 125,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2025, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám otca maloletého dieťaťa, vo výroku II. určil zameškané výživné za obdobie od 01.02.2025 do
31.05.2025 v sume 300,- Eur, ktoré je matka povinná zaplatiť k rukám otca maloletého dieťaťa do 4
mesiacov od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. v prevyšujúcej časti súd návrh otca na zvýšenie
výživnéhozamietol,vovýrokuIV.rozhodol,žetýmtosamenírozsudokOkresnéhosúduBanskáBystrica,
pracovisko Brezno č.k. BR-1P/10/2023-115 zo dňa 09.06.2023 vo výroku II., bod 6. v časti o výške
výživného pre maloletého A., vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca maloletého dieťaťa
doručený súdu dňa 04.02.2025, jeho odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie §
26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, Čl. 5 základných
zásad Zákona o rodine, § 44 CMP, § 2 ods. 1 CMP, § 121, § 232 ods. 3, § 217 ods. 1 veta prvá CSP
rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. BR-1P/10/2023-115 zo dňa
09.06.2023 bolo manželstvo rodičov maloletého A. rozvedené a zároveň bol na čas po rozvode
manželstva upravený výkon rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletým deťom E. a A. tak, žebola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletý E. bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti matky a jeho otec bol zaviazaný prispievať na neho výživným v sume 50,- Eur mesačne,
maloletý A. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná

prispievať na jeho výživu sumou 50,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým E. a styk matky s maloletým
A. nebol upravený, bol ponechaný na dohode rodičov. Maloletý A. mal v tom čase 11 rokov, bol žiakom 5.
ročníka na ZŠ v E. E., mal diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu (DMO), bol sledovaný v ortopedickej,
neurologickej a očnej ambulancii, náklady na školskú dochádzku maloletého boli cestovné 40 - 50,-
Eur mesačne, školské pomôcky 15,- Eur mesačne, náklady na stravu maloletého spolu s otcom boli

280,- Eur, z toho 50 % tvoril maloletý A., náklady na ošatenie, hygienu 50,- Eur mesačne, lieky cca
30,- Eur mesačne, otec s maloletým chodil na masáže, ktoré vyšli cca 36,- Eur mesačne, maloletý
chodil na pravidelné kontroly k lekárom do H. H., s čím boli spojené výdavky s pohonnými hmotami
otca, navštevoval ZUŠ klavír, kde sa platilo 6,- Eur mesačne a výdavky na mobil maloletého boli 5,-
Eur mesačne. Otec v čase posledného rozhodnutia bol konateľom spoločnosti I. A., spoločnosť bola
v tom čase bez príjmu, od 01.03.2023 bol otec zamestnaný v J. E. s čistým mesačným príjmom cca

1.000,-Eur.Matkamaloletéhobolavtomčasenezamestnaná,bolaevidovanánaúradepráceapoberala
opatrovateľský príspevok na maloletého A. vo výške 625,65 Eur mesačne, prídavky na 2 deti. Matka
bývala v rodinnom dome v nájme.

4. Súd prvej inštancie poukázal na zmenu pomerov na strane maloletého, ktorý od posledného

rozhodnutia je starší o dva roky, navštevuje siedmy ročník základnej školy s tým, že so zmenou
pomerov vyplývajú vyššie náklady, ktoré otec maloletého mesačne má, a to predovšetkým so
zabezpečením starostlivosti o maloletého, jeho výživy, školských a mimoškolských aktivít, starostlivosť
o zdravie. Maloletý je zdravotne ťažko postihnutý so závažnou mierou funkčnej poruchy (50 %),
má diagnostikovanú telesnú formu DMO a intoleranciu na kravské mlieko, pravidelne navštevuje

neurologickú ambulanciu, ortopédiu, očné a rôzne rehabilitácie a maloletý potrebuje absolvovať aj
pravidelné masáže a cvičenia 25,- Eur/cvičenie. Jeho výdavky predstavujú strava 250,-Eur mesačne,
oblečenie a obuv 50,- Eur mesačne, hygiena 40,- Eur mesačne poplatok do školy 20,-Eur mesačne,
lieky 40,- Eur mesačne, školské potreby 10,-Eur mesačne, telefón 5,-Eur mesačne, pohonné hmoty 50,-
Eur mesačne, okrem toho ročné výdavky súvisiace s liečbou a rehabilitáciou: kúpeľná liečba Kováčová

845,60 Eur ( minulý rok) , rehabilitačný pobyt v Dunajskej Lužnej 210,-Eur (minulý rok) , dentálna hygiena
55Eur,intolerančnévyšetrenie200,-Eur,vitamíny290,-Eur,cestovnépobyty400,-Eur,servisauta922,-
Eur ( motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je maloletý).
Zmenupomerovsúdprvejinštancievidelajnastraneotcavzvýšeníjehopríjmu,včaseposlednejúpravy
výživného otec maloletého pracoval v spoločnosti J. E., K., dosahoval čistý priemerný mesačný príjem

cca 1.000,- Eur, t.č. otec je tam naďalej zamestnaný a dosahuje príjem zo závislej činnosti priemerne
vo výške 1.138,37 Eur mesačne v čistom. Otec si tiež uplatňuje daňový bonus na maloletého a zároveň
je aj poberateľom prídavku na maloletého vo výške 60,- Eur mesačne. Otec je zdravý, má stále dve
vyživovacie povinnosti a býva v spoločnej domácnosti s maloletým A., priateľkou a jej maloletým synom.
Podľa súdu prvej inštancie, zmena pomerov nastala aj na strane matky vo zvýšení jej príjmu, v čase

posledného rozhodovania bola evidovaná na úrade práce, poberala opatrovateľský príspevok na
maloletého A., prídavky na dve deti, t.č. je zamestnaná v spoločnosti G. B. A., A.. v mäsiarni
v Kauflande na trvalý pracovný pomer a dosahuje príjem priemerne vo výške 806,43 Eur mesačne. Stále
má dve vyživovacie povinnosti. V spoločnej domácnosti býva s plnoletým synom E., pochádzajúcim
z rozvedeného manželstva s otcom.

Prihliadol pri určení výšky výživného aj na zákonné kritérium v podobe miery starostlivosti jednotlivých
rodičov o maloleté dieťa. Mal preukázané, že o maloletého sa stará v prevažnej miere otec, matka
sa stretáva s maloletým minimálne. Je nesporné, že úmerne s vekom maloletého sa otcovi zvyšujú
výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, kultúrnych a športových
potrieb a vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovel len

čiastočne a uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným vo výške
125,- Eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého vo vzťahu
k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom jeho matky, ktorej príjem sa zvýšil. Mal za to,
že výška takto určeného výživného nebude pre matku znamenať neprimerané finančné riziko, počiatok
zvýšenia výživného stanovil dňom 01.02.2025, ako požadoval otec maloletého. Zároveň pri stanovení

výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol aj na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej republike.
Výživné na maloletého súd prvej inštancie zvýšil s účinnosťou od 01.02.2025 a na základe uvedeného
vznikol matke dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01.02.2025 do 31.05.2025 spolu vo výške
300,- Eur, predstavujúci rozdiel medzi zvýšeným výživným (125,- Eur) a doterajším výživným (50,-Eur), t.j. 4 mesiace x 75,- Eur, nakoľko bežné výživné matka pravidelne platí. Zároveň na zaplatenie
zameškaného výživného určil okresný súd matke dlhšiu lehotu v zmysle § 232 ods. 3 CSP, a to
zaviazal matku zaplatiť dlh do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám otca maloletého. Otec

maloletého sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 300,- Eur mesačne, preto súd prvej inštancie
v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol, prihliadol aj k výške jeho prímu, ako aj k tomu, že poberá
na maloletého rodinné prídavky a časťou finančných prostriedkov sa podieľa na výžive maloletého aj
sám. Pokiaľ sa otec maloletého tiež domáhal osobitne okrem platenia mesačného výživného uloženia
povinnosti matke prispievať na maloletého polovicou nákladov spojených s jeho výučbou v základnej

umeleckej škole, krúžkami, týkajúcimi sa rehabilitácií a rehabilitačných pobytov, kúpeľnej liečby, masáží
a zdravotníckych pomôcok, aj v tejto časti súd jeho návrh zamietol. Poukázal na to, že zo Zákona
rodine nemožno vyvodiť povinnosť rodiča poskytovať okrem mesačného výživného na maloleté dieťa
ešte ďalší jednorazový príspevok na uhradenie niektorých mimoriadnych osobných potrieb maloletého
(okrem možnosti určiť v rámci výživného aj tvorbu úspor, ak to majetkové pomery povinného rodiča
dovoľujú a okrem možnosti uložiť povinnosť zložiť peňažnú sumu na výživné splatné až v budúcnosti,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa). Platí totiž, že výživné sa určuje na základe preukázania
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom mesačné náklady na tieto potreby predstavujú priemernú sumu,
ktorá je vynaložená na pravidelné aj nepravidelné výdavky počas celého roka. Potreby dieťaťa by mali
byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené, pričom pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať
nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa

preukážeichopodstatnenosťakumulatívneichúhradudovoľujúmožnostiaschopnostirodičov.Možnosť
uspokojovania potrieb dieťaťa je totiž všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov.
Ak však povinný rodič vzhľadom na reálne preukázané možnosti a schopnosti nie je schopný pokryť
polovicu z objektivizovaných výdavkov, treba vychádzať z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň
rodičov a nemožno učiť žiť dieťa nad pomery.

Zároveň týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k.
BR-1P/10/2023-115 zo dňa 09.06.2023 o poslednej úprave výšky výživného pre maloleté dieťa.
O náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal do výrokov I. , II. a III. odvolanie ( posúdené podľa jeho obsahu)
otec maloletého podaním doručeným súdu dňa 24.06.2025 (č.l. 143 spisu), a to z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch za
nezákonný, pokiaľ súd nevyhovel jeho návrhu a matku nezaviazal povinnosťou platiť na maloletého A.
zvýšené výživné v sume 300,- Eur mesačne a tiež prispievať na maloletého syna polovicou nákladov

spojených s jeho výučbou v základnej umeleckej škole, krúžkami, nákladov týkajúcich sa rehabilitácií
a rehabilitačných pobytov, kúpeľnej liečby, masáží a zdravotníckych pomôcok. V odôvodnení odvolania
uviedol, že zo strany ÚPSVaR rozhodnutiami zo dňa 07.12.2023 boli odňaté kompenzačné príspevky
ako opatrovateľský príspevok, príspevok na odev a obuv, na pohonné hmoty a podobne v celkovej
sume 800,- Eur mesačne. Len s veľkými ťažkosťami sa navrhovateľovi darí z jeho príjmu kompenzovať

tieto zvýšené náklady na syna A., dokonca bol nútený korigovať pravidelné návštevy syna A. u maséra.
Matka maloletého dieťaťa si je sama dobre vedomá toho, aké je finančne náročné zabezpečovať všetky
nevyhnutnépotrebyzdravotneťažkopostihnutéhosynaA.,nakoľkodorozvodumanželstvahomalaplne
vopatereapoberalanasynaopatrovateľskýpríspevok,príspevoknaodevaobuv,príspevoknapohonné
hmoty spojené s prepravou, príspevok na hygienu v celkovej výške 800,- Eur mesačne, a to aj v dobe

pred rozvodom, kedy A. býval už iba so svojím otcom. V ďalšom poukázal na to, že maloletý navštevuje
základnú umeleckú školu (klavír, výtvarná výchova), pričom na odporúčanie školského pedagóga je
potrebné zakúpiť klavír alebo digitálne piano, aby mohol plnohodnotne pokračovať vo vzdelávaní. Cena
nového nie profesionálneho klavíra sa pohybuje od 800,- Eur vyššie. Preto sa navrhovateľ domáhal
nielen zvýšeného výživného na sumu 300,- Eur mesačne, ale aj aby sa matka podieľala na hradení

polovice nákladov spojených so zvýšenými potrebami pre maloletého syna A.. Súd prvej inštancie
výšku výživného ustálil len paušálne odvolávajúc sa aj na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej
republike, a to tak, že akceptoval tabuľku pre výpočet výživného, ktoré ustálil na 16 % zo sumy
čistého príjmu matky, ktorý je cca 800,- Eur, čo je suma 128,- Eur. Je nepochybné, že súdom prvej
inštancieaplikovanámetodika(16%zpríjmumatky)vychádzalajednoznačnezpotriebzdravéhodieťaťa

a nezohľadnila vyššie popísané závažné zdravotné problémy maloletého dieťaťa spojené so závažnou
mierou funkčnej poruchy 50 %, diagnostikovanou závažnou formou DMO a intoleranciou na kravské
mlieko a výrobky z kravského mlieka. Otec je presvedčený, že pri zohľadnení všetkých relevantných
údajov uvedených v spomínanej metodike vrátane ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa by sa malavýška zo strany matky pohybovať v rozsahu od 250 – 300,- Eur, preto použitie uvedenej metodiky bez
zohľadneniazávažnostizdravotnéhopostihnutiadieťaťapovažovalnavrhovateľnazistenýskutkovýstav
zanedostatočné.Navrhol,abyodvolacísúdpodľa§388CSPnapadnutýrozsudokzmeniltak,žezaviaže

matku povinnosťou prispievať zvýšené výživné z 50,- Eur na sumu 250,- Eur, resp. 300,- Eur mesačne
počnúc dňom 01.02.2025, zároveň každý z rodičov bude prispievať na maloletého syna polovicou
nákladov spojených s jeho výučbou v základnej umeleckej škole, krúžkami, nákladov týkajúcich sa
rehabilitácií a rehabilitačných pobytov, kúpeľnej liečby, masáží a zdravotníckych pomôcok. Zameškané
výživné vypočítané v sume podľa priznaného zvýšeného výživného bude matka povinná zaplatiť otcovi

maloletého dieťaťa do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, čím dôjde k zmene rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. BR-1P/10/2023-115 zo dňa 09.06.2023 vo výroku II. bod
6. v časti o výške výživného pre maloletého A..

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca doručenom súdu 04.07.2025(č.l. 153 spisu) uviedol,
že má za to, že je potrebné pri určení vyživovacej povinnosti zohľadniť aj zdravotný stav maloletého,

aj osobnú starostlivosť otca o maloletého s tým, že nepriaznivý zdravotný stav maloletého vyžaduje
zvýšené výdavky okrem bežných výdavkov na základné potreby, ako je bývanie, strava atď.. Zvýšenie
výživnéhojevždyvzáujmemaloletéhodieťaťaamáprednosťpredvšetkýmiinýmipovinnosťamirodičov.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca doručenom súdu 28.07.2025 (č.l. 164 spisu) uviedla, že na

pojednávaní súhlasila so zvýšením výživného na sumu 100,- Eur, čo je v podstate 100 % zvýšenie
výživného, napriek tomu odvolanie nepodala a uhradila výživné vo výške 125,- Eur ako určil súd,
s rozhodnutím ktorého, ako aj jeho odôvodnením, vyslovila súhlas. Je si vedomá výdavkov na syna, ako
aj jeho zdravotných komplikácií. V čase pôvodného rozhodovania sa s otcom maloletých detí recipročne
dohodli na platení výživného v minimálnej výške, pretože v tom čase ani jeden z nich nemal príjem,

nakopili sa dlhy a nedošlo k vyporiadaniu ich spoločného majetku, mali spory a hádky a verí, že predajom
spoločného domu, na ktorom sa nedávno dohodli, dôjde medzi nimi ako rodičmi k urovnaniu nezhôd
a budú schopní plnohodnotne komunikovať a spoločne sa o deti starať. Po rozvode manželstva si matka
dlhonevedelanájsťprácu,nemalamožnosťsaosynastaraťvrozsahu,akožiadalotec,alevždymudala
všetko, čo potreboval, aj sa o neho starala celý život a vie, aké mal a má zdravotné problémy. Stotožňuje

sa s vyjadrením otca maloletého dieťaťa, že vie, aké sú výdavky na syna, ale nedosahuje príjem, aby sa
na nich podieľala nielen žiadaným spôsobom a práve jeho odkaz na štátne sociálne dávky nie je možné
jej pričítať. Ako manželia mali dohodu o starostlivosti o syna, ona vybavovala všetky administratívne
záležitosti, keďže dieťa nie je v jej osobnej starostlivosti, musí túto povinnosť na seba prevziať otec
a ona mu rada pomôže, ale nemôže vykryť nedostatky ním spomínané zo svojho príjmu, ktorý pokrýva

potreby ich ďalšieho syna, na ktorého platí otec výživné. Matka má za to, že súd pri svojom rozhodovaní
zohľadnil všetky dôkazné prostriedky, ako aj tvrdenia a najmä osobné a majetkové pomery, ktoré riadne
subsumoval pod konkrétnu právnu normu a na základe toho rozhodol. Do práva na spravodlivý proces,
ktorého súčasťou je aj zákonné rozhodnutie, nepatrí právo účastníka v konaní, aby sa súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov a aby súd rozhodol tak, ako on chce. Otcom

aj v odvolaní žiadaná výška výživného nie je v schopnostiach a možnostiach matky, potreby syna sa
za dva roky nezmenili tak, aby bola jeho požiadavka na niekoľkonásobne zvýšenie výživného reálna.
Otec podal tento návrh a trvá na ňom len preto, že sa nevyporiadali ich vzťahy a BSM, čo sa však po
podaní odvolania zmenilo a matka požiadala otca, aby ukončil všetky spory a aby odvolanie nepodával.
Matka sa domnieva, že jeho konanie má osobný presah voči nej a nie je to len o ich synovi a jeho

potrebách, ktoré pozná. K uspokojovaniu týchto potrieb patrí aj stretávanie sa syna s matkou, čo nie
je sčasti umožňované otcom a matka sa nechce preto s ním hádať, aby syn ešte viac netrpel a nemal
výčitky. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

7. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.

§ 65, § 66, § 67 CMP a tento v napadnutých výrokoch I. a II. a závislých výrokoch IV. a V. o trovách
prvoinštančného konania bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Výrok III. odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP per analogiam (Čl. 3 ods. 1, 2 CMP)
v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ako nadbytočný. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/

týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku

je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie

vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

11. Prirozhodovaníozmenevýživného(§78ods.1,3Zákonaorodine)trebaporovnaťokolnostidôležité

pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon
o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak
ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie

pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť
zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi
(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom

spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa
z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského

systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou,
vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa z hľadiska jeho

súčasných odôvodnených potrieb, ale aj z hľadiska schopností a možností rodičov, ktoré je na výživu
doposiaľ plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia
súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. BR-1P/10/2023 zo dňa 09.06.2023,
právoplatným dňa 13.06.2023.

13. Odvolací súd po posúdení veci na základe odvolania otca vo väzbe k odvolacím dôvodom uvádza, že
ani jeden z nich nebol relevantný. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vykonalvo veci dostatočné dokazovanie s ohľadom na hypotézu právnej normy § 26 Zákona o rodine, teda vo
vzťahu k zisteniu skutočností potrebných na posúdenie otázky, či je dôvodné pristúpiť k zmene súdneho
rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, teda či došlo, alebo nie, k takej

zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Bolo vykonané dostatočné dokazovanie aj
s ohľadom na hypotézu právnych noriem stanovujúcu kritériá pre určenie konkrétnej výšky vyživovacej
povinnosti, najmä § 62 ods. 2 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Ohľadom pomerov účastníkov v čase posledného rozhodnutia súdu o výške výživného súd prvej
inštancie vychádzal z dôkazov obsiahnutých v pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica

(predtým Okresný súd Brezno) sp.zn. BR-1P/10/2023 a konkrétne z rozsudku, vydanom v tomto
konaní, a ktorý sa týkal rozvodu rodičov maloletého dieťaťa a úpravy práv a povinností na čas po
rozvode. Pomery účastníkov mal preukázané aj výsluchmi účastníkov - matky a otca na pojednávaní,
listinnými dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u obidvoch rodičov, lekárskymi
správamiozdravotnomstavemaloletéhodieťaťa,listinamipreukazujúcimipríjmyavýdavkymatkyaotca
maloletéhodieťaťa,akoajlistinamipreukazujúcimivýdavkynapotrebymaloletéhodieťaťa,zktorýchsúd

prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
a na druhej strane príjmy a výdavky oboch rodičov (keďže vyživovaciu povinnosť voči maloletému má
každý z nich), ako aj ich majetkové pomery a celkovú životnú úroveň. Súd prvej inštancie vykonal aj
dôkazy podľa Čl. 10 CMP a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1
CSP ich správne vyhodnotil podľa vlastnej úvahy. Každý dôkaz hodnotil samostatne, ako aj v súvislosti

s ostatnými dôkazmi. Hodnotenie dôkazov tak, ako ho uskutočnil súd prvej inštancie nie je v rozpore
so zásadami logicky, zároveň prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Súdu prvej inštancie
nemožnovytknúť,žebyzohľadnilskutočnosti,ktorénevyplývalizvykonanýchdôkazov,aleboprednesov
účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania.
V danej veci, podľa posledného súdneho rozhodnutia, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej

na čas po rozvode v tom čase maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a v tom čase
maloletý E. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na E.
výživným v sume 50,- Eur mesačne a matka bola zaviazaná prispievať na maloletého A. výživným v
sume 50,- Eur mesačne. Zmena súdneho rozhodnutia je prípustná z dôvodu zmeny pomerov (§ 78
ods. 1 Zákona o rodine). Zmenou pomerov treba rozumieť zmenu okolností, ktoré boli rozhodujúce pre

určenie výživného v čase vydania súdneho rozhodnutia (alebo dohody rodičov schválenej súdom).
Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie má za to, že bola preukázaná zmena potrieb
maloletého dieťaťa, zvýšenie nákladov na maloleté dieťa. V prvom rade, táto zmena, ktorá nastala,
bola dôsledkom objektívneho plynutia času od posledného súdneho rozhodnutia, právoplatného
a vykonateľného dňa 13.06.2023 (dva roky). S pribúdajúcim vekom dieťaťa narastajú aj jeho životné

potreby a nevyhnutne aj náklady spojené s jeho výživou. Rovnako správne, ako konštatoval súd
prvej inštancie, zmena pomerov nastala aj na strane otca a spočívala vo zvýšení jeho príjmu, kedy
v čase posledného rozhodnutia dosahoval príjem priemerne 1.000,- Eur mesačne, v súčasnosti
dosahuje priemerne príjem 1.138,37 Eur mesačne v čistom (vrátane daňového bonusu) a zároveň je
aj poberateľom prídavku na maloletého vo výške 60,- Eur mesačne. Zmena pomerov nastala aj na

strane matky, kde došlo k zvýšeniu príjmu, nakoľko v čase poslednej úpravy bola matka nezamestnaná
a poberala opatrovateľský príspevok na maloletého A. vo výške 625,65 Eur mesačne, poberala
prídavky na dve deti, t.č. už je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom v čistom 806,43 Eur.
Naďalej majú obidvaja otec, aj matka, dve vyživovacie povinnosti, výdavky na bývanie. Súd prvej
inštancie riadne prihliadol aj na zdravotné problémy maloletého dieťaťa spojené so závažnou mierou

funkčnej poruchy, diagnostikovanou závažnou formou DMO a intoleranciou na kravské mlieko a výrobky
z kravského mlieka. Tu odvolací súd dopĺňa, že tieto zdravotné problémy malo maloleté dieťa aj v čase
posledného rozhodovania súdu o výške výživného. V súčasnosti tieto jeho zdravotné problémy naďalej
pretrvávajú, súd prvej inštancie na tieto riadne prihliadol, keď rozhodoval o výdavkoch maloletého
dieťaťa. Kúpeľná liečba v Kováčovej, rehabilitačný pobyt v Dunajskej Lužnej, intolerančné vyšetrenie,

kde tieto predstavovali mimoriadne výdavky, ktoré taktiež zohľadnil okresný súd v odôvodnených
potrebách maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie správne ustálil čisté príjmy otca, matky, kde pri
obidvoch došlo k ich zvýšeniu a prihliadol aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky ako
výživou povinnej osoby (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výdavky týkajúce sa maloletého vyhodnocoval
v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho

životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa vrátane zdravotného stavu , čiže náklady na vzdelanie,
zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade prihliadol i na zdravotný stav maloletého
dieťaťa. Je nesporné, že vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia, t.j. tak otec, ako aj matka, ktoráje však limitovaná ich schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi. Z dokazovania pred súdom
prvej inštancie vyplynulo, že starostlivosť o maloletého je v prevažnej miere na otcovi, na čo pri zvýšení
vyživovacej povinnosti matke prihliadol za aplikácie ust. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine. Je to

práve otec, ktorý dennodenne zabezpečuje výkon starostlivosti o jednotlivé potreby maloletého dieťaťa,
čo nepochybne má svoje premietnutie v podiele jeho vyživovacej povinnosti, ktorú si aj týmto spôsobom
plní.

14. Súd prvej inštancie návrhu otca, ktorým sa domáhal okrem platenia bežného výživného aj uloženia

povinnosti matke prispievať na maloletého polovicou nákladov spojených s jeho výučbou v základnej
umeleckej škole, krúžkami, nákladov týkajúcich sa rehabilitácií a rehabilitačných pobytov, kúpeľnej
liečby, masáží a zdravotníckych pomôcok, v tejto časti nevyhovel. Odvolací súd poukazuje v tejto
súvislosti na odsek 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku s ktorým sa stotožňuje, v ktorom za
aplikovania ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, súd prvej inštancie vecne správne postupoval, keď
uviedol, že možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej

úrovne rodičov, avšak povinný rodič, v danom prípade matka, vzhľadom na reálne preukázané možnosti
a schopnosti, nie je schopná pokryť polovicu z objektivizovaných výdavkov, treba vychádzať z toho, že
dieťa má znášať životnú úroveň rodiča.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť matky od 01.02.2025, odvolací súd nemá

výhrady k takémuto určeniu počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, teda od prvého dňa mesiaca,
v ktorom otec podal návrh na zvýšenie výživného, keďže nebola pochybnosť o tom, že k tomuto dňu už
nastala zmena pomerov odôvodňujúca takéto zvýšenie. Zameškané výživné súd prvej inštancie ustálil
za správne obdobie a v správnej výške, pričom odvolací súd nemá námietky ani voči určeniu dlhšej
než patričnej lehoty, a to štyroch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na zaplatenie zameškaného

výživného (§ 232 ods. 3 CSP), keďže to odôvodňujú finančné pomery výživou povinnej osoby.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené
súdom prvej inštancie, vzhľadom aj na okresným súdom citované zákonné ustanovenia v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané a korešponduje so skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I., II. a súvisiacich výrokov IV, V. nesprávnosť, ktorých tiež nebola zistená, potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods.1, 2 CSP.

17. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl. CMP) sa uplatňuje princíp

oficiality, v zmysle ktorého súd môže iniciovať – začať konanie aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP) a nie
je viazaný návrhmi účastníkov, ktoré môže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (§ 40 CMP).
Ak je návrh na úpravu podaný, môže okresný súd výkon práv a povinností rodičov upraviť aj odlišným
spôsobom, ako sa požaduje, pričom je v takomto prípade splnená podmienka, že bolo rozhodnuté
ocelompredmetekonania.Aksaotecnávrhomdomáhalurčeniavyživovacejpovinnostivovyššejvýške,

než ako určil súd prvej inštancie, nebolo potrebné vo zvyšnej časti jeho návrh zamietnuť. Odvolací súd
vychádzajúc zo zásady úplnej apelácie (§ 65 a § 66 CMP) tento zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP
per analogiam (Čl. 3 ods. 1, 2 CMP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako nadbytočný.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodovalv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).