Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Viola Takáčová, PhD.

Legislation area – Správne právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201809
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201809.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX. K. XXXX, bytom v
X., T. XX, právne zast. JUDr. Matej Oslacký, advokát, so sídlom v Bratislave, Jarabinková 8E, proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Žellova 2, o žalobe
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu
v Bratislave zo dňa 08. apríla 2025, č. k. BA-4Sa/89/2021-75, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 08. apríla
2025, č. k. BA-4Sa/89/2021-75 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 08. apríla 2025, č. k.
BA-4Sa/89/2021-75odmietolpodaniepodľa§59ods.3zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok
(ďalej len „SSP“), keďže ten napriek výzve a poučeniu neodstránil vady podania, ktoré bránili jeho

vecnému prejednaniu, ktoré žalobca označil ako „Správna žaloba v sociálnych veciach proti nečinnosti
a o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného č. PO 1365/2021, 71882/2021 z 30.
septembra2021vovecidohľadunadplnenímpovinnostíposkytovaniazdravotnejstarostlivostidržiteľom
povolenia na prevádzkovanie ústavného zdravotníckeho zariadenia do koncovej siete poskytovateľa -
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, Klinika ORL a chirurgia
hlavy a krku, pracovisko Trieda SNP 1“ .

2. Po oboznámení sa s obsahom podania a jeho nasledovnými doplneniami, Krajský súd v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) dospel k záveru, že z podania žalobcu nebolo zrejmé, čoho sa domáhal, resp. či
navrhoval preskúmanie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia žalovaného, prípadne namietal nečinnosť
žalovaného v začatom administratívnom konaní, alebo či žalovaný voči nemu vykonal iný zásah. Krajský
súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 22. júla 2022, č. k. 4Sa/89/2021-55 na odstránenie vytýkaných

vád, konkrétne, ktorý zo žalobných typov zvolil, pričom vo vzťahu k zvolenému žalobnému typu následne
doplnil jeho obligatórne náležitosti a prílohy a za predpokladu, že podával žalobu proti inému zásahu,
preukázal právne zastúpenie. Zároveň bol žalobca poučený o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci, respektíve o možnosti zvoliť si advokáta.

3. Žalobca proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, v ktorej žiadal prideliť advokáta, pretože spĺňal

podmienky na jeho pridelenie štátom. Žalobca zastával názor, že jeho nabádaním na Centrum
právnej pomoci mu krajský súd bránil v spravodlivom súdnom konaní bez možnosti čo najrýchlejšieho
prejednania a rozhodnutia bez zbytočných prieťahov a zbytočne a neprimerane ho zaťažoval.

4. O podanej sťažnosti krajský súd rozhodol uznesením zo dňa 31. marca 2023, č. k. 4Sa/89/2021-69
tak, že ju zamietol, pretože postup v súvislosti s výzvou na odstránenie vád považoval za správny.5. Po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou, správny súd konštatoval, že žalobca neúplné a
nezrozumiteľné podanie, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť správnou žalobou (za predpokladu
doplnenia jej náležitostí podľa daného žalobného typu), nedoplnil a jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť

v stanovenej lehote neodstránil. Žalobca v rámci podania kumulovane navrhoval prieskum zákonnosti
konkrétnych opatrení žalovaného vo veci vybavenia jeho podnetov súvisiacich s nesprávne poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou, zároveň sa na rovnakom skutkovom základe domáhal preskúmania
nečinnosti vo vzťahu k nevybaveniu týchto podnetov a nad rámec uvedeného sa domáhal opravy
osobných údajov a údajov o jeho zdravotnom stave v Kompletnom nemocničnom informačnom systéme

(ďalej len „KNIS“).

6. Správny súd poukázal, že za predpokladu, ak by žalobca svojím podaním mienil podať správnu žalobu
v sociálnych veciach, mal na jeho podania prihliadať v kontexte § 202 ods. 2 SSP. Zároveň, ale správny
súd nemôže nahrádzať a do-interpretovávať prejavenú vôľu žalobcu, ktorý ako predmet prieskumu
označil okrem rozhodnutí žalovaného aj jeho údajnú nečinnosť, resp. postup žalovaného v rámci

prešetrovania poskytovania lekárskej starostlivosti počas jeho hospitalizácie a evidovanie nepravdivých
osobných a zdravotných údajov v KNIS. Správny súd dodal, že bez poskytnutia riadnej súčinnosti zo
strany žalobcu, nebol schopný jednoznačne ustáliť predmet prieskumu, a teda, ktorej veci sa žalobcovo
podanie týkalo a čo sa ním sledoval. Úlohou správneho súdu pritom nie je povinnosť opakovane vyzývať
žalobcu na odstránenie vád podania, až pokým ich neodstráni tak, aby bolo možné vec prejednať.

Krajský súd zároveň poskytol žalobcovi vyčerpávajúce poučenie o možnosti obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci, prípadne si zvoliť advokáta, ktorý by ho pred správnym súdom kvalifikovane zastupoval.
Žalobca túto možnosť nevyužil. Z uvedených dôvodov správny súd odmietol podanie žalobcu.

7. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho

právneho zástupcu, ktorú podal z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a j/ SSP. Uviedol,
že z podania (žaloby), ale aj sformulovaného žalobného petitu je zrejmé, že sa domáhal odstránenia
nečinnosti žalovaného, ktorý o podaniach žalobcu riadne a včas nerozhodol. Žalobca zastáva názor,
že počas jeho hospitalizácie mu nemocnica poskytla nesprávne zdravotnú starostlivosť v dôsledku
nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácie. Žalobca sa kvôli tomu obrátil podnetom na žalovaného.

Žalovaný, ale zostal vo veci dlhodobo nečinný, čo malo za následok pretrvávanie stavu, kedy zdravotná
dokumentácia vedená nemocnicou obsahovala nesprávne zdravotné záznamy žalobcu.

8. V súvislosti s právnym zastúpením žalobcu, poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 SSP, a dodal,
že ak správny súd dospel k záveru, že do jeho právomoci nepatrí rozhodovanie o priznaní nároku na

právnu pomoc, potom mal v kontexte tohto ustanovenia, konanie o žiadosti zastaviť a postúpiť vec
na rozhodnutie príslušnému orgánu - Centrum právnej pomoci (ďalej len „CPP“). Správny súd preto
nesprávne ustálil, že absencia právneho zastúpenia zakladala vadu v konaní, ktorú je možné odstrániť
jedine výzvou súdu. Ak by súd postupoval správne a žiadosť žalobcu o právnu pomoc postúpil na
rozhodnutie CPP, tak žalobca mal a mohol získať v konaní kvalifikované právne zastúpenie a vec mohla

byť následne meritórne súdom rozhodnutá.

9. Záverom navrhol, aby napadnuté uznesenie správneho súdu bolo zrušené a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie.

10. Na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa žalovaný vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti
podaním zo dňa 03. júna 2025, pričom uviedol, že dňa 07. apríla 2021 mu bola doručená žiadosť
žalobcu o vykonanie dohľadu nad zdravotnou a ošetrovateľskou starostlivosťou v UNLP Košice zo dňa
31. marca 2021, ktorá bola doplnená podaním zo dňa 01. apríla 2021. Dňa 08. apríla 2021 pobočka
Košice žalovaného vydala poverenie č. 297/2021 na výkon dohľadu, z ktorého vyplýva, že bol začatý

výkon dohľadu č. PO 630/2021 nad správnosťou zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalobcovi zo strany
UNLP Košice. Dňa 15. júla 2021 bol o výsledku vykonaného dohľadu vyhotovený Protokol č. 297/2021 o
vykonanom dohľade, v rámci ktorého nebolo zistené porušenie povinnosti správne poskytnúť zdravotnú
starostlivosť a listom zo dňa 28. júla 2021 (doručený 02. augusta 2021) bol žalobca informovaný o
výsledku prešetrenia jeho podnetu. Žalobca sa proti tomuto Protokolu č. 297/2021 odvolal, pričom

listom zo dňa 30. septembra 2021 žalovaný informoval žalobcu o správnosti postupu pobočky Košice
žalovaného, s ktorými závermi sa žalovaný stotožnil. Na základe tohto chronologického sledu, žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcu o jeho dlhodobej nečinnosti. Zároveň podotkol, že § 43 ods. 11 zákona
č. 581/2004 Z.z. na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisyo správnom konaní. Protokol č. 297/2021 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 15. júla 2021 nemá
charakter správneho rozhodnutia vo veci samej a z jeho obsahu vyplýva, že sa ním nepriznávali
žalobcovi žiadne práva a neukladali ani žiadne povinnosti. Z tohto dôvodu proces výkonu dohľadu

č. PO 630/2021 a Protokol č. 297/2021 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 15. júla 2021 podľa
žalovaného nepodliehajú prieskumnej právomoci správneho súdu. Zároveň žalovaný zastával názor, že
preskúmaniu veci správnym súdom nepodlieha ani list žalovaného zo dňa 30. septembra 2021, č. PO
1365/2021, 71882/2021, pretože nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré by rozhodovalo o
právach a povinnostiach žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú

sťažnosť.

11. Vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 09. júna 2025 na vedomie.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez

nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

13.Podľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýsamôžedomáhaťzákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,

alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 55 ods. 1 SSP, podanie je úkon určený správnemu súdu.

20. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

21. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

22. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné

alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.23. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

24. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že
- žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti nečinnosti a zároveň postupu a rozhodovania
žalovaného zo dňa 30. septembra 2021, Číslo: PO 1365/2021, 71882/2021 vo veci poskytovania
zdravotnej starostlivosti počas jeho hospitalizácie, kedy mu mala byť poskytovaná nesprávna zdravotná

starostlivosť v podobe podávania neznámych medikamentov vpichovaním priamo do žíl, popri
štandardnej tabletovej liečbe súvisiacej s operačným zákrokom, ktorému predchádzalo odvolanie
žalobcu voči oznámeniu výsledku prešetrenia žalovaným zo dňa 28. júla 2021, Číslo: 14133/2021/802,
PO63082021, 63361/2021,
[žalobca namietal aj falšovanie zdravotnej dokumentácie žalobcu a vedenie nesprávnych osobných
údajov o jeho osobe v KNIS týkajúcich sa jeho diagnózy, že žalovaný nekonal bez vážneho dôvodu

vo veci riešenia a odstránenia príčin nesprávneho poskytovania zdravotnej starostlivosti počas jeho
hospitalizácie, pričom žalovaný sa snažil svoju nečinnosť oprieť o tvrdenie, že poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti neporušil žiadne povinnosti, pričom zároveň žalobcovi nijako doposiaľ nevyvrátil, že
nesprávne zdravotné a osobné údaje o žalobcovi sú naďalej evidované v KNIS]
- krajský súd následne uznesením zo dňa 22. júla 2022, č. k. 4Sa/89/2021-55 vyzval žalobcu za účelom

odstránenia vád podania (žaloby), pričom z tohto uznesenia možno vyvodiť, že krajský súd uvažoval, že
žalobca podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej
správy alebo žalobu v sociálnych veciach. Zároveň žalobcu poučil o jednotlivých osobitnostiach týchto
troch správnych žalôb a v neposlednom rade ho poučil o povinnosti (možnosti) zastúpenia v zmysle §
49 SSP, resp. zastúpenia CPP a o možnosti odmietnutia jeho podania, ak ho nedoplní v zmysle tohto

uznesenia,
- proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť spolu s ďalším podaním označeným ako „Dovolanie.
V súlade so zákonom č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok a v súlade s Európskym dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, a to s obdobným obsahom a námietkami,
[žalobca namietal, že ho súd nabádal, napriek jeho žiadosti o právne zastúpenie, na to, aby požiadal

sám o právnu pomoc CPP podľa trvalého bydliska, požadoval pridelenie právneho zástupcu, a namietal,
že správny súd mu vedome bránil na spravodlivé súdne konanie bez možnosti čo najrýchlejšieho
prejednania a rozhodnutia, nepredchádzal zbytočným prieťahom, nekonal hospodárne a zbytočne a
neprimerane ho zaťažoval]
- krajský súd následne uznesením zo dňa 31. marca 2023, č. k. 4Sa/89/2021 sťažnosť žalobcu ako

nedôvodnú zamietol,
- správny súd následne tu napadnutým uznesením zo dňa 08. apríla 2025, č. k. BA-4Sa/89/2021-75
postupom podľa § 59 ods. 3 SSP podanie žalobcu odmietol.

25. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd procesne pochybil, keď

podanie žalobcu postupom podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol.

26. Podanie adresované správnemu súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania, tak ako to
predpokladá ustanovenie § 57 SSP ods. 1 SSP. Všeobecnou náležitosťou podania stanovenou v § 57
ods. 1 SSP je a/ označenie, ktorému správnemu súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,

d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. Takto zákonom predpísané náležitosti je potrebné v podaní uviesť
takým spôsobom, aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne, aby ich bolo možné vyvodiť
bez akýchkoľvek pochybností z textu podania; nezáleží na tom, v akom poradí alebo usporiadaní sú
uvedené. Nie je povinnosťou účastníka konania dodržať postupnosť náležitostí tak, ako sú vymenované,
ani zažitý spôsob, ako bývajú uvádzané. Ak sú všetky náležitosti z podania zrejmé tak, že nevzbudzujú

pochybnosti a neistotu o ich splnení, nie je dôvod, aby správny súd toho, kto podanie urobil, nútil k
odstraňovaniu formálnych nedostatkov. Podstatný je vždy obsah podania. Rozhodujúci pre obsahovú
stránku podania je § 55 ods. 3 SSP, podľa ktorého je bezpredmetné, ako je podanie nazvané, ak je z
jeho obsahu zrejmé, čo sa ním sleduje. V tomto smere procesný postup správneho súdu podľa § 59 ods.
3 SSP, teda spočívajúci v odmietnutí podania (nie správnej žaloby) možno chápať v zmysle ultima ratio,

čo znamená, že k takémuto procesnému postupu sa správny súd uchýli až po tom, čo bude mať bez
akýchkoľvek pochybností jasne preukázanú takú vadu podania, ktorá bráni vecnému prejednaniu veci,
napríklad, ani po súdom realizovanej výzve na odstránenie vád podania nebude stále zrejmé, čoho sa
účastníkkonaniadomáhaaprostredníctvomakéhokonkrétnehožalobnéhotypu.Vtuprejednávanejvecisa možno stotožniť s názorom správneho súdu, že podanie žalobcu je na viacerých miestach zmätočné,
avšak z už názvu podania (porovnaj § 55 ods. 3 SSP) je zrejmé, že žalobca v podstate identifikoval
dva žalobné typy, žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy a možnú žalobu proti rozhodnutiu,

alebo opatreniu vydanému orgánom verejnej správy s tým, že v ďalších častiach svojho podania
bližšie uvádzal, že základ ním podanej správnej žaloby tvorí nečinnosť a nedostatočné prešetrenie a
rozhodovanie žalovaného. Z časti II. nazvanej „Právne posúdenie veci“ bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že žalobca jasne odkazuje na § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „OSP“) a tento následne v tejto časti doslovne cituje. Ustanovenie § 250t OSP do prijatia účinnosti

SSP, t.j. do 30. júna 2016 upravovalo konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Od 01. júla 2016
je tento typ konania upravený v § 242 a nasl. SSP. Rovnako žalobca ďalej v predmetnom podaní bližšie
rozoberá a snaží sa preukázať naplnenie obligatórnych znakov nečinnosti, tak ako boli upravené v §
250t ods. 1 OSP. Konkrétne uvádza, že žalovanému bola právnym predpisom uložená povinnosť konať
(časť II.A. podania žalobcu), orgán verejnej správy bez vážneho dôvodu nekoná (časť II.B. podania
žalobcu) a tiež, že žalobcom označený orgán verejnej správy ako orgán dozorný je vo veci nečinný, teda

nekoná (časť II.C. podania žalobcu) a následne opätovne odkazuje na § 250t OSP, komentár k tomuto
ustanoveniu a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/120/2003, ktoré sa
tiež vecne zaoberalo nečinnosťou orgánu verejnej správy. V záverečnej časti III. nazvanej „Návrh na
rozhodnutie“ žalobca žalovanému vytkol, že tento nezačal a i naďalej odmieta začať konanie podľa §
18 ods. 1 písm. b/ bod tretí a § 18 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa týchto ustanovení žalovaný vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že
dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie a za
podmienok ustanovených týmto zákonom ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo
ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. V závere žalobca uvádza, že v

predchádzajúcom postupe využil všetky jemu dostupné prostriedky, čo korešponduje s poslednou vetou
§ 250t ods. 1 OSP a navrhol, aby správny súd vo veci rozhodol uznesením, čo zase zodpovedá § 250t
ods.4vetaprváOSP.Sohľadomnataktopreukázanéskutočnosti,dospelnajvyššísprávnysúdkzáveru,
že procesné podmienky pre postup podľa § 59 ods. 3 SSP a spočívajúci v odmietnutí podania neboli
splnené. Z príslušného podania žalobcu je možno na viacerých jeho miestach vyčítať, že žalobca mienil

podať žalobu proti nečinnosti, ktorú skutočnosť napokon potvrdil aj samotný právny zástupca žalobcu
v kasačnej sťažnosti, keď uviedol, že podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo malo
vyplývať aj zo žalobného petitu, a zároveň ešte pred samotnou výzvou krajského súdu na odstránenie
vád podania, doručil oznámenie o vybavení podnetu prokurátorom (číslo listu 42 a nasl. súdneho spisu),
čo malo taktiež preukazovať skutočnosť, že žaloba bola podaná proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

27. Ako nedôvodnú však najvyšší správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že ak krajský súd nebol
príslušnýrozhodnúťoprideleníprávnehozástupcuprežalobcu,maltotorozhodovaniepostúpiťvzmysle
§ 18 SSP na príslušný orgán. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že správny súd v takýchto prípadoch má
len poučovaciu povinnosť o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na CPP. Zároveň žalobca bol

pritom správne poučený o tom, že podľa § 10 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
327/2005 Z. z.“) sa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podáva v kancelárii centra príslušnej podľa

miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. V neposlednom rade tento postup prešiel aj testom
ústavnosti, keď žalobca sa obrátil aj na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že „Krajský
súd v Bratislave postupoval v súlade so zákonnou právnou úpravou, keď podľa § 26 ods. 2 SSP
sťažovateľa poučil o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Podľa
názoru ústavného súdu Krajský súd v Bratislave sa v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným

spôsobom vysporiadal s jeho poučovacou povinnosťou týkajúcou sa možnosti účastníka obrátiť sa
vo veci právneho zastúpenia so žiadosťou na Centrum právnej pomoci, ktoré s účinnosťou od 1.
januára 2012 rozhoduje vo veci poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.“ (bližšie pozri
uznesenie zo dňa 05. septembra 2023, IV. ÚS 445/2023-12).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody najvyšší správny súd napadnuté uznesenie správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).29. V ďalšom konaní povinnosťou správneho súdu bude postupovať v intenciách názoru najvyššieho
správneho súdu naznačeného v predchádzajúcich bodoch (§ 469 SSP).

30. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov tohto kasačného
konania (§ 467 ods. 3 SSP).

31. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.