Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725203799
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725203799.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., zastúpený Advokátska kancelária MAXIMA, s. r. o., so
sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 061 141, o návrhu navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu

Zvolen, č. k. 19C/48/2025-20 zo dňa 13.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ doručil dňa 08.10.2025 Okresnému súdu Zvolen návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci ochrany maloletého podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), ktorým sa domáhal, aby súd nariadil

neodkladné opatrenie v znení: 1. Súd ukladá matke maloletého, C. D., povinnosť dočasne odovzdať
maloletého E. A. do osobnej starostlivosti otca maloletého, A. A.. 2. Maloletý E. A. sa dočasne zveruje do
výlučnej starostlivosti otca, A. A.. 3. Súd dočasne obmedzuje styk matke, C. D., s maloletým E. A.. 4. Súd
zakazuje styk a priblíženie k maloletému E. A. priateľovi matky, A., (priezvisko ani ďalšie identifikačné
údaje tejto osoby nie sú otcovi maloletého známe). 5. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti
skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9P/196/2024.

2. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola pridelená sp. zn. 9P/207/2025.

3. Okresný súd Zvolen v konaní č. 9P/207/2025 prípisom zo dňa 08.10.2025 „vzhľadom k tomu, že
rozhodovaniu o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v bode 4. petitu: „Súd zakazuje
styk a priblíženie k maloletému E. A., priateľovi matky A.“ nepatrí do rozhodovania v poručníckej

agende“ dal zapísať do podateľne návrh otca maloletého do registra „C“. Uvedený návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v bode 4. bol zapísaný na Okresnom súde Zvolen následne pod sp. zn.
19C/48/2025.

4. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19C/48/2025-20 zo dňa 13.10.2025 okresný súd odmietol
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti „Súd zakazuje styk a priblíženie

k maloletému E. A., priateľovi matky A.“ podľa § 327 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok) s odôvodnením, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 v spojení s § 132 CSP, je nezrozumiteľný a neúplný, osoba, voči ktorej
návrh smeruje nie je jednoznačne identifikovaná v zmysle § 133 CSP, čo bráni súdu pokračovať v konaní
o tomto návrhu.

5. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol
postup súdu, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia dal návrh na nariadenie neodkladného opatreniav časti nariadenia zákazu styku a priblíženia zapísať ako nový návrh. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci maloletého dieťaťa zo strany otca bol však podaný po tom, čo mu bol doručený
znalecký posudok, v ktorom znalec jasne pripúšťa možnosť, že dieťa je týrané alebo zanedbávané.

Napriek tomu konajúci súd vyčlenil z poručníckej agendy časť petitu na samostatné konanie. Postupom
Okresného súdu Zvolen bolo porušené základné ústavné právo zakotvené v čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákonnou
sudkyňou maloletého E. A. je JUDr. Mazúchová, ktorá ako zákonná sudkyňa rozhoduje aj v konaní vo
veci samej vedenej pod sp. zn. 9P/196/2024. V zmysle rozvrhu práce na rok 2025 Okresného súdu

Zvolen má sudkyňa JUDr. Mazúchová pridelenú aj agendu PPom.

6. Okresný súd Zvolen návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletého zo dňa
07.10.2025 dňa 08.10.2025 predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline s odôvodnením, že návrh
otca bol podaný v priebehu odvolacieho konania o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 9P/160/2025-80 zo dňa 18.08.2025.

7. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje o zákaze styku osoby s maloletým dieťaťom sa taktiež uplatňuje
vyšetrovací princíp, to znamená, že súd nie je viazaný len návrhmi a dôkazmi účastníkov konania, ale
súd sám aktívne zisťuje skutkový stav, ktorý je potrebný na ochranu záujmov maloletého dieťaťa (§ 36
CMP). Identitu osoby, ktorá maloleté dieťa týra je povinný zistiť súd z úradnej povinnosti. Na základe

uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak,
že súd stotožní osobu priateľa matky a túto riadne identifikuje a zakáže styk tejto osoby s maloletým
E. A. a po vykonanom dokazovaní vyhovie podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 od. 1, 2 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania
(a contrario § 385 ods. CSP) a uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odmietol
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti „Súd zakazuje styk a priblíženie
k maloletému E. A., priateľovi matky A.“. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti týchto
dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa.

11. Napriek tomu, že odvolanie navrhovateľa nemá náležitosti podľa § 363 CSP, pretože neobsahuje
odvolací návrh, teda čoho sa odvolateľ domáha vo vzťahu k odvolaciemu súdu (potvrdenia, zmeny
alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), odvolací súd vecne prejednal odvolanie a neodmietol
odvolanie navrhovateľa v zmysle § 386 písm. d) CSP (Odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá

náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v dovolacom konaní pokračovať.), pretože
napriek tejto vade odvolania v odvolacom konaní možno pokračovať, keďže odvolací súd nie je viazaný
odvolacím návrhom v zmysle § 381 CSP.

12. Právo na zákonného sudcu vyplýva z § 3 ods. 3 prvá veta a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.

osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhozákonný
sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci. Zmenu v osobe zákonného sudcu
možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

13. Na to, aby vec mohla byť prejednaná a rozhodnutá v rámci rodinnoprávnej (poručenskej) agendy,
v zmysle civilného mimosporového konania, musí spĺňať predpoklady stanovené ustanoveniami
Civilného mimosporového poriadku a zákona o rodine.14.Konaniavoveciachstarostlivostisúduomaloletýchsúupravenév§111anasl.CMP,kdevkonaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iného aj o styku s maloletým (§ 111 písm.
d) CMP).

15. Rozhodovanie o styku s maloletým je nielen rozhodovaním o práve na prístup k dieťaťu, ale aj
rozhodovaním o obmedzení alebo zákaze styku, ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Okrem rodiča,
ktorému patrí právo styku zo zákona (§ 25, resp. § 36 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) môže súd rozhodovať aj o styku s maloletým iných

blízkych osôb.

16. Podľa § 25 ods. 5 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia ods. 1 až 4 sa
použijú primerane.

17. Primerane je teda možné použiť aj ust. § 25 ods. 3 zákona o rodine o obmedzení styku maloletého
dieťaťa alebo o zákaze styku maloletého dieťaťa s osobou blízkou. Ustanovenie § 25 sa použije
primerane aj v prípade rodičov maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú (§ 36 ods. 1 zákona o rodine).

18. Kto je osobou blízkou, upravuje § 116 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov).

19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Ustanovenie § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka v časti, v ktorej viaže posúdenie
vzájomného vzťahu iných osôb v pomere rodinnom alebo obdobnom, ako osôb sebe navzájom blízkych,
na podmienku, že ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú, patrí
k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená

priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom
jednotlivomprípadevymedzilsámhypotézuprávnejnormyzoširokého,vopredneobmedzeného,okruhu
okolností. Preto, aby sa iné osoby považovali pre účely ust. § 116 občianskeho zákonníka za osoby
blízke, sa vyžaduje naplnenie subjektívnej stránky, a to existencia ich vnútorného citového vzájomného
vzťahu. Zákon blízkosť tohto vzťahu charakterizuje tým, že tento vzťah považuje za blízky vtedy, ak

by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Nevyžaduje sa, aby tieto
osoby žili v spoločnej domácnosti. Za vzťah obdobný pomeru rodinnému možno považovať najmä vzťah
švagrovský, vzťah manžela k dieťaťu druhého manžela, prípadne vzťah druha a družky. Avšak aj v týchto
prípadoch je podmienkou, aby kvalita a intenzita skutočných vzájomných vzťahov osôb bola taká, že by
ujma vzniknutá jednej z týchto osôb bola druhou z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma; tento

stav pritom musí byť daný u oboch osôb navzájom (nestačí, ak pociťuje dôvodne ujmu jednej z týchto
osôb druhá z nich ako vlastnú ujmu bez toho, aby to tak bolo aj naopak).

21. Vzťah maloletého dieťaťa k aktuálnemu priateľovi matky dieťaťa nemožno považovať za rodinný
alebo obdobný pomer, a taktiež len z tohto vzťahu nevyplýva, že by ujma vzniknutá jednej z týchto osôb

bola druhou z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma.

22. Pokiaľ navrhovateľ sa domáhal, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol vydaný v rámci
rodinnoprávnej (poručenskej) agendy (v rozsahu nariadenia neodkladného opatrenia na zákaz styku
a priblíženie k maloletému E. A., priateľovi matky, A.) bol navrhovateľ povinný takýto návrh náležite

odôvodniť práve s poukazom na ust. § 111 písm. d) CMP v nadväznosti na § 36 ods. 1 zákona o rodine
v súvislosti s § 25 ods. 5 zákona o rodine.

23. Zo žiadnych okolností uvádzaných navrhovateľom tak v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako ani z odvolania navrhovateľa voči uzneseniu okresného súdu nevyplýva, že by vzťah

medzi maloletým E. A. a priateľom matky – označeným ako A., bolo možné charakterizovať ako rodinný
alebo obdobný pomer a uvedené osoby za osoby navzájom blízke, aby v záujme maloletého dieťaťa
bolo potrebné upraviť styk dieťaťa (zákaz styku) s takouto blízkou osobou v súlade s § 25 ods. 5 zákona
o rodine v rámci rodinnoprávnej (poručenskej) agendy.24. Navrhovateľ (otec maloletého dieťaťa), ako zástupca maloletého dieťaťa, síce môže podať návrh
na zákaz styku maloletého dieťaťa s inou osobou, avšak pokiaľ takýto návrh nespadá pod konania vo

veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 111 a nasl. CMP, pričom nejde o návrh podľa § 365
CMP (aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorú určí súd)
bol navrhovateľ povinný postupovať v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
v súlade s § 132 ods. 1 CSP je povinný uviesť aj označenie strán, teda ako to predpokladá ust. § 326
ods. 1 CSP.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného sa navrhovateľ domáha.

26. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zákazu styku a priblíženia k maloletému E. A., priateľovi matky
A. bez bližšieho označenia strany, pričom ide o fyzickú osobu, ktorá v zmysle § 133 ods. 1 CSP
sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia, alebo
iným identifikačným údajom, správne okresný súd odvolaním napadnutým uznesením odmietol návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti s poukazom na ust. § 327 CSP. Ustanovenia
o odstraňovaní vád podania sa v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP
nepoužijú.

27. Nakoľko návrh navrhovateľa na zákaz styku a priblíženie k maloletému E. A., priateľovi matky A.,

nespadá do rodinnoprávnej (poručenskej) agendy, správne okresný súd takýto návrh zapísal do registra
„C“, pričom takýto návrh bol následne pridelený zákonnému sudcovi náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti.

28. Nakoľko návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bol odmietnutý v súlade so

zákonom,odvolacísúduznesenieokresnéhosúduoodmietnutítohtonávrhupotvrdilakovecnesprávne.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.