Rozsudok – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121566784
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6121566784.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobkyne: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. X/XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Lenka Špiriaková, advokátka so
sídlom J. Milca 778/11, 010 01 Žilina, IČO: 50 879 324, proti žalovanej: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. B. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so
sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o ich

výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 09.03.2022 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 12 174,31 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.12.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobca odôvodnila tou skutočnosťou, že na základe Zmluvy o pôžičke č. 5/1 zo dňa
01.01.2012 uzatvorenej medzi dlžníkom H. I. G., E. J., C.: XX XXX XXX K. XX, XXX XX G. a veriteľom/
Žalobkyňou A. A., L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. N. X/XX, XXX XX B. bola veriteľom/

Žalobkyňou dlžníkovi požičaná suma vo výške 13.306,74 Eur. Následne dňa 19.01.2012 došlo na
základe požiadavky veriteľa/Žalobkyne A. A. k výberu istiny vo výške 1.306,74 eur, pričom predmetná
istina bola vyplatená veriteľovi/Žalobkyni priamo v pokladni (VD-4120112). Následne dňa 25.01.2019
došloajkzrušeniuZmluvyopôžičkeč.5/1zodňa01.01.2012,pričomveriteľovi/Žalobkynibolavyplatená
istina vo výške 12.000,-Eur, úrok za rok 2019 vo výške 6,31,-Eur, úrok za rok 2018 vo výške 168,-
Eur, t.j. spolu suma vo výške 12.174,31,-Eur (úrok + istina). Predmetná suma bola vyplatená na č.
účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom išlo o bankový účet Žalovanej. Suma 12.174,31,-

Eur (istina + úroky), ktorá bez pochybnosti patrí Žalobkyni bola však vyplatená na účet Žalovanej
iba na základe vzájomnej dohody Žalobkyne a Žalovanej. Žalobkyňa však nikdy neprejavila úmysel
Žalovanej tieto finančné prostriedky darovať, či ponechať. Žalobkyňa len prijala od Žalovanej dočasnú
ponuku na odloženie si svojich vlastných finančných prostriedkov vo výške 12.174,31,-Eur na osobnom
bankovom účte Žalovanej ako prejav dobrej vôle a tiež v rámci vzájomnej dôvery medzi matkou a
dcérou, kým ich zasa samotná Žalobkyňa nebude skutočne pre seba potrebovať. Žalobkyňa sa teda
spoliehala, že pokiaľ o vydanie svojich vlastných finančných prostriedkov v celkovej výške 12.174,31,-

Eur Žalovanú požiada, tak táto jej ich bez ďalších námietok a problémov v celosti vráti. Keďže
Žalobkyňa usúdila, že finančné prostriedky v celkovej výške 12.174,31,-Eur pre seba už potrebuje,
zaslala najskôr Žalovanej písomnú výzvu na vydanie týchto svojich finančných prostriedkov zo dňa
11.04.2019, pričom na jej požiadavku na vrátanie sumy 12.174,31,-Eur Žalovaná do dnešného dňanereflektovala, resp. túto požiadavku na vrátenie sumy 12.174,31,-Eur Žalobkyni úplne ignorovala.
Preto sa Žalobkyňa rozhodla, že Žalovanú opakovane písomne vyzve na vrátenie finančnej čiastky
12.174,31,-Eur prostredníctvom svojho právneho zástupcu predžalobnou výzvou zo dňa 19.10.2021,

pričom však Žalovaná ani na túto výzvu PZ Žalobkyne nereagovala. Konanie Žalovanej spočívajúce
v bezdôvodnom zadržiavaní finančných prostriedkov vo výške 12.174,31,-Eur patriacich Žalobkyni
kvalifikujeme v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občiansky zákonník ako bezdôvodné obohatenie.
Toto bezdôvodné obohatenie Žalovaná získala zo strany Žalobkyne tak, že Žalovanej bolo plnené bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, preto je nevyhnutné a legitímne, aby Žalovaná celé takéto bezdôvodné

obohatenie Žalobkyni bez ďalšieho vrátila aj prostredníctvom platobného rozkazu. Žalobkyňa si okrem
istiny 12.174,31,-Eur, bude od Žalovanej uplatňovať aj zákonné úroky z omeškania od podania návrhu,
od 01.12.2021 a rovnako tak aj trovy konania a právneho zastúpenia.

3.NapodporusvojichtvrdeníuvádzanýchvžalobepredložilažalobkyňasúduZmluvuopôžičke,žiadosť,
výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná
odpor. Žalovaná v podanom odpore (č. l. 19 spisu) poprela žalobkyňou uvádzaný nárok ako aj všetky
skutkové a právne tvrdenia žalobkyne. Žalovaná uviedla, že nepopiera prijatie sumy 12.174,31 EUR dňa
25. 01. 2019 na jej účet, avšak tieto finančné prostriedky jej boli matkou darované, a preto boli vyplatené

veriteľom priamo na jej účet, a to na základe výslovného súhlasu jej matky - žalobkyne z dôvodu, že
jasne prejavila vôľu tieto peniaze jej darovať. Keďže bola riadne uzatvorená ústna darovacia zmluva,
žaloba je v celom rozsahu neodôvodnená, nakoľko neexistuje žiadny zákonný dôvod na vrátenie týchto
peňazí. Vzhľadom na neexistenciu právneho titulu považuje žalobu o zaplatenie finančných prostriedkov
v celom rozsahu za nedôvodnú. Žaloba si navyše vnútorne odporuje, nakoľko žalobkyňa najskôr uvádza,

že údajne išlo o dočasné odloženie si svojich vlastných finančných prostriedkov na osobnom bankovom
účte žalovanej, teda údajne malo ísť o zmluvu o úschove v zmysle § 747 O.z., čo žalovaná popiera a
žiadne takéto skutočnosti ani žalobkyňa nepreukázala. Na inom mieste žaloby zase žalobkyňa uvádza,
že išlo o bezdôvodné obohatenie, teda plnenie bez právneho dôvodu, čo žalovaná takisto popiera a je to
aj v rozpore s predchádzajúcim tvrdením, že išlo o dočasné uloženie si finančných prostriedkov. Taktiež

žalobkyňa nepreukázala, že by malo ísť o zmluvu o pôžičke, čo taktiež žalovaná popiera.

5. Vo vyjadrení žalobkyne na č. l. 22 spisu žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa finančné prostriedky nikdy
žalovanej nedarovala ani nepožičala. Žalobkyňa sa dohodla so žalovanou, že jej bude predmetné
finančné prostriedky vyplatené od veriteľa na bankový účet Žalovanej a keď ich bude žalobkyňa

potrebovať, tak žalovaná jej ich na požiadanie vráti. K argumentácii žalovanej uvádza, že primárne
vznikla medzi sporovými stranami zmluva o úschove podľa § 750 občianskeho zákonníka a termín
vrátenia predmetu úschovy potom nebol dohodnutý, v zmysle § 750 občianskeho zákonníka teda mohla
žalobkyňa žalovanú požiadať o vydanie predmetu úschovy – finančných prostriedkov, kedykoľvek, čo
urobila písomne dňa 11.04.2019, čím súčasne došlo k ukončeniu zmluvy o úschove jednostranným

právny úkonom – odstúpením od zmluvy.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 04.04.2022 (č. l. 29 spisu) uviedla, že žalobkyňa sa s ňou nikdy
nedohodla, že peniaze budú vyplatené na jej bankový účet len dočasne, a keď ich bude potrebovať, tak
jej ich na požiadanie vráti. Predmetná suma bola žalobkyňou žalovanej darovaná a preto boli vyplatené

veriteľom na účet žalovanej, na základe výslovného súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa zároveň namieta
doručenie výzvy zo dňa 11.04.2019. Žalovaná v podanom vyjadrení ďalej poukazuje na narušenie
vzťahov medzi ňou a jej bratom, keď súdu zároveň predložila uznesenie Okresnej prokuratúry (č. l. 30
spisu), vyhlásenie obvineného (č. l. 32 spisu), dohodu o náhrade škody (č. l. 33 spisu).

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení (č. l. 37 spisu) vzhľadom na osobné nezúčastnenie sa svojej osoby na
pojednávaní a to s poukazom na svoj vek, predložila súdu svoje čestné vyhlásenie zo dňa 01.02.2022
v ktorom poukázala na nepriaznivé správanie žalovanej ako dcére voči žalobkyni, ako jej matke. Svoj
nárok uplatnený v konaní podopiera § 451 ods. 1 občianskeho zákonníka.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.09.2023, na ktorom vec prejednal za účasti právnych
zástupcov strán sporu a na návrh vykonal výsluch žalovanej. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že
k darovaniu došlo dňa 25.01.20149 po tom, čo sa žalobkyňa a žalovaná spoločne dostavili do
spoločnosti COOP Jednota Žilina (veriteľ), kde bolo spoločnosti COOP Jednota Žilina oznámené čísloúčtu žalovanej, na ktorý majú byť pripísané peňažné prostriedky a to cestou na zastávku (domov) a to
takým spôsobom, že žalobkyňa žalovanej uviedla, aby si peniaze nechala.

9. Žalovaná v podaní zo dňa 28.09.2023 (č. l. 70 spisu) namietla premlčanie uplatneného nároku
a zároveň opätovne poukázala na narušenie vzťahov v rodine, na ktorú podporu tvrdení žiadala pripojiť
spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4C/34/2022.

10.Súdvovecinariadilvpodanídruhépojednávaniedňa10.11.2023,ktorésakonalozaúčastiprávneho

zástupcu žalobkyne, žalovanej a jej právneho zástupcu.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ako aj listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, ako
aj listín zo súdneho spisu sp. zn. 4C/34/2022, pričom dospel k skutkovým zisteniam tak, ako sú uvedené
ďalej v tomto rozsudku, pričom na súdenú vec aplikoval nižšie uvedené ustanovenia.

12. V zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky
zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

13. V zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

14. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

16. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. V zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy
povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,
ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

18. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

19. V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. V zmysle § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

21. V zmysle § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa
použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet
osobitnej úpravy.

22. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.23. V zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

24. V zmysle § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

25. V zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má

plniť až po darcovej smrti.

26. V zmysle § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby
uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno
uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

27. V zmysle § 750 Občianskeho zákonníka, ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má
byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek
vrátiť.

28. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, ktoré skutočnosti ani neboli v konaní sporné,

že dňa 25.01.2019 sa žalobkyňa a žalovaná osobne dostavili k veriteľovi žalobkyne, kde pri osobnom
stretnutí v spoločnosti COOP Jednota Žilina (veriteľ) žalobkyňa žiadala veriteľa o vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov na účet vo vlastníctve žalovanej, keď sa jednalo o peňažné prostriedky spolu
vo výške 12 174,31 eur.

29. Z odpovede spoločnosti Prima Banka Slovensko, a.s. (č. l. 79 spisu) má súd za preukázané, že
peňažné prostriedky vo výške 12 174,31 eur boli dňa 28.01.2019 pripísané na účet, ktorého majiteľkou
bola žalovaná.

30. V konaní bol sporné dôvod, pre ktorý boli peňažné prostriedky žalobkyne zaslané veriteľom

žalobkyne priamo na účet žalovanej, tzn. či peňažné prostriedky zaslané veriteľom žalobkyne boli
zaslané žalovanej iba z dôvodu vzájomnej dohody žalobkyne a žalovanej o dočasnom odložení
peňažných prostriedkov žalobkyne, alebo z dôvodu uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalobkyňou
a žalovanou.

31. Žalobkyňa v priebehu konania skutkovo a právne tvrdila, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo
k uzatvoreniu zmluvy o úschove a to v zmysle § 747 a násl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
zmluvy žalobkyňa si dočasne odložila svoje vlastné finančné prostriedky na účte žalovanej. K tomu
je nutné zmieniť, že zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec
prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval, pričom zmluva o úschove vznikne v okamihu, keď sa

zložiteľ a uschovávateľ dohodnú o jej podstatných náležitostiach a dôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci.
V predmetnom prípade nastala situácia, kedy žalobkyňa v konaní tvrdí, že došlo k uzatvoreniu zmluvy
o úschove, keď v konaní nepreukázala uzatvorenie zmluvy s dohodou o podstatných náležitostiach
zmluvy. Zároveň je nutné poukázať na tú skutočnosť, že v zmysle zmluvy o úschove môže byť jej
predmetom len hnuteľná vec, keď však síce peniaze sú hnuteľnou vecou, avšak v prípade, ak sú uložené

na účet, stane sa z veci majetková hodnota. Žalobkyňa potom nemohla spolu so žalovanou uzatvoriť
zmluvu o úschove s predmetom – úschovy peňažných prostriedkov na účte. V konaní pritom žalobkyňa
netvrdila, že uzatvorili so žalovanou osobitný typ zmluvy (obsahovo podobná zmluve o úschove,
predmetom ktorej by mohli byť peniaze na účte). Zároveň však žalobkyňa ani nepreukázala uzatvorenie
akejkoľvek zmluvy, predmetom ktorej by bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na účet

žalovanej a ich opatrovanie do doby, kým o vydanie peňažných prostriedkov žalobkyňa nepožiada.
Súd potom skutkové tvrdenia o uzatvorení zmluvy o úschove vzhľadom na účinné popretie žalovanej
považoval v konaní za nepreukázané.

32. Žalobkyňa podanou žalobou žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane

žalovanej a to pokiaľ sa týka majetkového prospechu žalovanej získaného plnením bez právneho
dôvodu. Žalovaná v konaní namietala tvrdenia žalobkyne o získaním majetkového prospechu bez
právneho dôvodu, keď uviedla, že právnym dôvodom, od ktorého odvíja oprávnené poskytnutie plnenia
je uzatvorenie darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou. V tejto súvislosti súd poukazuje narozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016, podľa ktorého dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto

skutočností tvrdí. Pokiaľ potom žalovaná v konaní poukazuje na tú skutočnosť, že na jej strane
nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, keď existuje právny titul, na základe ktorého jej žalobkyňa
poskytla plnenie, bolo jej povinnosťou preukázať uvedené skutkové tvrdenia. Totiž vo vzťahu k tvrdeniu
žalobkyne, že neexistuje právny titul, na základe ktorej by žalovaná mala oprávnenie na peňažné
prostriedky žalobkyne, súd uvádza, že z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové

tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať,
aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo,
čo neexistuje). V takýchto prípadoch potom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na protistranu.
Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom
tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá
negatívna skutočnosť je daná.

33. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci,
ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Žalovaná v konaní skutkovo tvrdila, že medzi
žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená ústna darovacia zmluva, predmetom ktorej bolo darovanie
peňažných prostriedkov vo výške 12 174,31 eur. Žalovaná v priebehu konania produkovala rozporné

skutkové tvrdenia k momentu uzatvorenia darovacej zmluvy, keď v odpore k podanej žalobe uviedla,
že predmetné finančné prostriedky jej boli matkou darované a preto boli vyplatené veriteľom (COOP
JednotaŽilina)priamonajejúčet,atonazákladevýslovnéhosúhlasujejmatky–žalobkynezdôvodu,že
jasne prejavila vôľu tieto peniaze žalovanej darovať (č. l. 19 rub spisu). Z uvedených skutkových tvrdení
je možné usudzovať, že žalobkyňa mala peňažné prostriedky žalovanej darovať ešte pred konkrétnym

poskytnutím peňažných prostriedkov, keď žalovaná sama uvádza, že dôvod, prečo boli peňažné
prostriedky (následne) zaslané veriteľom žalobkyne priamo na účet žalovanej bolo, že žalobkyňa
(vopred) predmetné peňažné prostriedky žalovanej darovala. Neskôr pri výsluchu na pojednávaní
dňa 14.09.2023 žalovaná zmenila pôvodne uvádzané skutkové tvrdenia, keď už uviedla, že k úkonu
darovania došlo cestou od veriteľa COOP Jednota Žilina, dňa 25.01.2019, potom, čo bolo veriteľovi

oznámené číslo účtu, na ktorý mali byť zaslané peňažné prostriedky žalobkyne vo výške 12 174,31
eur. V konaní pritom nebolo preukázané, že by v daný deň, priamo za účasti žalobkyne a žalovanej
v sídle veriteľa, veriteľ uvedené peňažné prostriedky na účet žalovanej, na základe žiadosti žalobkyne,
zaslal. Naopak v konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky boli na účet žalovanej pripísané
dňa 28.01.2019 (č.l.79 spisu). Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na ustálený judikatúrny záver,

podľa ktorého darovacia zmluva v zmysle ustanovenia § 407 (teraz § 628 OZ – pozn. autora) je platne
uzavretá, ak darca odovzdá obdarovanému do jeho ruky príkaz k prevodu alebo k výplate peňazí z konta
vpeňažnomústave(ZIV(s.607)).Vpredmetnomprípadetedapodľaskutkovýchtvrdeníprodukovaných
žalovanou nastala situácia, kedy žalobkyňa darovala finančné prostriedky žalovanej pred zaslaním
peňažných prostriedkov žalovanej ako aj predtým, ako žalobkyňa oznámila veriteľovi, že žiada vrátiť

požičané peňažné prostriedky priamo na účet žalovanej (č. l. 79 spisu), alt. kedy žalobkyňa darovala
finančné prostriedky žalovanej v deň, kedy žalobkyňa oznámila veriteľovi, že žiada vrátiť peňažné
prostriedkypriamonaúčetžalovanej(č.l.54,55spisu).Vanijednomprípadežalovanávkonanínetvrdila
a uvedené skutočnosti ani nepreukazovala, že v deň, kedy žalobkyňa a žalovaná oznámili veriteľovi
žalobkyne, že majú byť peňažné prostriedky zaslané na účet žalovanej, zaslané skutočne aj boli. Potom

nie je možné v konaní ani konštatovať splnenie podmienky na platné uzatvorenie ústnej darovacej
zmluvy, predmetom ktorej je darovanie peňažných prostriedkov na účte, tzn. odovzdanie obdarovanému
do ruky príkaz k prevodu, alt. iný doklad o poskytnutom dare vo forme peňažných prostriedkov. Tu je
potom namieste stotožniť sa s tvrdeniami žalobkyne o tom, že nebolo možné uzatvoriť ústnu darovaciu
zmluvu, pokiaľ k uzatvoreniu darovacej zmluvy malo dôjsť dňa 25.01.2019 (či už pred alebo po oznámení

čísla účtu žalovanej veriteľovi žalobkyne), pričom peňažné prostriedky boli na účet žalovanej pripísané
až dňa 28.01.2019. Právna úprava totiž rozlišuje reálne a konsenzuálne darovacie zmluvy. Reálna
darovacia zmluva sa uzaviera priamym prenechaním daru obdarovanému a prijatím daru obdarovaným.
Dohoda strán o podstatných náležitostiach zmluvy a plnenie zmluvy sa v tejto zmluve uskutočňujú
súčasne. Reálna darovacia zmluva nevyžaduje písomnú formu. Prijatie daru v reálnej darovacej zmluve

sa veľmi často uskutočňuje konkludentným prejavom vôle. Konsenzuálnou darovacou zmluvou darca
sľubuje prenechať dar bezplatne obdarovanému a obdarovaný sľub prijíma, pričom k odovzdaniu dôjde
neskôr. Konsenzuálna zmluva vyžaduje pre platné uzavretie písomnú formu. Žalovaná v konaní tvrdila
uzatvorenie reálnej zmluvy, keď v konaní poukazovala na uzatvorenie ústnej darovacej zmluvy. Preplatnosť takto uzatvorenej zmluvy sa potom vyžaduje preukázanie odovzdania daru. Vzhľadom na
povahu daru a iné skutkové okolnosti možno subsumovať pod reálne darovanie iné spôsoby odovzdania
a prevzatia (tradície) ako uskutočnené priamo fyzickým odovzdaním a prevzatím daru. Reštriktívny

výklad by nesprávne viedol k požiadavke písomnej formy v prípade všetkých ostatných darovaní.
Tradíciou je dvojstranný vôľový akt, ktorým prevodca prevádza na nadobúdateľa držbu (prípadne aj
vlastníctvo) veci. Najčastejšími spôsobmi tradície sú odovzdanie z ruky do ruky, odovzdanie listín alebo
iných nástrojov. Odovzdanie dokladov a kľúčov od auta, listiny oprávňujúcej na vydanie veci alebo
osvedčujúcej vlastníctvo k veci a pod. Ak sa darca a obdarovaný nachádzajú v tej istej miestnosti alebo

byte, ako je umiestnený dar, stačí poukázať na dar a prejaviť vôľu, nie je nutné fyzicky dar (kniha,
skriňa, bicykel) odovzdať. V predmetnom prípade tak, ako to vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry bolo
možné odovzdať dar pri uzatvorení darovacej zmluvy aj pre prípad, že predmetom boli peniaze na účte,
avšak uvedenú skutočnosť by žalovaná v konaní musela preukázať a to v zmysle vyššie zmieneného,
napríkladpoukázanímnapredloženiedokladuozaslanípeňažnýchprostriedkovnaúčetžalovanej,ktoré
žalobkyňa žiadala zaplatiť na účet žalovanej a týmto spôsobom jej peňažné prostriedky darovať. Pokiaľ

žalovaná v konaní nepreukázala, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov tak, aby
z toho bolo možné usudzovať, že došlo k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy, je nutné konštatovať,
že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o poskytnutí plnenia žalobkyňou na základe právneho dôvodu
– uzatvorenej darovacej zmluvy.

34. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, ktoré skutočnosti v priebehu konania potvrdila prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne na konaných pojednávaniach, že žalobkyňa prvýkrát požiadala žalovanú
o vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré boli uložené na účte žalovanej na základe požiadavky
žalobkyne, v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úschove, výzvou zo dňa 11.04.2019, ktorú výzvu
súdu predložila (č. l. 10 spisu). Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že po tomto momente, pokiaľ nedošlo

k vydaniu peňažných prostriedkov, začala žalobkyňa považovať zadržanie peňažných prostriedkov
žalovanou za bezdôvodné a teda na strane žalovanej malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

35. Žalovaná v podaní na č. l. 70 spisu (ako aj na konanom pojednávaní) namietla premlčanie
uplatneného nároku. S poukazom na uvedené skutočnosti sa súd po vyhodnotení, že žalovaná

v konaní nepreukázala právny titul, na základe ktorej by jej oprávnene boli poskytnuté peňažné
prostriedky, zaoberal právom žalobkyne vymáhať tvrdený nárok v súdnom konaní a to s poukazom
na namietnuté premlčanie bezdôvodného obohatenia. Totiž platí, že ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku
ktorého nárok (súdna vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide

o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre
dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku

premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí
od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv.
podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Najvyšší
súd SR, sp. zn. 4 Cdo 146/2008).

36. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je Občianskym zákonníkom stanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna, začiatok plynutia je pri každej z
nich upravený odlišne. Obe doby sú na sebe nezávislé, takže ak skončí plynutie jednej z nich,
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než právo na vydanie bezdôvodného

obohateniavôbecvznikne(abybolomožnéhovoriťopremlčanípráva,musítotoprávonajskôrvzniknúť),
(Najvyšší súd ČR, sp. zn. 33 Cdo 466/2014). Objektívna premlčacia doba je trojročná a je upravená tak,
že začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti
na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Pri subjektívnej premlčacej dobe §
107 ods. 1 občianskeho zákonníka stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Tzn. okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát
(tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej
osoby a to pokiaľ sa týka vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia a vedomosti o tom, kto sana úkor oprávnenej osoby bezdôvodne obohatil. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia
lehota na uplatnenie práva na súde. Subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci lehoty objektívnej,
ustanovenej na tri roky. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006, pre určenie

počiatku behu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného, nepostačuje, že mal možnosť
sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia (či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani
existencia protiprávneho úkonu (bezdôvodné obohatenie vznikne na základe objektívnej skutočnosti

uvedenej v zákone). Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznaných dôvodov (Fekete, 2007, s. 470). Takýmto právom uznanými dôvodmi je, že bol majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
zprávnehodôvodu,ktorýodpadol,akoajmajetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov.Premlčacie
doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení začínajú spravidla plynúť rôzne -
v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez

právneho dôvodu (§ 452 občianskeho zákonníka), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza
okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho
dôvodu, a komu plnil.

37. V predmetnom prípade žalobkyňa v konaní produkovala tvrdenia o uzatvorení zmluvy o úschove,
ktoré tvrdenia súd vzhľadom na účinné popretie žalovaným vyhodnotil ako nepreukázané. V konaní
žalobkyňa nepreukázala, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o úschove, na
jej uzatvorenie by musel byť preukázaný zmluvný prejav vôle strán (žalobkyne a žalovanej) o uzatvorení
tejto zmluvy, s dohodnutým obsahom. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa v konaní iba čiastočne tvrdila

a nepreukázala. Potom zaslanie peňažných prostriedkov na účet žalovanej na základe prejavu vôle
žalobkyne, keď súd v konaní vyhodnotil ako nepreukázané uzatvorenie darovacej zmluvy, vyhodnotil
ako určenie platobného miesta, na ktorý žalovaná žiadala zaslať peňažné prostriedky. Pokiaľ žalovaná
v konaní poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala svoj účet a mohla si zaslať peňažné
prostriedky na svoj účet (čo má podľa názoru žalovanej preukázať, že žalobkyňa mienila peňažné

prostriedky žalovanej darovať) súd uvádza, že z vyjadrenia spoločnosti Tatra banka, a.s., ako aj zo súdu
predloženého výpisu z 3-mesačného termínovaného účtu žalobkyne (č. l. 83 – 168 spisu) vyplýva, že
žalobkyňa bola majiteľkou termínovaného účtu, ktorý slúžil iba na zhodnotenie peňažných prostriedkov,
ktoré žalobkyňa pri zriadení na termínovaný účet vložila (suma 76 000 eur dňa 22.06.2000), avšak
nejednalo sa o bežný účet, s ktorým žalobkyňa disponovala. Z výpisov z predmetného termínovaného

účtu vyplýva, že žalobkyňa na uvedený účet nezasielala žiadne peňažné prostriedky, ani z neho
neuskutočňovala výbery, keď „pohyby“ sa prejavovali len vo forme pripísania úroku z termínovaného
vkladu. Potom nie je možné usudzovať, že žalobkyňa mala bežný účet, na ktorý by si mohla dať zaslať
vrátenie peňažných prostriedkov veriteľom, pokiaľ chcela s týmito peňažnými prostriedkami disponovať.
Vzhľadom na nepreukázané tvrdenia žalovanej o existencii iného bežného účtu, ktorého majiteľkou by

bola v 01/2019 žalobkyňa, je nutné konštatovať, že sa súdu javí logická požiadavka žalobkyne o tom,
že žalovaná príjme na svojom účte peňažné prostriedky žalobkyne, keď však sa jedná len o určenie
platobného miesta (veriteľ poskytoval žalobkyni sumu nad 5 000 eur, preto bola oprávnená požiadavka
veriteľa na zaslanie peňažných prostriedkov na účet a to v súlade s vtedy účinným zákonom č. 394/2012
Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti).

38. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňa určila uvedením čísla
účtu žalovanej len platobné miesto, kam má veriteľ zaslať vrátené peňažné prostriedky, došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia žalovanej v deň nasledujúci po pripísaní peňažných prostriedkov na účet (v
zmysle § 122 občianskeho zákonníka platí, že lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje

po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok). Počiatok plynutia objektívnej lehoty je totiž spätý
s okamihom, keď sú splnené všetky predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia,
tzn. kedy sa povinný obohatil (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 33 Cdo 466/2014). Žalobkyňa v podanej žalobe
poukazuje na získanie majetkového prospechu žalovanej, ktorý vznikol plnením bez právneho dôvodu.
Predmetný právny dôvod neexistoval od počiatku, kedy boli peňažné prostriedky pripísané na účet

žalovanej. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 121/2009). Dňom nasledujúcim po
pripísaní peňažných prostriedkov na účte, keď žalovaná mala na svojom účte k dispozícii neoprávnenýmajetkový prospech na úkor žalobkyne, vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, tzn. jedná
sa o prvý deň, kedy žalobkyňa disponovala tzv. acio nata a mohla podať žalobu na súde. Pre začiatok
behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom

prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho
získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal,
je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo
121/2009). Vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty súd teda uvádza, že jej plynutie sa viaže
na subjektívnu vedomosť oprávnenej, t.j. žalobkyne o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia

a o tom, kto sa na jej úkor obohatil. Základným predpokladom pri vzniku bezdôvodného obohatenia je
vznik majetkového prospechu u obohateného subjektu, na základe čoho dôkazné bremeno o existencii
bezdôvodného obohatenia znáša samotný postihnutý, na základe čoho musí žalobou na súde žiadať
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovanej, ktoré boli
zaslané zo strany veriteľa žalobkyne pritom v konaní nebolo sporné. Protiprávne konanie obohateného
subjektu ani zavinenie, nie sú predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ale objektívne

vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý nie je uznaný právnym poriadkom.
Subjekt, na úkor ktorého došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, nemusí pred
súdom po podaní žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia dokazovať vedomosť obohateného o
skutočnosti obohatenia. Preukázateľná musí byť len tá skutočnosť, že sa žalovaný subjekt na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Môže to byť aj neúmyselné obohatenie, poprípade žalovaný subjekt nemusí mať o

takejtoskutočnostianivedomosť(Fekete,2007,s.471).Uvedenúsubjektívnuvedomosťmalažalobkyňa
v deň, keď boli peňažné prostriedky pripísané na účet žalovanej, ktorá tým získala majetkový prospech
na úkor žalobkyne, tzn. v predmetnom prípade je nutné konštatovať, že plynutie subjektívnej premlčacej
lehoty splynulo s plynutím objektívne premlčacej lehoty, ktorá premlčacia lehota začala plynúť dňa
29.01.2019 a uplynula dňa 29.01.2021 (subjektívna) a dňa 29.01.2022 (objektívna). V tomto smere je

nutné konštatovať, že subjektívna lehota (2-ročná) plynie v rámci objektívnej lehoty (3-ročnej), pričom
platí, že obe premlčacie lehoty sú rovnocenné, a na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich.
A minori ad maius sa právo premlčí aj uplynutím oboch premlčacích lehôt. Pokiaľ si potom žalobkyňa
uplatnila svoj nárok na súde žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2022, je nutné konštatovať, že žaloba
bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a potom vzhľadom na námietku premlčania žalovanej, nie je

možné žalobou uplatnený nárok žalobkyne priznať.

39. Vo vzťahu k námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že napriek uskutočneniu výzvy zo dňa
11.04.2019 je potrebné viazať začiatok plynutia premlčacej lehoty z titulu bezdôvodného obohatenia
až na deň 19.10.2021, t.j. potom, čo zaslala žalobkyňa v poradí druhú, predžalobnú výzvu na vrátenie

peňažných prostriedkov žalobkyni (výzva zo dňa 19.10.2021, č. l. 11 spisu). Súd sa s uvedeným
názoromnestotožňuje.Tak,akoužsúdvyššievrozsudkuuviedol,žalobkyňamalasubjektívnuvedomosť
o vzniku bezdôvodného obohatenia ihneď po pripísaní peňažných prostriedkov na účet žalovanej, keď
žalobkyňanepreukázalaaniriadneskutkovonezdôvodnilauzatvoreniezmluvyoúschove,ktorámalabyť
predpokladom oprávneného držania peňažných prostriedkov žalovanou do žalobkyňou uskutočnenou

výzvou na vrátenie. K tomu súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ by bolo v konaní preukázané uzatvorenie
zmluvy o úschove, potom skutkové tvrdenia žalobkyne by boli v rozpore s v konaní uvádzanými
skutkovými tvrdeniami. Totiž žalobkyňa by si mohla teoreticky uplatňovať nároky z uzatvorenej zmluvy
o úschove (keď žalovaná nevrátila peňažné prostriedky, ktoré jej mali byť poskytnuté „do opatery“), nie
nároky titulom bezdôvodného obohatenia. Ako súd však už zdôraznil, uvedené skutočnosti preukázané

neboli. Zároveň nie je možné opomenúť tvrdenie žalobkyne, že požiadala o vydanie peňažných
prostriedkovuždňa11.04.2019,tzn.vtakomtoprípadebybolomožnédovodiť,žežalobkyňausudzovala
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej už v 4/2019, tzn. aj v takomto prípade preukázania
bezdôvodného obohatenia by bolo nutné konštatovať uplatnenie žaloby na súde po uplynutí subjektívnej
lehoty (04/2021), keď žaloba bola podaná až dňa 09.03.2022. Napriek zmieneným skutočnostiam však

súd uvádza, že má za to, že k plynutiu lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo dňom
nasledujúcim po pripísaní peňažných prostriedkov na účet, keď už v tento deň žalobkyňa disponovala
informáciou o bezdôvodnom obohatení a informáciou o tom, kto sa na jej úkor obohatil. Súd hodnotí
dôkazy v zmysle § 191 ods, 1 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. S poukazom

na uvedené skutočnosti má súd za to, že je nutné nárok žalobkyne vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zamietnuť z dôvodu, že nárok bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty.40. Vzhľadom na vyššie uvedené premlčanie žalobou uplatneného nároku s prihliadnutím na námietku
premlčania žalovanej, súd žalobu žalobkyne zamietol.

41. Súd ešte v závere reaguje na námietku žalovanej, ktorá poukazovala na narušenie vzťahov so
svojím bratom, ktorý nahovoril matku, t.j. žalobkyňu na uskutočnenie žiadosti o vrátenie peňažných
prostriedkov, ktoré mali byť žalovanej darované. V tomto smere žalovaná v konaní uviedla, že
k narušeniu zlých vzťahov došlo až 02.06.2019, kedy žalovanú jej brat fyzicky napadol (č. l. 29 rub spisu).
V konaní však bolo žalobkyňou preukázané, že žalobkyňa už dňa 11.04.2019 adresovala žalovanej

výzvu na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 12 174,31 eur, ktorá výzva bola teda datovaná
ešte pred tvrdeným narušením vzťahov v rodine. Súd zároveň uvádza, že predmetné tvrdenia nemohli
vzhľadom na vyššie uvedené nepreukázanie podstatných skutočností zvrátiť závery súdu uskutočnené
v tomto rozsudku.

42. Nakoniec okresný súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou

sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej
veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za
nevyhnutnésabližšiezaoberaťvšetkýmiuvádzanýmidôvodmi,činamietanýmiskutočnosťamipodanými

stranami sporu.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto úspech žalovaného predstavuje 100%, na
základe čoho súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O jeho výške

rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.