Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415031
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123415031.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A.M.V. Group s. r. o., so sídlom Višňová 4637/5, 903 01 Senec,
IČO: 47 190 914, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO:
36 858 820, proti žalovanému: K&M West Development s.r.o., so sídlom Scheerova 659/1, 010 01 Žilina,
IČO: 46 905 251, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná
31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 31.05.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa
13.10.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 39.060,- eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k.
11Up/1426/2023 - 18 zo dňa 07.11.2023. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor s vecným odôvodnením, v nadväznosti na čo žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, čím sa platobný rozkaz v súlade
sust.§10ods.3zákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonanízrušil,avecbolapostúpenáOkresnému
súdu Žilina.

3. Písomným podaním zo dňa 21.05.2024 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.05.2024 žalobca
v priebehu konania doručil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha, aby
súd zriadil záložné právo na nasledovných nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného:
stavbe: rozostavaný rodinný dom, bez označenia súp. č., postavený na pozemku: - parcele registra „C“
č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

stavbe: rozostavaný rodinný dom, bez označenia súp. č., postavený na pozemku: - parcele registra „C“
č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
pozemku: - parcele registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2,
pozemku: - parcele registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2,

a to všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina - katastrálny odbor
pre kat. úz. A., obec B. C., okres D., na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške žalovanej sumy
39.060,00 eur s príslušenstvom uplatnenej v predmetnom konaní.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že tak, ako uvádza
v podanom žalobnom návrhu, dňa 25.10.2022 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí služieb

ekonomického poradenstva medzi žalobcom, ako poskytovateľom a žalovaným, ako záujemcom
(ďalej ako „Zmluva“) predmetom, ktorej bolo poskytnutie poradenstva a sprostredkovanie možnostifinancovania investičných projektov financujúcich bankami alebo inými finančnými inštitúciami. Dňa
30.03.2023 žalobca záväzky vyplývajúce zo Zmluvy splnil, a to predložením záväznej ponuky
Financovania a jej doručením žalovanému a nadväzujúcim zaslaním súvisiacej úverovej dokumentácie

dňa 17.05.2023. V súlade s dojednaniami Zmluvy došlo zo strany žalobcu k vyfakturovaniu dojednanej
odmeny za poskytnutie poradenstva a sprostredkovanie možnosti financovania investičných projektov
financujúcich bankami alebo inými finančnými inštitúciami, a to prostredníctvom faktúry č. XXXXXXX
splatnej dňa 18.8.2023, vystavenej na sumu vo výške 65 340,00 eur (ďalej len ako „Faktúra“). K
dnešnému dňu žalobca eviduje zo strany žalovaného len úhradu časti Faktúry zo dňa 07. 09. 2023, a to

časťvovýške26280eur. Uviedol,žežalovanývrámcisvojejobranyobsiahnutejvodporepodanomvoči
platobnému rozkazu poukázal výlučne na skutočnosť, že žalobcovi nemal vzniknúť nárok na zaplatenie
žalovanej pohľadávky, pričom potvrdil, že z Faktúry uhradil žalobcom uvádzanú časť vo výške 26 280
eur. Žalobca poukázal na to, že z uvedeného vyplýva nespornosť existencie hmotnoprávneho vzťahu
medzi stranami sporu a taktiež nespornosť nároku žalobcu na zaplatenie odmeny fakturovanej v rámci
Faktúry, spornou možno po podanom odpore žalovaného označiť len výšku tejto odmeny. K žalovaným

podanému odporu sa vyjadril žalobca jednoznačne v rámci vyjadrenia z dňa 1.3.2024, kde poukázal
na znenie dojednaní Zmluvy, najmä čl. V.2 a) Zmluvy, v zmysle ktorého je odmena žalobcu vypočítaná
ako 3,0 % z celkového bankou schváleného objemu financovania, t. j. bez ohľadu na skutočnosť, či
žalovaný tento objem načerpá, resp. vôbec po jeho schválení splní podmienky čerpania dodatočne
požadovanébankou.Žalobcaďalejpoukázalnaemailovúkomunikáciu,zktorejvyplývazáväznáponuka

financovania a potvrdenie schválenia úveru vo výške 1 815 000 eur, vrátane odpovede konateľa
žalovaného, pána E. C., ktorý emailom z rovnakého dňa poďakoval žalobcovi za dobre odvedené
služby, a taktiež emailovú komunikáciu, v ktorej strany sporu komunikujú ohľadom úhrady Faktúry, kde
najskôr žalovaný dňa 10.8.2023 prisľúbil úhradu faktúry, následne požiadal o rozdelenie na dve splátky,
k čomu však nedošlo. Žalovaný na predmetné vyjadrenie žalobcu reagoval len stručne, pridržaním sa

predošlých tvrdení, t. j. tvrdenia žalobcu nijako konštruktívne ani dôkazne podložene nepoprel, preto za
daného stavu podľa názoru žalobcu možno tvrdiť, že žalovaný nárok je dostatočne preukázaný a teda
je dôvodné očakávať vyhovenie žalobnému návrhu žalobcu v celom uplatnenom rozsahu. Ďalej uviedol,
že žalovaný je výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností – pozemkov a stavieb (rozostavaných
rodinných domov), t. č. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Žilina,

katastrálnym odborom, pre k. ú. A., obec B. C.. Na týchto pozemkoch realizuje svoj developerský projekt,
pozostávajúci z výstavby rodinných domov so zámerom ich následného predaja tretím subjektom.
Na tento účel boli žalovanému, ako stavebníkovi, vydané dňa 1.6.2023 obcou B. C., ako stavebným
úradom, aj príslušné stavebné povolenia, a to krátko po zabezpečení financovania práve žalobcom.
Uviedol, že tak ako vyplýva aj z listu vlastníctva, daný projekt je už vo fáze rozostavaných rodinných

domov, ktoré sú k dnešnému dňu fakticky dokončené, a teda žalovaný ich postupne prostredníctvom
sprostredkovateľských osôb inzeruje na internetových portáloch k predaju tretím osobám. Skutočnosť,
žeidevprípadeinzercieoprojektrealizovanýžalovanýmnadanýchnehnuteľnostiach(A.–A.F.)vyplýva
jednak z opisu domov v inzercii – ide o 5 rodinných domov, každý so zastavanou výmerou XXX m2
(čo súhlasí s opisom stavieb na liste vlastníctva č. XXX) ale tiež aj zo Zmluvy o dielo, uzatvorenej dňa

26.6.2023 medzi žalovaným, ako objednávateľom a spoločnosťou osobne prepojenou so žalovaným
(cez konateľa pána E. C.) G. B. A. G., ako zhotoviteľom. Z nej podľa žalobcu vyplýva jednak názor
projektu (H. A. - A. F.) ale tiež počet rodinných domov – 5 (tak ako sú aktuálne zapísané na liste
vlastníctva č. XXX), cena diela (707 502 EUR, čo potvrdzuje aj obsah podaní žalovaného o doterajšom
čerpaní úveru) a napokon aj termín dokončenia diela, ktorý je dojednaný na 30.4.2024, t. j. v tomto

čase je možné domy inzerovať na predaj, ako dokončené. Poukázal na skutočnosť, že z verejne
dostupných registrov je zrejmé, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá je účelovo využívaná na
realizáciu jednorázových projektov, ako je uvedený projekt v k. ú. A.. Ako vyplýva z údajov dostupných
na portáli I., žalovaný v roku 2022 znížil zisk o 92 % na 2 101 EUR a jej tržby klesli o 63 %. Za roky
2018 až 2020 dokonca vykázala nulové tržby. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022 (za rok

2023 ešte nedošlo k jej podaniu) vyplýva, že výška majetku klesla takmer o polovicu (riadok 01 strany
aktív), pričom je potrebné poukázať aj na zápornú hodnotu krátkodobých pohľadávok (riadok 17 strany
aktív, - 329 187 eur), zníženie výnosov oproti predošlému roku na štvrtinu (riadok 01 výkazu ziskov
a strát) a to na hodnotu takmer vo výške nákladov na hospodársku činnosť (riadok 08 výkazu ziskov
a strát). Zo všetkého vyššie uvedeného tak možno podľa žalobcu usúdiť, že žalovaný je obchodnou

spoločnosťou, ktorá je založená a existujúca na účely realizácie príležitostných, až jednorazových
podnikateľských aktivít v oblasti developerských projektov, nemá pravidelný príjem z obchodnej činnosti,
ktorý by generoval aktíva na uspokojenie záväzkov žalovaného, pričom aktuálne vlastní výlučne
nehnuteľností v k. ú. A., ktorých sa ale v krátkom čase zbaví formou predaja, teda je dôvodná obava, žežalovaný bude čoskoro bez akéhokoľvek exekvovateľného majetku, čo do značnej miery môže spôsobiť
nevymožiteľnosť Pohľadávky žalobcu po nadobudnutí právoplatného pozitívneho rozhodnutia v tomto
konaní. Podľa názoru Žalobcu vyššie uvedené skutočnosti osvedčujú, že vzhľadom na predpokladanú

dĺžku konania, aj s ohľadom na nápad vecí konajúceho súdu, či nariadený termín prvého pojednávania
až na koniec septembra 2024, existuje dôvodná obava, že budúci výkon rozhodnutia v prípade úspechu
žalobcu vo veci môže byť ohrozený. Uviedol, že žalovaný sa totiž aj v súčasnosti zbavuje resp. snaží
zbaviť majetku odpredajom a tým dochádza k zhoršeniu jeho hospodárskych výsledkov, čo môže viesť
tomu, že po právoplatnom skončení konania nebude mať žalobca z čoho uspokojiť svoju pohľadávku.

5. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil a pripojil ako dôkazy Zmluvu
o poskytnutí služieb ekonomického poradenstva, faktúru č. XXXXXXX zo dňa 03.08.2023, emialovú
komunikáciu zo dňa 30.03.2023 a tiež od 08.09.2023 do 11.09.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXX,
stavebné povolenia vydané žalovanému, screenshot ponuky z portálu J./K., zmluvu o dielo, výstup zo
stránky www-finstat.sk a účtovnú závierku žalovaného za rok 2022.

6. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

12. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí

ustanovenie § 335 primerane.

13. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhuzabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené
listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

14. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva.

15. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom

dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne
odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa
môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a
spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje
skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej

miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom
žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu
zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.

Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

16. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli

osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie

súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je

potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie
žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že
právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť
a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku
ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty

vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený,
sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti
ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia právažalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť
do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je
odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

17. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe

predložených listinných dôkazov žalobcom v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe a
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je
dôvodný.

18. Na základe oboznámenia sa s obsahom žaloby, návrhu a pripojenými listinami súd konštatuje, že
má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (obchodno - záväzkový vzťah)

aznehovyplývajúcižalobouuplatnenýnárokžalobcunazaplateniesumy39.060,-eurspríslušenstvom,
pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť
ochranu. Súd zdôrazňuje, že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre
rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok
konania vo veci samej o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhom podaným po začatí konania vo veci samej, ktoré
začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde
Banská Bystrica a ktoré je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/48/2024.

19. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia

záložného práva na dotknutý nehnuteľný majetok, súd má za to, že na žalobcovi, ktorý žiada zriadiť
záložné právo na veciach patriacich žalovanému za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky,
zásadne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval, či osvedčoval existenciu či neexistenciu
prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by dotknutá pohľadávka žalobcu mohla byť
uspokojená (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie sp. zn. 6Cdo

81/2010).

20. Osvedčenie však už nie je možné tvrdiť vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.
V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil

jednak tým, že žalovaný na nehnuteľnostiach, na ktorých žiada zriadiť záložné právo, realizuje svoj
developerský projekt, pozostávajúci z výstavby rodinných domov so zámerom ich následného predaja
tretím subjektom, pričom daný projekt je vo fáze faktického dokončenia, a teda žalovaný rodinné
domy postupne prostredníctvom sprostredkovaných osôb inzeruje na internetových portáloch k predaju
tretím osobám; tým, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá je účelovo zriadená na realizáciu

jednorazových projektov a ktorá je založená a existujúca na účely realizácie príležitostných, až
jednorazových podnikateľských aktivít, pričom nemá pravidelný príjem z obchodnej činnosti, ktorý by
generoval aktíva na uspokojenie záväzkov žalovaného; predpokladanou dĺžkou konania a nápad vecí
konajúceho súdu, či nariadený termín prvého pojednávania až na september 2024.

21. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia
jeho pohľadávky bude ohrozená. Skutočnosť, že žalovaný sprostredkovane inzeruje rodinné domy
realizované v rámci jeho developerského projektu (ktorú skutočnosť má súd osvedčenú z priloženej
ponuky z portálu J./K. na č.l. 103 spisu v spojení s čl. 2 a 3 Zmluvy o dielo zo dňa 26.06.2023 na

č.l. 100 spisu, na základe ktorých má súd osvedčenú sprostredkovanú inzerciu 5 rodinných domov
tak, ako sú zapísané na na liste vlastníctva č. XXX na č.l.105 spisu), a to za účelom ich predaja
tretím osobám, nezakladá automatické osvedčenie, že sa zbavuje svojho majetku za účelom poškodiť
žalovanéhoakosvojhoveriteľa,pričomžalobcažiadnyminýmspôsobomnepreukázal,žebysažalovaný
aktuálne úmyselne zbavoval svojho nehnuteľného majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním

alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že
má v úmysle svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť, či znemožniť vykonanie exekúcie na
svoj majetok v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný mieni odplatne previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré vlastní nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadnývýkon súdneho rozhodnutia. Takéto konanie preto súd nemôže považovať za snahu zbaviť sa svojho
majetku s cieľom vyhnúť sa prípadnej úhrade pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva
činnosť smerujúcu k scudzeniu svojho majetku nie je dôkazom, že sa tak deje s cieľom dosiahnuť

nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu tak, ako argumentuje žalobca vo svojom návrhu. Žalobca sa len
domnieva, že sa tak deje s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijako
osvedčené. Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to
nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok. Súd uvádza, že zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu,

resp. ani zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom spisového materiálu nie je zrejmé, že tento prevod bude
uskutočnený za cenu nižšiu ako trhová cena, pričom žalovaný nie je povinný akýmkoľvek spôsobom
svojím veriteľom zdôvodňovať, prečo takúto transakciu uskutočňuje.

22. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Úvahy žalobcu
o tom, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou bez pravidelného príjmu z obchodnej činnosti, ktorý

by generoval aktíva na uspokojenie záväzkov žalovaného, pričom práve predajom nehnuteľností v k.ú.
A. môže nastať nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, majú len charakter domnienok a predpokladov,
pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť
len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka
môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné

postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery,
teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa
majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť, s poukazom na neosvedčenie
predaja majetku žalovaného za cenu pod trhovú hodnotu, naplnená nebola. Súd konštatuje, že za

prípadný predaj majetku (uvedených rodinných domov) žalovaný nadobudne finančné prostriedky, ktoré
budú naďalej patriť žalovanému, čím vlastne iba pretransformuje svoj majetok z majetku nehnuteľného
na finančné prostriedky. Z obsahu spisu nevyplýva a ani to žalobca napokon netvrdil (a teda ani
neosvedčil), že predmetný predaj nehnuteľností je iba „fiktívny“, s cieľom znížiť hodnotu majetku
žalovaného, tzn. má byť vykonaný bez reálnej protihodnoty, s cieľom ukrátiť veriteľov žalovaného. Z

prezentovaného správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa mienil ukrátiť na
(v budúcnosti prípadne priznaných) právach, tak aby ich nemohol uspokojiť v rámci exekúcie
a ohrozoval jej prípadný budúci výkon. Žalobca taktiež neosvedčil, že by žalovaný prípadné finančné
prostriedkynadobudnutézapredajnehnuteľnostímienilpoužiťspôsobom,ktorýbyohrozilvymožiteľnosť
jehopohľadávky,pričomnepreukázalaniexistenciuobavyzhrozbyzmareniaexekúcie,ktorámusíhroziť

bezprostredne.

23. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na skutočnosť, že tržby žalovaného v roku 2022 klesli
o 63%, pričom za roky 2018 až 2020 žalovaný vykazoval nulové tržby, dané tvrdenia v kontexte
vyššie uvedeného nezakladajú relevanciu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako navrhuje

žalobca. Nad rámec súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí služieb
ekonomického poradenstva medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 25.10.2022, kedy žalobcovi tieto
skutočnosti mohli byť zrejmé, no napriek tomu žalobca k uzatvoreniu zmluvy pristúpil, teba mohol si byť
vedomý skutočnosti, že žalovaný, tak ako tvrdí žalobca, nemá pravidelný príjem z obchodnej činnosti,
ale svoju podnikateľskú činnosť smeruje v oblasti developerských projektov. Rovnako argumentáciu

týkajúcu sa predpokladanej dĺžky konania vo veci samej, nápadu vecí konajúceho súdu, ako aj
nariadený termín pojednávania na september 2024, súd nepovažuje za relevantnú pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

24. Pokiaľ ide o obavu žalobcu, že žalovaný podniká kroky smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku,

čím dochádza k zhoršeniu jeho hospodárskych výsledkov, súd musí opätovne konštatovať, že ide
o hodnoverne neosvedčené domnienky žalobcu, ktorý na podporu svojich tvrdení v tomto smere
nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Žalobcom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine
faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu.
Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných

dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve žalobca je povinný svoje
tvrdenia hodnoverne osvedčiť.25. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností, potom
by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne

nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí
len konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný mieni (odplatne) previesť svoj
nehnuteľný majetok. Samotný dlh nemôže byť bez preukázania ďalšieho dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo žalovaného. Takýmto dôvodom by
bolo preukázanie takých skutočností, ktorým by žalobca osvedčil, že žalovaný cielene znižuje hodnotu

svojho majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úrok svojho veriteľa.

26. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť
navrhovaného procesného opatrenia. Súčasne žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia obavy
z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného zabezpečovacím
opatrením. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu

zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§
357 písm. d) CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).