Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1319206015.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia
senátu: JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Branislav Král, v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XX/X, D. zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., Poľovnícka 4, 900 27
Bernolákovo, IČO 51163730 proti žalovanej: K.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. C. XXX, I.
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (intervenient): KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna

Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31595545, o náhradu škody na
zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C/119/2019-218 zo dňa
02.03.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-16C/119/2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C/119/2019-218 zo dňa
02.03.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-16C/119/2019 z
r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 16C/119/2019-218 zo dňa 02.03.2023, teraz vec vedená na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-16C/119/2019, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 457 eur (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Stranám sporu a intervenientovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa podanou žalobou žalobca domáhal
zaplatenia bolestného v sume 1.900 eur z titulu náhrady škody na zdraví, ktorá žalobcovi vznikla pri
dopravnej nehode dňa 29.10.2018, ktorú zavinila žalovaná. Uviedol, že dňa 29.10.2018 v čase o 02:25
hod. ráno na križovatke ulíc Štefánikovej - Palárikovej a Družstevnej (v Ivanke pri Dunaji), došlo medzi
vozidlami, ktorých vodičmi boli žalobca a žalovaná, k dopravnej nehode tak, že žalovaná ako vodič
motorového vozidla zn. C. F., E. I pri jazde po Štefánikovej ulici ako vedľajšej ulici v smere do centra od

mohyly gen. M. R. Štefánika, nerešpektovala dopravné značenie „daj prednosť v jazde“ a z pravej strany
narazila do motorového vozidla žalobcu zn. N., E. D (ďalej len „dopravná nehoda“). Žalobca uviedol, že
bezprostredne po tejto dopravnej nehode nepociťoval v návale stresu žiadne bolesti a až po krátkom
odpočinku pocítil silné bolesti v oblasti krčnej chrbtice. Preto toho istého dňa 29.10.2018 navštívil
nemocnicu v Ružinove, kde ho po ošetrení a stanovení diagnózy poslali domov. Nakoľko žalobcu
bolesť neprechádzala, navštívil inú nemocnicu na Antolskej v Petržalke, kde mu po vyšetrení stanovili

diagnózu: posunuté stavce C2 až C4 o 1 mm s liečbou 6 týždňov, predpísanými liekmi, rehabilitáciou a
dobou práceneschopnosti od 01.11.2018 do 31.12.2018. Preto žalobcovi podľa bodového hodnotenia
bolestného s počtom 100 bodov, prináleží bolestné v sume 1.900 eur, ktoré žiadal, aby mu nahradila
žalovaná. Po právnej stránke právny zástupca žalobcu žalobu neodôvodnil.

3. Písomným podaním zo dňa 24.01.2020 oznámil intervenient, že v zmysle § 82 ods. 1 CSP, vstupuje

do konania na strane žalovaného z dôvodu, že uzatvoril so žalovanou ako prevádzateľom osobného
motorového vozidla zn. C. F., E. I poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2017 o poistenízodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím je daný jeho právny záujem
na výsledku konania.

4. Žalovaná neuznala nárok žalobcu z dôvodu, že ona nezodpovedá za vzniknutú škodu, nakoľko
žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, pričom predmetný
nárok žalobcu je v danom prípade krytý poistným vzťahom. Podľa žalovanej žalobca podľa predložených
dokladov nepreukázal ani vznik škody na zdraví a ani príčinnú súvislosť medzi domnelou škodou na
zdraví a škodovou udalosťou. Poukázala na pripojenú zamietavú písomnú odpoveď intervenienta z

15.01.2019 žalobcovi, k ním uplatnenému nároku na bolestné a s poukazom na § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) a
konštatovala, že žalobca sa s nárokom obrátil na súd, pretože neuspel u poisťovne, a ním predložené
listiny nepreukazujú naplnenie zákonných predpokladov pre priznanie žalovaného nároku. K skutkovým
tvrdeniam žalobcu sa nevyjadrila, iba poukázala na rôzne nepresnosti v dátumoch uvedených v žalobe,

oproti lekárskym spávam.

5. Žalobca doplnil, že sa dňa 28.10.2018 v skorých hodinách nadránom o cca 02:15 hod., vracal z
letiska Viedeň domov, pričom došlo k dopravnej nehode opísanej v žalobe zavinením žalovanej, ktorá
porušila dopravné predpisy a na mieste bola vec riešená ako priestupok a bola jej uložená pokuta

100 eur. Tým bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením dopravných predpisov a škodou na
motorovýchvozidlách,pričomsapoškodenievozidielazranenievnichsediacichvodičovpredpokladalo.
Neskôr sa u neho zranenie prejavilo, po množstve odborných vyšetrení aj potvrdilo a následne bolo
podľa lekárskeho posudku hodnotené bolestné v rozsahu 100 bodov, tzn. pri hodnote 1 bod = 19,08 eur,
predstavuje žalovanú sumu 1.908 eur. Žalobca ďalej uviedol, že síce priamo na mieste nehody prehlásil,

že neutrpel žiadne zranenia, nakoľko nemal úmysel ťažiť zo situácie a v tom šoku zranenie a bolesť
nevnímal. Pritom jeho staré vozidlo bolo pri nehode zlikvidované na „kopu šrotu“, čo žalovaná videla,
pričom teraz napriek, jej jazde v neprimeranej rýchlosti a závažnom porušení predpisov, spochybňuje
následok a neuvedomuje si, že mohla spôsobiť aj horšie následky. Po vyriešení veci v blokovom konaní,
po krátkom a nepokojnom spánku, začal pociťovať bolesť v krčnej chrbtici, a preto ešte v deň nehody, v

doobedňajších hodinách, išiel podľa rajonizácie z domu v Ivanke pri Dunaji do nemocnice v Ružinove,
kde mu vykonali vyšetrenia. Všetci vyšetrujúci lekári nepochybovali o tom, že zranenie a bolesť vznikli v
dôsledku uvedenej dopravnej nehody, hľadali iba príčinu bolestí. Bolo mu odporučené ísť do práce podľa
toho, ako sa bude cítiť. Nakoľko nechcel byť práceneschopný, išiel najskôr do práce, kde jeho pracovnou
náplňou bolo preberanie a triedenie zásielok rôznych rozmerov a hmotnosti. Vzhľadom na to, že sa

necítil dobre, naďalej pociťoval trvalú a intenzívnu bolesť v oblasti krku, lieky proti bolesti mu nepomohli a
mal problém sústrediť sa na prácu, bol uznaný od 01.11.2018 práceneschopným. Na základe viacerých
vyšetrení bolo ustálené, že má posunuté tri stavce, z toho dva asi o jeden milimeter, čo je aj príčinou
neutíchajúcich bolestí. Z toho dôvodu bol práceneschopný a podstúpil rehabilitáciu. Nemal záujem na
potrestaní žalovanej, ale chcel, aby žalovaná zaplatila celú škodu, ktorú spôsobila, tzn. aj bolestné.

6. Intervenient uviedol, že podľa predložených dokladov škodovú udalosť zavinila žalovaná a nakoľko
medzi ňou a intervenientom v tom čase existoval poistný vzťah, na základe poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
žalovaná dňa 05.11.2018 nahlásila poistnú udalosť. Na základe toho intervenient pristúpil k šetreniu

poistnej udalosti a podľa predloženej dokumentácie dospel k záveru, že k žiadnemu zraneniu osôb
pri predmetnej nehode nedošlo, a preto žalobca ako poškodený nemá nárok na poistné plnenie, o
čom ho informoval listom z 15.01.2019. Uvedený záver vyplýva z bodu 3. Správy o nehode zo dňa
29.10.2018, podpísanej žalobcom a žalovanou a potvrdzuje to aj Záznam o preverení oznámenia -
škodovej udalosti z miesta nehody zo dňa 29.10.2018, spísaný príslušníkmi Okresného dopravného

inšpektorátu v Senci, podľa ktorého pri nehode nedošlo k zraneniu a nehoda bola klasifikovaná ako
škodová udalosť a nie dopravná nehoda. Aj tento záznam bol podpísaný oboma účastníkmi nehody.
Intervenient s odkazom na § 4 ods. 2 písmeno b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedol, že z
uvedených ustanovení zákona vyplýva nielen právo poškodeného uplatňovať priamy nárok na plnenie
proti poisťovateľovi, ale aj povinnosť poškodeného tento nárok riadne preukázal. Toto dôkazné bremeno

zaťažuje poškodeného (žalobcu) nielen vo vzťahu k základu uplatneného nároku, ale aj vo vzťahu k jeho
výške. Nevyhnutným a zásadným predpokladom je preukázanie naplnenia zákonných predpokladov
zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za vzniknutú škodu, ktorými sú : a) škodová udalosť
vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla, b) škoda a c) príčinná súvislosť medziškodovou udalosťou a škodou. Podľa intervenienta žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
škodou na zdraví a škodovou udalosťou spôsobenou žalovanou, z ktorého dôvodu považuje žalovaný
nárok za nepreukázaný a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli sporné skutkové okolnosti dopravnej
nehody / škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 29.10.2018 v čase o 02:25 hod. nadránom v obci Ivanka
pri Dunaji tak, že žalovaná ako vodička motorového vozidla zn. C. F., E. I pri križovatke ulíc Štefánikova a
Palárikova nerešpektovala dopravné značenie (P1) „Daj prednosť v jazde“ a vošla na hlavnú cestu, kde

v tom čase prichádzalo z ľavej strany motorové vozidlo zn. N., E. D ktorého vodičom bol žalobca, čím
porušila pravidlá cestnej premávky a zavinila kolíziu, pri ktorej došlo k stretu predných častí motorových
vozidiel žalobcu a žalovanej. Táto udalosť bola zadokumentovaná príslušníkom dopravnej polície ODI
v Senci ako škodová udalosť podľa jej znakov, o čom boli žalobca a žalovaná poučení, čo potvrdili
vlastnoručnými podpismi na Zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 29.10.2018. Z
uvedeného záznamu tiež vyplýva, že žalovanej bola za porušenie pravidiel cestnej premávky (§ 20 ods.

1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), klasifikovaného ako priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm.
k v spojení s § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, uložená bloková pokuta vo výške 100
eur. Uvedené vyplývalo aj zo Správy o nehode spísanej a podpísanej žalobcom a žalovanou.
Rovnako nebolo sporným, že v čase uvedenej udalosti existoval medzi žalobkyňou a intervenientom
poistný vzťah, na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj to, že žalovaná dňa 05.11.2018 nahlásila poisťovni
poistnú udalosť.
Spornou otázkou medzi stranami, za účasti intervenienta na strane žalovanej, bola otázka existencie
príčinnej súvislosti medzi uvedenou dopravnou nehodou/škodovou udalosťou a poškodením zdravia
žalobcu v oblasti krčnej chrbtice, vyplývajúceho z lekárskych správ, za ktoré si žalobca uplatňoval

náhradu škody vo forme bolestného. Okrem toho bola sporná aj správnosť bodového hodnotenia
zodpovedajúce konkrétnym diagnózam, tzn. výška bodov a tým aj výška bolestného v peňažnom
vyjadrení.

8. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenie § 488, § 489, § 420 ods. 1 a 3, § 427 ods. 1 a 2,

§ 429, § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 20 ods. 1, § 64 ods. 1 písm. a), § 137 ods. 2
písm. i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 22 ods. 1 ods. h) a k) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, § 1, § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

9. Podľa procesnej právnej úpravy je dokazovanie založené výlučne na zásadách - prejednacej,
kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, pričom v zmysle § 185 CSP súd vychádza pri svojom
rozhodovanívýlučneztýchdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu(princípformálnejpravdy),hodnotenie
dôkazov súdom má oporu vo vykonanom dokazovaní a je v súlade so zásadami formálnej logiky.
Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a nositeľmi procesnej aktivity sú predovšetkým strany sporu. Táto

dôkazná povinnosť strán sporu v civilnom sporovom konaní, tzv. dôkazné bremeno, spočíva takmer vždy
na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže
svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (§ 132, § 185 a nasl. CSP). Ak
strana sporu svoje tvrdenia (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to,
že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok

sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv.
dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými
by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok
sporu, preukázali.

10. Zákonná konštrukcia zakladajúca zodpovednosť za spôsobenú škodu, vychádza z ustanovenia §
420 ods. 1 a 3 OZ, v ktorom je v odseku 1 zakotvený princíp všeobecnej zodpovednosti každého, kto
inému spôsobil škodu, ktorý dopĺňa odsek 3, obsahujúci zásadu, že sa tejto zodpovednosti zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil (exkulpácia). Tzn. že zavinenie sa u konajúcej osoby predpokladá
(prezumuje), pričom prezumpcia sa vzťahuje iba na konanie nedbanlivostné; úmysel je potrebné

preukázať. Poškodený však v prípade sporu znáša dôkazné bremeno v tom smere, že musí preukázať
predpoklady vzniku tejto zodpovednosti, a to: (i) porušenie právnej povinnosti inou osobou (protiprávny
úkon), (ii) existenciu škody (vznik a výšku škody) a (iii) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
(právnym deliktom) a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus) a (iv) zavinenie, iné než nedbanlivosť.11. Vo vymedzených prípadoch občianskoprávnych vzťahov, akou je aj úprava v zmysle § 427 OZ, z
ktorej vyplýva, že fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú

osobitnou povahou tejto prevádzky, však zákon upravuje vznik zodpovednosti za škodu osobitným
spôsobom, kedy sa zavinenie nevyžaduje a preto ani nedokazuje . Táto zodpovednosť sa označuje ako
objektívna a namiesto porušenia právnej povinnosti inou osobou, poškodený preukazuje existenciu (i)
škodovej udalosti (protiprávny úkon), (ii) existenciu škody a (iii) príčinnú súvislosť medzi ňou a vznikom
škody (tzv. kauzálny nexus).

12. Z uvedeného je zrejmé, že preukázanie existencie škody (vrátane preukázania celej jej výšky) a
preukázanie príčinnej súvislosti, sú nevyhnutným základom vzniku zodpovednosti bez zreteľa na to, či
sa povinnosť náhrady škody zakladá na princípe zavinenia (§ 420, § 420a OZ) alebo ide o niektorý z
prípadov objektívnej zodpovednosti (§ 427 až § 437 OZ). Pre úspech v súdnom spore o náhradu škody
musia byť tieto zodpovednostné znaky splnené (preukázané) súčasne. Úprava osobitnej zodpovednosti

podľa § 427 a nasl. OZ nie je vo vzťahu k úprave všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ špeciálnou
úpravou, ale obe skutkové podstaty sú popri sebe a poškodený sa môže domáhať náhrady škody
tak voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základu objektívneho princípu
(zodpovednosť založená na osobitnej povahe prevádzky), ako aj proti vodičovi dopravného prostriedku
podľa § 420 OZ na základe prezumpcie zavinenia za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

13. Čo sa týka škody, z právnej teórie možno zhrnúť, že ide o akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla na osobe
alebo na majetku (na právach a veciach), vrátane majetkovej a nemajetkovej ujmy; avšak len taká
škoda, ktorá sa dá vyjadriť peniazmi (§ 442 ods. 3 OZ). Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ v spojení s § 3 a § 4 zákona

č. 437/2004 Z.z.). Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo SSU ohodnotilo v lekárskom
posudku (§ 7 ods. 1 a 6, § 8 zákona č. 437/2004 Z. z.), pričom „...priznanie nároku na náhradu za bolesť
nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.“ (rozhodnutie NS
SR 7Cdo/65/2013 z 28.05.2014)

14. Príčinná súvislosť je otázkou skutkovou (Š. Luby, Právny obzor, 1953; R 7/1979), pričom atribútom
príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený; nestačí, ak jej iba „sprostredkovaný.“ (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2Cdo/292/2006).

15. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z uvedených princípov, posúdil zistený skutkový stav na základe
nesporných tvrdení strán a dôkazne preukázaných sporných skutočností, podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) upravujúcich zodpovednosť za škodu (§ 420 až § 450 OZ), vznik
záväzkových vzťahov (§ 488, § 489 a nasl. OZ), podľa ustanovení osobitných zákonov, a to najmä

zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení
úč. od.01.08.2014 a zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

16. V danom prípade je vznik zodpovednostného vzťahu medzi poškodeným žalobcom a žalovanou
založený tak na objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ, ako aj všeobecnej zodpovednosti

žalovanej podľa § 420 OZ, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, pričom z hľadiska praktického
posúdenia dôvodnosti žalovaného nároku je rozhodujúcim, preukázanie uvedených zodpovednostných
predpokladov žalobcom, ktoré sú sporné v otázke príčinnej súvislosti medzi predmetnou nehodou a
vznikom škody na zdraví žalobcu.

17. Ako už bolo uvedené, nespornými a vyplývajúcimi aj z vykonaných dôkazov, boli skutkové okolnosti
kolízie motorových vozidiel žalobcu a žalovanej, z ktorých jednoznačne vyplýva existencia právneho
deliktu na stane žalovanej podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke,
ktorá ako vodička osobného motorového vozidla tým, že dňa 29.10.2018 o 02:15 hod. na križovatke v
obci Ivanka pri Dunaji nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť v

jazde motorovému vozidlu, ktoré ako vodič viedol žalobca a vošla na hlavnú cestu, zavinila kolíziu týchto
motorových vozidiel, tzn. udalosť v cestnej premávke pri ktorej vznikla škoda.18. Preto v danej veci vznikla žalovanej zodpovednosť podľa § 420 OZ, v dôsledku jej protiprávneho
úkonu, ktorá závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky (§ 137 ods. 2 písm. i) zákona
o cestnej premávke), čím zavinila kolíziu motorových vozidiel žalobcu a žalovanej a aj podľa 427 OZ,

založená na osobitnej povahe prevádzky týchto motorových vozidiel.

19. Nesporným tiež bolo, že žalobca utrpel poškodenie zdravia v oblasti krčnej chrbtice, jej vyvrtnutie a
natiahnutie v zmysle diagnostických záverov lekárov a s tým súvisiacu bolesť.

20. Spornou skutočnosťou bol v danom prípade kauzálny nexus (priama príčinná súvislosť) medzi
uvedenou kolíziou motorových vozidiel žalobcu a žalovanej dňa 29.10.2018 o 02:15 hod. a škodou
na zdraví žalobcu, ktorej náhrady vo forme bolestného sa žalobca domáha. Sporným bol aj rozsah
zdravotných poškodení a tým aj výška konkrétnej škody na zdraví, hodnotenej ako bolestné. Dôkazne
preukázať aj tieto zákonné predpoklady v konaní, bolo povinnosťou žalobcu ako poškodeného, pričom
otázka kauzálnej súvislosti preukázaných zdravotných ťažkostí žalobcu s predmetnou kolíziou na ceste

je otázkou skutkovou.

21. Podľa názoru súdu prvej inštancie, z opísaného sledu udalostí nebolo možné vyvodiť iný záver ako
ten, že zistené poškodenie zdravia u žalobcu bol priamy dôsledok kolízie - stretu motorových vozidiel
žalobcu a žalovanej, ku ktorému došlo zavinením žalovanej. Žalovaná a intervenient síce namietali,

že k poškodeniu krčnej chrbtice žalobcu mohlo dôjsť aj v čase medzi nehodou a ošetrením u lekára,
tzn. počas asi 10 hodín, z toho časť cca 4 až 6 hod. v čase nočného pokoja (spánku), avšak tieto
svoje všeobecné tvrdenia nekonkretizovali. Neuviedli žiadnu okolnosť, ktorá by spochybňovala to, že
zistené diagnózy neboli priamym následkom udalosti v cestnej premávke dňa 29.10.2018 o 02:15 hod..
Tvrdenia o poškodení zdravia žalobcu pri práci dňa 29.10.2018 v priebehu doobedia, pri prenášaní

balíkov, odporujú elementárnemu úsudku, nakoľko je vysoko nepravdepodobné, že práve v deň po
nehode, by došlo k opísanému poškodeniu krčnej chrbtice žalobcu pri práci, ktorá nie je ani riziková
a ani nespočíva v prenášaní ťažkých bremien. Žalobca bol od 25.02.2014 zamestnanec zásielkovej
služby DHL Express. Nebol preukázaný taký charakter práce žalobcu a ani žiadny incident pri nej, ktorý
by mohol založiť dôvod na úvahu súdu o takej zhode okolností, že práve v deň po nehode by došlo v

práci k takej udalosti, pri ktorej si žalobca poškodil krčnú chrbticu. Takáto udalosť nebola opísaná ani
preukázaná. Naopak z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vyplývalo, že žalobca bol fyzicky v práci do
28.10.2018, pričom dňa 29.10.2018 a absolvoval celodennú návštevu u lekára, s tým, že dňa 30.10.2018
bol mimoriadny štátny sviatok, a od 01.11.2018 do 31.12.2018 bol žalobca práceneschopný. Zároveň
lekárske nálezy potvrdzovali diagnostikované poškodenie (podvrtnutie) krčnej chrbtice žalobcu, ako

diagnózu zodpovedajúcu poškodeniu zdravia pri dopravnej nehode aj s časovým odstupom, pri jej
opísanom priebehu. Na základe toho mal súd v konaní za preukázaný kauzálny nexus a žalobca v tomto
smere uniesol dôkazné bremeno.

22. Naopak žalovaná a ani interveniet na strane žalovanej, tieto zistenia účinne nespochybnili a neuviedli

žiadne vlastné tvrdenia o tom, ako inak malo alebo mohlo dôjsť k uvedeným zdravotným poškodeniam
u žalobcu. Súd preto nemal vážnejšie pochybnosti o príčinnej súvislosti medzi kolíziou žalobcu a
žalovanej na ceste dňa a diagnostikovaným poškodením zdravia žalobcu. Tieto závery súdu vychádzajú
z nesporného skutkového opisu nehody ako aj záverov dopravnej polície a diagnostických záverov
lekárov. Z dokazovania mal súd za nesporné a aj listinne preukázané, že žalovaná pri riadení vozidla

nedala na križovatke prednosť v jazde vozidlu žalovaného, vošla na hlavnú cestu, kde prichádzalo
vozidložalobcuadošlokstretuvozidiel,ichprednýmičasťami.Privolanípríslušnícidopravnejpolícietúto
udalosť v cestnej premávke zadokumentovali ako škodovú udalosť a priamo pri jej prešetrení na mieste
nehody, poučili žalobcu a žalovanú o znakoch potvrdzujúcich, že ide o škodovú udalosť (a nie dopravnú
nehodu, pri ktorej dochádza k škode na zdraví alebo k smrti v zmysle § 64 ods. 1 zákona o cestnej

premávke), čo jej účastníci vlastnoručne podpísali. Žalobca bezprostredne po náraze nepociťoval bolesť
a nepovažoval za potrebné podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu. Takáto život ohrozujúca situácia je často
spojená so psychickým šokom zúčastnených (nie fyzickou traumou) a je pochopiteľné a akceptovateľné,
že v momente nehody a ani krátko po nej nemusel žalobca cítiť okamžitú bolesť. Vnútorné zranenia
sa v mnohých prípadoch prejavia bolesťou a ďalšími symptómami až neskôr, s odstupom viacerých

hodín, príp. dní a takéto prípady nie sú ojedinelé ani v súdnej praxi. V danom prípade bolo síce
konštatované, že prítomný policajt ukončil šetrenie tejto udalosti blokovou pokutou 100 eur udelenej
žalovanej, za zavinené závažné porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 20 ods. 1 zákona o
cestnej premávke, s konštatovaním, že ide o škodovú udalosť (nie dopravnú nehodu, ktorej pojmovévymedzenie predpokladá poškodenie zdravia). Uvedená okolnosť a závery polície pre podmienky
vzniku nároku na náhradu škody na zdraví nie sú záväzné a nemožno ich posudzovať oddelene, bez
zohľadnenia ďalších konkrétnych skutočností. Je bez právneho významu k meritu veci konštatovanie

a právny záver intervenienta, že nakoľko nešlo podľa polície o dopravnú nehodu ale škodovú udalosť,
nepovažuje za preukázaný kauzálny nexus ako jednu z podmienok žalovaného nároku. Opäť sú
podstatnépreukázanékonkrétneskutkovéokolnosti,posúdenímktorýchdospelsúdkzáveruoexistencii
príčinnej súvislosti medzi nehodou a vznikom škody na zdraví žalobcu. Podľa zistení súdu, pri absencii
účinného popretia opísaných okolností po nehode zo strany žalobcu, vlastnými tvrdeniami o inom

priebehu udalostí žalovanou, príp. intervenientom na jej strane (a ich preukázaní), k nehode prišlo dňa
29.10.2018 v skorých ranných hodinách a preto žalobca po príchode domov krátko spal, spánok bol
ovplyvnený udalosťou a nastupujúcimi bolesťami, pričom ešte v ten deň okolo obeda začal pociťovať
intenzívnu bolesť v oblasti krčnej chrbtice. Práve z tohto dôvodu žalobca ešte dňa 29.10.2018 navštívil
všeobecného lekára, kde bol vyšetrovaný od 12:35 hod. a absolvoval ďalšie odborné vyšetrenia, na
základe ktorých podľa lekárskych správ z 29.10.2018 a z 31.10.2018, bola

žalobcovi stanovená diagnóza S134 vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice s odporučením kľudového
režimu a predpísanými liekmi, vrátane liekov na bolesť (K.. P.), „naznačený aj ventrálny posun tela
stavca C4 o 1 mm“ (K.. C.). Uvedené prvotné diagnózy boli následne posudzované na základe ďalších
odborných vyšetrení, ďalšími lekármi špecialistami v danej oblasti (neurológ, úrazový chirurg, rádiológ),
na základe ktorých chirurg K.. K. podľa aktuálneho stavu, predchádzajúcich vyšetrení a kontrol ku dňu

12.11.2018 určil diagnózu a stanovil žalobcovi liečbu (Dop-Schanzov limec, voltaren forte) a po kontrole
dňa 26.11.2018 naďalej Dop-Schanzov límec, potom postupne zľahka krk rozcvičovať. Následne po
kontrole dňa 07.12.2018 bola doporučená rehabilitácia, pričom po vyšetrení pri kontrole dňa K.. K.
konštatoval ukončenie chirurgickej liečby. Zároveň po RTG a CT vyšetrení A.. K.. J. H. konštatoval v
náleze zo dňa 21.12.2018, že po rehabilitácii bolesti u žalobcu ustúpili a stanovil konečný diagnostický

záver„ventrálnyposunstavcovC2aC4o1mmsusp.,kanálvoľný“.Poukončeníliečby,chirurgK..W.K.,
vypracoval (vypísal formulárové tlačivo) dňa 08.01.2019, v súvislosti ohodnotením poškodenia zdravia
žalobcu, Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (odsek 24. rozsudku).
Obdobný priebeh udalostí bol zistený aj v rámci trestného konania, v rámci ktorého bola uznesením
OP Bratislava III sp. zn.4Pn 538/18/2203-6 zo dňa 04.01.2019 zamietnutá sťažnosť žalobcu proti

rozhodnutiu dopravnej polície v Senci a trestná vec prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona bola odložená so záverom, že žalovanú nemožno opätovne trestne stíhať a odsúdiť za ten istý
skutok, za ktorý už bola potrestaná blokovou pokutou v skončenom priestupkovom konaní (ne bis in
idem), ani v prípade, že by tento čin bol právne kvalifikovaný ako trestný čin (tzn. nie priestupok). V
tomto konaní boli predložené lekárske správy K.. U. N. z 29.10.2018 a K.. N. P., podľa ktorých bola u

žalobcu stanovená diagnóza S134 vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice s odporučením kľudového
režimu a predpísanými liekmi na bolesť. Rovnako bagatelizovanie udalosti nepodloženými tvrdeniami
žalovanej o výrokoch privolaného policajta, dokumentujú len jej postoj k následkom, ktoré zavinila, avšak
nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu ohľadom popretia existencie príčinnej súvislosti medzi nehodou dňa
29.10.2018 a poškodením zdravia žalobcu. Pri takomto postoji žalovanej možno len konštatovať, že

privolanie polície k predmetnej nehode na ceste, na ktorom trval žalobca, bolo v danom prípade dôležité,
právepreposilneniejehodôkaznejsituácievovzťahukzavineniukolízieaajjejďalšímnásledkom.Záver
dopravnej polície, resp. trestného konania nie je pre posúdenie žalovaného nároku podstatný, nakoľko
je len jedným z dôkazných prostriedkov uplatnených v konaní. Súd k tomu len dopĺňa, že neprivolanie
polície účastníkmi udalosti v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda zákon pripúšťa iba v prípade,

že nejde o dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, za ktorú sa považuje aj
škodová udalosť, v prípadoch podľa § 64 ods. 2 písm. a) a b) cit. zákona, pričom určujúcim je rozsah
škody, ktorá je zjavná pri kolízii. Tým nie je dotknutá možnosť, že neskôr sa prejaví aj ďalšia škoda v
dôsledku takejto udalosti. Pokiaľ však udalosť v cestnej premávke vykazuje známky dopravnej nehody,
neprivolaním polície obaja jej účastníci porušujú všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky (§ 66 ods. 6 v spojení s § 137 cit. zákona), príp. sa môžu dostať pri
uplatňovaní sporných nárokov na náhradu škody (vecnej škody, škody na zdraví) do dôkaznej núdze.
I keď záznam polície neobsahuje explicitné závery o rozsahu a výške spôsobenej škody pri udalosti
v cestnej premávke, je dôveryhodným zdrojom rozhodujúcich skutočností tak pre toho, kto za škodu
zodpovedá, ako aj pre poskytovateľa náhrady z titulu poistného vzťahu, príp. v sporných prípadoch pre

účelysúdnehokonania.Rovnakotakvtlačiveonehode(najmäpreúčelypoistnéhoplnenia)podpísanom
jej účastníkmi, sú zaznamenané jej podstatné okolnosti, rozhodujúce v prípade šetrenia a aj sporu, pre
uplatnenie nárokov poškodeného.23. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení, keď zostalo v konaní bez uspokojivého objasnenia
to,akýminýmspôsobombyužalobcudošlokzistenýmzdravotnýmpoškodeniamaakoichmoholutrpieť
začasodnehodydočasulekárskehovyšetreniadospelsúdprvejinštanciekzáveru,žežalobcavkonaní

preukázal zákonom požadované predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody na zdraví žalobcu, v
priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovanej, ktorá zavinila kolíziu motorových vozidiel
žalobcu a žalovanej dňa 29.10.2018, predstavujúcu bolestné, hodnotené na základe diagnostikovaných
záverov podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z..

24. Tým je daný zákonný rámec žalovaného nároku, čo do jeho základu, pričom jeho výšku považoval
súd prvej inštancie za preukázanú v konaní iba z časti. Žalobca si v konaní uplatnil bolestné vo
výške 1.900 eur, vychádzajúc z bodového hodnotenia na základe posudku K.. W. K., chirurga, zo dňa
08.01.2019, ktorý hodnotil bolestné podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. v
položke 105d pri diagnóze podvrtnutie krčnej chrbtice s posunutím stavca - na CT počtom 100 bodov, s
odôvodnením „posun C2 a C4 o 1 mm susp. na CT“. Z predložených lekárskych správ a dokumentácie

však uvedená diagnóza nebola potvrdená, keď sa v nich posunutie stavca krčnej chrbtice nachádza len
s pripojením výrazu „susp.“ alebo „suspektné“, čo vyjadruje podozrenie na danú diagnózu, nie konečný
záver. Rovnako z nálezu A.. K.. J. H. po vyšetreniach a rehabilitácii vyplýva, že poškodenie zdravia
žalobcu bolo posúdené ako „podvrtnutie krčnej chrbtice, ventrálny posun stavcov C2 a C4 o 1 mm susp.,
kanál voľný“, tzn. s podozrením na posun stavcov, čo možno podradiť pod položku 104 Prílohy č. 1 k

zákonu č. 437/2004 Z. z., definované ako Podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice s počtom
25 bodov, čo pri sume 19 eur za 1 bod predstavuje nárok na bolestné v sume 475 eur.

25. Súd prvej inštancie na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že poškodený žalobca čo do
základu nároku na náhradu škody uniesol dôkazné bremeno, nakoľko za preukázanej zodpovednosti

žalovanej za spôsobenú škodu porušením právnej povinnosti podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 2
písm. i) zákona o cestnej premávke, žalobca ako poškodený preukázal vznik škody na zdraví v rozsahu
(výške) priznanej súdom, v priamej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou zo dňa 29.10.2018 a
týmto poškodením zdravia žalobcu, a to v diagnostikovanom rozsahu bolestného, hodnoteného podľa
lekárskych správ pod položkou 104 Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. počtom 25 bodov. Tomu

zodpovedá suma 475 eur, ktorú súd žalobcovi priznal a vo zvyšku žalobu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko
žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, avšak čo do základu nároku bol žalobca plne úspešný a
jeho čiastočný neúspech, čo do výšky nároku bol spôsobený nesprávnym záverom odborného posudku,

čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania a stranám a ani intervenientovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

27. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pri nesprávnom a nezákonnom

použití položky 104 príloha č. 1 zákona NR SR č. 437/2004 Z.z. oproti posudkovým lekárom určenej
položky č. 105d.
Súd prvej inštancie bez možnosti vytýkať mu porušenie základných princípov v čl. 1 až 18 CSP konal
odborne, vysoko profesionálne, spravodlivo, nestranne a nezaujato. Odôvodnenie rozsudku svojim
rozsahom a precíznosťou je treba postaviť vysoko nad úroveň iných rozhodnutí všeobecných súdov

SR. Stotožňujeme sa aj so zásadným a zrozumiteľným odôvodnením otázok, ktoré neboli súdom, ani
stranami spochybňované a naopak boli vecne a právne nespochybniteľné.
Žalobca po skončenom správnom konaní po dopravnej nehode, pri ktorej nebolo zistené zranenie,
žiadne bolesti nepociťoval. Po niekoľko hodinovom odpočinku-spánku, však bolesť začal pociťovať a
ihneď vyhľadal lekára. Žalobca mal prioritne vecný aj právny záujem na likvidácii poistnej udalosti,

pretože vozidlo bolo „na totálku“ a chcel jeho náhradu a sekundárne aj náhradu za bolesť, nemocenské
prípadne náhradu rozdielu medzi nemocenskými dávkami a ušlou mzdou. Náhradu za bolesť, ktorú
vyčíslil lekár - chirurg, poverený v nemocničnom zariadení takúto medicínsku činnosť robiť a výška za
dlhotrvajúcu bolesť sa nikomu nejavila až do ostatného pojednávania neprimeraná.
Priznaná výška bolestného pri dĺžke trvania bolesti, časté a mnohokrát nezaujímavé vyšetrenia z

pohľadu úspešnosti hľadania príčiny bolesti a ošetrovania a vlastne pátranie po príčine bolesti boli aj
psychicky náročné. Odvolanie spočíva na nesporne správne zistenom a viacerými lekármi ustálenom
diagnostickom závere, že došlo po nehode k vertikálnemu posunu stavcov C2 a C4 o l mm. Súd
prvej inštancie skúmal znenie príslušných ustanovení zákona 437/2004 Z.z, položku 104 a 105dcitovanéhozákona.Súdreagovalnaostatnúprocesnúnámietkuintervenientapoopakovanejnámietkeo
tom ,že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a poškodením zdravia škodcu
spočívajúcu v lekárskom posudku o bolestnom.

V zápisnici o pojednávaní dňa 29.11.2022 na strane 2 a 3 je zaprotokolované, že v lekárskych správach
a diagnostických záveroch sú poškodenia zdravia opísané, že by bolo možné podradiť pod položku
104 - podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice. V žiadnej lekárskej správe sa o položke
104 nehovorí a po prečítaní si položky 105d - podvrtnutie krčnej chrbtice s posunom stavca rtg.
preukázané, je treba právne posúdiť správnosť alebo naopak nesprávnosť posudku o bolestnom zo dňa

08.01.2019, podpísaný K.. W. K. - chirurgom v kolónke: odtlačok pečiatky a podpis prednostu (zástupcu)
zdravotníckeho zariadenia. Posudok opakovane do spisu priložený obsahuje, okrem iného to podstatné
a zákonom č. 437/2004 Z.z. požadované: 105d PODVRTNUTIE KRČNEJ CHRBTICE S POSUNUTÍM
STAVCA-NACT-100bspolu100baposunC2AC4o1mmAksúdzistil,žePOSUDOKnemáprocesnú
alebo vecnú silu, musel vykonať procesný úkon, ktorý by mohol vyriešiť možnosť, či zranenie žalobcu
by bolo možné podriadiť pod položku 104. Žalobcovi sa totiž ostatný návrh poisťovne sa javil byť skôr

špekulatívny ako mienený vecne správny. POLOŽKA 104 nezohľadňuje POSUN STAVCA. V posudku
je uvedené, že došlo k posunu C2 a C4 o 1 mm. Teda vyplnené tlačivo ešte z čias účinnosti predchodcu
aktuálneho zákona o bolesti. Pretože súd prvej inštancie procesne nespochybnil posudok K.. K., nemal
žiaden argument na to, že by zistený posun stavcov mohol byť podradený pod položku 104, došlo k
potupu súdu majúci dopad na porušenie práva na spravodlivý proces.

Napriek celému procesne správne vedenému procesu bolo treba, aby všeobecný súd uplatnil právomoc,
ktorej sa nie je možné zbaviť v zmysle čl. 46 ods.2 Ústavy SR s poukazom na čl. 36 ods.2 Listiny
ľudských práv a základných slobôd a skúmať, či jednoduchou úvahou sudcu možno obísť nadradenú
normu nad zákon, ktorým CSP nepochybne je. Žiaľ procesný postup a zmena použitia právnej normy,
ktorejodôvodnenievyžadujeajcitáciuzákonaospôsobeaplikácietejčionejpoložky,ktorévodôvodnení

tak rozsiahleho rozsudku absentuje. Nebolo vecného dôvodu a niet ani dôkazu, že by pri posune stavca
mohlo byť použité iné ustanovenie než položka č. 105d v posudku K.. K., tak ako je to čitateľne,
zrozumiteľne uvedené a odôvodnené.
Samozrejme pri zámene položky a zmene výšky bodov v neprospech žalobcu bol výsledok na úspechu
percentuálne menší a súd aj pri rozhodovaní o priznaní trov konania tradične a stereotypne vychádzal

zo zákonného ustanovenia, ktoré ale súd musí konfrontovať s právom na spravodlivý proces podľa či.6
ods. l Dohovoru. Nepriznané trovy sú z pohľadu zákona a súdnej praxe v podstate akceptovateľné,
ale Slovenská republika by už po toľko rokoch mala rozhodovať konformne v súlade s judikatúrou EU
(ESPĽP a jeho rozhodnutia sú prameňom práva SR) s pohľadu čl. 154c Ústavy SR.

28. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca
sa v podanej žalobe, ako aj odvolaní k rozsudku domáha bolestného vo výške 1.900 eur v súvislosti
so škodovou udalosťou zo dňa 29.10.2018 medzi ním a žalovaným. Vinníkom predmetnej škodovej
udalosti je v zmysle predloženým dôkazov žalovaný. Nakoľko medzi žalovaným ako poisteným a
intervenientom ako poisťovateľom existoval v čase škodovej udalosti poistný vzťah založený poistnou

zmluvou č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, nahlásil žalobca u intervenienta dňa 05.11.2018 poistnú udalosť-škodu na zdraví spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Dôvodom neposkytnutia poistného plnenia zo strany intervenienta bola
skutočnosť, že v uvedenom prípade nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi dopravnou
nehodou zo dňa 29.10.2018 o 2:25 h. a nárokom na náhradu za bolestné. Príslušný súd po vykonanom

dokazovaní mal v konaní za preukázané, kauzálny nexus medzi škodovou udalosťou a vznikom škody.
Otázkou zostala len výška priznanej náhrady škody-bolestného.
Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveciprinesprávnomanezákonnompoužitípoložky104oprotipoložky
105d použitej v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia podpísaného

K.. W. K. zo dňa 08.01.2019. Uvedený posudok uvádza položku 105d - podvrtnutie krčnej chrbtice
s posunutím stavca na CT, s zdôvodnením: posun C2 a C4 o 1 mm susp. na CT. Intervenient na
strane žalovaného považuje nárok na náhradu za škodu na zdraví v rozsahu položky 105d je podľa
priloženej zdravotnej dokumentácie v konaní nepreukázaný a preukazuje náhradu škody na zdraví v
rozsahu položky 104 v počte 25 bodov. Klasifikácia poškodenia na zdraví v zmysle zákona č.

437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovjenasledovná:Položka104vpočte25bodov:
Podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice a Položka 105d v počte 100 bodov: Podvrtnutie
krčnej chrbtice s posunutím stavca rtg. Preukázané.Správa zo dňa 29.10.2018 13:47 - CPO ambulancia (K.. N. U.): RTG C (krčnej) chrbtice: bez blokového
postavenia, bez zrejmých traumatických zmien na zobrazenom skelete, správa zo dňa 31.10.2018 o
10:41 - ambulancia úrazovej chirurgie (doc. K.. D. C., N..) RTG: bez čerstvých traumatických zmien,

správa zo dňa 31.10.2018 o 11:29 rádiologické oddelenie - popis RTG C-chrbtice v predo-zadnej a
bočnej projekcii (K.. K. C.): incipiálny dorzálny osteofyt na kaudálnej ploche C3 naznačený ventrálny
posun tela stavca C2 a C4 o 1 mm, len parciálne zobrazené, nemožno bližšie hodnotiť, hodnotenie
v správe dňa 31.10.2018 o 12:33 - neurologická ambulancia (doc. K.. N. J., N..):Realizované RTG C-
chrbtice - bez zrejmých traumatických zmien, incipiálne degeneratívne zmeny C3 a C4, blok C-chrbtice,

DG. záver: G542 Cervikalgia -v.s. na podklade ľahkej distorzie C-chrbtice (mechanizmom whiplash),
bez traumatických zmien na skelete C- chrbtice, správa zo dňa 07.11.2018 o 12:25 RTG C-
chrbtice, dynamické snímky - rádiodiagnostické oddelenie (popis K.. R. C.): Stavce C3-5 v retroflexii
imponujú ako v blokovom postavení, v anteflexii i retroflexii suspektný posun tela stavca C2 ventrálne
o cca 1 mm, správa zo dňa 07.11.2018 o 12:50 - neurologická ambulancia (doc. K.. N. J., N..): Pacient
absolvoval RTG C-chrbtice, aj dynamické snímky. Supnovaný posun tela stavca C2 ventrálne o cca

1 mm - traumatický. Odporúčanie: indikované je CT C-chrbtice so zameraním na možné traumatické
zmeny po úraze. CT vyšetrenie C-chrbtice dňa 09.11.2018 - I. rádiologická klinika LF UK a UNB (popis:
K.. S. D.): Bez traumatických zmien na zobrazovanom skelete.
Poškodený krátko po dopravnej nehode, ku ktorej prišlo v skorých ranných hodinách dňa 29.10.2018
absolvoval RTG vyšetrenie, v ktorom bolo uvedené, že oblasť C-chrbtice (rozumej krčnej chrbtice)je

bez čerstvých traumatických zmien a blokového postavenia. O 2 dni absolvoval nové RTG vyšetrenie,
kde bolo okrem incipiálnych degeneratívnych zmien (získané zmeny v počiatočnom štádiu) zistené
podozrenie na ventrálny (smerom dopredu, do stredu tela) posun tela stavcov C2 a C4, čo následne
zhodnotil doc. K.. N. J., N. (neurológ) ako stav bez zrejmých traumatických zmien, incipiálne
degeneratívne zmeny diagnostickým záverom bolesť krčnej chrbtice (cervikalgia) na podklade ľahkého

podvrtnutia (distorzie) krčnej chrbtice mechanizmom whiplash (prudké trhnutie hlavou - časté pri
nečakanom prudkom náraze, napr. pri autonehode).Následne bolo zrealizované RTG C-chrbtice v
pohybe (dynamické snímky), kde K.. C. opäť zaznamenala podozrenie na posun tela stavca C2 (už len
C2, nie C4) - suspektný posun tela stavca C2 ventrálne o cca 1 mm. Na základe tohto vyšetrenia doc. K..
N. J., N. (neurológ) odporučil CT C-chrbtice so zameraním na možné traumatické zmeny po úraze,

v popise ktorého bolo podozrenie ukončené: Bez traumatických zmien na zobrazovanom skelete. CT
vyšetrenie je komplexnejšie, dôkladnejšie a podrobnejšie ako akékoľvek RTG vyšetrenie a jeho závery
sú presnejšie.
Pri podvrtnutí krčnej chrbtice s posunutím stavca by dané poškodenie bolo zreteľné už pri prvom RTG
vyšetrení (aj zákon č. 437/2004 vyžaduje, aby bolo RTG preukázané, nielen domnelé t.j. suspektné).

Časomavhodnourehabilitácioubysapoškodeniezmierňovalo,prípadneupravilo.Naopakpriklasickom
podvrtnutí sa príznaky poškodenia rozvíjajú pomaly s vrcholom často až medzi 12-24 hodinami po
úraze (dopravnej nehode) - viď blokové postavenie stavcov C3-5 v správe K.. C. zo dňa 07.11.2018, aj
tam je však napísané, že stavce imponujú ako v blokovom postavení. Pritom v správe zo dňa nehody
29.10.2018 je v závere, že sú stavce bez blokového postavenia. Zároveň plne súhlasíme s vyjadreniami

a konštatovaním v odôvodnení rozsudku konkrétne v bode 71. S ohľadom na CT vyšetrenie zo dňa
09.11.2018 so záverom „Bez traumatických zmien na zobrazovanom skelete“ pokladá intervenient nárok
na náhradu za škodu na zdraví v rozsahu položky 105d za nepreukázaný.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti intervenient navrhuje, aby odvolací po vykonanom
dokazovaní v predmetnej právnej veci potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie stupňa ako vecne správny,

pričom žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

29. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v medziach dôvodov
žalobcom podaného odvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolaciemu súdu

nezostáva iné, než rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušiť.

30. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil
priebeh udalostí súvisiacich s poškodením zdravia žalobcu a dospel k správnemu záveru o splnení
všetkých predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví predstavujúcu bolestné, v

priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovanej, ktorá zavinila kolíziu motorových vozidiel
žalobcu a žalovanej dňa 29.10.2018. Pokiaľ ide o splnenie predpokladov vznik nároku žalobcu na
náhradu škody na zdraví v zmysle ust. § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie
dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a dospel správnym skutkovým záverom.31. Napriek uvedenému, teda napriek tomu, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o samotné posúdenie
splnenia všetkých predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví, vychádzal zo

správne a dostatočne ustáleného skutkového stavu veci a tiež zo správnych právnych záverov, však
odvolaciemu súdu nezostalo iné, než rozsudok v napadnutej (zamietajúcej) časti zrušiť, a to z dôvodu,
že nemôžu obstáť skutkové a na to nadväzujúce právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu
zdravotných poškodení a s tým súvisiacou výškou bolestného.

32. Dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní totiž nemá bez ďalšieho záver prvoinštančného súdu,
že poškodenie zdravia žalobcu nemožno podradiť podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004
Z.z. pod položku 105d (tak ako bolo posúdené K.. W. K., chirurgom, zo dňa 08.01.2019, ktorý hodnotil
bolestné podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. v položke 105d pri diagnóze podvrtnutie krčnej
chrbtice s posunutím stavca - na CT počtom 100 bodov, s odôvodnením „posun C2 a C4 o 1 mm susp.
na CT“), ale je nutné poškodenie zdravia žalobcu podradiť, vzhľadom na pripojený výraz „susp.“ alebo

„suspektné“, pod položku 104 Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., definované ako Podvrtnutie krčnej,
hrudnej alebo bedrovej chrbtice s počtom 25 bodov.

33. Žalobca v odvolaní dôvodne namieta, že pokiaľ ide o ustálenie výšky bolestného, súd prvej inštancie
priustáleníaurčenívýškutejtonáhradysvojimprocesnýmpostupomarozhodnutímznemožnilžalobcovi

realizáciu jeho procesných práv do tej miery, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

34. Pojem bolestné je vlastne synonymom pojmu náhrada za bolesť. Náhrada za bolesť je finančná
čiastka, ktorá je jednorazovo poskytnutá za bolesť, teda za ujmu spôsobenú poškodením na zdraví,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Bolestné sa teda poskytuje za bolesti spôsobené

poškodením na zdraví, jeho liečením a/alebo odstraňovaním jeho následkov. Základom pre určenie
výšky bolestného je lekárske posúdenie, ktoré vychádza zo zásad stanovených v zákone č. 437/2004
Z.z; poškodenie na zdraví sa hodnotí bodovým spôsobom podľa určených sadzieb. Vo všeobecnosti je
odškodnenie za bolesť stanovené lekárom a ohodnotené počtom bodov podľa sadzieb ustanovených
v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z.. Náhrada za bolesť sa teda poskytuje výlučne na základe

odborného lekárskeho posudku. Lekársky posudok preukazuje, že poškodený utrpel zranenia, s ktorými
sa spája náhrada za bolesť. Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Posudzujúci lekár je lekár, ktorý
naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Lekársky posudok slúži ako podklad
pre uplatnenie náhrady za bolesť. Posudzujúci lekár hodnotí bolesť tým, že prideľuje jednotlivým

zraneniam poškodeného zodpovedajúci počet bodov. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovenévpríloheč.1vI.aIII.častizákona. Deliasapodľačastíľudskéhotela,ktoréhosabolesťtýka
(hlava, oko, ucho, zuby a jazyk, krk, hrudník, brucho, chrbtica, panva, horná končatina, dolná končatina,
poranenie nervovej sústavy a ostatné druhy poranenia). Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa
hodnotí akútna fáza bolesti. Akútna bolesť je akútna fáza ochorenia, ktorá trvá krátku dobu, po dobu

niekoľkých hodín, dní, či týždňov.

35. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, v prípade, ak súd prvej inštancie mal pochybnosti
o záveroch lekárskeho posudku predloženého žalobcom, bol o tejto skutočnosti povinný informovať
strany sporu a umožniť im, aby sa k tejto otázke vyjadrili, prípadne navrhli o tejto (spornej) otázke

ďalšie dokazovanie. V prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného
v lekárskom posudku, môžu v konaní pred súdom strany sporu požiadať napr. o vydanie znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu, resp. môžu súdu predložiť vlastný znalecký posudok.

36. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval a bez riadneho preukázania skutkových tvrdení

žalovaným (pri absencii akéhokoľvek preukázania odborného posúdenia zo strany žalovaného), si tieto
skutkové tvrdenia žalovaného bez davšieho v celom rozsahu osvojil. Takýto postup súdu prvej inštancie
odvolací súd považuje za nesprávny, a to o to viac, že v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba
aj náležité vysvetlenie kritérií a úvah, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal ohľadne spochybnenia
správnostizáverovbodovéhoohodnoteniavykonanéhoošetrujúcimlekáromžalobcuakoosobyodborne

spôsobilej. Zo záverov ošetrujúceho lekára žalovaného nevyplynuli dôvodné pochybnosti o ich vecnej
správnosti a odbornej úrovni alebo o osobnej nezaujatosti daného lekára.37. Uvedené závery majú v preskúmavanej veci ten dôsledok, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o
výške bolestného nemožno považovať za správne, keď bolo vydané na základe procesného postupu
vykazujúceho nedostatky vedúce k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej

inštancie, napriek existencii odborného lekárskeho posudku predloženého žalobcom, bez toho aby
uviedol stranám sporu, že tento považuje za nesprávny resp. nedostatočný a výlučne len na základe
tvrdenia žalovaného (nepodloženého odborným vyjadrením), hoci pokiaľ ide o výšku bolestného, nemal
na zmenu tohto hodnotenia k dispozícii riadny skutkový základ, nakoľko stanovenie rozsahu poškodenia
zdravia žalobcu a od toho sa odvíjajúcej výšky bolestného je odbornou znaleckou otázkou a nie vecou

voľnej úvahy súdu, podradil zranenie žalobcu pod inú položku s iným bodovým ohodnotením ako to
urobil ošetrujúci lekár. Napadnutý rozsudok v časti určenia rozsahu poškodenia zdravia žalobcu a z toho
vyplývajúceho bodového ohodnotenia bolestného preto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Vzhľadom na neudržateľné ustálenie výšky bolestného potom nezostáva odvolaciemu súdu
iné, než zrušiť rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti.

38. Na základne vyššie uvedeného možno zhrnúť, že odvolací súd, po starostlivom posúdení všetkých
relevantných skutkových a právnych otázok, významných pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého
rozsudku, dospel so zreteľom na odvolacie námietky žalobcu k záveru, že v preskúmavanej veci boli
naplnené dôvody na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
nemožno napraviť v odvolacom konaní, nakoľko rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto
stavu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť
všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania
správnosti nových skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel. Posúdenie

podstaty veci po skutkovej i právnej stránke v rámci dvojinštančného súdneho konania je v tomto
prípade,vzhľadomnaokolnostiveci,súčasťouprávanasúdnuochranuaspravodlivýproces,adôsledné
rešpektovanie práva na spravodlivý proces oboch strán sporu možno v preskúmavanej veci dosiahnuť
iba kasačným rozhodnutím.

39. Preto, keď procesný postup súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o uloženie povinnosti zaplatiť náhradou
za bolesť je zaťažený vadami majúcimi za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces,
odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom spor opätovne prejedná,
vychádzajúc zo záväzného právneho názoru, že v danej veci hoci boli inak splnené všetky predpoklady

pre priznanie bolestného žalobcovi, bude sa opätovne zaoberať výškou náhrady za bolesť a po vykonaní
dôkazov vo vzťahu k tejto otázke (za podmienok § 207 CSP a tiež § 253 CSP), nanovo ustáli skutkový
stav veci a znovu rozhodne vo veci samej, pričom výšku priznanej náhrady aj náležite odôvodní.

40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396

ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).