Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 91Odi/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123220098
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123220098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS,

s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený: 1. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, 2. ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., Floriánska č. 19, 040 01 Košice,
IČO: 45 948 868, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Slov. C. XXX/XX, XXX XX
D., zastúpený JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške súd rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 24.11.2023 žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného na základe
uznesenia sp. zn. 26Odk/283/2022, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých svojich záväzkov v rozsahu
v akom neboli uspokojené v konkurze. Zároveň žalobca žiadal súd o priznanie náhrady trov konania
v plnom rozsahu.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že zrušenia oddlženia sa domáha z dôvodu, že žalovaný nemal pri
oddlženípoctivýzámer(včasepodanianávrhunebolplatobneneschopný,keďmaldostatočnýpríjemna
postupnúúhradusvojichzáväzkovazosprávaniasadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,že
úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh) a z dôvodu,
že žalovaný po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok neprejavil úprimnú snahu o
vyriešenie svojich záväzkov, čím vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru.

Skutková a právna argumentácia žalobcu:

I. Aktívna legitimácia žalobcu:

Oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia vyplýva žalobcovi z § 166f ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZKR“).
Spor medzi stranami konania, opísaný v žalobe, je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného

konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol vedený Okresným
súdom Košice I, pod sp. zn. 26OdK/283/2022 (ďalej „konkurz“). Žalobca je veriteľom žalovaného na
základe Zmluvy o úvere č. 2000052527, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej
vyplývajúca pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.1.2020 uzavretejmedzi spoločnosťou Zinc Euro, a. s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o. ako postupníkom postúpená na žalobcu. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená vo výške 1.913,96
Eur, z toho istina vo výške 1.515,44 eur. Žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko

je dotknutým veriteľom, ktorý si svoju oprávnenú pohľadávku voči žalovanej riadne a včas prihlásil do
konkurzného konania a jeho pohľadávka nebola v konkurznom konaní popretá a nebola v konkurznom
konaní uspokojená.

II. Nepoctivý zámer žalovaného:

Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady
„nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm.
f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho
veriteľa) a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú

snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný nebol
v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný bol v čase vyhlásenia konkurzu zamestnanou
osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných
veriteľov. Zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach vo výške 20 – 30 Eur uspokojovať
pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať

svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich
dlhov. Ako dôvody, ktoré vyvracajú platobnú neschopnosť žalovaného žalobca uvádza, že pred podaním
žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu na preukázanie poctivého zámeru, ktorou žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému. Žalovaný napriek
výzve neprejavil nielenže úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu

nereagoval. Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje
platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po
lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za
platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň
podotýka, že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda

z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR,
nakoľko splnenie týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním
navodiť, aj keď skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je
nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak
je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka
bol stav platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať
svojedlhyniezdôvoduobjektívnejnemožnosti,nakoľkodosahovalpríjem,alezvlastnéhosubjektívneho
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva.
Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a

rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za
poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným.
Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto
konanie nemôže požívať právnu ochranu. Rímske právo zakotvovalo zásadu „nemo turpitudinem suam

allegare potest“, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania.
Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy sa rozumie také správanie sa subjektov práva,
ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo
vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje
istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku

poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. Filozoficky sa tak inštitút zákazu zneužitia práva
hlási k aristotelovskej slušnosti ako korektívu príliš tvrdej aplikácie zákona. Konanie opísané vyššie by
sa mohlo hodnotiť nielen ako zjavné zneužitie práva, ale ako i konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Konaniu v rozpore s dobrými mravmi nie je možné poskytnúť právnu ochranu, ale naopak odoprieť, ktorý
postup je právne záväzný v dôsledku ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Žalobca

v závere svojej argumentácie poukazuje, že ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR uvádza demonštratívny
výpočet nepoctivého zámeru a v prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorej zákonom stanovenej
formy nepoctivého zámeru sa tento prezumuje a preto je na dlžníkovi, aby preukázal svoj poctivý zámera teda dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, uviedol objektívne dôvody,
pre ktoré nie je v jeho možnostiach uspokojovať a riešiť svoje dlhy.

III. Nevynaloženie úprimnej snahy po podaní návrhu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností:

Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek
tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho
životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie

konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Zo strany žalovaného nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by
pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím
inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť
svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to
žalobca preukázal vyššie. Oddlženie je určené (v zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre špecifickú

skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do
ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však
nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem,
môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie
oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

Žalobca má za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. S poukazom na
citované zákonné ustanovenie je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy
v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci
len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalovaný tak naplnil skutkovú podstatu nepoctivého

zámeru, keď neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné
ustanovenie.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že voči
žalovanému boli pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vedené exekučné konania, zároveň

mimosúdne vymáhal pohľadávku od žalovaného žalobca. Nepriaznivá finančná situácia bola neúnosná
a preto jediným riešením pre žalovaného bolo vyhlásiť osobný bankrot. Žalovaný zastáva názor,
že jednoznačne spĺňal podmienky platobnej neschopnosti. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie
žalovaný ako dlžník vynaložil snahu a úsilie k tomu, aby zákonným spôsobom riešil svoju situáciu a
mohol normálnym spôsobom žiť bez obáv o svoju rodinu. Poskytoval požadovanú súčinnosť, dostavil

sa do kancelárie správcu a zodpovedal na všetky dotazy týkajúce sa prebiehajúceho konkurzného
konania. Niekoľkokrát so správcom komunikoval telefonicky. V návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol
všetok majetok, ktorý bol v jeho vlastníctve v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný
konal v súlade s ustanovením § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Názor žalobcu, v zmysle ktorého sa poctivý zámer preukazuje

čiastočným uhrádzaním dlžnej sumy v medziach možností a schopností dlžníka považuje za nesprávny
a v rozpore s hlavným zámerom oddlženia. Príslušná kancelária Centra právnej pomoci ako aj súdom
ustanovený správca ubezpečili žalovaného, že po vyhlásení konkurzu je pohľadávka nevymáhateľná
a žalovaný ako oddlžený dlžník nie je povinný uhrádzať už žiadnu dlžnú sumu. V podanej žalobe
žalobca uvádza, že žalovaný neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel, alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu a napriek tomu, že o ustanovenie § 166 ods. 2
písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
žalobca opiera samotnú žalobu, neuviedol ani zmienku o tom o akú informáciu ide, čo len preukazuje
všeobecne formulovaný žalobný návrh, ktorý je nedôvodný. Žalovaný ďalej uviedol, že samotný žalobca
ani nie je vlastníkom pohľadávky, nakoľko pri postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka už

premlčaná a zároveň pri postúpení neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú
legitimáciu. Poukázal na to, že pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
sa vyžaduje pri postúpení pohľadávky, aby podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách boli
splnené ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, teda v čase postupovania pohľadávky.

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcejpísomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Keďže žalobca nesplnil vyššie uvedené

podmienky, pohľadávku nadobudol v rozpore so zákonom a preto nemá v danom konaní aktívnu vecnú
legitimáciu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd zamietol žalobný návrh v
celom rozsahu ako nedôvodný a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania.

4.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav.

5. Medzi Zinc Euro, a. s. ako sprostredkovateľom a žalovaným ako žiadateľom bola dňa 11.4.2018
uzavretá sprostredkovateľská zmluva, ktorou žalovaný splnomocnil Zinc Euro, a. s. uzatvoriť v jeho
mene zmluvu o pôžičke vo výške 2.000 eur, s dĺžkou splácania 48 mesiacov, celkovou výškou mesačnej
splátky 75,56 eur a dátumom splatnosti splátok k 22. dňu v mesiaci.

6. Medzi žalobcom ako postupníkom a Zinc Euro, a. s. ako postupcom bola 14.1.2020 uzavretá Zmluva
o postúpení pohľadávok, pohľadávka bola na žalobcu postúpená vo výške 1.913,96 Eur, z toho istina
vo výške 1.515,44 eur.

7. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica bol v upomínacom konaní vydaný platobný

rozkaz sp. zn. 25Up/1491/2020 zo dňa 25.8.2020, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu istinu 1.913,96 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 1.515,44 Eur od 1.11.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 385.37 Eur od
1.11.2019 do zaplatenia; platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 17.9.2020.

8. Z pripojeného konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26Odk/283/2019
súd zistil, že dňa 21.9.2022 podal žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Uznesenie Okresného súdu
Košice I č.k. 26Odk/283/2022-21 z 29.9.2022, nadobudlo právoplatnosť 6.10.2022, vo výroku, ktorým
bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a vo výroku, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zo

zoznamu veriteľov vyplýva, že žalobca bol jedným zo 6-tich veriteľov. Zo zoznamu aktuálneho majetku
a zoznamu majetku väčšej hodnoty vyplýva vyhlásenie žalovaného, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
ani hnuteľné veci. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že na žalovaného
bolo vedené tri exekúcie. Zo správy o stave konkurzného konania ustanoveného správcu súd zistil, že
vykonaným šetrením nebol zistený žiadne majetok, ktorý by pokryl náklady konkurzu a že žalovaný bol

poučenýozákonnýchustanoveniachsúvisiacichskonkurzom,opodmienkachoddlženiaaonásledkoch
preukázanie nepoctivého zámeru. Zo zoznamu pohľadávok, ktorý predložil správca súd zistil, že do
konkurzu prihlásili pohľadávky dvaja veritelia - TATRA banka, a. s. (pohľadávka 577,16 Eur, pohľadávka
14,00 Eur, pohľadávka 2.355,86 Eur, pohľadávka 704,78 Eur, pohľadávka 629,02 Eur, pohľadávka
457,10 Eur, pohľadávka 454,00 Eur, pohľadávka 3.758,31 Eur, pohľadávka 2.348,99 Eur); Všeobecná

úverová banka, a.s. (pohľadávka 466,54 Eur, pohľadávka 1.015,23 Eur). Po preskúmaní pomerov
žalovaného, potom ako správca zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, došlo
k skončeniu konkurzu v zmysle § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že od 1.5.2013 do 4.9.2020 bol žalovaný zamestnaný
v AGRO DRUŽSTVO LETANOVCE, od 1.6.2021 do 9.7.2021 v LuPaStav, s. r. o., od 19.1.2022 do
30.4.2022 v AGRO DRUŽSTVO LETANOVCE, od 1.5.2022 do súčasnosti v Družstve Letanovce.

10. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň

jeden peňažný záväzok. [§ 3 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“)]

11. (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia
konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky

z podnikateľskej činnosti. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh
na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanieexekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok .[§ 166 ods. 1,
3 ZoKR]

12. (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu
alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej
rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné

rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam
sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť.
Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. [§ 166f ods. 1,
2, 4 ZoKR]

13. (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovia
veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil
iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo

začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol
aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne
vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá
poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo

s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide
o dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

(3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti
mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako
vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné
životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka,
ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne

zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu
sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma. [§ 166g ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZoKR]14. (8) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. [§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov]

15. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.“
[§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov]

16. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 26Odk/283/2022-21 z
29.9.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.10.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, že
žalovaný ako dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu
v akom nebudú uspokojené v konkurze

17. Sporné medzi stranami sporu bolo, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný ako veriteľ žalovaného
a následne pre rozhodnutie vo veci preukázanie skutkových tvrdení žalobcu, že žalovaný nemal pri
oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa
§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR (dlžník nebol platobne
neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania
žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci
svojich možností a schopností podľa § 166g ods. 1 ZoKR.

18.Vovzťahukaktívnejvecnejlegitimácii,súd uvádza,žetútomaljednoznačnepreukázanú.Platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn.
25Up/1491/2020 zo dňa 25.8.2020, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do
15 dní od doručenia platobného rozkazu istinu 1.913,96 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
1.515,44 Eur od 1.11.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 385.37 Eur od 1.11.2019

do zaplatenia; platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 17.9.2020. Súd sa preto z uvedeného dôvodu
bližšie nezaoberal námietkami žalovaného, že žalobca nie je vlastníkom pohľadávky, že pri postúpení
pohľadávky bola postúpená pohľadávka už premlčaná a že pri postúpení neboli splnené podmienky pre
platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, na základe čoho žalobca
nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

19. Vo vzťahu k preukázaniu skutkových tvrdení súd uvádza, že ustanovenia o skúmaní nepoctivého
zámerubolizavedenédoZoKRažúčinnosťouzákonač.377/2016Z.z.,tedadňa1.januára2017(ktorým
bol predmetný ZoKR novelizovaný). Súd pri posudzovaní nepoctivého zámeru preto musí vychádzať iz okolností, ktoré nastali ešte pred zavedením tohto inštitútu. Ide vlastne o ex post kontrolu poctivého
zámeru dlžníka, ktorú môže voči dlžníkovi iniciovať v zásade každý veriteľ dotknutý oddlžením. Uvedené
vyslovene vyplýva z ustanovení upravujúcich zrušenie oddlženia pre nepoctivý záver, napr. v § 166g

ods. 2 písm. e), g) a h) ZoKR. V predmetných ustanoveniach sa spomína iba formulácia ,,zo správania
sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať“, čo svedčí o tom, že zo strany zákonodarcu nebolo
stanovené žiadne ohraničenie ohľadne skúmania správania sa dlžníka. Uvedené znamená, že súd
je oprávnený skúmať spätne správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie bez nejakého
časového obmedzenia do minulosti. Avšak tu je potrebné podotknúť, že správanie dlžníka môže súd

posudzovať za obdobie v rozsahu námietok dotknutého veriteľa a zisteného skutkového stavu v každom
prípade individuálne s prihliadnutím na dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka, či jeho
zadlženie a na ne/možnosť uspokojenia pohľadávky dotknutého veriteľa. Toto obdobie posudzovania
správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou
lehotou. Pri opačnom názore by zavedená právna úprava nepoctivého zámeru dlžníka nemohla napĺňať
účel, pre ktorý bola prijatá, nemohla by byť aplikovateľná na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou

novely zákona č. 377/2016 Z.z., a zároveň by žiadnym spôsobom nebola zabezpečená ochrana
veriteľa, čím by na druhej strane nemohol byť v týchto prípadoch bez rozumného dôvodu postihnutý
nepoctivý zámer dlžníka spojený s jeho oddlžením. Zároveň nie je ani daná ucelená a konečná definícia
nepoctivého zámeru, pričom okrem príkladmo vymenovaných správaní za správanie s nepoctivým
zámerom možno vo všeobecnosti považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť

jeho úprimnú snahu riešiť svoj dlh/dlhy podľa svojich možností a schopností, a ktorého dopadom je
neuspokojenie pohľadávky veriteľa/veriteľov bez vážneho, akceptovateľného dôvodu (takým dôvodom
by mohol byť napr. vážny zdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a nevlastní
majetok dostatočnej hodnoty, pričom sa predtým účelovo nezbavil svojho iného majetku). Teda podľa
vyššie uvedeného sa skúmajú okolnosti/ správanie dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení dlžníka, ale

aj tie, ktoré nastali ešte pred podaním takéhoto návrhu, t.j. do minulosti.

20. Pri posudzovaní nepoctivého zámeru je teda podľa súdu potrebné sa sústrediť predovšetkým
na ekonomické správanie sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po
jeho podaní. Rozhodujúce je však skutkové tvrdenie žalobcu – vymedzenie konkrétneho správania sa

žalovaného dlžníka – v žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania
sa dlžníka je potrebné zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník priviedol úmyselne do
stavu platobnej neschopnosti, prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti (nedbanlivostne),
či neuhradenie záväzku veriteľa nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť iného veriteľa),
teda z akých dôvodov neuhradil veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť, či cieľom jeho

ekonomického správania bola úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich
zárobkových možností (napr. zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti), či sa
nezbavoval účelovo svojho majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa alebo pre
vedenie vlastného súkromného života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a záväzky), či
nerozširoval bez rozvahy svoje dlhy a pod. Je potrebné teda posúdiť, či žalobcom namietnuté správanie

dlžníkamožnovyhodnotiťtak,žesaúmyselneprivodildoplatobnejneschopnosti,čicielenevyvolalsvoju
nemajetnosť alebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol.

21. Súd zároveň podotýka, že je nutné rozlišovať ako ZoKR definuje poctivý zámer a nepoctivý zámer,
nakoľko každý z nich je v ZoKR vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ

čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak takmer všetky skutkové podstaty
uvedené v § 166g ods. 2 ZoKR sa zameriavajú na správanie dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru
dlžníka podľa § 166f ZoKR vo vzťahu k jednotlivým príkladmo vymenovaným skutkovým podstatám

nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZoKR ťaží veriteľa - žalobcu. Bezpochyby je zrejmé, že v
predmetnom ustanovení sa neuvádza žiadne časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou, ktorá
by súd obmedzovala pri posudzovaní poctivosti zámeru dlžníka spätne pred podaním návrhu na jeho
oddlženie konkurzom v rámci konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na druhej strane
dôkazné bremeno preukázania, že dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal,

ťaží žalovaného dlžníka a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu na oddlženie.

22. V predmetnej veci podľa súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania nepoctivého
zámeru dlžníka ako žalovaného, že pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivéhozámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR (v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt
správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR

(v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa).

23. V zmysle citovaných ustanovení ZoKR spočíva bremeno dôkazu, že dlžník mal nepoctivý zámer na

žalobcovi.

24. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nepoctivého zámeru žalovaného ako dlžníka v
predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že žalovaný neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
t.j. nepoctivý zámer odôvodnil zákonným ustanovením § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR súd uvádza, že

tieto skutkové tvrdenia nemal v spore preukázané. Súdu nie je známe, v čom má spočívať uvedené
úmyselne konanie – v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviesť nepravdivú dôležitú
informáciu alebo neuviesť dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel
vedieť, že ide o dôležitú informáciu (o zatajenie alebo neuvedenie akej informácie zo strany žalovaného
má ísť), žalobca ju konkrétne skutkovo nevymedzil.

25. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nepoctivého zámeru žalovaného ako dlžníka v
predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že žalovaný nebol v čase
podania návrhu platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel
vedieť a tým úmyselne naplnil znaky platobnej neschopnosti, t.j. nepoctivý zámer žalovaného odôvodnil

zákonným ustanovením § 166g ods. 2 písm. f/ ZoKR súd uvádza, že ani tieto skutkové tvrdenia nemal
v spore preukázané. V priebehu konania mal síce súd preukázané, že žalovaný mala v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu pravidelný príjem (aj v čase pred podaním návrhu, a aj v súčasnosti
– lustrácia v Sociálnej poisťovni), súd sa však nestotožňuje s názorom žalobcu, že tieto skutočnosti
bez ďalšieho preukazujú, že preto nebol platobne neschopný. S poukazom na definíciu platobnej

neschopnosti fyzickej osoby obsiahnutú v § 3 ods. 1 ZoKR je zrejmé, že žalovaný nebol schopná
plniť 180 dní po splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť
žalovaného potvrdzujú tieto skutočnosti: mal dlhy po splatnosti voči 6-tim veriteľom; z indikatívnej
informácie z Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že na žalovaného bolo vedené tri exekúcie; zo
zoznamu pohľadávok, ktorý predložil správca do konkurzu boli v konkurze prihlásené pohľadávky

dvoch veriteľov – E. F., G. (pohľadávka 577,16 Eur, pohľadávka 14,00 Eur, pohľadávka 2.355,86 Eur,
pohľadávka 704,78 Eur, pohľadávka 629,02 Eur, pohľadávka 457,10 Eur, pohľadávka 454,00 Eur,
pohľadávka 3.758,31 Eur, pohľadávka 2.348,99 Eur), Všeobecná úverová banka, a.s. (pohľadávka
466,54 Eur, pohľadávka 1.015,23 Eur). Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle oznamu o zrušení
konkurzu ustanoveného správcu konkurznej podstaty, ktorý pri šetrení vychádzal zo zoznamu majetku

dlžníka, informácii podaných dlžníkom a zo súčinnosti poskytnutých tretími osobami, došlo k zrušeniu
konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

26. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu, ohľadne nepoctivého zámeru žalovaného ako dlžníka v
predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že zo správania sa dlžníka pred

podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého
veriteľa, t.j. nepoctivý zámer odôvodnil zákonným ustanovením 166g ods. 2 písm. h) ZKR súd uvádza,
že tieto skutkové tvrdenia nemal v spore preukázané. Súdu nie je známe, v čom má spočívať uvedené
úmyselne konanie žalovaného – poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa (o aké
zvýhodňovanie alebo poškodzovanie veriteľa zo strany žalovaného má ísť), žalobca ju konkrétne

skutkovo nevymedzil. Nebolo preukázané, že žalovaný úmyselne prevádzal hnuteľné alebo nehnuteľné
veci na iné osoby viedol vlastný súkromný život nad svoje možnosti s prihliadnutím na príjmy príp.
vykonával nejaké iné úkony v smere poškodiť alebo zvýhodniť jedného veriteľa na úkor iného veriteľa.

27. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, ohľadne nevynaloženia úprimnej snahy zo strany

žalovanej riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, t.j. nepoctivý zámer žalovaného odôvodnil vyvrátením
skutkovej podstaty zákonného ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, súd uvádza, že dôkazné bremeno
preukázania, že dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal ťaží žalovaného dlžníka
a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu na oddlženie.28. V priebehu konania mal súd preukázané, že žalovaný mal v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu pravidelný príjem v nie veľkej sume (aj v čase pred podaním návrhu, a aj v súčasnosti), súd

sa však nestotožňuje s názorom žalobcu, že tieto skutočnosti bez ďalšieho preukazujú, že preto nebol
platobne neschopný. Súd opakovane poukazuje na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby
obsiahnutú v § 3 ods. 1 ZoKR je zrejmé, že žalovaný nebol schopný plniť 180 dní po splatnosti iný
svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť žalovaného potvrdzujú skutočnosti:
mal dlhy po splatnosti voči 6-ticm veriteľom; z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii

vyplýva, že na žalovaného bolo vedené tri exekúcie; zo zoznamu pohľadávok, ktorý predložil správca
do konkurzu boli prihlásené pohľadávky dvoch veriteľov – E. F., G. (pohľadávka 577,16 Eur, pohľadávka
14,00 Eur, pohľadávka 2.355,86 Eur, pohľadávka 704,78 Eur, pohľadávka 629,02 Eur, pohľadávka
457,10 Eur, pohľadávka 454,00 Eur, pohľadávka 3.758,31 Eur, pohľadávka 2.348,99 Eur), Všeobecná
úverová banka, a.s. (pohľadávka 466,54 Eur, pohľadávka 1.015,23 Eur). Zároveň súd poukazuje na to,
že v zmysle oznamu o zrušení konkurzu ustanoveného správcu konkurznej podstaty, ktorý pri šetrení

vychádzal zo zoznamu majetku dlžníka, informácii podaných dlžníkom a zo súčinnosti poskytnutých
tretími osobami, došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu. Žalovaný podľa súdu prejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, zároveň bol a je zamestnaný, mal pravidelný príjem. Cieľom ekonomického správania
žalovaného bola teda úprimná snaha dlh hradiť zo svojho zdroja príjmov, v rámci svojich zárobkových

možností – zo zamestnania, a svojho majetku sa nezbavoval účelovo pre zvýhodnenie iného veriteľa (iný
finančne hodnotný majetok nemal). Ako vyplýva zo správy správcu konkurznej podstaty k speňaženiu
majetku žalovaného nedošlo, pretože konkurzná podstata nepokryla ani náklady konkurzu. V tomto
prípade podľa názoru súdu teda zo správania žalovaného nevyplývalo, že po podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu nemal snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností, nebolo ani

preukázané, že veriteľovi resp. správcovi neposkytol potrebnú súčinnosť, naopak bol zamestnaný, mal
zabezpečený zdroj príjmov, bol zaradený v spoločnosti. Žalobcom tvrdenú skutočnosť samu o sebe
(žalovaný je dlžný finančné prostriedky, má pravidelný mesačný príjem a aj po oddlžení má mať
povinnosť alebo snahu sa správať tak, aby si plnil svoje záväzky vo vzťahu k žalobcovi) súd pokladá za
zjavne rozpornú so zákonom o konkurze a vyrovnaní.

29. V neposlednom rade, v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil vyššie uvedené okolnosti
právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe ZoKR týkajúce sa
oddlženiaformouosobnéhobankrotu.Ustanoveniaopoctivomzámerepretosmerujúktomu,abypoctivý
zámer nebol posudzovaný mechanicky, ale bol vedený kritériami úvah prísnejšieho a miernejšieho

posudzovania od prípadu k prípadu a najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti,
pričom súd sa priklonil aj k miernejšiemu posúdeniu okolnosti na stranu žalovaného aj z dôvodu, že
žalovaný dosiahol iba základné vzdelanie (166g ods. 4 ZoKR).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu zamietol.

31. Vo vzťahu k návrhom žalobcu, na vykonanie dokazovania v smere zistenia majetku žiadosťou
o informáciu od dopravného inšpektorátu, centrálneho registru účtov, úradu geodézie, kartografie
a katastra súd uvádza, že tieto skutočnosti mal jednoznačne preukázané z vykonaného dokazovania,
nebolo potrebné nanovo zisťovať skutočnosti známe z konkurzného spisu a správy správcu konkurznej

podstaty.

32. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255
ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Košice. [§ 362 ods.
1 CSP].V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)].

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1
CSP].

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.