Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoEk/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201676
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8814201676.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., o vymoženie 1.924,35 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorsky úrad, Zámocká 30, Bratislava (pôvodne vedená
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60 Bratislava), o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Er/170/2014-23 zo dňa 02.10.2023, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd I. inštancie) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

I. Exekúciu EX 2696/14 vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava z a s t a v u j e.
II.Priznáva súdnemuexekútorovinároknanáhradutrovkonaniavočioprávnenémuvrozsahu100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému,
PhD., Exekútorsky úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy 1.924,35 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť mu túto
sumupreukazovalrozhodcovskýmrozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 01960/13 zo dňa 14.06.2013, ktorý sa stal právoplatným
dňa 01.07.2013 a vykonateľným dňa 04.07.2013. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.04.2014
začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie sumy 1.924,35 eur s príslušenstvom.

4. Podľa § 243f ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa
odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa
ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto

zákona odkladajú.5. Podľa § 243f ods. 4, ods. 5 a ods. 6 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

6. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, účinného od 01.04.2017, ak tento zákon

v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený

opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Dňa 24.03.2016 zo strany súdneho exekútora bolo tunajšiemu súdu postúpené doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré oprávnený doručil súdnemu
exekútorovi dňa 21.01.2016.

10. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

11. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f
nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej
musí oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uplynula
dňa 22.01.2016.

12. S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd I.
inštancie prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do
22.01.2016 priamo na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý
doplnenie návrhu potom postúpil súdu.

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd I. inštancie zaviazal k náhrade trov oprávneného,
nakoľko tento zavinil neúspešnosť exekučného konania, keď nepredložil požadované náležitosti, na
podklade ktorých by mohla byť exekúcia vedená.

14. K tomuto uzneseniu súdu I. inštancie bolo vydané opravné uznesenie pod č.k. 13Er/170/2014-68 zo
dňa 03.06.2025, v ktorom súd I. inštancie rozhodol tak, že:

O p r a v u j e vyhotovenie uznesenia, č. k. 13Er/170/2014 - 23 zo dňa 02.10.2023, v časti poučenia, takto:
„....Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho

súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §
127ods.1 CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
( § 363 CSP)...“

Vo zvyšnej časti ostáva vyššie uvedené uznesenie nezmenené a toto uznesenie tvorí jeho súčasť.

15. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podal odvolanie oprávnený (označené ako sťažnosť), ktorý súd
podľa obsahu posúdil ako odvolanie proti uzneseniu súdu I. inštancie zo dňa 02.10.2023.16. Uznesenie súdu I. inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním oprávnený a to z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku, teda že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

17. Uviedol, že považuje uznesenie súdu I. inštancie za nepreskúmateľné, pričom v súlade s § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku mal súd v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal. Odôvodnenie
uznesenia uvedené zákonom stanovené podmienky nespĺňa. V rámci svojej argumentácie oprávnený
poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra

1994, séria A, č. 303-A, Komisie, stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č.
18390/91 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. i ÚS 226/03 z 12. mája 2004. Oprávnený sa nestotožňuje
ani s názorom súdu vyjadrenom v odôvodnení napadnutého uznesenia a poukazuje na skutočnosť,
že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnej, kde hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským. Uvedená skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému

súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom oprávnený všetky
rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo
samotného exekučného spisu. V tomto smere oprávnený poukázal na znenie § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

18. Oprávnený je ďalej toho názoru, že novela Exekučného poriadku, ktorá sa týka doplnenia návrhov
na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje
na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Vzhľadom na uvedené má za to, že ustanovenie §
39 ods. 4 Exekučného poriadku na dané exekučné konanie nemožno aplikovať, keďže hlavný kauzálny
vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže povinná v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení

zmenky prehlásila, že peňažné prostriedky žiada poskytnúť na výkon podnikania.

19. Pokiaľ by sa súd druhej inštancie neuspokojil s vyššie uvádzanou argumentáciou, oprávnený si
dovoľuje si poukázať na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen
exekučný titul a zmenku, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Má za to,

že svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods.
4 Exekučného poriadku si splnil, čo konštatoval i Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí
č. k. 43CoE/142/2017-45 zo dňa 19.04.2017.

20. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 Civilného sporového poriadku v platnom znení

uznesenie súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

22. Krajský súd Prešove ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným
skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné, preto rozhodnutie súdu I. inštancie zo dňa 02.10.2023 v znení opravného uznesenia zo dňa
03.06.2025 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s jeho

odôvodnením.

23. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 01.02.2014 bola u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie. Dňa 03.03.2014 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn. SR 01960/13 zo dňa14.06.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2013 a vykonateľnosť
dňa 04.07.2013.

24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 17.06.2011, na
základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 800 eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť
o zvýšený poplatok v sume 700 eur (celkovo vrátiť sumu 1500 eur) v 12 mesačných splátkach po
125 eur, počnúc dňom 25.07.2011 a ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Predmetný právny vzťah bol zabezpečený zmenkou č. XXXXXXXXX vystavenou na meno povinnej zo
dňa 20.11.2012. Povinná zároveň s oprávneným uzatvorila na samostatnom liste rozhodcovskú zmluvu
zo dňa 17.06.2011, od ktorej Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

25. Súd I. inštancie poverením zo dňa 30.04.2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. vykonaním exekúcie.

26. Dňa 24.03.2016 bolo súdu zo strany súdneho exekútora postúpené podanie oprávneného označené
ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21.01.2016.

27. Následne súd I. inštancie uznesením č. k. 13 Er/170/2014-23 zo dňa 02.10.2023 exekúciu zastavil.

28. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 81 101
Bratislava.

29. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku:

(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.
(2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

(3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
(4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

30. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

31. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

32. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

33. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.34. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

35.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

36. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, zákonodarca stanovil oprávnenému v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Odvolací súd

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II.ÚS 78/05).

37.Oprávnenémutak„exlege“(zákonomč.438/2015Z.z.)vzniklapovinnosťdoplniťnávrhnavykonanie
exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti
povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce

skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že
rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý
ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1

písm. m) Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.

38. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1

Exekučného poriadku do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22 01.2016.

39. V posudzovanom prípade mal odvolací súd z predloženého súdneho spisu preukázané, že
oprávnený doručil pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dňa 21. 01. 2016. Odvolací súd

mal ďalej preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 14.03.2016 dňa
24.03.2016 doručil súdu prvej inštancie oprávneným doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
Až uvedeného dňa teda súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie.

40. V súvislosti s uvedeným a na doplnenie odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 27.10.2016, č. k. II ÚS 774/2016-7, z ktorého cituje „okresný súd v posudzovanej veci
postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §
243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 242f
ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému

súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné
v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh
bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to
najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu navykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu

princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o
skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie (podobne uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
08.11.2016, sp. zn. III. ÚS 752/2016 a zo dňa 13.09.2016, sp. zn. III. ÚS 564/2016).

41.ZcitovanéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRjednoznačnevyplýva,ženávrhnavykonanieexekúcie
je potrebné v lehote 30 dní nielen doplniť, ale návrh je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.01.2016 doplniť
priamo exekučnému súdu (osobne, elektronicky alebo v posledný deň lehoty podanie odovzdať orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť). V posudzovanom prípade bolo doplnenie návrhu doručené súdu prvej
inštancie (až) dňa 24.03.2016 prostredníctvom súdneho exekútora.

42. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
odvolací súd preto považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné. Súd I. inštancie v danej
veci postupoval správne podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Keďže
oprávnenýnedoplnilnávrhnavykonanieexekúcievzákonomstanovenejlehote,súdI.inštanciesprávne
exekúciu zastavil a odvolací súd stotožňujúc sa so závermi súdu I. inštancie, uznesenie súdu I. inštancie

v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

43. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi ním a povinnou
založenom zmluvou o úvere zo dňa 17.06.2011 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že
v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na
zákonnékritériáobsiahnutév§52anasl.Občianskehozákonníka.Občianskyzákonníktotižspotrebiteľa
definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom

konania,ktorýmusípreukazovať,naakýúčelposkytolpovinnejúver.Totooprávnenýakoveriteľvkonaní
nepreukázal. V predloženej formulárovej zmluve o úvere je pod názvom zmluvy uvedené obchodné
meno, sídlo, identifikačné číslo a údaje zápisu v obchodnom registri oprávneného a nasleduje text
zmluvy, v ktorom sú uvedené údaje o dlžníkovi (povinnej) ako obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo
povinnej, údaje zápisu v živnostenskom registri. Zároveň je povinná v zmluve o úvere označená aj ako

fyzickáosobauvedenímjejmena,priezviska,rodnýmčíslom,číslomobčianskehopreukazuabydliskom.
Ďalej sú v zmluve o úvere uvedené údaje o výške úveru s podpisom povinnej ako dlžníka. Ak oprávnený
ako veriteľ uzatváral zmluvu s povinnou ako podnikateľom, nebol dôvod vypisovať aj časť zmluvy o
označení povinnej ako fyzickej osoby, pretože to vyvoláva pochybnosť, či zmluvnou stranou je povinná
ako podnikateľ alebo ako fyzická osoba.

44. Zároveň v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom
zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo
podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi

mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky
normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o
určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh
týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v
prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná - nemal

možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy),
nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

45. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko oprávnený vystupoval v postavení

dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve
je povinná označená IČOm ako aj rodným číslom a ako účel poskytnutia prostriedkov je uvedený výkonpodnikania.Vprípadepochybností,čiideospotrebiteľskúzmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť

preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
Všeobecneznámouskutočnosťousúnekalépraktikyoprávnenéhoaplikovanéprivyplňovanízákladných
údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na interpretačné

ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Oprávnený v konaní
nepreukázal, že úver poskytol povinnej na účel výkonu podnikania. Odvolací súd však opätovne
poukazuje na to, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku má oprávnený vždy, ak sa vymáha nárok zo zmenky a exekúcia

smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt.
Povinnosťou oprávneného v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie je najmä opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

46. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).