Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/206/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208247
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3125208247.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky C. A. B., D. E., nar.
XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom F. XXXX/XX, G. , t.č. bytom v G. na

neznámom mieste a otca H. F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom
F. XXXX/XX, G., v konaní zastúpeného JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom Námestie sv.
Anny 7269/20B, Trenčín, v štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na
zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/102/2025-119 zo dňa 14. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/102/2025-119 zo dňa 14. augusta 2025 p o t

v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Maloletá
A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do dočasnej osobnej starostlivosti matky. Otec dieťaťa je oprávnený

stýkať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, v každom párnom týždni v roku od štvrtka od 17:00 hod.
do nedele do 18.30 hod. s tým, že otec si dieťa vyzdvihne na stretnutie a odovzdá po ukončení stretnutia
matke v stanovenom čase pod schodmi budovy G. samosprávneho kraja, I. J. XXXX/XX G.. II. Toto
neodkladné opatrenie bude trvať najdlhšie do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktoré je vedené Okresným súdom pod sp.zn. 34P/54/2023
alebo do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené tunajším súdom pod sp.zn.
34P/9/2024, podľa toho, ktoré konanie skončí skôr. III. Zrušuje sa neodkladné opatrenie nariadené
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/173/2024 -144 zo dňa 10.02.2025 v spojení s opravným
uznesením č.k. 34P/173/2024 - 153 zo dňa 18.02.2025 potvrdeným Krajským súdom Žilina uznesením
zo dňa 25.06.2025 sp. zn.: 13CoP/94/2025-329. IV. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti určenia vyživovacej povinnosti otcovi sa zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.“

2. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia mal. A., nar.
XX.XX.XXXX do jej dočasnej starostlivosti. Styk otca s maloletou žiadala upraviť tak, že otec maloletej je
oprávnený sa stýkať s mal. A. v každom párnom týždni od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod.
s tým, že otec si dieťa vyzdvihne na stretnutie a odovzdá po ukončení stretnutia matke v stanovenom

čase pod schodmi budovy G. samosprávneho kraja, I. J. XXXX/XX, G.. Zároveň matka žiadala, aby súd
zaviazal otca maloletej prispievať na výživu mal. A. sumou 300 Eur mesačne k rukám matky do 15.dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od podania návrhu. Právo zastupovať a spravovať majetok
maloletého dieťaťa majú obaja rodičia. V návrhu matka maloletej opísala priebeh spoločného bývania
s otcom maloletej a okolnosti, za ktorých opustila spolu s maloletou spoločnú domácnosť. Poukázala

nato, že v spoločnej domácnosti dochádzalo k opakovanej psychickej manipulácii, dehonestácii matky
pred dieťaťom a k narušeniu rodičovskej väzby.

3. Otec žiadal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť s
odôvodnením, že mal. A. je na základe právoplatného neodkladného opatrenia Okresného súdu

Trenčín č.k. 34P/173/2024-144 zo dňa 10.02.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Trenčín č.k. 34P/173/2024-153 zo dňa 18.02.2025 v dočasnej striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v týždenných intervaloch. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené
aj uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoP/94/2025 zo dňa 25.06.2025, v ktorom odvolací
súd konštatuje, že na základe osvedčených skutočností, vzhľadom na prebiehajúce konania o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností dospel i k správnemu záveru, keď maloletú A. dočasne zveril do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poukazuje najmä na závery znaleckého dokazovania, t.j. Znalecký posudok č. 90/2025 (ďalej
len „ZP“) ako hlavný listinný dôkaz, na základe ktorého navrhuje, aby súd vyhovel jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.07.2025. Otec poukazuje na to, že matka dezinterpretuje
subjektívne, čo ZP č. 90/2025 v skutočnosti potvrdil alebo vyvrátil a hodnotí tento dôkazný prostriedok

skreslene,dezinterpretačnevosvojprospechvrozporesrealitou.Otecdieťaťavtomtokonanípoukazuje
na to, že v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, vedenom pod sp.zn. 34P/54/2023
uviedol a doručil súdu svoje stanovisko k obsahu ZP, ktorým otec v celom rozsahu napadol ZP č. 90/2025
ako neobjektívny, nevyvážený, nepreskúmateľný, zavádzajúci, protiprávny, t.j. porušujúci príslušné
ustanovenia zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že s vyjadreniami otca nesúhlasí, považuje
ich za manipulatívne a zavádzajúce. Uvádza, že podrobenie znaleckého posudku analýze umelej
inteligencie nie je vedeckou metódou, a teda nie je relevantná. „Následne matka mal. ešte doplnila

dôkazy k vyjadreniu a predložila mail, ktorým upresnila kolíznemu opatrovníkovi aj súdu, že prídavky na
dieťa poberá ona a o daňový bonus si požiadala. Ďalej predložila potvrdenie Mesta Trenčín, že ona aj
mal. sú prihlásené na trvalom pobyte v G. na adrese F. XXXX/XX, G., a teda nie je pravda, že s mal. sa
odhlásili z trvalého pobytu v meste G. tak ako tvrdil otec mal.“

5. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov a v závere svojej správy uviedol, že trvá na všetkých
vyjadreniach a návrhoch uvedených v správach pre okresný súd. Poukázal na výsledky vyšetrovania
uvedené v Znaleckom posudku č. 90/2025 vyhotoveného znalcom K. A. L. a jeho odporúčania. Návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol schváliť a dočasne zveriť mal. A. do osobnej
starostlivosti matky, upraviť styk otca s maloletou podľa návrhu matky a zaviazať otca na výživné pre

maloletú sumou 250 Eur mesačne.

6. Okresný súd sa oboznámil s návrhom matky, s vyjadrením otca, so správou kolízneho opatrovníka,
so znaleckým posudkom K. L., so znaleckým posudkom C. I., s vyjadrením matky k vyjadreniu otca,
s doplnením dôkazov k vyjadreniu matky, listinami predloženými matkou a s ďalším obsahom spisu

okresného súdu sp. zn. 34P/54/2023 a k nemu pripojenými spismi okresného súdu a zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Okresný súd v odôvodení napadnutého uznesenia uviedol, že maloletá A. má necelé X roky a
pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo stále trvá, ale okresným súdom je pod

sp.zn. 34P/9/2024 vedené ich rozvodové konanie, ktoré nie je skončené. Rodičia dieťaťa nežijú spolu
od 04/2023, kedy matka spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať do zariadenia
núdzového bývania s utajenou adresou a podala na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletej. Z úradnej činnosti súdu je známe, že na okresnom súde sú alebo boli okrem tohto konania
vedené aj ďalšie konania vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.: konanie o úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu sp.zn. 34P/54/2023, konanie o rozvod a úpravu
práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu po rozvode pod sp. zn. 34P/9/2024, konanie o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku počas letných prázdnin sp.zn. 34P/66/2024,
konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zmenu úpravy styku otca s maloletouzúžením styku sp.zn. 34P/81/2024, konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na
striedavú osobnú starostlivosť sp.zn. 34P/173/2024, konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia sp.zn.
34Em/4/2023, konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia sp.zn. 34Em/8/2024, konanie o návrhu

otca na výkon rozhodnutia sp.zn. 34Em/1/2025, konanie o udelenie súhlasu- nezhoda rodičov sp.zn.
34P/67/2025.

8. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že po odsťahovaní sa matky zo spoločnej
domácnosti podala matka dieťaťa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala

zverenia maloletej A. do jej osobnej starostlivosti. Uznesením okresného súdu č.k. 34P/54/2023-24 zo
dňa 02.05.2023 bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka
domáhala ponechania maloletého dieťaťa v jej osobnej starostlivosti do rozhodnutia vo veci samej
a určenia výživného otcovi dieťaťa. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že súd nemal
osvedčenú naliehavosť veci a tiež nemal za osvedčené, že v najlepšom záujme dieťaťa by bolo jeho
zverenie do výlučnej starostlivosti matky v zmysle jej návrhu, keďže až do jej odsťahovania z domácnosti

starostlivosť o maloletú vykonávali obaja rodičia a obaja sa podieľali na starostlivosti. Na základe návrhu
otca bolo potom uznesením okresného súdu č.k. 34P/54/2023-104 zo dňa 18.07.2023 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2023 č.k. 15CoP/100/2023 nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec bol oprávnený stýkať sa
s dieťaťom v každom párnom týždni v roku v utorok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od piatka od 15.00

hod. do nedele do 18.00 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v utorok od 15.00 hod. do 18.30 hod.
a v stredu do 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že otec si vyzdvihne a odovzdá mal. dieťa po ukončení
styku pred OC Max v G.. Po nariadení vyššie uvedeného neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s
maloletou matka tento najprv nerešpektovala a otec sa návrhom na výkon rozhodnutia domáhal výkonu
neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletou. Uvedené konanie bolo vedené okresným

súdom pod sp.zn. 34Em/4/2023. Po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a po začatí konania o
návrhu na výkon rozhodnutia začala matka dodržiavať neodkladné opatrenie a návrh otca na nariadenie
výkonu rozhodnutia bol potom uznesením okresného súdu zo dňa 22.03.2024 č.k. 34Em/4/2023-97
zamietnutý.

9. Uznesením okresného súdu zo dňa 21.06.2024 č.k. 34P/66/2024-51 bolo na návrh otca dieťaťa
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletou počas letných prázdnin
tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s maloletou A. od 22.07.2024 od 08.00 hod. do 28.07.2024 do
18.00 hod. a od 19.08.2024 od 08.00 hod. do 25.08.2024 do 18.00 hod., teda, aby aj otec mal možnosť
tráviť s maloletou súvislejší čas alebo spoločnú dovolenku a pod. Matka dieťaťa opäť nerešpektovala

neodkladné opatrenie, preto si otec dieťaťa podal návrh na výkon rozhodnutia, ktoré konanie bolo
vedené okresným súdom pod sp.zn. 34Em/8/2024. Uznesením okresného súdu zo dňa 17.10.2024 č.k.
34Em/8/2024-88 bolo uvedené konanie o výkon rozhodnutia zastavené v zmysle § 390 písm. d) CMP,
keďže exekučným titulom, ktorého výkonu sa otec dieťaťa domáhal, bola len osobitná úprava styku otca
s maloletou počas letných prázdnin 2024 a uplynutím uvedeného času nastala okolnosť, ktorá spôsobila

zánik danej súdnej úpravy styku, a teda aj zánik uloženej povinnosti povinnej.

10. Okresný súd uviedol, že matka dieťaťa sa potom svojím návrhom domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia na zmenu úpravy styku otca s maloletou tak, že navrhovala upraviť styk otca s
maloletou v párnom týždni v utorok, v sobotu, v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni

v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., teda tak, aby maloletá u
otca vôbec neprespávala, čo by predstavovalo zúženie styku otca s maloletou. Uznesením okresného
súdu zo dňa 30.07.2024 č.k. 34P/81/2024-68 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Žiline zo dňa 23.10.2024 č.k. 13CoP/208/2024-48 súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(na zúženie styku) zamietol a konštatoval, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie

je dôvodný a jeho nariadenie by nebolo v záujme dieťaťa. Okresný súd konštatoval, že maloletá sa s
otcom stretáva, prespáva aj v jeho domácnosti, na jeho domácnosť je zvyknutá.

11. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že následne sa matka bez súhlasu otca
maloletej a bez jeho vedomia presťahovala s dieťaťom z mesta G. do mesta G. a otec dieťaťa sa o

tom dozvedel s odstupom času pol roka až z jej návrhu na súd. Matka odmietla otcovi oznámiť adresu
bydliska aj jeho dieťaťa a adresu svojho bydliska a bydliska maloletej odmieta oznámiť aj okresnému
súdu.Bezvedomiaotcazmenilamaloletejdetskéholekára,prihlásilamaloletúdoňouvybranejmaterskej
školy v G..12. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/173/2024-144 zo dňa 10.02.2025 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/173/2024-153 zo dňa 18.02.2025, potvrdeným

aj Krajským súdom v Žiline uznesením zo dňa 25.06.2025 č.k. 13CoP/94/2025-329, bola neodkladným
opatrením nariadená striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov tak, že o maloletú A. B. bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť matka od nedele v nepárnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele
v párnom týždni v roku do 18.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. od
nedele v párnom týždni v roku od 18.00 hod. do nedele v nepárnom týždni v roku do 18.00 hod. Otec

dieťaťa je povinný po ukončení jeho osobnej starostlivosti o dieťa odovzdať maloleté dieťa matke na
realizáciu výkonu jej osobnej starostlivosti v stanovenom čase pod schodmi budovy G. samosprávneho
kraja, I. J. XXXX/XX, G. a matka je povinná po ukončení jej osobnej starostlivosti o dieťa odovzdať
maloleté dieťa otcovi na realizáciu výkonu jeho osobnej starostlivosti v stanovenom čase pred hlavným
vchodom do Obchodného centra MAX v G.. Toto neodkladné opatrenie bolo nariadené najdlhšie do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej

A., ktoré je vedené okresným súdom pod sp.zn. 34P/54/2023 alebo do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A.
na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené okresným súdom pod sp.zn. 34P/9/2024, podľa toho,
ktoré konanie skončí skôr. Zároveň okresný súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.07.2023 č.k. 34P/54/2023-104 v spojení s uznesením Krajského

súduvŽilinezodňa26.09.2023č.k.15CoP/100/2023.Ponariadenítohtoneodkladnéhoopatreniamatka
tento najprv nerešpektovala a otec sa návrhom na výkon rozhodnutia domáhal výkonu neodkladného
opatrenia o striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp.zn.
34Em/1/2025. Následne bolo šetrením kolízneho opatrovníka zistené, že matka začala rešpektovať
uvedené neodkladné opatrenie a súd na základe späťvzatia návrhu otcom dieťaťa konanie uznesením

č.k. 34Em/1/2025-80 zo dňa 23.07.2025 zastavil.

13. Konanie vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktoré je vedené
okresným súdom pod sp.zn. 34P/54/2023, nie je ešte skončené. V uvedenom konaní boli nariadené
znalecké dokazovania z oblasti psychiatrie a psychológie, ktoré znalecké posudky sú už vypracované a

boli doručené okresnému súdu. Rozvodové konanie sp.zn. 34P/9/2024 tiež nebolo skončené, nakoľko
pre rozhodnutie v rozvodovom konaní bolo tiež potrebné vyčkať na výsledky znaleckého dokazovania.

14. Z aktuálnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.07.2025 vyplynulo, že spisovú dokumentáciu
mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vedie ÚPSVaR Trenčín od roku 2023, kedy bol na žiadosť Okresného súdu

Trenčín dňa 19.04.2023 vykonaný pohovor s otcom maloletého dieťaťa a 20.04.2023 matkou maloletého
dieťaťa. Z matkou predloženého výpisu písomnej komunikácie medzi rodičmi vyplýva, že rodičia spolu
komunikujú výhradne mailami. Komunikácia medzi rodičmi nie je výslovne konfliktná, ale z obsahu
správ vyplýva, že otec čiastočne ignoruje požiadavky, odporúčania matky týkajúce sa zdravotného stavu
maloletej alebo starostlivosti o maloletú.

15. Zo psychiatrického znaleckého posudku vypracovaného C. L. I. ku konaniu vedenému na okresnom
súde pod sp.zn. 34P/54/2023 vyplýva, že u matky nebola psychiatrickým vyšetrením zistená duševná
porucha, duševná choroba, ani porucha osobnosti. Rovnako ani u otca maloletej nebola zistená porucha
alebo duševná choroba, avšak boli u neho zistené abnormálne príznaky v otázkach rodičovských citov

a na úrovní zmýšľania a interpretácie. Znalkyňa nevedela jednoznačne vylúčiť poruchu osobnosti, preto
odporučila realizovať psychologické skúmanie. Ďalej zo záverov psychiatrického posudku vyplynulo, že
psychický stav otca ovplyvňuje jeho správanie, myslenie, emócie vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Bolo
skonštatované, že otec je schopný vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa a nie je pre mal. dieťa
nebezpečný, avšak z dlhodobejšieho hľadiska boli zistené abnormality v jeho prístupe k starostlivosti o

dieťa, ktoré môžu viesť k deformácií v citovom a emocionálnom vývine dieťaťa.

16. Zo znaleckého posudku č. 90/2025 vypracovaného dňa 07.07.2025 znalcom, psychológom K. A.
L. ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp.zn. 34P/54/2023 vyplynulo, že striedavá osobná
starostlivosť o maloletú sa nejaví ako vhodná z dôvodov: nízky vek dieťaťa, konfliktogénny vzťah medzi

rodičmi, emocionálna manipulácia otca maloletej s cieľom ošetriť svoje potreby a vytvoriť priľnutie
maloletej k otcovi a poprieť primárnu vzťahovú väzbu maloletej k matke. Ako ďalšie rizikové faktory
znalec uvádzal neurotizáciu maloletej prostredníctvom vzájomného správania sa rodičov, vzdialenosť
bydliska rodičov, kvôli ktorej by musela maloletá pri striedavej osobnej starostlivosti navštevovať dvematerské školy, čo je pre maloletú zvýšenie nárokov prostredia. Znalec pozoroval u rodičov maloletej
nároky rodičov, aby sa maloletá prispôsobila ich potrebám, čo by však malo byť opačne. Rodičia by
mali viac nazerať na potreby maloletej a uprednostniť tie pred svojimi. Znalec konštatoval (odpoveď

na 14. otázku v ZP), že maloletá prežíva intrapsychický konflikt, ktorý je podnecovaný vyžadovaním
nadmernej emočnej blízkosti maloletej zo strany otca. Maloletá je emocionálne manipulovaná zo strany
otca, ktorý pôsobí v neprospech matky. Otec vytvára veľmi úzke emocionálne vzťahy, s emocionálnou
manipuláciou s cieľom ošetriť svoje potreby, čím neošetruje v aktuálnej rodinnej situácii maloletú ale
seba. Maloletá je danou situáciou preťažená, následne u matky dochádza k agovaniu (uvoľneniu afektu

prostredníctvom správania) a uvoľneniu s následným priblížením k matke. Znalec v znaleckom posudku
odporučil so zameraním na ďalší zdravý fyzický a duševný vývin dieťaťa zveriť maloletú do osobnej
starostlivosti matke a styk s otcom rozšíriť od štvrtku do nedele s prespaním. Podľa znalca vzhľadom
na nízky vek maloletej striedavá osobná starostlivosť vytvára štiepenie prostredia, v ktorom maloletá
potrebuje vzhľadom k fyzickému veku kotviť a rozvíjať sa. Konflikt medzi rodičmi podnecuje aktuálne
riziká v ďalšom duševnom vývine maloletej.

17. Okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej aj len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
aj len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 360 CMP, § 363 CMP, § 367
ods. 1 CMP a osvedčené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

18. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za
predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a

dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy
vec neznesie odklad a je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby
takejto úpravy.

19. Okresný súd považoval na základe osvedčeného dokazovania v tomto štádiu konania nariadenie
neodkladného opatrenia za dôvodné. Vzhľadom na dlhšie trvajúce konanie a návrhy oboch rodičov,
ktorí obaja žiadajú o zverenie maloletej do starostlivosti, mal okresný súd za to, že je dôvodné dočasne
upraviť rodičovské práva a povinnosti neodkladným opatrením, keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť.
Pred vypracovaním psychologického znaleckého posudku okresný súd neodkladným opatrením zo dňa

10.02.2025 zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných
intervaloch, nakoľko obaja rodičia mali vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa
a obaja rodičia mali záujem sa o maloletú osobne starať. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
však vyžaduje spoluprácu a komunikáciu medzi rodičmi. Ak sú vzťahy medzi rodičmi napäté a konfliktné,
môže to mať negatívny vplyv na psychické zdravie dieťaťa. Dňa 09.07.2025 bol okresnému súdu

doručený vypracovaný psychologický znalecký posudok, v ktorom znalec konštatoval, že v danej veci
sa vzhľadom ku konfliktogénnemu vzťahu rodičov forma striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
nejaví ako najvhodnejšia forma starostlivosti o maloletú a znalec konštatoval, že so zameraním na
ďalší zdravý fyzický a duševný vývin dieťaťa je vhodné zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Znalec poukázal na to, že vzhľadom k nízkemu veku maloletej striedavá osobná starostlivosť vytvára

štiepenie prostredia, v ktorom sa maloletá potrebuje vzhľadom k fyzickému veku kotviť a rozvíjať sa a
uvedený konflikt medzi rodičmi aktuálne výrazne podnecuje riziká v ďalšom duševnom vývine maloletej.
Znalec poukázal na to, že maloletá prežíva intrapsychický konflikt, ktorý je podnecovaný vyžadovaním
nadmernej emočnej blízkosti maloletej zo strany otca, že maloletá je emocionálne manipulovaná zo
strany otca. Znalec odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a styk s otcom upraviť od

štvrtku do nedele s prespaním.

20. S poukazom na závery psychologického znaleckého posudku znalca K. L. zo dňa 07.07.2025 mal
okresný súd v tomto štádiu konania za dostatočne osvedčené, že predtým neodkladným opatrením
nariadená striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú nie je najvhodnejšia forma

starostlivosti o maloletú A. z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na závery znaleckého posudku
mal osvedčené, že v záujme dieťaťa je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Teda návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia považoval súd v tomto štádiu konania a v tejto časti za dôvodný
a jej návrhu na zverenie maloletej do jej dočasnej osobnej starostlivosti do skončenia konania vo vecisamej vyhovel. Styk maloletej s otcom súd upravil podľa návrhu matky a odporúčania znalca a kolízneho
opatrovníka, a to v každom párnom týždni v roku od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 18.30 hod. s
tým, že otec si dieťa vyzdvihne na stretnutie a odovzdá po ukončení stretnutia matke v stanovenom čase

pod schodmi budovy G. samosprávneho kraja, I. J. XXXX/XX, G., avšak v nedeľu ho nad rámec návrhu
predĺžil do 18.30 hod., aby mohol otec s maloletou stráviť plnohodnotne aktívne celý deň, s možnosťou
naplánovať celodenný výlet alebo inú aktivitu.

21. Keďže okresný súd nariadil nové neodkladné opatrenie, to predchádzajúce neodkladné opatrenie

okresného súdu 34P/173/2024-144 zo dňa 10.02.2025 v spojení s opravným uznesením okresného
súdu č.k. 34P/173/2024-153 zo dňa 18.02.2025, potvrdeným Krajským súdom v Žiline uznesením zo
dňa 25.06.2025 sp. zn. 13CoP/94/2025-329 stratilo zmenou pomerov svoje opodstatnenie, preto ho súd
zrušil a „nahradil ho týmto novým neodkladným opatrením.“

22. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd zdôraznil dočasnosť nariadeného neodkladného

opatrenia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletej A., ktoré je vedené okresným súdom pod sp.zn. 34P/54/2023 alebo do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletej A. na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené okresným súdom pod sp.zn.
34P/9/2024, podľa toho, ktoré konanie skončí skôr.

23. Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala aj uloženia vyživovacej
povinnosti otcovi maloletej. V danom prípade však nebola splnená podmienka naliehavosti veci pre
uloženie vyživovacej povinnosti otcovi neodkladným opatrením, pretože matka neosvedčila, že by otec
maloletej nechcel dobrovoľne prispievať na výživu dieťaťa. Okresný súd mal z konania vedeného na

okresnom súde pod sp.zn. 34P/54/2023 osvedčené, že v minulosti, do nariadenia striedavej osobnej
starostlivosti otec sám dobrovoľne posielal výživné na maloletú A. v sume 150,- Eur, čím si plnil svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pričom uvedené potvrdila aj matka v návrhu na nariadenie
„tohto“ neodkladného opatrenia. Otec maloletej si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, preto nie je
potrebnémutútopovinnosťukladaťokamžitesúdnymrozhodnutímonariadeníneodkladnéhoopatrenia.

Preto okresný súd v tejto časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Až v
prípade, že by si otec dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré je v osobnej
starostlivosti matky, bol by dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a matka by si v takom prípade
mohla podať nový návrh na neodkladné opatrenie. V zmysle § 366 CMP možno povinnej osobe
neodkladným opatrením nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, pričom požiadavka matky

na zaviazanie otca neodkladným opatrením platiť výživné v sume 300 Eur mesačne na mal. dieťa by
vysoko prekračovala zákonnú požiadavku nevyhnutnej miery. Keďže predmetom konania bol len návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia (konanie vo veci samej je vedené pod sp. zn. 34P/54/2023), ide
v tejto veci sp.zn. 34P/102/2025 o konečné rozhodnutie, a preto okresný súd rozhodoval aj o trovách
konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Proti tomuto uzneseniu podal otec rozsiahle odvolanie, na ktoré odvolací súd na tomto mieste
odkazuje na celé jeho obsahové a rozsahové znenie, proti všetkým výrokom uznesenia Okresného súdu
Trenčín č.k. 34P/102/2025-119 zo dňa 14.08.2025. Odvolanie podal otec dieťaťa podľa § 365 ods. 1

písm. f), h) CSP, pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
prvej inštancie nariadil napadnuté neodkladné opatrenie na jedinom základe, t.j. vychádzal zo záverov
listinného dôkazu v konaní - psychologický Znalecký posudok K. L. č. 90/2025 zo dňa 07.07.2025,
na základe ktorého neodkladným opatrením zmenil doposiaľ viac ako pol roka fungujúcu dočasnú

striedavú starostlivosť rodičov o mal. A. a zmenil tak jej výchovné prostredie, dočasným zverením
do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie na zmenu výchovného
prostredia pre maloletú v prospech matky mal. dieťaťa, ktoré odôvodnil len a výlučne na základe
záverov psychologického znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie zobral psychologické znalecké
dokazovanie za riadny dôkazný prostriedok v tomto konaní, tento dôkazný prostriedok vopred vyhodnotil

ako obsahovo správny a na jeho základe rozhodol vydaním napadnutého uznesenia. Okresný súd
mal pred vydaním tohto neodkladného opatrenia k dispozícii vážne poukázania otca dieťaťa na to, že
tento znalecký posudok je podľa neho nesprávny, nevyvážený, vážne poukázania na nesúlad obsahu
posudku s jeho závermi, najmä a hlavne otec poukázal na najzávažnejší nedostatok tohto posudku,„t.j. jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko ZP č. 90/2025 neobsahuje žiadny obsah vykonaných testov ani
ich vyhodnotenia, neobsahuje žiadnu prílohovú časť, čo robí z posudku nepreskúmateľný dôkazný
prostriedok“, na ktorý by súd nemal prihliadať a nie na jeho základe rozhodnúť tak závažnú zmenu

v živote dieťaťa, akou je zmena výchovného prostredia formou neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie mal k dispozícii všetky závažné pochybenia, na ktoré poukazoval otec vo svojom písomnom
vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. písomné podanie otca k návrhu matky,
ale na tieto nielenže okresný súd pri svojom rozhodnutí neprihliadal, ale týmito vážnymi pochybeniami
znaleckého posudku sa v napadnutom uznesení ani nezaoberal a „slepo vydal neodkladné opatrenie

na základe vágneho a chybného dôkazného prostriedku, t.j. ZP č. 90/2025.“

25. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že nenariadil znalecké dokazovanie, alebo aspoň výsluchom
znalca na pojednávaní na odstránenie pochybností vznesených otcom, vyžiadaním písomného
stanoviska znalca k závažným pochybeniam znaleckého dokazovania, na ktoré poukazoval otec pred
vydaním neodkladného opatrenia. Tým, že okresný súd vydal neodkladné opatrenia len a výlučne

na základe záverov ZP č. 90/2025, prejudikoval správnosť tohto listinného dôkazu v konaní, napriek
závažným chybám tohto posudku, ktorý je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dokonca od otca
dieťaťa pred vydaním neodkladného opatrenia mal informáciu, že totožný znalec K. L. bol v minulosti za
rovnakú závažnú chybu pri vykonávaní znaleckého dokazovania, t.j. absenciu testov a ich vyhodnotenia
v obsahu ZP aj disciplinárne potrestaný Ministerstvom spravodlivosti SR formou peňažnej pokuty.

Napriek tomu okresný súd, tzv. slepo odôvodnil svoje napadnuté uznesenie na tak závažne vadnom
dôkaznom prostriedku, akým je tento znalecký posudok a jeho závery. Súd prvej inštancie v obsahu
svojho neodkladného opatrenia úplne odignoroval závažné poukázania otca na pochybenia tohto
posudku, vôbec sa s nimi nezaoberal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia a týmto spôsobom
porušil aj právo na spravodlivý proces účastníka konania. Otec v celom rozsahu napadol ZP č. 90/2025

ako neobjektívny, nevyvážený, nepreskúmateľný, zavádzajúci, protiprávny, t.j. porušujúci zákon č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
z nasledovných skutkových a právnych dôvodov. Znalecký posudok vykazuje nespočetné množstvo
formálnych, odborných a právnych chýb, ktoré nie je možné opomínať a tieto podľa otca robia tento
dôkaznýprostriedokzavadný.VčastiIII.ZP,č.l.6až22spisu-Výpiszospisovéhomateriáluapodkladov

získaných znalcom nie je zrejmé, ktoré listiny, ktorých obsah interpretoval znalec, mu boli poskytnuté
priamo súdom a ktoré získal ako uvádza na str. 6 ZP: „pokladov získaných znalcom...“. Taktiež nie
je zrejmé, odkiaľ tieto znalec získal a akým spôsobom ich získal, a to ani z listín interpretovaných
znalcom na str. 6 až 22 ZP, v ktorých znalec uvádza, že sa jedná o tie listiny, z ktorých obsahu zistil
relevantné skutočnosti pre znalecké posudzovanie. Otec v tomto smere poukázal na nevyváženosť a

neproporčnosť, dokonca účelovosť využitia len niektorých listín v prospech matky a v neprospech otca,
znalec sa zameral hlavne na listiny predložené matkou a opomínal listiny predložené okresným súdom
od otca, kde napr. „Návrhu matky na NO zo dňa 12.04.2023 sa znalec venuje obsahovo viac ako 3 strany
formátu A4, konkrétne č.l. ZP 6 až 8 a naproti tomu vyjadreniu otca k tomuto návrhu len 1/3 strany na
strane 10. Návrhu otca na NO zo dňa 28.06.2023 č.l. 10-11 venuje 1 strany a vyjadreniu matky k návrhu

otca na nariadeniu NO zo dňa 10.07.2023 3 strany. Uzneseniu sp.zn. 34P/54/2023 zo dňa 02.05.2023,
ktorým bol návrh matky na nariadenie NO zamietnutý, venuje len jednu vetu, (t.j. konštatovanie o
zamietnutí), pričom z obsahu tohto uznesenia vyplýva jednoznačné manipulatívne správanie matky
dieťaťom proti otcovi dieťaťa. Znalec interpretuje na str. 12 až 15 vybrané čestné vyhlásenia od matky
dieťaťa, konkrétne je ich 5 ks a zo strany otca znalec interpretuje len jedno vybraté čestné vyhlásenie.

Znalec neuvádza vyjadrenia osôb, ktoré boli osobne, opakovane a dlhodobo prítomné v domácnosti
otca pred aj/alebo po odchode matky (napr. C. M., N. M., O. O. a ďalší), hoci tieto výpovede majú
podľa otca vyššiu výpovednú hodnotu než neoverené tvrdenia osôb o údajnej manipulácii bez priameho
kontaktu. Na str. 18 a 19 ZP je 8 oznámení skutočností matkou súdu zo dňa 30.12.2024, 02.01.2025,
08.01.2025, 13.01.2025, 24.01.2025, 29.01.2025. Naproti tomu úplne absentuje akékoľvek vyjadrenia

otca k predmetnému, resp. mailová komunikácia rodičov a pod.“. Naviac nie je zrejmé, akým spôsobom
a odkiaľ mal k dispozícii znalec tieto tzv. Oznámenia matky, ak spis od okresného súdu prevzal na
vypracovanie ZP dňa 13.01.2025, ako vyplýva z č.l. 5 ZP. Znalec ako zdroj informácií v tejto časti ZP
vôbec nezohľadnil mailovú komunikáciu rodičov a jej obsah, z obsahu ktorej, podľa otca, vyplýva, akým
spôsobom matka odmieta komunikovať, komunikuje s otcom s odstupom času, veľakrát ex post a vôbec

nehodnotí znalec predmetnú podstatnú časť pre závery svojho ZP. Súd prvej inštancie sa dokonca v
napadnutom rozhodnutí odvoláva na závery znalca - konkrétne ohľadom nízkeho veku dieťaťa. Maloletá
A. bola v nižšom veku zverená do striedavej osobnej starostlivosti skorším neodkladným opatrením, čo
ako vecne správne potvrdil aj odvolací súd po podanom odvolaní matky dieťaťa. Citoval z uzneseniaÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 247/16 zo dňa 15.03.2016. Súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozhodnutí odvoláva na závery znalca - konkrétne vzdialenosť bydlísk rodičov, pričom súd
prvej inštancie vedel a dokonca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že vznik vzdialenosť bydlísk

spôsobila účelovo len samotná matka, ktorá sa bez oznámenia, bez súhlasu otca presťahovala a
dokonca pol roka tajila svoje presťahovanie z G. do G., a to nielen otcovi, ale samotnému súdu. Rovnako
tak súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na závery znalca - konkrétne konfliktnosť
komunikácie rodičov, pričom súd prvej inštancie ako z tohto konania, tak aj z iných prebiehajúcich konaní
na okresnom súde ohľadom mal. A., má vedomosť, že matka tajila a tají aktuálne svoje už minimálne

tretie bydlisko v poradí, od odsťahovania sa od otca zo spoločnej domácnosti nestabilne min. 3x menila
bydlisko dieťaťa, okrem toho tají otcovi okrem bydliska aj svoje telefónne číslo. Je výlučne na matke,
či umožní otcovi s ňou komunikovať len formou mailov, kde odpovedá podľa toho, ako jej to vyhovuje,
veľakrát s odstupom dní.

26. V odvolaní otec namietal nepreskúmateľnosť ako hlavnú vadu znaleckého posudku. V časti 2.1, 2.2 a

2.3uviedolznalec,aképsychodiagnostickémetódyatesty(psychometriu)použiluotca,matkyadieťaťa,
t.j. pozorovanie, rozhovor a výber testových a dotazníkových batérií. Z obsahu Znaleckého posudku
nie je zrejmé, aké konkrétne a či vôbec nejaké testové a dotazníkové batérie znalec u dieťaťa použil.
Znalec u dieťaťa ZP použil len rozhovor a psychologické pozorovanie správania dieťaťa a nič viac. S
týmto tvrdením otca korešponduje aj vyúčtovanie úkonov znaleckej činnosti znalcom, z obsahu ktorého

vyplýva, že psychologickému vyšetreniu dieťaťa venoval znalec len 1 hodinu, čo zodpovedá času
rozhovoru za prítomnosti matky, následne za prítomnosti otca, resp. osamote. V Znaleckom posudku
č. 90/2025 úplne chýbajú dotazníky, výsledky jednotlivých psychodiagnostických metód. Odpovede
znalca na otázky č. 16, č. 17 a č. 18, kde sa znalec vyjadroval k odborným, právnym otázkam, ktoré
súvisia s konaním o úpravu práv a „povinností rodičov k maloletým, a tým v časti znaleckého posudku

vykonal úkon mimo odboru alebo odvetvia, v ktorom je zapísaný, a teda porušil ustanovenie § 11
ods. 3 SZZTP.“ Znalec použil ROR metódu, avšak kvôli neuvedeniu odpovedí v ROR testoch matky
a otca je ZP v tejto časti nepreskúmateľný. „Z údajov o výsledku testu bez odpovedí nie je možné
preskúmať správnosť alebo nesprávnosť fázy hodnotenia odpovedí, a časť znaleckého posudku s
ROR sa tým stáva nepreskúmateľnou.“ Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 32791/2019/153

zo dňa 30.10.2019 K preskúmateľnosti znaleckého posudku sú viaceré judikáty súdov Slovenskej
republiky, napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15.11.2018, sp.zn. 6S/22/2018.“ Kritériá na
vypracovanieznaleckéhoposudkusúprísneajpreto,abynedochádzalokmožnýmprieťahomvsúdnych
konaniach kvôli nezabezpečeniu preskúmateľnosti a neodôvodnenia záverov v znaleckých posudkoch.
V uvedených kritériách sa výkon znaleckej činnosti približuje vedeckej štúdii. Poukázal na rozhodnutie

Ministerstva spravodlivosti SR č. 32791/2019/153 zo dňa 30.10.2019 a rozhodnutie Ústavného súdu ČR
z 30. apríla 2007, sp. zn. III. ÚS 299/06. V Znaleckom posudku č. 90/2025 podľa otca chýbajú údaje
o časovom rozpätí trvania jednotlivých testov u rodičov a dieťaťa. O odpovediach každej vyšetrovanej
osoby na jednotlivé tabule nie sú uvedené žiadne údaje. Znalecký posudok je uceleným dokumentom,
pričom podľa § 17 ods. 6 SZZTP prílohy nemusia byť priložené, len v prípade iného znaleckého posudku;

v takom prípade postačuje identifikácia tohto iného znaleckého posudku nezameniteľným spôsobom.
Separátne dokumenty, na ktoré neodkazuje Znalecký posudok a nenachádzajú sa ani v prílohách, nie sú
kontrolovateľné, tým ani preskúmateľné. Keďže protokoly o vyšetrení alebo presné hodnoty, ktoré boli
pri vyšetrení dosiahnuté, nie sú znalcom priložené, nie je možné preskúmať tvrdenie znalca, že znaleckú
činnosť vykonal s určitými výsledkami. Uvedenie samotných odpovedí je podmienkou preskúmateľnosti

dotazníkov,pričomodpovedesadajúuvádzaťbeztoho,abyboliuvedenéčastitestov,ktoréniejevhodné
rozmnožovať, napr. testové, dotazníkové otázky. Pri ROR je znalcovi vytýkané neuvedenie odpovedí,
pričom odpovede v ROR nie je možné subsumovať do štruktúrovaného hárku, pretože odpovede sa
líšia a je nutné zaznamenať každú konkrétnu odpoveď, na základe ktorej sa vykoná vyhodnotenie testu.
Otec žiadal súd, aby z vyššie uvedených mnohopočetných zásadných pochybení znalca v posudku

na znalecký posudok č. 90/2025 ako dôkaz v konaní vôbec neprihliadal. Znalecký posudok v celom
rozsahu napadol ako neobjektívny, nevyvážený, nepreskúmateľný a miestami zavádzajúci. Z dôvodu
krátkosti času pred vydaním uznesenia bolo možné poukázať len na najzávažnejšie rozpory a procesné
pochybenia. Ďalšie podklady a dôkazy o vadnosti posudku budú súdu predložené v priebehu konania
vo veci samej. Okresný súd však prejudikoval svoje rozhodnutie, a to plnou akceptáciou znaleckého

posudku. Rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s vlastným uznesením, aj s uznesením krajského
súdu, ktoré striedavú osobnú starostlivosť potvrdili ako vhodnú formu starostlivosti (uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/94/2025 z 25.06.2025), ktorý potvrdil, že striedavá osobná starostlivosť je
v danom štádiu konania najvhodnejším riešením z hľadiska najlepšieho záujmu dcérky. Súd tiež nebraldo úvahy tvrdenia a dôkazy o pozitívnom vývine dcéry v rámci striedavej osobnej starostlivosti, čo je
objektívne overiteľné dochádzkou do materskej školy i jej správaním v čase, kedy je s otcom. Okresný
súd vo svojom vyjadrení tiež opomenul záver znalca, ktorý jednoznačne konštatuje (bod 3 posudku),

že otec „Zo psychologického hľadiska nevykazuje nejakú psychopatológiu, ktorá by bola v rozpore so
zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletej.“ Znalecký posudok opisuje jeho správanie počas
vyšetrenia ako úplne stabilné, primerané a spolupracujúce, cituje „Emocionálne počas vyšetrenia
stabilný, nálada normoforická.“ Napriek tomu sú závery posudku veľmi negatívne a neodrážajú to,
čo znalec opisuje, že reálne pozoroval. „Tieto závery sú pravdepodobne len výsledkom subjektívnej

interpretácie testu FIRO-B a ROR, ktorý ani neabsolvoval v plnej autenticite, pretože znalec od začiatku
dával najavo svoj zaujatý prístup a snažil som sa odpovedať opatrne. Myslím, že je dôležité, aby súd
zohľadnil tento rozpor medzi mojím reálnym správaním a závermi znalca. Test FIRO-B nemeria črty
ako neuroticizmus (emočná nestabilita), impulzivitu alebo manipulatívne tendencie. Test je primárne
určený na rozvoj sebapoznania a medziľudských vzťahov. Použitie testu na patologizáciu typov alebo
klinickú diagnostiku nie je v súlade s jeho zámerom a metodikou. Znalec však použil FIRO–B na

vyslovenie závažných tvrdení o osobnostných črtách „deficientný typ“, „manipulatívny“, „impulzívny“.
Interpretácia znalca je v rozpore s oficiálnym manuálom FIRO–B. Použité hodnotiace pôsobia ako
subjektívne hodnotiace súdy znalca, nie ako odborné konštatovania založené na metodike testu.“ Z
týchto dôvodov je vhodné považovať, podľa otca, výklad znalca za nadinterpretáciu a jeho závery o
„emocionálnej manipulácii“ či „sociálnom deficite“ za neodôvodnené. Znalec uvádza u otca skóre Ce=5,

Cw=3 (str. 34), avšak v inej časti spisu sú uvedené hodnoty Ce=3, Cw=5 (str. 23). Tento rozdiel zásadne
mení interpretáciu. Nie je zrejmé, ktoré skóre je správne, čo tiež znižuje spoľahlivosť znaleckého záveru.
Konkrétne aj pri vysokom skóre v afekcii (Ae=9, Aw=9) oficiálny manuál (FIRO-B Technical Guide
(The Myers-Briggs Company, 2009)) zdôrazňuje pozitívne aspekty (otvorenosť, empatia) a varuje pred
patologizáciou vysokých skóre, čím priamo odporuje negatívnej interpretácii znalca. Ľudia s vysokým

skóre v afekcii sú popisovaní ako otvorení, prístupní, empatickí a ochotní vstupovať do blízkych a
dôverných vzťahov. Znalecký posudok je podľa otca potrebné čítať celý (aspoň od str. 23) a nielen
záverečné interpretácie znalca, ktoré sa v mnohom líšia od objektívnych zistení a vyjadrení v samotnom
jadre posudku. Napríklad v celom posudku sa spomína u otca len sklon k manipulácii. Manipuláciu
už ako fakt, o ktorý sa oprel aj výrok okresného súdu (bod 17.), znalec uvádza len v odpovedi č. 14

záveru posudku, avšak nie je jasné, na základe čoho konkrétne tak činí. Naopak, psychiatrický ZP
C. I., ktorý nariadil rovnaký súd, konštatuje opačne u matky „sklony k účelovému správaniu.“ Znalec
nezohľadnil čestné vyhlásenia predložené z jeho strany, najmä od osôb, ktoré boli opakovane, dlhodobo
a priamo prítomné v domácnosti a ktoré autenticky dosvedčili jeho správanie k dcére ako korektné,
bez manipulácie a kritiky matky, avšak do posudku podrobne zapracoval tvrdenia matky a jej známych.

Okresný súd podľa otca nesprávne interpretoval odporúčania znalca K. A. L. uvedené v posudku
č. 90/2025. Znalec navrhol zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a zároveň
odporučil „rozšíriť styk otca s maloletou od štvrtka do nedele s prespaním“ (str. 65 posudku). Pojem
„rozšíriť“ znamená zväčšenie alebo navýšenie existujúceho časového rámca, nie jeho obmedzenie.
Znalec odporúča väčší podiel času s otcom – blok od štvrtka do nedele (3 – 4 dni) – aby sa zachovala

silná citová väzba dieťaťa k otcovi, ktorú posudok jasne potvrdzuje. Interpretácia súdu, ktorá stanovila
styk iba „v každom párnom týždni“, predstavuje zúženie namiesto rozšírenia, čím je v priamom rozpore
s posudkom, o ktorý sa okresný súd vo svojom odôvodnení opiera. Takýto interval v ňom nie je uvedený.
Interval „každé dva týždne“ navrhla matka a kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení z 29.07.2025, ktorý
nemal k dispozícii stanovisko otca a návrh intervalu určil len na základe podania matky. Ak okresný

súd odôvodnil svoje rozhodnutie znaleckým posudkom, jeho výrok by nemal byť založený na časovom
intervale, ktorý v posudku nefiguruje. Okresný súd vyvodil závery, ktoré v posudku nie sú uvedené,
čím sa odchýlil od samotného dôkazného prostriedku, o ktorý sa údajne opiera. Ak by bol interval
každý jeden týždeň od štvrtka do nedele, bolo by zachované právo dieťaťa na oboch rodičov a zároveň
by sa odstránila záťaž navštevovania dvoch škôlok. V čase realizovania znaleckého posudzovania

striedavá osobná starostlivosť ešte reálne nebola praktizovaná a tak znalec nemohol reálne hodnotiť jej
pozitívny vplyv na psychickú a fyzickú pohodu dcéry. Obmedzenie styku považoval v rozpore s právom
dieťaťa na udržiavanie vzťahu s oboma rodičmi. K výsledkom psychiatrického posudku a jeho vplyvu
starostlivosť sa už Krajský súd v Žiline vyjadril v čase, kedy bol styk s dcérkou nastavený na 2x týždenne
nasledovne: „...znalkyňa uviedla, že otec je schopný vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa a nie je pre

maloleté dieťa nebezpečný, ktoré závery v súčasnosti podľa názoru odvolacieho súdu nediskvalifikujú
otca z nastaveného styku s maloletou už nariadeným neodkladným opatrením. (23.10.2024, sp. zn.
13CoP/208/2024)“. Okresný súd, sa napriek tomu, odvoláva na závery daného psychiatrického znal.
dokazovania, podľa ktorých „vyplynulo, že psychický stav otca ovplyvňuje jeho správanie, myslenie,emócie vo vzťahu k maloletému dieťaťu.“ Považuje za potrebné zdôrazniť, že to, že psychický stav
otca ovplyvňuje jeho správanie, myslenie, emócie, je prirodzené a normálne. Každý rodič, ktorý má
vytvorenú citovú väzbu k svojmu dieťaťu, prežíva jeho situáciu emocionálne a jeho psychický stav sa

prirodzene odráža v správaní a v emóciách. Vníma to ako prejav citlivého a láskyplného vzťahu, nie ako
niečo negatívne alebo patologické. Preto sa domnieva, že skutočnosť, že jeho správanie a emócie sú
ovplyvnené citovým vzťahom k dcére, by nemala byť dôvodom na obmedzenie styku, ale práve naopak
– je to znak rodičovskej angažovanosti a pevnej väzby, ktorá je pre dieťa dôležitá a prospešná. Pri
odovzdávaní dcéry sa opakovane deje, že keď zbadá matku, začne plakať a pevne sa ho drží. Matka

vtedy stojí pri ňom a používa vety ako „tak mi ju už daj“, „nenaťahuj to“, „si otec, tak ju odovzdaj“. V týchto
situáciách musí dcéru fyzicky od seba odtrhnúť a podať ju matke do náručia. Matka ju následne pevne
drží a rýchlo s ňou odchádza bez prejavu akejkoľvek emócie. Okresný súd sa v ods. 17. uznesenia
oprel o závery znaleckého posudku č. 90/2025, ktoré však považoval za ničím nepodložené, subjektívne
a v niektorých častiach aj nelogické. Nesúhlasil s konštatovaním znalca, že jeho „vzťahovanie sa k
maloletej je sýtené nadmernou kritičnosťou voči osobe matky“. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s

autentickými vyjadreniami oboch rodičov aj dieťaťa u znalca, s rozsiahlymi vyjadreniami predloženými
okresnému súdu, ako aj s čestnými vyhláseniami osôb prítomných v spoločnosti otca. Okresný súd
má tiež priamu skúsenosť z pojednávania 31.01.2024, kde práve vystúpenie matky pozostávalo z
rozsiahlej kritiky jeho osoby. Nepociťuje potrebu „vytvárať si priľnutie“ dcéry k sebe. Od matkinho
odchodu zo spoločnej domácnosti považoval a deklaroval jeho vzťah a väzbu s dcérou za prirodzenú,

silnú, bezpečnú, vybudovanú od jej ranného detstva, predovšetkým v období, keď sa o ňu intenzívne
staral. Odmieta tvrdenia o údajnej manipulácii a neurotizácii dieťaťa. Rovnako neobstojí záver, že dcérka
je u neho „preťažovaná“ a u matky prichádza k uvoľneniu. Jeho skúsenosť je presne opačná. Za dôležité
považuje, že stabilita prostredia je pre dieťa v tomto veku mimoriadne podstatná. Do apríla 2023 dieťa
vyrastalo v spoločnom dome rodičov v G.. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 31.01.2024 vyplýva, že

samotná právna zástupkyňa matky uviedla, že veková hranica, do kedy má byť dieťa výlučne s matkou,
sú tri roky. Z uvedeného vyplýva, že dôvody, o ktoré sa okresný súd oprel, neodrážajú reálnu situáciu
a nezohľadňujú skutočný záujem dieťaťa, ktorým je vyrastať v stabilnom prostredí a udržiavať pevné
väzby na oboch rodičov. Medzi dcérou a ním existuje bezpečná, zdravá, prirodzená a láskyplná väzba,
ktorá je systematicky ohrozovaná zužovaním kontaktov a správaním druhého rodiča. Znalec vo svojom

posudku zároveň uvádza aj skutočnosti, ktoré podporujú zachovanie kontaktu s oboma rodičmi, a to
najmä spontánne vyjadrenia dcérky počas jej vypočúvania znalcom, kde jasne uvádza svoj vzťah s
otcom aj vôľu byť s ním viac. Dlhodobo presadzuje riešenia, ktoré dcére umožnia udržiavať vzťah
s oboma rodičmi. Aj počas znaleckého posudzovania uviedol, že v prípade zverenia dcéry do jeho
starostlivosti by matke umožnil neobmedzený kontakt. Od začiatku realizovania striedavej starostlivosti

A. až na jednu výnimku 26.05.2025 nastúpila do škôlky nasledujúci deň od odovzdania, konkrétne:
Pondelok 17.03.2025 - neuvedená absencia, Pondelok 31.03.2025 - neuvedená absencia, Pondelok
14.04.2025 - neuvedená absencia, Pondelok 28.04.2025 - neuvedená absencia, Pondelok 12.05.2025
- neuvedená absencia Pondelok 26.05.2025 – s matkou u pediatra na vyšetrení - terapia vitamínmi,
nasledujúci deň 27.05. už nastúpila do škôlky. Tieto fakty preukazujú, že počas realizácie striedavej

osobnej starostlivosti je zdravotný stav dcéry stabilný a zvláda starostlivosť bez zdravotných problémov.
To je v priamom rozpore s tvrdeniami o jej preťažovaní a potvrdzuje, že striedavá starostlivosť mala
pozitívny vplyv na jej zdravie a stabilitu. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dcérka bola v období
júl - december 2024 paralelne pravidelne vyšetrovaná u svojho zmluvného lekára, ambulancii C. P.
(v zastúpení C. Q. K.) v G. a zároveň aj u nepríslušnej C. O. v G. bez toho, aby C. P. vedela o

všetkých vyšetreniach absolvovaných u C. O.. Zdravotné záznamy boli do evidencie dcéry pridané až
dodatočne, pravdepodobne v januári 2025. Okrem toho dcéra absolvovala aj vyšetrenia, ktoré nie sú
zaznamenané v zdravotnej dokumentácii. O niektorých z nich sa dozvedel len náhodne. V septembri
2023, keď bola matka niekoľko týždňov práceneschopná a nemohla odovzdávať dieťa na stretnutia
s otcom, navrhoval, aby bolo dieťa dočasne zverené do jeho starostlivosti, kým sa matka nevylieči.

Matka tento návrh odmietla a dieťa následne skončilo hospitalizované vo Fakultnej nemocnici Trenčín
z dôvodu dehydratácie (8 - 12.09.2023). O hospitalizácii sa dozvedel až s časovým odstupom zo
zdravotnej dokumentácie. Formu komunikácie určuje výhradne matka, ktorá striktne trvá iba na mailovej
forme. Telefónny kontakt mu odmieta uviesť, z dôvodov „obávam sa, že by ma mohol lokalizovať“ –
zápisnica z 31.1.2024, sp. zn. 34Em/4/2023“. Telefonickú komunikáciu odmieta aj v prípade, keď ide

o zdravie dcéry“. Nepovažuje za správne, že okresný súd akceptuje maily, v ktorých matka opisuje
priebeh udalostí spôsobom, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá skutočnému priebehu a následne
tieto maily predkladá ako dôkaz. Od odchodu matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti v 04/2023
sa ani raz nestalo, že by dieťa matke po realizovaní oprávneného stretnutia neodovzdal. Po nariadeníneodkladného opatrenia sp.zn. 34P/173/2024-144 zo dňa 10.02.2025, ktorým sa dieťa dočasne zverilo
do striedavej osobnej starostlivosti. Dcéru nevidel celý mesiac (až do 09.03.2025 15:00), matka ju
odmietla odovzdať, po vydaní neodkladného opatrenia sp.zn 34P/102/2025, ktorým sa táto úprava styku

ruší, toto okamžite začal rešpektovať a hneď v ten deň začal realizovať kroky na odovzdanie dcéry.
O vydaní neodkladného opatrenia sa dozvedel v deň jeho vydania 15.08.2025 večer na dovolenke v
Chorvátsku z mailov od matky, v ktorých sa už spomína aj zapojenie polície. Bezodkladne som začal s
matkou komunikovať a nasledujúci deň ráno predčasne ukončil dovolenku a vydal sa na cestu priamo
do G. a dcérku odovzdal 16.08.2025 večer. Napriek tomu bol matkou obvinený že odovzdanie zdržuje,

čo odmieta. Reaguje na vyjadrenie matky zo dňa 11.08.2025, v ktorom opisuje okolnosti odovzdávania
a preberania dcéry. Tvrdenia matky o zhoršenom zdravotnom stave po návrate od otca sú v rozpore s
údajmi o dochádzke v EduPage, podľa ktorých dcéra po odovzdaní navštevovala škôlku prakticky bez
vynechávania. Rozhodnutie okresného súdu o zrušení striedavej osobnej starostlivosti je podľa otca
predčasné, neprimerané a v rozpore s najlepším záujmom dcéry. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu zrušil a naďalej ponechal striedavú osobnú starostlivosť ako dočasnú úpravu. Dcérka

má k obom rodičom citovú väzbu, ktorú treba zachovať a podporovať. Striedavá starostlivosť, potvrdená
aj Krajským súdom v Žiline, sa v praxi ukázala ako funkčná – dieťa počas nej prospievalo po zdravotnej,
psychickej aj sociálnej stránke. Jeho cieľom nikdy nebolo brániť dcére v kontakte s jej matkou.

27. Súčasťou spisového materiálu je podanie otca označené ako „ Autentické vyjadrenie otca v

odvolacom konaní“, ktorého cieľom, podľa otca, bolo vecne reagovať a „uviesť na pravú mieru viacero
nepresnosti“ vo vzťahu k podaniu matky zo dňa 03.10.2025, v ktorom podľa otca sú matkou opakovane
citované a interpretované závery znaleckého posudku K. A. L. č. 90/2025, bez nových konkrétnych
skutkovýchzisteníalebookolností,ktorébyreálnesvedčilionevhodnostistriedavejosobnejstarostlivosti
alebo o tom, že by bolo dieťa v starostlivosti otca akokoľvek ohrozené, zanedbávané alebo psychicky

zaťažované. Nie je podľa otca pravda, že by sa o dieťa nezaujímal. Naopak, o správanie dcérky v
škôlke sa zaujímal opakovane. Prvýkrát do škôlky telefonoval 29.01.2025, následne vo februári, keď
sa so škôlkou dohodol na prístupe do systému. Znalecký posudok (ak je objektívny) má byť pre súd
len jedným z dôkazov a nie jediným podkladom pre rozhodnutie a nemal by byť nadradený reálnym
skutkovým okolnostiam, na podklade ktorých boli založené predošlé rozhodnutia súdov o rozširovaní

styku a o nariadení dočasnej striedavej starostlivosti. Zrušením dočasnej striedavej starostlivosti a
zväčšením doby, kedy je dcérka odrezaná od otca a domova, sa jej prechody k matke opätovne zhoršili,
dcérka sa ho odmieta pustiť, plače a matka ju musí brať násilím. Sama matka mu následne vyčíta zlý
stav dieťaťa napriek tomu, že do momentu odchodu k matke dieťa nevykazovalo problémy vo svojom
správaní. Opakovane tiež žiadal kuratelu, aby sa odovzdávaní zúčastnili, čo odmietli s odôvodnením,

že je to mimo ich pracovnú dobu. Ak matka aktuálne tvrdí, že si vzťah s dcérou úspešne obnovila,
opätovné pravidelné stretávanie s otcom v rozsahu stanovenom neodkladným opatrením nemôže mať
naichznovunadobudnutúväzbunegatívnyvplyv.Podľaodvolaciehosúduprezachovaniedovtedajšieho
vzťahu s otcom je potrebný pravidelný a široký kontakt otca s maloletou tak, ako ho správne stanovil súd
prvej inštancie. (Uznesenie krajského súdu 15CoP/100/2023 z 26.09.2023) „Z uvedeného je ale zrejmé,

že maloletá mala od malička vybudovanú silnú citovú väzbu s otcom a podľa názoru súdu bolo necitlivé
zo strany matky voči dieťaťu potom po jej odchode neumožniť maloletej vôbec žiaden kontakt so svojim
otcom počas celých 6 týždňov od odchodu len za účelom, aby si ona obnovila väzbu s dieťaťom.“ Žiadal
odvolací súd, aby zvážil všetky uvedené skutočnosti a zrušil neodkladné opatrenie v prospech dočasnej
striedavej starostlivosti.

28. Do spisu boli doložené vyjadrenia matky doručené Krajskému súdu v Žiline v podaniach matky
zo dňa 30.10.2025 (doručené 31.10.2025), podanie zo dňa 03.11.2025, doručené 3.11.2025, podanie
zo dňa 03.11.2025 (doručené dňa 04.11.2025), na ktoré vzhľadom na charakter prejednávanej veci –
neodkladné opatrenie a platnú zákonnú úpravu, nebolo potrebné, v tomto štádiu konania, viazanom na

zákonnú lehotu rozhodnutia, reagovať osobitným procesným postupom.

29. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

vyplývajúcom z § 65 CMP až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 2 ods.
1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.30. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými
v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2

CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387
ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu
prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie sa však žiada zodpovedať na nosné odvolacie otázky otca.

31. Z obsahu odvolania otca, vyplývajú i námietky, okrem iného, nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v odôvodnení svojho uznesenia uviedol
relevantné skutkové zistenia, tieto v dostatočnom rámci pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
vyhodnotil a uviedol i právne predpisy, na základe ktorých posudzoval návrh matky vo vzťahu k záujmom

maloletého dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu, preto podľa výsledkov odvolacieho
konania, nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd v skutkovej
a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o vyhodnotenie
záujmov maloletej A., riadne a dostatočne vyhodnotil, čo vyplýva z celého odôvodnenia napadnutého
uznesenia. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov podľa odvolacieho súdu

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení
o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ
s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).

32. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia

má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

33. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

34. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho
použitia § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu
súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon

prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne, alebo aj kumulatívne umožňuje využitie
inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia
výkonu exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenémunávrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie

neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do
vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu
(primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto
procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez

nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd
o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany,
ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej
úpravy pomerov, alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,
ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu .

35. Krajský súd na tomto mieste uvádza, že uvedenie vyššie uvedených všeobecných postulátov
bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a ozrejmenie prizmy, podľa ktorých boli posúdené doposiaľ zistené
skutočnosti (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu), v dôsledku ktorých odvolací súd dospel,
v zhode s okresným súdom, k záverom, že skutočnosti ktoré vyplývajú z obsahu spisu preukazujú

naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu, a to v časti zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti
matky, neuloženia vyživovacej povinnosti otcovi. Zmena súdneho rozhodnutia, teda aj už nariadeného
neodkladného opatrenia, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa prichádza do úvahy len v prípade
existencie naliehavej potreby zákroku, ktorý neznesie odklad, aj neodkladným opatrením v zmysle §
367 a nasl. CMP, prípadne § 328 ods. 2 CSP. Akcentuje sa na tomto mieste, tak ako bolo odvolacím

súdom uvedené vyššie, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná úprava
pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym
rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd
zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich
vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia osvedčené údaje a informácie obsiahnuté v spise.

36. Opätovne na tomto mieste odvolací súd uvádza, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia má dokazovanie povahu osvedčenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný

postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok,
resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia
do pomerov účastníkov, je ponechaná výlučne na úvahe súdu, pričom v konaní starostlivosti súdu

o maloleté deti súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov
maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o
realizácii ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Odvolací súd uzavrel, výlučne pre
účely rozhodnutia o matkou navrhnutom neodkladnom opatrení, že je medzi rodičmi problematická
komunikácia, že vzájomné vzťahy sú napäté, že maloletá je nízkeho veku, a súhlasí s odvolateľom,

teda s jeho poukazom na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3065/21 zo dňa
03.05.2022, I. ÚS 823/16 zo dňa 06.12.2016, I. ÚS 247/16 zo dňa 15.03.2016, ktorú odvolací súd
samozrejme rešpektuje (Pozri aj ods. 49 tohto rozhodnutia.). Napriek vyjadrenému rešpektu k otcom
citovanej judikatúre, s dôrazom však na skutočnosť, že ide o konanie o neodkladnom opatrení, v ktorom
sa vyžaduje forma dokazovania - osvedčenie, vzhľadom na okolnosti vyplývajúce zo Znaleckého

posudku, tak ako je súčasťou spisu č.l. 30 a nasl., vo väzbe na závery okresného súdu v napadnutom
uznesení okresného súdu, nemal odvolací súd dostatočný priestor na odklon od týchto záverov,
a to ani na základe odvolacej argumentácie otca, ktorú citlivo vníma a podrobne sa ňou vo svojom
konaní zaoberal. Ak okresný súd vyhodnotil závery znalca, tak ako uviedol v odôvodnení napadnutéhouznesenia, najmä v ods. 28, 29., tak i tieto závery okresného súdu, s prihliadnutím na charakter konania
o neodkladnom opatrení, vo väzbe na obsah spisového materiálu, rozhodne nie je možné, avšak len pre
účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, vyhodnotiť ako nesprávne.

37. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci,
Znalecký posudok, s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa, vo väzbe na napadnuté rozhodnutie
okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo neodkladné opatrenie o nariadení
striedavej starostlivosti zmenené, odvolací súd odkazuje na závery z rozhodnutia Ústavného súdu ČR

sp.zn. I. ÚS 2364/24 zo dňa 05.02.2025, ktoré si osvojil, a v zmysle ktorých „Ústavní soud zdůrazňuje,
že ačkoli ve své judikatuře dlouhodobě označuje střídavou péči za výchozí model, z žádného nálezu
nelze dovodit, že by tímto výchozím modelem měla být jeho symetrická varianta (tedy rozložená 50:50).
Naopak Ústavní soud výslovně připustil, že střídavá péče může být rozložena asymetricky (nález ze
dne 3. května 2022 sp. zn. I. ÚS 3065/21, body 59 až 61). Judikatura Ústavního soudu se vymezovala
zejménaprotisvěřovánídítětedopéčejenjednohozrodičůstzv.širokýmstykemdruhéhorodičeaprávě

v tomto kontextu akcentovala rovné právo rodičů podílet se na péči o děti. V žádném dosud vydaném
rozhodnutí však nezaznělo, že by každý rodič musel mít dítě v péči po zcela shodnou dobu jako ten
druhý.Ústavnísoudvždyakcentovalindividuálníokolnostiapředevšímnejlepšízájemdítěte.Představa,
že dokonale symetrická střídavá péče (model 50:50 s intervalem střídání po jednom týdnu) je modelem
preferovaným, nemá žádnou oporu v zákoně ani v ústavním pořádku; vychází z mylného přesvědčení

některých rodičů, že každý z nich má „právo na ideální polovinu dítěte,“ což především nebere na zřetel,
že hlavním účastníkem řízení ve věcech péče soudu o nezletilé je právě dítě, jehož nejlepší zájem stojí
nade všemi ostatními zájmy.“ Pokiaľ okresný súd v napadnutom uznesení rozhodol, že „Maloletá A.
B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do dočasnej osobnej starostlivosti matky. Otec dieťaťa je oprávnený
stýkať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, v každom párnom týždni v roku od štvrtka od 17:00

hod. do nedele do 18.30 hod. s tým, že otec si dieťa vyzdvihne na stretnutie a odovzdá po ukončení
stretnutia matke v stanovenom čase pod schodmi budovy G. samosprávneho kraja, I. J. XXXX/XX G..“,
tak vzhľadom na vyššie uvedené závery, s dôrazom na štádium konania - nariadenie neodkladného
opatrenia, nebolo odvolacím súdom, výlučne pre účely tohto rozhodnutia o nariadení neodkladného
opatrenia možné konštatovať, že tvrdenia v odvolaní otca by boli také, ktoré by vyvrátili najlepší záujem

dieťaťa v rozhodnutí okresného súdu.

38. Pokiaľ odvolateľ konštatoval, že „Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 32791/2019/153
zo dňa 30.10.2019. K preskúmateľnosti znaleckého posudku sú viaceré judikáty súdov Slovenskej
republiky, napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15.11.2018, sp. zn. 6S/22/2018“, tak odvolací

súd poukazuje na to, že ide o rozhodnutie krajského súdu a Ministerstva spravodlivosti SR . V zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 87/1993, je obsahom princípu právneho
štátu,vytvorenieistoty,ženaurčitúprávnerelevantnúotázkusapriopakovanívrovnakýchpodmienkach
dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia
odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru Najvyššieho súdu SR (poukazy otca na rozhodnutie

krajského súdu a ministerstva) má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“),
teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda
považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach.

39. Odvolateľ namietal, že „Rozhodnutie súdu je v rozpore s vlastným uznesením, aj s uznesením
krajského súdu, ktorý SOS potvrdili ako vhodnú formu starostlivosti (uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13CoP/94/2025 z 25.6.2025), ktorý potvrdil, že striedavá osobná starostlivosť je v danom štádiu
konania najvhodnejším riešením z hľadiska najlepšieho záujmu dcérky. Súd tiež nebral do úvahy moje
tvrdenia a dôkazy o pozitívnom vývine dcéry v rámci SOS, čo je objektívne overiteľné dochádzkou do

materskejškolyijejsprávanímvčase,kedyjesomnou.“Vsúvislostistoutoargumentáciouotcaodvolací
súd považuje za podstatné uviesť, že odvolací súd nevníma otcom tvrdený rozpor uvádzaný v odvolaní,
keďževčaserozhodnutiakrajskéhosúdusp.zn.13CoP/94/2025z25.06.2025neboliznámeskutočnosti
zo Znaleckého posudku, tak ako je súčasťou spisového materiálu na č.l. 30 a nasl. spisu.

40. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že „...Tieto závery sú pravdepodobne len výsledkom subjektívnej
interpretácie testu FIRO-B a ROR, ktorý ani neabsolvoval v plnej autenticite, pretože znalec od začiatku
dával najavo svoj zaujatý prístup a snažil som sa odpovedať opatrne. Myslím, že je dôležité, aby súd
zohľadnil tento rozpor medzi mojím reálnym správaním a závermi znalca. Test FIRO-B nemeria črty akoneuroticizmus (emočná nestabilita), impulzivitu alebo manipulatívne tendencie. Test je primárne určený
na rozvoj sebapoznania a medziľudských vzťahov. Použitie testu na patologizáciu typov alebo klinickú
diagnostiku nie je v súlade s jeho zámerom a metodikou. Znalec však použil FIRO–B na vyslovenie

závažných tvrdení o osobnostných črtách „deficientný typ“, „manipulatívny“, „impulzívny“. Interpretácia
znalca je v rozpore s oficiálnym manuálom FIRO–B. Použité hodnotiace pôsobia ako subjektívne
hodnotiace súdy znalca, nie ako odborné konštatovania založené na metodike testu.“, tak odvolací súd
výhradne pre účely rozhodnutia o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní
uvádza, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčenie skutočností

a nie je priestor pre dokazovanie v rozsahu vyžadovanom na rozhodnutie vo veci samej, ktoré bude
vykonávané v riadnom konaní.

41. Odvolací súd považuje za danej situácie vyplývajúcej z obsahu celého spisového materiálu za
nevyhnutné, v zhode so závermi okresného súdu, v rovine nariadeného neodkladného opatrenia, za
v tomto štádiu konania najlepšie ochránený záujem maloletej A., a to práve napadnutým uznesením

okresného súdu. Konečné rozhodnutie vo veci samej bude výsledkom riadneho dokazovania, pri ktorom
nepochybne budú podrobne vyhodnocované i odlišné pohľady rodičov na priebeh ich starostlivosti, ako
aj protichodné tvrdenia o údajne nevhodnom alebo autoritatívnom správaní jedného z nich, námietky
otca voči znaleckému dokazovaniu a okresný súd sa s nimi vysporiada v rozhodnutí v merite veci.

42. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné

odôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Súdomprvejinštanciezvolenejargumentáciipodľaodvolacieho
súdu nemožno nič, z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu
ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, v tomto štádiu konania, vytknúť.
Rozhodnutie okresného súdu neboli osobitnými odvolacími dôvodmi namietané vo zvyšných výrokoch,
napriektomuichodvolacísúdpodrobilodvolaciemuprieskumuvrovineichzákonnosti,preskúmateľnosti

a dospel k záveru o ich vecnej správnosti.

43. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne
deficity v rámci zisťovania osvedčeného skutočného stavu veci, podľa odvolacieho súdu, okresný súd
postupovalvsúladesozákladnýmiprincípmicivilnéhomimosporovéhokonania,najmäzásadouvoľného

hodnotenia osvedčovaných dôkazov a tvrdení v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CMP (čl. 10
CMP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti.

44. Pripomína odvolací súd, že vyššie uvedené závery by nemali byť vnímané ako „víťazstvo“ matky, či
„prehra“ otca. Obaja rodičia majú na výber, buď zotrvajú výlučne na svojich postojoch a budú maloletú

naďalej vystavovať zjavne traumatizujúcim zážitkom, alebo nájdu spoločnú reč s cieľom spolupôsobiť
na zabezpečenie všestranného rozvoja maloletej A.. Nezostáva než dúfať, že dospelí sa spamätajú
a uvedomia si potreby maloletej a uprednostnia druhú možnosť (spoločnú reč s cieľom spolupôsobiť
na zabezpečenie ich spoločného všestranného rozvoja). Na tomto mieste je vhodné pripomenúť i to,
že napadnuté rozhodnutie nemá povahu rozhodnutia absolútne konečného, a teda nezmeniteľného.

Urovnanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi maloletej, snaha o nájdenie spoločného konsenzu nad
spôsobom jej výchovy (s ohľadom na jej najlepšie záujmy), a teda vyvarovanie sa konaniu, v ktorom
sa maloleté dieťa a realizácia rodičovských práv stáva akýmsi „nástrojom na vybavovanie vzájomných
účtov“ a domnelých krívd medzi rodičmi, by však mali byť predpokladom pre prehĺbenie rodinných väzieb
a dôvodom na úpravu doterajších výchovných pomerov k maloletej v čo najlepšom záujme pre ňu.

45. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol

vlastnú argumentáciu.46. Odvolací súd pritom, opätovne na tomto mieste, považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú
konštatované výlučne pre toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o návrhu matky na
nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia.

47. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých
okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v štádiu pred meritórnym
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

48.Krajskýsúdpreúplnosťdodáva,žeaktuálnerozhodnutieoneodkladnomopatrení vžiadnomprípade
neprejudikuje, a ani nepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní
náležitého šetrenia a dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci.

49. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné tiež uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
otec, ale i odvolací súd poukazovali na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup bol uplatnený len

primerane a podporne, z eurokonformného prístupu a nebol rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu
Slovenskej republiky, napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle
ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný
súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a
predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“.

50. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.