Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212251
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6617212251.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov: 1/ A. B., 2/ C. B.,
3/ D. B., 4/ E. B., 5/ F. G., 6/ F. C., 7/ D. B., 8/ H. I., 9/ F. B., 10/ D. G. (J.), 11/ D. G., 12/ F. B., 13/
H. B., v rade 1 až 5 a 7 až 13 v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36,
817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v rade 1, 4 a 6 v zastúpení Lesmi Slovenskej republiky, štátny

podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovaným:
1/ H. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR, 2/ D. C.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX M., štátny občan SR, obaja v zastúpení JUDr.
Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 13C/24/2017 - 463 zo dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie voči žalobkyni 4/ E. B., N. D., zastavil (výrok
II.), p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, o určení vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam
(výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušuje a vec vracia v tomto rozsahu súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia 1/, 2/, 5/ až 13 sú vlastníkmi
nehnuteľností špecifikovaných v I. výroku rozhodnutia. Konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam voči žalobkyni 4/ zastavil (II. výrok). Trovy konania stranám sporu nepriznal.
Vydaniunapadnutéhorozsudkupredchádzalouzneseniesúduprvejinštanciezodňa28.03.2018,ktorým
bolo konanie zastavené prihliadajúc na námietku žalovaných ohľadne neúplného označenia žalobcov.

Uznesenie o zastavení konania bolo následne zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ako súdu odvolacieho pod sp. zn. 16Co/180/2018 zo dňa 10.10.2018 a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Po vrátení veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový
stav: žalovaný 1/ bol na základe notárskej zápisnice notárky JUDr. Marty Jurinovej z 10.03.2015, N

424/2012, NZ 7963/2015 zapísaný ako vlastník pozemkov parcely EKN nachádzajúcich sa v k. ú. O. a k.
ú. M., ktoré sú špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“).
Z konfrontácie svedkov v trestnej veci ČVS: ORP - 286/2 - VIS - LC - 2016 zo dňa 04.10.2016
žalovaný 1/ na otázku či bol v čase vyhotovenia notárskej zápisnice dobromyseľným držiteľom všetkých
nehnuteľností uviedol: „Ako som mohol držať, keď som tieto pozemky nemal na mňa“. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný 1/ odpredal časť vydržaných nehnuteľností v k. ú. M. kúpnou zmluvou zo dňa

12.05.2017 žalovanému 2/, ktorý je ich aktuálnych vlastníkom. Jedná sa o nehnuteľnosti s parcelnými
číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX aXXXX/X, pričom ide o parcely registra „E“ nachádzajúce sa v k. ú. M.. Z úmrtných listov zomrelých
vyplýva, že A. B. sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX, D. B. sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel
XX.XX.XXXX, F. G. sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX, E. B. sa narodila XX.XX.XXXX a

zomrela XX.XX.XXXX, D. B. sa narodil v neuvedenom čase, zomrel XX.XX.XXXX, C. D. sa narodil v
neuvedenom čase a zomrel XX.XX. XXXX, F. D. sa narodila neuvedenom čase a zomrela XX.XX.XXXX,
A. B. sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia štátneho notárstva v Lučenci D
742/87 v dedičskej veci po poručiteľovi A. B., zomrelom 25.05.1987, narodenom 24.03.1921 vyplynulo,
že dedičkou sa stala F. K., narodená XX.XX.XXXX vo vzťahu k parcelám zapísaným v PK vložke č. 817,

parcela č. XX, vložka 984, parcela č. XXX, zostávajúce nečitateľné, a parcela č. 918 vo vložke 244 pre
k. ú. O.. Z uznesenia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D not. 53/53, D 107/53 po poručiteľovi A.
B., zomrelom 12.05.1952, ako dedičia pripadali do úvahy vdova E. B., N. D., D. B., nar. XX.XX.XXXX
a maloletý F. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti v k.ú. M., parc. č. XXXX;
XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX/X; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX;
XXXX; XXXX; XXXX H. XXXX.

3. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 31/74 po poručiteľke E. B., N. D. pre súd prvej
inštancie vyplynulo, že predmetom dedenia bolo okrem iného v k. ú. M. parc. č. XXXX (PKV XXX) pod
B 8/i v 2/25-inách na mene E. B.; parc. č. XXXX (PKV XXX) pod B 7 v X/XX-XXX na mene E. B., N. D.
a parc. č. XXXX (PKV XXX) pod B 10/i v 5/25-inách na mene E. B., N. D..

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130
ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva. Notárska
zápisnica o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného 1/ nie je titulom nadobudnutia vlastníckeho

práva. Preto skutočnosti vytýkané z hľadiska porušenia hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych
noriem vo vzťahu ku konajúcemu notárovi, na ktoré poukazovali žalobcovia, sú podľa súdu prvej
inštancie irelevantné. Dôkazné bremeno v spore zaťažovalo žalovaného 1/ na preukázaní skutočnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva originálnym spôsobom. Súd prvej inštancie uzavrel, že zo strany
žalovaného 1/ neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho dobromyseľnosť, začiatok

plynutia lehoty vydržania, a najmä momentu a skutočnosti, od ktorého sa vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam stal dobromyseľným držiteľom. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný 2/ nesplnil kritériá
kladené judikatúrou na dobromyseľného nadobúdateľa. Vytkol žalovanému 2/ určitú neaktivitu pri
zisťovaní okolností nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností žalovaným 1/. Priklonil sa k záveru, že
na základe neplatného právneho úkonu – kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako nevlastníkom

nehnuteľnosti a žalovaným 2/, tento vlastnícke právo nadobudnúť nemohol. Priklonil sa k zachovaniu
zásady nemo plus iuris, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Z toho
dôvodužalovaný2/nemoholplatnenadobudnúťvlastníckeprávoodžalovaného1/,ktorývčaseprevodu
nebol skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

5. Z hľadiska identifikácie žalobcov a následného oprávnenia konať v ich mene zástupcami SPF,
resp. Lesy Slovenskej republiky, š. p. mal súd prvej inštancie za to, že dôkazné bremeno zaťažovalo
žalovanú stranu. Tá mala preukázať skutočnosti, že predmetné osoby nie sú neznáme, resp. existujú
ich právni nástupcovia. Predloženie úmrtného listu, resp. predloženie dedičského rozhodnutia, samo
o sebe neznamená identifikáciu tejto osoby a jej stotožnenie s osobou uvedenou v pôvodnej PKV,

najmä, ak sú tieto osoby uvedené len menom a priezviskom, ako je tomu vo vzťahu k žalobcom
1/, 3/ a 5/, o ktorých žalovaní oprávnenie na zastupovanie namietali. Predmetné listiny súd prvej
inštancie považoval za nedostatočné na preukázanie, stotožnenie a identifikáciu žalobcov ako pôvodne
označenýchnezistenýchvlastníkov.Pretonámietkužalovanýchvtomtosmerenepovažovalzadôvodnú.

6. Vo vzťahu k žalobkyni E. B., N. D. ako žalobkyni 4/ však bolo možné konštatovať, že táto osoba je
identifikovaná dostatočne. Bolo zrejmé, že predmetom dedičstva boli aj parcely č. XXXX, XXXX H. XXXX
v katastrálnom území M.. Preto vo vzťahu k tejto osobe konanie súd prvej inštancie zastavil (výrok II.).

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), keďže žalobcovia aj žalovaní boli v spore čiastočne úspešní. Žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom zástupcov -
Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, š. p., ako aj žalovaní 1/, 2/. Lesy Slovenskej
republiky, š. p., ako aj SPF odvolanie podali proti II. výroku rozsudku, ktorým súd konanie zastavil

o žalobe žalovanej 4/. Odvolanie zhodne podali z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f), h) CSP, teda z dôvodov, že súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý
rozsudok vo výroku II. spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Obaja zhodne tvrdili, že nebol

daný dôvod na zastavenie konania o žalobe žalovanej v 4. rade, ktorá rovnako ako žalobcovia 1/, 3/
a 5/ nebola dostatočne identifikovaná a stotožnená s osobou E. B., N. D. na základe predloženého
dedičského rozhodnutia D31/74-6 zo 06. 02. 1975. V prípade žalobného nároku žalobkyne v 4. rade
má súd rozhodnúť rovnako ako v prípade ostatných žalobcov, resp. žalobcov 1/, 3/ a 5/. Aj v prípade
žalobcov 1/, 3/ a 5/, žalovaný 1/ predložil úmrtné listy, resp. aj dve dedičské rozhodnutia, nijakým
spôsobom však nepreukázal, že uvedené listiny sa týkali žalobcov 1/, 3/ a 5/, napr., že nešlo iba o osoby

s rovnakým menom a priezviskom. Jediný rozdiel v „identifikácii“ žalobkyne 4/ a žalobcov 1/, 3/ a 5/ je
ten, že v prípade žalobkyne 4/ bola táto „identifikovaná“ ešte rodným priezviskom popri manželovom
priezvisku „Uhrínová“ ako „Jamnická“. Keďže žalobcovia 1/, 3/ a 5/ boli osoby mužského pohlavia,
ktoré sobášom nezískavali iné priezvisko, tak uvedený identifikačný znak u nich nevyhnutne musel
absentovať. Odvolatelia preto žiadali rozsudok vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade zmeniť a žalobe vyhovieť.

9. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali v odvolaní napadnutý rozsudok buď zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne konanie v napadnutom rozsahu zastaviť. Aj
podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Tvrdili, že celé konanie malo byť zastavené,
keďže podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobnýnávrh.Poukázalinato,akosaoznačujefyzickáosobavžalobe.Petit,ktorýmsažalobcadomáha
určenia vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorou nie je on sám, trpí jednak uvedeným nedostatkom

naliehavéhoprávnehozáujmu,avšakideodomáhaniesavlastníckehoprávavprospechzomrelejosoby.
Ide o domáhanie sa určenia, ktoré nie je možné. Ak už ale konanie nebolo zastavené z uvedených
dôvodov, malo byť celkom určite zastavené, čo i len v časti aj voči iným údajným žalobcom ako voči E. B.,
N. D.. Z dôvodu, že sa podarilo identifikovať aj iných údajných žalobcov tak, ako to vyplýva z bodov 16
až 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Konanie malo byť podľa žalovaných zastavené aj vo vzťahu

k A. B., D. B., F. G. a D. B.. Všetky uvedené osoby totiž možno identifikovať. Ďalej žalovaní 1/ a 2/ tvrdili,
že v prípade pochybností o ich dobromyseľnosti treba dať do popredia dobromyseľnosť nadobudnutia
vlastníctva v súlade s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015. K výroku II. napadnutého rozsudku
žalovaní 1/ a 2/ doplnili, že v tomto rozsahu ho považujú za správny.

10. V poradí prvým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudkom sp. zn.
16Co/120/2019-554 zo dňa 11. 06. 2020 rozhodol o podaných odvolaniach tak, že napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.

11. Na základe dovolania žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/80/2022
zo dňa 31. 07. 2024 rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 16Co/120/2019 zo dňa 11.06.2020 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol, že odvolací súd na odvolacom pojednávaní neumožnil
stranám sporu uviesť záverečné reči v zmysle § 182 CSP, čím došlo k porušeniu žalobcov na právo
na spravodlivý proces. Obiter dictum dovolací súd tiež doplnil, že v zmysle § 161 ods. 1 CSP je súd v

každej fáze konania povinný skúmať procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Medzi
tie v zmysle § 61 CSP patrí aj procesná subjektivita. Nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia
konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Túto povinnosť mal súd aj v prípade,
ak je sporovou stranou neznámy vlastník. Poukázal na právne závery uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo/11/2016. Uviedol, že odvolací súd neaplikoval § 161 ods. 1

CSP a dôsledne neskúmal, či žalobcovia 1/ až 13/ označení v žalobe boli ako fyzické osoby v čase
začatia súdneho konania nositeľmi procesnej subjektivity, nakoľko v prípade zistenia neodstrániteľnej
prekážky postupu konania je potrebné zastaviť konanie voči osobe, ktorej sa zistený nedostatok týkal
a následne poskytnúť možnosť žalobcom, aby okruh strán sporu doplnili pri neznámosti právnychnástupcov. Zároveň sa dovolací súd nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko SPF a Lesy Slovenskej republiky, š. p.,
môžu zastupovať nezistených vlastníkov, čo je spojené s ochranou ich ústavou zaručeného vlastníckeho

práva.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
opätovne prejednal odvolanie sporových strán v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku, ktorým určil vlastnícke právo žalobcov (I. výrok) zrušil podľa § 389 písm. a) CSP,
pretože neboli splnené procesné podmienky a vec podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušujúcej časti vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

13. Odvolací súd opätovne v spore zdôrazňuje, že Slovenský pozemkový fond (ďalej v texte aj „SPF“)
majú oprávnenie podať žalobu o určenie vlastníckeho práva v zastúpení nezistených vlastníkov podľa §

34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. a § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Oprávnenie
pre Lesy Slovenskej republiky, š. p. (ďalej v texte „Lesy SR“) vyplýva z § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991
Zb., § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. a § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.

14. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení v časti obiter dictum poukázal na rozhodnutie sp. zn.

6Cdo/11/2016 a vyslovil právny názor, že odvolací súd pri svojom prvom rozhodnutí neaplikoval
ustanovenia o procesných podmienkach vo vzťahu k označeniu žalobcov ako nezistených vlastníkov
podľa § 161 ods. 1 CSP, teda, či majú procesnú subjektivitu podľa § 61 CSP.

15. Odvolací súd v rámci procesnoprávnych aspektov tohto sporu k označeniu žalobcov uvádza, že

pojmovým znakom nezisteného vlastníka je „nezistenosť identifikačných údajov", čo opakovane vo
svojej rozhodovacej praxi konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (viď sp. zn. 6Cdo/11/2016,
sp. zn. 7Cdo/238/2021). Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu
v katastri nehnuteľností. Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné
vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon presnú formu nepredpisuje.

Obligatórnym údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fikcia subjektivity nezisteného
vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov
(spravidla rodné listy a úmrtné listy, prípadne ďalšie verejné listiny) jednoznačne identifikovať a
konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/238/2021).

16. K povahe a okolnostiam zavedenia inštitútu nezisteného vlastníka sa podrobne vyjadril Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej v texte „najvyšší súd“)v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 (viď bod 56. a 57.
tohto rozhodnutia).

17. V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia
dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských
podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho
významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Slovenskéhopozemkovéhofondu1)spozemkami,ktorýchvlastníkjeznámy,alektoréhomiestotrvalého

pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z.) a 2) pozemkami,
ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d) rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie
pozemkov zákon zaviedol legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom" (§ 13 a § 16 ods.
1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri
pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore

geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (§ 16 ods. 1
písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve
Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými
orgánmi verejnej správy (§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.).

18. V judikatúre najvyššieho súdu existuje viacero rozhodnutí týkajúcich sa označenia nezistených
vlastníkov, ich procesnej subjektivity a procesných otázok (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016, z 31. mája 2021 sp. zn. 2Cdo/75/2020, z
28. februára 2022 sp. zn. 7Cdo/238/2021, z 22. júla 2020 sp. zn. 8Cdo/136/2020, z 31. januára 2011 sp.zn. 7Cdo/10/2010, z 25. februára 2015 sp. zn. 2Cdo/39/2014, z 29. apríla 2020 sp. zn. 7Cdo/241/2018
a z 15. apríla 2019 sp. zn. 8Cdo/31/2018). Z uvedených rozhodnutí je badať rovnaký prístup pokiaľ ide
o vymedzenie a povahu inštitútu nezistených vlastníkov, neposkytujú však jednoznačné stanovisko ako

postupovať, ak v spore nastane potreba skúmania procesnej podmienky na strane nezisteného vlastníka
(či už v dôsledku námietky niektorej strany sporu, predloženia dedičského rozhodnutia, úmrtného listu a
pod.), resp. v akej miere má v danej procesnej situácii súd „vyžadovať" od žalobcu správne označenie
nezistených vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov a predloženie potrebných dokladov.

19. Na základe doterajšej judikatúry najvyššieho súdu (viď sp. zn. 8Cdo/31/2018 a tiež sp.
zn. 7Cdo/238/2021) najvyšší súd tiež opakovane konštatuje a zotrváva na tom, že „pojem
„nezistený vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno
vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a
povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho

subjektu (nezisteného vlastníka), pri ktorom s a naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava
vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho
vzťahukukonkrétnejnehnuteľnostiazachovaťveľkosťspoluvlastníckychpodielovzapísanýchvkatastri

nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností."

20. Zodpovednosť žalobcov za správne označenie protistrany v prípade inštitútu nezisteného vlastníka
je oslabená povahou tohto osobitného subjektu vyplývajúcou zo zákona, tak ako to uvádza najvyšší súd

v uznesení sp. zn. 8Cdo/69/2023 zo dňa 14.08.2024.

21. Zodpovednosť sporovej strany (zástupcami žalobcov) za správne označenie strán sporu
(nezistených vlastníkov – žalobcov) oslabená nie je až v takej miere v prípade, že v spore neznámy
vlastník zastúpený zástupcom vystupuje na strane žalobcu a žalovaní v spore namietali a predložili

dôkazy o tom, že neznámy vlastník pravdepodobne zomrel, ako tomu je aj v prejednávanej veci.
Vtakomprípade,stotožňujúcsasprávnymnázoromdovolaciehosúdu,platí,že„povinnosťsúduskúmať
splnenie procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnej subjektivity strany sporu
nezaniká ani v prípade, ak sporovou stranou je neznámy vlastník“ (rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 5Cdo/206/2022).

22. Fikcia subjektivity nezisteného vlastníka totiž trvá do okamihu, kým nezisteného vlastníka možno
na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy, úmrtné listy, prípadne ďalšie verejné listiny)
jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. V tom prípade
dochádza k zmene právneho subjektu počas konania (pozri body 25. a 26. uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. 7 Cdo/238/2021 zo dňa 28.02.2022).

23. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepostupoval dostatočne pri skúmaní procesnej
subjektivity podľa § 61 CSP u niektorých žalobcov, ako nezistených vlastníkov. Zo súdneho spisu
vyplynulo, že voči poručiteľovi A. B., zomr. XX.XX.XXXX sa viedlo dedičské konanie na Štátnom

notárstve v Lučenci pod sp. zn. D 742/87 a jeho dedičkou sa stala F. K., nar. XX.XX.XXXX, v dedičskom
konaní po poručiteľovi A. B., zomr. XX.XX.XXXX, ktoré sa viedlo na Štátnom notárstve v Lučenci pod
sp. zn. D not 53/53 a D 107/53 ako dedičia pripadali do úvahy vdova E. B., N. D., D. B. nar. XX.XX.XXXX
a mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po E. B., N. D., nar. v roku 1897 zomr. dňa
19.12.1973 (rozhodnutie Štátneho notárstva v Lučenci D 31/74-6 zo dňa 6.02.1975) celé dedičstvo

po poručiteľke prevzala na základe dedičskej dohody dcéra E. D., N. B.. V spise sa nachádzajú aj
ďalšie úmrtné listy žalobcov, a to žalobcu 3/ D. B., vo vzťahu ku ktorému však zástupcovia žalobcov
nepožadovali v spore žiadny právny nárok, žalobcu 7/ D. B., žalobcu 5/ F. G..

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci nemožno vylúčiť, že viacerí, zástupcami žalobcov

označení žalobcovia, v čase podania žaloby pravdepodobne nežili a teda nemohlo ísť o nezistených
vlastníkov podľa výkladu daného ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu (viď vyššie).25. Pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedeným žalobcom nezastavil konanie, pretože dospel
k záveru, že tieto osoby nebolo možné stotožniť v pôvodnej pozemnoknižnej vložke, išlo z jeho strany
o predčasný záver vyplývajúci z nesprávneho prenesenia dôkazného bremena na žalovanú stranu

sporu.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak uvedené subjekty
nemajú procesnoprávnu subjektivitu, nemusí to automaticky znamenať, že ide práve o pôvodných
vlastníkov nehnuteľností, ktorých zastupujú SPF a Lesy SR, teda, že subjekt nemajúci procesnoprávnu

subjektivitu mal aj vecnú legitimáciu v spore (bol skutočne pôvodným vlastníkom konkrétneho pozemku).
Tieto podmienky však v spore boli zástupcovia žalobcov povinní preukázať. Preukázať teda skutočnosť,
že dôvody pre ich zákonné zastúpenie naďalej trvajú a sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 18
(pôvodne 14) zákona č. 330/1991 Zb., § 13 a § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.

27. Ak v spore s neznámymi vlastníkmi bola žalovanými vznesená odôvodnená námietka nedostatku

procesnej subjektivity žalobcov, bolo na nich, aby prostredníctvom svojich zástupcov preukázali
podmienky ich zastúpenia vyplývajúce z hmotného práva, t. j., že v spore ide o nezistených vlastníkov. V
otázke delenia dôkazného bremena totiž platí všeobecné pravidlo, že každú procesnú stranu zaťažuje
dôkazné bremeno ohľadom skutkových predpokladov jej priaznivej právnej normy (pozri Lavický, P.
Důkazní břemeno v civilním soudním řízení, Leges, 2017, s. 144; K., E.. O dôkaznom bremene,

Súkromné právo 3/2024).

28. Pokiaľ preto v spore vo vzťahu k A. B. boli predložené dva úmrtné listy, bolo povinnosťou žalobcov
preukázať, že nejde o osoby v pôvodnej pozemnoknižnej vložke, prípadne uviesť, ktorého z týchto
subjektov zastupujú. To platí aj vo vzťahu k ostatným žalobcom, o ktorých boli v spore predložené úmrtné

listy, prípadne dedičské rozhodnutia. Táto povinnosť nemala procesne zaťažovať žalovaných. Najmä
za predpokladu, že žalovaní 1/ a 2/ namietli tento nedostatok procesnej podmienky konania, a za tým
účelom aj predložili relevantné dôkazy. SPF a Lesy SR, musia pri zastupovaní nezisteného vlastníka
postupovať s odbornou starostlivosťou (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/238/2021,
bod. 23). To sa vzťahuje aj na preukázanie, že sú splnené podmienky pre zastupovanie nezistených

vlastníkov, ako aj to, že urobili všetky potrebné šetrenia ohľadom na skutočností, ktoré sa objavili
počas sporu. Dôvodom je skutočnosť, že od splnenia uvedenej procesnej podmienky konania odvodzujú
žalobcovia úspech v spore.

29. Ak po vykonaní dokazovania pred súdom prvej inštancie nebude preukázané, že niektorí

z označených žalobcov ako nezistených vlastníkov majú právnu subjektivitu sú dané dôvody, aby bolo
konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 61 CSP voči nim zastavené. Súd prvej inštancie je
povinný zaoberať sa v každej fáze konania tým, či sú splnené procesné podmienky a za tým účelom
má oprávnenie vykonať dokazovanie bez návrhu podľa § 185 ods. 3 CSP, pričom jeho povinnosťou,
z hľadiska naplnenia princípu spravodlivosti (čl. 2 ods. 1 CSP), je úsilie vec prejednať a meritórne

rozhodnúť. To bez ďalšieho neznamená, že bude v tomto type sporu úplne nahrádzať nedostatok
procesnej aktivity tej strany sporu, ktorá od splnenia procesnej podmienky odvodzuje svoj úspech.

30. Dovolací súd s poukazom na uznesenie sp. zn. 6Cdo/11/2016 uviedol, že v prípade zastavenia
konania pre nedostatok tejto procesnej subjektivity má byť následne poskytnutá možnosť žalobcom,

aby okruh strán sporu upravili. V tej súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na spor medzi obdobnými
stranami sporu postavený na rovnakom skutkovom základe, vedený na Okresnom súde Lučenec sp. zn.
10C/87/2023, ktorý sa skončil zastavením konania podľa § 61 v spojení s § 161 ods. 2 CSP uznesením
okresného súdu č. k. 10C/87/2023-730. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej
Bystrici uznesením sp. zn. 17Co/30/2024. So závermi tohto rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje

a v plnej miere naň odkazuje.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku vo výrokoch o určení
vlastníckeho práva žalobcov (I.). Pre úplnosť dodáva, že si v tejto veci je vedomý, že predmetná
vec už raz bola vrátená súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 16Co/180/2018 zo

dňa 10.10.2018, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 13C/24/2017-306 zo dňa
28.03.2018ozastaveníkonania.Išlovšakozrušenieprocesnéhorozhodnutiasúduprvejinštancie.Účel
ustanovenia § 390 CSP tým nie je popretý. Aj právna doktrína k tomuto pravidlu uvádza, že logickým
výkladom textu komentovaného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že povinnosť odvolaciehosúdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie
bude možné aplikovať iba vtedy, ak aj prvé zrušené rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, § 390). Pri úvahe o aplikácii § 390 CSP je
potrebné rozlišovať medzi meritórnym a nemeritórnym odvolacím prieskumom aj s ohľadom na právo na
rovný prístup sporových strán k odvolaciemu konaniu. Povinnosť aplikovať § 390 CSP poriadku nastáva,
ak v poradí prvé aj druhé preskúmavané rozhodnutia okresného súdu sú meritórnej povahy (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 215/2022 zo dňa 26.04.2022). Zároveň, odvolací

súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia v tejto časti z dôvodu, že nedostatky zistené v konaní a rozhodnutí
súdu prvej inštancie nie je možné napraviť v odvolacom konaní z hľadiska potreby ďalšieho skúmania
procesných podmienok a tomu zodpovedajúcemu dokazovaniu vo veci.

32. Obiter dictum odvolací súd uvádza, že len v prípade, ak súd prvej inštancie v ďalšom konaní ustáli
záver, že boli pre konanie a rozhodnutie splnené procesné podmienky, oprávnenie SPF a Lesy SR

zastupovať nezistených vlastníkov, je spojené s ochranou ich ústavou zaručeného vlastníckeho práva
(uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo/206/2022 zo dňa 27.09.2023). Odvolací súd naviac dodáva,
že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný 1/ nesplnil podmienky
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Zároveň
odkazuje ohľadne platnosti prevodu časti nehnuteľností na žalovaného 2/ na uznesenie Veľkého senátu

obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021.

33. Odvolací súd ako závislý zrušil aj výrok o náhrade trov konania.

34. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, opätovne

posúdi, či na strane žalobcov sú splnené procesné podmienky podľa § 61 a 161 CSP. Žalobcovia
prostredníctvom ich zástupcov sú povinní preukázať splnenie procesných podmienok, teda zákonné
podmienky pre zastupovanie žalobcov podľa osobitného predpisu. Po zhodnotení týchto skutočností vo
veci rozhodne meritórnym rozhodnutím len vo vzťahu k žalobcom, ktorí sú nositeľmi procesnoprávnej
subjektivity a svoje rozhodnutie odôvodnení v intenciách § 220 ods. 2 CSP.

35. Odvolací súd v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario prejednal odvolanie žalobcov voči výroku, ktorým
súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalobkyni 4/ (výrok II.) a rozsudok súdu prvej inštancie v tomto
výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

36. Odvolací súd v plnej miere podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v tejto časti. Súd prvej inštancie správne na zistený skutkový stav aplikoval § 61 v spojení s §
161 ods. 2 CSP, keď pre nedostatok procesnej subjektivity konanie voči žalobkyni 4/ zastavil. Na základe
výsledkov dedičského konania boli stotožnené pozemky, ktoré sú predmetom konania, žalobkyňa nemá

právnu a teda ani procesnoprávnu subjektivitu, pretože zomrela pred začatím konania. Neboli splnené
hmotnoprávne podmienky na to, aby za žalobkyňu 4/ konal SPF a Lesy SR.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou a v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôže využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej

pomoci obrátiť na Centrum právnej pomoci podľa podmienok upravených v zákone č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať
centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum

rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§
11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).