Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14Ps/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205953
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624205953.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti

na právne úkony sa koná: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D., v konaní zastúpeného
procesným opatrovníkom: B. E., nar. X.X.XXXX, bytom D., C. XXX/XX, na návrh navrhovateľa: A. B.,
nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., v konaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, takto

r o z h o d o l :

I. O b m e d z u j e sa A. B., nar. XX.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že tento nie
je spôsobilý:
§ ohlasovať a meniť miesto svojho trvalého a prechodného pobytu,

§ rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jeho hospitalizácii a o podávaní depotných
preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
§ konať a vystupovať vo vzťahu k orgánom verejnej a štátnej moci,
§ preberať úradné zásielky od orgánov verejnej a štátnej moci,
§ využívať vodičské oprávnenie a oprávnenie na držanie a nosenie zbrane v prípade, ak je ich držiteľom,
§ kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR, do orgánov samosprávneho kraja, do orgánov miestnej
samosprávy,

§ uzatvárať manželstvo,
§ vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vrátane finančnej hotovosti
a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony, dvojstranné príp. viacstranné právne úkony,
predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých až po zložité transakcie, kde je
predmetom majetkové či finančné plnenie,
§ preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti,
štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iný príjem.

II. U s t a n o v u j e sa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D. za opatrovníka A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., ktorý je oprávnený a povinný v rozsahu obmedzenia opatrovanca zastupovať,
spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu a je povinný najmenej dvakrát ročne k 30.6. a k
31.12. podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého
dokazovania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal dňa 1312.2024 na tunajšom súde návrh na obmedzenie A. B., nar. XX.X.XXXX v
spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka.2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že syn A. je postihnutý Downovým syndrómom od narodenia.
Bude mať 18 rokov, ale správanie je v rozmedzí malého dieťaťa. Vyžaduje si celodennú starostlivosť,

nakoľko sa nedokáže postarať sám o seba a nedokáže sa sám rozhodovať a komunikovať, nevie čítať
a písať. Navštevuje Špeciálnu základnú školu v D.. Synovi pomáha so samoobslužnými činnosťami
ako obliekanie, sprevádza ho do školy aj na vyšetrenia k lekárom. Na syna poberá opatrovateľský
príspevok. Z uvedených dôvodov navrhuje syna obmedziť v spôsobilosti na právne úkony a navrhol,
aby bol ustanovený synovi za opatrovníka.

3. Uznesením č. k. 14Ps/40/2024-18 zo dňa 28.4.2025 súd ustanovil menovanému procesného
opatrovníka pre toto konanie B. E., nar. X.X.XXXX, bytom D., C. XXX/XX, ktorá s ustanovením za
opatrovníka súhlasila.

4. Za účelom zistenia skutočného stavu veci súd nariadil pojednávanie na deň 19.5.2025, na ktoré súd

predvolal všetkých účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie riadne dostavili.
Navrhovateľ predniesol návrhu a uviedol, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá. Navrhuje syna
obmedziť v spôsobilosti na právne úkony a jeho ustanoviť do funkcie opatrovníka. Uviedol, že nepracuje
ale berie opatrovateľský príspevok. Príjem má 815 € plus 170 € príspevok z Dobrého anjela. Syn má
Dawnov syndróm, niekedy berie lieky, niekedy nie. Nerozpráva. Každý deň chodí do školy. V škole sa

mu páči, chce chodiť aj v sobotu a nedeľu. On vychodil 7 tried, vie čítať a písať. S výkonom funkcie
opatrovníka synovi súhlasí.
Súd pristúpil k výsluchu osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, ktorý po zákonnom poučení len hľadí,
neodpovedá, sleduje priestor v miestnosti otáčajúc hlavou. Na otázku súdu aký je deň menovaný
neodpovedá, len sa usmieva. Z uvedeného dôvodu súd upustil od ďalšieho výsluchu a konštatoval,

že súčasne si splnil povinnosť vzhliadnutia v zmysle § 243 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“).

5. Súd uznesením č.k. 14Ps/40/2024-22 zo dňa 20.5.2025 ustanovil súdneho znalca na účely vykonania
znaleckého dokazovania a následného vypracovania znaleckého posudku.

6. Zo záveru znaleckého posudku č. XXX/XXXX súdneho znalca MUDr. Ladislava Lauka, znalca
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria, mal súd preukázané, že u menovaný trpí
Downovým syndrómom, čo je geneticky podmienené ochorenie, charakterizované viacerými telesnými
abnormalitami a vždy je spojený s určitým stupňom mentálnej zaostalosti, v prípade A. B. ide o stredne

ťažkú mentálnu zaostalosť (imbecilitu).

7. Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2025 ustanovený znalec v rámci svojej výpovede zotrval na
záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol, že s vyšetrovaným mal možnosť stretnúť sa 7.7.2025.
Z vyšetrenia je zrejmé aj z jeho zdravotnej dokumentácie, že trpí Downovým syndrómom, čo je geneticky

prenosné ochorenie, ide skôr o stav ako o ochorenie. Tento stav je spojený s mentálnou retardáciou
a v danom prípade v stredne ťažkom stupni. Je tu minimálna schopnosť rečovej komunikácie. Nie je
predpoklad žiadneho zlepšenia do budúcna, stav je trvalý.

8. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len

prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

9. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd

rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

10. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

11. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.12.Podľa§233ods.1CMP,návrhnazačatiekonaniamôžepodaťblízkaosoba,poskytovateľzdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

13. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností
odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich
navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

14. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho
spôsobilosti na právne úkony sa koná.

15. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.

16. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

17. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom

prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

18. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

19. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

20. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej

opatrovníka.

21. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii

ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo
obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem
verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu

a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne
úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr.
trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť
(resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť

nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).

22. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z

objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne
právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším
predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude
možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto

náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť
dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd
navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať
význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).

23. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v
súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí
vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne

úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom
existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto

súdnom konaní trpí Downovým syndrómom, čo je geneticky podmienené ochorenie, charakterizované
viacerými telesnými abnormalitami a vždy je spojený s určitým stupňom mentálnej zaostalosti, v prípade
A. B. ide o stredne ťažkú mentálnu zaostalosť (imbecilitu). Ide o trvalý stav. Ľudia s Downovým
syndrómom sú obvykle doživotne odkázaní na opateru.
Posudzovaný prakticky nemá vyvinuté pojmové myslenie a jeho možnosti komunikácie s okolím sú

v podstatnej miere obmedzené. Nerozumie pojmu vlastníctva, nerozumie pojmu zmluvných záväzkov,
nevie čítať, počítať, nepozná peniaze. Nemôže uzatvárať žiadny druh zmlúv. Nie je spôsobilý preberať
na seba záväzky žiadneho druhu. Je mentálne zaostalý, na úrovni ťažkej imbecility, nerozumie významu
finančných prostriedkov, nie je spôsobilý samostatne preberať žiaden druh príjmu. Nerozumie významu
volieb a hlasovaní, nie je možné, aby sa zúčastňoval volieb, referenda a iných hlasovaní. Nerozumie

významu zdravotnej starostlivosti, nevie ohodnotiť, či je potrebná, rovnako nerozoznáva potrebu
poskytovania sociálnej starostlivosti. O zdravotnej, ani sociálnej starostlivosti sa nemôže samostatne
rozhodovať. Nie je schopný prejaviť svoju vôľu v iných, ako základných potrebách, nemôže rozhodovať
o potrebe zdravotnej, sociálnej starostlivosti, nemožno od neho očakávať prejavenie súhlasu, resp.
nesúhlasusozdravotnoualebosociálnoustarostlivosťou.Niejespôsobilýrozhodovaťsaomiestesvojho

bydliska, o osobách, s ktorými chce žiť, ani o svojich spoločenských aktivitách. Môže sa zúčastňovať
iba veľmi jednoduchých sociálnych aktivít v rámci rodiny. Nerozumie významu zdravotnej starostlivosti,
nie je spôsobilý dávať informovaný súhlas, ani vyjadriť nesúhlas so zdravotnou starostlivosťou. Len
v minimálnej miere rozumie reči, a nerozumie písanému textu, nerozumie zmyslu úradných dokumentov,
nemôže preberať poštu, nemôže sa kontaktovať s úradmi. Nemá možnosť získať vzdelanie v tej miere,

aby bol v budúcnosti samostatný. Potrebuje pomoc aj v základnej sebaobsluhe. Je v malej miere
samostatný /napr. vie sa samostatne najesť, pod dohľadom obliecť, dodrží základnú hygienu). Nie je
schopný samostatného pohybu mimo svojho bydliska, pre mentálne aj fyzické hendikepy. Jeho stav
z hľadiska mentálneho postihu je trvalý.

25. Uvedené skutočnosti preto podľa názoru súdu nasvedčujú tomu, že táto osoba, v prípade, ak
by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme
nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.

26. S prihliadnutím na skutočnosť, že aktuálna právna úprava neumožňuje tzv. úplné obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd s ohľadom na
závery znaleckého posudku, ako aj hodnotiac ostatné vykonané dôkazy, dospel k záveru, že vzhľadom
na zdravotný stav obmedzovanej osoby bolo nutné vymedziť čo najširší rozsah obmedzení, čomu
zodpovedá vymedzenie I. výroku tohto rozhodnutia.

27. Súd výrokom II. ustanovil menovanému za opatrovníka jeho otca, ktorý prejavil záujem o výkon
uvedenej funkcie, pričom ide o osobu vhodnú na výkon uvedenej funkcie. Súčasne súd vymedzil rozsah,
v ktorom bude opatrovník menovaného zastupovať, ako aj uložil mu povinnosť podávať súdu pravidelné
správy o výkone funkcie.

28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.29. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

31. O trovách konania súd III. výrokom rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania,
nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo

možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

32. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

33. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti
na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej

zástupcovi alebo štátu.

34. V predmetnej veci podala návrh na obmedzenie A. B. v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľ
A. B.. Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Ladislava Lauka, vypracovaného v tomto
konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu vyplynulo, že menovaný trpí trpí Downovým syndrómom,

čo je geneticky podmienené ochorenie, charakterizované viacerými telesnými abnormalitami a vždy je
spojený s určitým stupňom mentálnej zaostalosti. Tento zdravotný stav menovaného podľa uvedených
záverov odôvodňuje ju obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie popísaných v
znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom nebol zjavne bezdôvodný, a teda
táto nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaný nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli

a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnemu znalcovi. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak,
že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého
dokazovania (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62
ods. 3 CMP)