Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 14Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100381.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Ľudovít Surma, advokát,
sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50 120 671, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, sídlom Ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovaného č. 895 428 8024 0 zo dňa 5. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa 10.03.2023 o zvýšenie invalidného dôchodku, o ktorej

Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový
správny orgán“) rozhodla rozhodnutím zo dňa 24.04.2023, ktoré rozhodnutie bolo po podaní odvolania
žalobkyňou a potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 18.07.2023.
Rozsudkom správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Sas/5/2023 - 68 zo dňa 03.09.2024 bolo
rozhodnutiegenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnezodňa18.07.2023arozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu zo dňa 24.04.2023 zrušené a vec bola vrátená orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

2. Prvostupňový správny orgán v poradí druhým rozhodnutím č. 895 428 8024 0 zo dňa 24.01.2025
rozhodol tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“)
rozhodol tak, že od 08.12.2023 zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok na sumu 1 478,30 €, od 01.01.2024
na sumu 1 531,60 € a od 01.01.2025 na sumu 1 563,80 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia
prvostupňový správny orgán uviedol, že v rámci realizácie rozsudku správneho súdu v Banskej Bystrici
bol posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš požiadaný o opätovné posúdenie

zdravotného stavu žalobkyne. Výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - Odbornom
posudku o invalidite z 15.01.2025. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť od 08.12.2023 už nie
je 60 %, ale je 70 %. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila z dôvodu zmeny zdravotného stavu
žalobkyne, keď došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej
miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 60 %. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho
poisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkyLiptovskýMikuláš,ktorýtvoríčasťlekárskejsprávyz15.01.2025.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa
ústredie - generálny riaditeľ (ďalej aj len „žalovaný“) Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
05.05.2025 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie.4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na relevantnú právnu úpravu a na to, že zdravotný stav
žalobkyne bol opätovne posúdený po rozhodnutí správneho súdu v Banskej Bystrici. Žalovaný uviedol,
že zdravotný stav žalobkyne bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 19.03.2025, ktorý nezmenil
svoj posudkový záver a zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku zo dňa 15.01.2025. Odvolaniu
taknebolovyhovené, pretobolpredloženýkompletnýposudkovýspisposudkovémulekárovisociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 16. 04.2025.

Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár od 08.12.2023 určil ochorenie podľa prílohy
číslo 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel veľké
B - sluch, položka 3 - obojstranná úplná alebo praktická hluchota s ťažkým porušením komunikačných
schopností hovorovej reči a sociálnou dezintegráciou, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60 % z referenčného rozpätia od 60 % do 80 %. Za iné zdravotné
postihnutie bola percentuálna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Celková

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 08.12.2023 je teda 70 % z čoho zároveň vyplýva, že posudkový záver
posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne bol posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne
v rámci odvolacieho konania potvrdený. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v danom prípade sa
od 08.12.2023 zmenou miery, zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 %

na 70 %, zmenili skutočnosti, rozhodné na určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 73 zákona č.
461/2003 Z.z. a jeho výplatu. V odvolacom konaní podľa žalovaného neboli predložené také dôkazy,
ktorými by bola spochybnená správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a rozhodnutia o
zvýšení sumy invalidného dôchodku.
5. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia

žalovaného a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa si zároveň
uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa má zato, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalobkyňa namietala, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskej správy a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti

poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Zo žiadneho ustanovenia zákona neplynie
právomoc posudkového lekára v rámci posudkovej činnosti zaobstarávať iné dôkazy, ako zdravotnú
dokumentáciu, alebo hodnotiť účastníkovi neznáme vyjadrenie Policajného zboru. Žalobkyňa nepozná
ani jeho obsah, ani spôsob ako sa k posudkovému lekárovi vyjadrenie Policajného zboru dostalo
do dispozície. Bez ohľadu na to, či táto listina vôbec existuje, je zrejmé, že posudkový lekár

konal mimo rozsah a spôsob stanovený zákonom, keď si podľa všetkého sám obstaráva a najmä
hodnotí iné dôkazy ako zdravotnú dokumentáciu. Počas lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredie za osobnej účasti poistenca uviedol tlmočníkovi ako dôvod
pre nenavýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť "či žalobkyni nestačí takýto príjem“
a naznačoval možnosť odobratia vodičského oprávnenia, ak bude ďalej požadovať vyšší dôchodok.

Podľa posudkového lekára v prípade účastníčky konania, ktorá si naviac v roku 2006 doplatila 1 deň
poistnéhozmaximálnehovymeriavaciehozákladuatohočasumávyplácanýinvalidnýdôchodokvsume
1 563,80 € mesačne. Z konania a prejavov posudkového lekára plynie, že posudkový lekár neskúmal
zdravotnú dokumentáciu, ale zaoberal sa inými dokladmi a skutočnosťami, ktoré vôbec nemajú byť
predmetom výkonu posudkovej činnosti. Žalobkyňa má zato, že posudok vypracovala zjavne zaujatá

osoba. Podľa subjektívneho hodnotenia posudkového lekára prevzatého do napadnutého rozhodnutia
je nemožné, aby, že žalobkyňa bola držiteľkou vodičského oprávnenia v prípade sociálnej dezintegrácie.
Žalobkyňa bola riadne individuálne posúdená a má zdravotnú a psychickú spôsobilosť na vedenie
motorového vozidla. Sociálna dezintegrácia nie duševnou poruchou, ale stavom opisov sociálnych
vzťahov jednotlivca k spoločnosti. Sociálna dezintegrácia je pojem označujúci narušenie schopností

jednotlivca fungovať v spoločnosti. Nie je to medicínska diagnóza, ani medicínsky pojem, ale odborný
sociologický výraz. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na správu z psychologického vyšetrenia E.
F. G. zo dňa 23.01.2023. Z napadnutého rozhodnutia opäť nie je možné zistiť žiadne preskúmateľné
dôvody, prečo je miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce postihnutie žalobkyneurčená na spodnej hranici 60 %, keď rozpätie je od 60 do 80 %. Z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú
žiadne kritériá, podľa ktorých žalovaný postupoval ani údaje a vysvetlenia, prečo bolo určených 60 %
a nie 61 %, 65 % alebo 80 %. Napadnuté rozhodnutie je v tomto smere úplne nepreskúmateľné,

keďže žiadne úvahy ohľadne uvedenej skutočnosti ani neobsahuje. Určenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je jednou z kľúčových skutočnosti určovaných v dávkovom konaní
týkajúcom sa invalidného dôchodku, a preto by mali byť úvahy posudkového lekára ohľadne tejto
skutočnosti jasné a zrozumiteľné akejkoľvek osobe, ktorá bude napadnuté rozhodnutie čítať. Ak má
akýkoľvek orgán verejnej moci v kompetencii zákonom stanovených medziach určí napríklad výšku

peňažnej pokuty, dĺžku zákazu činnosti, dĺžku trestu odňatia slobody, ale aj mieru poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť je nevyhnutné, aby bolo možné zistiť dôvody, prečo z celej škály do úvahy
prichádzajúcich možností bola zvolená práve táto a akýkoľvek iný orgán bol schopný preskúmať
správnosť tohto učenia. Ak však žiadne úvahy neexistujú nič nevylučuje, že malo dôjsť k učeniu miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyni na hornej hranici 80 %.
6.Žalovanývpísomnomvyjadreníkpodanejsprávnejžalobezotrvalnasprávnostižalobounapadnutého

rozhodnutia a navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že zvolenie
dolnej hranici percentuálneho rozpätia bolo z dôvodu, že k strate sluchu u žalobkyni nedochádzalo
postupne, pričom v lekárskej správe z posúdenia na účely invalidity z roku 2006, ako aj z roku 2018,
sa uvádza, že podľa audiometrického vyšetrenia bez kochleárneho strojčeka je strata sluchu podľa
Fowlera 100 %. V roku 2006 sa v lekárskej zápisnici uvádza, že žalobkyňa navštevuje logopedičku - reč

je pomerne zrozumiteľná, často agramatická, s narušenou rytmikou. Slovná zásoba je na slušnej úrovni.
Aj v roku 2019 v lekárskej zápisnici uvedené, že žalobkyňa odčítava z pier, bežnej reči nerozumie ,
reč je len málo zrozumiteľná a komunikuje posunkovou rečou. V roku 2014 bola popisovaná surditas
practita so stratou sluchu podľa Fowlera 98,85 % z kochleárnym aparátom (stupeň straty sluchu
hraničí s hluchotou, ale čiastočná funkcia vnútorného ucha je stále zistiteľná). Z dôvodu apelovania

na sociálnu dezintegráciu žalobkyňou bolo v rámci posudkovej lekárskej činnosti zadovážené potvrdenie
z Policajného zboru, podľa ktorého je žalobkyňa držiteľkou vodičského oprávnenia, čo je nezlučiteľné
so závažnou sociálnou dezintegráciou, vzhľadom na ohrozenie seba, ale aj ostatných účastníkov
cestnej premávky. Ďalším dôvodom zvolenia dolnej hranice percentuálneho rozpätia je skutočnosť,
že žalobkyňa dosiahla stredoškolské vzdelanie a dokázala sa uplatniť na trhu práce ako zamestnanec,

aj ako samostatne zárobkovo činná osoba, čo takisto vylučuje sociálnu dezintegráciu. Z uvedeného
vyplýva, že žalobkyňa má narušenie komunikačných schopností v hovorovej reči, ale bez sociálnej
dezintegrácie, napriek tomu, že ju popisuje psychológ v roku 2021. Žalovaný má za to, že zdravotný stav
žalobkyne bol posúdený správne, komplexne v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom
poistení a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne.

7. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 30.10.2025. Na pojednávaní tak
žalobkyňa ako aj žalovaný zotrvali na svojich stanoviskách.
8. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci [§ 199 ods. 1 písm. a)
SSP]. Pri tomto type správnej žaloby správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby
a žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP a § 203 ods. 2 SSP]. Preto

správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne, vrátane
postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom
rozsahu. Mimo žalobných bodov a rozsah správnej žaloby správny súd vady v postupe a rozhodnutiach
Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nezistil.
Žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, preto správnu žalobu žalobcu zamietol podľa

§190 SSP ako nedôvodnú.
9. V zmysle článku 39 ods. 1 Ústavy SR má občan právo na primerané hmotné zabezpečenie pri
nespôsobilosti na prácu. V preskúmavanom správnom konaní nebola zistená nespôsobilosť na prácu
žalobkyne, v dôsledku posudkovými lekármi určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť takej intezity, aby odôvodňovala vznik invalidity, a s tým spojený nárok na invalidný dôchodok.

Postup pri zisťovaní invalidity, posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa v konaní o žiadosti na
priznanie invalidného dôchodku je upravené v zákone č. 461/2003 Z. z.
10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.12. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

13. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
15. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.
16. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
17. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
18. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

19. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

20. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia
zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

21. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne
za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
22. Jednou z hlavných žalobných námietok žalobkyne bolo, že posudkový lekár nesprávne posúdil

percentuálnu mieru jej invalidity.
23. Primárnou podmienkou pre vznik a pokračovanie nároku na invalidný dôchodok, je aj skutočnosť, že
žiadateľ sa stal invalidným (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), teda že pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o
sociálnompoistení).Zákonosociálnompoistenístanovujeajpostuppriposudzovanípoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, keď uvádza, že tento sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotnom stavom

a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby, pričom sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu (§ 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Pri posudzovaní poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vychádza z lekárskych správa a údajov zo zdravotnejdokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,
stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšie liečby a z komplexných funkčných vyšetrení a ich
záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu

schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§
71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných ochorení, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).
24. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa lekárska posudková
činnosť pri výkone sociálneho poistenia člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú
osobitnú starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákonodarca zveril posudkovým lekárom
sociálneho poistenia, nakoľko ide o odborné otázky, na posúdenie ktorých je potrebné odborné
medicínske vzdelanie (posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár

sociálneho poistenia ústredia). Z toho potom možno vyvodiť, že podstatným dôkazom pre posúdenie
invalidity, ako jednej z podmienok pre nárok na invalidný dôchodok stanovenej v § 70 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, je lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia. V tejto súvislosti
správny súd odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021,
v ktorom najvyšší súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho

zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktoré súd nemá
potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť
občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení] s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky
posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
– medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,

určitosť a presvedčivosť.
25. Správny súd považuje tiež za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 6Ssk/39/2021 zo dňa 15.03.2023, ktoré síce boli vyslovené v súvislosti
s rozhodnutím vydaným v režime zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ale podkladom pre vydanie rozhodnutia v režime uvedeného zákona je taktiež posudok –
lekársky posudok a posudkový záver, na základe ktorých sa vypracováva komplexný posudok (ide o
obdobný procesný postup), a preto sú tieto závery podľa správneho súdu analogicky aplikovateľné
aj na konanie vedené Sociálnou poisťovňou podľa zákon o sociálnom poistení, predmetom ktorého
je rozhodovanie o invalidnom dôchodku. Zo záverov tohto rozhodnutia najvyššieho správneho súdu

možno vyvodiť, že správny orgán a ani správny súd nemôže sám posudzovať otázky odborného
charakteru, a preto musí vychádzať z lekárskych posudkov. Podľa Najvyššieho správneho súdu
SR je lekársky posudok jedným z dôkazov v administratívnom konaní, ktorý orgán verejnej správy
hodnotí ako akýkoľvek iný dôkaz, avšak nie je oprávnený posudzovať správnosť v lekárskom posudku
uvedenýchzáverov,hodnotílen,čiúvahyposudkovéholekárazodpovedajúzásadámlogikyaskutkovým

záverom vyplývajúcim z iných dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán nemôže
takýto posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej
stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnostiazákonnostipreskúmavanéhorozhodnutia.Ďalejsprávnysúdpovažujezapotrebnépoukázaťnazávery
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/33/2021 zo dňa 20.04.2023, ktoré sa taktiež
týka zákona č. 447/2008 Z. z., avšak jeho závery podľa správneho súdu je možné analogicky aplikovať

aj v prejednávanej veci. V tomto rozhodnutí sa najvyšší správny súd v rámci kasačného konania práve
zaoberal otázkou, či postačuje, ak orgán verejnej správy prevezme do rozhodnutia závery posudku,
ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre jeho rozhodnutie a či prevzatie takýchto záverov má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, alebo naopak je rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnené.
Najvyšší správny súd SR pritom uviedol, že komplexný posudok (ktorý sa v administratívnom konaní

vedenom v režime zákona č. 447/2008 Z. z. vyhotovuje na základe lekárskeho posudku a posudkového
záveru), je kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj
rozhodnutie, pričom komplexný posudok musí obsahovať odôvodnenie, a preto rozhodnutie nemôže
byť odôvodnené odlišným spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných
súvislostízistenéhostavuveci.Najvyššísprávnysúduviedol,žepokiaľsprávnyorgáninkorporujezávery
plynúce z komplexného posudku do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ

takéto rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia.
26. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ak podkladom pre rozhodnutie je výsledok odborného
posúdenia – v tomto prípade lekársky posudok (na vyhotovenie ktorého sú potrebné osobitné
predpoklady – odborné vzdelanie) – je takýto dôkaz rozhodujúcim dôkazom a správny orgán
neposudzuje jeho správnosť, vychádza z neho a hodnotí ho v tom smere, či je úplný, logický,

presvedčivý a preskúmateľný. Keďže rozhodnutie o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok
vychádza z odborného posúdenia, logicky takéto rozhodnutie preberá aj závery z tohto posúdenia ako
rozhodujúceho dôkazu. Samo o sebe teda nie je nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ak orgán
verejnej správy do odôvodnenia rozhodnutia preberie závery z lekárskeho posudku ako rozhodujúceho
podkladu pre rozhodnutie, avšak rozhodnutie musí spĺňať atribút preskúmateľnosti.

27. V prejednávanej veci orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia záver o
nesplnení podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok odôvodnil tak, že odkázal na závery
lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Liptovský
Mikuláš zo dňa 15.01.2025, ktorý bol pripojený k rozhodnutiu a bol žalobkyni doručovaný spolu s
rozhodnutím a v ktorom posudkový lekár uviedol úvahy o hodnotení zdravotného stavu žalobkyne.

Následne žalobkyňa podala odvolanie, kedy posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
pobočky Liptovský Mikuláš opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne za tým účelom, či odvolaniu
žalobkyne nie je možné v celom rozsahu vyhovieť. Dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť, a preto bolo odvolanie predložené žalovanému – generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
V rámci druhostupňového konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým

lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie a bol vypracovaný lekársky posudok zo
dňa 16.04.2025. Je potrebné uviesť, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutí predchádza, tvoria jeden celok, a preto aj správny súd pri prieskume správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia takto na rozhodnutia nahliada. V rámci druhostupňového konania
bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, boli posúdené všetky predložené lekárske nálezy

a správy a žalovaný sa vysporiadal v odvolacom rozhodnutí s odvolacími námietkami žalobkyne.
Rozhodnutia Sociálnej poisťovne v celku dostatočne odôvodňujú odpoveď na otázku, prečo bola
žalobkyni určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70%., pričom z lekárskych
posudkov posudkových lekárov, v ktorých bola hodnotená invalidita žalobkyne a tieto posudkoví lekári
dostatočne odôvodnili, pričom tieto závery potom boli smerodajné aj pre žalovaného a prevzatím týchto

záverov do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je rozhodnutie dostatočne odôvodnené. Lekárskym
správa, na ktoré žalobkyňa poukazuje v správnej žalobe, bola posudkovými lekármi venované náležitá
pozornosť a boli posudkovými lekármi zohľadnené.
28. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie od 8. decembra 2023 posudkoví lekári na oboch stupňoch
správneho konania určili ochorenie podľa prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly

VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel veľké B - sluch, položka 3 - obojstranná úplná alebo praktická
hluchota s ťažkým porušením komunikačných schopností hovorovej reči a sociálnou dezintegráciou,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % z referenčného
rozpätia od 60 % do 80 %. Za iné zdravotné postihnutie bola percentuálna miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je 70 %.
29. V prejednávanej veci je sporná medicínska otázka priznaného invalidného dôchodku žalobkyne.
Z odborných posudkov je zrejmé akými úvahami sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu
žalobkyne riadili. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťz vymedzeného percentuélneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára.
Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od
závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v

zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala
približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí,
ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri
menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému.
Posudkový lekári na oboch stupňoch dostatočne vysvetlili vo svojich posudkoch prečo pri rozhodujúcom

zdravotnom postihnutí určili mieru poklesu v rozsahu 60%. Najmä poukázali na to, že u žalobkyne nebola
preukázaná strata manuálnych zručností a že je naďalej schopná vykonávať prácu podľa dosiahnutého
vzdelania.
30. Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že
posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia
posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie

a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Opakovane
správny súd zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov
na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto
je zverené posudkovým lekárom žalovaného v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom

poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci svojej
praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania
jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad
na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Z odborného
posudku o invalidite vyplýva, že posudkoví lekári zohľadnil všetky žalobkyňou predložené lekárske

správy. Vzhľadom na uvedené je skupina námietok žalobkyne ohľadom posúdenia zdravotného stavu
a určenia rozhodujúceho postihnutia nedôvodná.
31.Pokiaľžalobkyňanamietala,žeposudkovýmlekárombolohodnotenéajvyjadreniePolicajnéhozboru
o vlastníctve vodičského oprávnenia žalobkyne, k tomu správy súd uvádza, že v zmysle ustanovenia
§ 195 zákona o sociálnom poistení je úlohou všetkých zložiek (posudkových lekárov nevynímajúc)

Sociálnej poisťovne aby presne a úplne zistili skutočný stav veci, a na ten účel si obstarať potrebné
podklady na rozhodnutie. V zmysle § 196 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. V danom prípade bola predmetná správa od

Policajného zboru vyžiadaná za účelom dôkladného posúdenia sociálnej dezintegrácie žalobkyne.
32. Žalobkyňa v žalobe tiež namietal, že posudok podľa nej vypracovala zjavne zaujatá osoba. K tomu
správny súd uvádza, že ak žalobkyňa mala dôvodné podozrenie o zaujatosti posudkového lekára,
mohla využiť postup podľa 182 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého účastník konania
oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca

organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie. Z administratívneho spisu nevyplýva,
a žalobkyňa to ani netvrdila, že by bola zaujatosť posudkového lekára oznámila, alebo namietala.
33. Dôvodná nebola ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa § 209 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov

a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Tieto požiadavky obe rozhodnutia
konajúcich orgánov Sociálnej poisťovne spĺňajú. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktorým
zvýšil invalidný dôchodok na základe prehodnotenia mieri poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyňou. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti,
na základe ktorých bolo rozhodnuté, prílohou oboch rozhodnutí je odborný posudok o invalidite, ako

hlavný podklad pre rozhodnutie. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také
rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré
sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na
skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších
podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo

zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych
záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Napadnuté
rozhodnutia resp. ich odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť, že žalobkyňa s takýmto
hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia(z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobkyne s právnou
argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si
nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

34.Žalobkyňaajvtomtosúdnomkonanínamietal,žejejnebolozrejmé,ktovypracovallekárskeposudky,
teda či lekár s patričnou kvalifikáciou. Túto námietku vzniesla aj predchádzajúcom správnom súdnom
konaní. K tomu správny súd opakovanie uvádza, že je pravdou, že prílohou rozhodnutia žalovaného
je len textová časť posudku, no originál tohto posudku založený v administratívnom spise je riadne
podpísaný posudkovým lekárom a opatrený odtlačkom jeho úradnej pečiatky. To isté platí aj o posudku

ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia. Sama okolnosť, že výtlačok určený pre žalobkyňu tieto
náležitosti neobsahuje, nespôsobuje vadu a nepreskúmateľnosť posudkov (k tomu porovnaj napríklad
rozsudokNajvyššiehosúduSRsp,zn.9Sk33/2018,čirozsudokNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.Zn.
7Ssk/41/2021). Pokiaľ žalobkyňa mala záujem zistiť kto vypracoval ten ktorý lekársky posudok, mohla
tak urobiť prípadným nahliadnutím do administratívneho spisu.
35. S poukazom na vyššie uvedené argumenty správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobkyni právo náhradu trov konania z dôvodu jej neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu
verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).