Decision was made at the court Najvyšší Správny súd
Judgement was issued by JUDr. Juraj Vališ
Legislation area – Správne právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Stk/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100008
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100008.1
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Z.. Q. T., R..,
nar. XX. J. XXXX, bytom A. XXX/X, X., právne zastúpená Mgr. Paskalom Milatom, advokátom
so sídlom Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP1-2023/044809-003 zo dňa 20. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti
uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 4S/2/2024-343 zo dňa 14. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vec v časti návrhu žalobkyne na vrátenie žalobkyňou
uhradených trov konania o priestupkoch s príslušenstvom postupuje Okresnému úradu Košice, odboru
všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu príslušnému na konanie vo veci.
III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2023/044809-003 zo dňa 20.10.2023 (ďalej aj
„preskúmavané rozhodnutie") zamietol odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Okresného úradu
Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2023/008870-050 zo dňa 01.08.2023,
ktorým bolo zastavené konanie vo veci priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 211/2000 Z. z."). K zastaveniu konania
o priestupku prvostupňový správny orgán pristúpil s odôvodnením, že žalobkyňa ako navrhovateľka
priestupkového konania sa nedostavila na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez
dôležitého dôvodu, hoci naň bola riadne a včas predvolaná. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím
bola zároveň žalobkyni uložená povinnosť uhradiť podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch") trovy konania vo výške
16,- eur.
II. Konanie pred správnym súdom
2. Žalobkyňa podala dňa 04.01.2024 voči preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného žalobu na
Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd"), domáhajúc sa prieskumu a zrušenia preskúmavaného
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej
správy.3. Po doručení žaloby, v priebehu súdneho konania, žalovaný správny súd informoval, že dňa
16.02.2024 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach protest proti žalobou napadnutému
preskúmavanému rozhodnutiu. Protestu prokurátora žalovaný nevyhovel a predložil ho preto na
rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky následne
rozhodnutím č. SVS-OVS2-2024/026033-002 zo dňa 18.04.2024, právoplatným dňa 23.09.2024, o
proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu vyhovelo a žalobou napadnuté preskúmavané rozhodnutie
zrušilo. Následne minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SL-OLVS-2024/007385-002 zo
dňa 28.08.2024 zamietol žalobkyňou podaný rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej
republikyč.SVS-OVS2-2024/026033-002zodňa18.04.2024atotopotvrdil.Rozhodnutieministravnútra
Slovenskej republiky o rozklade nadobudlo právoplatnosť 23.09.2024.
4. Správny súd pred meritórnym rozhodnutím veci napadnutým uznesením č. k. 4S/2/2024-343 zo dňa
14.01.2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie") konanie postupom podľa § 99 písm. c) zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP") zastavil, žalobkyni priznajúc voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Správny súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospel k záveru, že v konaní odpadol
predmet súdneho prieskumu, keď žalobou napadnuté preskúmavané rozhodnutie bolo zrušené v
dôsledku podaného protestu prokurátora nadriadeným orgánom žalovaného, konkrétne rozhodnutím
Ministerstva vnútra SR č. SVS-OVS2-2024/026033-002 zo dňa 18.04.2024 v spojení s rozhodnutím
ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2024/007385-002 zo dňa 28.08.2024.
6. Správny súd v napadnutom uznesení konštatoval aj naplnenie druhej podmienky stanovenej na
zastavenie konania v ustanovení § 99 písm. c) SSP, vyžadujúcej súhlas žalobcu na zastavenie konania
ako materiálnej ochrany žalobcu v rámci správneho súdnictva v tom prípade, že rozhodnutie o vyhovení
protestu a zrušení rozhodnutia bolo následne napadnuté na správnom súde všeobecnou správnou
žalobou inej osoby než žalobcom v pôvodnom správnom súdnom konaní. Lustráciou podaných žalôb a
začatých konaní na správnom súde a dožiadaním adresovaným Správnemu súdu v Bratislave nezistil
správny súd podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o proteste prokurátora - rozhodnutiu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVS2-2024/026033-002 zo dňa 18.04.2024, ani voči rozhodnutiu
ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2024/007385-002 zo dňa 28.08.2024. Pri lustrácii bral
správny súd na zreteľ deň právoplatnosti týchto rozhodnutí a zákonnú lehotu na podanie správnej
žaloby podľa § 181 SSP (lehotu dvoch mesiacov od oznámenia, event. od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia).Správnysúdmalzato,ževdôsledkuzistenia,žepredmetnérozhodnutianebolinapadnuté
na správnom súde v inom konaní inou osobou odlišnou od žalobkyne, na zastavenie súdneho správneho
konania nebol súhlas žalobkyne potrebný. Správny súd preto konštatoval splnenie zákonných dôvodov
pre zastavenie konania vymedzených v § 99 písm. c) SSP.
7. V časti náhrady trov konania správny súd vyhodnotil, že napriek tomu, že protestu prokurátora
nevyhovel samotný žalovaný ale jeho nadriadený orgán, skutočnosť vyhovenia protestu a zrušenia
napadnutého rozhodnutia zakladá zavinenie žalovaného na zastavení súdneho konania. Žalovaného
preto správny súd zaviazal, aby žalobkyni nahradil účelne a dôvodne vynaložené trovy konania.
III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko žalovaného
8. Žalobkyňa (ďalej aj ,,sťažovateľka") podala voči I. výroku (o zastavení konania) uznesenia správneho
súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Navrhla, aby kasačný súd zrušil
napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľka uviedla, že samotné uznesenie a postup
súdu sú zaťažené veľkým množstvom procesných vád a pochybení, čím došlo k porušeniu práva
žalobkynenaspravodlivýproces.Vyjadrilapresvedčenie,žesprávnysúdnebralnáležitedoúvahyvšetky
podstatné žalobné body a argumenty, ktoré podrobne uviedla v písomnom vyhotovení podanej správnej
žaloby, keď okrem zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu požadovala, aby jej boli zo strany žalovaného vrátené už uhradené trovy konania
o priestupkoch v sume 16,- eur spolu s úrokom z omeškania, ktoré sťažovateľka ako poberateľka
invalidného dôchodku musela uhradiť. Zdôraznila, že bolo a naďalej je potrebné, aby súd uložil
žalovanému povinnosť bezodkladne obnoviť zastavené konanie o priestupku, aby sa zabránilo hrozbenaplniť zámer žalovaného pomôcť obvinenej z priestupku zánikom zodpovednosti za jej priestupky.
Na uvedené námietky podľa sťažovateľky správny súd nereagoval v priebehu konania a nijako sa s
nimi nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého uznesenia, hoci priamo a bezprostredne súviseli
s namietaným porušením jej subjektívnych práv. Rovnako sťažovateľka vyjadrila svoj nesúhlas s
procesným postupom a rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorý nedal riadnu a presvedčivú
odpoveď na viacero jej podstatných otázok.
10. Výhrady sťažovateľky vo veľkej časti smerovali voči procesným postupom správneho súdu, ktorý
jej elektronický súdny spis mal sprístupniť až po mesiaci od podania žaloby a medzi účastníkov
súdneho konania v elektronickom súdnom spise zaevidoval nesprávne aj Správny súd v Bratislave.
Správny súd podľa sťažovateľky nepostupoval správne, keď písomné podanie žalovaného zo dňa
23.04.2024 a podanie doručené súdu dňa 10.10.2024 nezaslal bezodkladne sťažovateľke na vyjadrenie
sa ku skutočnostiam uvedeným v predmetných podaniach žalovaného ešte pred vydaním napadnutého
uznesenia súdu, čo malo za následok, že súd rozhodol v podstate iba na základe tvrdení jedného z
účastníkov konania, porušujúc tým zásadu rovného postavenia účastníkov zakotvenú v ust. § 5 ods. 9
SSP. Sťažovateľka má tiež za to, že správny súd mal konanie uznesením prerušiť podľa ust. § 100 ods.
1 písm. d) SSP do skončenia konania o proteste prokurátora.
11. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľka vzhliadla v tom,
že správny súd pri aplikovaní § 99 písm. c) SSP pochybil, nakoľko neboli splnené podmienky na
zastavenie konania, pretože v predmetných rozhodnutiach, z ktorých vychádzal správny súd pri skúmaní
podmienok, sa konajúce orgány verejnej správy vyjadrovali výlučne len k časti správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, konkrétne iba k časti týkajúcej sa trov administratívneho konania, a nie k
protizákonnému zastaveniu konania o priestupkoch na úseku práva na prístup k informáciám, ktoré
sťažovateľka iniciovala voči obvinenej. Najpodstatnejšia časť celého administratívneho konania tak
podľa sťažovateľky ostala nedotknutá a doposiaľ nepreskúmaná.
12. Správnemu súdu sťažovateľka vytkla, že v napadnutom uznesení absentuje záver ohľadom
žalobného návrhu žalobkyne na vrátenie trov konania uhradených v administratívnom konaní, čo bolo
obsahom bodu III. žalobného petitu žalobkyne. Poznamenala, že vychádzajúc z celkového obsahu
správnej žaloby správny súd mal skúmať, či súčasne neboli splnené podmienky na vylúčenie časti
správnej žaloby na samostatné konanie postupom podľa § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 25 Správneho súdneho poriadku.
V odôvodnení napadnutého uznesenia podľa sťažovateľky absentuje akákoľvek informácia, prípadne
právny záver správneho súdu o tom, či súd vôbec skúmal možnosť vylúčenia veci uvedenej v správnej
žalobe.
13. Vzáverekasačnejsťažnostisťažovateľkazhrnula,ževdanomprípadepodľajejnázorunesprávnosť
právneho posúdenia veci spočíva v nesprávnej aplikácii ust. § 99 písm. c) SSP, keďže na aplikáciu tohto
ustanovenia neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, najmä nie vo vzťahu ku všetkým
podstatným žalobným bodom a k všetkým jej žalobným návrhom.
14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom správneho súdu. Podľa názoru žalovaného sťažovateľka v kasačnej sťažnosti neuviedla také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver ako ten, ktorý bol v správnom súdnom konaní učinený
a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. K vyjadreniu žalovaného sa sťažovateľka vyjadrila podaním z
17.04.2025 považujúc vyjadrenie žalovaného iba za formálne popretie jej sťažnostných bodov.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
„kasačný súd") ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Kasačný súd preskúmal napadnuté
uznesenie v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po
zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443
ods. 1 SSP), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
16. Posúdením obsahu kasačnej sťažnosti sťažovateľky kasačný súd vyhodnotil, že sťažovateľka brojí a
vyjadruje svoju nespokojnosť predovšetkým so zastavením konania vedeného o priestupku majúc za to,
že jeho zastavenie priamo a bezprostredne súvisí s porušením jej subjektívnych práv. Ďalej sťažovateľa
namieta procesný postup správneho súdu v danej veci.
17. Kasačný súd uvádza, že sa v ďalšom koncentroval na kasačné dôvody, ktoré vyhodnotil za
danej skutkovej a právnej situácie ako podstatné. Kasačný súd nemohol skúmať zákonnosť postupu a
rozhodnutí orgánov verejnej správy tak, ako boli tieto namietnuté sťažovateľkou, keďže tieto neboli pre
kasačné konanie relevantné. Je tomu tak z dôvodu, že správny súd v preskúmavanej veci nerozhodol
meritórne, ale procesným uznesením konanie zastavil postupom podľa § 99 písm. c) SSP. Úlohou
kasačnéhosúdubolopreskúmať,čibolsprávnypostupsprávnehosúdu,ktorýdospelvpriebehukonania
o správnej žalobe k záveru o odpadnutí predmetu súdneho prieskumu. Správnym súdom preskúmavané
rozhodnutie žalovaného bolo totiž v priebehu správneho súdneho konania zrušené, a to rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy
č. SVS-OVS2-2024/026033-002 zo dňa 18.04.2024 v spojení s rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej
republiky č. SL-OLVS-2024/007385-002 zo dňa 28.08.2024, právoplatným dňa 23.09.2024. Uvedenými
rozhodnutiami sa vyhovelo podanému protestu prokurátora a napadnuté rozhodnutie žalovaného sa
zrušilo.
18. Z obsahu pripojených spisov kasačný súd zistil, že sťažovateľka podala dňa 15.10.2021 a
dňa 26.10.2021 žiadosť o sprístupnenie informácií formou e-mailu na e-mailovú adresu [email protected] v
zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Pani J.. R.. M. A. (zodpovedná osoba povinnej osoby Gymnázium
Šrobárová 1 v Košiciach) nemala vydať rozhodnutia o uvedených žiadostiach a následne po tom,
čo sťažovateľka podala 2x odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, tieto
odvolania nemala predložiť príslušnému orgánu, ktorý mal vo veci rozhodnúť. V nadväznosti na uvedené
sťažovateľka podala návrh na začatie konania o priestupku podľa § 21a zákona č. 211/2000 Z. z.
Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy, začal podľa § 67 zákona o priestupkoch
konanie. Prvostupňový správny orgán pre objasnenie veci nariadil ústne pojednávanie na 17.05.2023,
na ktoré predvolal sťažovateľku ako navrhovateľku. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.
OU-KE-OVVS2-2023/008870-050 zo dňa 01.08.2023 konanie o priestupku zastavil s odôvodnením,
že sťažovateľka sa bez náležitého ospravedlnenia (resp. bez dôležitého dôvodu) nedostavila na
nariadené ústne pojednávanie, pričom o následkoch nedostavenia sa bola riadne poučená. Zároveň
sťažovateľke uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Na odvolanie sťažovateľky
žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie č. OU-KE-OVVS2-2023/008870-050
zo dňa 01.08.2023 potvrdil. Správnou žalobou sa sťažovateľka domáhala zrušenia preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo v priebehu správneho súdneho
konania na základe podaného protestu prokurátora zrušené, a odpadlo tak ako predmet súdneho
prieskumu správneho súdu. V dôsledku uvedeného správny súd napadnutým uznesením konanie
postupom podľa § 99 písm. c) SSP zastavil.
19. Zastavenie konania v zmysle § 99 písm. c) SSP je spojené s takou procesnou prekážkou, ktorá
správnemusúdubránimeritórnepreskúmaťrozhodnutieorgánuverejnejsprávyaposkytnúťtakochranu
súvisiacim subjektívnym právam žalobcu. K zrušeniu rozhodnutia môže dôjsť i na základe protestu
prokurátora. Ak dôjde k uvedenej situácii, zaniká preskúmavané rozhodnutie ako predmet prieskumu
v správnom súdnom konaní. Logickým následkom zániku predmetu prieskumu v správnom súdnom
konaní v takýchto prípadoch je zákonom predpokladané zastavenie konania. Pokiaľ ale rozhodnutie o
proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny
súd konanie zastaví len so súhlasom žalobcu.
20. V prejednávanej veci bolo preskúmavané rozhodnutie žalovaného na základe protestu prokurátora
zrušené. Zaniklo tak ako predmet správneho súdneho prieskumu, čomu zodpovedá zákonom
predpokladané zastavenie konania. Kasačný súd má za to, že správny súd zvolil procesný postup
súladný s § 99 písm. c) SSP, keď po zistení, že voči rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora nebola
v zákonnej dvojmesačnej lehote podaná všeobecná správna žaloba (osobou odlišnou od sťažovateľky),pristúpil k zastaveniu konania z dôvodu odpadnutia predmetu súdneho konania, a to bez súhlasu
sťažovateľky.
21. K námietke sťažovateľky, že sa nemohla vyjadriť k argumentom žalovaného, pretože správny
súd jej nedoručil vyjadrenia žalovaného a súd rozhodol iba na základe tvrdení žalovaného, kasačný
súd opätovne uvádza, že k procesnému zastaveniu konania správnym súdom došlo na základe
objektívnej skutočnosti, ktorou bolo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v dôsledku vyhovenia
protestu prokurátora. Správny súd v danom prípade nemohol pristúpiť k vecnému prejednaniu námietok
ani jednej a ani druhej strany. Z obsahu kasačnej sťažnosti a súdneho spisu naviac vyplýva, že
sťažovateľka sa v rámci správneho súdneho konania s obsahom podaní žalovaného oboznámila z
elektronického súdneho spisu a na ne i reagovala. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje i na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2020 zo dňa 16.12.2020, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Ochrana základných ľudských práv a slobôd by však
mala byť praktická, účinná a funkčná. Aj z tohto dôvodu ústavný súd nie je bezvýhradným zástancom
formalistického prístupu pri posudzovaní kontradiktórnosti konania. Preto je potrebné určiť kritériá, kedy
nie je potrebné, aby súd strane doručil podanie protistrany na prípadné vyjadrenie. Tieto kritériá sa
môžu vyvíjať a formovať aj v závislosti od typu konania. Nepochybne však medzi ne patrí situácia,
ak je vyjadrenie bezobsažné, ak sa v ňom len opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci
do úvahy prichádza len určité súdom zvolené riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny
vplyv.". Keďže v prejednávanej veci zo strany správneho súdu bolo jediné možné riešenie spočívajúce
v zastavení konania, zároveň procesné podmienky konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť
správny súd skúma kedykoľvek i bez návrhu (§ 97 SSP), kasačný súd nedoručenie podaní žalovaného
sťažovateľke (ku ktorým sa sťažovateľka naviac i vyjadrila) neposúdil ako spôsobilý dôvod na zrušenie
napadnutého uznesenia správneho súdu z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
22. Za neopodstatnené považuje kasačný súd i výhrady sťažovateľky smerujúce voči nedostatočnému
vysporiadaniu sa správnym súdom so sťažovateľkou uhradenými trovami konania o priestupkoch v
sume 16,- eur, ktoré si sťažovateľka uplatnila voči žalovanému. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného,
ktoré žiadala sťažovateľka správnou žalobou preskúmať a zrušiť, bolo počas správneho súdneho
konania zrušené. S náhradou trov priestupkového konania sa má vysporiadať prvostupňový správny
orgán, a to v dôsledku samotného zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Čo sa týka argumentácie
sťažovateľky, podľa ktorej mal správny súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia skúmať, či neboli
splnené podmienky na vylúčenie časti správnej žaloby na samostatné konanie postupom podľa § 166
ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP alebo na postup podľa § 18 SSP, kasačný
súd poukazuje na bod 18 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 429/2025-15 zo
dňa 17.7.2025, vydaného v obdobnej veci totožnej sťažovateľky, podľa ktorého: ,,...ak bola sťažovateľka
presvedčená, že správny súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, nič jej nebránilo v tom,
aby podľa § 144 ods. 1 SSP v spojení s § 142 ods. 2 SSP správnemu súdu navrhla doplnenie
jeho uznesenia z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o celom predmete konania...To platí o to viac, že
z odôvodnenia uznesenia správneho súdu nič nenaznačuje, že by sa správny súd týmto osobitným
žalobným návrhom sťažovateľky akokoľvek zaoberal...". Kasačný súd preto v postupe správneho súdu
sťažovateľkou namietané vady nevzhliadol.
23. K námietke sťažovateľky ohľadne dĺžky súdneho konania a zvoleným procesným postupom
správneho súdu pred vydaním napadnutého uznesenia poukazuje kasačný súd i na ustanovenie §
5 ods. 7 SSP, podľa ktorého správny súd si sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak,
aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne. Sťažovateľka zároveň mala v predmetnom súdnom
konaní možnosť podať sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § 62 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, ktorú podľa obsahu súdneho spisu aj realizovala.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov
24. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľky voči
napadnutému uzneseniu správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť
považuje za nedôvodnú, preto postupom podľa § 461 SSP o nej rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený
vo výroku I. tohto uznesenia.25. Vo vzťahu k náhrade sťažovateľkou uhradených trov konania o priestupkoch kasačný súd z
obsahu kasačnej sťažnosti vyvodil, že i v konaní pred kasačným súdom sťažovateľka namieta ich
nevrátenie a trvá na ich vrátení. Keďže kasačný súd v postupe správneho súdu kasačnou sťažnosťou
namietané vady nevzhliadol, nepristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia správneho súdu. Kasačný
súd následne, s ohľadom na zastavenie správneho súdneho konania napadnutým uznesením, zvolil
procesný postup, ktorým návrh sťažovateľky na vrátenie trov konania o priestupkoch s príslušenstvom,
vyvodený rovnako aj z obsahu kasačnej sťažnosti, primeraným použitím § 18 ods. 1 a § 462 ods. 1
SSP postúpil Okresnému úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu príslušnému
na konanie vo veci. Kasačný súd síce dôvodnosť kasačnej sťažnosti nezistil, avšak uvedený procesný
postup zvolil s ohľadom na primerané použitie princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§
5 ods. 1 SSP), a čl. 2 a čl. 4 Civilného sporového poriadku.
26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a contrario a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
kasačného konania. Sťažovateľka nebola v kasačnom konaní úspešná a vo vzťahu k žalovanému
nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.
27. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.