Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203580
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123203580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX, XXX XX B., zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Liliana
Smiešková Kazerooni, advokátka, so sídlom Mariánske námestie 21, 010 01 Žilina, proti odporkyniam:
1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, XXX XX E., 2/ F. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom A. XXXX/X, XXX XX E., obe zastúpené zástupcom: Advokátska kancelária Mestická,
Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, o zapretie otcovstva,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25Pc/5/2023-288 zo dňa 11.03.2025,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v závislom výroku II. o trovách prvoinštančného konania z r u š u j
e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalované
v rade 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 21.04.2023 podaný návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal určenia, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je otcom D. B., nar. XX.XX.XXXX, z matky F. B., G.
H., nar. XX.XX.XXXX, s povinnosťou odporkyne v 2/ rade uhradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania
v plnom rozsahu 100 % a jeho zdôvodnenie.

3. Okresný súd uviedol vyjadrenie odporkýň v 1/ a v 2/ rade, ktoré popreli tvrdenia navrhovateľa, žiadali
návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

4. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne,
odporkynev2/rade,zástupcuodporkýňv1/av2/rade,svedkaI.J.G.E.,A.,znalcaprof.RNDr.Ľudevíta
Kádašiho, DrSc., oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 25Pc/5/2023 a za aplikácie
ust. § 86 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

5. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že právny poriadok, ktorý zakladá určovanie otcovstva na

domnienkach, sa usiluje o súlad medzi otcovstvom biologickým a právnym, a preto poskytuje možnosť,
aby domnienka založená na všeobecnom predpoklade mohla byť vyvrátená v prípade, keď dotknuté
subjekty disponujú poznatkom, že na základe domnienky ustálené právne otcovstvo sa nezakladá na
pokrvnom základe. Procesne sa táto konštrukcia premieta do inštitútu zapretia otcovstva. Každá právnadomnienka znamená potencionálne ohrozenie materiálnej pravdy, teda je v záujme garantovať zároveň
právnu možnosť, ako domnienku vyvrátiť, ak sa konkrétna skutková situácia odchyľuje od zaužívanej
spoločenskej praxe. Na druhej strane právna úprava vyjadruje záujem zákonodarcu, aby zákonom daná

možnosťvyvrátiťzákonnúdomnienku,čonajmenejzoslabovalaaleboohrozovalapožiadavku,abyvzťah
otcovstva bol v každom prípade fixovaný čo najskôr, a tak boli stabilizované vzťahy rodičov a detí, ktorá
sa premieta do lehôt taxatívneho vymedzenia subjektov oprávnených podať návrh na zapretie, ako aj
do úpravy ďalších podmienok.

6. Okresný súd mal zistené, že odporkyňa v 2/ rade uzatvorila s navrhovateľom dňa XX.XX.XXXX v G.
manželstvo,ktorémanželstvobolozapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduE.,zväzokXX,ročník
XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to D. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX.

7. Okresný súd skonštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/292/2015-76 zo dňa

20.06.2016 bolo manželstvo účastníkov konania F. B., G. H., a A. B. rozvedené a boli upravené práva
a povinnosti k deťom D. B. a C. B. pochádzajúcich z manželstva.

8. Okresný súd uviedol, že na základe doručených sms správ začal navrhovateľ pochybovať o svojom
otcovstve k odporkyni v 1/ rade a prostredníctvom spoločnosti DNA Diagnostics Center si dal urobiť

informatívny výsledok testu DNA, kde účastníkom uvedeného testu bolo dieťa D. B. (test robený z vlasov
a žiletky odporkyne v 1/ rade) a otca – navrhovateľa, bez doloženia vzoriek matky – odporkyne v 2/
rade, výsledkom ktorého bolo konštatovanie spoločnosti, ako Výsledok testu DNA, že pravdepodobnosť
otcovstva k dcére je 0 %. S poukazom na výsledok tohto testu podal navrhovateľ dňa 24.04.2023
návrh na zapretie otcovstva voči odporkyni v 1/ rade – dcére D. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej

z manželstva.

9. Okresný súd za účelom hodnoverného preukázania skutočnosti, či navrhovateľ je alebo nie je otcom
dcéry – odporkyne v 1/ rade, uznesením č. k. 25Pc/5/2023-82 zo dňa 16.05.2024 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA a za znalca ustanovil doc. Ing.

Radoslava Žideka, PhD..

10. Z dôvodu vznesenej námietky zo strany navrhovateľa, uznesením č. k. 25Pc/5/2023-101 zo dňa
12.07.2024 okresný súd zbavil znalca doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD. povinnosti vypracovať znalecký
posudok a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc.

s miestom výkonu činnosti Mlynská dolina B2/207, 842 15 Bratislava (pre vylúčenie uvádzanej možnosti
zaujatosti navrhovateľom).

11. Okresný súd uviedol, že ustanovený znalec dňa 15.10.2024 doručil okresnému súdu Znalecký
posudok č. 6/24, z obsahu ktorého jednoznačne vyplývalo, že na základe vykonaného dokazovania

a súčasných poznatkov genetiky, biologické otcovstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX, k D. B., nar.
XX.XX.XXXX, nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W = 99,999999 %, čím
bolo otcovstvo navrhovateľa voči odporkyni v 1/ rade prakticky dokázané.

12. Vzhľadom k tomu, že bol namietaný spôsob vyhotovenia znaleckého posudku formou odobratia

vzorky prostredníctvom tretej osoby (doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD.) za účelom dosiahnutia
absolútnej objektivity, vypracoval znalec prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc. druhý Znalecký posudok
č. 2/25 ako dodatok k Znaleckému posudku č. 6/24, ktorý doručil okresnému súdu dňa 15.01.2025
(pričom vzorky pre vypracovanie znaleckého posudku boli odobraté odporkyniam v 1/ a v 2/ rade priamo
znalcom). Z obsahu predmetného znaleckého posudku bolo možné jednoznačne zistiť, že opätovne

na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo A. B., nar.
XX.XX.XXXX, k D. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je možné vylúčiť, hodnota pravdepodobnosti otcovstva je
W = 99,999999 %.

13. Vychádzajúc z obsahu vykonaného dokazovania okresnému súdu jednoznačne vyplynulo, že otcom

odporkyne v 1/ rade D. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky – odporkyne v 2/ rade F. B., je
navrhovateľ A. B., nar. XX.XX.XXXX.14. Za účelom posúdenia veci a s ohľadom na námietky navrhovateľa, vykonal okresný súd výsluch
svedka I. J. G. E., A., ktorý ako svedok sa vyjadril len k odobratiu a zaslaniu odobratých vzoriek odporkýň
v 1/ a v 2/ rade, ktoré boli podkladom pre vypracovanie prvého Znaleckého posudku č. 6/24 znalca prof.

RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc., ktorý výpoveďou preukázal zaslanie správneho genetického materiálu
znalcovi a správnosť Znaleckého posudku č. 6/24.

15. Okresný súd skonštatoval, že znalec prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc. na pojednávaní obhajoval
a obhájil obsah podaných Znaleckých posudkov č. 6/24 ( č.l. 126 spisu) a Znaleckého posudku č. 2/25,

dodatok k posudku č. 6/24, a aj ústne uviedol, že na základe vykonaného dokazovania je preukázané
na 99,999999 %, že otcom odporkyne v 1/rade je navrhovateľ. Tiež sa znalec vyjadril k obsahu
informatívneho výsledku DNA spracovaného spoločnosťou DDC-DNA Diagnostics Center a uviedol,
že uvedený výsledok „pravdepodobnosť otcovstva: 0 %“ je pochybný, pretože nebola posudzovaná
vzorka matky – odporkyne v 2/ rade, a tiež nevie, aká vzorka bola predložená navrhovateľom zo strany
odporkyne v 1/ rade ako podklad pre vyhotovenie predloženého výsledku testu DNA. Uviedol aj to, že

pokiaľ nebol ako podklad pre výsledok testu DNA predložený biologický materiál v takej podobe (ako
výter genetického materiálu z nosa, učí, úst ...) môže byť výsledok testu DNA nepresný alebo nesprávny.

16. S poukazom na vykonané dokazovanie, dodržané vedecké štandardy v znaleckých posudkoch
doložených znalcom do spisu, považoval okresný súd výsledky dokazovania s výsledkom, že

navrhovateľ je otcom odporkyne v 1/ rade, pochádzajúcej z odporkyne v 2/ rade za preukázané na
99,999999 %, čo znamená za prakticky dokázaný výsledok dokazovania vylučujúci možnosť, že by
otcom odporkyne v 1/ rade bol ktokoľvek iný, ako navrhovateľ.

17. Z uvedeného návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pretože v konaní neboli preukázané

skutočnosti potvrdzujúce správnosť tvrdenia navrhovateľa o tom, že by nemal byť otcom odporkyne v 1/
rade.

18. Okresný poukázal na ust. § 55, § 58 ods. 1, 2 CMP a uviedol, že navrhovateľ podal návrh na okresný
súd dňa 24.04.2023 na zapretie otcovstva, ktorým sa domáhal zapretia otcovstva voči svojej dospelej

dcére – odporkyni v 1/ rade, pochádzajúcej z matky a bývalej manželky navrhovateľa – odporkyni v 2/
rade, kedy v čase podania návrhu navrhovateľom mala odporkyňa v 1/ rade už cca 19 rokov. Dôvodom
pre podanie návrhu na zapretie otcovstva bol informatívny test -Výsledok testu DNA vypracovaný
spoločnosťou DDC DNA Diagnostics Center s výsledkom: „pravdepodobnosť otcovstva je 0 %“ a sms
správy od neznámeho poskytovateľa správ sms. Podkladom pre vypracovanie výsledku testu DNA boli

navrhovateľom dodané biologické vzorky navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade (vlasy a žiletka odporkyne
v 1/ rade), ktoré navrhovateľom dodané vzorky boli predmetom posúdenia DDC DNA Diangnostics
Center s uvedeným výsledkom. K spisu pripojený výsledok testu DNA obsahoval vľavo dole „poznámka:
vzhľadom na to, že vzorky neboli odobraté v súlade s chain-of-custudy postupy neutrálnou stranou
alaboratóriumnemôžeoveriťpôvodvzoriek,nemôžebyťtentovýsledoktestupoužitýakodôkaznasúde

k určeniu otcovstva a ďalším súvisiacim krokom. Mena testovaných strán uvedených v tejto správe boli
poskytnuté klientom bez overenia pravosti. Laboratórium nenesie žiadnu zodpovednosť za nesprávne
uvedené alebo chybne napísané informácie o pacientoch“.

19. Konštatoval okresný súd, že po podaní návrhu navrhovateľom o zapretie otcovstva, ktoré konanie

je vedené pod sp. zn. 25Pc/5/2023, bolo nariadené znalecké dokazovanie, v súvislosti s ktorým boli
podané znalcom dva zhodné znalecké posudky, ktoré určili otcovstvo navrhovateľa voči odporkyni v 1/
rade s pravdepodobnosťou otcovstva 99,999999 %. Uvedené znalecké posudky boli odlišné od tzv.
výsledku DNA, ktorých výsledok skúmania bol získaný priamo zo vzoriek účastníkov konania, získaných
zákonným spôsobom, spôsobom – priamym výterom dutín účastníkov konania znalcom. Okresný súd

uviedol, že odporkyne v 1/ a 2/ rade sú osoby neznalé práva a na obhájenie práva – otcovstva dcéry
– odporkyni v 1/ rade voči navrhovateľovi sa nechali obe poznajúc skutkový stav právne zastupovať
advokátskou kanceláriou. V súvislosti s obhájením tvrdených skutočností a s poukazom na neúspech
v spore navrhovateľa, t.j. úspech odporkýň v 1/ a 2/ rade vznikli odporkyniam v 1/ a 2/ rade náklady
minimálne v trovách právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov okresný súd priznal odporkyniam v 1/

a 2/ rade trovy konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100 %, pretože bol názoru, že podanie návrhu na
súd navrhovateľom bolo zo strany navrhovateľa unáhlené bez legitímneho dôkazu v uvádzanom tvrdení,
čo malo za následok vznik trov na strane odporkýň v 1/ a 2/ rade, ktoré trovy by mal uhradiť navrhovateľ.20. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej
zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP. Navrhovateľ sa žiadnym spôsobom
nestotožnil so záverom Znaleckého posudku č. 6/24 a jeho Dodatku č. 2/25, a ani so záverom okresného

súdu, ktorý nekriticky v kontexte celého súdneho konania bez ďalšieho prevzal výsledok znaleckého
posudku a na jeho základe návrh navrhovateľa zamietol. Poukázal na to, že v prejednávanej veci
okresný súd na pojednávaní dňa 20.09.2023 odročil termín pojednávania na neurčito s tým, že bude
nariadené znalecké dokazovanie, kde na žiadosť navrhovateľa ustanoví vo veci znalca mimo Žilinského
kraja, a to práve z obáv navrhovateľa o nezaujatosti znalca v kontexte všetkých skutočností, ktoré viedli

k súdnemu konaniu. Následne uznesením zo dňa 16.05.2024 okresný súd ustanovil znalca priamo zo
Žiliny, a to doc. Ing. Radoslava Žideka (ďalej aj ,,znalec 1“), teda v rozpore so záverom pojednávania
a žiadosťou navrhovateľa a uložil znalcovi lehotu 60 dní od právoplatnosti uznesenia na vypracovanie
znaleckéhoposudku.Znalecdoc.Ing.RadoslavŽidekneštandardnevyzvalstranysporu,abysadostavili
na odber vzoriek ešte skôr, ako uplynula lehota na podanie námietok voči osobe znalca. Navrhovateľ
po doručení uznesenia o ustanovení znalca podal námietku zo dňa 12.06.2024 voči osobe znalca,

teda uznesenie okresného súdu č. k. 25Pc/5/2023-82 zo dňa 16.05.2024 nenadobudlo právoplatnosť
a napriek tomu tento (ne)ustanovený znalec vykonal u odporkýň odber – ster ústnej sliznice. Podľa
odvolateľa je takýto postup znalca nezákonný. Následne okresný súd zbavil doc. Ing. Radoslava Žideka
vypracovanímznaleckéhoposudkuaustanoviljehovypracovanímprof.RNDr.ĽudevítaKádašiho,DrSc.
(ďalej aj „znalec 2“), ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 6/24, pričom prevzal odber genetického

materiálu od znalca 1, ktorý tieto vzorky odobral nezákonne, a preto takto odobraté vzorky nemôžu
v zmysle § 187 ods. 1 CSP slúžiť ako dôkaz. Navrhovateľ podal vyjadrenie k Znaleckému posudku č.
6/24, kde podrobne uviedol, ako znalec 2 porušil metodiku pri vypracovaní znaleckého posudku, okrem
toho, že v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. porušil povinnosť vykonať znalecký
posudok osobne. Na poslednom pojednávaní sa okresný súd stotožnil s tvrdením znalca 1, že takýto

postup, kedy de facto neustanovený znalec odoberie genetický materiál a zašle druhému znalcovi na
jeho žiadosť, je bežný a zákonný, voči čomu sa navrhovateľ ohrádza a má za to, že na nezákonnom
postupe nemožno zakladať zákonný postup, resp. jeho výsledok, a to aj odkazom na znenie § 207 ods.
1 posledná veta CSP. Znalec 1 nepresvedčivo odpovedal na otázky právnej zástupkyne navrhovateľa,
bola zjavná jeho podráždenosť, ako aj skutočnosť, že dôvod, pre ktorý navrhovateľ nechcel znalca zo

Žilinského kraja, bol namieste. Aj znalec 2 na otázky právnej zástupkyne navrhovateľa ohľadne postupu
nezákonne odobratého materiálu reagoval podráždene, nevedel vierohodne odpovedať. Okresný súd
nariadilznalcovi2vykonaťdodatokkznaleckémuposudku,atoprávezdôvoduodstráneniapochybností
odobratých genetických materiálov, ktorý postup nepovažoval za správny, pretože nešlo o dodatočne
nové zistené skutočnosti a zároveň ani o odstránenie metodických, či formálnych chýb, z ktorého

dôvodu mal za to, že okresný súd mal vykonať dôkaz ustanovením nového znalca, ktorý by vypracoval
nový znalecký posudok. Znalec 2 vypracoval Dodatok č. 2/25, ktorý nedáva jednoznačnú odpoveď,
ako k danému záveru prišiel, čo nebolo odstránené ani jeho výsluchom na konkrétne otázky právnej
zástupkyne navrhovateľa. Nebolo vysvetlené, akým spôsobom došlo k výpočtu indexu Pv, prečo nie
sú uvedené alely a ich hodnoty, prečo nie sú uvedené chromozómy pohlavia, prečo neuviedol v rámci

metodického postupu, ako a odkiaľ izoloval DNA, akými použitými súpravami, či aký softwér bol použitý,
ktoré otázky boli znalcovi 2 kladené práve z dôvodu, že navrhovateľ mal k dispozícii 5 znaleckých
posudkovodrôznychznalcovvdanomodbore,pričomjedenznichbolajznaleckýposudokvypracovaný
znalcom 1, a ktoré všetky obsahovali navrhovateľom dopytované skutočnosti, ktoré následne dávali
jednoznačnú odpoveď, ako daní znalci prišli k záverom vo svojich posudkoch. Jedine znalec 1 mal

vypracovať posudok, ktorý v kontexte celého prípadu vnáša žalobcovi neistotu o vierohodnosti jeho
vypracovania, a teda následne aj jeho záveru, znalec 1 stroho až urážlivo odpovedal na dané otázky,
neprofesionálne s odôvodnením, že je to znalec s 30 ročnou praxou a daný výsledok prirovnal ad
absurdumkvareniupolievky,znalec1neuchovalnespotrebovanévzorky,ktorémalislúžiťajnaprípadnú
kontrolu. Okresný súd nekriticky prevzal závery znalca, napriek tomu, že znalec 1 nebol schopný ani

na výsluchu riadne a presvedčivo odpovedať na otázky právnej zástupkyne navrhovateľa, a preto
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa navrhovateľa okresný súd mal pristúpiť k vykonaniu
nového znaleckého posudku tak, ako navrhoval. Navrhovateľ, ktorý je v dôkaznej núdzi, vzhľadom na
odmietnutie poskytnutia súčinnosti zo strany odporkýň, ktoré sú jednoznačne motivované skutočnosťou,
že navrhovateľ má zákonnú povinnosť vyživovať odporkyňu v 1/ rade a následne, do budúcna pripadá

do úvahy aj ako zákonný dedič. Namietal porušenie zásady zákazu svojvoľného hodnotenia dôkazov.
Navrhovateľ uviedol, že má z prvého manželstva ešte jedno dieťa, ku ktorému však nezapiera otcovstvo,
avšak má dôvodné pochybnosti v kontexte celého prípadu, že práve jeho vzorky mohli byť použité pri
vypracovaní znaleckého posudku a nezhojí to ani skutočnosť, že znalec „overil identitu osôb“, ktorýmmal odobrať vzorky. Z tohto dôvodu a pre neposkytnutie súčinnosti zo strany odporkýň na vyhotovenie
súkromného znaleckého posudku navrhol, aby bol vykonaný nový znalecký posudok, resp. aby súd
uložil povinnosť odporkyniam poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť a tento si mohol dať vyhotoviť nový

znalecký posudok, s ktorým návrhom sa okresný súd žiadnym spôsobom nevyporiadal, v dôsledku čoho
možno považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné, bez riadneho odôvodnenia, a preto je potrebné
sa zaoberať týmito tvrdeniami v odvolacom konaní. Rovnako považoval za nutné konštatovať, že
odporkyne ani žiadnym spôsobom účinne nepopreli tvrdenie navrhovateľa o neposkytnutí súčinnosti,
čím bol porušený princíp rovnosti zbraní v danom konaní, princíp riadneho odôvodnenia, a tým došlo

k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporkyne v 1/ a v 2/ rade
prostredníctvom zástupcu (č.l. 328 spisu). S dôvodmi uvedenými v odvolaní nesúhlasili a napadnuté
rozhodnutie považovali za vecne a právne správne. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na

nezákonný postup súdu pri vymenovaní prvého znalca (Ing. Radoslav Židek) pre určenie otcovstva
a následne jeho odvolanie a vymenovanie druhého znalca prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc., tak
s jeho argumentáciou sa nestotožnili a postup okresného súdu považovali za správny a zákonný,
nakoľko prvý znalec Ing. Židek znalecký posudok ani nevypracoval, a preto pripomienky navrhovateľa
k znalcovi 1 sú irelevantné a okresný súd sa ani týmto nevypracovaným znaleckým posudkom

nezaoberal. Nesúhlasili s námietkou, že druhý znalec A. B. vypracoval znalecký posudok, pričom použil
genetický materiál odporkýň odobratý prvým znalcom a námietkou vypracovania dodatku k tomuto
znaleckému posudku. Uviedli, že na pojednávaní dňa 11.03.2025, na ktorom boli vypočutí obidvaja
znalci, títo súhlasne potvrdili, že v prípade zmeny znalca je štandardné, že si znalci odovzdávajú použité
genetické materiály. I napriek tomu, z hľadiska právnej istoty a námietok navrhovateľa k takémuto

postupu (odovzdanie genetických vzoriek odporkýň), druhý znalec doplnil svoj Znalecký posudok č.
6/24 z osobne odobratého genetického materiálu od odporkýň. Nakoľko zo Znaleckého posudku
vypracovaného A. B. pod č. 6/24 je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je otcom dcéry D.,
považovali argumentáciu navrhovateľa v odvolaní za bezpredmetnú a účelovú. Navrhli odvolanie
navrhovateľa zamietnuť a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy

konania, ktoré v pripojenom podaní vyčíslili.

22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 07.05.2025, bolo vyjadrenie k odvolaniu doručené
navrhovateľovi prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť,
ktorú možnosť navrhovateľ nevyužil.

23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote proti rozsudku okresného súdu osobou oprávnenou, a to navrhovateľom, prejednal vec
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust.

§ 65 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP, § 66 CMP s prihliadnutím na prípadné vady konania
podľa § 67 CMP, ktoré však nezistil, rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a v závislom výroku II. rozsudok okresného súdu zrušil podľa
§ 389 písm. b) CSP a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods.1
CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/65/2025-348 zo dňa 13.11.2025, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu

dňa 13.11.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

25. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25Pc/5/2023 je zapretie otcovstva
k plnoletej D., nar. XX.XX.XXXX (odporkyňa v 1/ rade), pochádzajúcej z odporkyne v 2/ rade.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh (žalobu, ďalej len ,,návrh“) na zapretie otcovstva zamietol.27. Krajský súd uvádza, že na konanie vo veciach určenia (teda aj zapretia) rodičovstva sa vzťahuje
CMP, preto postupujúc podľa § 2 ods. 2 CMP v odvolacom konaní použil pojem „návrh na začatie
konania“ a cez úpravu v ust. § 2 ods.1 CMP účastníkov konania označoval ako „navrhovateľ“

a „odporkyňa v 1/ rade“ a „odporkyňa v 2/ rade“.

28. K postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľom bez nariadenia
pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario sa uvádza, že pre vyhodnotenie rozsahu
a dôvodov odvolania nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak postačovalo preskúmanie veci na

základespisovejdokumentácie,pokiaľúčastnícikonania,predovšetkýmodvolateľ,aninevzniesolžiadny
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.04.2002, č. 64336/1, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn.
7 Cdo 56/2011).

29. K odvolaniu podanému navrhovateľom a k dôvodom odvolania krajský súd poukazuje na to, že
konanie o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva, bolo konaním, ktoré sa začína len na návrh (§
155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa.

30. K odvolaním napadnutému výroku I. v spojení aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré
sa viaže k tejto výrokovej časti, krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa
v podstatných záveroch stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, ako aj s právnym vyhodnotením.
Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v tomto odvolaním napadnutom výroku
a potrebu vysporiadať sa s námietkami odvolateľa v procesnej ako aj vecno-právnej rovine za dodržania

ust. § 387 ods. 3 CSP krajský súd uvádza nasledovné.

31. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku
prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená
v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Po preskúmaní prvoinštančného rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že tento je síce stručný,
avšak kritériá v tejto časti pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa
a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa navrhovateľ svojím
návrhom domáhal, z akých dôvodov, aké bolo stanovisko odporkýň v 1/ a v 2/ rade, aké relevantné

dôkazy boli súdom vykonané, aké skutočnosti z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké
právne normy na vec aplikoval a ako tieto vyložil. To, že odvolateľ sa s právnym názorom, posúdením
všeobecného súdu v tejto časti nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

32. Odvolací súd sa zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov navrhovateľa uvedených
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP (iná vada konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové a právne závery)
z hľadiska a v rozsahu podaného odvolania a konštatuje ich nedôvodnosť bez opory v zistenom
skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu

spisu odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k takej vade, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne zisteného
skutočného stavu veci, vyvodil správne skutkové a právne závery, z ktorých posúdil nedôvodnosť návrhu
na zapretie otcovstva.

33. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu odvolateľa spočívajúcu v nezákonnosti
procesného postupu okresného súdu v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním. Bolo zrejmé,
že s ohľadom na posúdenie skutočností vylučujúcich, resp. nevylučujúcich osobu navrhovateľa
zotcovstvavočiodporkyniv1/rade,akoajnanávrhnavrhovateľaaodporkýňv1/av2/radeokresnýsúd
uznesením č. k. 25Pc/5/2023-82 zo dňa 16.05.2024 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru

genetika, odvetvie analýza DNA a ustanovil za znalca doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD., s miestom
výkon činnosti Pažite 145/7, 010 09 Žilina (ďalej aj ,,znalec 1“). Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi
v tom, že zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.09.2023 (č.l. 57 - 60 spisu) vyplývalo o.i., že na žiadosť
navrhovateľa bude ustanovený znalec mimo Žilinského kraja a že okresný súd napriek tomu ustanovilznalca z kraja Žilinského, avšak uvedené samo osebe nezakladá takú vadu, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva z toho, že v prvom rade je to
súd, ktorý v rámci vedenia konania nielenže rozhoduje o nariadení znaleckého dokazovania, ale ako

zadávateľ znaleckého posudku je oprávnený určiť osobu znalca. V danom prípade síce odlišne od
vyhláseného uznesenia na pojednávaní zo dňa 20.09.2023 okresný súd ustanovil za znalca doc. Ing.
Radoslava Žideka, PhD., avšak išlo o uznesenie o vedení konania, ktorým nebol viazaný. Nie je správna
argumentácia odvolateľa v tom, že znalec nezákonne vykonal u odporkýň odber – ster ústnej sliznice,
ak k tomu došlo pred tým, ako uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č. k. 25Pc/5/2023-82

zo dňa 16.05.2024 nadobudlo právoplatnosť, pretože v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP
odvolanie proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania nie je prípustné, čo vyplýva i z prvej
vety poučenia okresného súdu, ako aj poučenia o práve účastníka uplatniť námietku zaujatosti voči
ustanovenému znalcovi. Predmetné uznesenie jeho doručením účastníkom konania (doručenky na č.l.
85, 86, 87), t.j. dňa 05.06.2024 nadobudlo právoplatnosť a navrhovateľ podaním zo dňa 12.06.2024
uplatnil námietku zaujatosti voči znalcovi. Ak aj za tohto stavu, t.j. právoplatného uznesenia bol znalcom

1 vykonaný odber biologického materiálu u odporkýň v 1/ a v 2/ rade dňa 22.6.2024, nemožno tento
postup vyhodnotiť ako nezákonný, ak znalec 1 primárne vedomosť o vznesenej námietke zaujatosti
nemal a plynula mu lehota na podanie znaleckého posudku (čo potvrdil vo výpovedi podľa Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 11.03.2025 na č.l. 281, 282 spisu), podľa právnej úpravy v ust. § 57 veta prvá CSP
v spojení s § 59 CSP uplatnenie námietky nebránilo vykonať tento ,,iný“ úkon (nešlo o konečný výstup,

znalecký záver) a k zbaveniu jeho povinnosti vypracovať znalecký posudok došlo výrokom I. uznesenia
č.k. 25Pc/5/2023-101 zo dňa 12. júla 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 23.7.2024. Pokiaľ
týmto uznesením, jeho výrokom II. bol ustanovený za znalca prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc. (ďalej
aj „znalec 2“), ktorý v rámci zadanej znaleckej úlohy prevzal odber genetického materiálu od znalca 1,
tak odobraté vzorky nemôžu byť hodnotené ako dôkaz získaný nezákonným spôsobom.

34. K námietke odvolateľa, že okresný súd nekriticky prevzal výsledok znaleckého posudku, krajský súd
považuje za potrebné uviesť, že v prípade posudzovania odbornej otázky súd nemôže sám nahradiť
odborné závery znalca svojimi názormi, pretože nemá aprobáciu pre posúdenie skutočností, ktoré sú
relevantné pre posúdenie (ne)dôvodnosti návrhu navrhovateľa a obrany odporkýň v 1/ a v 2/ rade. Súd

je však povinný hodnotiť znalecký posudok z aspektov procesu utvárania znaleckého dôkazu, prípravy
znaleckého skúmania, zaobstarania podkladov znalcom, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód používaných
znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov
vyjadrených znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí vo väzbe s vykonanými inými

dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len
presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, zásadám logického myslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5 Cdo 188/2010). Okresný súd sa vyššie uvedenými princípmi riadil, predložený znalecký posudok
posúdil a svoj záver dostatočne v odôvodnení rozhodnutia aj vysvetlil.

35.AknavrhovateľspochybňovalZnaleckýposudokč.6/24vspojenísDodatkomč.2/25,atosohľadom
na postup pri odobratí vzoriek a použitú metodiku, tak uvádza odvolací súd, že pri vypracovaní takéhoto
znaleckého posudku sa kladie dôraz najmä na presnú identifikáciu vzoriek, t.j. aby sa preukázala
prítomnosť testovanej osoby, čo bolo dodržané, ak boli skúmané znalcom 1 odobraté biologické vzorky

odporkýň v 1/ a v 2/ rade (dňa 22.6.2024), ktorých totožnosť bola preukázaná nielen údajmi z preukazov
totožnosti a ich fotografiou, fotografiami odporkýň v 1/ rade a v 2/ rade, ale aj odtlačkom ich palca
priloženým k vzorke, ktoré vzorky boli doručené znalcom 1 znalcovi 2. U navrhovateľa boli biologické
vzorky odobraté znalcom 2 dňa 18.09.2024, ktorých identifikácia bola potvrdená údajmi z preukazu
totožnosti, fotografiou tohto preukazu a odtlačkom palca. Pokiaľ s ohľadom na vznesené námietky

navrhovateľa, a pre odstránenie pochybností, znalec 2 pristúpil k opätovnému odobratiu biologických
vzoriek dňa 07.01.2025 u odporkýň v 1/ a v 2/ rade, ktorých identifikácia bola potvrdená údajmi z
preukazu totožnosti, fotografiou občianskeho preukazu, ako aj odtlačkom palca, ktoré biologické vzorky
boli opätovne predmetom skúmania a výsledok bol vyjadrený v Dodatku č. 2/25, tomuto postupu
nemožno nič vytknúť.

36. Zároveň k námietkam navrhovateľa poukazuje odvolací súd na výpovede znalca 1 a znalca 2 na
pojednávaní dňa 11.03.2025, podľa ktorých znalec 1 potvrdil, že odobral vzorky slín od pani D. B. a F.
B., ktoré odobraté vzorky (výter z ústnej dutiny) zaslal znalcovi 2, čo znalec 2 potvrdil. Znalec 2 uviedol,že použil vzorky odobraté znalcom 1, odobral vzorky navrhovateľovi a práve s poukazom na námietky
navrhovateľa sa zaviazal vypracovať doplnok k posudku, za účelom vypracovania ktorého osobne
odobral vzorky od odporkýň v 1/ a v 2/ rade a použil odobraté vzorky od navrhovateľa a výsledkom

znaleckého dokazovania, použitých metód, prostriedkov je dodatok k znaleckému posudku, obsahom
ktorého je, že otcovstvo navrhovateľa k odporkyni v 1/ rade je na 99,999999 % prakticky dokázané.

37. Odvolací súd uvádza, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť odborných záverov, ku ktorým znalec
vo vypracovanom posudku dospel, posudzuje len to, či sú jeho závery náležite odôvodnené, vnútorne si

neodporujúce. Závery Znaleckého posudku č. 6/24 v spojení s jeho Dodatkom č. 2/25 sú jednoznačné,
nesporné a popierajúce tvrdenia navrhovateľa o jeho neotcovstve k odporkyni v 1/ rade. Ani odvolací súd
nemal pochybnosť o formálnej ani obsahovej stránke podaného znaleckého posudku, a nemal dôvod
tento nebrať do úvahy a ani dôvod na doplnenie dokazovania novým znaleckým posudkom.

38. Názory navrhovateľa k písomne vyhotovenému znaleckému posudku, výpovedi znalca 2 sú len

subjektívnym názorom, pričom okresný súd nehodnotil tento znalecký posudok izolovane, ale aj
v súvislosti so stanoviskom odporkyne v 2/ rade, ktorá počas celého konania a aj v odvolaní tvrdila, že
otcom už dospelej dcéry je navrhovateľ, čo preukázali aj výsledky znaleckého dokazovania. Súd nie
je povinný napĺňať predstavy navrhovateľa, ani dávať odpovede na všetky jeho otázky, teda vyvracať
jeho názory a pochybnosti, pretože subjektívne presvedčenie nezvrátia (správne) skutkové závery

z vykonaného dokazovania.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. za
aplikácie ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

40. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k zrušeniu výroku II. rozsudku
okresného súdu, odvolací súd primárne uvádza, že súhlasí so záverom okresného súdu a jeho
odôvodnením viažucim sa k tejto výrokovej časti v odsekoch 59. až 64. odôvodnenia, ktorý za aplikácie
ust. § 55 CMP konštatoval, že odporkyne v 1/ a v 2/ rade majú voči navrhovateľovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

41. Poukazuje však na to, že pri rozhodovaní o trovách konaniach sa podľa ust. § 2 ods. 1 CMP
aplikuje osobitný postup. Meritórne rozhodnutie v mimosporovom konaní musí vždy obsahovať tak
výrok o základe, ako aj výrok o výške trov (§ 58 CMP). Nie je povinnosťou toho, kto si náhradu trov
konania uplatňuje, ani jeho právneho zástupcu, vyčísliť trovy konania. Trovy konania sa priznajú v

rozsahu, v akom sú zrejmé z obsahu spisu. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie síce správne
aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 55 CMP, avšak opomenul dôsledne
aplikovať ustanovenie § 58 CMP, podľa ktorého obsahom rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je
nielen rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ale aj rozhodnutie o ich výške. Súd prvej inštancie
preto pochybil, keď v rozsudku, ktorým žalobu zamietol, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania,

ktoré však nevyčíslil. Týmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práv účastníkov na
spravodlivý súdny proces.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie v postupe pri rozhodovaní o náhrade
trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov

konania zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania,
t.j. nielen o nároku, ale aj o ich výške v súlade s ust. § 55, § 58 CMP.

43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods.

3 CSP).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.