Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010697
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123010697.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v
A., trvale bytom A. XXX, trestne stíhaného za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b), c), d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 20.11.2025, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.12.2024, sp. zn. 74T/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.12.2024, sp. zn. 74T//2023 bol obžalovaný ml. A. B.
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), c), d) Trestného zákona

účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase dňa 06.10.2022 v obci A.
C. D. E. A. ako žiak 8. triedy počas 3. vyučovacej hodiny za prítomnosti viac ako troch žiakov 8. ročníka
uvedenej základnej školy mladších ako 18 rokov, potom čo triedna učiteľka odišla z triedy vytiahol nožík,
pričom pristúpil k žiakovi F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase otočený smerom k tabuli a priložil
mu nožík ku krku, čo žiaka F. G. zaštípalo.

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 1, ods. 2, § 117 ods. 1 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ mesiace, ktorého výkon bol podľa 49 ods. 1 písm. a) a §
119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobná doba v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.

Citovaný rozsudok súdu okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej

lehote prokurátor podal odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Následne
prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomného odôvodnenia odvolania prokurátor
poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné :

„Dňa 06.06.2023 prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podala obžalobu pod sp.
zn. Pv XXX/XX/XXXX - 24 na obvineného ml. A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a/, ods. 2 písm. b/, c/, d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/Trestného zákona na
skutkovom základe, že v presne nezistenom čase dňa 06.10.2022 v obci A. C. D. E. A. ako žiak 8. triedy
počas 3. vyučovacej hodiny za prítomnosti viac ako troch žiakov 8. ročníka uvedenej základnej školy
mladších ako 18 rokov, potom čo triedna učiteľka odišla z triedy vytiahol nožík, pričom pristúpil k žiakovi
F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase otočený smerom k tabuli a priložil mu nožík ku krku, čo
žiaka F. G. zaštípalo.

Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn 74T/3/2023 - 205 zo dňa 03.12.2024 uznal obžalovaného ml. A.
B. vinným v zmysle obžaloby a obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.I/, n/ Trestného zákona, § 38 ods.1, 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Súd sa nestotožnil s návrhom prokuratúry obžalovanému uložiť probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe za súčasného uloženia, povinnosti podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.
Súd poukázal na výpoveď matky mladistvého, zástupcu úradu práce a oboznámené správy na

mladistvého obžalovaného. Poukázal na to, že od spáchania skutku boli použité intervenčné opatrenia
sociálnej kurately v podobe psychologického a psychiatrického poradenstva, mladistvý obžalovaný je
naďalej sledovaný pravidelne úradom, vykonávajú s ním pravidelné stretnutia, pohovory a postupne
došlo k náprave v jeho správaní.
Napriek vyššie uvedenému sa nestotožňujem s rozhodnutím súdu v tom smere, že súd u obžalovaného
neuložil dohľad probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v

príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
V tejto súvislosti poukazujem na charakter spáchania skutku, keď obžalovaný ako žiak 8. ročníka
základnej školy priniesol do školy nožík, pričom po tom ako triedna učiteľka odišla z triedy, pristúpil k
žiakovimal.G.,ktorýbolotočenýsmeromktabuliatentomupriložilkukrku.Maloletýpoškodenýuviedol,
že cítil ako mu popod krk prešiel ten nožík. Z výpovede svedka H. A., riaditeľky Základnej školy v A.

vyplýva, že správanie obvineného nebolo také, že by si uvedomoval čo sa stalo, že by ho to mrzelo. Na
otázku povereného príslušníka PZ ako sa obvinený správal po incidente uviedla, že jeho správanie voči
učiteľom je drzé, nerešpektuje školský poriadok. Svedkyňa I. J., triedna učiteľka uviedla, že správanie A.
B. bolo také, že zapadol do triedy, zlepšil sa mu prospech, avšak po letných prázdninách videli zmenu v
správaní, zmenil vystupovanie voči učiteľom, používal nadávky aj pred učiteľmi, nerešpektoval pokyny,

zvyšoval hlas na učiteľov. Bezprostredne po incidente sa správal odmietavo, neuvedomoval si vážnosť
situácie; priamo odmietal prítomnosť asistentky. Je výbušný sem tam, keď si niečo zmyslí.
Znalecký dokazovaním znalcom z odboru psychológia bolo zistené, že obžalovaný sa nachádza
v období pubescencie, extrovertovaný, emocionálne labilný, impulzívny. Vykazuje vyššiu mieru
emocionálnej a sociálnej nezrelosti, koná zbrklo, chvatné, za účelom zaujať, zabaviť, svoje konanie si

však nie vždy dostatočne premyslí, až následne uvažuje nad možnými dôsledkami svojho konania.
S poukazom na vyššie uvedené teda charakter trestnej činnosti, a najmä osobu obžalovaného, i keď
ako konštatuje súd od spáchania skutku došlo k pozitívnej zmene v jeho správaní, som toho názoru,
že obžalovanému bolo potrebné uložiť aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ale
najmä v rámci skúšobnej doby uložiť povinnosť podrobiť sa psychoterapii, alebo sociálnemu výcviku.

Okolnosť, že obžalovaný je pod dohľadom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je podľa môjho názoru
vzhľadomnadoterajšiesprávaniesaobžalovanéhonedostatočné.Poukazujemnakonštatovanieznalca
psychológa, že obžalovaný je emocionálne labilný, impulzívny, prchký, svoje konanie si nie vždy
dostatočne premyslí a až následne uvažuje nad možnými dôsledkami, čo v podstate korešponduje s
výpoveďami svedkov, že si po skutku neuvedomoval následky svojho konania.

Som toho názoru, že práve v danom prípade bolo na mieste uložiť povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, pričom
obžalovaný by bol pod dohľadom odborníka - psychológa, ktorý má odborné znalosti na zvládnutie a
korigovaniejehosprávania.Psychoterapiavychádzazuznávanýchpsychologickýchteóriíaprincípovso
zámerom pomôcť klientom zmeniť ich uvažovanie, správanie a prežívanie smerom, ktorý umožní lepšiu

kvalitu života. Skutočnosť, že obžalovaný je pod dohľadom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý
vykonáva s ním pravidelné stretnutia, na ktorú odkazuje súd má tiež svoje opodstatnenie, avšak nemôže
nahrádzať odbornosť psychológa, ktorý formou terapeutických otázok pomáha nadobudnúť nove uhly-
pohľadu a silnejšie vedomie klienta, že on samotný má svoj život vo vlastných rukách.
To pomáha zmeniť problematické vzorce správania a tým dochádza k zmierneniu či ústupu psychických

ťažkostí a nepríjemných symptómov.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam považujem napadnutý rozsudok súdu za nesprávny, a
preto navrhujem Krajskému súdu v Trenčíne, aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil a sám rozhodol rozsudkom vo veci a obžalovanému ml. A. B. uložil podľa § 364 ods.
2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. I/, n/, § 38 ods. 1,2, § 117 Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona a § 49 ods. 1 písm. a/Trestného
zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 1T9 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje
skúšobná doba v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona sa obžalovanémuukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.“

Obhajkyňa obžalovaného sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadrila nasledovne :

„Uloženie povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve nevyplýva z vykonaného dokazovania a ani tieto povinnosti nenavrhoval znalec z odboru
psychológie, odvetvie klinickej psychológie PhDr. K. L.. Znalec nekonštatoval a neodporúčal, aby mi bolo

nariadené psychologické poradenstvo, pripadne psychoterapie. Nie je teda zrejmé, ako sa prokurátorka
dopracovala k takémuto záveru a žiadosti, keďže odborník toto nenavrhoval.
Mámzato,žeznalecpomojomvyšetrení,moholnavrhnúťuloženietýchtopovinností,akbytopovažoval
za potrebné. Znalec však psychoterapiu, ani psychologické poradenstvo nenavrhoval.
Navyše bola vypočutá moja matka J. B., ktorá uviedla, že som po skutku navštevoval psychologické
poradenstvo v Novom Meste nad Váhom, navštívili sme aj detského psychiatra v Trenčíne a psychológa

A. M. a moje správanie i názory sa zmenili a zlepšil som sa.
Ku skutku, ktorý som spáchal dňa 6.10.2022, som sa v plnom rozsahu priznal a konanie som úprimne
oľutoval a po intervencii UPSVaR som si uvedomil nesprávnosť svojho konania, nevhodnosť môjho
správania apolepšilsomsa.ObdobnesavyjadrilJ.C.F.zástupcaÚPSVaRvNovomMestenadVáhom,
ktorý konštatoval, že obžalovaný úplne zmenil svoje správanie.

Spolupracoval som s ÚPSVaR, chodil som raz mesačne na úrad, podrobil som sa psychologickým
terapiám na referáte poradensko-psychologických služieb úradu odborníkov.
Súd správne v rozsudku konštatoval, že v prípade, ak by sa v mojom správaní vyskytli nejaké problémy,
ÚPSVaR disponuje celým radom opatrení sociálnej kurately, ktorými môže operatívne zasiahnuť, napr.
podaním návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré do dnešné dňa podané nebolo.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam je odvolanie prokurátorky nedôvodné a návrh na uloženie
psychoterapie alebo psychologického poradenstva nie je niečím podložený a odôvodnený. Ide len o
osobný názor prokurátorky bez opory znaleckom dokazovaní.
Preto navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky zamietol.“

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom k odvolaniu prokurátora písomne uviedol
nasledovne :

„Úrad Vám oznamuje, že berie na vedomie odvolanie sa Okresnej prokurátorky Nové Mesto nad Váhom
z dňa 22.01.2025. Ďalej Vám úrad oznamuje, že je stotožnený s rozsudkom tak, ako bol vynesený na

hlavnom pojednávaní.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolaniu vyhovieť. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a ich
dôvodovvyplýva,ževpodanomodvolaníniesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku.

Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol
napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému.

Z odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že prokurátor v napadnutom rozsudku namietal
neprimeranú miernosť uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd pri výlučnej danosti len poľahčujúcich okolností

podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti) uložil obžalovanému ako mladistvému
páchateľovi trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom zníženej trestnej sadzby trestu odňatia
slobody vo výmere 3 mesiac, ktorého výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Pri
ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zohľadňoval
predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, možnosti jeho nápravy a závažnosť

konania obžalovaného, ktorý sa skutku dopustil so zbraňou. Okresný súd ďalej prihliadal na to, že nad
správaním obžalovaného je vykonávaný dohľad Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Z vecnej stránky odvolací súd považuje za plne postačujúci a zodpovedajúci účelu trestu podľa § 34
ods. 1 Tr. zák. výrok okresného súdu o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody na

skúšobnú dobu aj bez súčasného uloženia probačného dohľadu s požadovanými povinnosťami ako
sa toho domáhal prokurátor v podanom odvolaní. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný naďalej vedie riadny život, uvedomil si následky svojho
konania a jeho správanie sa stabilizovalo aj vďaka dohľadu vykonávaného úradom, ktorého zástupca
konštatoval pozitívnu zmenu v správaní obžalovaného. Podľa záverov psychologického znaleckého

posudku v prípade obžalovaného nejde o narušeného jedinca, u ktorého agresivita nie je zvýraznenou
črtou jeho osobnosti a stíhaný skutok predstavoval situačný exces, nevhodný žart, z ktorých dôvodov
nenavrhol uložiť obžalovanému žiadne výchovné opatrenia.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne svedčia o výchovnom vplyve prebiehajúceho trestného

stíhanianaobžalovanéhoažeuloženýdruhtrestuajehovýmerazodpovedajúzasadávampreukladanie
trestu a jeho účelu vyjadrenému v § 34 Tr. zák. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že
okresný súd pri ukladaní trestu prihliadal na všetky rozhodné okolnosti v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona,
vrátane prokurátorom namietaných skutočností, a tieto aj správne vyhodnotil. Z hľadiska účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody aj podľa názoru odvolacieho súdu

dostatočne zabezpečuje ochranu spoločnosti a vytvára predpoklady na nápravu obžalovaného, ktorý
doteraz nebol súdne trestaný, priznal sa k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval a pred
aj po spáchaní činu viedol riadny život, ktoré skutočnosti majú oporu v obsahu trestného spisu. Preto
sa odvolací súd nestotožnil s námietkou prokurátora o neprimeranej miernosti uloženého trestu odňatia
slobody s poukazom na neuloženie probačného dohľadu.

Podľa zistení odvolacieho súdu navyše okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody pochybil
v neprospech obžalovaného, keď opomenul ustáliť danosť poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného
podľa § 36 písm. j) Tr. zákona – viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Uvedené
pochybenie v neprospech obžalovaného však odvolací súd nemohol odstrániť pre absenciu odvolania

proti napadnutému rozsudku v prospech obžalovaného.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu

mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 2 Tr. zak. účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je
kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho
rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého

pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním
trestnej činnosti.Podľa § 97 ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba
prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho
osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného

činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali
protiprávnym činom.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že už v prípravnom konaní objasnené okolnosti prípadu
a pomery obžalovaného odôvodňovali postup podľa § 108 Tr. zák. na uloženie napomenutia s výstrahou

obžalovanému ako ochranného opatrenia postačujúceho na dosiahnutie účelu zákona v zmysle § 97
Tr. zák. V osobe obžalovaného sa jedná o mladistvého, v čase skutku 14- ročného páchateľa, ktorého
konanie predstavuje výnimočný exces z inak riadneho spôsobu vedenia života. Stíhaný čin, ktorý
neviedol k vážnejším následkom, samotný obžalovaný vnímal ako žart, ktorého sa nedopustil s úmyslom
inémuškodiť.Následnépolepšenievsprávaníobžalovanéhosvedčí,žesajednáopáchateľa,naktorého
malo pozitívny vplyv už samotné vedenie trestného stíhania. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam krajský

súd považuje uložený trest odňatia slobody práveže za neprimerane prísny, pričom preskúmavanú
trestnú vec mal a mohol prokurátor vyriešiť aj bez podania obžaloby.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému napadnutým
rozsudkom v žiadnom prípade nevykazuje znaky prokurátorom namietanej neprimeranej miernosti v

zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Preskúmaním správnosti výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste obžalovanému odvolací súd
nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.