Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/845/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304729
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120304729.13

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Kangal s.r.o., Urbárska 46, 044 14 Čaňa,
IČO: 51 125 951, proti povinnej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., o
vymoženie 912 832,76 EUR, vedenej súdnym exekútorom, Mgr. Erikom Feketem, so sídlom Puškinova
16, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 252EX 808/25, o vylúčení súdneho exekútora, o sťažnosti súdneho
exekútoraaosťažnostioprávnenéhovočiuzneseniuOkresnéhosúduBanskáBystricavydanéhovyšším

súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/845/2020 zo dňa 24.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .

II. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 24.09.2025 rozhodnutie, ktorým súdneho exekútora, Mgr. Erika

Feketeho nevylúčil z vykonávania exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 33
ods. 1, ods. 2 písm. j/, ods. 6, ods. 8, ods. 12 a ods. 13 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2/ O možných dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora rozhodoval vyšší súdny úradník na základe

oznámenia súdneho exekútora, v ktorom uvádzal, že dôvody na jeho vylúčenie sú v zásade podobné,
resp. identické ako u súdnych exekútorov skôr vylúčených v priebehu tohto exekučného konania.
S povinnou sa pravidelne roky stretával na školeniach, konferenciách a krajských stretnutiach súdnych
exekútorov, ako aj pri exekučných konaniach so spoločným prvkom. Poznali sa v zásade veľmi dobre,
niekoľkokrát riešili rôzne témy pri spoločnom stole, resp. v osobných rozhovoroch a to aj za účasti iných
osôb. Považoval ju za veľmi skúsenú a odborne zdatnú exekútorku, istým spôsobom mu bola vzorom.

Študoval v Košiciach, preto zároveň osobne veľmi dobre pozná viacero osôb prevažne z právnického
prostredia, ktorí s ňou úzko spolupracovali. Osobne pozná aj jej otca A. H. I., t.j. odvolaného súdneho
exekútora a jej ďalšiu príbuznú, súdnu exekútorku A. H. J. I.. Na základe vyššie uvedených skutočností
subjektívnecítil,ženiejeschopnývykonaťpredmetnéexekučnékonanienestranneanezávislevzmysle
§ 3 Exekučného poriadku.

3/ Vyšší súdny úradník poukázal, že nezávislosť, nestrannosť súdneho exekútora sú jedným zo
základných predpokladov vykonávania exekučnej činnosti. Súdny exekútor je, pokiaľ ide o vykonávanie
exekučnej činnosti orgánom verejnej moci a podieľa sa na realizácii súdnej ochrany (realizuje
nútený výkon súdnych rozhodnutí), preto musí vo vzťahu k nemu existovať garancia nezávislosti a
nestrannosti. Nestrannosť je daná nedostatkom vnútorného psychického vzťahu ku konkrétnej veci a
tiež neexistenciou okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že súdny exekútor takýto

vzťah k veci nemá. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej
požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonomustanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky
zaujatosti uplatnenej účastníkom konania alebo na základe oznámenia samotného súdneho exekútora o
skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený. Dôvodom vylúčenia môže byť čokoľvek, z čoho možno

vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti exekútora. Táto pochybnosť môže vyplývať z pomeru exekútora k
veci, účastníkom alebo ich právnym zástupcom. Exekútor je povinný, len čo sa dozvie o okolnostiach,
ktoré zakladajú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. o okolnostiach, pre ktoré by mohol byť
vylúčený, oznámiť ich súdu. Exekútor sám neposudzuje, či sú tu skutočne objektívne dané dôvody,
ktoré zakladajú jeho vylúčenie, existenciu týchto skutočností musí posúdiť a o vylúčení súdneho

exekútora musí rozhodnúť exekučný súd. O pomere k veci možno hovoriť, ak je súdny exekútor osobne
zainteresovaný na výsledku konania, keď má o výsledok konania osobný záujem alebo vopred také
poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť
pri rozhodovaní. O pomere k účastníkom možno hovoriť v prípade existencie príbuzenského vzťahu
k jednému z účastníkov konania alebo nadštandardných priateľských vzťahov s jedným z účastníkov
konania. Predpokladom vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie je taký vzťah k veci,

účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe súdneho
exekútora o nezaujatosť v exekučnom konaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k
spravodlivému vykonávaniu exekúcie. Dôvody pre vylúčenie exekútora však nemôžu byť všeobecné,
vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

4/ Poverený súdny exekútor označil dôvody vylúčenia ako v zásade podobné, resp. identické ako
u súdnych exekútorov skôr vylúčených v priebehu tohto exekučného konania. Vyšší súdny úradník
k tomu uviedol, že aj keď v predchádzajúcich rozhodnutiach o vylúčení, resp. zamietnutí vylúčenia
súdneho exekútora sa opakovali dôvody ako stretnutia na školeniach a konferenciách, tieto boli
doplnené o ďalšie intenzívnejšie prvky osobného alebo pracovného charakteru, ktoré však v tomto

návrhu absentujú. Pomer súdneho exekútora s povinnou vyšší súdny úradník vyhodnotil ako z minulosti
profesionálny kolegiálny vzťah ktorý nenadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu. Poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Nc 8/2010 zo dňa 29.04.2010, v ktorom sa v
odôvodnení uvádza.: „subjektívnu zaujatosť v profesionálnom, resp. kolegiálnom vzťahu k žalobkyni ako
sudkyni vykonávajúcej svoju funkciu na nižšom stupni súdu, chýba objektívny základ nimi konštatovanej

zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti. Pokiaľ
by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o tom, či takýto sudcovia
budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a
kolegiálny vzťah medzi sudcami vo všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a
zásad sudcovskej etiky. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a

kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný
vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho
osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo
by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.“

5/ Vyšší súdny úradník tak nevyhodnotil súdnym exekútorom uvádzané dôvody ako také dôvody, pre
ktoré by mal byť exekútor vylúčený a pre ktoré nebude môcť vykonávať exekučnú činnosť nezávisle a
nestranne. Preto súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil.

6/ Proti rozhodnutiu podal sťažnosť súdny exekútor a oprávnený. Súdny exekútor v nej trval na svojom

vylúčení z dôvodov uvedených v návrhu na jeho vylúčenie. Mal za to, že pre jeho osobný postoj k veci
a účastníkom konania má pochybnosti, že by mohol byť v súčasnosti ako aj do budúcna pri konaní
zaujatý,niejemožné,abytietojehopochybnostisúdignoroval.Jednásaoosobnépochybnostizaložené
na okolnostiach, ktoré nevie ovplyvniť a ktoré súd logicky nemá možnosť objektívne posúdiť a preto
je potrebné, aby ich akceptoval a konštatoval jeho vylúčenie. Napadnutým uznesením bol dosiahnutý

stav, že z takmer identických dôvodov došlo k vylúčeniu viacerých súdnych exekútorov, v tomto prípade
však súd rozhodol opačne. H. B. K. je súdnym exekútorom so sídlom rovnako v Prešove, pričom
miera ich profesionálnych kontaktov a vzťahov je zhruba rovnaká, zároveň sa navzájom zastupujú.
Päť exekučných konaní proti povinnej je v súčasnosti vedených na exekútorskom úrade H. H. L. M.,
čo je v rozpore so zásadou vyplývajúcou z Exekučného poriadku a to jeden povinný, jeden súdny

exekútor. S mnohými uvedenými dôvodmi sa taktiež stotožnil aj oprávnený, ktorý podal proti uzneseniu
dňa 29.9.2025 sťažnosť.7/ Oprávnený odôvodnil sťažnosť tým, že sú dané dôvody na vylúčenie súdneho exekútora, ktorý sám
tvrdí, že nie je subjektívne schopný vykonať predmetné exekučné konanie nestranne a nezávisle. Túto
subjektívnu neschopnosť podložil faktom, že k povinnej a jej otcovi pociťuje subjektívnu vďačnosť,

pretože mu pomáhali s učením na exekútorské skúšky a boli pre neho vzorom. Súd však neakceptoval
súdnym exekútorom definovanú prekážku, ale núti zaujatého exekútora konať. Formalisticky použil
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Nc 8/2010, ktoré sa týka len rýdzo profesionálneho
kolegiálneho vzťahu. V danom prípade však nejde o rýdzo profesionálny vzťah, ale o dlhoročný,
priateľský, rodinnými prepojeniami zaťažený vzťah podložený vďačnosťou, ktorý zjavne túto hranicu

prekročil. Ďalej poukázal na konzistentnosť zlyhania súdu, keď námietky H. N. ignoroval v príkrom
rozpore so svojim predchádzajúcom uznesením, ktorým vylúčil exekútora Segľu z veľmi podobných
dôvodov (priateľský vzťah k povinnej a jej otcovi, ktorý mu pomáhal v kariére). Rozhodnutie o nevylúčení
H. N. je len posledným krokom k sérii úkonov, ktoré vedú k nezákonným prieťahom, za ktoré boli
konajúci zamestnanci už postihnutí. Táto situácia vzbudzuje dôvodné podozrenie, že konanie H. K.
a A. I. je zjavne zamerané na ďalšie úmyselné prieťahy, ktorých cieľom je marenie zákonného výkonu

exekúcie. Exekučné konanie trvá od roku 2020 a vedie k nulovému vymoženiu pri neustálom striedaní už
šiestich exekútorov a je zjavným dôkazom systematickej obštrukcie s cieľom chrániť povinnú. Predošlé
konanie, ktoré viedol JUDr. Š. Barilik pod taktovkou organizovanej zločineckej skupiny povinnej a spol.
viedlo k nulovej vymožiteľnosti a nakoniec aj skončeniu exekútorského úradu JUDr. Barilíka, ktorý
ho likvidačne poškodil. Jeho pohľadávka vznikla v priamej súvislosti s konaním povinnej, ktorá bola

stíhaná za poškodzovanie veriteľa, čo potvrdili ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a generálny
prokurátor JUDr. Maroš Žilinka, ktorí podali dovolanie. Najvyšší súd SR (4Tdo/70/2021) sa týmto
záverom stotožnil. Oprávnený vyslovil dôvodné podozrenie z korupcie a súvisiacich trestných činov
na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorých konanie je zjavne nasmerované k ochrane finančných
prostriedkov, ktoré si povinná údajne vybavuje ako náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR.

Nevylúčenie Mgr. Feketeho vníma ako snahu zabrániť prideleniu nezávislého exekútora, ktorý by
sa odvážil k zákonnému postupu a blokácii týchto finančných prostriedkov na MS SR. Žiadal preto
napadnuté uznesenie zrušiť a prideliť vec novému, riadne vybranému a nezaujatému exekútorovi
azabezpečenieplynuléhoaefektívnehovýkonuexekúcie.Zároveňžiadal,abyodvolacísúd,sozreteľom
na preukázané prieťahy a podozrenia z trestnej činnosti prešetril podozrenia z korupcie a súvisiacich

trestných činov na Okresnom súde Banská Bystrica.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/Podľa§33ods.1Exekučnéhoporiadkuexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie,aksozreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného ani súdneho exekútora nie je dôvodná.

13/ Sťažnosť podanú súdnym exekútorom vyhodnotil sudca ako podanú neoprávnenou osobou.
Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie
pohľadávkyvyplývajúcejzexekučnéhotitulu.Ksubjektomexekučnéhokonaniamožnozaradiťexekučný
súd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať s
účastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje

okrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek
konania. Účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné
prostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi
priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách(§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri výkone exekučnej činnosti má súdny exekútor postavenie
verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Z uvedeného potom vyplýva, že Exekučným poriadkom
preniesolštátčasťvýkonusvojejmoci-špecifickymocisúdnej,ktorejsúčasťoujeajkonanievykonávacie

- na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp.
súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo
vzťahu, ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký

štandard ochrany základných práv v konaní pred súdmi. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o vylúčení
súdneho exekútora nie je súdny exekútor účastníkom exekučného konania, a teda nositeľom žiadnych
základných práv, ale je sám súčasťou súdnej moci, v dôsledku čoho nemôže podať opravný prostriedok
vočirozhodnutiuo(ne)vylúčeníexekútora(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS23/2013
z 16.01.2013). Súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou
osobou, preto sudca sťažnosť súdneho exekútora podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

14/ Ani sťažnosť oprávneného súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
súdny exekútor je jedným zo subjektov, ktorý sa podieľa na realizácii súdnej ochrany (nález Ústavného
súdu SR PL. ÚS 21/2000) a aj k nemu musí existovať garancia nezávislosti a nestrannosti. Východiská,
ku ktorým vo vzťahu k nezávislosti a nestrannosti súdov a sudcov dospeli či už Najvyšší súd SR,

Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva tak možno aplikovať aj vo vzťahu k súdnemu
exekútorovi. Pri posudzovaní aspektu nestrannosti sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí,
že súdny exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán,
pričom nestranný je len taký exekútor, ktorý je podľa svojho svedomia a vedomia nezávislý od
prejednávanej veci a strán (ich zástupcov) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, nemá voči nim

predsudky, sympatie ani antipatie, teda že strany sú v jeho očiach úplne rovné a že k veci, ktorú
rieši, nezískal vzťah ešte pred tým, ako mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda
dostatočný predpoklad na to, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Tieto aspekty
nestrannosti rozlíšil ESĽP aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Pri
subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.

Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej
zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko
sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o
nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených
pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria
sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne
skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku).
Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko

osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Nc 10/2015).

15/ Súdny exekútor v oznámení dôvodov, pre ktoré by mal byť z exekúcie vylúčený ako i v sťažnosti
uvádzal len taký vzťah k povinnej, ktorý je založený na ich (bývalej) kolegialite. Vo všeobecnosti

kolegialita medzi posudzovanými subjektmi neprekračujúca medze profesionality vzájomných vzťahov
nepostačuje z objektívneho hľadiska k vzniku pochybnosti o zaujatosti, a preto bez ďalšieho nie
je ani dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v konkrétnej veci. Iba
v prípade, že by takýto vzájomný vzťah prerástol rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak charakter
bližšieho priateľského, prípadne negatívneho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity), mohlo by

ísť o okolnosť vzbudzujúcu odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (porovnaj uznesenie NS SR,
sp. zn. 4Nc 6/2015 z 08.06.2015). Ani samotná okolnosť, že sa súdni exekútori navzájom (ako kolegovia)
poznajú a pravidelne stretávajú na pracovisku, konferenciách, resp. tak činili v minulosti (keď povinná
bola súdnou exekútorkou), nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie súdneho exekútora
z exekučného konania. Vzťahy súdnych exekútorov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované

na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Takéto
kolegiálne vzťahy súdnych exekútorov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu
pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, že vzájomný vzťah presiahne takto chápaný
profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.),možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie súdneho exekútora z konkrétneho
exekučného konania. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen konštatovaná, ale aj skutkovo
vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere by malo byť konkretizované. Až v takomto

prípade môže vykazovať právne významné znaky z hľadiska § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Je
dôležité dôsledne odlišovať priateľstvo (alebo obdobný blízky vzťah) od iných medziľudských vzťahov.
Iba skutočnosť, že súdny exekútor pozná povinnú, pretože je jeho bývalou kolegyňou, pomer, pre ktorý
by bol exekútor vylúčený, nezakladá (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/4/2024).

16/ Subjektívne hľadisko účastníkov konania, prípadne súdneho exekútora samotného, je podnetom pre
rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak ku konečnému rozhodnutiu o tejto otázke musí dôjsť výlučne
na základe hľadiska objektívneho. Súdny exekútor aj so zreteľom na ustanovenie § 3 Exekučného
poriadku má zachovávať k prejednávanej veci, k účastníkom konania a k ich zástupcom vecný,
profesionálny prístup. V konaní musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola
dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Miera schopnosti exekútora zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania
a od všetkého, čo súvisí s priebehom exekučného konania, je daná stupňom osobnej a osobnostnej
pripravenosti súdneho exekútora na výkon exekučnej činnosti. O nestrannosť musí predovšetkým dbať
sám súdny exekútor. Pri výkone svojej profesijnej činnosti má zachovať vecný prístup za každých
okolností. Musí mať dostatok schopností ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných

pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa konkrétnej exekučnej veci
vyvolala pocity zakladajúce pochybnosť o jeho nezaujatosti. Súdny exekútor musí byť profesionálom
za každých okolností, aj keď s vykonaním exekúcie z nejakého svojho vnútorného presvedčenia
nesúhlasí. V demokratickej, vyspelej a civilizovanej spoločnosti je na mieste predpokladať dostatočnú
mieru profesionality a osobnostnej vyspelosti a neprezumovať, že by súdny exekútor nevedel byť

v prejednávanej veci nestranný. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť exekútor vylúčený iba v
prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký
charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť v exekúcii postupovať
„sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

17/ Súdny exekútor iný ako profesionálny, resp. kolegiálny vzťah k povinnej neuviedol. Tvrdenie
oprávneného v sťažnosti, že „súdny exekútor JUDr. Fekete tvrdil, že pociťuje k povinnej a jej otcovi
subjektívnu vďačnosť, pretože mu osobne pomáhali s učením na exekútorské skúšky...“ je výslovne
nepravdivé. Súdny exekútor, Mgr. Erik Fekete, sa takto v podaniach predložených súdu nikdy nevyjadril.
Ide o tvrdenia predchádzajúceho súdneho exekútora - JUDr. Segľu, na základe ktorých bol vylúčený

z vykonávania exekúcie. Súdny exekútor, Mgr. Erik Fekete, uvádzal len skutočnosti týkajúce sa
jeho profesionálneho vzťahu s povinnou a tvrdenia o priateľskom alebo dokonca rodinnom vzťahu sú
ničím nepodložené tvrdenia oprávneného. Skutočnosť, že sa súdny exekútor v rámci rovnakej profesie
stretával s povinnou na školeniach, konferenciách, pri exekučných konaniach so spoločným prvkom,
riešení rôznych tém (pri spoločnom stole, resp. v osobných rozhovoroch aj za účasti iných osôb) nie je

postačujúca na konštatovanie zaujatosti súdneho exekútora v prejednávanej veci. Ani tvrdenia súdneho
exekútora, že povinnú považoval za skúsenú a odborne zdatnú exekútorku a istým spôsobom mu
bola vzorom, podľa súdu nevzbudzujú pochybnosti, že vzťah medzi súdnym exekútorom a povinnou
prekračoval hranice profesionality (kolegiality). Len skutočnosť, že sa kolegovia dobre poznajú, a že
starší kolega môže byť pre mladšieho kolegu vzorom je prirodzené a bez ďalšieho neprezumuje

zaujatosť súdneho exekútora. S existenciou zaujatosti súdneho exekútora nemá nič spoločné fakt, že
súdny exekútor (Mgr. Erik Fekete) študoval v Košiciach a preto pozná viacero osôb, ktoré s povinnou
úzko spolupracovali, ani skutočnosť, že pozná jej otca (bývalého súdneho exekútora) a jej sestru (súdnu
exekútorku). Súdny exekútor bližšie nerozviedol čím má táto okolnosť vyvolávať jeho pomer k veci,
účastníkom, prípadne ich zástupcom, keďže z neho vyplýva len to, že poznal osoby, ktoré poznajú

povinnú (teda tretie osoby, odlišné od účastníkov konania). Nakoniec musí súd uviesť, že zastupovanie
súdneho exekútora, ktorý bol z vykonávania exekúcie vylúčený, nie je dôvodom na vylúčenie jeho
zástupcu. Existencia okolností zakladajúcich dôvodné pochybnosti o zaujatosti exekútora sa skúma
u každého exekútora samostatne, a preto existencia zaujatosti exekútora automaticky (JUDr. Segľu)
nie je dôvodom na konštatovanie zaujatosti jeho zástupcu (Mgr. Feketeho). U súdneho exekútora, Mgr.

Erika Feketeho neboli zistené také okolnosti tykajúce sa jeho pomeru k veci (pomer k veci exekútor ani
oprávnený nijako nekonkretizovali), k účastníkom konania ani ich zástupcom, ktoré by ho vylučovali z
vykonávania exekúcie a zákonným dôvodom jeho vylúčenia nie je len samotný fakt, že je zástupcom
JUDr. Segľu.18/ V súvislosti s ďalšími tvrdeniami oprávneného uvedenými v sťažnosti – prieťahmi
a nekonzistentnosťou rozhodovania súdu – musí sudca konštatovať, že sa netýkajú okolností právne

významných pre vylúčenie súdneho exekútora, Mgr. Erika Feketeho. Zároveň podľa už konštantnej
judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a
očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

19/ Keďže súd z obsahu námietky, ani sťažnosti proti rozhodnutiu o nevylúčení súdneho exekútora, Mgr.

Erika Feketeho z vykonávania exekúcie, nemal preukázané také objektívne, konkrétne a dostatočne
závažné skutočnosti, ktoré by v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku zakladali dôvodné
pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti, zároveň exekútor, ani oprávnený netvrdili žiadne
skutočnosti, ktoré by boli dôvodom vylúčenia exekútora podľa § 33 ods. 2 a ods. 4 Exekučného poriadku,
súd sťažnosť oprávneného voči uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 30Ek/845/2020 z 24.09.2025 podľa

ustanovenia § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).