Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Mária Dubcová
Legislation area – Rodinné právo – Schválenie právneho úkonu
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/18/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725201734
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6725201734.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky a súdom
ustanovenej opatrovníčky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej
zástupcom AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306 a osoby
s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. B. G.
XXXX/XX, XXX XX H., v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom G. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom K. XXXX/X, XXX XX H., zastúpenou právnou zástupkyňou Mgr. Zuzanou Klúzovou,
advokátkou, so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, o schválenie právneho úkonu, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 19Ps/4/2025-115 zo dňa 18. augusta 2025,
takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na schválenie právneho úkonu zamietol a žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, jeho
odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 27 ods. 2, § 28, § 151p ods.
1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 119 a Čl. 3 ods. 1 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Okresný súd mal za to, že Civilný mimosporový poriadok neobsahuje procesné ustanovenia
upravujúce schválenie právneho úkonu vykonaného zástupcom za osobu obmedzenú spôsobilosti
na právne úkony v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale len ustanovenia upravujúce
schválenie právneho úkonu vykonaného zákonným zástupcom za osobu maloletú. Preto za použitia
pravidla analógie v zmysle Čl. 3 ods. 1 CMP dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 119 CMP na
posudzovanúvec,tedaajnaschvaľovanieprávnehoúkonuzaosobuplnoletú,obmedzenúvspôsobilosti
na právne úkony, a to ako veci, čo do obsahu a účelu najbližšej.
4. Ustanovenie § 119 CMP zakotvuje ako základné kritérium pre schválenie právneho úkonu urobeného
zákonným zástupcom za maloletú osobu záujem tejto maloletej osoby. Súd prvej inštancie s použitím
analógie uviedol, že plnoletej osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je potrebné poskytnúť
obdobnú právnu ochranu, ako je tomu v prípade osoby maloletej, ktorá rovnako nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, a teda je potrebné aj v prípade schvaľovania právneho úkonuvykonaného za plnoletú osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony skúmať, či schvaľovaný
právny úkon je v záujme tejto osoby. Toto kritérium, ako rozhodujúce vyplýva nielen zo zákona, ale
aj z rozhodovacej praxe súdov vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o osoby obmedzené v
spôsobilosti na právne úkony, vrátane konaní o schválenie právnych úkonov. Vo všeobecnosti platí,
že súdy dohliadajú na spôsob výkonu funkcie opatrovníka (§ 277 CMP) a dôsledne skúmajú skutočné
záujmy osôb obmedzených v spôsobilosti na právne úkony na vstupovaní do právnych vzťahov, a teda
aj na vykonávaní právnych úkonov, ktoré predkladajú opatrovníci takýchto osôb súdu na schválenie.
5. Predmetom dokazovania pred okresným súdom, okrem zákonom predpísaných náležitostí právneho
úkonu navrhnutého na schválenie, bolo aj zisťovanie, či je právny úkon, ktorý za osobu s obmedzenou
spôsobilosťou uzatvoril opatrovník ustanovený súdom, v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou,
resp. nie je v záujme tejto osoby.
6. Okresný súd skúmal, či právnym úkonom, t.j. zánikom vecného bremena nebude ohrozená
potenciálna možnosť osoby s obmedzenou spôsobilosťou využiť jej prislúchajúce práva, resp., či jej za
zanikajúce práva plynúce z vecného bremena bude poskytnutá zodpovedajúca náhrada. Okresný súd
zvažoval záujem tejto osoby nielen v čase dobrých rodinných vzťahov a za situácie, za ktorej je osoba
s obmedzenou spôsobilosťou umiestnená v domove sociálnych služieb, ale musel rátať aj s možnosťou
komplikácierodinnýchvzťahov,ekonomickýchpomerovvrodine,čismožnosťouvyskytnutiasasituácie,
v ktorej by osoba s obmedzenou spôsobilosťou nemohla viac byť umiestnená v DSS.
7. Podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Ps/2/2023 zo dňa 28.09.2023 bola D. E.
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nemôže okrem iného vstupovať do záväzkovo-
právnych vzťahov, akými sú zmluvy majetkovej povahy, najmä zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným
a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné
zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvárať dohody v dedičskom konaní
a spísať závet, ako aj konať pred súdmi. Týmto rozsudkom bola za opatrovníčku osobe s obmedzenou
spôsobilosťou na právne úkony ustanovená navrhovateľka. Osoba s obmedzenou spôsobilosťou trpí
duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá nie je vyliečiteľná a liečbou je len málo ovplyvniteľná.
8. Z Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 09.07.2015 medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou ako
darkyňou a navrhovateľkou ako obdarovanou mal okresný súd za preukázané, že osoba s obmedzenou
spôsobilosťou darovala a navrhovateľka ako dar prijala nehnuteľnosť, pričom sa dohodli na zriadení
vecného bremena v prospech darkyne, a to v práve doživotného bývania a užívania bytu. Darkyňa toto
prijala a obdarovaná sa zviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť.
Z Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako darkyňou a jej manželom ako obdarovaným
dňa 26.07.2018 mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľka svojmu manželovi darovala do jeho
výlučného vlastníctva podiel 1 nehnuteľnosti, pričom obdarovaný vzal na vedomie existenciu vecného
bremena v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
Z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou a navrhovateľkou dňa
22.01.2020 mal okresný súd za preukázané, že zmluvné strany sa v súvislosti so súdnym konaním
vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18C/1/2019 o vrátenie daru dohodli, že navrhovateľka
vyplatí osobe s obmedzenou spôsobilosťou finančné vyrovnanie vo výške 25.000,- Eur a osoba
s obmedzenou spôsobilosťou vezme žalobu späť.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okresný súd mal za preukázané, že k nehnuteľnosti je zriadené
vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka bytu umožniť v prospech osoby s obmedzenou
spôsobilosťou na právne úkony právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti.
9. Pre účely uzavretia dohody o zániku vecného bremena bol uznesením Okresného súdu Zvolen sp.
zn.10Ps/1/2025 zo dňa 14.04.2025 ustanovený osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
kolízny opatrovník, p. G. B., nar. XX.XX.XXXX.
10. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 26.10.2023 mal okresný súd za zistené, že
osoba s obmedzenou spôsobilosťou je prijímateľkou sociálnej služby, ktorú sa poskytovateľ prijímateľke,
a to osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, zaviazal poskytovať na neurčitý čas,
pričom poskytovateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby za v zmluve
uvedených podmienok s výpovednou lehotou jedného mesiaca.Podľa správy o výkone opatrovníctva bolo zistené, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne
úkony je prijímateľkou poskytovanej sociálnej služby v zariadení L., M. N., kde jej je poskytované
ubytovanie, stravovanie a opatrovateľstvo. Navrhovateľka vykonáva pravidelné mesačné platby za
poskytované sociálne služby a uhrádza náklady spojené s komplexnou starostlivosťou o osobu
s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. K návratu osoby s obmedzenou spôsobilosťou do
bežnéhoživotariaditeľkaZSSvspráveuviedla,ževzhľadomnaporuchu,ktoroutátoosobatrpí(porucha
Alzheimerovho typu), nie je možné predpokladať jej návrat do bežného života.
Z potvrdenia o pobyte vystavenom mestom Zvolen (č.l. 93 súdneho spisu) mal okresný súd za
preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou má na adrese nehnuteľnosti F. B. G. XX nahlásený
trvalý pobyt.
11.ZDohodyozánikuvecnéhobremenauzatvorenejdňa14.02.2025medzinavrhovateľkouaG.B.,nar.
XX.XX.XXXX ako povinnými z vecného bremena a G. B., nar XX.XX.XXXX ako osobou zastupujúcou
osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony pri uzatváraní tejto dohody ako osoby oprávnenej
z vecného bremena, mal okresný súd za preukázané, že oprávnená z vecného bremena a povinní
z vecného bremena sa dohodli na zrušení (zániku) vecného bremena, pričom povinní sa zaviazali
zabezpečiť a zaopatriť oprávnenú, najmä platiť poplatky za jej umiestnenie do DSS, ktoré nie sú kryté
príjmami oprávnenej.
12. Okresný súd posúdil návrh na schválenie právneho úkonu, a to dohodu o zániku vecného bremena
tak, že nie je formulovaná v znení, že by bola pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne
úkony skutočne výhodnou, ak predstavuje pre túto osobu riziká do budúcnosti, na ktoré riziká dohoda
o zániku vecného bremena žiadnym spôsobom nepamätá. Povinní z vecného bremena v dohode
o jeho zrušení uviedli len všeobecný záväzok „zabezpečiť a zaopatriť oprávneného“, a to vo forme
platenia poplatkov za umiestnenie oprávnenej z vecného bremena v DSS, čím nebola pokrytá celá
škála rôznych možných budúcich situácií, ktoré môžu nastať a ktoré by boli v rozpore so záujmami
osoby s obmedzenou spôsobilosťou. Podľa okresného súdu neobstálo ani tvrdenie navrhovateľky o tom,
že ona alebo jej manžel osobu s obmedzenou spôsobilosťou doopatrujú, pretože tieto tvrdenia neboli
dostatočným spôsobom reflektované v schvaľovanom právnom úkone.
13. Okresný súd zistil, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou má na adrese nehnuteľnosti, ktorej
sa dohoda o zániku vecného bremena týka, evidovaný svoj trvalý pobyt, pričom z právneho úkonu,
schválenia ktorého sa navrhovateľka súdnou cestou domáhala, nevyplynulo, či trvalý pobyt osoby
s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony ostane evidovaný v predmetnej nehnuteľnosti alebo sa
bude meniť a kdeby, v prípade zmeny evidencie trvalého pobytu, tento bol evidovaný.
14. Z dohody o zániku vecného bremena nevyplynul žiaden záväzok povinných osôb v spojitosti so
situáciou, kedy by osoba s obmedzenou spôsobilosťou, či už z objektívnych príčin, teda z príčin na
strane zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je osoba umiestnená (technická porucha, nedostatok
kapacít na ďalšie umiestnenie osoby s obmedzenou spôsobilosťou, zánik zmluvy o umiestnení osoby
s obmedzenou spôsobilosťou v tomto zariadení, zánik zariadenia a pod.) alebo zo subjektívnych príčin,
teda z príčin na strane osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná (napr. zhoršenie zdravotného stavu), nemohla
byť naďalej v zariadení sociálnych služieb umiestnená.
15. Z dohody o zániku vecného bremena, ani z návrhu na schválenie právneho úkonu nebolo zrejmé,
ako by sa navrhovateľka vysporiadala s uvedenými situáciami, prípadne ďalšími, ktoré by mohli
v budúcnosti nastať a pre ktoré, ak by nastali, by sa osoba s obmedzenou spôsobilosťou na základe
rozhodnutia súdu, ktorým by dohoda o zániku vecného bremena bola schválená, dostala do výrazne
nevýhodného postavenia, napr. možnosť straty adresy trvalého pobytu, možnosť straty možnosti užívať
nehnuteľnosť tak, ako to vymedzuje zriadené vecné bremeno bez dostatočnej a vhodnej náhrady za
takúto stratu možnosti nehnuteľnosť užívať. Podľa okresného súdu navrhovateľkou predložený úkon
na schválenie bol jednostranne výhodný pre navrhovateľku a tretiu osobu a priamo v neprospech
osoby s obmedzenou spôsobilosťou. Okresnému súdu sa dohoda o zániku vecného bremena nejavila
ako právny úkon vykonaný v prospech záujmu osoby s obmedzenou spôsobilosťou, ktorý nie je
možné zúžiť len na záujem na uhrádzaní nákladov vznikajúcich v súvislosti s jej umiestnením do
DSS, pretože záujmy je potrebné chápať širšie a prihliadnuť aj na vôľu prejavenú v darovacej zmluve,
pokiaľ osoba s obmedzenou spôsobilosťou v čase, kedy ešte disponovala plnou spôsobilosťou na
právne úkony do darovacej zmluvy pre povinnú osobu, a to navrhovateľku, zakomponovala samostatnézmluvné ustanovenie vecného bremena spočívajúce v jej práve doživotného bývania a užívania bytu
a obdarovaná – navrhovateľka sa zaviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť.
16. Pri rozhodovaní okresného súdu nezavážila ani navrhovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť, že
osoba s obmedzenou spôsobilosťou v predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu už nežije
a je umiestnená v DSS, keď umiestnenie v DSS, hoci je konštruované ako umiestnenie na dobu
neurčitú, nie je umiestnením doživotným a Zmluva o poskytovaní sociálnej služby č. 16/2023 nezaväzuje
poskytovateľa sociálnej služby v prípade ukončenia poskytovania sociálnej služby z jeho strany
zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou v inom, resp. ďalšom
zariadení.
17. Uzavretie dohody o zániku vecného bremena a z nej vyplývajúce zrušenie zriadeného vecného
bremena spočívajúceho v práve osoby s obmedzenou spôsobilosťou doživotného bývania a užívania
predmetnej nehnuteľnosti, podľa okresného súdu, predstavuje významný zásah do majetkovej sféry
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a má potenciál mať na túto osobu výrazne negatívny
dopad, t.j. takýto právny úkon zmenšuje majetkové práva osoby s obmedzenou spôsobilosťou, preto
návrhu navrhovateľky okresný súd nevyhovel.
18. Okresný súd dodal, že rozhodnutie v danej veci predstavuje prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) len pre konkrétny právny úkon, teda pre Dohodu o zániku vecného bremena uzatvorenú
medzi navrhovateľkou, G. B. a osobou s obmedzenou spôsobilosťou, zastúpenou opatrovníkom dňa
14.02.2025.
19. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
20. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť rozhodnutie okresného
súdu a návrhu vyhovieť. Navrhovateľka uviedla, že spolu s G. B., nar. XX.XX.XXXX sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu na ulici
F. B. G. vo H., so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku C-KN 3410/174, 3410/175, 3410/176,
3410/177, 3410/178, 3410/179, 3410/180, 3410/181 a 3410/182, s vlastníctvom ktorého bytu je
spojený aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4839/966043 k celku na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, na príslušenstve. K nehnuteľnosti, t.j. k bytu je zriadené vecné bremeno
v prospech oprávnenej, a to D. E., I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. G. XXXX/XX, XXX XX
H., ktoré zodpovedá právu oprávnenej doživotne bývať a užívať túto nehnuteľnosť a na druhej strane
povinnosť povinných, a to vlastníkov právo oprávnenej strpieť. Vecné bremeno bolo zriadené Darovacou
zmluvou zo dňa 09.07.2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní sp. zn.
V 1978/2015-3492/15. Navrhovateľka uviedla, že D. E. trpí viacerými duševnými poruchami spojenými
s vekom, najmä s Alzheimerovou demenciou s nepriaznivou prognózou a poruchami adaptácie, preto jej
návrat do bežného života je vylúčený, vyžaduje celodennú opateru a starostlivosť, ktorú jej, ako dcéra,
už nezvládala zabezpečovať. Na základe Zmluvy č. 16/2023 je D. E. umiestnená v domove „L. M. N.“,
ktorý jej poskytuje služby s tým, že dôchodok nepostačuje na krytie sociálnych služieb a rozdiel je krytý
platbami A. B. (navrhovateľky) a G. B.. Právo z vecného bremena takmer 2 roky nikto nevyužíva a stále
existuje ako obsolentné právo. Z dohody o zániku vecného bremena vyplýva zánik obsolentného práva
a zároveň navrhovateľka a G. B. prevzali záväzok zabezpečiť a zaopatriť D. E., najmä sa zaviazali platiť
rozdiel v poplatkoch za umiestnenie v DSS.
Dohoda o zániku vecného bremena je podľa navrhovateľky formulovaná v prospech osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony, pretože obsolentné právo z vecného bremena nemá vecnú, právnu ani
materiálnu hodnotu. Navrhovateľka uviedla, že Čl. 2 bod 2. dohody o zániku vecného bremena: „Povinní
sa zaväzujú zabezpečiť a zaopatriť oprávneného, t.j. najmä sa zaväzujú platiť poplatky za umiestnenie
oprávneného do DSS, ktoré nie sú kryté príjmom oprávneného“ je svojim obsahom zaopatrovacou
zmluvou, ide o inominátnu zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Záväzok nebol zúžený len na
úhradu poplatkov za pobyt a poskytované služby v DSS. Časticou „najmä“ len zvýraznili, čo považovali
za najvýznamnejšie. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku okresného súdu, a hoci dohoda o zániku
vecného bremena nemenuje čiastkové povinnosti zodpovedajúce zaopatrovaciemu záväzku, nič na tom
nemení, že je dostatočne určitá, zrozumiteľná a je v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony. Dohoda o zániku vecného bremena je v prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právneúkony, pretože jej uzavretím bude zabezpečená a zaopatrená táto osoba dcérou, t.j. navrhovateľkou
a zaťom G. B., ktorý jej zabezpečia bývanie, stravu, ošatenie, lieky, lekársku pomoc a opateru v starobe
a chorobe, ako to v súčasnosti robia. Otázka trvalého pobytu nie je podmienená zánikom vecného
bremena, keďže význam trvalého pobytu, ako evidenčného údaja, okresný súd precenil. Byt ako
nehnuteľnosť, je neobývaný, v zlom technickom stave, vyžaduje aspoň základnú rekonštrukciu, aby
sa dal prenajať, preto navrhovateľka a jej manžel G. B. uvažujú nad čerpaním úveru a nehnuteľnosť
použiť ako záloh. Mali za to, že dohoda o zániku vecného bremena je v záujme osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony, pretože jej súčasťou je aj zaopatrovanie, ktoré nemusí riešiť celý rad
situácií, aby takáto zmluva bola v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Namietali
nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu, a tým porušenie práva na spravodlivý proces.
21. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote navrhovateľkou (súdom ustanovenej opatrovníčky), posúdil napadnutý rozsudok
okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a contrario a postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si
to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za
aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľkou (súdom
ustanovenej opatrovníčky) bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu
v Žiline č. k. 13CoPs/18/2025-147 zo dňa 05.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05.11.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.
24. Podstatou odvolania podaného navrhovateľkou bolo namietanie nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku okresného súdu, ako aj vyvodenie nesprávneho právneho posúdenia, ak právny úkon
predložený súdu na schválenie, a to Dohoda o zániku vecného bremena zo dňa 14.02.2025 je svojim
obsahom zaopatrovacou zmluvou, pokiaľ podľa Čl. 2 bodu 2. tejto dohody povinní z tejto dohody, a to
navrhovateľka a jej manžel G. B., nar. XX.XX.XXXX, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti – bytu
sa zaviazali zabezpečiť pomoc v starobe alebo v chorobe pre oprávnenú D. E., nar. XX.XX.XXXX ako
osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Zmluvné strany nezúžili rozsah zaopatrovacieho
záväzku výlučne na úhradu poplatkov za pobyt a poskytované služby v DSS, časticou „najmä“ len
zvýrazňovali, čo považovali za najvýznamnejšie. Podľa navrhovateľky predložená dohoda súdu na
schválenie je dostatočne určitá, zrozumiteľná, ak blízke osoby D. E., ktorá má obmedzenú spôsobilosť
na právne úkony, zabezpečia všetky nevyhnutné a potrebné úkony starostlivosti, preto táto dohoda nie
je na ujmu práv tejto osoby.
25. K námietke v odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu sa uvádza,
že táto nemala právnu relevanciu. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu je nevyhnutné
konštatovať, že tento svojim odôvodnením zodpovedá zákonným náležitostiam vyžadovaným ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Podľa krajského súdu sa okresný súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
26. Okresný súd v rozhodnutí, v jeho odôvodnení uviedol dostatočné a relevantné dôvody týkajúce
sa skutkovej aj právnej stránky veci, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Právne závery súdu
prvej inštancie vyplývajú z vykonaných skutkových zistení. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
z hľadiska formálnej štruktúry obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných otázok, či už
z hľadiska skutočného stavu veci alebo z hľadiska právneho. Okresný súd vykonal dostatočné
dokazovanie, ktorého výsledky náležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne
predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
Z preskúmavaného rozsudku okresného súdu odvolaciemu súdu nevyplynula taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.27. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľky
(súdom ustanovenej opatrovníčky) na schválenie právneho úkonu zamietnutý. Na základe návrhu
navrhovateľky (súdom ustanovenej opatrovníčky) bol predložený na schválenie súdom právny úkon, a to
Dohoda o zániku vecného bremena uzavretá dňa 14.02.2025. Podľa tejto dohody zaniká vecné bremeno
zriadené k nehnuteľnosti, a to k bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu, so súp. č.
XXXX, postavenom na pozemku C-KN parcela č. 3410/174, 3410/175, 3410/176, 3410/177, 3410/178,
3410/179, 3410/180, 3410/181 a 3410/182, ktoré zodpovedá právu oprávnenej D. E., nar. XX.XX.XXXX
doživotne bývať a užívať nehnuteľnosť a povinnosti povinných toto právo oprávnenej strpieť.
Podľa Čl. 2 bodu 2. Dohody o zániku vecného bremena uzavretej dňa 14.02.2025 sa povinní, a to
navrhovateľka, G. B., nar. XX.XX.XXXX, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti – bytu, zaviazali
zabezpečiť a zaopatriť oprávnenú, t.j. najmä sa zaviazali platiť poplatky za umiestnenie oprávnenej do
DSS, ktoré nie sú kryté príjmom oprávnenej.
28. Podľa výsledkov dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka bola obdarovaná D. E., nar.
XX.XX.XXXX Darovacou zmluvou zo dňa 26.07.2018, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť – byt so
zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania tohto bytu darkyňou
D. E..
Darovacou zmluvou uzavretou dňa 26.07.2018 medzi navrhovateľkou ako darkyňou a jej manželom ako
obdarovaným, navrhovateľka svojmu manželovi G. B., nar. XX.XX.XXXX darovala do jeho výlučného
vlastníctva podiel 1 predmetnej nehnuteľnosti, pričom obdarovaný vzal na vedomie existenciu vecného
bremena v prospech D. E..
Podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Ps/2/2023 zo dňa 28.09.2023 D. E., nar. XX.XX.XXXX
bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku bola ustanovená navrhovateľka.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že osoba oprávnená z vecného bremena, t.j. D. E., ktorá
je osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony, je na základe uzavretej zmluvy umiestnená
v zariadení L. M. N., O. O. G. E. XXX, G. E., ktoré zariadenie poskytuje sociálne služby menovanej.
Prijímateľka sociálnych služieb p. D. E., nar. XX.XX.XXXX podľa Správy o výkone opatrovníctva zo
dňa 02.06.2025 (č.l. 61 spisu) trpí kognitívnou poruchou Alzheimerovho typu, pre ktorú nie je možné
predpokladať návrat do bežného života, t.j. mimo zariadenia sociálnych služieb.
29. Okresný súd správne poukázal na to, že konanie o schválení právneho úkonu za nesvojprávneho,
resp. za osobu, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je druhom konania, ktoré nie je
procesne upravené, preto bolo namieste v zmysle Čl. 3 ods. 1 CMP postupovať podľa predpisu, resp.
zákonnejúpravy,ktoráupravujeobdobnúvec,ktorájeprejednávanejvecinajbližšia.Vzhodesokresným
súdom krajský súd má za to, že v danom prípade to bola procesná úprava schválenia právneho
úkonu podľa § 119 CMP, a to v časti skúmania záujmu nesvojprávnej, resp. v spôsobilosti na právne
úkony obmedzenej osoby a od tohto záujmu sa odvíjajúce posúdenie, či súd úkon schváli, resp. návrh
na jeho schválenie zamietne.
30. Vecne správny bol postup okresného súdu, ktorý skúmal, či právny úkon predložený navrhovateľkou
naschváleniesúdom,atodohodaozánikuvecnéhobremenazriadenéhovprospechosobyobmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony je, resp. nie je v súlade so záujmami osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony a po vykonanom dokazovaní správne skonštatoval, že uvedený právny úkon nie je v jej
záujme. Podľa názoru krajského súdu v darovacej zmluve zriadené vecné bremeno v prospech darkyne,
a to v danom konaní osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v práve doživotného bývania
a užívania nehnuteľnosti – bytu, sledovalo posilnenie postavenia darkyne, právnej istoty spojenej
s právom k tomuto predmetu daru – bytu. Vecné bremeno bolo koncipované ako doživotné, t.j. keď má
zaniknúť smrťou darkyne ako oprávnenej osoby, v danom konaní osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právneúkony.Pokiaľajmožnozrušiťzriadenévecnébremenopísomnoudohodou,tátomožnosťprávnej
úpravy však nemôže oslabiť záujem darkyne – osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a ani
to, že je na základe zmluvy umiestnená v zariadení poskytovateľa sociálnych služieb, a to v zariadení
L. M. N. (L.), ktorá zmluva bola uzavretá dňa 26.10.2023. Záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony v zriadení práva vecného bremena k bytu, a to práva doživotného bývania a užívania tohto
bytu, nemôže byť oslabený, resp. popretý tým, že na základe zdravotného stavu osoby obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony sa nepredpokladá jej návrat do bežného života.
31. Okresný súd vecne správne poukázal na to, že zrušením vecného bremena, zriadeného v prospech
osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, a to doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti– bytu, podľa Dohody o zániku vecného bremena zo dňa 14.02.2025, sa výrazným spôsobom zasiahne
do práva majetkového dosahu na túto nehnuteľnosť osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne
úkony, pričom tomu nezodpovedá vyvážený, zabezpečený záujem osoby obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony. V predloženej dohode o zániku vecného bremena proporcionálne nie je
zabezpečený záujem a prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ak zániku vecného
bremena má zodpovedať záväzok povinných, t.j. navrhovateľky a jej manžela G. B., nar. XX.XX.XXXX,
zabezpečiť a zaopatriť oprávnenú, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, najmä záväzkom
platiť poplatky za umiestnenie oprávnenej do DSS, ktoré nie sú kryté jej príjmom. Tak, ako to vecne
správne uviedol okresný súd v odsekoch 34., 35., 36., 38., 39., 40., 41., 42. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, z predloženej dohody nevyplýva konkrétny a určitý záväzok zabezpečenia a zaopatrenia
osobyobmedzenejvspôsobilostinaprávneúkonypovinnými,pokiaľbydošlokzánikuvecnéhobremena
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony k nehnuteľnosti – bytu. Dohoda o zániku vecného
bremena v svojom obsahovom znení nemá pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony pri
zániku tohto vecného bremena vyjadrenú tomu zodpovedajúcu dostatočnú a vhodnú náhradu za stratu
možnosti užívať nehnuteľnosť.
32. V zhode s okresným súdom sa uvádza, že záujem osoby s obmedzenou spôsobilosťou nie je
možné zúžiť len na úhradu poplatkov za jej umiestnenie v DSS, pretože záujmu osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony, v prospech ktorej bolo zriadené vecné bremeno, nepochybne musí
zodpovedať primeraná náhrada, aby bolo možné v súdnom konaní konštatovať, že je zabezpečený
záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, resp., že právny úkon dohody o zániku
vecného bremena predložený súdu na schválenie je v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou
na právne úkony, čo však v zmysle uzavretej Dohody o zániku vecného bremena zo dňa 14.02.2025,
predloženej na schválenie súdom, nebolo splnené. Pokiaľ mal byť vyvážený tento stav na jednej strane
zániku vecného bremena u osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, tak v dohode o zániku
vecného bremena mal byť na strane druhej koncipovaný záväzok zabezpečenia, resp. zaopatrenia
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony spôsobom jasným a určitým, t.j. okrem platenia
poplatkov za umiestnenie v DSS vyjadrené v konkrétnosti, akým spôsobom do budúcna sa povinní
zaväzujú zaopatriť osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, na čo však samotná dohoda
o zániku vecného bremena nedáva konkrétnu odpoveď, záväzok. Záujem osoby obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony bol právom silnejším a prevažujúcim pri posudzovaní dohody o zániku
vecného bremena, ak tento právny úkon v obsahovom znení nevyvažuje právo osoby obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony v prípade straty, resp. zániku vecného bremena k nehnuteľnosti – bytu,
spočívajúceho v práve doživotného bývania a jeho užívania.
33. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku ani pre jeho zrušenie a vrátenie
okresnému súdu na ďalšie konanie, preto bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.