Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206630
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5617206630.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, D. E., právne zastúpený: JUDr. Dagmar Burdová, advokátka so
sídlom F. XXXX, G. H., za účasti intervenientov: 1/ H. C., nar. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX,
XXX XX G. I. a 2/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX G. I., obaja intervenienti právne

zastúpení: JUDr. Katarína Gešková, PhD., advokátka so sídlom K. I. XX/X, G. H., proti žalovaným: 1/
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXX XXXX/X, L., 3/ TREKY s.r.o., so sídlom Borová
3204/30, Žilina, IČO: 50 343 696, 4/ A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, E. – D.,
žalovaní1/,3/a4/právnezastúpení:ConsiLiorIuriss.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomRadlinského
51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu a intervenientov proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/37/2017-304 zo dňa 12. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej ako „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 12.
apríla 2018 č. k. 20C/37/2017-304 zamietol žalobu s tým, že žalovaným 1/ až 4/ priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.
1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,

že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bol byt č. XX na D. poschodí, vchod XX, bytového domu
súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra C-KN, evidovaný na katastrálnej mape,
parcelné č. 5269/76, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o
veľkosti 7200/3988 80-ín, nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom
odbore, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G. H. (ďalej len „nehnuteľnosti"), a ktorého vlastníkom v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2-ica k celku je žalobca, vykonaná žalovaným 2/ ako dražobníkom

dňa 28. júna 2017 o 12.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Duriaca, N. X, E., na návrh
žalovaného 1/, je neplatná.
1.2 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 7 ods. 2, § 33 ods. 2,
§ 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o dobrovoľných dražbách" alebo „ZoDD").
1.3 Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáhal neplatnosti dražby tvrdiac,

že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách (§ 7 ods. 2 ZoDD), nakoľko žalovaný
1/ nemohol vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pretože pohľadávka neexistovala, pričom
žalovaný 1/ bol podľa § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách zodpovedný za pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva.
1.4 Zmluva o postúpení pohľadávky z 31. augusta 2015, uzavretá medzi O., B. ako postupcom a
žalovaným 1/ ako postupníkom (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky") vyvracia tvrdenia žalobcu o

neexistencii pohľadávky a o tom, že žalovaný 1/ prevzal na seba záväzok dlžníka H. C. a dobrovoľne zaneho plnil. Vzhľadom na existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno tvrdiť, že došlo k zániku
dlhu splnením, pričom dlh mal splniť žalovaný 1/.
1.4.1PokiaľsatýkavýpisuzúverovéhoúčtudlžníkaH.C.z25.augusta2015,zktoréhomalobyťzrejmé,

že dlh bol vyplatený a v celom rozsahu zanikol, tento výpis nepreukazuje zánik pohľadávky dlžníka H. C.
voči pôvodnému veriteľovi, O., B.. Údaje v tomto výpise ku dňu 25. augusta 2015 vysvetľuje článok III.
zmluvyopostúpenípohľadávky,podľaktoréhosplatnosťodplatyzapostúpeniepohľadávkyjedohodnutá
do 25. augusta 2015, a to spôsobom bezhotovostného prevodu na účet postupcu. Takýmto spôsobom
si splatnosť odplaty za postúpenie pohľadávky dojednali zmluvné strany. Zo strany žalovaného 1/ teda

došlo k úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky podľa zmluvného dojednania. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie nemal pochybnosti o existencii pohľadávky žalovaného 1/, ktorý sa stal záložným
veriteľom zo zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. U 05251-06 z 3. februára 2006 práve uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom, O., B.. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o
nedostatku legitimácie žalovaného 1/ na výkon záložného práva, čo bolo konštatované aj v konaní
vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. IOC/208/2016.

1.4.2 Súd prvej inštancie nezistil v prípade uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky rozpor s dobrými
mravmi, pričom intervenienti (dlžníci H. C. a J. C.) sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru ešte
v roku 2009. Následne na to pôvodný veriteľ oznámil dlžníkom v roku 2010 začatie výkonu záložného
práva. Od uvedeného času až do postúpenia pohľadávky dlžníci neusporiadali svoje vzťahy s pôvodným
veriteľom tak, aby zabránili realizácii záložného práva. Tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného 1/ a

4/ bolo zamerané na jediný cieľ, získanie väčšieho podielu z dedičstva, ako by mu patril, neobstojí.
Žalobcom prezentované narušené rodinné vzťahy nemôžu byť dôvodom na to, aby sa konanie jednej
strany sporu dalo považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
1.5 Pokiaľ žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva, mal na to legitimitu, keďže záložný veriteľ
je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu bez toho, aby sa musel spoliehať, že úhradu svojej pohľadávky

vymôže z ostatného majetku dlžníka. K vyhláseniu úveru za splatný došlo listom z 11. marca 2010
a k realizácii záložného práva nakoniec pristúpil už v roku 2009 a 2011 pôvodný veriteľ (O., B.). Od
oznámenia o začatí výkonu záložného práva do samotného návrhu na dražbu a vykonania dražby
uplynulo niekoľko rokov a dlžníci neurobili nič, aby túto situáciu zvrátili, preto výkon záložného práva
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.|

1.6 Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca namietal porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, a
to konkrétne ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD v súvislosti s vyhlásením žalovaného 1/ ako záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky ako právneho základu pre už vykonanú opakovanú
dobrovoľnú dražbu s poukazom na to, že žalobcovi nebolo zrejmé, akým spôsobom žalovaný 1/ dospel
k ním deklarovanej celkovej výške dlhu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak by aj výška pohľadávky

nebola stanovená správne, nezakladá to neplatnosť dražby, ale len možnosť žalobcu domáhať sa
náhrady škody. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD je navrhovateľ dražby povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Z
uvedeného vyplýva, že v prípade predmetnej opakovanej dražby právnym základom pre jej realizáciu

bolo písomné vyhlásenie záložného veriteľa (žalovaného 1/) o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky,
pre ktorú navrhol výkon záložného práva, pričom za správnosť predmetného vyhlásenia zodpovedá
záložný veriteľ titulom osobitnej zodpovednosti, tak ako to vyplýva z § 33 ods. 2 ZoDD. Žalovaný 2/
ako vykonávateľ dražby nemá možnosť a ani zákonnú povinnosť overovať pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú dražbu vykonáva a musí vychádzať z prezumpcie jej správnosti, keďže zákon

expressis verbis takúto povinnosť dražobníkovi neukladá.
1.7 Navyše žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, akým spôsobom mal byť
tvrdeným porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý na svojich konkrétnych právach
a ktorých žalobca ako záložca nie je totožný s obligačnými dlžníkmi a žalobcovi ako záložcovi z dôvodu,
že nie je účastníkom zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere, ktorým sú na strane dlžníkov H. C. a J. C.

(intervenienti),uvedenéprávonamietaťvýškupohľadávkyanineprináleží.Podľazákonaodobrovoľných
dražbách je predmetné vyhlásenie obligatórnou podmienkou pre začatie výkonu dobrovoľnej dražby
(ktorá v tomto prípade bola splnená), avšak nesprávnosť jeho obsahu nemôže byť sama osebe dôvodom
na vyslovenie neplatnosti dražby s poukazom na § 33 ods. 2 ZoDD, podľa ktorého je daná možnosť
domáhať sa náhrady škody.

1.8 Pokiaľ sa týka argumentácie intervenientov nad rámec dôvodov, ktoré uvádzal žalobca, súd prvej
inštancie uviedol, že podľa čl. VII bod 39 obchodných podmienok O., B. banka je oprávnená postúpiť
celú pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na ručiteľa aj pred jej splatnosťou v tam uvedených
prípadoch. Z uvedeného nevyplýva, že by bola banka oprávnená postúpiť pohľadávku iba a jedinena ručiteľa. Uvedené ustanovenie iba konkretizuje, kedy je možné pohľadávku postúpiť aj pred jej
splatnosťou (keďže podľa zákona o bankách je banka oprávnená postúpiť pohľadávku iba v prípade, ak
je klient v omeškaní s plnením záväzku dlhšie ako 90 dní), a že pred splatnosťou je možné ju postúpiť

na ručiteľa v špecifikovaných prípadoch. Toto ustanovenie však nevylučuje postúpenie pohľadávky
na iný subjekt. Takýto záver z ustanovenia obchodných podmienok O., B. nevyplýva. Rovnako nie je
správny záver prezentovaný intervenientmi, že postúpením pohľadávky došlo k zmene obsahu záväzku.
Žalovaný 1/ si uplatnil istinu a príslušenstvo pohľadávky vychádzajúc z podkladov, poskytnutých mu O.,
B. v rámci postúpenia pohľadávky. Na základe samotnej zmluvy a cenníka O., B. vyčíslil príslušenstvo

pohľadávky. Pokiaľ sa týka tvrdeného porušenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách/ďalej
len „zákon o bankách"), O., B. splnomocnila na úkony voči klientom obchodnú spoločnosť Consumer
Finance Holding, a. s. tak, ako to vyplýva z bodu 3 Obchodných podmienok O., B., preto bola uvedená
spoločnosť oprávnená uskutočňovať úkony v mene banky a pokiaľ ide o skutočnosť, že táto spoločnosť
mala zároveň postavenie ručiteľa, ide o vzťah medzi O., B. a ručiteľom, ktorý nemá dôsledky na dlžníkov.
Podľa názoru súdu prvej inštancie výzva na úhradu dlhu (uskutočnená sprostredkovateľom) sa nemôže

nijako dotknúť práv a záujmov dlžníkov. Intervenienti spochybnili tiež doručenie výzvy na zaplatenie
úveru dlžníkom. Z predložených listín založených v spise bolo preukázané, že dňa 15. marca 2010
prevzala uvedenú výzvu dlžníčka J. C. a toho istého dňa aj dlžník H. C. v zastúpení manželkou. Pokiaľ
intervenientispochybňovalidoručenievýzvydlžníkompreto,žeJ.C.nebolaúčastníčkouzmluvyoúvere,
takéto tvrdenie intervenientov nebolo v konaní preukázané. Rovnako nebolo preukázané, že by si úver

mali reálne zobrať záložcovia, starí rodičia H. C.. Naopak zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že J.
C. bola zmluvnou stranou zmluvy o úvere na strane dlžníka. Iné skutočnosti neboli v konaní preukázané
a zostali len v rovine tvrdení.
1.9 Podľa názoru intervenientov v zmluve o poskytnutí úveru HypoPôžička číslo U 05251-06 je
spotrebiteľským úverom, a keďže neobsahuje náležitosti podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch" alebo „ZoSÚ", resp. „zákon č.
258/2001 Z. z."), je potrebné túto zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pri takomto výklade
je potom zvyšok dlhu intervenientov vo výške cca 1.000 eur. Nad to všetko intervenienti uviedli, že v
zmluve o úvere sú početné neprijateľné podmienky, preto je neplatná ako celok. Podľa bodu 2, zmluvy
o poskytnutí úveru z 3. februára 2006 sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky ako

účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ sa tento zákon nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z vymedzeného účelu
uvedeného v zmluve o poskytnutí úveru vyplýva, že táto zmluva je vylúčená z pôsobnosti uvedeného
zákona. Pokiaľ intervenienti tvrdili, že rekonštrukcia nehnuteľnosti je v zmluve uvedená účelovo a nikdy

nebol tento účel naplnený, opätovne súd prvej inštancie poukázal na to, že tieto tvrdenia neboli nijako
preukázané.
1.10Intervenientivosvojejobranetvrdiliskutočnosti,ktorésanetýkajúporušeniazákonaodobrovoľných
dražbách a boli by tvrdeniami vhodnými do iného konania iniciovaného z ich strany alebo zo strany
veriteľa ohľadom ich vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu založeného

zmluvou o poskytnutí úveru.
1.11 Keďže nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ani na základe
skutkových tvrdení žalobcu a intervenientov, ani na základe iných okolností, ktoré by zistil súd prvej
inštancie, a ktoré by súčasne mali za následok zásah do práv žalobcu a umožňovali by vyhlásiť dražbu
za neplatnú, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.12 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože
súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaní 1/ až 4/ boli v konaní plne úspešní, súd prvej inštancie
priznal žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania v plnom rozsahu,
2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“), na základe odvolania žalobcu a intervenientov
rozsudkom z 27. júna 2019 č. k. 9Co/97/2019-429 s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok

súdu prvej inštancie, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi rozsudku súdu prvej inštancie
potvrdil a žalovaným 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca spolu s intervenientami dovolanie predovšetkým
zdôrazňujúc, že sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s nasledovnými otázkami:

(a) doručovaním výziev na zaplatenie spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktoré neboli
dlžníkom doručované do vlastných rúk (ale len s doručenkou Doporučene), aj keď to bolo v zmluve
dohodnuté,(b) či ide o spotrebiteľský spor alebo nie;

(c) so zákazom postupovať práva a povinnosti na iný subjekt v zmysle § 53 ods. 4 písm. b) OZ.

Namietali, že nebola správne právne posúdená otázka, či zaplatením zvyšku úveru žalovaným 1/
na účet, ktorý bol platobným miestom pre v tom čase existujúci dlh dlžníkov (intervenientov), došlo
k zániku dlhu dlžníkov (intervenientov). Dovolatelia zastávajú názor, že žalovaný 1/ nebol skutočným
veriteľom, neexistoval predmet zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2019. Namietali nesprávne

právne posúdenie otázky, či mali všeobecné súdy vykonať ex offo prieskum neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o úvere a v zmluvách s ňou súvisiacich. Rovnako nesprávne právne posúdená bola
otázka, či je vyhlásenie žalovaného 1/ o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách v rozpore s dobrými mravmi.
Akcentovali, že súd prvej inštancie neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky a aj pre tento prípad
poukazovali na rozpor s dobrými mravmi, ktorý má súd skúmať vždy ex offo. Napokon podľa mienky

dovolateľovnesprávneprávnebolaposúdenáiotázka,čimožnodohodumedziveriteľomadlžníkomvčl.
VII. bod 39 obchodných podmienok vykladať tak, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku len na ručiteľa.
Mali za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože postúpenie pohľadávky je v rozpore
s dohodou medzi veriteľom a dlžníkom v zmluve o úvere a s ňou súvisiacich obchodných podmienkach.
Napokon bola nesprávne právne posúdená i otázka, či došlo zmenou veriteľa z O., B. na žalovaného 1/

k zmene v obsahu pohľadávky v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, uznesením sp. zn. 2Cdo/210/2021 zo dňa 30.01.2021 zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Konanie o dovolaní proti
rozsudku odvolacieho súdu voči pôvodne žalovanému 2/ zastavil s poukazom na nedostatok procesnej
subjektivity tvoriacej neodstrániteľnú vadu konania. Žalovaný 2/ bol podľa zistenia NS SR vymazaný

z Obchodného registra ku dňu 22.08.2019.
5. Dovolací súd zdôraznil, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby sa v rozhodnutí zaoberal aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi v odôvodnení

rozhodnutianevysporiadalsamotnýsúdprvejinštancie(§387ods.2CSP).Odvolacísúddôslednepodľa
daného ustanovenia nepostupoval, keď opomenul vysporiadať sa so zásadnou argumentáciou žalobcu
a intervenientov, na ktorú opomenul reagovať aj súd prvej inštancie. Uvedený záver prijal dovolací súd
predovšetkým zo zásadnej dovolacej argumentácie dovolateľov založenej na námietke nezodpovedania
otázky, či boli súdmi považovaní za spotrebiteľov, či súdy pri posudzovaní zákona č. 258/2001 Z. z. vzali

do úvahy účel poskytovaného úveru, ak na nich nedopadali predpisy o spotrebiteľských úveroch (najmä
zákon č. 258/2001 Z. z.), avšak sú spotrebiteľmi, či zo strany súdov boli posúdené neprijateľné zmluvné
podmienky, a to aj s dopadom na proces dobrovoľnej dražby, ktorým žalobca bol zbavený vlastníctva
nehnuteľností a ak neboli považovaní za spotrebiteľov, potom z akých dôvodov boli vylúčení spod
ochrany ostatných noriem spotrebiteľského práva (najmä smernice 93/13/EHS, Občianskeho zákonníka

a Zákona o ochrane spotrebiteľa).

6.Vecpozrušenídovolacímsúdomnemohlabyťzapísanádosúdnehoregistratohoodvolaciehosenátu,
ktorý vec rozhodoval pred jej zrušením, nakoľko senát v pôvodnom zložení neexistuje, pôvodný sudca
– spravodajca bol zaradený do iného kolégia, rovnako tak ako aj ďalší člen senátu. Z tohto dôvodu bola

vec v súlade s čl. II.2.3. písm. a) bod 5 posledná veta Rozvrhu Krajského súdu v Žiline pre rok 2024
pridelená náhodným výberom novému senátu.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP) vec
preskúmal a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

8. Vychádzajúc z prezentovaného záväzného právneho názoru vysloveného dovolacím súdom krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe,

ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je
možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu,právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie
v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V naposledy spomínanom práve sú
obsiahnuté: princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, princípy

spravodlivého vykonania dôkazov a právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
9. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má
presvedčiť strany konania o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno zo zákonných pravidiel konania – posilňovať dôveru účastníkov v správnosť rozhodovania,
aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou

funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať.
Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov.
Ak atribút presvedčivého odôvodnenia rozhodnutie súdu nenapĺňa, potom odvolací súd nemôže
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemôže si na záveroch rozhodnutia súdu prvej inštancie
vybudovať svoje úvahy o veci a čo je podstatné, ani strany sporu proti nemu nemôžu náležite formulovať
odvolacie námietky.

10. V posudzovanom prípade odvolací súd zistil zásah do práva na spravodlivý proces odvolateľov
spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom išlo o zásah takej
povahy, že ho nebolo možné v odvolacom konaní napraviť.
11. Odvolací súd v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom dovolacieho súdu konštatuje, že

odvolatelia nedostali od súdu odpoveď na v konaní vznesenú relevantnú a konkrétnu argumentáciu.
Nebola zodpovedaná otázka, či boli súdom považovaní za spotrebiteľov, či pri posudzovaní aplikácie
zákona č. 258/2001 Z. z. vzal súd prvej inštancie do úvahy účel poskytovaného úveru, ak na nich
nedopadali predpisy o spotrebiteľských úveroch (najmä zákon č. 258/2001 Z. z.), avšak sú spotrebiteľmi,
či boli posúdené neprijateľné zmluvné podmienky, a to aj s dopadom na proces dobrovoľnej dražby,

ktorým žalobca bol zbavený vlastníctva nehnuteľností, a ak neboli považovaní za spotrebiteľov,
potom z akých dôvodov boli vylúčení spod ochrany ostatných noriem spotrebiteľského práva (najmä
smernice 93/13/EHS, Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa). Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia napokon nijak nereagoval na námietku odvolateľov ohľadne doručovania
výziev na zaplatenie spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktoré neboli dlžníkom doručované

do vlastných rúk (ale len s doručenkou Doporučene, aj keď to bolo v zmluve dohodnuté) a námietkou
zákazu postupovať práva a povinnosti na iný subjekt v zmysle § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho
zákonníka.

12. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch

jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).
13. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV.ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III.ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd (I.ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný
záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé (I.ÚS 243/07, I.ÚS 155/07, I.ÚS 402/08).

14. Na základe výsledkov odvolacieho prieskumu odvolací súd uzatvára, že nerešpektovanie pravidla
riadneho odôvodnenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k v konaní žalobcom a intervenientami 1/, 2/
vzneseným konkrétnym a relevantným námietkam viedli k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie
s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vráteniu veci v zmysle § 391 ods. 1 CSP súdu prvejinštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude viazaný vysloveným záväzným právnym
názorom odvolacieho aj dovolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

15. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci musí reagovať na všetky stranami konania
a intervenientami vznesené námietky majúce charakter námietky konkrétnej a relevantnej. Súd prvej
inštancie bude mať na pamäti vyslovený záväzný právny názor dovolacieho súdu, v zmysle ktorého ak
žalovaný 1/ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenia majúce svoj základ v neprijateľných zmluvných
podmienkach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, prieskumu ich oprávnenosti sa žalobca žalobou na

určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD) môže domáhať, ak záložný veriteľ (žalovaný 1/) vo
vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD uplatní pohľadávku, ktorej základ spočíva v neprijateľnej zmluvnej
podmienke, pretože tým dochádza k porušeniu tohto ustanovenia tým, že záložný veriteľ uplatní
pohľadávku, ktorá neexistuje. Následkom je potom porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD,
pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého

veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Opomenúť
nemožno ani namietanie neplatnosti samotného postúpenia vymáhanej pohľadávky, ako aj neplatnosti
úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, a tým neplatnosti i samotnej záložnej zmluvy. Následne
preto možno uzavrieť, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pre prípad ustálenia
spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, súd nie je zbavený povinnosti

(dôsledne) skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, s potrebou tiež vyrovnať sa s požiadavkou ex
offo súdnej kontroly a primeranosti všetkých zložiek pohľadávky - vrátane poplatkov, sankcií (pozri
rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C-565/21, C-224/19, C-377/14), ako aj iných nákladov, ktoré
podstatne navyšujú dlh, vrátane nákladov po postúpení pohľadávky, ako aj dať odpoveď k pravosti,
výške a splatnosti vymáhanej pohľadávky a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť.

16. Z uznesenia najvyššieho súdu z 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020, publikovaného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 75/023 vyplýva: ,,(...) Ak
záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní
pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou
súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dražby skúmať.(...)"

17. Či smernice na ochranu spotrebiteľa dopadajú aj na dražobníka aktuálne Súdny dvor posúdil vo
veci C-598/21, predmetom ktorej bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ,
podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove tak, že „ Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok
6 ods. 1 a Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú

vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej
povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje
proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto
klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo
strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a

dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca
alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného
obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. "
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)