Rozsudok – Poistenie Judgement was issued on Friday, November 10, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8Csp/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123202524
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123202524.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8Csp/30/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava , IČO: 36 062 235, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255
739, proti žalovanému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený

JUDr. Mgr. Andreou Pállovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, 2/ E.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXX, XXX XX G., právne zastúpený Mgr. Filipom Šilákom, advokátom,
so sídlom Ševčenkova 1070/18, 851 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 22.914,54 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

8Csp/30/2023

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

8Csp/30/2023

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 22.914,54
eura s príslušenstvom spoločne a nerozdielne titulom zákonného regresného nároku na náhradu
poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktoré v čase dopravnej nehody nebolo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je Národnou kanceláriou Systému zelenej karty ako
mechanizmu na ochranu obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových

vozidiel. Žalovaný v 1.rade bol v predmetnom čase držiteľom motorového vozidla H. s EČV D., ktorým
bola spôsobená škoda a žalovaný v 2.rade bol vodičom tohto motorového vozidla. Dňa 07.02.2022
spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič v Rakúsku predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody
škodu na motorovom vozidle I. s EČV: J., ktorého držiteľom bola v tom čase spoločnosť K. L. M.(poškodený 1) a škodu na motorovom vozidle zn. L. s EČV: G., ktorého držiteľom bola v tom čase
spoločnosť N. G. M. (poškodený 2). Nároky poškodených odškodnila N. C. A., ktorá si svoje nároky
uplatnila u žalobcu. Vzhľadom k tomu, že k dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi
povinnosť uhradiť z garančného fondu poškodenému poistné plnenie za škodu. Žalobca poskytol
poškodenému 1 plnenie vo výške 23.182,32 eura (z toho si neuplatňuje 3.023,78 eura ako poplatok
systému zelenej karty) a poškodenému 2 vo výše 3.169,40 eura (z toho si neuplatňuje 413,40 eura
ako poplatok systému zelenej karty). Tým, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú

povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému 1.
rade oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za
neho plnil. Žalovaný 1/ zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ
motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný
v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením

právnej povinnosti. Titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho
plnil poškodenému. Žalobca si písomne uplatnil právo na náhradu poistného voči žalovaným, ktorí svoj
dlh doposiaľ neuhradili ani čiastočne. Žalobca sa ďalej od žalovaných domáha zaplatenia zákonných
úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za úradný preklad listín vo výške
830,76 eura a vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy vo výške 478,05 eura.

2. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k žalobe v celom rozsahu namietol uplatnený nárok, ako aj svoju
zodpovednosť s poukazom na § 430 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v 2.rade použil vodzidlo
bez akéhokoľvek vedomia a súhlasu žalovaného v 1.rade. Pred vznikom dopranej nehody požiadal
pán O. F. žalovaného v 1.rade o vykonanie opravy jeho vozidla a vypožičanie nejakého vozidla na

čas opravy. Žalovaný v 1.rade mu bezodplatne vypožičal auto H., EČV D., pričom uhradil poistné na
povinné zmluvné poistenie, táto platba sa však žalovanému v 1.rade nasledujúci týždeň vrátila (vo
štvrtok 03.02.2022), nakoľko poistná zmluva z dôvodu neuhradenia prvého poistného včas zanikla.
Žalovaný o tomto bezodkladne v ten deň informoval pána F. a usmernil ho, aby pokiaľ chce využívať
vozilo, si zabezpečil uzatvorenie PZP. V tom čase už bola na vozidle vykonaná oprava, a preto ďalšie

trvanie zmluvy o výpožičke nebolo potrebné. Pán F. napriek vedomosti o tom, že vozidlo nedisponuje
platnou poistnou zmluvou toto naďalej užíval a bez súhlasu a vedomosti žalovaného v 1.rade (v
rozpore s § 661 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vozidlo poskytol do užívania žalovanému v 2.rade
ako svojmu zamestnancovi, ktorého žalovaný v 1. rade nepozná, nikdy ho nevidel a nebol s ním
v kontakte. Žalovaný v1.rade zdôraznil, že vozidlo poskytol do bezodplatného užívania len pánovi F., nie

akýmkoľvek jeho zamestnancom alebo tretím osobám. Ďalej žalovaný v 1.rade namieta náklady spojené
s úradným prekladom, pretože tieto náklady nie je možné subsumovať pod príslušenstvo v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako namieta aj uplatnený nárok na náhradu trov za vyhotovenie
predžalobnej výzvy, keďže v tejto otázke všeobecné súdy zaujali pomerne konštantné stanovisko, že
nakoľko predžalobnú výzvu nemožno považovať za úkon vykonaný v rámci súdneho konania, nemôže

byť refundovaný neúspešnou stranou v rámci náhrady trov konania.

3. Žalovaný v 2. rade poprel svoju zodpovednosť za škodu s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je jeho zodpovednosť vylúčená z dôvodu, že v čase dopravnej nehody viedol
motorové vozidlo v rámci výkonu svojich pracovných úloh pre zamestnávateľa. Žalovaný v 2.rade

prevzal vozidlo od zamestnávateľa v jeho sídle po začiatku jeho pracovnej doby, pričom dostal pokyn
od zamestnávateľa presunúť sa pomocou predmetného vozidla na miesto, kde mal vykonávať ďalšie
pracovné úlohy pre zamestnávateľa. Počas presunu došlo k nehode. Uviedol, že dňa 07.02.2022
nastúpil do práce o 7.00 hod. Z uvedených dôvodov namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie. Žalovaný v 2. rade ďalej dôvodil, že zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že žalovaný

v 2.rade mal pri sebe potvrdenie o poistení, keď na strane 2 záznamu je v riadku Poistenie uvedené
„Kooperativa poisťovňa“. Žalovaný v 2.rade má za to, že v prípade absencie potvrdenia by sa v zázname
objavila informácia o absencii poistenia. Žalovaný v 2.rade mohol mať pri sebe aj medzinárodnú
automobilovú poisťovaciu kartu, z ktorej žiadnym spôsobom nemohlo vyplývať, že poistenie zaniklo.
Poukázal na to, že žalovaného v 1.rade nepozná, vozidlo prevzal od zamestnávateľa. Žalovaný v 2.rade

nemal ako zistiť, že vozidlo nebolo poistené. Ďalej poukázal na to, že povrch vozovky bol klzký, bolo na
nej ľahko nasnežené, čo vyplýva zo záznamu ako aj z ním predloženého fotografického materiálu. Nie
je možné spravodlivo žalovanému v 2.rade vyčítať, že jeho vozidlo dostalo šmyk. Do uvedenej situáciesa môže dostať každý vodič, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal byť zaviazaný na
náhradu toho, čo poškodeným plnil žalobca.

4. Žalobca v replike vo vzťahu k žalovanému v 1.rade poukázal na to, že žalovaný priznal, že si
nesplnil svoju zákonnú povinnosť riadne a včas. Sám svojím nekonaním spôsobil, že pôvodná poistná
zmluva zanikla, jednoznačne za túto skutočnosť zodpovedá a je irelevantné, že následne plnil na
neplatnú zmluvu. Otázku možnej (ne)liberácie žalovaného môže zodpovedať výsluch svedka O. F.,
ktorého navrhol vypočuť. Zotrval na názore, že žalovaný v 1.rade nekonal v súlade s generálnou

prevenčnou povinnosťou, kedy či už z nedbanlivosti alebo úmyselne zavinil zánik poistnej zmluvy
z dôvodu neplatenia, ktorej povinnosti sa nemôže zbaviť inak ako prezentovaním poistnej zmluvy.
K žalovaným namietanému príslušenstvu pohľadávky uviedol, že ak chcel žalobca úspešne uplatniť
pohľadávku na súde musel dať dokumentáciu v cudzom jazyku na preklad. K predžalobnej výzve
uviedol, že jej uplatnenie ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vyplýva z rozhodovacej
praxe všeobecných súdov. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade poukázal na nedostatočné označenie

žalovaného v pracovnej zmluve len menom, aj to nie úplným, čo má za následok neplatnosť právneho
úkonu. K tvrdenému rozporu s dobrými mravmi uviedol, že uplatnenie zákonného práva na súde
zásadne vylučuje konane v rozpore s dobrými mravmi. Z konania žalobcu nemožno identifikovať
akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, či nevôľu so žalovanými rokovať. Napokon, nejedná sa o nárok
bez právneho dôvodu, nakoľko právny dôvod vyplýva priamo z osobitného zákona o PZP. Žalobca

vo vzťahu k zodpovednosti oboch žalovaných argumentoval, že v zmysle konštantnej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít sa nejedná o nárok na náhradu škody, ale o „postihové“ právo
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, preto okruh zodpovedných subjektov je vymedzený zákonom o
PZP a judikatúrou (najmä vo vzťahu k vodičovi). Keďže sa nejedná o náhradu škody stricto senzu, ale
o originálny nárok, nie je možné na žalobcom uplatnený nárok nazerať optikou náhrady škody, a to ani

pokiaľ ide o možnosti liberácie. Základným porušením právnej povinnosti je totiž skutočnosť o nepoistení
motorového vozidla, a všetky ostatné skutočnosti nastupujú až druhotne, teda ak by platné PZP bolo,
k žiadnemu regresnému plneniu by nedošlo, žiaden spor by nebol, preto je tu zásadný rozdiel medzi
„bežnou“ náhradou škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

5. V duplike žalovaný v 1. rade zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval, že pán F. bol výslovne
upovedomený a upozornený, že pokiaľ plánuje používať vozidlo, musí naň uzavrieť povinné zmluvné
poistenie, napriek tomu pán F. vozidlo používal bez súhlasu a vedomosti žalovaného v 1.rade. Žalovaný
v 2. rade v duplike predložil súdu preklad pracovnej zmluvy a výpis údajov o sociálnom poistení.
Poprelneplatnosťpracovnejzmluvytvrdenúžalobcom,najejzákladevykonávalpracovnúčinnosťabolo

uhrádzané sociálne poistenie. Ak by aj písomná zmluva bola neplatná, jednoznačne došlo k uzatvoreniu
ústnej pracovnej zmluvy. Je nepochybné, že pracovný pomer žalovaného existoval. Vo vzťahu k dobrým
mravom uviedol, že s ohľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu by bolo v rozpore s dobrými
mravmi zaviazať žalovaného v 2. rade na náhradu škody. Za podstatné okolnosti žalovaný považoval
podmienky,resp.stavvozovkyaskutočnosť,žežalovanýv2.radebolobjektívnepresvedčený,ževozidlo

je poistené. Žalovaný si pred jazdou splnil povinnosť skontrolovať, či je vozidlo poistené. Obaja žalovaní
navrhli ako svedka vypočuť O. F..

6. Žalobca vo vyjadrení k duplike vo vzťahu k žalovanému v 1.rade uviedol, že tento nepreukázal, že by
p. F. odovzdal aj právnu držbu nad vozidlom a zodpovednosti ho nezbaví ani tvrdenie, že p. F. oznamoval

povinnosť uzatvoriť zmluvu o PZP. Pán F. túto povinnosť zo zákona nemal a žalovaný sa nemal spoliehať
iba splnenie jeho zákonnej povinnosti treťou stranou. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade uviedol, že je
otázne, či tento v čase dopravnej nehody vykonával pracovnú jazdu. Vzhľadom na pracovnú činnosť
žalovaného (robotník –sádrokartonár), ktorá nenasvedčuje nevyhnutnosť používať vozidlo, spochybnil,
že sa malo jednať o pracovnú cestu.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval
svoje predchádzajúce vyjadrenia. Ďalej uviedol, že O. F. nemá povinnosť uzatvoriť poistenie, nakoľko
nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, vozidlo mal vypožičané len na čas opravy. Poukázal,
že meno O. F. nesedí s obchodným názvom zamestnávateľa na pracovnej zmluve. Právny zástupca

žalovaného v 1.rade okrem predchádzajúcich tvrdení doplnil, že žalovaný a pán F. uzatvorili ústnu
dohodu o výpožičke, bezodkladne uhradil poistné za auto, ktoré v podstate stálo na dvore. Platba sa mu
vrátila, o čom bezodkladne informoval p. F., štyri dni pred nehodou a výslovne ho požiadal, aby okamžite
uhradilpoistné.Tvrdil,žep.F.bolvýslovneupozornený,žejepotrebnéuhradiťpoistné,žalovanýv1.radeani nemohol objektívne mať vedomosť, že poistné zaplatené nebolo a že vozidlo bolo poskytnuté inej
osobe do užívania. A. F. mal možnosť ako aj povinnosť zaplatiť poistné. Išlo aj o právnu držbu, keď mu
boli odovzdané doklady k vozidlu. Právny zástupca žalovaného v 2.rade okrem už predložených tvrdení

namietol tvrdenie, že z predmetu činnosti žalovaného v 2.rade nevyplýva vedenie motorového vozidla,
žalovaný vykonáva prácu ako sádrokartonár, čo vyžaduje prenos materiálu, odvoz odpadu a prenos
náradia.Napreukázanie,žeišloovýkonpracovnejčinnostipredložilsnímkyobrazovky,zktorýchvyplýva
vzdialenosť od miesta pobytu žalovaného k zamestnávateľovi, kam chodil peši, kde nasadol do auta
a odišiel do miesta výkonu pracovnej činnosti. V písomnom podaní žalovaný v 2.rade doplnil, že jazda,

počas ktorej došlo k nehode, nemohla byť presunom do práce, pretože miesto nehody sa nenachádza
medzi miesto pobytu žalovaného v 2.rade a miestom podnikania zamestnávateľa, ale je vzdialené asi
7,3 km od miesta podnikania zamestnávateľa. Uviedol, že z výpisu zo sociálnej poisťovne vyplýva, že
počas obdobia 24.01.2022 do 16.12.2022 bol nepretržite zamestnaný u svojho zamestnávateľa.

8. Žalovaný v 1.rade na pojednávaní uviedol, že auto by bez poistenia nepustil. Smolu mal v tom, že

poistka nebola aktívna. A. F. požičal vozidlo len na prevezenie vercajchu, nie na podnikanie. Ani nevedel,
že má ísť z vozidlom do N.. Keď sa mu vrátili peniaze, volal mu, aby s autom nejazdili a auto odstavili.
Dohoda bola taká, že príde na odťahovke s jeho autom a predmetné vozidlo na odťahovke prevezie na
Slovensko, preto ho nebolo potrebné poisťovať. Na margo toho p. F. dal auto tretej osobe, žalovanému
v 2. rade, ktorý mal 20 rokov a nie je skúsený šofér. Sám p. F. mu povedal, že je tam veľa snehu, že

auto nekúri a nejazdia ním. Ďalej mu uviedol, že čaká na svoje auto, že mu ho má doniesť. Aby mohol
s autom v zahraničí podnikať, potreboval by na to plnú moc a tú nemal.

9. V záverečnej reči právny zástupca žalobca okrem už uvedených skutočností konštatoval, že po
výsluchu svedka je preukázané, že neexistovala dohoda, obsahom ktorej mala byť povinnosť p. F. poistiť

vozidlo.Vzhľadomnacharakterobjektívnejzodpovednostijejedinýmzodpovednýmsubjektomžalovaný
v 1.rade. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/134/2009
a 4Cdo/112/2019. Vodič je povinný presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Z výpovede svedka nevyplýva,
že sa žalovaný o tom presvedčil, mohol si to overiť cez kartu alebo online. Z § 24 ods. 2 zákona o PZP
vyplýva, že kancelária má právo voči osobám, ktoré zodpovedajú za škodu a v zmysle rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2016 sa toto právo kancelári rozširuje aj na ďalšie osoby. Zároveň
pre prípad neúspechu vo veci žiadal pri rozhodovaní o náhrade trov aplikovať § 257 CSP, teda aby súd
prihliadol na konanie žalobcu a jeho kroky pred podaním žaloby, kedy žalobca a následne jeho právny
zástupca vyzvali žalovaných na splnenie povinnosti.

10. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v záverečnej reči uviedol, že výsluchom svedka F. bolo
preukázané, že vedel, že na vozidle nie je platná poistná zmluva. Bolo preukázané, že neexistovala
žiadna dohoda o tom, že by vozidlo mohlo byť prenechané do užívania tretej osoby. Z tejto nespornej
skutočnosti má automaticky za to, že je daný liberácia zodpovednosti za škodu podľa § 430 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko je nepochybné, že žalovaný v 2.rade užíval vozidlo bez akéhokoľvek

vedomia, súhlasu a oprávnenia zo strany žalovaného v 1.rade. Poukaz na potrebu uzatvorenia dohody
o zaplatení poistného považujú za právne irelevantné z dôvodu, že § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uzatvorenie dohody nepredpokladá a zároveň nie je možné požadovať uzatvorenie dohody o PZP medzi
osobami, ktoré sa nepoznajú, keď žalovaný nemal vedomosť, že žalovaný v2.rade bude užívať vozidlo,
nemohla vzniknúť žiadna dohoda, že žalovaný v 2.rade mal poistné zaplatiť. Za zodpovedného považuje

pána F., prípadne spolu so žalovaným v 2.rade.

11. Právny zástupca žalovaného v 2.rade v záverečnej reči uviedol, že jednoznačne preukázali
existenciu pracovného pomeru a že dopravná nehoda sa stala v súvislosti s plnením pracovných
povinností. Nebol preukázaný exces, teda že by žalovaný v 2.rade nevedel o existencii PZP, naopak,

zamestnávateľ ho o tom uistil, dokonca sa vo vozidle nachádzalo potvrdenie o PZP. Osoba, ktorá
zodpovedá za škodu, je zamestnávateľ podľa 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne iné osoby. K
návrhu na moderáciu trov konania uviedol, že z príloh k žalobe je zrejmé, že žalobca vedel o existencii
pracovného pomeru, nie je namieste znižovať náhradu trov konania priznanú žalovanému v 2. rade.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, listinnými dôkazmi, a to najmä interným dokladom
žalobcu o poskytnutí plnenia, výpisom z účtu, výpisom z internej likvidačnej agendy žalobcu, výzvou
na úhradu poistného, správou Okresného policajného riaditeľstva P. o dopravnej nehode, faktúrou
autorizovaného servisného partnera, posudkom o ekonomickom znížení hodnoty vozidla, oznámenímspoločnosti P., priebežnou kalkuláciou nákladov, pracovnou zmluvou, faktúrami k náhrade škody,
výstupom zo systému žalobcu o poistení vozidla, faktúrou za preklad, pokusom o zmier, záznamom
odpracovaných hodín žalovaného v 2. rade, fotografickou prílohou k správe o nehode, výpisom zo

sociálnej poisťovne v N., internetového potvrdeniami o bankových prevodoch, snímkami z portálu google
maps a zistil tento skutkový stav:

13. Podľa správy o dopravnej nehode Q. N. A. F. C., Policajná inšpekcia P. (č.l. 62), žalovaný v 2.rade
ako vodič osobného motorového vozidla H. B. /B., EČV D. dňa 07.02.2022 o 7.45 hod., na mieste

6383 P., N., zavinil dopravnú nehodu, ktorej ďalšími účastníkmi boli I. G. (účastník 2) ako vodič
nákladného motorového vozidla I. O., EČV: J., ktorého vlastníkom bola spoločnosť K. L. M. so sídlom
v N. (poškodený 1) a J. H. (účastník 3) ako vodič osobného motorového vozidla L., A., ktorého
vlastníkom bola spoločnosť N. G. M. so sídlom v N. (poškodený 2). Stav vozovky bol popísaný ako klzká
zimná s posypom. Žalovaný v 2.rade opísal priebeh nehody tak, že na úrovni križovatky pri značke daj
prednosť v jazde svoje vozidlo zabrzdil. V dôsledku stavu vozovky sa však s vozidlom kĺzal na cestu L

39, pričom následne došlo ku kolízii s nákladným motorovým vozidlom účastníka 2. Účastník 2 popísal
nehodu tak, že na úrovni križovatky vrazilo vozidlo žalovaného , z jeho pohľadu bez brzdenia, do pravej
strany jeho vozidla. Účastník 3 nehodu popísal tak, že vozidlo žalovaného v 2.rade sa šmýkalo na L 39,
následne sa zrazilo s vozidlom účastníka 2. V dôsledku kolízie musel so svojím vozidlom uhnúť doprava
a následne zastavil na svahu vedľa cesty.

14. Držiteľom vozidla H. B. /B., EČV D. v čase dopravnej nehody bol žalovaný v 1. rade. Na predmetné
vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP (výpis z evidencie žalobcu na č.l.
75). Žalovaný v 1. rade poskytol predmetné vozidlo tretej osobe, O. F. a uhradil dňa 23.01.2022 poistné

na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu vo výške 33,07 eura. Platba bola žalovanému
dňa 27.01.2022 vrátená na účet.

15. Žalovaný v 2.rade spôsobil škodu na motorovom vozidle I. O., EČV: J.. O. M. A. R. O. fakturovala za
opravu uvedeného vozidla sumu 23.535,84 eura (19.613,20 eura bez DPH a 3.922,64 eura ako 20 %

DPH ; faktúra č. 23410688) a za odtiahnutie vozidla sumu 310,01 eura (258,34 eura bez DPH a 51,67
eura ako 20 % DPH ; faktúra č. 23410687). Spoločnosť P., zaoberajúca sa likvidáciou poistných udalostí,
vyfakturovala náklady k znaleckému posudku vo výške 287 eur a 26 eur.

16. Spoločnosť L. R. R. M. vyfakturovala žalobcovi faktúrou č. 7250012860 zo dňa 11.05.2023 sumu

náhrady škody 20.158,54 eura a spracovateľský poplatok 3.023,78 eura, celkovo sumu na úhradu
23.182,32 eura. Faktúrou č. 7250013919 zo dňa 27.07.2022 vyfakturovala sumu náhrady škody 2.756
eur a spracovateľský poplatok 413,40 eura, celkovo sumu na úhradu 3.169,40 eura.

17. Žalobca uhradil spoločnosti L. R. R. dňa 30.05.2022 sumu 23.182,32 eura na likvidáciu poistnej

udalosti poškodeného 1 a dňa 02.08.2022 sumu 3.169,40 eura na likvidáciu poistnej udalosti
poškodeného 2.

18. Žalovaný v 2. rade mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 23.01.2022
so zamestnávateľom O.´X B., I. XX, XXXX O.. H. S. B. (č.l. 175 spisu) s uvedeným dňom začatia

pracovného pomeru 24.01.2022 a predmetom činnosti nevyučený robotník ako sadrokartonár. V období
od 24.01.2022 do 16.12.2022 bol v systéme N. O. A. evidovaný ako zamestnanec, pozícia robotník,
u zamestnávateľa O. F., H. XXX/XXX X, XXXX O.. T. S. (č.182-183 spisu).

19. Svedok O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D., vypovedal, že so žalovaným v1. rade sa

pozná celý život. Žalovaného v 2.rade asi štyri roky, z toho bol rok a pol jeho zamestnancom, do marca
tohto roka. Ďalej vypovedal, že žalovaný v 1.rade opravoval jeho vozidlo. Ohľadom dohody o vypožičaní
vozidla od žalovaného v 1.rade uviedol, že išlo o výpomoc kamarátovi, papierovo nič nemali potvrdené.
O zákaze zapožičať auto tretej osobe sa nerozprávali. Nič si nedohadovali. Žalovaný v 1.rade poznal
povahu jeho pracovnej činnosti. Prvá otázka svedka bola, či je zaplatená poistka, odpoveď bola, že áno.

Zelená karta bola v aute, svedok na nej dátum nekontroloval. K autu mal technický preukaz. Na otázku,
či dohoda o výpožičke obsahovala záväzok poistiť vozidlo, uviedol, že mal za to, že vozidlo je poistené.
Svedok zaplatil celoročnú diaľničnú nálepku na pumpe, na revanš. Potom mu žalovaný v 1.rade volal, že
sa mu vrátili peniaze z poistky. Povedal žalovanému v 1.rade, nech to vyrieši. Žalovaným v 1.rade nebolvyzvaný, aby poistku uhradil. Nekontroloval na verejne dostupných portáloch alebo po telefonáte, i je
vozidlopoistené.Naotázku,prečosvedoksámneuzavrelpoistnúzmluvu,uviedol,ženeviepovedať,mal
to vyriešiť žalovaný v 1. rade. Po telefonáte, kde mu bolo oznámené, že poistka nie je uhradená, svedok

sa u žalovaného v 1. rade neinformoval o úhrade poistky. Od žalovaného v 1. rade nežiadal súhlas
na prenechanie vozidla tretej osobe. Žalovaného v 1. rade neinformoval, že vozidlo bude používať
žalovaný v 2. rade. Nebolo mu povedané od žalovaného v 1.rade, že nemôže dať vozidlo tretej osobe.
Žalovaný v 1.rade vedel, že si svedok vypožičiaval vozidlo na výkon podnikateľskej činnosti, žiadne iné
auto nemal. K udalostiam v deň dopravnej nehody uviedol, že nakoľko išiel o týždeň neskôr do Rakúska,

potreboval zastrešiť dve stavby, tak poprosil svojho zamestnanca, žalovaného v 2. rade, nech ide na
druhú stavbu. Žalovaný v 2. rade vedel o tom, že dostal telefonát ohľadom poistky a že nevie, v akom
je to štádiu. Potvrdil, že v čase dopravnej nehody žalovaný v 2.rade vykonával pracovnú činnosť na
základe jeho pokynu. Na otázku, či žalovaný v 2.rade vedel, že k autu nie je poistka, svedok uviedol,
že to nevedel ani on, žalovanému v 2.rade povedal len o telefonáte a poprosil ho, nech dáva pozor, že
majú len toto jedno auto. Nerozumie, prečo to po telefonáte nebolo uhradené.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako zákon o PZP), povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný
v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba

motorového vozidla previedla, 6a)v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

21. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

22. Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku
2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti

poisťovateľovi podľa tohto zákona.

23. Podľa § 24 ods. 7 veta prvá zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

26. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

27. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

28. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije

dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s
ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

29. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka škoda ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za
ňu spoločne a nerozdielne.

30. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.31. Podľa § 660 veta prvá Občianskeho zákonníka požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi
vec v stave spôsobilom na riadne užívanie.

32. Podľa § 661 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ
prenechať vec na užívanie inému.

33. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Predmetom konania je tzv. postihové právo žalobcu v zmysle § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods.
2 zákona o PZP. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/
ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí
dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systémom zelenej karty je
súhrn vzťahov národných kancelárií poisťovateľov upravený Internými Pravidlami schválenými Valným
zhromaždením Rady kancelárií. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje

odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu
Systému zelenej karty. V súlade s článkom 5.1 S. N. (dohoda o mechanizme fungovania členských
kancelárií) Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená)
trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti
so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu

a Rady č. 2009/103/ ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej
nepoisteným vozidlom – Poistný garančný fond.

34. V konaní nebolo sporné, že dňa 07.02.2022 došlo v na území N. k poistnej udalosti,
dopravnej nehode, pri ktorej bola nepoisteným vozidlom spôsobená materiálna škoda.

Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym
poriadkom krajiny miesta nehody, bola N. C. A.. Táto si svoje nároky uplatnila u žalobcu. K predmetnému
vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto žalobcovi vznikla podľa § 24 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému poistné plnenie 30.05.2022 vo výške 23.182,32 eura a dňa 02.08.2022 vo výške
3.169,40 eura (sumy 3.023,78 eura a 3413,40 eura predstavujúce poplatok pre poisťovňu si v konaní
neuplatňuje). Túto povinnosť si splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené
nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. V konaní nebolo medzi stranami

sporné, že žalobca poskytol poškodenému v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti. Sporná nebola ani výška uplatneného regresného nároku 22.914,54 eura (20.158,54 +
2.756), resp. žalovaní ju kvalifikovane nepopreli. Nebolo sporné, že vodičom predmetného vozidla, ktoré
škodu spôsobilo, bol v čase nehody žalovaný v 2.rade a držiteľom vozidla žalovaný v 1. rade.

35. Okruh osôb, voči ktorým smeruje regres poistného garančného fondu, je upravený rôzne, v závislosti
od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa
odseku 2 písm. a), b), f) a g) zákona o PZP má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá
(veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že SKP má v prípade poskytnutia

poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP právo postihu proti
tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle
príslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkaozodpovednostizaškodu.Žalobcasiuplatnilnárokvoči
žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi vozidla na základe jeho zodpovednosti za škodu v zmysle §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Voči žalovanému v 2. rade ako vodičovi si uplatnil nárok na základe

jehozodpovednostizaškoduvzmysle§420ods.1Občianskehozákonníka. Vovšeobecnostijepasívna
vecná legitimácia prevádzkovateľa a vodiča vozidla potvrdená v podstate ustálenou rozhodovacou
činnosťou všeobecných súdov.

36. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP je potrebné vykladať tak,

že SKP má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. SKP má teda právo
postihuajprotiosobe,ktorázaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlazodpovedánazáklade
zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný maťpri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn, 4 Cdo 190/2014, z 24. 6. 2015).

37. Vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho
prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní
o náhradu plnenia poskytnutého SKP z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa
nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti
podľa § 420 ods. 1 OZ. (R 54/2017, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/26/2015, zo

16. 2. 2016).

38. Žalovaní v zásade voči vyššie uvedeným právnym záverom v zásade nenamietali. Ich nosná časť
obrany spočívala v tom, že existujú okolnosti, ktoré ich zodpovednosť vylučujú, a to u žalovaného v 1.
rade liberačné dôvody podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka a u žalovaného v 2. rade pracovná
činnosť pre zamestnávateľa s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe čoho je

zodpovedným subjektom jeho zamestnávateľ. Toto bolo medzi stranami sporné.

39. Žalovaný v 1. rade založil svoju obranu na tvrdení, že sú dané liberačné dôvody podľa § 430 ods. 1
Občianskeho zákonníka, teda že tretia osoba použila opravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli
prevádzateľa.Namietal,žežalovanémuv2.radenikdyneudeliloprávnenienaužívanievozidla,nepozná

ho a nikdy ho nestretol. Vozidlo žalovanému v 2.rade poskytol v rozpore s § 661 ods. 2 Občianskeho
zákonníka O. F., ktorému ako jedinému bolo vozidlo dočasne vypožičané a ktorého bezodkladne po
vrátení platby poistného a po zistení, že poistná zmluva zanikla, o tomto informoval a usmernil ho, že ak
chce vozidlo používať, aby si zabezpečil uzatvorenie povinného zmluvného poistenia. Následne doplnil
tvrdenie tak, že po vrátení platby poistného p. F. volal, aby s autom nejazdili a auto odstavili.

40. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vychádza z princípu
objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla. V zásade je prevádzateľ motorového
vozidla zodpovedný za spôsobenú škodu aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody motorové vozidlo
riadil niekto iný. Prevádzateľ za spôsobenú škodu nezodpovedá len v zákonom presne stanovených

prípadoch, medzi ktoré patrí aj situácia upravená v citovanom zákonnom ustanovení § 430 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zodpovedným subjektom sa na základe právneho prenesenia zodpovednosti
zprevádzkovateľadopravnéhoprostriedkustávaosoba,ktorádopravnýprostriedokpoužilabezvedomia
alebo proti vôli prevádzkovateľa.

41. Použitie dopravného prostriedku bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa predstavuje dva
alternatívne stanovené spôsoby použitia dopravného prostriedku, pričom na vznik zodpovednosti
iného subjektu ako prevádzkovateľa stačí splnenie jednej z týchto podmienok (R 3/1984). Použitím
dopravnéhoprostriedkubezvedomiaprevádzkovateľamožnooznačiťtakékonanieinéhosubjektu,kedy
prevádzkovateľ o použití dopravného prostriedku spôsobom, ktorý je jeho prevádzkou, nevedel vôbec,

alebo aj takú situáciu, kedy síce samotné použitie dopravného prostriedku bolo prevádzkovateľom
schválené, avšak v konečnom dôsledku bol dopravný prostriedok použitý takým spôsobom, ktorý
prevádzkovateľ nemohol predpokladať, a nemal teda o takomto použití vedomosť. Použitie dopravného
prostriedku proti vôli prevádzkovateľa je charakterizované a viazané na zákaz prevádzkovateľa so
samotným použitím dopravného prostriedku alebo na zákaz s jeho použitím určitým spôsobom.

Zákaz ako určitý prejav vôle prevádzkovateľa môže byť vyjadrený výslovne alebo vyplýva z povahy
veci konkludentne (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s.). V
niektorých prípadoch môže dôjsť k použitiu dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa, ako aj
proti jeho vôli. Z hľadiska zodpovednosti za škodu stačí, ak ide o jeden z oboch uvedených prípadov

(pozri R 3/1984).

42. Žalobca v konaní argumentuje, že ním uplatnený nárok je originárny a preto nie je možné naň
nahliadať optikou náhrady škody, a to ani pokiaľ ide o možnosti liberácie. Súd súhlasí so žalobcom, že
právo kancelárie proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnila, nie právom

na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, nejde ani o zákonnú cesiu
tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Ide o originárny nárok žalobcu majúci pôvod
v príslušných ustanoveniach zákona. Z uvedeného východiska však podľa názoru súdu nevyplýva,
že by nebolo možné aplikovať ustanovenia o liberácii vo vzťahu k zodpovedným subjektom. Právenaopak, kancelária má právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za spôsobenú škodu
vzmyslepríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkaozodpovednostizaškodu,tedazodpovednosť
subjektov je potrebné posudzovať podľa všetkých zákonných ustanovení týkajúcich sa náhrady škody,

pod ktoré možno zistený skutkový stav subsumovať, nielen izolovane aplikovať ustanovenie § 427
Občianskeho zákonníka, ako to naznačuje žalobca. V prípade pripustenia výkladu žalobcu by subjekty
pri náhrade plnenia poskytnutého z garančného fondu zodpovedali za škodu prísnejšie ako vo
všeobecnosti (išlo by o absolútnu zodpovednosť), čo nemá oporu v zákonnej úprave. Ak sa teda
zodpovednosť žalovaného v 1. rade posudzuje ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka, je možné jeho zodpovednosť hodnotiť
aj s ohľadom na možnú liberáciu podľa § 430. Uvedený záver potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/90/2020 zo dňa 31.05.2022, na ktoré poukázal žalovaný v 1. rade
(žalobca Slovenská kancelária poisťovateľov žiadala náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poskytnutého poškodenému z poistného garančného fondu; súd
v prípade neoprávneného použitia vozidla posudzoval spoločnú zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla

podľa § 430 Občianskeho zákonníka).

43. Súd mal preukázané, že medzi žalovaným v 1. rade a O. F. došlo uzatvoreniu ústnej zmluvy
o výpožičke (§ 659 a nasl. Občianskeho zákonníka), na základe ktorej žalovaný poskytol pánovi
F. vozidlo do bezodplatného užívania na dobu opravy jeho vozidla. Nebolo preukázané, že by

obsahom zmluvy bola dohoda, že vypožičiavateľ smie prenechať vec na užívanie inému. Súd mal ďalej
preukázané, že žalovaný dňa 23.01.2022 uhradil poistné na povinné zmluvné poistenie, platba mu však
bola vrátená dňa 27.01.2022 z dôvodu zániku poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného. Rovnako
bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade v čase pred vznikom poistnej udalosti informoval p. F. o vrátení
platby a tom, že vozidlo poistené nie je. Z dokazovania nevyplynula následná dohoda o tom, že povinné

zmluvné poistenie je povinný zaplatiť vypožičiavateľ, ale ani záväzok žalovaného v 1. rade, že zabezpečí
poistenie vozidla (v tomto boli tvrdenia žalovaného a vypožičiavateľa – svedka rozporné, keď žalovaný
tvrdil, že oznámil p. F., nech auto nepoužívajú, resp. nech si ho dajú poistiť a svedok p. F. tvrdil, že
poistenie mal zabezpečiť žalovaný v 1. rade; ostatné vykonané dôkazné prostriedky nepreukázali ani
jednoztvrdení).Každopádnevčase,keďp.F.poskytolvozidložalovanémuv2.radenavýkonpracovnej

činnosti, mal vedomosť o zániku poistnej zmluvy, podľa vlastného vyjadrenia si nijakým spôsobom
uzatvorenie novej poistnej zmluvy neoveroval, a to ani u žalovaného v 1. rade, a teda minimálne
z nedbanlivosti umožnil ďalšej osobe (svojmu zamestnancovi) používať vozidlo bez uzatvoreného
povinného zmluvného poistenia. Zároveň nemal oprávnenie prenechať vozidlo do užívania inej osobe,
keďže takáto dohoda výslovne uzatvorená nebola (§ 661 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Samotná

vedomosť žalovaného v 1. rade o charaktere podnikateľskej činnosti p. F. nemôže nahrádzať, resp.
reprezentovať dohodu o možnosti prenechať vec do užívania tretej osobe, preto možno uzavrieť, že
žalovaný v 2. rade použil vozidlo bez vedomia žalovaného v 1.rade ako prevádzkovateľa vozidla. Tým
je dané naplnenie hypotézy právnej normy v § 430 ods. 1 prvá veta, na základe čoho je vylúčená
zodpovednosť žalovaného v 1. rade.

44. Súd dodáva, že z konania žalovaného v 1. rade nevyplýva, že by vedome poskytol inému do užívania
vozidlo bez poistenia zodpovednosti za škodu, keď momentom vypožičania zaplatil poistné, ktorému
bolo vrátené a po tomto zistení okamžite informoval osobu, ktorej vozidlo vypožičal. Je pravdou, že
poistná zmluva zanikla zavinením žalovaného v 1. rade, keď si neplnil svoju povinnosť platiť poistné

riadne a včas. Nebola preukázaná dohoda o tom, že poistenie vozidla zabezpečí vypožičiavateľ. Tieto
skutočnosti však nemajú relevanciu vo vzťahu k posúdeniu, či sú dané liberačné dôvody vylučujúce
zodpovednosť žalovaného v 1. rade, nakoľko tieto predstavujú iné okolnosti (zneužite vozidla inou
osobou) a nie nesplnenie povinnosti poistiť vozidlo.

45. Zásada výlučnej zodpovednosti osoby, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti
vôli prevádzateľa, je prelomená v prospech spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pôvodcu škody a
prevádzateľa, keď prevádzateľ zneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou.
Ak totiž prevádzateľ svojou nedbanlivosťou umožnil, že tretia osoba mohla dopravný prostriedok použiť
a pri takom použití dôjde ku škode, bude prevádzateľ zodpovedať spoločne za uvedenú škodu s osobou,

ktorá použila dopravný prostriedok bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. V danom prípade súd nezistil
nedbanlivosť žalovaného v 1. rade, ktorá by umožnila zneužitie jeho dopravného prostriedku. Za takúto
nedbanlivosť nemožno považovať vypožičanie vozidla p. F.. Uvedené vypožičanie zároveň predstavujejediný dôvod, pre ktorý sa vozidlo dostalo z dispozície žalovaného v 1. rade a pre ktorý žalovaný fakticky
nemohol ovplyvniť použitie vozidla treťou osobou, ktorej vozidlo vypožičané nebolo.

46. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa súd stotožnil s procesnou obranou žalovaného. Podstatou
obrany žalovaného v 2. rade bolo tvrdenie, že zodpovedným subjektom za škodu je zamestnávateľ
žalovaného v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ku škode došlo pri plnení úloh
žalovaným pre zamestnávateľa. Súd mal preukázané, že v čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade
vykonával prácu pre zamestnávateľa na základe jeho pokynov. Uvedené tvrdenia sú priamo aj nepriamo

preukazované viacerými dôkazmi, najmä výpoveďou svedka O. F., zamestnávateľa žalovaného (na
otázku, či v čase dopravnej nehody žalovaný v 2.rade vykonával pracovnú činnosti na základe jeho
pokynu, svedok uviedol, že áno, bolo to tak; k nehode uviedol, že „nakoľko som išiel o týždeň neskoršie
do Rakúska, potreboval som zastrešiť 2 stavby, tak som poprosil môjho zamestnanca p. E., nech ide
na druhú stavbu; zároveň potvrdil, že mu predmetné vozidlo zveril - „poprosil som ho nech dáva pozor,
že máme len toto jedno auto“). Pracovný pomer je podložený výpisom z N. O. A., ktorý preukazuje,

že v rozhodnom čase bol žalovaný vedený ako zamestnanec, ako aj pracovnou zmluvou. Rozsah
opracovaných hodín v deň nehody preukazuje aj rozpis odpracovaných hodín (záznam písaný rukou),
ktorý sám bez ďalšieho jednoznačne tvrdené skutočnosti nemusí preukazovať (vzhľadom na spôsob
jeho vzniku – odpracované hodiny ručne zaznamenané žalovaným v kalendári), ale pri jeho hodnotení
spolu s ostatnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú skutočnosti uvedené v zázname, súd aj na tento dôkaz

prihliadal. Tvrdenie, že vedenie vozidla súviselo s výkonom pracovnej činnosti pre zamestnávateľa je
preukazované aj snímkami obrazovky z portálu google maps (č.l.235-237 spisu), z ktorého vyplýva, že
vzdialenosť medzi miestom pobytu žalovaného v 2.rade a miestom podnikania jeho zamestnávateľa
je 190 metrov a dopravná nehoda sa stala na mieste vzdialenom 7,3 kilometra. Preto obstojí tvrdenie
žalovaného v 2.rade, že k zamestnávateľovi chodil pešo, kde si prevzal vozidlo a následne sa na základe

pokynu zamestnávateľa presúval na miesto výkonu pracovnej činnosti.

47. Ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť za pomocníka, resp.
zodpovednosť sa cudzie zavinenie, kedy dochádza k presunu vzniku zodpovednosti zo škodcu na
inú osobu (poverovateľa). Zodpovednosť vzniká činnosťou osôb, ktorú zodpovedné subjekty na túto

činnosť použili. Zodpovednosť za cudzie zavinenie spája uvedené zákonné ustanovenie so splnením
kumulatívnych predpokladov, a to a/ škoda bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická alebo
fyzická osoba použila pri svojej činnosti a b/ pri škode došlo pri činnosti (plnení úloh) právnickej alebo
fyzickej osoby.

48. Zásadne platí, že do rámca činnosti právnické (fyzické) osoby spadá nielen činnosť jej zamestnanca,
ktorá je výkonom jeho zamestnania, plnením pracovných povinností a úloh vyplývajúcich z pracovného
pomeru, vrátane úkonov s tým priamo súvisiacich, ale každá činnosť zamestnanca, ktorej nechýba
miestny (priestorový), časový a vecný (vnútorný, účelový) vzťah k činnosti právnické (fyzické) osoby
ako jeho zamestnávateľa. Rozhodujúcim je pritom vecný (vnútorný, účelový) vzťah činnosti, pri ktorej

zamestnanec škodu spôsobil, k úlohám jeho zamestnávateľa, teda či pri činnosti, ktorou bola škoda
spôsobená, sledoval zamestnanec z objektívneho i subjektívneho hľadiska plnenie svojich pracovných
úloh, nebo či škodu spôsobil pri činnosti, ktorou sledoval len uspokojovanie svojich záujmov, poprípade
záujmov iných osôb, aj keby k nej došlo pri plnení jeho pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním (porov. napríklad stanovisko býv. Nejvyššího soudu ze dne 18.11.1970 zn. Cpj 87/70, zverejnené

pod č. 55 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1971, rozsudok Nejvyššího soudu ČSR ze
dne 29.2.1988 sp. zn. 1 Cz 4/88 nebo rozsudok Nejvyššího soudu ze dne 25.9.2007 sp. zn. 25 Cdo
2269/2006, uverejnený pod č. 51 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2008).

49. Zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je daná na strane právnickej

osoby v tých prípadoch, keď škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je namieste stanovenie
tejto zodpovednosti miesto samotného škodcu, ktorý škodu spôsobil pri jej činnosti, na ktorú bol použitý.
Pôjde tu o akúkoľvek takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného,
miestneho a časového. Musí ísť o vnútorný, účelový vzťah k činnosti právnickej osoby, ktorá túto činnosť
vyvíja, a nie o činnosť, ktorou by konajúca osoba sledovala svoj osobný záujem. Len v prípade, že

konanie osoby, ktorá škodu spôsobila, nemožno považovať za činnosť právnickej osoby, na ktorú bola
konajúca osoba použitá, išlo by o vybočenie z tejto činnosti - exces - a v takom prípade by potom bola
daná priama zodpovednosť tejto osoby.“ (Krajský súd Prešov sp. zn. 5Co/6/2018).50. Berúc do úvahy vyššie uvedené teoreticko – právne východiská súd konštatuje, že žalovaný
v 2. rade ako zamestnanec spĺňa prvé kritérium (osoba použitá na výkon činnosti právnickej /
fyzickej osoby). Uvedené ustanovenie sa práve typicky používa na zodpovednosť právnickej / fyzickej

osoby za konanie vlastných zamestnancov (aj keď samotné ustanovenie samozrejme zahŕňa širší
okruh vzťahov). Súd mal z vykonaného dokazovania preukázane, že žalovaný v 2. rade vykonával
v čase dopravnej nehody úlohy určené jeho zamestnávateľom, išlo o činnosť, ktorá spadala do
pôsobnosti poverovateľa (zamestnávateľa žalovaného). Súd má preukázanú vecnú, časovú aj miestnu
súvislosť medzi vedením motorového vozidla (t.j. činnosti, pri ktorej zamestnanec škodu spôsobil)

a činnosťou zamestnávateľa. Bolo preukázané, že žalovaný v deň dopravnej nehody na základe pokynu
zamestnávateľa prevzal vozidlo za účelom dostaviť sa na stavbu (nešlo o cestu do práce) a vykonať
práce určené zamestnávateľom. Súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by došlo k excesu, teda že
by žalovaný touto činnosťou sledoval svoj osobný záujem.

51. Argumenty predkladané žalobcom nemohli nič zmeniť na vyššie formulovanom závere. Súd sa

stotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom rozsahu, že kancelária má právo na náhradu škody aj proti
vodičovi, čo vyplýva nielen z rozhodnutí uvádzaných žalobcom (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/134/2009, 4Cdo/112/2019, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2016). Súd
rovnako z tejto premisy vychádza. Ak však bolo v konaní preukázané, že žalovaný v 2.rade vykonával
v súvislosti s vedením vozidla prácu pre zamestnávateľa, musí pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 420

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené vyššie (pri zodpovednosti podľa § 427 a nasl.),
zodpovednosť subjektov je potrebné posudzovať komplexne podľa všetkých zákonných ustanovení
týkajúcichsakonkrétnehodruhuzodpovednostianiejemožnévylúčiťaplikáciuustanovenie§420ods.2
Občianskeho zákonníka, ako to naznačuje žalobca. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade
vedel o tom, že vozidlo nie je poistené (svedok O. F. takéto tvrdenie poprel). Súd mal preukázané len to,

že žalovaný v 2.rade mal iba vedomosť o vrátenej platbe poistného. Nepoistené vozidlo mu na plnenie
jeho pracovných úloh poskytol zamestnávateľ, preto ak by aj žalovaný porušil povinnosť skontrolovať
pred jazdou, či je vozidlo poistené, porušenie tejto právnej povinnosti nemá za následok vznik jeho
zodpovednosti, ale vznik zodpovednosti zamestnávateľa.

52.Žalobcomtvrdenáskutočnosť,ženapracovnejzmluvejeuvedenéinéoznačeniezamestnávateľa(O.
´X B.), ako vo výpise rakúskej sociálnej poisťovne (O. F.), nespochybňuje záver, že žalovaný vykonával
pracovnú činnosť pre zamestnávateľa. Z výpisu sociálnej poisťovne jednoznačne vyplýva, že žalovaný
bol v rozhodnom čase vedený ako zamestnanec. Označenie zamestnávateľa v pracovnej zmluve
môže v konečnom dôsledku predstavovať formu jeho obchodného mena. Ani nedostatočné označenie

žalovanéhoakozamestnancavpracovnejzmluvenespochybňuje vykonávaniepracovnejčinnosti,ktorú
potvrdil samotný zamestnávateľ. Prípadné nedostatky pracovnej zmluvy (ktoré by v konečnom dôsledku
boli posudzované podľa N. právneho poriadku podľa ustanovení o určení rozhodného práva v zmysle
čl. 8 ods. 1,2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008) nemôžu mať za následok
neposkytnutie ochrany zamestnancovi, ktorý vykonával činnosť pre zamestnávateľa. Bez ohľadu na

(ne)perfektnosť pracovnej zmluvy, rozhodné v tomto prípade je faktické vykonávanie úloh pre fyzickú /
právnickú osobu v rámci jej činnosti.

53. Tvrdenie o tom, že vedenie motorového vozidla nie je predmetom pracovnej činnosti žalovaného
vzhľadom na jeho pozíciu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy – sádrokartonár, nie je relevantné. V samotnej

pracovnej zmluve nie je uvedený opis činnosti pracovnej pozície. Z povahy pracovnej činnosti
žalovaného vyplýva potreba sa dostaviť na miesto výkonu práce (toto nie je stabilné, ale závisí od
zmluvne dohodnutého miesta realizácie prác medzi zamestnávateľom a objednávateľom prác), ako
aj potreba previezť pracovné nástroje a materiál. Žalovaný použil v deň nehody vozidlo na základe
výslovného pokynu zamestnávateľa, aby sa presunul na určenú stavbu a vykonal tam práce. Preto ak by

aj skutočne vedenie motorového vozidla nebolo predmetom pracovnej činnosti žalovaného, túto činnosť
vykoval na základ pokynu zamestnávateľa, čím je daná vecná súvislosť medzi konaním žalovaného
a činnosťou zamestnávateľa.

54. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nie je subjektom

zodpovedným za spôsobenú škodu (takýmto subjektom je jeho zamestnávateľ), teda nie je pasívne
vecne legitimovaný, a preto žaloba voči nemu dôvodná nie je.55. Žalovaný v 2. rade okrem uvedenej argumentácii považoval nárok požadovaný žalobcom za
rozporný s dobrými mravmi s poukazom na poveternostné podmienky, stav vozovky, skutočnosť, že
taká nehoda sa môže stať akémukoľvek opatrnému vodičovi a presvedčenie žalovaného, že vozidlo je

poistené. Súd pre úplnosť uvádza, že tento dôvod nezistil. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku vymedzil dobré mravy
ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim
morálnym zásadám. Dobré mravy sú chápané ako určité nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých

spravodlivo uvažujúcich osôb.

56. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho zaviazanie na náhradu škody by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, a to ani s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Žalobca ako zákonom zriadený subjekt
je oprávnený (a povinný) uplatňovať postihové práva v zákonom vymedzených prípadoch. Riadny výkon
kompetencie zverenej mu zákonom nemôže byť rozporný s dobrými mravmi. Súdna prax zaujala

názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných
situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie
hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je
úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že
výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na

postaveníniektoréhoznichnavonok.Korektívdobrýchmravovvšaknesmiebyťnaujmuprincípuprávnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
Zároveň skutočnosti uvádzané žalovaným nie sú neobvyklé, nadmerne vybočujúce z iných obdobných
situácií(dopravnýchnehôd),ktorébyvprípadezaviazaniažalovanéhonanáhraduposkytnutéhoplnenia
pôsobili voči žalovanému extrémne nespravodlivo.

57. Keďže sú podľa názoru súdu u žalovaného v 1. rade dané liberačné dôvody, ktorí vylučujú jeho
zodpovednosť a žalovaný v 2. Rade nezodpovedná za škodu, ktorú zavinil z dôvodu podľa § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zodpovedným subjektom je v tomto
prípade tretia osoba. Vzhľadom na neúspech žalobcu vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke nebolo

možné priznať žalobcovi ani ním uplatnené príslušenstvo pohľadávky.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli v konaní úspešní žalovaní, vznikol im nárok
na náhradu trov konania.

61. Žalobca v prípade zamietnutia žaloby žiadal aplikovať § 257 a úspešnej strane náhradu trov
nepriznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa majú podľa žalobcu spočívať v jeho postupe pred začatím
konania, kedy žalobca a jeho právny zástupca vyzývali žalovaných na splnenie povinnosti.

62. Aj v prípade, ak sú naplnené dôvody na priznanie náhrady trov konania, nemusí súd pre dôvody
hodné osobitného zreteľa náhradu trov konania sčasti alebo celkom priznať. Použitie tohto ustanovenia
negatívne dopadá na stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, preto musí mať aplikácia
tohto ustanovenia výnimočný charakter a musí zodpovedať osobitným ustanoveniam konkrétneho
prípadu. Ustanovenie § 257 CSP má viesť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie

spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pokiaľ ide o dôvody
hodné osobitného zreteľa, zákon tieto dôvody nedefinuje, ani taxatívne či exemplifikatívne nevymedzuje.
Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, resp. strán sporu.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní.63. Žalobca návrh na moderáciu trov konania postavil na jeho prístupe a úkonoch pred podaním
žaloby, teda že v štádiu pred začatím konania vyzýval žalovaných na splnenie povinnosti. Uvedený
postup, resp. samotná snaha žalobcu vyriešiť vec mimosúdne, nie je ničím výnimočný, je spravidla

bežný. Akceptovaním dôvodu uvedeného žalobcom by v podstate pri každom zamietnutí žaloby, kde
žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na plnenie, odôvodňovalo nepriznanie náhrady trov
úspešnému žalovanému, čo neguje základné princípy pri priznávaní náhrady trov konania (zásadu
úspechu). Súd zdôrazňuje, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane musí mať výnimočný
charakter, čo v predmetnej veci dané nie je. Žalovaný v 1. rade sa k moderácii trov nevyjadril (pričom

mal možnosť zareagovať na návrh žalobcu v záverečnej reči). Žalovaný v 2. rade žiadal, aby súd
návrhu žalobcu nevyhovel s poukazom na skutočnosť, že z príloh k žalobe je zrejmé, že žalobca vedel
o existencii pracovného pomeru. K žalobe bola skutočne pripojená pracovná zmluva žalovaného v 2.
rade. Žalobca svoj návrh na moderáciu trov však ani neodôvodňoval týmito skutočnosťami, teda že by
v čase podania žaloby nemal vedomosť o skutočnostiach, pre ktoré došlo k zamietnutiu žaloby. Ďalšie
okolnosti, ktoré by súd mohol vziať do úvahy, napr. majetkové, sociálne, osobné, zárobkové, zásah do

ekonomickej sféry žalobcu, prípadne jeho postavenie a úloha v systéme poistenia zodpovednosti za
škodu tvrdené a zdôvodnené neboli.

64. Súd nezistiac dôvody na aplikáciu § 257 priznal plne úspešným žalovaným voči žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

65. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8Csp/30/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.