Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124200192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124200192.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/

B. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpení: JUDr. Viktor Mlynek, advokát
so sídlom Štúrova 1419/43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX/XX, XXX XX H. I. D., zastúpený: JUDr. Ladislav Krčmárik, advokát so sídlom Štefánikova
trieda 30, 949 01 Nitra, IČO: 41 846 508, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1/ a v 2/rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 k celku
nehnuteľnosti v k. ú. H. I. D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela reg. C KN č. 1895/2,
výmera: 69 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

II. Súd priznáva žalobcom v 1/ a v 2/rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej
výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ a v 2/rade sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti v k. ú. H. I. D., zapísanej na Liste
vlastníctva č. XXX ako parcela reg. C KN č. 1895/2, výmera: 69 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie.

1.1. Žalobu podali z dôvodu, že sú podľa Listu vlastníctva č. XXXX bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov
v podiele 1 k celku a to parcely reg. E KN č. 84 a parcely reg. E KN č. 85/1 v k. ú. H. I. D., ako aj rodinného
domu (nezapísaného na LV), ktorý je postavený na parcele reg. E KN č. 85/1.

1.2. Žalovaný je podľa Listu vlastníctva č. XXX vlastníkom parcely reg. C KN č. 1895/2 v k. ú. H. I. D.,
ktorá leží v priamom susedstve s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov (ďalej aj

ako „sporná parcela“).

1.3. Žalobcovia nadobudli pozemky – parcelu reg. E KN č. 84 a parcelu reg. E KN č. 85/1 v k. ú.
H. I. D. spolu s rodinným domom kúpnou zmluvou zo dňa 11.01.1974. V čase kúpy, teda už v roku
1974, bola (a doteraz aj je) spolu s vyššie uvedenými pozemkami oplotená aj sporná parcela, to
znamená, že žalobcovia mali za to, že kúpili aj spornú parcelu. Teda všetky pozemky žalobcov spolu so
spornou parcelou boli vymedzené pôvodným plotom, ktoré tvorili dvor žalobcov, o čom boli aj žalobcovia

presvedčení, že kupujú.

1.4.Všetkytietonehnuteľnostitakžalobcovianerušeneužívaliodroku1974doroku2023,kedyžalovaný
oslovil žalobcov s tým, že on je vlastníkom spornej parcely. Je síce pravdou, že žalobcovia v roku 2004vykonali rekonštrukciu plotu, avšak výlučne v súlade s líniou pôvodného oplotenia, ktoré existovalo už
pred rokom 1974, ako aj v tomto roku, kedy žalobcovia kúpili nehnuteľnosti. Teda sporná parcela bola
spolu s pozemkami kúpenými žalovanými oplotená už v roku 1974, čo znamená, že nedošlo zo strany

žalobcov k žiadnemu svojvoľnému ohradeniu spornej parcely.

1.5. To znamená, že žalobcovia užívali (užívajú) od roku 1974 do roku 2023, kedy ich žalovaný
kontaktoval, spornú parcelu nerušene a v dobrej viere, že im patrí na základe kúpnej zmluvy z roku
1974, pretože táto parcela bola jednoznačne súčasťou pozemkov prislúchajúcich k rodinnému domu,

ktoré kúpili žalovaní s uistením predávajúcich, že všetky žalobcovia kupujú všetky oplotené pozemky
spolu s domom a teda celý dvor mu prislúchajúci. Pritom do doby, kedy žalovaný oznámil žalobcom, že
je vlastníkom spornej parcely, sa od žalobcov nikto nedomáhal jej vydania alebo užívania.

1.6. Na spornej parcele sa nachádza žumpa a elektrické vedenie vedené v zemi, teda o to viac je
preukázané, že je dlhodobo a nerušene užívaná žalobcami a na iný účel užívania nie je spôsobilá.

Zároveň žalobcovia od kúpy pozemkov a rodinného domu v roku 1974 platia obci daň z nehnuteľností a
to aj za výmeru spornej parcely, keďže aj obec Ivanka pri Nitre eviduje túto spornú parcelu ako užívanú
práce žalobcami.

1.7.Zuvedenýchskutkovýchokolnostíjetakzrejmé,žežalobcamidošlokzákonnémuvydržaniuspornej

parcely,keďžetítoužívajúspornúparcelunerušene39rokovapočastejtodobysiniktožiadnevlastnícke
nároky na uvedené nehnuteľnosti neuplatňoval. Je nesporné, že v tomto prípade je možné usúdiť
splnenie základných zákonných predpokladov pre vydržanie v zmysle Občianskeho zákonníka a to
predovšetkým podmienku dobrej viery žalobcov ako vydržateľov a ich oprávnenej držby po zákonom
stanovenú dobu. Žalobcovia tak nespochybniteľne nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku

vydržaním s poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka, keďže k začiatku ich oprávnenej držby došlo
už v roku 1974, čo znamená, že sporná parcela bola vydržaná v roku 1984. Čiže žalobcovia podávajú
túto žalobu preukázateľne po uplynutí zákonnej vydržacej lehoty.

1.8. Zároveň je splnený aj predpoklad vydržania, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúciprávnydôvod,pretostačížetuboldomnelýdôvod.Zničohopritomnevyplýva,žebyžalobcovia
mohli mať vnútorné presvedčenie, že by užívaním spornej parcely konali protiprávne.

1.9. K existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov uvádzajú, že v tomto prípade je takýto záujem

daný tým, že žalobcovia sledujú dosiahnutie zhody zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
so skutočným stavom. V zmysle ustáleného doktrinálneho výkladu je naliehavý právny záujem na
určení práva daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri, tu v katastri nehnuteľností, vyplýva, že
spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí iným subjektom a preto určovacia žaloba je v tomto
prípade jediným prostriedkom ochrany práva žalobcov.

1.10. V prípade tejto určovacej žaloby je daný aj základný procesný predpoklad jej úspešnosti a
to existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení z dôvodu existencie
objektívnej právnej neistoty, keďže súčasný evidenčný stav práv k spornej parcele uvedený v katastri
nehnuteľností nezodpovedá skutočnému stavu a nemožno ho odstrániť iným právnym prostriedkom ako

podaním tejto žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú,
že nadobudli na podklade kúpnej zmluvy pozemky parc.reg. E KN č. 84 a parcelu reg. E KN č. 85/1 v
k .ú H. I. D. spolu s rodinným domom a to kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.1974. V čase kúpy mala byť

oplotená aj sporná parcela, to znamená, že žalobcovia mali za to, že kúpili spornú parcelu.

2.1. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť, keďže žalobcovia si privlastnili niečo čo im nikdy nepatrilo.
Sporná parcela nebola od začiatku oplotená, žalobcovia si ju svojvoľne oplotili neskôr a doslova
privlastnili. Bolo predovšetkým povinnosťou žalobcov si preveriť právny stav a oplotiť si pozemky, ktoré

reálne nadobudli v zmysle kúpnej zmluvy.

2.2. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcov, že všetky
tieto nehnuteľnosti nerušene užívali od roku 1974 do roku 2023, kedy ich žalovaný oslovil s tým, že on jevlastníkom spornej parcely. K čomu žalovaný dodáva, že je vlastníkom spornej parcely od roku 2014, od
tohto obdobia viackrát ústne oslovil žalobkyňu v 2 rade aby mu sprístupnila spornú parcelu pričom táto
ho doslova ignorovala. V roku 2023 po neúspešných pokusoch sa žalovaný obrátil na svojho právneho

zástupcu, ktorý zaslal žalovanej v 2 rade výzvu. Po doručenej výzve sa uskutočnilo stretnutie medzi
právnym zástupcom žalovaným a žalobkyňou v 2 rade, pričom ani po tomto stretnutí žalobkyňa v 2 rade
odmietla sprístupniť nehnuteľnosť žalovanému. Žalovaný na margo uvedených skutočností po porade
so svojim právnym zástupcom podal na Okresný súd v Nitre, žalobu o uloženie povinnosti odstrániť
oplotenie, ktoré postavila žalobkyňa v 2 rade, toto oplotenie bráni riadnemu vstupu na spornú parcelu

patriacu žalovanému. Ako už uviedli aj v podanej žalobe celé oplotenie, ktoré postavili žalobcovia je
postavené na parcelách, ktoré im nepatria teda na obecnej parcele a na parcele patriacej žalovanému.

2.3. Žalobcovia uvádzajú, že na spornej parcele sa nachádza žumpa a elektrické vedenie vedené v zemi,
teda o to viac je preukázané, že je dlhodobo a nerušene užívaná žalobcami a na iný účel nie je spôsobilá.
K tejto argumentácii žalobcov treba uviesť, že v čase keď si dávali zriadiť elektrickú prípojku (hodiny)

museli vedieť, že parcela nie je ich vlastníctvom, keďže pre zriadenie prípojky je nutné deklarovať aj
vlastnícku štruktúru k pozemkom. Taktiež poukazuje na to, že elektrická prípojka sa dá preložiť tak aby
bola zriadená v súlade so zákonom to znamená na pozemkoch, ktoré patria žalobcom.

2.4. Žalobcovia, uvádzajú ako ďalší argument, že platia od kúpy pozemkov a rodinného domu Obci

IvankapriNitredaňznehnuteľnostiatoajzaspornúparcelu.Suvedenýmargumentomnemôžusúhlasiť,
nakoľko nebol preukázaný žiadnym relevantným dôkazom, že by žalobcovia platili daň z nehnuteľnosti aj
za spornú parcelu. V tejto súvislosti poukazujú na to, že práve žalovaný uhrádza pravidelne od okamihu
nadobudnutia spornej parcely daň za uvedenú nehnuteľnosť.

2.5. Taktiež sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcov, že došlo k zákonnému vydržaniu spornej parcely,
keďže títo užívajú spornú parcelu nerušene 39 rokov a počas tejto doby si nikto žiadne vlastnícke nároky
na uvedené nehnuteľnosti neuplatňoval. Toto sa taktiež nezakladá na pravde, žalovaný si po celú dobu
chcel uplatňovať svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti pričom mu to práve postojom žalobkyne
v 2 rade bolo znemožnené. Taktiež podľa ich vedomostí si uplatňoval vlastnícke právo k nehnuteľnosti

aj predchádzajúci vlastník, ktorý nakladal s nehnuteľnosťou, tým že ju predal. Žalobcovia teda nemohli
nadobudnúť spornú nehnuteľnosť vydržaním, keďže žalovaný je vlastníkom spornej nehnuteľnosti od
roku 2014, za spornú nehnuteľnosť riadne platí daň a má záujem ju aj riadne využívať. Na podklade
uvedených skutočností majú za to, že žaloba o určenie vlastníckeho práva nie je dôvodná a navrhujú,
aby ju súd zamietol v plnom rozsahu.

3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, listom ich právneho zástupcu zo
dňa 14.03.2024 uviedli, že žalovaný vo vyjadrení uviedol, že si privlastnili niečo čo im nikdy nepatrilo,
keďže sporná parcela nebola od začiatku oplotená a že žalobcovia si ju svojvoľne oplotili neskôr a
doslova privlastnili. K tomuto uvádzajú, že nie je možné, aby sa žalovaný relevantne vyjadroval k

rozsahu oplotenia predmetných parciel, keďže v čase kúpy nehnuteľností zo strany žalobcov, tento nebol
vlastníkom spornej parcely a dokonca ešte nebol ani na svete a zároveň ani v roku 2004, keď došlo zo
strany žalobcov k rekonštrukciu plotu, nebol vlastníkom. Nie je tak vôbec zrejmé, z čoho žalovaný pri
takejto argumentácie vychádza. Podľa žalovaného je tento vlastníkom spornej parcely od roku 2014.

3.1. Žalobcovia trvajú na tom, že žalovaný toto tvrdenie doposiaľ ničím nepreukázal, pričom v zmysle
Listu vlastníctva č. XXX mal spornú parcelu nadobudnúť práve až v roku 2023 a teda nie v roku 2014.
Toto vyplýva aj z toho dôvodu, že žalovaný zaslal žalobkyni v 2. rade prvú výzvu až v roku 2023. Je
tak otázne, z akého dôvodu sa žalovaný nedomáhal svojho domnelého vlastníctva od roku 2014, keďže
doteraz žiadnym relevantným dôvodom nepreukázal, že by takto konal.

3.2. Na druhej strane, ak by aj žalovaný nadobudol spornú parcelu už v roku 2014, nič to nemení na
fakte,žepredsaodroku1974uplynulodoroku2014jednoznačneviacako10rokovpotrebnýchvzmysle
zákona na vydržanie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

3.3. Žalobcovia tiež uvádzajú, že nie je jasné, z čoho vychádza žalovaný, keď uvádza, že žalobcovia
si mali dať zriadiť elektrickú prípojku (hodiny) na spornej parcele, keďže zo žaloby nič také nevyplýva,
keďže žalobcovia v žalobe uviedli len to, že na spornej parcele sa nachádza žumpa a elektrické vedenie
vedené v zemi, ktoré však existovali už aj v čase kúpy, teda minimálne v roku 1974.3.4. Žalovaný ďalej uvádza, že podľa jeho vedomostí si uplatňoval vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti aj predchádzajúci vlastník sporného pozemku. Žalobcovia považujú takéto tvrdenie opäť

jednak za ničím nepodložené, pričom vyhlasujú, že ich okrem žalovaného v roku 2023 predtým nikto
nikdy nekontaktoval so zámerom uplatňovať si vlastnícke alebo užívacie právo k spornej parcele.

3.5. Žalobcovia upriamujú pozornosť na to, že sporná parcela bola nanovo zameraná až v roku 2022, čo
vyplýva aj z Výpisu z LV č. XXX v časti: Iné údaje – nepriradené, Zápis GP G1-1399/2022, Z 8525/2022

-547/22, (CKN parc. č. 1895/2, 1895/6).

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v 1/ a v 2/rade, listom jeho právneho
zástupcu zo dňa 27.03.2024 uviedol, že s tvrdením žalobcov resp. ich právneho zástupcu nesúhlasia
nakoľko žalobcovia nepreukázali v tomto konaní, že by splnili všetky podmienky vydržania spornej
parcely patriacej žalovanému. V celom konaní poukazujú výlučne na to, že spornú parcelu mali

v nerušenej držbe, avšak tvrdí, že toto je spochybnené. Uvedenú parcelu si doslova privlastnili a
taktiež nebolo preukázané zo strany žalobcov, že to bolo práve v roku 1974, toto je výlučne len
ich tvrdenie, ktoré nie podporne preukázané žiadnym relevantným dôkazom tak, aby bol ustálený
presvedčivý záver, že spornú parcelu nadobudli vydržaním. Taktiež nebolo z ich strany preukázané, že
by postavili plot v roku 2004 v súlade s jeho pôvodnou líniou. Ide opätovne len o ničím nepodložené

tvrdenie. Okrem neustáleho opätovného tvrdenia, že spornú parcelu údajne užívajú od roku 1974,
nepodložili žalobcovia o tejto skutočnosti žiaden dôkaz. Celé toto konanie žalovaný vníma len ako snahu
žalobcov neumožniť mu užívať parcelu, ktorú niekoľko rokov vlastní. Dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti tvrdených a žalobe spočíva predovšetkým na žalobcoch v 1 a 2 rade nie na žalovanom.
V tejto súvislosti poukazujeme aj na uznesenie Najvaššieho súdu ČR, sp.zn. 22 Cdo 508/2001 zo dňa

14. 6. 2001: "...tvrzení držitele, že mu věc patří a že s ní nakládal jako s vlastní, musí být podloženo
konkrétními okolnostmi, ze kterých lze usoudit, že toto přesvědčení držitele bylo po celou vydržecí dobu
důvodné...,...okolnostmi, které mohou svědčit pro závěr o existenci dobré víry jsou zpravidla okolnosti
týkající se právního důvodu nabytí práva a svědčící o poctivosti nabytí".

4.1. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nasledovné skutočnosti: žalovaný spolu s vtedajšou družkou
zakúpili spornú parcelu v roku 2014 od spoločnosti Ypsylon s.r.o., IČO: 45 715 076, so sídlom Bobot
č. 176,913 25 ako podielový spoluvlastníci. Od okamihu nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti spolu so svojou družkou kontaktoval niekoľkokrát ústnou formou žalobkyňu v
druhom rade, aby mu umožnila užívať spornú nehnuteľnosť, avšak táto jeho snaha zostala bezvýsledná.

Žalobkyňa v 2 rade mu neumožnila vstup na spornú nehnuteľnosť. O tejto skutočnosti má vedomosť
aj starosta obce Ivanka pri Nitre, pričom v priebehu konania predložíme aj jeho stanovisko respektíve
vyjadrenie.

4.2. Následne v roku 2023 uzatvoril žalovaný darovaciu zmluvu, na podklade ktorej nadobudol aj

spoluvlastnícky podiel jeho bývalej družky a tak sa stal výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
Keďže si už nevedel dať rady so žalobkyňou v druhom rade, nakoľko táto mu odmietla opakovane
umožniť vstúpiť na jeho nehnuteľnosť, tak sa s uvedenou problematikou obrátil na svojho právneho
zástupcu, ktorý žalobkyňu druhom rade vyzval aby mu umožnila vstup na spornú parcelu, pričom za
týmto účelom bolo aj uskutočnené osobné stretnutie medzi žalobkyňou v druhom rade a právnym

zástupcom. Toto osobné stretnutie zostalo taktiež bezvýsledné.

4.3. Žalobcovia ďalej vo svojom vyjadrení uvádzajú, že nie je jasné, z čoho vychádzal žalovaný, keď
uvádza, že žalobcovia si mali dať zriadiť elektrickú prípojku (hodiny) na spornej parcele, keďže zo žaloby
nič také nevyplýva, keďže žalobcovia v žalobe uviedli len to, že na spornej parcele sa nachádza žumpa a

elektrické vedenie je vedené v zemi, ktoré však existovali už v čase kúpy, teda minimálne v roku 1974. S
uvedeným nemožno súhlasiť, pretože tieto skutočnosti sme ozrejmili už aj v podaní, ktorým sa domáhajú
odstránenia oplotenia, ktoré je postavené na spornej parcele. Toto konanie je vedené na Okresnom
súde v Nitre pod sp. zn.36C/73/2023. V tomto konaní sme jasne doložili fotodokumentáciu oplotenia,
z ktorého jasne vyplýva, že na uvedenom oplotení a teda na spornej parcele sa nachádzajú elektrické

hodiny. Nemožno súhlasiť s tým, že tieto hodiny sú datované z roku 1974, keďže jasne vidieť, že sa
jedná a novší typ elektrických meradiel. Uvedenú fotodokumentáciu prikladáme aj v tomto konaní.4.4. Ďalej žalobcovia upriamujú pozornosť na to, že sporná parcela bola nanovo zameraná až v roku
2022, čo vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX. Uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na
to, že žalovaný bol spoluvlastníkom od roku 2014 spornej parcely a následne jej výlučný vlastník od

roku 2023. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že z tohto geometrického plánu z roku 2022 bude zrejmý
pôvodný stav ohraničenia predmetných parciel tak museli mať vedomosť o tom, že sporná parcela nie
je ich vlastníctvom čo potvrdzuje len to, že nie sú dobromyseľní držitelia.

5. Na pojednávaní dňa 19.06.2024 právny zástupca žalobcov v 1/ a v 2/rade vo veci uviedol, že,

žalobcovia podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti z toho dôvodu, že v roku
2023 žalobkyňu v 2/rade oslovil žalovaný s tým, že predmetný pozemok má byť jeho. Túto skutočnosť
teda žalobcovia zistili až v roku 2023, a to aj napriek tomu, že v zmysle predloženej zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti v dobrej viere nadobudli aj predmetný pozemok spolu s ostatnými nehnuteľnosťami.
Žaloba bola podaná aj z toho dôvodu, že tu žalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra
domáha odstránenia oplotenia, ktoré ohraničuje aj sporný pozemok. Má za to, že už len v žalobe

preukázali, že žalobcovia aj sporný pozemok užívali dobromyseľne že im patrí, a to minimálne po dobu
10 rokov, keďže ostatné nehnuteľnosti oficiálne nadobudli už v roku 1974.

5.1. Podľa žalobkyne v 2/rade na spornom pozemku existovala drevená garáž s montážnou jamou,
ktorú okolo roku 1976 postavil samotný žalobca v 1/rade, čo dokladoval fotografiami. Z týchto fotografií

vyplýva, že na mieste, kde sa nachádza sporný pozemok stavba garáže skutočne stála, ktorá bola
po zbúraní garáže prerobená na odpadovú jamu. Už len z tohto je tak zrejmé, že žalobcovia tento
pozemok aktívne užívali, mali ho oplotený pôvodne, líniu pôvodného oplotenia zmenili novým oplotením.
To znamená, že nie je pravda, že by žalobcovia neboli v tomto smere dobromyseľní. Zároveň zdôraznil,
že žalobcov od roku 1974 až do roku 2023, kedy sa im ozval žalovaný, sa voči nim nikto nedomáhal

uplatnenia si vlastníckeho práva k spornému pozemku, a teda ani predošlí vlastníci tohto pozemku.

5.2. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že nesúhlasia s podanou žalobou. Podľa jeho názoru
v tomto konaní, alebo resp. neboli splnené všetky kumulatívne podmienky vydržania, tak ako uvádza
žalobca. Žalovaný je vlastníkom spornej parcely od roku 2014, predtým bola vlastníkom spornej parcely

právnická osoba. Myslí si, že žalobcovia nie sú dobromyseľní držitelia, pretože museli mať vedomosť, že
sporná parcela im nepatrí, keďže už v čase kúpy táto nebola predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili
a ktorú napokon aj predložili v tomto konaní. Žalovaný sa v priebehu od roku 2014 snažil viackrát
skontaktovať so žalobkyňou v 2/rade, pričom táto jeho výzvy doslova odignorovala. Posledná výzva
na nejakú dohodu bola realizovaná v roku 2023, a to cestou právneho zástupcu žalovaného, pričom

za týmto účelom bolo uskutočnené aj osobné stretnutie, ktoré bolo taktiež bezvýsledné. Obe inštitúcie
odkázali žalovaného s uvedeným problémom na občianskoprávne konanie.

5.3. Ďalej poukázal na to, že žalovaný za túto nehnuteľnosť platí od roku 2014 daň za nehnuteľnosť.
Sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2024 uviedol, že sporná parcela bola nanovo zameraná

v roku 2022, tzn. že mohol mať vedomosť, že tá parcela mu vlastnícky nepatrí a počas týchto období
nepodalžiadennávrhnavydržanieuvedenejparcely.Svojhovydržaciehoprávasadomáhaažpopodaní
návrhu zo strany žalovaného na odstránenie oplotenia.

6. Žalobkyňa v 2/rade vo svojej výpovedi uviedla, že keď kupovali nehnuteľnosť, tak to bolo oplotené aj

stýmpozemkom,naktorýsinárokuježalovaný.Nevedeli,žetoniekomupatrí,pretoženiktosaneohlásil,
že počas 20 rokov, alebo aj viac. Keď začali vedľa na pozemku stavať G., ešte ich garáž zasahovala do
predmetnej parcely. Keď títo chceli stavať, tak prišli k ním, pretože to bolo už po roku 1981 s tým, že sú
ich susedia, keďže vtedy sa tam nachádzalo staré oplotenie, klasický plot, a v tom boli stromky, orgován,
aby to bolo také že nevidel sused do suseda. Podpisovali spolu so žalobcom v 1/rade, že súhlasia s ich

výstavbou v susedstve. Vôbec vtedy nikto ani susedia neuvádzali, že by to patrilo niekomu inému a že
by to niekto podpísal za nich. Sama bola prekvapená, že tá parcela nie je ich.

6.1. Ďalej uviedla, že tam stála garáž veľa rokov, s montážnou jamou. Keď to kúpili bývali tam 7 rokov,
kým nedostali byt od jej podniku. V roku 1981 sa sťahovali odtiaľ z Ivanky do Nitry na Klokočinu. Užívali

to tým, že začali s prerábkou toho starého domu, lebo pôvodne bol starý dom hlinený. Susedil s domom
č. 159. Nehnuteľnosti nadobudli v roku 1974. V minulosti, ešte v roku 1954 H. J. predal polovicu svojho
majetkuK.J.aK.J..Onipredtýmbývalivtejdruhejpolovicidomuurodičov,č.159.Kúpili spoluvlastnícky
podiel od L. a vtedy aj spornú parcelu, pretože to bolo tak ohradené pletivom. Vyplýva to aj z fotografii, žev tom pletive boli aj stromy. V roku 1976 postavil žalobca v 1/rade spomínanú garáž, ktorá bola z dreva,
lebo nebolo stavebné povolenie a žalobca v 1/rade urobil montážnu jamu pre údržbu auta. Chodil k nim
aj synovec, ktorý si kúpil motorku, aby mu žalobca pomohol s opravou. Nikto sa naozaj neohlásil, že oni

vlastnia cudziu parcelu. Starali sa o ňu, majú tam žumpu, pretože využili tú montážnu jamu k tomu, aby
sa nemuselo toľko kopať a dali tam odpad, pretože ešte kanalizácia v obci nebola.

6.2. Nové oplotenie bolo zhotovené v roku 1999, ktoré išlo v línií toho pôvodného plotu, ako to kupovali
a vtedy nadobudol platnosť zákon, že elektrické hodiny musia byť v plote, aby boli prístupné od cesty.

Aj elektrické vedenie bolo robené tak, že sú zvonka v múre. Dodala, že nerušene nehnuteľnosť užívali
až do roku 2022 alebo 2023, kedy ju oslovil žalovaný, že má u nich pozemok. Dodala, že nebolo ich
úmyslomniečomuzobraťaleboukradnúť,nehnuteľnostikupovalibezťarchy.Prikúpevideli,žepozemok
je ohradený pletivom, tak ako je to doteraz. Dokonca ešte si to dali zamerať z tej druhej strany, majú
niečo ešte aj u susedov, ale si na to nenárokujú, platí daň za výmeru, ktorú užívajú 385 m2 a k tomu
patrí aj sporná parcela.

6.3. Na otázku právneho zástupcu žalovaného keď platí daň za tú nehnuteľnosť, na obecnom úrade či
jej nepovedali, že komu patrí tá parcela?

6.3.1. Žalobkyňa v 2/rade uviedla, že na obecnom úrade jej povedali, že tam bol žalovaný a že mu patrí

parcela. Bolo jej to povedané pred rokom. Pani starostkou bolo konštatované, že kopu rokov to užívajú,
že je vidieť, že je to udržiavané, že sa o pozemok starajú. Dodala, že prišla suseda pani G. za ňou
v roku 2022 a dávala si robiť aj ona geometrický plán, pretože žalovaný jej povedal, že bude parkovať
pred jej garážou. Jej garáž tiež zasahuje nejakých pár cm do toho sporného pozemku. Keď si dávala
vypracovať geometrický plán tiež jej podpísala, že súhlasí s tým a daruje jej ten kúsok toho pozemku,

kde im presahuje garáž, aby nemuseli časť búrať. Ide o pozemok číslo 1895/6 s tým, že parc. č. 1890/5
patrí Haluškovým.

6.4. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či pri tomto úkone si nevšimla, že dávajú súhlas k
niečomu, čo im nepatrí?

6.4.1. Žalobkyňa v 2/rade uviedla, že nevedela, že jej to nepatrí. Nemala žiadny doklad o tom, ani si
nikto nenárokoval. Až do toho roku 2022 už keď to pani G. podpísala si to žalovaný začal nárokovať.

6.5. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v tom roku 2022 keď sa vypracoval nový geometrický

plán, či bol u nej geodet zamerať pozemky?

6.5.1. Žalobkyňa v 2/rade uviedla, že bol, ale na základe toho, keď si vyžiadali vypracovanie
geometrického plánu v roku 2023. Pokiaľ ide o geometrický plán z roku 2022 nevie kto ho dával
vypracovať.

6.6. Na otázku právneho zástupcu žalovaného kedy zistili, že im tá parcela nepatrí?

6.6.1. Žalobkyňa v 2/rade uviedla, že ona nezistila, že jej to nepatrí. Podľa geometrického plánu v roku
2023, keď to zaznačil geodet je to vyčiarkované a vtedy bola v údive. Bola za ním prečo, keďže oni to

dovtedy užívali bez toho, aby sa niekto o to zaujímal. Bolo to ohradené už keď to kupovali.

6.7. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či predchádzajúci vlastník spornej parcely ich
nekontaktoval?

6.7.1. Žalobkyňa v 2/rade uviedla, že nikdy, až žalovaný.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol tak, že si
to kúpili s bývalou družkou K. M., ktorá mu jej podiel neskôr darovala. V tom roku ako to nadobudol
od koho to kupoval mu povedal pán, že tento pozemok patrí im. Keď to nadobudol a mal to zapísané

ako vlastník, kontaktoval žalobcu v 1/rade, hneď potom ako to nadobudol. Žalobca v 1/rade ho odtiaľ
vyhnal s krikom. Potom to začal riešiť cez políciu. Od susedov vie, že sporný pozemok patril voľakedy
k rodinnému domu, ktorý vlastní, lebo ten majiteľ súčasne vlastnil aj viac pozemkov. Potom to začal
rozpredávať a predal pozemok tiež pánovi G.. Predmetný pozemok je stále vedený na neho. Má na mysliparcelu č. 1895/2. Keď si chcel vypracovať geometrický plán, tak žalobkyňa v 2/rade ho tam nechcela
pustiť. Bolo to krátko potom ako to nadobudol. V tom roku kontaktoval aj pána starostu, aby jej dohovoril,
aby sa nejako dohodli. Potom bol odcestovaný tri roky. Keď sa vrátil, tak sa začal opäť zaujímať o ten

pozemok. Žalobkyňa si dala vypracovať geometrický plán a keď mu ho ukázala, tak jej jasne ukázal, že
parcela patrí jemu, povedala, že to je prístupová cesta.

7.1. Predtým sa nemohol zaujímať o ten pozemok nikto, pretože ten pán, ktorý vlastnil ten pozemok
pred ním, aj pred tou spoločnosťou, ktorá to v exekúcií nadobudla a od nej to nadobudol on, bol na

vozíčku, bol nevládny, takže sa o to nemohol starať. Nadobudol nehnuteľnosti v roku 2014. Vtedy to
už bolo oplotené, tak ako to je v súčasnosti. Niekoľkokrát žalobcov vyzval, aby mu parcelu sprístupnili.
Ďalej uviedol, že keď pán G. staval dom, tak mu povedal, že to bolo zarastené. Potvrdil, že podal žalobu
na Okresnom súde Nitra na odstránenie oplotenia, vec je vedená pod sp. zn. 36C/73/2023.

7.2. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, že žalovaný uviedol, že žalobcov vyzýval už

v roku 2014, keď nadobudol spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, či vie svoje tvrdenie
relevantným spôsobom preukázať?

7.2.1. Žalovaný uviedol, že všetko bolo len slovne, mohla by to potvrdiť jeho bývalá družka s ktorou
bývali na Klokočine a dom, ktorý nadobudli prerábali. Začali tam bývať asi pred 7 rokmi. Takže odkedy

to nadobudli dovtedy to prerábali.

7.3. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či vie označiť vlastníka sporného pozemku,
ktorý ho predal spoločnosti od ktorej pozemkom žalovaný kúpil?

7.3.1. Žalovaný uviedol, že on ho nepredal, ale spoločnosť od ktorej ho kúpil v exekúcií na základe
dražby, pričom pôvodný vlastník už zomrel.

7.4.Naotázkuprávnehozástupcužalobcov v1/av2/rade,čisavievyjadriťakýmspôsobombolužívaný
sporný pozemok pred rokom 2014?

7.4.1. Žalovaný uviedol, že nevie. Ako sa vyjadril keď to nadobudol už bol pozemok oplotený.

7.5. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či pred kúpou sporného pozemku bol si
ho obhliadnuť?

7.5.1. Žalovaný uviedol, že bol to obhliadnuť, bol upovedomený, že kupuje aj tento sporný pozemok,
napriek tomu, že bol ohradený. Povedala mu to tá spoločnosť, od ktorej to nadobudol.

7.6. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či má vedomosť, či predmetná spoločnosť

sa domáhala akéhokoľvek práva voči žalobcom?

7.6.1. Žalovaný uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť.

8. Vo veci bola nariadená obhliadka na mieste samom dňa 10.09.2024, na ktorej žalobca v 1/rade

uviedol, že keď to kúpili bol tam plot, bolo to drôtené pletivo, bolo to ohradené tak ako je to teraz. Potom
postavili garáž a montážnu jamu. Nepamätal si, či keď im pôvodní vlastníci predávali nehnuteľnosť, že
im ukázal pozemok odkiaľ pokiaľ je kupovaný pozemok. Vtedy mal 22 rokov, hlavné bolo, aby mali kde
bývať. V roku 1975 postavili garáž, potom zať keď to prerábal, tak postavil plot, ale postavil ho na tom
istom mieste. Garáž stála asi dva metre od prístupovej cesty, mala 5x7 metrov.

9. Na obhliadke bol prítomný svedok K. K., ktorý vo veci uviedol, že nový plot bol stavaný asi v roku
2000. Išiel podľa toho, ako bol rozdelený pozemok, čo tam boli staré stĺpy tie vybral, vykopal a podľa toho
išiel. Išlo to rovnako v líniách toho starého. M. G. to mali tiež kúpené. Šírka pozemku nebola posunutá
ani na ich stranu.

9.1. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, aby sa svedok vyjadril v súvislosti s garážou,
ktorá tu niekoľko rokov mala stáť, či má vedomosť načo sa používala a kde zhruba sa nachádzala?9.1.1. Svedok uviedol s tým, že to vysvetlí spôsobom tým, že teraz sa tam nachádza poklop žumpy, čo
je postavené v prostriedku, tu mal dedko postavenú montážnu jamu, garáž bola široká 4-5 metrov. Stred
montážnej jamy sa nachádza tam, kde sa nachádza žumpa.

9.2. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v ktorom roku bola postavená garáž a kedy bola zbúraná?

9.2.1. Svedok uviedol, že to tu mali oni od začiatku ako tu žili, keď stavali chalupu okolo roku 2000-2001
tá garáž tu stála, on ju potom zbúral, všetko dali do novej a odtiaľ odniesli.

9.3. Na otázku právneho zástupcu žalobcov z akého materiálu bola garáž?

9.3.1. Svedok uviedol, že bola drevená, boli to hrady a hranoly.

9.4. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či má vedomosť, či do roku 2022 nejaké

tretie osoby kontaktovali jeho svokrovcov s tým, že by si uplatňovali práva na tento pozemok?

9.4.1. Svedok uviedol, že nie nikto ich nekontaktoval a vždy boli v tom, že je pozemok vysporiadaný,
nevie prečo sa to teraz udialo, že došiel niekto, že tu má meter pozemku. Nikdy to ani v rodine neriešili.
Keby sa o tom vedelo v rodine a robil by sa ten plot, tak mu povedia, aby to nerobil, že je to cudzieho,

ale nikdy sa to neriešilo, vždy sa to bralo, že je to rodinné.

9.5. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť, že to bolo zameriavane nejakým
spôsobom?

9.5.1. Svedok uviedol, že nebolo to zameriavané, aj keď robil ten plot nebolo zameriavané, ale išiel
podľa starých plotov.

9.6. Na otázku právneho zástupcu žalovaného kedy tam bola daná žumpa?

9.6.1. Svedok uviedol, že bola to pôvodne montážna jama, spravili vrchnú deku, spravil sa dekel. Keď
robili pozemok zakryl to nech sa dá chodiť. Nebudovalo sa to nanovo, len sa to upravilo.

10.SvedkyňaA.K.,dcéražalobcovvoveciuviedla,žerodičiatonadobudli,keďbolaeštemalinká,pokiaľ
si pamätá celý život bol plot, pletivo, a nasadený orgován, a stála tam garáž. Plot bol na tom mieste

ako je teraz nový. Keď sa s mužom zobrali, tak už to chátralo, tak si povedali, že to trochu upravia, tak
vybral ten starý plot a na tom mieste vymuroval nový. Čo si pamätá to bolo nerušene užívané v takom
rozmere a tvare.

10.1. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či nemá vedomosť, že by žalobcov kontaktovala tretia

osoba s možnosťou odkúpenia tejto parcely?

10.1.1. Svedkyňa uviedla, že nie, nikto nich nekontaktoval, ani žalobcov, nikdy jej nehovorili, že by niekto
to chcel kúpiť, alebo že je to ich alebo majú na to nárok. Vždy sa to užívalo v takom tvare akom to je.

11. Svedok A. M., synovec žalobcov, vo veci uviedol, že užívanie pozemku pozná odmalička, pôvodne
tam bola drevená brána, pletivo, bola tam garáž s montážnou jamou, keď si robil auto, mal Fiat 126,
tak sa zmestil pred garáž. V 15 rokoch mu pomáhal strýko ešte opravovať aj motorku v tej garáži. Šírka
pozemku bola taká istá ako je teraz, akurát bol kratší dom a vzadu dva veľké stromy. Oplotenie je na
tom istom mieste a pred ním rástol orgován. Určite to nerozšírili. Takto to bolo užívané, odmalička sem

chodieval.

11.1. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade či vie uviesť v akom období stála tá garáž?

11.1.1. Svedok uviedol, že on ako dieťa si ju pamätá, ako sa zobrala svedkyňa A. K. s K. K. tak oni to

začali prerábať, nevie kedy presne, keďže pracuje v zahraničí.

12. Svedkyňa A. G. vo veci uviedla, že býva v susedstve pozemku žalobcov, ich múr je priľahlý k jej
domu. Býva tam od roku 2005. Situáciu poznala aj predtým, ako tam prišla, ona odkúpila od susedovzáhradu. Je tam 18 rokov. Pozemok bol v rovnakej šírke ako sa užíva teraz žalobcami. Pamätá si, že
tam bol agát, bolo to všetko vymerané geodetmi.

12.1. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či sa vie vyjadriť ohľadne garáže?

12.1.1. Svedkyňa uviedla, že pamätá si, že tam bola. Bola na začiatku.

13. Svedkyňa N. O., vo veci uviedla, že býva oproti pozemku žalobcov, cez cestu, a to 25 rokov. Pozná

situáciu ako to vyzeralo. Keď robili s domom, tak tu mali oni starý dom, bola tam drevená garáž, za ktorou
boli agáče, slivky a mirabelky. Vie, že tu bola garáž, lebo ona tam má spálňové okná a vie, že keď prišla
z nočnej a chcela si pospať, tak žalobca v 1/rade si opravoval autá, takže tá garáž tu stála. Bolo tam len
obyčajné pletivo, na jeho mieste postavili murivo, potom keď stavali, tak to robili a vyklčovali agáče.

13.1. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade čo sa týka tej garáže, či vie nejaký časový

rozsah uviesť kedy bola postavená?

13.1.1. Svedkyňa uviedla, že oni sú tam 25 rokov, tak už to stálo. Bola urobená z dreva a stálo to už
predtým ako to oni kúpili.

14. Svedkyňa K. K. vo veci uviedla, že je suseda, býva pri obchode. Pozná situáciu čo sa týka žalobcov,
keďže matka bývala blízko. Pamätá si, že tam bola drevená ohrada, ako je teraz kontajner, trochu ďalej
bola garáž a na rohu bol strom agáč. Zdá sa jej, že to bolo na tom istom mieste, neposúvali to.

15. Žalovaný vo veci uviedol, že jeho dom sa nachádza na začiatku cesty, na ktorý si zobral úver s tým,

že platí úver aj za tento pozemok. Títo susedia tu už boli, lebo on to kúpil v roku 2014. Vtedy sa rozprával
s pánom G. hovoril, že tu bol nejaký agáč, že to bolo zarastené celé, čo si on pamätá ako dieťa. Potom
sa to začalo až robiť, že začali stavať garáž a potom to oplotili.

16. Na pojednávaní dňa 29.11.2024 bola vypočutá svedkyňa K. M., ktorá vo veci uviedla, že v minulosti

žili so žalovaným ako druh a družka, a to od roku 2005 asi do roku 2011. So žalovaným bývali v podnájme
a rozhodli sa kúpiť dom. Zapáčil sa im na základe inzercie dom v H. s tým, že sa dal prerobiť podľa nich.
Potom ho išli pozrieť s realitným maklérom, ktorý im ukázal tú časť domu a pozemku. Bol to aj tento
ďalší pozemok, čo je predmetom sporu, to im ukázal, nepamätala si, ako si volal tento realitný maklér.
Nespomenula si ani na názov realitnej kancelárie. Potom sa rozhodli, že dom kúpia. Následne zistili,

že ten pozemok je obývaný, alebo že je ohradený. Boli pozrieť, komu ten dom patrí, chceli sa s nimi
dohodnúť. Boli za jedným pánom, dodala, že to bol žalobca, ktorého prvýkrát oslovili potom ako kúpili
dom s tým, že ten pozemok patrí k domu, ktorý už bol v tom čase ohradený. Nechcel sa s nimi baviť
s tým, že to je jeho pozemok.

16.1. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť, že by žalovaný niekedy kontaktoval
žalobcu ohľadne sprístupnenia tejto parcely?

16.1.1. Svedkyňa uviedla, že určite áno, ešte vtedy keď s ním žila.

16.2. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bola pri týchto nejakých stretnutiach?

16.2.1. Svedkyňa uviedla, že myslí si, že niekoľkokrát áno, nevie presne kedy to bolo.

16.3. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť ako reagoval žalobca?

16.3.1. Svedkyňa uviedla, že odmietol sa s nimi baviť, že je to jeho pozemok.

16.4. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť, že by sa žalovaný v tejto súvislosti
obrátil aj na starostu obce?

16.4.1. Svedkyňa uviedla, že áno. Keď žalobca odmietol vydať pozemok, tak žalovaný sa obrátil na
starostku, či to vie vyriešiť. Nevedela však uviesť, akým spôsobom sa k tomu obec postavila.16.5. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má svedkyňa vedomosť o tom, že by žalovaný
uvedenú záležitosť riešil aj na iných inštitúciách?

16.5.1. Svedkyňa uviedla, že myslí že na polícií. Lebo starostka nič nedoriešila.

16.6. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či sa vie vyjadriť kto užíval sporný pozemok
predtým ako ste ho nadobudli spolu so žalovaným?

16.6.1. Svedkyňa uviedla, že myslí že to užívali žalobcovia.

16.7. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či sa vie vyjadriť k spôsobu oplotenia
sporného pozemku predtým ako bol zapísaný v ich prospech do podielového spoluvlastníctva?

16.7.1. Svedkyňa uviedla, že ako boli roky predtým to sa vyjadriť nevie, ale vie v akom to bolo stave,

keď to kúpili. Bolo to oplotené.

16.8. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či sa spýtala ona alebo žalovaný toho
realitného makléra, z akého dôvodu je pozemok, ktorý im predávajú, oplotený?

16.8.1. Svedkyňa uviedla, že pýtali sa prečo je to oplotené, realitka nevedela prečo je to oplotené, že asi
ten majiteľ pred nimi to oplotil. Rátali s tým, že keď kúpia dom, tak automaticky ten pozemok bude ich.

17. Žalobca v 1/rade k výpovedi svedkyne uviedol, že v živote ju nevidel. Žalovaného videl iba vtedy,
keď prišiel do dvora, vyhrážal sa, že budú búrať ploty. Nepamätal si kedy to bolo. Žalovaný chodil po

tom ako to kúpili.

18. Svedkyňa M. F., manželka žalovaného, vo veci uviedla, že sú spolu so žalovaným 6 rokov. K veci
uviedla, že vie, že sa to kúpilo ešte s domom. Snažili sa riešiť tú vec ohľadom pozemku, že žalobkyňu
ohlásili buď ona alebo žalovaný, ktorá nechcela s nimi komunikovať. Chceli sa dohodnúť ohľadom toho

pozemku.

18.1. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť počas toho celého obdobia, čo žijú so
žalovaným, koľkokrát takto kontaktovali žalobkyňu v 2/rade?

18.1.1. Svedkyňa uviedla, že ju ona sama kontaktovala asi 5 krát. Keď ju stretla a ju zbadala, tak ju
ohlásila. Stále sa vyhovárala, že jej chýbajú nejaké papiere.

18.2. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť, či uvedenú záležitosť riešil žalovaný
aj cestou starostky obce?

18.2.1. Svedkyňa uviedla, že áno bol aj za starostkou. Bolo to v čase, keď spolu žili. Nevedela uviesť
aké stanovisko obec zaujala k tomuto problému.

18.3. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, že ak tvrdí, že kontaktovali žalobkyňu v

2/rade, v ktorom roku to bolo prvýkrát?

18.3.1. Svedkyňa uviedla, že tri roky dozadu.

19.PrávnyzástupcažalovanéhovovecizaslalkukonaniučestnéprehlásenieA.F.J.,ktorýbolnavrhnutý

zo strany žalovaného, aby bol v konaní vypočutý ako svedok, čo odmietol a s odstupom času bol ochotný
zaslať na jeho žiadosť čestné prehlásenie.

19.1. Z čestného prehlásenia A. F. J. vyplýva: „ako bývalý štatutárny orgán – konateľ spoločnosti
YPSYLON,s.r.o.,IČO:45715076,sosídlomBobotč.176,91325azároveňakopredchádzajúcivlastník

parcely č. 1895/2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území H. I. D., Obec Ivanka pri Nitre, zapísanej na LV
č. XXX, týmto čestne vyhlasujem, že pri prevode vlastníckeho práva na p. E. F. som nebol nikým a ničím
obmedzený. Uvedená nehnuteľnosť nemala žiadne právne vady, jej užívacie právo nebolo žiadnymspôsobom obmedzené.“ Toto čestné prehlásenie vydáva dobrovoľne na podklade žiadosti právneho
zástupcu žalovaného pre konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 53C/2/2024.

20. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k čestnému prehláseniu A. F. J., listom ich právneho
zástupcu zo dňa 14.02.2025 uviedli, že túto listinu považujú za irelevantnú, keďže ako je zrejmé z
vykonaného dokazovania v tomto súdnom konaní, sporná parcela bola od začiatku (odkedy ju užívajú
žalobcovia) ohraničená plotom a teda sa nemôže zakladať na pravde tvrdenie, že užívacie právo
(spoločnosti) k nej nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. To znamená, že ak A. J. uviedol takúto

ničím nepreukázanú okolnosť, je nutné ho konfrontovať so skutočnosťou, či mal umožnený reálny vstup
na spornú parcelu, či ju niekedy v mene spoločnosti užíval, alebo či sa práva užívania počas zápisu
vlastníctva k nej zo strany spoločnosti, voči žalobcom domáhal a prípadne čím to vie preukázať.

20.1. Žalobcovia pritom popierajú, že by spoločnosť niekedy užívala spornú parcelu alebo že by sa
jej užívania prostredníctvom konateľa alebo inej osoby niekedy voči nim dožadovala. Teda majú za to,

že ak nebudú vyjasnené tieto okolnosti, predmetné Čestné prehlásenie predstavuje listinný dôkaz s
nulovou výpovednou hodnotou pre tento spor a keďže žalovaný netrvá na vypočutí A. J., a takýto dôkaz
nenavrhujú ani žalobcovia, je zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, teda že by spoločnosť
užívala spornú parcelu alebo že by sa niekedy domáhala od žalobcov výkonu vlastníckeho práva k
spornej parcele.

20.2. Na dôvažok uvádzajú, že ak by sa aj takéto argumenty A. F. J. zakladali na pravde (čo žalobcovia
v celom rozsahu popierajú), je zrejmé, že žalobcovia nerušene a dobromyseľne užívali spornú parcelu
niekoľko desiatok rokov pred tým, ako k nej bolo zapísané vlastnícke právo v prospech spoločnosti, čo
znamená, že takéto Čestné prehlásenie je aj z tohto dôvodu pre toto konanie bezvýznamné.

21. Žalovaný, listom jeho právneho zástupcu zo dňa 26.03.2025, vo svojom vyjadrení uviedol, že
dobromyseľnosť žalobcov v konaní je značne spochybnená, a to dôkazmi, ktoré preukazujú práve opak.
Žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú, že od kúpy pozemkov a rodinného domu v roku 1974 platia
obci daň z nehnuteľnosti, pričom uvedené je zavádzajúce, keďže za spornú nehnuteľnosť platí daň z

nehnuteľnosti žalovaný, čo riadne ku konaniu aj doložili.

21.1. V konaní bolo taktiež preukázané, že so spornou nehnuteľnosťou sa vlastnícky nakladalo, to
znamená, že nehnuteľnosť menila viac krát majiteľa, pričom právny predchodca (spoločnosť Ypsylon
s.r.o.) doložil súdu prehlásenie, že ako vlastník , nebol nikým a ničím pri prevode vlastníckeho práva

obmedzený. Uvedená nehnuteľnosť nemala žiadne právne vady, jej užívacie právo nebolo žiadnym
spôsobom obmedzené. Ku konaniu bol taktiež predložený spis z príslušného katastra nehnuteľností,
z ktorého je taktiež, zrejmé že so spornou nehnuteľnosťou sa vlastnícky nakladalo. Z uvedeného
katastrálneho spisu je taktiež zrejmé, že žalobcovia mali záujem vlastnícky si nehnuteľnosť rodinný dom,
ktorého sú vlastníci v katastri nehnuteľností návrhom pod číslom Z 1659/23 zapísať pričom k tomuto

konaniu doložili aj geometrický plán označený GP č. 16/2023. Ako je už z číslovania predmetného
geometrického plánu zrejmé, tento bol vyhotovený v roku 2023 teda rok pred podaním žaloby (žaloba
podaná 2024). Je zrejmé, že v čase vyhotovenia geometrického plánu museli žalobcovia vedieť, že
sporná parcela nie je ich, pričom nemali žiadnu snahu kontaktovať žalovaného na odkúpenie tejto jeho
parcely.

21.2. Žalovaný v priebehu dokazovania preukázal, že mal snahu dostať sa k svojej (spornej)
nehnuteľnosti a to od roku 2014 odkedy je jej spoluvlastníkom a následne aj výlučným vlastníkom,
preto slovíčko „ domnelého vlastníctva“ vyznieva posmešne. Žalovaný sa v priebehu svojho výsluchu
na pojednávaní dňa 19.6.2024 vyjadril, že od roku 2014 ako nadobudol spornú nehnuteľnosť najprv do

podielového spoluvlastníctva neskôr do výlučného vlastníctva sporadicky kontaktoval ústne žalobkyňu
v 2.rade, dokonca sa domáhal vstupu na spornú nehnuteľnosť všetky tieto jeho snahy zostali
odignorované. Na pojednávaní ktoré sa konalo dňa 29.11.2024 boli vypočuté svedkyne K. M. a M.
F., ktoré uviedli, že žalovaný viac krát kontaktoval žalobkyňu v 2 rade domáhal sa vstupu na spornú
nehnuteľnosť avšak táto jeho snaha zostala odignorovaná.

21.3. Poukazujú predovšetkým na dobromyseľnosť žalobcov, ktorá bola spochybnená práve
dokazovaním, keďže žalobcovia v okamihu kedy sa dozvedeli, že nie sú vlastníkmi spornej parcely
naďalej parcelu užívali bez toho aby sa snažili dohodnúť so žalovaným prípadne podať návrh na súd.Bolo preukázané, že žalovaný sa počas toho ako bol vlastníkom spornej parcely viac krát domáhal aby
mu parcela sprístupnená, to znamená, že žalobcovia museli už v tomto čase minimálne od roku 2014
vedieť, že nie sú vlastníkmi spornej parcely a aj napriek tomu ju naďalej užívali a nekomunikovali so

žalovaným, teda vlastníkom. Dokonca možno uviesť, že žalovaného odmietli na spornú parcelu vpustiť.
Poukazujem aj na skutočnosť, že sám žalobca v 1 rade p. A. v priebehu pojednávania uviedol, že
žalovaný „ bol za nimi“ a mal im oznámiť, že sa bude búrať plot. Taktiež mal vedomosť, že to bolo
pred 10 rokmi. Toto vyjadrenie žalobcu v 1. rade bolo síce nedôstojným spôsobom keďže prekrikoval
procesné strany ale bolo uskutočnené na pojednávaní vo veci samej. Nepochybne o tom, že snažil

žalovaný domôcť vstupu na spornú parcelu má vedomosť aj starostka Obce Ivanka pri Nitre, ktorá mu
však nedokázala pomôcť a odkázala ho na občianske konanie.

21.4. V podanej žalobe na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 36C/73/2023 sa domáhajú odstránenia
oplotenia, ktoré je z prednej časti od prístupovej cesty, avšak dovoľujem si poukázať, že celé oplotenie
žalobcov od prístupovej cesty je postavené ako čierna stavba, keďže sa nachádza na obecných

pozemkoch a na spornom pozemku, ktorý vlastní žalovaný. Žalobcovia aj napriek tomu, že nereagovali
navýzvužalovanéhoabyhovpustilinaspornúnehnuteľnosť,totooploteniezvesilaspornúnehnuteľnosť
toho času riadne využíva. Na spornej nehnuteľnosti si zriadil parkovacie miesto a v budúcnosti si tam
plánujevystavaťgarážpremotorovévozidlo.Nehnuteľnosťsizameralsúmyslomvybudovaťsioplotenie
od parcely patriacej žalobcom.

22. Na pojednávaní dňa 29.04.2025 svedkyňa B. J. vo svojej výpovedi uviedla, že pozná žalobkyňu od
malička, boli susedia spojený so záhradou. Z predmetnej obce sa odsťahovala pred viac ako 10 rokmi.
Vie čo je predmetom sporu. Keď boli ako deti, tak ich otec s matkou kúpili tento starý dom, v ktorom
býva súčasnosti žalovaný. Tam bývali od malička. Mali starý domček a obrovskú veľkú záhradu. Záhrada

siahala až ako sú Haluškoví a za G. mali obrovský orgován, a to bol vlastne plot, ktorý ich oddeľoval
od žalobcov. Vtedy tam mali postavenú ešte chatku vzadu pri tom orgováne. Tam sa ako deti hrávali.
Nikdy so žalobcami nemali žiadne problémy. Nikdy nemali problémy či so žalobcami, alebo pani I., tá
bývala tak ako bývali žalobcovia a ona bývala chrbtom k nehnuteľnosti žalobcov. Ako uviedla spomínaný
orgován,tamsanachádzalajplot,každýtammalsvojplot.Dlhérokytotaktobolo,ažpotomkeďzomrela

matka, bývali v tom veľkom dome. Potom otec rozdelil tú zadnú časť ako bývajú G., dal to ako stavebný
pozemok a predal G.. G. bývajú teraz v susedstve so žalobcami. Stále tento pozemok odpredaný G.
bol oddelený orgovánom, potom keď si G. začali stavať a prerábať dom, potom už nebola sústavne
doma. Ako uviedla pamätá si, že tam bol ten orgován, potom ako to začali G. prerábať a ďalej nevie.
Ako uviedla jej otec to rozparceloval a predával po smrti matky, ktorá zomrela v roku 2001, potom sa

predal aj ten veľký dom, ten sa predal I. a oni sa presťahovali do starého domčeka, v ktorom teraz býva
žalovaný. V tomto starom domčeku s otcom žili, otec zomrel v roku 2009, mal finančné problémy, boli
tam exekúcie. Potom to dala na starosti jej sestre, aby to predala, tak aj urobila.

22.1. Svedkyňa ďalej uviedla, že od začiatku ako si pamätá aj v súčasnosti rovnako užívajú predmetný

pozemok žalobcovia. Tento starý dom im predal pán P.. Vie, že ako to ocino predal, bol tam stále ten
orgován. Pamätá si, že vzadu mali bráničku a chodili k susedom k žalobkyni, kde ich naháňali husi. Vie
ako vyzerá v súčasnosti pozemok žalobcov. Myslí si, že je to tak ako to aj bolo, tak to mali odmalička,
tak je to aj teraz.

22.2. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či má vedomosť, či na tejto spornej parcele
č. 1895/2 stála niekedy nejaká stavba?

22.2.1. Svedkyňa uviedla, že na tomto „slížiku“, t.j. parcele č. 1895/2 bol plot s orgovánom a garáž, ktorá
patrila žalobcom. Pamätá si, že v plote mali diery a pozerali na pozemok žalobcov.

22.3. Na otázku právneho zástupcu žalovaného kde bývala pani I.?

22.3.1. Svedkyňa uviedla, že ako bývajú G., tak nad nimi parc. č. 1898.

22.4. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či existoval plot medzi pozemkom žalobcov
a G.?22.4.1. Svedkyňa uviedla, že samozrejme áno bol tam orgovánový plot a azbestové vlnovky a plech,
to tvorilo ako oplotenie tiež.

22.5. Na otázku právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/rade, či spomínal niekedy jej otec alebo matka,
že by predmetný pozemok užívaný žalobcami bol ich?

22.5.1. Svedkyňa uviedla, že nevie o tom, oni tak celý život žili.

22.6. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie asi odkedy je vlastníkom spornej parcely
žalovaný?

22.6.1. Svedkyňa uviedla, že keď otec zomrel v roku 2009, potom sa to riešilo, chodili kupci, pozerali
dom, potom sa to vlieklo, ona z domu odišla. Možno že po smrti otca rok, dva, možno tri. Nevedela uviesť
presný dátum. Vie, že sa to riešilo, predávalo. Potom prišla tá spoločnosť, ktorej sa predal ten starší dom.

22.7. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom, či chodil na tú
nehnuteľnosť, čo predávali, aj nejaký realitný maklér?

22.7.1. Svedkyňa uviedla, že bol tam maklér, bola to pani, ktorá pozerala ten starý dom. Boli aj nejakí

kupci. Predmetom predaja bol starý dom a záhradka, čo majú tu maličkú, čo je predtým. Nevie o ďalšom
niečom inom.

23. Právny zástupca žalobcov v 1/ a v 2/rade vo svojej záverečnej reči, prednesenej na pojednávaní dňa
30.05.2025 uviedol, že dokazovaním bolo preukázané že aj sporná parcela bola vymedzená pôvodným

plotom a teda tvorila súčasť dvoru žalobcov, ktoré žalobcovia nerušene užívali od roku 1974. Bolo tiež
riadne preukázané, že žalobcovia v roku 2004 vykonali rekonštrukciu plotu, avšak výlučne v súlade s
líniou pôvodného oplotenia, ktoré existovalo už pred rokom 1974, ako aj v tomto roku, kedy žalobcovia
kúpili nehnuteľnosti.

23.1. Teda sporná parcela bola spolu s pozemkami kúpenými žalovanými oplotená už v roku 1974,
čo znamená, že nedošlo zo strany žalobcov k žiadnemu svojvoľnému ohradeniu spornej parcely. To
znamená, že žalobcovia užívali (užívajú) od roku 1974 do roku 2023, kedy ich žalovaný kontaktoval,
spornú parcelu nerušene a v dobrej viere, že im patrí na základe kúpnej zmluvy z roku 1974, pretože táto
parcelabolajednoznačnesúčasťoupozemkovprislúchajúcichkrodinnémudomu,ktorékúpiližalobcovia

s uistením predávajúcich, že kupujú všetky oplotené pozemky spolu s domom a teda celý dvor mu
prislúchajúci.

23.2. Bolo preukázané, že do doby, kedy žalovaný oznámil žalobcom, že je vlastníkom spornej parcely,
sa od žalobcov nikto nedomáhal jej vydania alebo užívania. Na spornej parcele sa nachádza žumpa

a elektrické vedenie vedené v zemi, teda o to viac je preukázané, že je dlhodobo a nerušene užívaná
žalobcami a na iný účel užívania nie je spôsobilá.

23.3. Je nesporné, že v tomto prípade je možné usúdiť splnenie základných zákonných predpokladov
pre vydržanie v zmysle Občianskeho zákonníka a to predovšetkým podmienku dobrej viery žalobcov

ako vydržateľov a ich oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. Žalobcovia tak nespochybniteľne
nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním s poukazom na § 134 Občianskeho
zákonníka, keďže k začiatku ich oprávnenej držby došlo už v roku 1974, čo znamená, že sporná parcela
bola vydržaná v roku 1984. Čiže preukázateľne uplynula zákonná vydržacia lehota.

23.4. Zároveň je tu splnený aj predpoklad vydržania, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúciprávnydôvod,pretostačížetuboldomnelýdôvod.Zničohopritomnevyplýva,žebyžalobcovia
mohli mať vnútorné presvedčenie, že by užívaním spornej parcely konali protiprávne.

23.5. Taktiež všetci svedkovia navrhnutí žalobcami, a to A. K., K. K., A. M., A. G., N. Q., K. K. a B. J.
potvrdili, že žalobcovia od roku 1974 užívajú aj spornú parcelu v rovnakom rozsahu doteraz, pričom na
tejto parcele stála garáž s montážnou jamou užívaná najmä žalobcom v 1. rade, pričom z tejto jamy je
spravená žumpa, a nový plot je vedený v rozsahu pôvodného plotu, ktorý oddeľoval aj spornú parcelu.Aj svedkyňa navrhnutá žalovaným K. M. uviedla, že spornú parcelu užívali žalobcovia a že v čase kúpy
bola sporná parcela oplotená.

23.6. Žalovaný pritom nepreukázal okolnosti ním tvrdené, teda že by žalobcov kontaktoval ohľadne
sporného pozemku pred rokom 2023. Ani Čestné prehlásenie A. F. J. nepreukazuje, že by jeho
spoločnosť spornú parcelu užívala alebo že by si na ňu nárokovala vlastnícke právo. Aj odpoveď ZSD
potvrdila, že žalobcovia si pri vedení elektrického kábla neboli vedomí, že by im sporná parcela nemala
patriť.

23.7. Teda je v tomto konaní riadne dôkazne preukázané, že žalobcovia užívajú spornú parcelu
nepretržite minimálne 50 rokov, nikto si nikdy na sporný pozemok nenárokoval vlastnícke alebo užívacie
právo, teda až do roku 2023, kedy žalovaný prvýkrát oslovil žalobkyňu. Je teda zrejmé, že tento pozemok
užívali od roku 1974 žalobcovia, mali ho riadne oplotený, mali na predmetnom pozemku dočasnú garáž
s montážnou jamou a po jej zbúraní tento pozemok aktívne užívali ako vlastný. Pritom ak by sa aj

preukázalo, k čomu však nedošlo, že by sa žalovaný domáhal vlastníckeho práva k spornej parcele už
v roku 2014, je zrejmé, že zákonná lehota na vydržanie v dobrej viere v prospech žalobcov do tohto
momentu dávno uplynula.

23.8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcom voči žalovanému právo

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasili
a preto uvádza, že práve vykonaným dokazovaním v priebehu konania bola argumentácia žalobcov
spochybnená. Poukazuje na výsluch účastníkov ako aj svedkov v tomto konaní. Z výsluchu žalovaného

vyplýva, že nadobudol spornú parcelu v roku 2014, odkedy sa sporadicky ústne kontaktoval so
žalobcami, domáhal sa vstupu na spornú parcelu, uvedené riešil aj cestou polície ako aj cestou starostky
Obce Ivanka pri Nitre. Tieto skutočnosti boli v priebehu dokazovania podporne podložené listinnými
dôkazmi ako aj výsluchom svedkov p. K. M. a M. F.. Svedkyňa K. M., uviedla, že spornú parcelu
kupovali spolu so žalovaným spolu s rodinným domom pričom pred kúpou spornej nehnuteľnosti si túto

boli prezrieť spolu s realitným maklérom. (predaj cez realitnú kanceláriu spomenula ja svedkyňa B. J.)
Svedkyňa ďalej uviedla, že bola spolu so žalovaným za žalobcom v 1. rade, pričom tento sa s nimi
nechcel baviť s tým , že je to jeho pozemok. Žalobcu v 1. rade niekoľkokrát vyzývali, že chcú pozemok
oplotiť, lebo je ich. Bolo to asi po pol roku ako ho kúpili spolu s rodinným domom. Svedkyňa mala
vedomosť, že žalovaný sa s uvedeným problémom obrátil aj na starostu Obce Ivanka pri Nitre ako aj

na políciu. K výpovedi svedkyne sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že svedkyňu v živote nevidel, ale
videl iba žalovaného, keď mal prísť do dvora a vyhrážať sa, že bude búrať ploty. Žalobca v 1. rade sa
nepamätal kedy to bolo, pričom uviedol, že žalovaný tam bol vtedy keď to kúpili. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a domáha sa vstupu
na nehnuteľnosť. Žalobca v I rade pri obhliadke nehnuteľnosti, taktiež spomenul, že u nich bola polícia

na podnet žalovaného ohľadne sporného pozemku.

24.1. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa M. F., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že sa snažili
vstup na spornú nehnuteľnosť riešiť so žalobkyňou, pričom táto odmietla s nimi komunikovať. Svedkyňa
uviedla, že sama ju kontaktovala asi 5x, a to formou osobných stretnutí, pričom posledné stretnutie so

žalobkyňou datovala 3 roky dozadu. Táto svedkyňa mala taktiež vedomosť, že uvedenú záležitosť riešil
žalovaný aj cestou starostu Obce Ivanka pri Nitre. V rámci predložených listinných dôkazov predložili,
potvrdenie o tom, že žalovaný sa s uvedeným problémom dostať sa na spornú parcelu, ktorá je jeho
vlastníctvom obrátil na starostku Obce Ivanka pri Nitre, Obvodné oddelenie PZ v Mojmírovciach ako aj
doklady preukazujúce, že za spornú parcelu platí daň z nehnuteľnosti.

24.2. V rámci zabezpečených listinných podkladov bolo do spisu zabezpečené „Čestné prehlásenie „ A.
F. J., konateľa predchádzajúceho vlastníka spornej parcely. V tomto čestnom prehlásení uviedol, že pri
prevode vlastníckeho práva na žalovaného nebol nikým a ničím obmedzený. Uvedená nehnuteľnosť
nemala žiadne právne vady a jej užívacie právo nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. Predchádzajúci

vlastníktedasnehnuteľnosťounakladaltakakotopredpokladá§123Občianskehozákonníka.Žalovaný
preto nemal dôvod pochybovať o tom, že v čase kúpy nebude môcť nehnuteľnosť riadne užívať a v
konečnom dôsledku si spornú nehnuteľnosť v dobrej viere zakúpil, že túto bude v budúcnosti využívať,s úmyslom postaviť si na nej garáž pre automobil. Netreba opomenúť aj to, že žalovaný si zobral kúpu
spornej parcely úver, teda parcela je zaťažená záložným právom v prospech banky.

24.3. Ku konaniu bol taktiež predložený spis z príslušného katastra nehnuteľností, z ktorého je taktiež,
zrejmé že so spornou nehnuteľnosťou sa vlastnícky nakladalo. Z uvedeného katastrálneho spisu je
taktiež zrejmé, že žalobcovia mali záujem vlastnícky si nehnuteľnosť rodinný dom, ktorého sú vlastníci
v katastri nehnuteľností návrhom pod číslom Z 1659/23 zapísať pričom k tomuto konaniu doložili aj
geometrický plán označený GP č. 16/2023. Ako je už z číslovania predmetného geometrického plánu

zrejmé, tento bol vyhotovený v roku 2023 teda rok pred podaním žaloby (žaloba podaná 2024). Je
zrejmé, že v čase vyhotovenia geometrického plánu museli žalobcovia vedieť, že sporná parcela nie
je ich, pričom nemali žiadnu snahu kontaktovať žalovaného na odkúpenie tejto jeho parcely. V tejto
súvislosti je nutné poukázať aj na výpoveď žalobkyne z pojednávania zo dňa 19.6.2024 kedy na strane
5 zápisnice, na otázku súdu: „ Vzhľadom na mapu a oddelenú parc. č. 1895/2 čí túto nemali k dispozícii
aj v minulosti“ uviedla:“ Túto sme nemali k dispozícii. Túto mapu som ja videla až v tom roku 2022 alebo

2023ako som dala urobiť geometrický plán“. Žalobkyňa ďalej uviedla: Keď si dávala vypracovať GP
tiež som jej podpisovala ( pani Haluškovej-susede) že súhlasím s tým a darujeme jej ten kúsok tohto
pozemku, kde im presahuje garáž aby nemuseli časť búrať. Ide o pozemok v súčasnosti o číslo 1895/6
s tým, že parcela č. 1890/5 patrí spomínaným G..“

24.4.Žalobkyňanehovorilapravdu,pretožegarážpodľageometrickéhoplánuzasahujeprávedospornej
parcely, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a z toho dôvodu ani nemohla udeliť súhlas so stavbou
prípadne uzatvoriť darovaciu zmluvu nakoľko sporný pozemok nebol nikdy jej vlastníctvom. Žalobkyňa
nemohla previesť viac práv než v skutočnosti v tom čase mala. Poukázal na §2 zákona č. 1/1993
Z.z. o Zbierke zákonov SR, z ktorého vyplýva nevyvrátiteľná domnienka znalosti všeobecne záväzných

predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. Vyššie uvedené skutočnosti žalobkyne v 2.rade sú omylom,
ktorý spochybňuje je dobromyseľnosť.

24.5. Pokiaľ ide o svedkov navrhnutých žalobcami a tvrdenie, že spornú nehnuteľnosť užívali nerušenie
až doposiaľ uviedol, že práve vykonanými dôkazmi je spochybnená ich nerušená a nepretržitá držba

nakoľko s ohľadom na všetky okolnosti uvádzané počas pojednávaní museli žalobcovia predpokladať,
že sporná nehnuteľnosť im vlastnícky nepatrí. V tejto súvislosti treba poukázať na výklad ustanovenia
§ 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dobromyseľnosť síce spočíva v presvedčení držiteľa, že je
oprávneným vykonávateľom práva, ale nestačí len jeho presvedčenie, že nikomu nezasahuje do jeho
práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne nie len so subjektívneho hľadiska. Do úvahy

treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu
konkrétnehoprípadumožnopokaždomspravodlivopožadovať,malalebomoholmaťpochybnosti,čimu
vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu, je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po
celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti
je preto v tomto smere nedostatočné. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil

so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo
patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo
oprávnenom výkone práva. V obdobnom kontexte rozhodol aj Najvyšší súd SR v konaní 5Cdo 30/2010
dňa 1.3.2011, kde uviedol, že posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie, treba hodnotiť vždy
objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do

úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Žalovaný toho času spornú parcelu riadne užíva, uplatňuje si všetky atribúty
vlastníckeho práva, čo súdu doložili aj fotografiami preto je toho presvedčenia, že primárne by mal
súd poskytnúť ochranu vlastníkovi (Čl.20 Ústavy SR, § 126 Občianskeho zákonníka). Na podklade

uvedených skutočností navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

25. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1/ a v 2/rade, žalovaného, svedkov K. K., A. K., A.
M., A. G., N. O., K. K., K. M., M. F., B. J. obsahom čestného prehlásenia A. F. J., výpisu z LV č. XXXX,
výpisu z LV č. XXX, mapy, kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.01.1974, platobného výmeru, rozhodnutia

správcu dane, písomnej výzvy žalovaného listom právneho zástupcu, zmluvy o prevode vlastníctva
uzavretej dňa 30.06.2014, darovacej zmluvy, fotografií, odpovede starostky obce Ivanka pri Nitre na
žiadosťžalovaného,oznámeniaOkresnéhoúraduNitra,katastrálnyodbor,identifikácieparciel,čestných
vyhlásení o odstránení stavby, potvrdenia obce Ivanka pri Nitre, geometrického plánu č. 16/2023,osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/1610/2001, kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.08.2002, geometrického
plánu č. 79/2000, kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 24.03.2003, osvedčenia o dedičstve po
poručiteľovi A. Q., sp. zn. 22D/1461/2009, geometrického plánu č. 3/2003, zmluvy o prevode vlastníctva

uzavretej dňa 05.05.2014, rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, o povolení vkladu pod
č. V 3157/2014, zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 30.06.2014, rozhodnutia Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor, o povolení vkladu č. V 5307/2014, návrhu na vykonanie záznamu, rozhodnutie obce
Ivanka pri Nitre o dodatočnom povolení dokončenia stavby stavebníčky A. G., geometrického plánu č.
293/2022, darovacej zmluvy uzavretej dňa 05.06.2023, rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny

odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 4293/2023, spisu RI 57/2014,
spisu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V 5307/2014, č. V 4293/2023, ostatných listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

25.1. Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci 1-
ici nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. I. D., a to parceliel registra „E“ evidovaných na mape

určeného operátu, parc. č. 84 záhrada o výmere 159 m2 a parc. č. 85/1 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 282 m2, s uvedením titulu nadobudnutia kúpna zmluva RI 57/74. Ako ďalší spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností sú uvedení A. J. a K. J., každý v podiele 1-ina.

25.2. Z výpisu LV č. XXX súd zistil, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností,

nachádzajúcich sa v kat. úz. H. I. D., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č.
1894/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 87 m2, parc. č. 1895/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2 a parc. č. 1895/6
zastavaná plocha o výmere 1 m2. Titul nadobudnutia vlastníctva žalovaného je uvedená zmluva
o prevode vlastníctva V 5307/14 a darovacia zmluva V 4293/23.

25.3. Zo spisu RI 57/74 vyplýva, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade uzatvorili dňa 11.01.1974, ako kupujúci,
s predávajúcimi A. L. M. a A. L. ml. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. H. I. D., zapísané na evidenčnom liste č. 1131 ako parc. č. 84, č. 85/1, dom č. 89, dom č. 157 na
vlastníckom liste č. 144.

25.3.1. Z evidenčného listu č. 1131 vyplýva výpis z LV č. XXX, kat. úz. H. I. D., parc. č. 84 dom č. 89,
výmera 275 m2 a parc. č. 85/1 dom č. 157 výmera 314 m2.

25.4. Zo spisu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V 5307/2014 súd zistil, že žalovaný, ako

kupujúci v 1/rade, K. M., ako kupujúca v 2/rade, uzatvorili dňa 30.06.2014 s predávajúcim: YPSYLON,
s.r.o., Bobot č. 176, IČO: 45 715 076, (konateľ A. F. J.) zmluvu o prevode vlastníctva, a to rodinného
domu súp. č. XXX, postaveného na parcela CKN č. 1894/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 87
m2, parcela CKN č. 1894/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 87 m2 a parc. č. 1895/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2.

25.5. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 05.06.2023 súd zistil, že K. M., ako darca, uzavrela so
žalovaným, ako obdarovaným, darovaciu zmluvu. Predmetom tejto darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. H. I. D., zapísané na LV č. XXX, parcely registra „C“ evidované v katastrálnej
mape, parc. č. 1894/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 87 m2, parc. č. 1895/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc. č.
1895/6 zastavaná plocha o výmere 1 m2 v spoluvlastníckom podiele 1-ica (vklad povolený Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor pod V 4293/2023).

26. Z oznámenia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 22.07.2024 súd zistil, že LV č. XXX

bolzaloženýnapodkladeNotárskejzápisnice-Kúpnejzmluvyč.NZ167/68,RI245/68-30/71vprospech
B. P. a B. R. A. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v podiele 1/1.Technický podklad k zápisu
tvorilaIdentifikáciaparcielč.671/68,vktorejbolizidentifikovanépozemkovoknižnéparcelyč.83/2a82/4
na stav evidencie nehnuteľností ako parcely č. 83/2 – záhrada o výmere 1130 m2 a č. 82/4 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 438 m2.

26.1. V rokoch 1991 - 1994 sa v katastrálnom území H. I. D. uskutočnila obnova katastrálneho operátu
novým mapovaním, ktorej výsledkom bola Základná mapa veľkej mierky (ďalej len .,ZMVM"). V rámci
ZMVM boli zamerané trvalým spôsobom označené hranice parciel v teréne a stavby na nich postavené.V rámci ZMVM došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a
následne aj k novému určeniu ich výmer odvodeného z geometrického a polohového zamerania.
Priebeh predmetných hraníc bol vyšetrený a následne zameraný podľa skutočného stavu v teréne. Z

nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami.
Zo súradníc bolo vykonané zobrazenie parciel a výpočet ich výmer. Parcely evidencie nehnuteľností č.
82/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 438 m2 a č. 83/2 - záhrada o výmere 1130 m 2 boli v
rámci tvorby ZMVM posúdené ako identické na parcely registra C č. 1894 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 562 m2, č. 1895/1 - záhrada o výmere 927 m2 a č. 1895/2 - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 70 m2 po mapovaní.

26.2. LV č. XXX bol založený na podklade Kúpnej zmluvy č. RI 231/69- 33/69 v prospech H. J. v
spoluvlastníckom podiele 2/4, A. L. st. v spoluvlastníckom podiele 1/4 a A. L. ml. v spoluvlastníckom
podiele 1/4. Technický podklad k zápisu tvorila Identifikácia parciel č. 2785/68. v ktorej boli
zidentifikované pozemkovoknižné parcely č. 84 a č. 85 na stav evidencie nehnuteľností ako parcely č.

84 a č. 85/1. Po doručení Uznesenia č. D 1028/73- 40/73 po poručiteľovi H. J. bol vykonaný zápis na LV
č.XXX v prospech K. J. v spoluvlastníckom podiele 1/4 a A. J. v spoluvlastníckom podiele 1/4. Následne
bola na list vlastníctva zapísaná Kúpna zmluva č. R. XX/XX - X X/XX v prospech A. A. a B. R. J. do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/2.

26.2.1. V rámci tvorby ZMVM boli parcely evidencie nehnuteľností č. 84 a č. 85/1 posúdené ako
neidentické na parcely registra C č. 1903 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2 a č. 1902 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 843 m2 po mapovaní a zapísané na LV č. XXX do poznámky po
ZMVM neidentické a ich zápis v majetkovej podstate bol zrušený.

26.2.2. V roku 2012 bol v katastrálnom území H. I. D. spracovaný v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
len ..zákon č. 180/1995 Z.z:') register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP). Spracovateľ
ROEP zidentifikoval parcely č. 84 a č. 85/1 zapísané v poznámke LV č. XXX ako parcely registra E č. 84
- záhrada o výmere 159 m2 a č. 85/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 282 m2 a boli zapísané

do novovytvoreného LV č. XXXX v prospech A. A. a B. A. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v
spoluvlastníckom podiele 1/2, A. J. v spoluvlastníckom podiele 1 a K. J. v spoluvlastníckom podiele 1/4
v súlade s verejnými a inými listinami, ktoré Vám v prílohe zasielame. K zápisu parciel registra E č. 84
a č. 85/1 do registra C je potrebný geometrický plán na určenie vlastníckeho práva.

27. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 24.05.2002 č. D 1610/2001 vyplýva, že bolo vedené dedičské
konanie po R. Q., predmetom prejednania dedičstva bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. H.
I. D., zapísaná na LV č. XXX, ako parc. č. 1894 zastavané plochy o výmere 562 m2, rodinný dom súp.
č. 350, parcela č. 1895/1 záhrady o výmere 927 m2 a prac. č. 1895/2 zastavané plochy o výmere 70 m2
v celosti s tým, že z majetku BSM patrilo pozostalému manželovi A. Q. podiel v 1-inbe a tento nadobudol

vlastnícky podiel po poručiteľke k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX.

27.1. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.08.2002 medzi predávajúcim A. Q. a kupujúcim R. G. vyplýva,
že predávajúci, ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. H. I. D., parc. č. 1894
zastavanéplochyovýmere562m2,parc.č.1895/1záhradyovýmere927m2,parc.č.1895/2zastavané

plochy o výmere 70 m2, predáva v celosti kupujúcim novovytvorenú parcelu č. 1895/3 záhradu o výmere
526 m2 s tým, že vlastníctvo k parc. č. 1894 zastavané plochy o výmere 562 m2, parc. č. 1895/1 záhrada
o výmere 401 m2 a parc. č. 1895/2 zastavané plochy o výmere 70 m2 zostávajú zachované pôvodnému
vlastníkovi.

27.2. Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 24.03.2003 vyplýva, že predávajúci A. Q. odpredal
kupujúcim 1/ A. I., 2/ R. I. a X/XXXXXX I., ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat.
úz. H. I. D., a to parc. č. 1894 zastavané plochy o výmere 562 m2, parc. č. 1895/1 záhrady o výmere
401 m2, parc. č. 1895/2 zastavané plochy o výmere 70 m2, dom sú. č. 350 na parc. č. 1894. Na základe
geometrickéhoplánuč.3/2003bolapôvodnáparcelač.1894rozdelenánaparc.č.1894/1akozatsavaná

plocha – dvor o výmere 237 m2, parc. č. 1894/2 zastavaná plocha o výmere 111 m2, parc. č. 1894/3
zastavaná plocha – dvor o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4 zastavaná plocha o výmere 87 m2, dom
súp. č. 350 na parc. č. 1894/2. Zo zmluvy vyplýva, že predávajúci predáva kupujúcim nehnuteľnosti, a toparc. č. 1894/1 o výmere 237 m2, parc. č. 1894/2 o výmere 111 m2, dom súp. č. 350 na parc. č. 1894/2
a parcelu č. 1895/1 ako záhrady o výmere 401 m2.

27.3. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.10.2010 sp. zn. 22D/1461/2009 vyplýva, že bolo prejednané
dedičské konanie po A. Q. s tým, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H. I. D., zapísané na LV č.
XXX, parcely registra „C“ parc. č. 1894/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4
zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parc. č. 1895/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
70 m2 v celosti nadobudla dcéra poručiteľa B. P., R. Q..

27.4. Zo zmluvy o prevode vlastníctva, uzavretej dňa 05.05.2014, medzi predávajúcim B. P., R. Q.
a kupujúcim YPSYLON, s.r.o., Bobot 176, IČO: 45 715 076, vyplýva že predávajúca predala kupujúcemu
nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX postavaný na parc. č. 1894/4 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 87 m2, parc. č. 1894/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc. č. 1894/4
zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2 a parc. č. 1895/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere

70 m2.

27.5. Z rozhodnutia Obce Ivanka pri Nitre zo dňa 20.07.2002 č. SP 372/2022-003/UH vyplýva, že bolo
dané dodatočné povolenie dokončenia stavby, a to garáže na pozemku parc. č. 1895/5, č. 1895/6, č.
1895/2 v kat. úz. H. I. D.. U parcely č. 1895/2 je uvedený súhlas vlastníkov.

27.5.1. Z rozhodnutia vyplýva, že sa doručuje rozhodnutie účastníkom konania, a to A. G., A. A. a B. A..

28. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, Žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28.1. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že majú na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že ich právne postavenie by bolo bez tohto určenia
ohrozené alebo neisté, pričom ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej

nehnuteľnosti žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len
také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností
(NS SR, sp. zn. 1Cdo/56/2003). Nakoľko súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom
navykonaniezmenyvzápisevkatastrinehnuteľností,ježalobaourčenievlastníckehoprávaspôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami.

29. Podľa § 135a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení novely vykonanej zákonom č. 131/1981 Zb. účinnej
od 01.04.1983, Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý
má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne,
pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a

ods. 2).

30. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

31. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

32. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

33. Z ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za držiteľa sa považuje osoba, ktorá
fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako

vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Zákon výslovne upravuje oprávnenú držbu (§
130 OZ) i držbu neoprávnenú (§ 131 OZ). Právo držby môže patriť aj osobe odlišnej od vlastníka (§ 130
OZ), ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla.34. V zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 OZ oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie
právaspätésvôľounakladaťsnimiakososvojimi,vdobrejviere,žedržiteľoviveci,alebovykonávateľovi
práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti: a) faktické ovládanie veci alebo

vykonávanie práva; b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správať
sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila; c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva
patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný, alebo nedobromyseľný,
treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia
samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako

vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno u nej usudzovať len z okolností, v ktorých
sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo
vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu
rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu
dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul i keď

neplatný, napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany
podľa § 130 ods. 2 OZ bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno
usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia
veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie – psychický stav. V prípade
pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá – platí vyvrátiteľná právna domnienka –

že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné
bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

35. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982
Zb. t.j. do 01.04.1983 neupravoval. Až uvedená novela OZ v ustanoveniach § 132a, § 135a novo
upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby
pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984.

36. Ustanovenie § 134 nadväzuje na právnu úpravu držby (§129 a nasl.). Vydržanie je osobitný
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných
predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená (§ 130 ods.
1 OZ), c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá u nehnuteľností

je desaťročná. Ustanovenie § 134 OZ ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po
celý čas plynutia vydržacej doby, teda spôsobilý predmet, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba
a vydržacia doba. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne,
tzn. ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu..

37. Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018 za ústavne súladný výklad § 134 OZ
označuje taký, ktorý podporuje zákonnú intenzitu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej
držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Dôraz sa teda pri inštitúte vydržania kladie predovšetkým na
dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom, čo zdôraznil Ústavný súd v citovanom

náleze, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť
objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar

ako bezplatné plnenie.

37.1. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/12/2010 najvyšší súd vyslovil názor podľa ktorého posúdenie, či držiteľ
v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samého
účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom

na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať
aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu)
vzniku vlastníctva.37.2. V rozhodnutiach napríklad sp. zn. 4Cdo/287/2006, sp. zn. 5Cdo/234/2009 najvyšší súd uviedol,
že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako

vec (držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Na uvedené rozhodnutie nadväzovali
ďalšie rozhodnutia, ako je napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/91/2021 zo dňa
25.05.2022.

37.3. Vo veci súd ďalej poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky

vo Veľkom senáte občianskoprávneho kolégia, rozsudok zo dňa 13.05.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024,
kde sa Veľký senát priklonil k súdnym rozhodnutiam uvádzaných v tomto rozsudku v bodoch 12.3.
až 12.3.3., vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods.
1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa, resp.
oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel vydržania, ktorým je uvedenie do
súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú

dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Na
historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v minulosti (podľa slovenského, resp.
uhorského práva, pozn.) právny titul nebol podmienkou držby. Nedostatok právneho titulu (napr. ústna
kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť

držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom ústavného súdu (bod 12.3.2.) pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú

sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

38. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H. I.
D., zapísanej na LV č. XXX ako parcely registra CKN č. 1895/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
69 m2 vedenej na uvedenom LV vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia si odvodzujú svoje vlastnícke

právo na základe toho, že dňa 11.01.1974 na základe kúpnej zmluvy nadobudli parcely registra EKN
č. 84 a č. 85/1, pričom v čase kúpy, teda v roku 1974, spolu s uvedenými parcelami bola oplotená aj
sporná parcela, pričom žalobcovia mali za to, že kúpili aj túto. Predmetnú parcelu užívali nerušene po
dobu vydržaciu viac ako 10 rokov, a to až do roku 2023. Po túto dobu boli dobromyseľní, že im vlastnícky
patrí, postavili na nej najskôr drevenú garáž s jamou s tým, že po odstránení garáže namiesto jamy

sa nachádza žumpa a cez parcelu vedie elektrické vedenie. V roku 2004 vykonali rekonštrukciu plotu,
avšak na tom istom mieste s pôvodným oplotením.

38.1. Podľa žalovaného žalobcovia si v skutočnosti spornú parcelu privlastnili, teda si privlastnili niečo,
čo im nikdy nepatrilo. Podľa nich sporná parcela nebola od začiatku oplotená a žalobcovia si ju svojvoľne

oplotilineskôr, atakprivlastnili.Bolopredovšetkýmpovinnosťoužalobcovsipreveriťprávnystavaoplotiť
si pozemky, ktoré reálne nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Takže podľa žalovaného žalobcovia
museli mať vedomosť, že sporná parcela im nepatrí a nemohli byť tak dobromyseľní. Predmetnú parcelu
nadobudol žalovaný v roku 2014 najskôr spolu s vtedajšou priateľkou a neskôr táto mu previedla svoj
podiel na základe darovacej zmluvy v roku 2023.

39. Z dokazovania je nesporné, že žalobcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej 11.01.1974
vlastníctvo k parceliam č. 84 a č. 85/1, ktoré zakúpili spolu s domom č. 89 a č. 157, pôvodne zapísané
na LV č. XXX. Žalovaný dňa 30.06.2014 spolu s K. M. uzatvorili zmluvu s predávajúcim YPSYLON, s.r.o.
o prevode vlastníctva, t.j. rodinného domu súp. č. XXX, parcely CKN č. 1894/4, č. 1894/3 a č. 1895/2,

teda predmetnej parcele. Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.06.2023 K. M. previedla
svoj spoluvlastnícky podiel v 1-ici na žalovaného, ktorý je v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník
uvedených nehnuteľností, a teda i predmetnej parcely č. 1895/2 o výmere 69 m2 zapísanej na LV č.
XXX. Predávajúca spoločnosť YPSYLON, s.r.o. nadobudla vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam,
ktoré boli odpredané žalovanému a jeho priateľke na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej

dňa 05.05.2014 s predávajúcou B. P.. Z predloženej mapy pritom vyplýva, že sporná parcela č. 1895/2
sa nachádza medzi parcelami č. 85/1 a č. 84 na jednej strane vlastnícky patriace žalobcom a z druhej
strany parc. č. 1895/3 vlastnícky patriace G., ako to vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.08.2002
(bod 27.1. odôvodnenia rozsudku).40. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná.
Žalobcovia začali užívať predmetnú parcelu č. 1895/2 na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa

11.01.1974, keď ako vo veci uviedli táto parcela bola oplotená spolu s parcelami, ktoré kúpnou zmluvou
nadobúdali, t.j. parcelami č. 84 a č. 85/1 a tvorila jeden celok. Preto bolo potrebné posúdiť, či boli
žalobcovia so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú vlastníkmi tejto parcely, teda že
boli jej oprávnenými držiteľmi.

40.1. Podľa súdu tvrdenia žalobcov o ich presvedčení, že nadobudli súčasne aj túto predmetnú parcelu
bolo podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že boli v dobrej viere, že im táto patrí.
Ako vyplýva z výpovede žalobkyne v 2/rade túto parcelu po uzatvorení kúpnej zmluvy začali aj užívať,
bolapostavenánanejdrevenágarážspolusmontážnoujamou,ktorázasahovaladopredmetnejparcely,
pričom poukázala na to, že keď chceli stavať susedia G. garáž, ktorá zasahovala do predmetnej parcely,
tak prišli k ním, ako k vlastníkom, za účelom podpísania súhlasu s ich výstavbou v susedstve. Tiež z jej

výpovede vyplýva, že pokiaľ bolo urobené nové oplotenie bolo to v línií pôvodného plotu. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či predchádzajúci vlastník spornej parcely ich nekontaktoval uviedla,
že nikdy, až žalovaný. Zhodne z výpovede žalobcu vyplýva, že keď kupovali nehnuteľnosti bol tam plot,
drôtené pletivo a týmto to bolo ohradené. Tiež uviedol, že postavil tam garáž s montážnou jamou, čo
bolo v roku 1975. Tiež potvrdil, že keď zať prerábal plot, postavil ho na tom istom mieste.

40.2. Tvrdenia žalobcov boli preukázané aj svedeckými výpoveďami, keď svedok K. K., manžel dcéry
žalobcov, uviedol že on staval nový plot, podľa ktorého bol oddelený pozemok, a to tak, že vybral
staré stĺpy a nové postavil rovnako v líniách starého oplotenia. Šírka pozemku nebola posunutá. Podľa
svedka boli v tom, že predmetný pozemok je vysporiadaný. Svedok ďalej uviedol v súvislosti s garážou

a montážnou jamou, že teraz sa tam nachádza poklop žumpy, keď stred montážnej jamy sa nachádza
tam, kde sa nachádza žumpa. Podľa svedkyne A. K., dcéry žalobcov, pokiaľ si pamätá plot sa tam
nachádzal a tiež tam rástol orgován a stála tam garáž. Plot bol na mieste, kde je teraz nový, pričom sa
to užívalo v takom tvare, v akom to je. Z výpovede svedka A. M. vyplýva, že na pozemku sa nachádzala
drevená brána, pletivo, bola tam garáž s montážnou jamou, pričom šírka pozemku bola taká istá ako je

teraz. Tvrdenia žalobcov potvrdzuje i svedkyňa A. G., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že býva priamo
v susedstve pozemku žalobcov, ich múr je priľahlý k jej domu. Situáciu poznala už v minulosti, pričom
tam žije 18 rokov. Pozemok bol v rovnakej šírke ako sa užíva teraz žalobcami. Pamätá si, že tam rástol
agát. Zhodne svedkyňa N. O. uviedla, že si pamätá, že tam bola drevená garáž, za ktorou boli agáče,
slivky, nachádzalo sa tam obyčajné pletivo a na jeho miesto postavili murivo. Keď to stavali tak vyklčovali

agáče. Rovnako svedkyňa K. K. si pamätala, že sa tam nachádzala drevená ohrada, tiež tam bola garáž
a na rohu bol strom agát. Potom agát vypílili. Podľa svedkyne B. J., keď boli deti, tak ich otec s matkou
kúpili starý dom, v ktorom v súčasnosti býva žalovaný. Mali starý domček a obrovskú veľkú záhradu,
ktorá siahala potiaľ ako sú Haluškoví a za G. bol obrovský orgován, ktorý vlastne oddeľoval pozemok
žalobcov. Nikdy so žalobcami nemali žiadne problémy, tiež uviedla, že od začiatku ako si pamätá, aj

v súčasnosti, rovnako predmetný pozemok žalobcovia užívajú. Potvrdila, že ako sa nachádzal orgován,
nachádzal sa tam aj plot, dodala, že si pamätá, že v plote mali diery a pozerali na pozemok žalobcov.
Z jej výpovede tiež vyplýva, že jej otec rozdelil parcelu a zadnú časť, ako bývajú G., dal ako stavebný
pozemok a G. predal. S. G. bývajú teraz v susedstve so žalobcami. Svedkyňa ďalej uviedla, že od
začiatku ako si pamätá, aj v súčasnosti rovnako užívajú predmetný pozemok žalobcovia. Vie, ako vyzerá

v súčasnosti pozemok žalobcov. Myslí si, že je to tak ako to aj bolo, tak to mali od malička, tak to je aj
teraz. Z jej výpovede tiež vyplýva, že na parcele č. 1895/2 bol plot s orgovánom a garáž, ktorá patrila
žalobcom. Pamätá si, že v plote mali diery a pozerali na pozemok žalobcov.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dobromyseľnosť žalobcov trvala od roku

1974 minimálne do roku 2014, pokiaľ by súd vychádzal z tvrdení žalovaného a svedkyne K. M., že
keď v roku 2014 nadobudli vlastníctvo k predmetnej parcele kontaktoval žalovaný žalobcov ohľadne
sprístupnenia parcely. Pričom až v roku 2023 žalovaný podal žalobu na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 36C/73/2023, ktorou sa domáha odstránenia oplotenia z prednej časti pozemku od prístupovej cesty.
Takže po celú dobu žalobcovia predmetnú parcelu nerušene užívali. Za podstatné však súd považuje tú

skutočnosť, že k vydržaniu došlo uplynutím desaťročnej vydržacej doby, teda už v roku 1984.

42. Pri posudzovaní oprávnenosti držby spornej parcely súd vychádzal z ustanovenia § 129 ods. 1 a
§ 130 ods. 1 OZ. Podľa súdu žalobcovia pri posudzovaní dobromyseľnosti, ani pri bežnej opatrnosti,nemohli mať pochybnosti po celú vydržaciu dobu o tom, že im parcela patrí. Žalobcovia žili v dobrej viere,
že sú vlastníkmi predmetnej parcely a z uvedených okolností je teda zrejmé, že došlo k zákonnému
vydržaniu parcely, ktorú po celú dobu užívali ako vlastníci, ktorá tvorila súčasť parciel nadobudnutých

vyššie uvedenou kúpnou zmluvou, s ktorými bola oplotená. Skutočnosť, že boli považovaní za vlastníkov
tejto parcely potvrdzuje aj to, že rozhodnutie obce Ivanka pri Nitre zo dňa 20.07.2022 (bod 27.5.
odôvodnenia rozsudku), ktorým bolo dané dodatočné povolenie dokončenia stavby, a to garáže na
pozemku č. 1895/5, č. 1895/6 a č. 1895/2 bolo doručované aj žalobcom v 1/ a v 2/ rade ako účastníkom
konania. Z vyššie uvedeného je tak nesporné, že žalobcovia po celú zákonom požadovanú vydržaciu

dobu užívali nehnuteľnosť nerušene v dobrej viere, že im táto parcela patrí. Z dokazovania mal súd za to,
že žalobcovia, ako držitelia parcely, boli objektívne presvedčení o tom, že poctivým spôsobom nadobudli
túto parcelu a splnili tak zákonné podmienky vyžadované právnou úpravou platnou a účinnou v čase
začatia držby a že parcelu nadobudli v súlade s dobrými mravmi. V konaní pritom nebolo preukázané
tvrdenie žalovaného, že by si jeho právni predchodcovia uplatnili svoje vlastnícke právo. Z výpovede
svedkyneB.J.právevyplývaskutočnosť,žejejrodičiabolivlastníkmipredmetnejnehnuteľnosti,kuktorej

vlastnili obrovskú záhradu, ktorá siahala až k G., pričom nikdy so žalobcami nemali žiadne problémy.
Tiež uviedla, že jej otec rozdelil tú zadnú časť ako bývajú G. a týmto ju predal. Z dokazovania bolo
preukázané, že právny predchodca žalovaných, spoločnosť YPSYLON, s.r.o., nadobudla okrem iných
predmetnú parcelu č. 1895/2 na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretú dňa 05.05.2014 a krátko
na to dňa 30.06.2014 uzatvorila spoločnosť YPSYLON, s.r.o. kúpnu zmluvu so žalovaným a K. M.. Táto

skutočnosť však nepotvrdzuje tvrdenie žalovaného, že by došlo právnymi predchodcami k uplatneniu
ich vlastníckeho práva a nepotvrdzuje to ani čestné prehlásenie A. F. J., ktorý v ňom vyhlasuje, že pri
prevode vlastníckeho práva na žalovaného nebol nikým a ničím obmedzený a že nehnuteľnosť nemala
žiadne právne vady a jej užívacie právo nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. Z tohto tvrdenia však
vôbec nevyplýva, že by došlo k narušeniu dobrej viery žalobcov, že im predmetná parcela patrí, a to

najmenej po dobu počas desaťročnej vydržacej doby.

43. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcov v 1/ a v 2/rade vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vzhľadom na úspech žalobcov v 1/ a v 2/rade, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške, ktoré trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a z odmeny

právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).