Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35Csp/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369441
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124369441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o. so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., o zaplatenie 4.169,88 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresného súdu Banská Bystrica dňa a postúpenou Mestskému súdu
Košice dňa 26.08.2024 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.169,88 Eur s príslušenstvom,

titulom nesplatenia poskytnutej pôžičky. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že:
2.1. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 21.03.2024 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832
37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve

postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
2.2. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 03.09.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“),
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“).
Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor,
že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497
až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2.3. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s § 53 ods. 9 OZ
upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy,
na základe čoho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 30.10.2023, pričom vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa právneho názoru žalobcu k uplatneniu práva podľa § 565
OZvspojenís§53ods.9OZdošloprenesplneniesplátkysplatnejdňa15.07.2023,pričomžalobcanieje
povinný (správne) právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo, pretože úlohou veriteľa
je len sledovanie splnenia podmienok vyžadovaných zákonom a ak tieto sú splnené, úkon je platnýbez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu
tohto práva. Ak by aj veriteľ „určil“ za nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo podľa jeho názoru uplatnil
inú splátku, než tú, ktorá podľa právneho posúdenia súdu zosplatnenie vyvolala, nespôsobovalo by

to neplatnosť tohto právneho úkonu a ani dôvod na nevyhovenie žalobe. Súd nie je viazaný právnym
názorom žalobcu.
2.4. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 28.054,44 Eur, ktoré úhrady
žalovanej boli započítané na istinu v sume 15.838,12 Eur, na zmluvný úrok v sume 10.859,09 Eur, na
úrok z omeškania v sume 64,91 Eur a na poplatky v sume 1..292,32 Eur.

2.5. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške
4.610,10 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.161,88 Eur, z riadneho úroku vo výške 351,01
Eur, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 48,45 Eur, z úroku z omeškania po
zosplatnení vo výške 70,76 Eur a poplatkov vo výške 8,00 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadnu úhradu.
2.6. Žalovaná suma predstavuje sumu 4.640,10 Eur, ktorú si žalobca uplatňuje v nasledovnej štruktúre:
istina vo výške 4.161,88 Eur, riadny úrok vo výške 351,01 Eur, poplatky vo výške 8,00 Eur, zmluvný úrok
do zosplatnenia vo výške 48,45 Eur a úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 70,76 Eur. Zvyšnú
časť pohľadávky si žalobca neuplatňuje.

2.7. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 22.03.2024, t. j. dňom nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.09.2024 vo veci pod sp. zn. 29Up/477/2024 platobný
rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor (č.l. 152), v ktorom uviedla, že:

3.1. Predchodca žalobcu si pred uzatvorením zmluvy nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a to
konať s odbornou starostlivosťou pri preverovaní bonity žalovanej, pretože vychádzal len z údajov
poskytnutých žalovanou ohľadne jej príjmov a výdavkov (bez ich dokladovania napr. výplatnými
páskami), osobného statusu bývania a pod., bez toho aby sám iniciatívne z dostupných zdrojov
získal informácie, ktoré by mu pomohli získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovanej. Žalobca

nepredložil žiaden údaj z príslušnej evidencie, ktorý by umožnil predchodcovi žalobcu posudzovať
schopnosť žalovanej splácať úver. Údaj o výške príjmu len formálne preklopil do zmluvy bez preukázania
relevantnými dôkazmi a túto výšku príjmov a finančných záväzkov si neoveril nahliadnutím do žiadnej
databázy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani k okolnosti preverovania si pravidelných výdavkov
žalovanej predchodcom žalobcu. Nie je zrejmé, ako tento vo formulári Výpočet primárnej návratnosti

(kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) dospel k sume „životných potrieb“ 198,- Eur.
3.2. Týmto postupom predchodca žalobcu hrubo porušil svoje povinnosti pri posudzovaní schopnosti
žalovanej splácať úver, ktorý skutkový stav je v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ dôvodom na to, aby súd
považoval poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Nesplnením povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ
sú naplnené podmienky hmotnoprávnej fikcie podľa § 101 ods. 2 ZoSÚ prvá veta, a to že predchodcovi

žalobcu nevzniklo oprávnenie požadovať jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru od žalovanej
a v nadväznosti na to neboli splnené ani podmienky na platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktorú
predchodca žalobu postúpil v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a z tohto dôvodu je zmluva
o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, čím u žalobca absentuje aktívna
vecná legitimácia.

3.3. Predchodca žalobcu riadne neupozornil žalovanú na možnosť uplatnenia si práva na zosplatnenie
úveru, nakoľko nedoložil relevantný dôkaz z poštovej prepravy, ktorým by preukázal doručenie výzvy
žalovanej. Odpis z podacieho hárku nemožno za takýto doklad považovať, pretože nepreukazuje
doručenie zásielky do dispozičnej sféry žalovanej a to doručenkou preukazujúcou prevzatie písomnosti
žalovanou resp. vrátenie písomnosti alebo neprevzatie v odbernej lehote, čím neuniesol dôkazné

bremeno ohľadne splnenia si obligatórnej zákonnej povinnosti predchodcu žalobcu, že žalovaná mala
objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle právneho predchodcu žalobcu úver predčasne
zosplatniť.
3.4. Právny predchodca žalobu taktiež vo výzve nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre omeškanie
s ktorou bol právny predchodca žalobcu oprávnený zosplatniť celý dlh. Neuvedenie konkrétnej splátky

spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu pre jeho neurčitosť, pretože
vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť,
ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia a mať tak reálnu možnosť
odvrátenia tohto hroziaceho následku.3.5. V čase zosplatnenia dlhu ku dňu 30.10.2023 žalovaná nebola v omeškaní viac ako 3 mesiace so
žiadnou zo zmluvných splátok, keďže dňa 11.10.2023 a 26.10.2023 uskutočnila v prospech účtu veriteľa
platby vo výške 288,- Eur a 100,- Eur, ktoré sa započítali na úhradu v tom čase najstaršej splátky v

omeškaní a to splátky za mesiac júl 2023 splatnej dňa 15.07.2023 a preto postup predchodcu žalobu
nebol v súlade s § 565 OZ, dôsledkom čoho je predčasné vyhlásenie úveru je neplatné pre rozpor so
zákonom.

4. V replike zo dňa 31.10.2024 (č.l. 167) žalobca uviedol, že:

4.1. V zmysle § 7 ods. 1, 2, 15, 16 ZoSÚ je veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver
povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje a príjem spotrebiteľa a posúdiť túto schopnosť
s ohľadom na získané informácie. V konkrétnom prípade veriteľ takto postupoval, čo dokladá výstupom
z interných aplikácií postupcu. Overovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver prebieha vo väčšine
prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad
z úverového registra alebo zo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe

zobrazujú len interné aplikácie postupcu a preto nimi postupca disponuje len vo forme počítačového
kódu, ktoré však pretavil do priloženého „Výpočtu primárnej návratnosti“. Uvedený výstup obsahuje
všetky údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli
použité pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Banka výšku splátky k poskytovanému úveru zobrazuje
z ratingového nástroja, ktorý z dôvodu zaokrúhľovania pri niektorých prípadoch môže spôsobovať

odchýlky.
4.2. Existujúce záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra zo dňa 24.08.2015, pričom v tom
čase mala žalovaná existujúce úverové záväzky s mesačnou splátkou vo výške 545,- Eur. Poskytnutý
úver mal byť použitý na splatenie záväzkov žalovanej vo výške 18.701,29 Eur, a preto veriteľ pri výpočte
nepočítal s uvedenými úverovými záväzkami, nakoľko tieto mali poskytnutím nového úveru zaniknúť.

4.3. Čistý príjem vo výške 586,- Eur, ktorý žalovaná uviedla v žiadosti o úver, bol overený na základe
dopytu do sociálnej poisťovne. Z výpisov obratov žalovanej vyplýva, že priemerná výška kreditných
obratov od zamestnávateľa bola vo výške 585,69 Eur.
4.4. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné
minimum spotrebiteľa vo výške 198,09 Eur, nakoľko deklaroval stav slobodný/á, jedného člena

domácnosti a neuviedol žiadne vyživované dieťa. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci
mesačných nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma vo výške životného minima.
Poskytovatelia úverov ani v súčasnosti po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania
úverov, nie sú povinní žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za
telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko

žiadateľovi o úver by postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity.
Uplatňovanie paušálnych výdavkov vo výške životného minima preto v rámci overovania platobnej
kapacity spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet disponibilného zostatku príjmu
bol realizovaný nasledovne: 586 Eur (príjem) – 0,00 Eur (existujúce záväzky) – 198,09 Eur (paušálna
suma výdavkov) = 387,91 Eur a tento je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru.

4.5. Poskytovateľ úveru takto postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ZoSÚ a zobral
do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ust. ukladá vziať do úvahy. Žalobca zdôraznil, že v zmysle
§ 7 ods. 2 ZoSÚ je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uplatňovanie paušálnych výdavkov je realizované v súčasnosti
všetkými bankami na Slovensku, pričom takýto postup predpokladá aj Opatrenie, ktoré značne sprísnilo

poskytovanie úverov.
4.6. Zo znenia ustanovenia § 7 ods. 2 ZoSÚ je zrejmé, že v prípade, ak veriteľ nahliadol do úverového
registra, nedošlo k porušeniu jeho povinnosti posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver. Rovnako ak disponoval informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno konanie
veriteľa posúdiť ako „hrubé porušenie povinnosti“. Zákonodarca nestanovuje splnenie týchto dvoch

podmienok kumulatívne.
4.7. K platnosti zosplatnenia žalobca argumentoval, že ani po novelizácii ustanovení § 53 ods. 9
a 10 OZ nebude obligatórnou náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky resp. jej špecifikácia, ale
postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní.
4.8. K doručeniu výzvy žalovanej žalobca uviedol, že v zmysle predloženej vrátenej obálky a potvrdenia

zo stránky Slovenskej pošty bola táto listina doručená žalovanej dňa 05.10.2023, pričom doručením
výzvy začala plynúť 15 dňová lehota v zmysle § 53 ods. 9 OZ a uplynula dňa 20.10.2023.
4.9. Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, postupca podaním zo dňa 31.10.2023 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú zásielku v zmysle doručenky prevzala žalovaná dňa 27.11.2023.4.10. Výzva pred zosplatnením úveru a samotné Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemusia obligatórne
obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Táto
obsahová náležitosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Uvádzaním splátky, pre ktorú

došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona, ktorým je snaha
zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu a možnosť vyhnúť sa
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uhradením omeškaných splátok. Špecifikácia splátky, pre ktorú došlo
k zosplatneniu by bola nadbytočná, keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Sr jasne
vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky a teda veriteľ si nemôže

„vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje.
4.11. V konkrétnom prípade ak zosplatnenie bolo realizované dňa 30.10.2023, mohlo sa tak stať len pre
nezaplatenie splátky splatnej pred tromi mesiacmi, teda splátky zo dňa 15.08.2023.
4.12. K splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách výzvu zo dňa 20.12.2023 je taktiež
možné považovať za výzvu podľa cit. ustanovenia. Preto sa žalobca domnieva, že zo strany právneho
predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.

5. V duplike zo dňa 13.12.2024 (č.l. 190) žalovaná uviedla, že:
5.1. Žalobcom predložený jediný dôkaz – „Výpočet primárnej návratnosti úveru“ dostatočne
nepreukazuje dodržanie zákonnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní schopnosti
žalovanej splácať poskytovaný úver. Ide iba o sumarizáciu údajov, z ktorého dôkazu nevyplýva, ako boli

jednotlivé zisťovania uskutočňované a ako boli údaje preverované. Preto právny predchodca žalobcu
stratil s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ právo na jednorazové zosplatnenie spotrebiteľského úveru, čím
nemohla byť pohľadávka ako celok postúpená na žalobcu. K postúpeniu pohľadávky malo dôjsť zmluvou
zo dňa 21.03.2024, t.j. pred konečnou splatnosťou úveru (15.09.2024). V predmetnom prípade neboli
splnené podmienky vyplývajúce z § 17 písm. b) ZoSÚ, preto na žalobcu nemohli byť platne postúpené

práva vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, v dôsledku čoho žalovaná zotrvala na tvrení o absencii aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.
5.2. Len odkazom žalobcu na interné aplikácie postupcu, v rámci ktorých mala byť v automatickom
režime postupcu posudzovaná schopnosť žalovanej splácať úver, neuniesol žalobca dôkazné bremeno,
že postupca využil všetky dostupné možnosti na overenie schopnosti žalovanej splácať úver. Ako dôkaz

lustrácie v úverovom registri postupcom nemôže slúžiť skutočnosť, že v samotnej zmluve o úvere boli
uvedené iné peňažné záväzky žalovanej, ktoré mali zaniknúť úhradou z prostriedkov poskytovaného
úveru postupcom, nakoľko v zmluve boli uvedené len na podklade tvrdení žalovanej, ktorých špecifikáciu
poskytla sama žalovaná. Uvedené nedokazuje, či si postupca z vlastnej iniciatívy preveroval úverový
register žalovanej. Tvrdenie o overení príjmu žalovanej dopytom v sociálnej poisťovni žalobca nepodložil

žiadnym dôkazom. Všetky informácie v tzv. formulári boli zisťované len od žalovanej.
5.3. Žalovaná zotrvala na tvrdení o nesplnení zákonom stanovených predpokladov na mimoriadne
zosplatnenie úveru. Uvedenie „kódu“ na preukázanie doručenia listiny nepostačuje.
5.4. Ku dňu splátky splatnej 15.08.2023 táto nemohla byť a ani nebola 3 mesiace po splatnosti
k 30.10.2023, čiže v čase keď právny predchodca žalobcu realizoval tento jednostranný právny úkon

voči žalovanej. Opätovne žalovaná poukázala na jej platby dňa 11.10.2023 a 26.10.2023 započítané na
najstaršiu splátku v omeškaní a to splátku splatnú 15.07.2023.

Skutkový stav:
6. Súd vykonal dokazovanie preloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

6.1. Dňa 02.09.2015 žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s.
o poskytnutie úveru vo výške 14.500,- Eur, kde uviedla nasledovné údaje: rodinný stav: slobodný/á,
zamestnávateľ: Poľnohospodárska platobná agentúra, IČO: 30 794 323, pracovný pomer uzatvorený:
na dobu neurčitú, počet členov domácnosti: 1, príjmy zo závislej činnosti: 585,69 Eur (č.l. 91).
6.2. Z Výpočtu primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) zo dňa 02.09.2015

(č.l. 62) súd zistil, že banka vyplnila nasledovné údaje o dlžníkovi – žalovanej: Výška príjmu: 586,- Eur,
Forma overenia: závislá činnosť overená v SP s dátumom vykonania dopytu do SP dňa 02.09.2015,
Rodinný stav: slobodný, Počet členov domácnosti: 1, Životné potreby: 198,- Eur, Vyplácané záväzky:
545-, Eur, Dátum vykonania dopytu do ÚR: 24.08.2015, Výška splátky úveru: 293,- Eur, s Výsledkom:
Ukzovateľ schopnosti splácať splnený.

6.3. Právny predchodca žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaná uzavreli dňa
03.09.2015Zmluvuosplátkovomúvere(spotrebiteľskýúver)č.5076798154(č.l.82), vzmyslektorejbol
žalovanej Spotrebný úver na Čokoľvek vo výške 20.000,- Eur. Základné podmienky úveru v zmluve boli
dohodnuté nasledovne: výška úveru: 20.000,- Eur, výška splátky a splatnosť: 292,88 Eur mesačne 15.deňvkalendárnommesiaci,splatnosťprvejsplátky:15.10.2015,splatnosťúrokovapoplatkov:mesačne,
ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok: 108, konečná splatnosť: 15.09.2024
s tým, že v zmysle čl. II mal byť úver použitý na splatenie dvoch splátkových úverov v SLSP, a.s.

s aktuálnymi zostatkami vo výške 3.006,10 Eur a 11.351,19 Eur a dvoch splátkových v iných bankách
s aktuálnymi zostatkami vo výške 2.464,- Eur a 1.880,- Eur. Podľa čl. II ods. 7 Zmluvy bola banka v
prípade nesplácania úveru oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
6.4. Výzvou zo dňa 28.09.2023 (č.l.144) banka oznámila žalovanej, že ku dňu 28.09.2023 je v omeškaní
so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.252,31 Eur, ktorú žiadali od žalovanej uhradiť najneskôr do

15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v plnom rozsahu. Uvedená zásielka
bola podaná na poštovú prepravu dňa 01.10.2023 a doručená žalovanej dňa 05.10.2023 (č.l.145).
6.5. Oznámením zo dňa 31.10.2023 (č.l. 94) banka oznámila žalovanej, že nastal prípad porušenia
v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
SLSP, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky

banky o viac ako 3 mesiace, z ktorého dôvodu banka ku dňu 30.10.2023 vyhlásila mimoriadnu splatnosť
pohľadávky zo zmluvy.
6.6. Výzvou zo dňa 20.12.2023 (č.l.142) banka oznámila žalovanej, že nakoľko je pohľadávka banky
zo zmluvy splatná v celom rozsahu a žalovaná je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, výška
splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu sumu 4.454,37 Eur a vyzvala žalovanú na jej

zaplatenie s tým, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej
osobe. Uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 21.12.2023, uložená na pošte Budimír
s poznámkou adresát nezastihnutý, dňa 16.01.2023 neprevzatá v odbernej lehote – odoslaná späť
a vrátená dňa 19.01.2024 (č.l.143).
6.7. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a

žalobcom ako postupníkom dňa 21.03.2024 (č.l. 67) a z jej príloh súd zistil, že pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy
o splátkovom úvere vo výške 4.640,10 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 4.161,88 Eur, poplatkov vo
výške 8,- Eur, zmluvného úroku vo výške 351,01 Eur, úrokov z omeškania vo výške 119,21 Eur (č.l. 58).
6.8. Oznámením zo dňa 29.03.2024 (č.l. 63) banka oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky

vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 5076798154 na žalobcu.
6.9. Pokusom o zmier zo dňa 11.07.2024 (č. l. 64) právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu
sumy 5.180,80 Eur (pozn. sudcu: suma zahŕňa aj náklady právneho zastúpenia vo výške 419,38 Eur).
Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 15.07.2024 (č.l. 65).

Aplikované zákonné ustanovenia:
7. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
7.1. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7.2. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.
7.3. Podľa § 502 ods. 2 ObZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.
7.4. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
7.5. Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
7.6. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

7.7. Podľa § 365 veta prvá ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.7.8. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

7.9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
7.10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.11.Podľa§52ods.4Občianskehozákonníka,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
7.12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.
7.13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
7.14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7.15. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7.16. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

7.17. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.
7.18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
7.19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
7.20. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.
7.21. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

7.22. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §
4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie
o spotrebiteľovi.
7.23. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutiana údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
7.24. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase postúpenia pohľadávky, Práva vyplývajúce zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru.
7.25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
7.26. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7.27. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
7.28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

7.29. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7.30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Právna teória, jej aplikácia na prejednávaný spor a právne závery súdu:
8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky postúpenej mu Slovenskou
sporiteľnou, a.s. ako jeho právnym predchodcom zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej so žalovanou dňa
03.09.2015 postavený na tom skutkovom tvrdení, že pre porušenie platobnej disciplíny žalovanej bola
pri uvedenom úvere vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru po tom, čo právny predchodca žalobcu

žalovanú vyzval na zaplatenie omeškaných splátok (v súlade s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ).

9. Procesná obrana žalovanej je orientovaná do roviny námietok ohľadom: 1/ nedodržania povinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ právnym predchodcom žalobcu s následkom nemožnosti jednorazového
zosplatnenia úveru resp. že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ZoSÚ,

2/ čím zmluva o postúpení žalovanej pohľadávky je pre rozpor s ustanovením § 17 ZoSÚ a § 92 ods.
8 zákona o bankách neplatná v zmysle § 39 OZ, 3/ so záverom o absencii aktívnej vecnej legitimácie
žalobcuvkonaní,ďalejohľadom4/neplatnéhozosplatneniaúveruvýzvoupodľa§53ods.9OZzdôvodu
absencie špecifikácie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu ako aj 5/ z dôvodu nedoručenia výzvy do
dispozičnej sféry žalovanej, kedy žalovaná 6/ celkovo namieta nedodržanie kumulatívnych zákonných

podmienok pre zosplatnenie, pretože nebola v omeškaní viac ako tri mesiace so žiadnou zo splátok,
a ohľadom 7/ preplatenia úveru o sumu 8.054,44 Eur.10. Súd po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci zaujíma k jednotlivým tvrdeniam
a argumentácii obsiahnutých v procesnom útoku žalobcu a v procesnej obrane žalovanej nasledovné
stanovisko:

11. K otázke posudzovania schopnosti splácať úver jeho poskytovateľom súd poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-679/2018, z ktorého záverov vyplýva, že čl. 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66) sa majú vykladať v tom zmysle, že

vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosti preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v čl. 8 smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a
vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou,
že sankcie spĺňajú požiadavky podľa čl. 23.

12. Pri otázke skúmania úverovej bonity spotrebiteľa zákonodarca rozlišuje medzi nekonaním s

odbornou starostlivosťou v intenzite nedosahujúcej hrubé porušenie a nekonaním s odbornou
starostlivosťou, ktorá dosahuje intenzitu hrubého porušenia povinnosti. V závislosti od stupňa intenzity
porušenia tejto povinnosti následne zákonodarca spája odlišné právne následky. Pri porušení tejto
povinnosti nedosahujúcej intenzitu hrubého porušenia nastupuje nemožnosť zosplatniť spotrebiteľský
úver, avšak pri intenzite hrubého porušenia tejto povinnosti, ide o následok bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru.

13. K zosplatneniu poskytnutého úveru musia byť kumulatívne splnené podmienky: a) splnenie
povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. a b) omeškanie spotrebiteľa s úhradou splátky po dobu troch mesiacov vrátane

povinnosti veriteľa upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred samotným
zosplatnením úver.

14. Prvá podmienka súvisí s povinnosťou veriteľa ešte v rámci predzmluvného vzťahu posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti

musí brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1). Nesplnenie tejto povinnosti má totiž za následok nemožnosť
veriteľa požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 prvá veta).

15. Súdny dvor Európskej únie vo vyššie citovanom rozhodnutí č. C-679/2018 potvrdil, že

harmonizovaná únijná úprava v oblasti spotrebiteľských úverov ukladá vnútroštátnym súdom skúmať
z úradnej moci, či veriteľ pred uzavretím zmluvy riadne posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytovaný úver a ak súd zistí porušenia, je povinný vyvodiť z toho zákonom predvídané dôsledky
bez ďalšieho. Povinnosť veriteľa skúmať schopnosť dlžníka splácať dohodnutý úver je totiž v zákone
stanovená nie iba na ochranu zadlžujúceho sa spotrebiteľa, ale zároveň aj na ochranu dotknutého

veriteľa, lebo v jeho prospech je, aby spotrebiteľ bol skutočne schopný svoje záväzky splniť, a
tiež na ochranu všetkých ďalších (i potencionálnych) veriteľov dotknutého spotrebiteľa, u ktorých by
riadne splácanie ich pohľadávok daným spotrebiteľom v prípade jeho predĺženia mohlo byť ohrozené.
Schopnosť spotrebiteľa splácať dohodnutý úver je tak treba chápať ako situáciu, kedy v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom (domácom) rozpočte dostatok finančných

prostriedkov na to, aby mohol za normálneho behu vecí bez problémov a obmedzení splácať splátku
úveru v predpokladanej výške. Preto musí veriteľ okrem iného analyzovať spotrebiteľov rozpočet, a to
tak ohľadne jeho príjmov, tak ohľadne jeho výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver a informáciám o jeho konkrétnych príjmoch zo zamestnania či inej činnosti, nákladoch na bývanie,
dopravu, domácnosť, a o ďalších výdajoch spotrebiteľa, vrátane splátok iných úverov. Pri získavaní

relevantných informácií za účelom posúdenia úveru schopnosti spotrebiteľa má veriteľ vychádzať jednak
z informácií dodaných spotrebiteľom, jednak z informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov, pri
rešpektovaní spotrebiteľových práv na ochranu jeho osobných údajov tak, aby veriteľ bol schopný získať
objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Súčasťou odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru
pri plnení zhora uvedenej povinnosti je i taká obozretnosť, ktorá ho vedie k nespoliehaniu sa iba na údaje

tvrdené žiadateľom o úver, ale i k prevereniu (požiadavke na doloženie) týchto tvrdení.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná ako žiadateľka o spotrebiteľský úver vo svojej
žiadosti zo dňa 02.09.2015 uviedla rodinný stav, výšku žiadaného úveru, vzdelanie, zamestnávateľa,pracovné zaradenie, formu pracovného pomeru, dobu od kedy je zamestnaná, počet členov domácnosti,
formu a typ bývania a výšku príjmov zo závislej činnosti. Ako vplýva z Výpočtu primárnej návratnosti,
právny predchodca žalobcu údaj týkajúci sa výšky príjmu žalovanej overil v Sociálnej poisťovni a vykonal

aj dopyt do úverového registra. Avšak právny predchodca žalobcu si nijako nezisťoval ani neoveroval
výšku reálnych výdavkov žalovanej, ktorú ustálil len sumou životného minima, čím podľa názoru súdu si
riadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ konať s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver. Právny predchodca žalobcu teda
bonitu žalovanej skúmal kvalifikovaním istých údajov o rodinnom stave, zamestnaní, výške príjmov,

počtu členov domácnosti atď., ale jeho povinnosťou bolo proces zisťovania informácií zamerať aj
na výdavky žiadateľa o úver (na bývanie, dopravu, domácnosť atď.) a to nielen vo výške životného
minima, keďže spotrebiteľ môže mať aj iné výdavky nepokrývajúce len potreby životného minima,
čím porušenie povinnosti skúmať schopnosť splácania úveru žalovanej nedosahuje úroveň hrubého
porušenia povinnosti, na základe čoho boli naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods.
2 ZoSÚ v podobe zákonnej sankcie nemožnosti jednorazového zosplatnenia úveru.

17. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom,
kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa
rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať.

18. Pokiaľ právny predchodca žalobcu v dôsledku porušenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1
ZoSÚ nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka právneho predchodcu

žalobcu nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (15.09.2024),
potom ani postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu (banky) na žalobcu je podľa § 39
OZ absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 17 ods.
1 ZoSÚ. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností, čo znamená, že k zmene v osobe veriteľa nedošlo, a preto súd bol nútený

konštatovať, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

19. Už len táto okolnosť by postačovala na záver o nedôvodnosti žaloby, avšak súd sa zaoberal aj ďalšou
procesnej obranou žalovanej, ktorá neplatnosť zosplatnenia úveru dôvodila v prvom rade absenciou
špecifikácie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca

zdôrazňoval neexistenciu tejto podmienky v platnej právnej úprave.

20. V konaní nebolo sporné, že výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.09.2023 (č.l. 144) na
úhradu omeškanej splatnej a nezaplatenej sumy vo výške 1.252,31 Eur s upozornením na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade jej neuhradenia v stanovenej lehote, neobsahuje

špecifikáciu, ktorú splátku považuje veriteľ za tú omeškanú splátku, pre ktorú mieni úver zosplatniť.

21. Vyššie nastolenou právnou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn.
5Cdo/197/2022, 6Cdo/15/2023, 5Cdo/188/2023, 8Cdo/99/2024 a ďalších s citovanými závermi:
21.1. „Ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže

zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spôsobuje v
drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou
nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej Občianskeho zákonníka o možnosti použitia
práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí)

predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených
lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci
(nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia

spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich
zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou
(či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“21.2. „Právny úkon nekonkretizujúci splátku je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
21.3. „Pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“
21.4. „Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i
pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla

kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

22. Na základe vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe súd právne uzavrel, že z dôvodu absencie
špecifikácie splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu úveru vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, je

nutné na tento právny úkon právneho predchodcu žalobcu nahliadať ako na absolútne neplatný právny
úkon z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čím nedošlo k riadnemu a platnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, čo má za následok, že právny predchodca žalobcu postupoval na žalobcu
pohľadávku pred konečným termínom splatnosti, čo opätovne vedie už k vyššie uvedenému záveru
o neplatnosti zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky a tým pádom o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v konaní.

23. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za nutné sa vyjadrovať k otázke doručovania výzvy právnym
predchodcom žalobcu žalovanej a ani k otázke, či žalovaná úver tzv. preplatila ako aj k tomu, či žalovaná
viac ako tri mesiace s omeškaním splátky, pretože nie je zrejmé, o ktorú omeškanú splátku ide. Podľa

názoru súdu nejde o právnu otázku, ktorú by si mohol a mal súd vyriešiť sám v zmysle zásady „iura novit
curia“ (súd pozná právo), pretože by tým len dopĺňal právnym predchodcom žalobcu učinený právny
úkon.

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto žalobu vo výroku I. zamietol.

Trovy konania:
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal
voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku

29. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému

z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo
potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku.31. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len

s veľkými ťažkosťami.

32. Súd zvažoval aj aplikáciu ustanovenia § 257 CSP na rozhodovanie o trovách konania. Súd
však upriamuje pozornosť, že žalobca v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia
ustanovenia § 257 CSP, pričom v prípade právnickej osoby – nebankového subjektu ani nemožno

objektívne uvažovať o nepriaznivých majetkových pomerov Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného
zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).