Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205834
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124205834.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytomC.D.XXX,2/E.B.,C.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXX,obajaprávnezastúpeníJUDr.Anton
Kupšo,advokátsosídlomMoyzesova34,Čadca,protižalovaným:1/G.H.neznámy(nezistený)vlastník,
2/ B. H., neznámy (nezistený) vlastník, obaja žalovaní 1/ a 2/ zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom so sídlom Búdkova 36, Bratislava IČO: 17 335 345, 4/ A. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G.
XX, zastúpený splnomocneným zástupcom F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. D. XXXX, 5/ A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX, 6/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. D. XXXX, 7/ A. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX, 8/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Čadca, Podzávoz 1379, 9/ H. M.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XXXX, 10/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XXXX, 11/ N.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX, 12/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. P., F. D. XXX, 13/ L.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., L. XXXX, 14/ H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ až 14/ proti žalobcom právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 15.05.2024 proti pôvodne označeným žalovaným 1/ a 2/

a pôvodne označeným žalovaným 3/ I. H. ako neznámym vlastníkom (resp. nezisteným vlastníkom)
zastúpených Slovenským pozemkovým fondom domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva ku EKN parc. č. 116/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, ku EKN parc.
č. 116/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 87 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. C. ako aj ku EKN parc. č. 113/4 záhrada o výmere 207 m2 zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat. úz. C.. Pôvodne všetci žalovaní (1/ až 3/) sú neznámymi vlastníkmi a týchto v konaní
zastupuje Slovenský pozemkový fond ( SPF) a pri ich identifikácii vychádzali z údajov uvedených

na liste vlastníctva. Žalobca 1/ a 2/ sa týmto návrhom domáhajú toho, aby súd vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo k dotknutým pozemku tak, že ho prikáže do výlučného vlastníctva žalobcov a zaviaže
ich uhradiť žalovaným primeranú finančnú náhradu vo výške 10 eur/ m2 za príslušný podiel jednotlivých
spoluvlastníkov.

2. V priebehu konania súd zistil, že označený v návrhu pôvodne žalovaný 3/ I. H. ako neznámy
vlastník je osobou známou s právnymi nástupcami (nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX), ktorú

skutočnosť súd mal zistenú tak z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu zo dňa 16.07.2024 (čl.
44) ako i z obsahu dedičského spisu OS Čadca súdu sp. zn. 4D 287/86. Je potrebné uviesť, že fond
nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov t.j. s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, alebo
je známy a nie je známy jeho trvalý pobyt a dôkazy zistené v priebeh konania súdom svedčia o tejskutočnosti, že pôvodne označený žalovaný 3/ zomrel ešte pred podaním návrhu a má známych
právnych nástupcov. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv.
notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a

povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide navzájom i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie
takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred
takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania.
Vdanomprípadenieje možnépovažovaťpôvodneoznačenéhožalovaného3/zaneznámehovlastníka,

v žalobe takto označený za účastníka konania bol ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.

3. Žalobca 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 22.08.2024 (č.l. 52) podali návrh
na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na stane žalovaných a to právnych nástupcov po pôvodnom
žalovanom 3/ a to: A. I. H., A. H., F. H., A. K., L. H., H. M., M. M., N. M., G. G., L. Q. a H. M..

4. Súd uznesením č.k. 17C /44/2024-70 zo dňa 14.10.2024 výrokom I. konanie voči žalovanému v rade
3/ zastavil pre nedostatok jeho procesnej subjektivity pri aplikácii ustanovenia § 62 a § 161 ods. 2 CSP.
Pripustil vstup do konania na strane žalovaných v záhlaví tohto rozhodnutia označených subjektov
žalobca 4/ až 14/ pri aplikácii ustanovenia § 79 a 139 CSP. Zároveň pripustil zmenu žalobného návrhu.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2025 (ods. I. a II.) a dňa 25.06.2025 (ods. II a IV.)

5. Zástupca žalovaných 1/ a 2/ v priebehu konania podaním zo dňa 27.06.2024 (čl. 22) súhlasil so
zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti ako aj so spôsobom vyporiadania,
ktorý navrhujú žalobcovia a za primeranú náhradu vo výške 10 eur/ m2.

6. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ zotrval na skutkovej a právnej argumentácii a pridržiaval sa
písomného podania. Má zato, že sú všetky dôvody dané na to, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo
k dotknutej nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené v návrhu a keďže v konaní vystupujú aj neznámi
spoluvlastníci nemajú inú možnosť zrušiť ich spoluvlastníctva a za náhradu 10 eur/m2.

7. Žalovaní v rade 6/, 7/ a 14/ prítomní na pojednávaní (zároveň aj ako splnomocnení zástupcovia
žalovaného 4/ a žalovaného 13/) súhlasili s návrhom, pričom ako dedičia uviedli, že predmetná
nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi I. H. (pôvodne označený žalovaný
3/).

8. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. (D. XXX) súd zistil, že ku KNE parc.
113/4 záhrada o výmere 207 m2 je evidovaný vlastník žalobca 1/ a 2/ BSM v spoluvlastníckom podiele
5/24, žalovaný 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/2, žalovaný 2/ v spoluvlastníckom podiele 5/24, por. č. 4
H. I. v spoluvlastníckom podiele 1/12; ťarchy bez zápisu a k vlastníkovi por. č. 2 a 3 správa ku všetkým
nehnuteľnostiam- Slovenský pozemkový fond.

9. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. (D. XXX) súd zistil, že ku KNE parc.
116/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2 a KNE parc. 116/4 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 87 m2 je evidovaný vlastník: žalobca 1/ a 2/ BSM v spoluvlastníckom podiele 9/16, žalovaný
2/ v spoluvlastníckom podiele 5/16, por. č. 3 H. I. v spoluvlastníckom podiele 1/8; ťarchy bez zápisu

a k vlastníkovi por. č. správa ku všetkým nehnuteľnostiam - Slovenský pozemkový fond.

10. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§460 Občianskeho zákonníka). Nadobudnutie dedičstva
poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá mimo iné, že

dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského
konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní
nebol známy (nebol zistený). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa,
ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní.
Potom až na základe rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti

poručiteľa. Podľa uznesenia súdu potvrdenie dedičstva alebo vyporiadanie dedičov sa nadobúda
dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V čase od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva
alebo vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu, tu nemôže byť istota, s akým výsledkomkonanie o dedičstve skončí (najmä, kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané
dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi).

11. Riadne označenie všetkých účastníkov konania ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou
podmienkou podanej žaloby. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať,
že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca
tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie
vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok

sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

12. Rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142
Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Je tomu tak preto,
že účastníci tohto konania majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Zákon rozlišuje procesné
spoločenstvo samostatné § 76, nerozlučné spoločenstvo § 77 CSP a nútené spoločenstvo § 78 CSP.
Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore
účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

13. V danom prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva jedná sa o konanie, kedy
ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov
ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov
jednotlivých spoluvlastníkov. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že na LV č. XXXX

N. XXXX pre kat. úz. C. je ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti zapísaný žalobca 1/ a 2/ ako i
žalovaný 1/ a 2/, pričom okrem toho ďalším podielovým spoluvlastníkom je zapísaný pod por. č. 4 a 3
H. I. (v podiele 1/12 a 1/8), ktorý zomrel pred začatím tohto konania a v konaní nebolo preukázané,
že predmetné nehnuteľnosti (predmet zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva) boli
predmetom prejednania v konaní o dedičstve po ňom a že jeho dedičia (žalovaní 4/ až 14/) sú aktuálnymi

vlastníkmi príslušného spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosť, že podielový spoluvlastník zapísaný pod
por. č. 4 a 3 na LV č. XXXX N. XXXX zomrel XX.XX.XXXX pred začatím konania a ako dedičia poručiteľa
prichádzajú do úvahy žalovaný 4/ (syn poručiteľa) a žalovaní 5/ až 14/ (právni nástupcovia po synovi F.
H. a dcére N. M. ako deťoch poručiteľa) nebola sporná. Žalovaní 4/ až 14/ ako podieloví spoluvlastníci
na liste vlastníctva XXXX N. XXXX kat. územie C. zapísaní nie sú; skutočnosť, že podiel poručiteľa

zdedili by okrem zápisu na liste vlastníctva preukazovalo iba právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že
podiel poručiteľa (1/12 a 1/8) bol predmetom dedičského konania (resp. dodatočné konanie o dedičstve
- novoobjaveným majetkom).

14. Keďže doposiaľ nedošlo v konaní o dedičstve k vyporiadaniu ohľadom nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom tohto sporu (nebol podaný návrh ani na dodatočné prejednanie dedičstva novoobjaveným
majetkom) niet podkladov pre konštatovanie, že v návrhu žalobcami označení žalovaní 4/ až 14/
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností. Je tomu tak preto, že kým sa konanie
o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva po
poručiteľovi H. I. (nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX), zostáva otvorená otázka, či v návrhu označení

ako žalovaní 4/ až 14/ sa vôbec stanú podielovými spoluvlastníkmi. V konaní o dedičstve môže
totiž dôjsť napr. k takému vyporiadaniu, že uvedený podiel spornej nehnuteľnosti môže pripadnúť do
výlučného vlastníctva jedného z dedičov, prípadne bude dedičstvo odmietnuté. Vyporiadanie medzi
dedičmi má spätnú pôsobnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Avšak kým nie je
isté, že v dôsledku dedenia vzniklo podielové spoluvlastníctvo, súd návrh na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva považuje za predčasný a nemôže tomuto návrhu vyhovieť.

15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami 1/ a 2/ uvádzané dôvody na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na
základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia konkrétnej veci. V sporových konaniach, ktoré

možno začať iba na základe žaloby je žalovaným a žalobcom ten, koho žalobca v žalobe ako účastníka
konania označuje. Predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom a je potrebné
vyriešiť všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania. Preukázanie spoluvlastníckeho práva je totiž
podmienkou vecnej legitimácie (tak aktívnej ako i pasívnej), ktorú v konaní preukazuje žalobca. V tomtoprípade povaha veci nepripúšťa (jeden zo spoluvlastníkov zomrel pred začatím konania) splnenie
podmienky pre zrušenie a vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti.

16. Súd záverom konštatuje, že pred právoplatným ukončením dedičského konania súd nemôže
rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože ak je známy okruh dedičov, nie
je známe, kto spoluvlastnícky podiel nadobudne, či ho nadobudne celý, či na strane potencionálneho
dediča neprichádza do úvahy dedičská nespôsobilosť, či nedošlo k vydedeniu, či existujú závetní dedičia
alebo či nenastali iné právne skutočnosti majúce vplyv na dedenie po poručiteľovi I. H.. Z vyššie

uvedených dôvodov preto nemožno považovať za správny názor, že zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo účastníkov možno aj s prípadnými právnymi nástupcami poručiteľa bez toho, aby
spoluvlastníckeprávonebolopredmetomkonaniaodedičstve. Súdjetohonázoru,žetakýmtopostupom
by došlo k obchádzaniu zákonného postupu pri nadobúdaní dedičstva v rámci dedičského práva. Ak
nie je novoobjavený majetok prejednaný v dodatočnom konaní o dedičstve, nie je zrejmé, kto z dedičov
tento majetok nadobudne s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa, a teda nie je možné urobiť záver

o vecne legitimovanom dedičovi/ dedičoch v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

17. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalovaným 1/ až 14/, ktorí mali vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalobcom 1/ a 2/, pričom vznik trov konania na ich strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva a je
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak,
že nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 14/2018). Preto súd
žalovaným 1/ až 14/ proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).