Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100761
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci
žalobcu: MV BUILDING, s.r.o. so sídlom: Letná 45, 040 01 Košice, IČO: 46 095 497, právne zastúpený:
JUDr. Ladislav Mikloš, advokát so sídlom: Tyršovo nábrežie 7, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom: Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2024/3248 zo dňa 22.08.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2024/1045 zo dňa 21.02.2024 (v
poradí prvé prvostupňové rozhodnutie) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- eur podľa § 19 ods.
3 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce") za porušenie povinnosti stanovenej predpismi
uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce, zistené pri výkone inšpekcie práce,
uskutočnenej Inšpektorátom práce Košice v období od 30.06.2023 do 09.08.2023 u zamestnávateľa
MV BUILDING (ďalej len žalobca), stavenisko: „Komplexná obnova bytového domu na A. B. XX, XX
C. XX, D." a na Inšpektoráte práce Košice v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon o BOZP") v nadväznosti na § 9 a bod 1.2 prílohy č. 1 vyhlášky

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi
súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „vyhl. MPSVaR SR č. 147/2013 Z. z. o podrobnostiach na zaistenie BOZ
pri stavebných prácach"). Toto porušenie spočívalo v tom, že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v
súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne tým, že v

čase výkonu inšpekcie práce dňa 30.06.2023 na stavenisku: „Komplexná obnova bytového domu na A.
B. XX, XX C. XX, D.", nebolo toto stavenisko oplotené.2. Toto porušenie povinnosti zamestnávateľa je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č.
IKO-29-55-2.2/P-A22,24,25-23 zo dňa 09.08.2023 (ďalej len „protokol") ukončenom dodatkom č. 1 zo
dňa 11.10.2023 k protokolu č. IKO-29-55-2.2/P-A22,24,25-23 (ďalej len „dodatok č. 1 k protokolu"), v

časti Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, písm. b) Zistené nedostatky, bod 3. V dôsledku zistenia
porušenia vyššie uvedenej povinnosti žalobcu inšpektorát práce začal správne konanie vo veci uloženia
pokuty za závažné porušenie povinnosti. V dodatku č. 1 k protokolu je uvedené, že: „Dňa 30.6.2023 t.
j. v deň začiatku výkonu inšpekcie práce bola vyhotovená fotodokumentácia (SCREENSHOT - snímka
fotka s popisom: deň, dátum a hodina vyhotovenia) za prítomnosti E. F. G., ktorý sa nachádzal na stavbe

a pri prejednaní protokolu predložená štatutárnemu zástupcovi spoločnosti H. E. I.. (Stavenisko nebolo
oplotené, takže bezpečnostné značenie nemohlo byť na nejestvujúcom oplotení viď fotodokumentácia a
porušenie b) ods. 3 protokolu. Dňa 30.6.2023 pri výkone inšpekcie práce stavenisko nebolo oplotené viď
fotodokumentácia a prítomnosť občana s dieťaťom tesnej blízkosti vykonávaných stavebných prác zo
závesných lávok..." Žalobca túto fotodokumentáciu namietal. A považoval protokol za nezrozumiteľný
a nepreskúmateľný. Inšpektorát práce Košice následne rozhodnutím č. 271/23/S zo dňa 21.02.2024

uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 1.000,- eur za porušenie povinnosti spočívajúce v tom, že
žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na
všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci tým, že v čase výkonu inšpekcie práce dňa 30.06.2023 nebolo toto stavenisko oplotené.

3. Proti rozhodnutiu inšpektorátu práce Košice podal žalobca dňa 07.03.2024 odvolanie, o ktorom
rozhodol Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán rozhodnutím č. k. O-70/2024 zo dňa 03.05.2024
tak, že zrušil rozhodnutie inšpektorátu práce č. 271/23/S zo dňa 21.02.2024 a vec mu vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že samotnú
absenciu oplotenia na kontrolovanom stavenisku odvolací orgán nespochybňuje. Odvolací orgán sa

však vzhliadol zásadnú vadu v napadnutom rozhodnutí č. 271/23/S zo dňa 21.02.2024 v tom, že
prvostupňový orgán uložil pokutu účastníkovi konania podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) prvého
boduzákonaoinšpekciipráce,pričomvyššiepopísanúabsenciuoplotenianakontrolovanomstavenisku
z hľadiska právnej kvalifikácie subsumoval prvostupňový orgán bez presvedčivého zdôvodnenia pod
závažnéporušeniepovinnostistanovenejpredpismiuvedenýmiv§2ods.1písm.a)treťombodezákona

o inšpekcii práce v zmysle § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce - tzn. pod nezabezpečenie
ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
prácialebonezabezpečeniefungovaniatohtoochrannéhozariadeniaalebobezpečnostnéhozariadenia.
V úzkej nadväznosti na túto podstatnú okolnosť potom odvolací orgán ani odôvodnenie výšky pokuty
prvostupňovým orgánom v rozhodnutí č. 271/23/S zo dňa 21.02.2024 nepovažoval za dostatočne

relevantné, a to aj v kontexte so znením ust. § 19 ods. 2 písm. b) prvého bodu zákona o inšpekcii
práce v spojitosti so spodnou hranicou sadzby a vytknutou požiadavkou vysporiadania sa s charakterom
správneho deliktu (fakultatívne či obligatórne postihnuteľný), resp. aj potrebou prihliadnuť na skutočný
počet nedostatkov zistených inšpekciou práce u žalobcu.

4. Inšpektorát práce Košice na základe rozhodnutia žalovaného - Národného inšpektorátu práce
pokračoval správnom konaní a vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím IPKE/IPKE_PO IKO/
ROZ/2024/1045 zo dňa 20.06.2024 (v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie) a uložil žalobcovi pokutu
vo výške 1.000,- eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinnosti
stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii práce, zistené

pri výkone inšpekcie práce, uskutočnenej Inšpektorátom práce Košice v období od 30.06.2023 do
09.08.2023 u žalobcu, stavenisko: „Komplexná obnova bytového domu na A. B. XX, XX C. XX, D." a
na Inšpektoráte práce Košice v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP v nadväznosti na
§ 9 a bod 1.2 prílohy č. 1 vyhl. MPSVaR SR č. 147/2013 Z. z. o podrobnostiach na zaistenie BOZP
pri stavebných prácach. Toto porušenie spočívalo v tom, že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v
súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne tým, že v
čase výkonu inšpekcie práce dňa 30.06.2023 na stavenisku: „Komplexná obnova bytového domu na A.
B. XX, XX C. XX, D.", nebolo toto stavenisko oplotené.

5. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že oznámením zo dňa 07.06.2024
oznámil žalobcovi úpravu právnej kvalifikácie tak, že voči žalobcovi pokračuje v správnom konaní
č. 271/23/S, konkrétne za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1
písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii práce, a to § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. oBOZP v nadväznosti na § 9 a bod 1.2 prílohy č. 1 vyhl. MPSVaR SR č. 147/2013 Z. z.. Správny
súd k námietkam žalobcu uviedol, že dodatok k protokoluje v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona
o inšpekcii práce je súčasťou protokolu. Tzn. keďže je v prejednávanom prípade fotodokumentácia

uvedená v dodatku č. 1 k protokolu, je podkladom protokolu. Navyše aj žalobca priznal, že bol s
fotodokumentáciou staveniska zo dňa 30.06.2023 oboznámený ešte pred vydaním tohto rozhodnutia,
čo znamená, že jej použitie v správnom konaní je možné a žiaduce. Fotodokumentácia staveniska
zo dňa 30.06.2023 bola zaistená Inšpektorátom práce Košice, konkrétne vyhotovená inšpektorom
práce H. J. K. z jeho služobného mobilného telefónu - tzn. pracovným prostriedkom, ktorý inšpektorovi

práce pridelil Inšpektorát práce Košice, pričom prítomný pri vyhotovovaní tejto fotodokumentácie bol
aj ďalší inšpektor práce Inšpektorátu práce Košice - H. L. F. (ako je zaznamenané aj v popisnej
časti predmetnej fotodokumentácie). Jedná sa pritom o štandardnú fotodokumentáciu exteriérovej časti
obytnej budovy, slúžiacu k podpore preukázania nedostatkov spojených so staveniskom, ku ktorým
došlo zo strany zamestnávateľa (obdobnú fotodokumentáciu vyhotovuje inšpektorát práce bežne aj na
iných kontrolovaných stavbách). Dozor nad dodržiavaním právnych a ostatných predpisov na zaistenie

BOZP je súčasťou kompetencií inšpektorátu práce, nakoľko podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii
práce inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods.
1 tohto zákona, pričom podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 3. zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce
je (okrem iného) dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Na margo argumentácie žalobcu ohľadne zákonnosti vyhotovenia fotodokumentácie ďalej inšpektorát
práce zdôrazňuje, že podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o inšpekcii práce je inšpektor práce pri
výkone inšpekcie práce oprávnený používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie,
audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových
zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie

nezakazujú osobitné predpisy.

6. Ďalej prvostupňový správny orgán k námietke žalobcu uviedol, že podľa neho správny orgán
oznámením zo dňa 07.06.2024 absolútne nezmenil ani neupravil právnu kvalifikáciu skutku (napriek
tomu, že v tomto oznámení správny orgán uviedol, že ju upravuje), je neopodstatnená. Úprava právnej

kvalifikácie skutku spočíva totiž konkrétne v tom, že správny orgán prekvalifikoval predmetný skutok, a
to nedodržanie povinnosti stanovenej § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP v nadväznosti
na § 9 a bod 1.2 prílohy č. 1 vyhl. MPSVaR SR č. 147/2013 Z. z. o podrobnostiach na zaistenie
BOZ pri stavebných prácach, zo závažného porušenia povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v
§ 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce v zmysle § 19 ods. 3 písm. d) zákona

o inšpekcii práce - spadajúceho pod nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného
zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania
tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia (pôvodná právna kvalifikácia, ktorej by
následne zodpovedala uloženiu pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. b) prvého bodu zákona o inšpekcii
práce - obligatórne postihnuteľný delikt), na porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2

ods. 1 písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii práce - tzn. druhovo sa nejedná o porušenie povinnosti
uvedené zákonodarcom v §19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce ako závažné (upravená právna
kvalifikácia, ktorej následne zodpovedá uloženie pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii
práce - fakultatívne postihnuteľný delikt). Žalobca argumentoval tiež údajným dvojakým poučením v
spise ohľadne procesného ustanovenia, podľa ktorého sa má pokuta uložiť. Nakoľko správny orgán

v oznámení zo dňa 07.06.2024 žalobcovi oznámil (cit. na str. 2) „úpravu vyššie citovanej právnej
kvalifikácie a procesného ustanovenia, na základe ktorého bude ďalej pokračovať voči účastníkovi
konania v správnom konaní č. 271/23/S", s následným poučením o príslušnom § 19 ods. 1 písm. a)
zákona o inšpekcii, uvedená argumentácia žalobcu v žiadnom prípade neobstojí.

7. Žalobca podal odvolanie aj proti v poradí druhému prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom rozhodoval
Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. NIP/NOP_PO/BEZ/2024/3248 zo dňa 22.08.2024 (ďalej
len ako napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie). V odvolaní zo dňa 26.06.2024,
žalobca žiadal zrušenie napadnutého aktu s prihliadnutím na zásadu in dubio pro reo, keďže existujú
pochybnosti o zákonnosti zabezpečovania kľúčových dôkazov v danej veci. Žalobca predovšetkým

vytýkal inšpektorátu práce dodatočné dopisovanie údajov do vyhotovenej fotodokumentácie, ktoré
(dopisovanie) vzbudzuje pochybnosti o tom, či sa táto vzťahuje na prejednávanú vec, konkrétna či
bola zhotovená na mieste a v čase, ktorý je na nej uvedený. Rovnako žalobca namietal deklarovanú
prítomnosť E. F. G. pri tomto úkone inšpektora práce zo dňa 30.06.2023, tvrdiac, že predostretý záznamo prítomnosti osôb na kontrolovanom stavenisku, v ktorom je zachytený aj menovaný, ešte nedokazuje,
že p. G. bol prítomný aj pri vyhotovovaní dotknutej fotodokumentácie. Jej zabezpečenie rovnako nie
je spomenuté ani v samotnom protokole, preto ak správny orgán konštatuje, že pri oboznámení sa s

obsahom protokolu mal konateľ účastníka konania k dispozícii aj predmetný dôkaz, uvedené pokladá
účastník konania za nezrozumiteľné; fotodokumentáciu totiž doručil inšpektorát práce účastníkovi
konania až v rámci dodatku č. 1 k protokolu. Záverom žalobca rozporuje aj postup prvostupňového
orgánu pri zmene právnej kvalifikácie správneho deliktu, kedy sa aplikovaná nižšia zákonná sadzba
nepremietla aj do výšky pokuty, ktorá bola nanovo uložená.

8. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol, že má k dispozícii fotodokumentáciu, ktorá bola vyhotovená
inšpektorom práce H. K. za prítomnosti ďalšieho inšpektora práce H. F. na stavenisku na A. B. XX,
XX C. XX I. D.. Tieto informácie sú rukou vyznačené na tomto dôkaze spoločne s tlačenými údajmi
o tom, že snímky boli mobilným telefónom vyhotovené v piatok 30. júna 2023, 9:31, resp. 9:40 h.
Na týchto snímkach je zachytené stavenisko zjavne sa nachádzajúce v zastavanom území, ktoré

nie je oplotené tak, ako to požaduje vyššie zmieňovaný bod 1.2. prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013
Z. z. (pozn.: čo sa týka alternatívneho splnenia povinnosti, odvolací orgán poukazuje na stranu 3
napadnutého rozhodnutia, kde sa inšpektorát práce vysporiadal s tým, prečo sa v prejednávanom
prípade nejedná o líniovú stavbu a že žalobca nepreukázal ani výkon krátkodobých prác, odvolávajúc sa
na zdokumentovaný predpokladaný termín ukončenia stavby 30.06.2024 - viď čl. II dohody o spolupráci

zamestnávateľov zo dňa 14.02.2023). Zaoberajúc sa spochybňujúcou argumentáciou žalobcu vo vzťahu
k predmetnej fotodokumentácii sa odvolací orgán zaoberal úvahou o tom, že v správnom konaní je
potrebné hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Preto aj vpísané údaje o
vyhotovení fotodokumentácie menovanými inšpektormi práce nemôžu byť posudzované izolovane, len s
prihliadnutím na ďalšie podklady, konkrétne protokol v znení jeho dodatku a tiež Zoznam kontrolovaných

osôb, ktoré dokazujú, že dňa 30.06. 2023 v čase cca od 9:30 h inšpektori práca H. K. a H. F. vykonávali
inšpekciu práce na stavbe: Komplexná obnova bytového domu M. A. B. XX, XX C. XX, D., a to so
záverom o absencii oplotenia dotknutého staveniska tak, ako vyplýva z rozporovanej fotodokumentácie.
Žalobca poskytol fotodokumentáciu v snahe, aby táto vyvrátila zistenia inšpektorov práce a preukázala
ním deklarovanú skutočnosť, že stavenisko bolo v rozhodujúcom čase - v čase výkonu inšpekcie práce

dňa 30.06.2023 oplotené (podľa vyjadrenia žalobcu k protokolu, len z dôvodu dodávky stavebného
materiálu bola jedna časť oplotenia dočasne odstránená, aby sa materiál dostal k stavbe), tak v
tomto prípade sa jedná výsostne o účelovú obranu žalobcu, ktorá nemôže byť spôsobilá privodiť nim
zamýšľaný právny následok. Žalobca mal vedomosť o existencii a obsahu predmetnej fotodokumentácie
ešte pred začatím správneho konania, kedy mu bola táto zaslaná dňa 15.11.2023 s tým, že k nej zaujme

stanovisko (až) v prípadnom správnom konaní (viď Žiadosť o predloženie dôkazov zo dňa 26.10.2023).
Ak vychádzame z podaného odvolania žalobcu (strana 4, prvý odsek), podľa jeho slov mu správny
orgán doručil fotodokumentáciu dodatkom k protokolu, čo tiež evokuje skutočnosť, že závery Inšpekcie
práce neboli svojvoľné, ale nachádzali oporu v dôkazovom materiáli, ktorý inšpektor práce nemal nikdy
v úmysle akokoľvek utajovať.

9. K ďalšej námietke týkajúcej sa toho, či pri zabezpečovaní fotodokumentácie inšpektorom práce bol,
alebo nebol prítomný E. F. G. žalovaný uviedol, že nie je smerodajná pre posúdenie jej zákonnosti.
Ako správne podotkol prvostupňový orgán, realizácia oprávnenia inšpektora práce v zmysle § 12 ods.
1 písm. f) zákona o inšpekcii práce - používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie,

audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových
zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie
nezakazujú osobitnú predpisy, nie je podmienená prítomnosťou zástupcu kontrolovaného subjektu
pri tomto úkone, teda bez ohľadu na to, či p. G. bol s inšpektormi práce pri zhotovovaní snímok
alebo ten pri spísaní Zoznamu kontrolovaných osôb (tento doklad je menovaným, ako stavbyvedúcim,

vlastnoručne podpísaný), na legitímnosť samotnej fotodokumentácie to nemá žiaden vplyv. Rovnako
neobstojí ani snaha žalobcu o konštatáciu nezrozumiteľnosti a zmätočnosti vo vedenom správnom
konaní v dôsledku vykonanej zmeny, pretože to sa zhojili vydaním druhého rozhodnutia a žalobca mal
možnosť sa vyjadriť. Žalobca v podanom odvolaní argumentačne nepresvedčil Národný inšpektorát
práce o potrebe postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo, nevniesol do konania pochybnosti

ohľadne zákonnosti a upotrebiteľnosti kľúčových dôkazov, a preto sa žalovaný stotožnil s vyvodením
jeho zodpovednosti spôsobom, akým to učinil prvostupňový orgán.II.
Správna žaloba

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov podľa §
191 ods. 1 písm. d) SSP, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

11. Prvou žalobnou námietkou žalobcu bola nezákonnosť protokolu, keďže podľa názoru žalobcu
protokol neobsahoval poučenie o možnosti podať správnu žalobu.

12. Druhá žalobná námietka sa týkala nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti postupu správneho
orgánu a žalovaného, keďže po odvolaní žalobcu voči v poradí prvému prvostupňovému rozhodnutiu,

správny orgán pokračoval v správnom konaní za ten istý správny delikt a vydal druhé prvostupňové
rozhodnutie s tým, že výrok druhého prvostupňového rozhodnutia je identický s výrokom prvého
prvostupňového rozhodnutia. Žalobca už vo vyjadrení k pokračovaniu správneho konania namietal
oznámenie o pokračovaní správneho konania z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti,
keďže podľa žalobcu týmto oznámením absolútne nedošlo k zmene právnej kvalifikácie správneho

deliktu (ako uviedol správny orgán), ale iba k zmene poučenia o trestnej sadzbe, leda o dolnej a
hornej hranici možného trestu. Nakoľko prvostupňový správny orgán v oznámení zo dňa 11.06.2024
neuviedol, či ruší poučenie uvedené v oznámení o začatí správneho konania, existencia dvoch
oznámení nachádzajúcich sa v administratívnom spise (s rôznymi poučeniami o výške trestu) spôsobuje
podľa názoru žalobcu nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť konania správneho orgánu. Žalobca

namietal, vzhľadom ku skutočnosti, že prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným oznámením
nemenil ani neupravoval skutok po vecnej stránke, že trvá na svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí
správneho konania a na námietkach nim uvedených v odvolaní. Žalobca namieta nezrozumiteľnosť
tohto odôvodnenia z dôvodu, že inšpektorát práce uviedol, že prekvalifikoval predmetný skutok. Žalobca
namieta nezrozumiteľnosť konania žalovaného, keď mu bola druhým rozhodnutím uložená pokuta v

rovnakej výške, a to aj v prípade, že správny orgán zmenil skutok zo závažného na nezávažný, pričom
len zmenil kvalifikáciu rozhrania možnosti uloženia pokuty, keď najprv správny orgán poučil žalobcu o
rozsahu možnej pokuty od 1.000,- € do 200.000,- €, následne poučil žalobcu o rozsahu možnej pokuty
do 100.000,- €, pričom právna kvalifikácia skutku je v obidvoch oznámeniach a rozhodnutiach rovnaká.

13. V tretej žalobnej námietke žalobca namietal, žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu
v tom, že z tejto fotodokumentácie nie je zrejmé miesto a dátum jej vyhotovenia a žalovaný sa
uspokojuje s dopísaním údajov rukou k fotodokumentácii. Navyše, ani protokol ani dodatok k protokolu
neobsahujú informáciu, že by fotodokumentácia bola ich súčasťou, a tak nie je zrejmé, kedy bola
fotodokumentácia vyhotovená a kedy bola vlastne založená do administratívneho spisu žalobcu, aby

bolo možné konštatovať, že s administratívnym spisom nebolo manipulované tak, aby bol dosiahnutý
zámer žalovaného preukázať údajný správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Existuje teda
možnosť, že fotodokumentácia nebola vyhotovená v čase kontroly, resp. ani na mieste kontroly, teda
je na mieste značná pochybnosť o relevancii týchto podkladov pre napadnuté rozhodnutie inšpektorátu
práce a aj žalovaného. Z fotodokumentácie nie je vôbec zrejmé, že sa jedná o stavenisko na Šafárikovej

ulici, čo z pohľadu nezávislej osoby je nepreskúmateľné. Podľa § 3 ods. 5 a §. 32 ods. 1 SP je správny
orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a pri rozhodnutí musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. V danom prípade fotodokumentácia vyhotovená inšpektorátom nemôže slúžiť ako
zákonný dôkaz na preukázanie skutočnosti, že stavenisko žalobcu nebolo oplotené, a tým pádom nie je
možné považovať rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu za zákonné, ktoré nevychádzajú z dostatočne,

presne a úplne zisteného stavu veci.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2024 k prvej a druhej žalobnej námietke uviedol, že
protokol je len jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia, a preto prípadná úvaha o tom, že iba v
dôsledku chýbajúceho dátumu jeho vyhotovenia by sa mohol stať sankčný postih žalobcu za porušeniepovinnosti v ňom správne konštatované nezákonným, sa nám javí prinajmenšom ako nedôvodná. Čo sa
týka vytýkanej absencie poučenia v protokole, je zarážajúce, že právny zástupca na jednej strane (časť
B1 Nezákonnosť protokolu) deklaruje, že týmto protokolom „boli a sú priamo dotknuté práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu", pričom vzápätí (časť C Záver) uvádza, že „nezákonný
protokol, ako fiktívne rozhodnutie, nenapadol žalobca správnou žalobou z dôvodu, že tento protokol
nie je spôsobilý súdneho prieskumu z dôvodu, že povinnosti uložené v protokole sú len formálne a
nezasahujú do oprávnených práv a záujmov žalobcu chránených zákonom"; ak sa teda sám právny
zástupca nevie ustáliť v otázke závažnosti pochybenia inšpektora práce v tomto smere, poznajúc

zákonné možnosti ohľadne prieskumu protokolu, potom žalovaný je toho názoru, že chýbajúce poučenie
o možnosti podať žalobu voči protokolu, ktorým navyše ani nedošlo k zásahu do právneho postavenia
žalobcu ako zamestnávateľa, nemôže mať (samo osebe) očakávane za následok zrušenie inšpekčných
rozhodnutí ako nelegitímnych. Čo sa týka údajnej nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti oznámenia
inšpektorátu práce o pokračovaní správneho konania (týmto nedošlo k zmene právnej kvalifikácie
správneho deliktu, ale iba k zmene poučenia o trestnej sadzbe), žalovaný uviedol, že prvostupňový

orgán po vytknutí subsumovania zisteného porušenia povinnosti pod nesprávne procesnoprávne
ustanovenie pojednávajúce o správnych deliktoch bol povinný v súlade s § 59 ods. 3 správneho
poriadku toto pochybenie odstrániť, a to spôsobom, ktorý bude reflektovať zásadu úzkej súčinnosti
správneho orgánu s účastníkom konania, kam patrí aj právo účastníka konania vyjadriť sa pred vydaním
rozhodnutia.Žalovanýnesúhlasíanisnázoromprávnehozástupcu,žepokiaľdošlokúpraveprocesného

ustanovenia, na základe ktorého sa ukladá pokuta [a teda k čiastočnej úprave právnej kvalifikácie
správneho deliktu (pozn.: z hľadiska druhu deliktu)], malo automaticky dôjsť aj k zníženiu sankcie.
Zdôrazňujeme, že po skutkovej stránke sa sankcionované porušenie povinnosti nezmenilo - stále sa
jednalo o absenciu oplotenia.

15. K tretej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že v správnom konaní je potrebné hodnotiť každý dôkaz
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Preto aj inšpektormi práce zabezpečená fotodokumentácia
bola posudzovaná v korelácii s ďalšími podkladmi. Táto (fotodokumentácia) naozaj obsahuje len rukou
vyznačené informácie, že bola vyhotovená H. K. za prítomnosti ďalšieho inšpektora práce H. F. na
stavenisku na A. B. XX, XX C. XX I. D.. Ak však prihliadneme na vygenerované údaje na nej sa

nachádzajúce o tom, že snímky boli mobilným telefónom zhotovené v piatok, 30. júna 2023, 9:31,
resp. 9:40 h (v čase výkonu inšpekcie práce u žalobcu), v porovnaní aj so žalobcom predloženou
Fotodokumentáciou BD A. B. XX, XX, XX D. (ako súčasť jeho vyjadrenia k protokolu) dospejeme k
záveru, že predmetný dôkaz (fotodokumentácia zabezpečená inšpektorom práce) skutočne preukazuje
skutkový stav tak, ako bol inšpektormi práce konštatovaný v prerokovanom protokole. Vo vzťahu k

námietke týkajúcej sa jej nezákonnosti žalovaný ďalej poukázal na dikciu § 12 ods. 1 písm. f) zákona
o inšpekcii práce, podľa ktorého je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený používať
technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových
záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet
vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy.

16. V závere žalovaný skonštatoval, že žalobca v podanej žalobe nekoncipoval žiadne nové dôvody, s
ktorýmisažalovanýužraznevysporiadalvrámciodvolaciehokonania.Spoukazomnauvedenénavrhol,
aby správny súd správnu žalobu zamietol.

IV.
Replika

17. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.12.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2025. Žalobca

v replike uviedol rovnakú argumentáciu ako v podanej správnej žalobe.

V.
Duplika

18. Replika žalobcu bola doručená žalovanému dňa 22.01.2025. Žalovaný v duplike uviedol, že celé
spochybňovanie fotodokumentácie nie je namieste, rovnako ako výhrada voči žalovanému, že neskúmal
zákonnosť postupu inšpektorátu práce v tejto veci a zákonnosť podkladov pre rozhodnutie, najmä akžalovaný vo svojom rozhodnutí vytknuté vady protokolu a fotodokumentácie vysporiadal, neodignoroval
ich. To, že v rámci posúdenia veci sa žalovaný nepriklonil na stranu žalobcu, je výsledkom ním
realizovaného hodnotenia dôkazov a použitia správnej úvahy, so záverom, že odvolaním napadnutý akt

nepredstavuje nelegitímny zásah do právneho postavenia žalobcu.

19. Duplika žalovaného bola žalobcovi zaslaná na vedomie.

VI.
Konanie na správnom súde

20. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove

na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

21. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez

nariadeniapojednávania(vsúlades§107ods.2SSP),vyhlásildňa23.09.2025rozsudok,ktorýmžalobu
ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

VII.

Relevantná právna úprava

22. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý,
ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmyboliporušenéalebopriamodotknutérozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

25. Podľa § 2 zákona o inšpekcii práce

1. Inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a

skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane

predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho

práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom,8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie

záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

26. Inšpekcia práce sa vykonáva
a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach
fyzických osôb,
b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých
zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

27.Podľa§14ods.4písm.b)zákonaoinšpekciiprácevýkoninšpekcieprácejeukončenýprerokovaním
protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný dňom doručenia dodatku k protokolu podľa odseku 3
kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom.

28. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 eur, a ak v dôsledku

tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená.

29. Podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce závažné porušenie povinností vyplývajúcich
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo
bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie

fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia.

30. Na účely vyhlášky č. 147/2013 Z. z. sa bezpečnostným opatrením rozumie také opatrenie,
prostredníctvom ktorého sa pri stavebných prácach technickým spôsobom alebo organizačným
spôsobomzaisťujebezpečnývýkončinnostialebobezpečnáprevádzka.Vychádzajúczbodu1.2.prílohy

č. 1 cit. vyhlášky, ktorá (príloha č. 1) upravuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci na stavenisku, stavenisko v zastavanom území obce musí byť oplotené do výšky najmenej 1,8
m. Líniová stavba alebo stavenisko, na ktorom sa vykonávajú krátkodobé práce, v zastavanom území
obce sa ohradia dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m alebo sa zabezpečia iným vhodným
bezpečnostným opatrením.

31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

32. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.34. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

35. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

36. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

37. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

38. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

39. Podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

40. Podľa § 39 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné
vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.

Právny názor správneho súdu

43. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 1.000,- eur pre žalobcu za porušenie §
6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v nadväznosti

na § 9 a bod 1.2. Prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z.z.. U žalobcu bola v období od 30.06.2023 do
09.08.2023 vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie právnych a ostatných predpisov a zistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na staveniskách: pri výkone inšpektori práce zistili nedostatky
zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-29-55-2.2/P-A22,24,25-23.

44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánunamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

45. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa

s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

46. Správny súd reagujúc na prvú žalobnú námietku uvádza, že žalobca napáda Protokol o výsledku
inšpekcie práce č.: IKO-29-55-2.2/P-A22,24,25-23, IPKE/IPKE_BOZP-IKO/KON/ 2023/2809 č.ú. 23 106
z dôvodu absencie obsahových náležitosti, a to konkrétne absencie dátumu vyhotovenia a poučenia.

V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca mal vedomosť o tom kedy predmetný protokol
vznikol, keďže sám vo vyjadrení k protokolu (je súčasťou administratívneho spisu č.l. 5) uvádza, že
podáva vyjadrenie k protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-29-55-2.2/P-A22,24,25-23, IPKE/
IPKE_BOZP-IKO/KON/2023/2809č.ú.23106zodňa09.08.2024.Kabsenciipoučeniaomožnostipodať
správnu žalobu proti protokolu súd uvádza, s poukazom na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho

správneho súdu sp.zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorý judikoval, že protokol je vylúčený
zo súdneho prieskumu na základe § 7 ods. 1 písm. e) SSP, takže podanie správnej žaloby nie je
možné. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia správneho orgánu o správnom delikte, pričom
predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata
správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi zákonom č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci.
Musí vyhodnotiť protokol, t. j. odlíšiť v akej časti jeho obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach
zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom obsiahnuté výsledkom hodnotenia iných dôkazov,
prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie účastníkom navrhnuté dôkazy, resp.
ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z

vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú
a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť správneho orgánu nahradiť, a to ani v konaní
o preskúmaní zákonnosti protokolu. Vzhľadom na uvedené protokol nie je rozhodnutím samotným
a preto sa poučenie neuvádza, preto žalobcova námietka o absencii dátumu a taktiež chýbajúce
poučenie o preskúmateľnosti súdom, javia ako nedôvodné.

47. Druhou žalobnou námietkou žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť oznámenia
inšpektorátu práce o pokračovaní správneho konania, keďže zo strany správneho orgánu došlo
k prekvalifikovaniu správneho deliktu z obligatórne postihnuteľného v zmysle § 19 ods. 2 písm. b)
bod 1 na fakultatívne sankcionovateľný v súlade s § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii. V tejto

súvislosti správny súd uvádza, že v Oznámení o pokračovaní správneho konania 07.06.2024, kde sa
skutok prekvalifikoval nevzhliadol dôvod, ktorý by zakladal nezrozumiteľnosť alebo nepreskúmateľnosť,
keďže prekvalifikovanie skutku je bežným javom, ktorý môže vzniknúť vtedy, keď správny orgán
nesprávne zo začiatku „zakvalifikuje“ skutok a následne odstráni tento nedostatok. Následne sa
poskytne žalobcovi priestor vyjadriť sa k tejto situácii, čo v danej veci aj urobil vyjadrením sa k oznámeniu

o začatí správneho konania (je súčasťou administratívneho spisu č.l. 8). Vo vzťahu k uloženej sankcii
za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri existencii objektívnej
zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti vznikla prvostupňovému
správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorej výška
je v rozsahu od 1.000,- do 100.000,- eur. Inšpektorát práce pri stanovení výšky pokuty zohľadňoval

závažnosť zisteného porušenia povinností, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny
účel. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie za správny delikt, výška uloženej sankcie je výsledkom
správneho uváženia zo strany správneho orgánu a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia, a či podklady pre
takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesnými postupmi. Prvostupňový správny orgán uložil

sankciu na dolnej hranici uvedeného rozpätia, rešpektujúc všetky zákonné kritéria pre uloženie sankcie
vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uložením takejto pokuty bola naplnená
najmäjejpreventívno-výchovnáfunkciatak,abysažalobcavbudúcnostivyhýbalopakovaniuobdobných
nedostatkov. Uložená sankcia má zároveň aj represívnu funkciu, ktorej výšku správny súd zhodne sadministratívnymi orgánmi považuje za dostatočnú a primeranú vzhľadom k porušeným povinnostiam s
ohľadom na okolnosti prípadu. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené tak nevzhliadol dôvod, ktorý
by mal za následok nezrozumiteľnosť alebo nepreskúmateľnosť, či už Oznámenia, Protokolu, alebo

rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu.

48.Treťoužalobnounámietkounamietaldôkaznýprostriedok–fotodokumentáciuvykonanú inšpektormi
práce pri výkone kontroly. Súd po preskúmaní fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho
spisu má dostatočne za preukázané, že bola vyhotovená v súlade s právnymi predpismi a obsahuje

zákonom požadované náležitosti. Fotodokumentácia bola vyhotovená mobilným, služobným telefónom
inšpektora práce, pri inšpekcii práce boli dokázateľne prítomní dvaja inšpektori a okolnosť, že fotografie
boli dopísané rukou sa súdu javí ako logická, keďže do fotografie v telefóne sa nedajú dopisovať
údaje a preto po vytlačení predmetných fotografií došlo k dopísaniu textu. Súd je toho názoru, že
správne orgány vykonali všetko čo bolo potrebné pre to, aby prispeli k objasneniu skutkového stavu veci
a žalobná námietka ohľadne nezákonnosti je nedôvodná.

49. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v
postupe inšpektorátu práce, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti,
že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého
rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

50. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo

na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (ust. § 443 ods. 2 v spojení s ust. § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila

závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.