Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204335
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722204335.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpeného: ProAdvokat, s. r. o.,
so sídlom Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 864 313, proti žalovanej: D. E., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom F. A. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Dominikou Árvaiovou,

advokátkou, so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/61/2022-304 zo
dňa 08. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C. a žalovanej D. E., H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A.
XXX/X, XXX XX Zvolen (z ktorých každý je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1-ica k celku) k bytu
zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor pre k. ú. G. na LV č.
XXXX ako byt č. X na X. poschodí, vchod č. X v bytovom dome, I. A. J. G. so súp. č. XXX, postavený
na parcele C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2, spolu so spoluvlastníckym
podielomnaspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniachdomua napríslušenstveaspoluvlastníckym

podielom k pozemkom parcela C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2 a parcela
C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 227 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
6287/46399, a to predajom tejto nehnuteľnosti (výrok I.) s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi
strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, t. j. každému v 1/2-ici (výrok II); o trovách
konania rozhodol okresný súd tak, že „žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania“ (výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom
domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to k bytu zapísanému
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zvolen pre k. ú. G. na LV č. XXXX ako byt č. 6 na 1. poschodí,
vchod č. 2 v bytovom dome na ul. Moyzesova vo Zvolene so súpis. č. XXX, postavenom na C-KN
parcele č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2 spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom

k pozemkom C-KN parcela č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2 a C-KN parcela č.
XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 227 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6287/46399
a zároveň, aby prikázal uvedenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovaná
je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu
zodpovedajúcu 1-ici hodnoty predmetnej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom vyhotoveným
počas súdneho konania; zároveň sa žalobca domáhal voči žalovanej v plnom rozsahu náhrady trov

konania.1.2 Žalobca v žalobe uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
24.05.2018, sp. zn. 25D/103/2018, Dnot 31/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2018,
nadobudol dedičstvo po jeho zomrelom bratovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., C. XXX/

X, XXX XX C.. Predmetom dedičstva bol okrem iného vyššie špecifikovaný byt, zapísaný v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Zvolen na LV č. XXXX. V dôsledku uvedenej skutočnosti sa žalobca stal
podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu so spoluvlastníckym podielom 1/2 z celku rovnako ako
žalovaná, ktorá je tiež podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu so spoluvlastníckym podielom
1/2 z celku. Predmetný byt bol odo dňa nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalobcom

(24.05.2018) užívaný výhradne žalovanou, pričom žalobca nemal do predmetného bytu žiadny prístup
a nedisponoval ani kľúčom k nemu. Žalovaná predmetný byt užívala výhradne sama a ani predošlý
podielový spoluvlastník bytu (brat žalobcu a bývalý manžel žalovanej) tento byt od rozvodu manželstva
so žalovanou podľa žalobcu neužíval. V uvedenej súvislosti žalobca v žalobe uviedol, že súčasná
situácia je výsledkom dlhodobého a sústavného užívania predmetného bytu žalovanou, a to bez
akéhokoľvek právneho titulu k spoluvlastníckemu podielu žalobcu v rozsahu 1/2-ica z celku, či

predtým v rozsahu spoluvlastníckeho podielu brata žalobcu. Zdôraznil, že vo vzťahu k užívaniu jeho
spoluvlastníckeho podielu nie je medzi ním a žalovanou uzatvorená zmluva o náhrade za užívanie
spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovanou, ani iný obdobný právny úkon. Predmetný byt v žiadnom
rozsahu nevyužíva, nemá do nemu prístup, nedisponuje informáciami o nákladoch spojených s
užívaním predmetného bytu, pretože predmetný byt nikdy vecne neužíval. Nemá informácie o stave ani

o výške platieb do fondu opráv a údržby, ani o všetkých poplatkoch spojených s užívaním, či správou
predmetného bytu ako je elektrina, voda, plyn, či komunálny odpad. Všetky uvedené skutočnosti rieši
výhradne žalovaná, čo dotvára vecný skutkový stav, že žalovaná predmetný byt užíva v plnej miere a
bez akýchkoľvek obmedzení, akoby bola jeho jedinou a výlučnou vlastníčkou. Žalovaná vo vyjadrení
k žalobe okrem iného uviedla, že dňa 18. 10. 2018 osobne navštívila žalobcu, pričom v tento deň sa

dozvedela o úmrtí jej bývalého manžela A. B.. Od rozvodu s bývalým manželom, od januára 2007 až
do začiatku roku 2012 sa z predmetného bytu na ulici F. A. XXX/X vo Zvolene odsťahovala, a teda
ho neužívala z dôvodu agresívneho správania bývalého manžela. Až po podpísaní Zmluvy o postúpení
práv a finančnom vyrovnaní sa sumou 22.300 Eur, ktorú sumu A. B. od nej prevzal v hotovosti za
prítomnosti svedkov , sa do predmetného bytu vrátila v máji 2012. Z rodinných dôvodov sa musela

zpredmetnéhobytuvjanuári2019odsťahovaťkusvojejmamedoE.,atozdôvodujejzléhozdravotného
stavu mamy, ktorá potrebovala 24-hodinovú starostlivosť. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej
zaujal stanovisko k tvrdeniam žalovanej ohľadne Zmluvy o postúpení pohľadávok, vzniesol námietku
premlčania vo vzťahu k sume 22.300 Eur, pričom uviedol, že ak by žalovaná skutočne vyplatila jeho
právnemu predchodcovi uvedenú sumu a on by si nesplnil svoj záväzok voči žalovanej, tak by začala

plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

1.3 Dňa 25. 04. 2024 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovanej, v ktorom žalovaná navrhla,
aby súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť na účet SVB Zvolen do 25. 04. 2024 nedoplatok v sume
1.506,65 Eur a aby súd zaviazal žalobcu hradiť na účet SVB do fondu opráv za obdobie od 01.

01. 2024 platby zodpovedajúce veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu s úrokom vo výške 8 % za
každý omeškaný mesiac kalendárneho roka. Zároveň sa žalovaná domáhala, aby súd v rámci tzv.
širšieho vyporiadania zobral do úvahy, že na rekonštrukciu predmetného bytu vynaložila sumu 6 000 Eur
a odpočítal ju od hodnoty zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobcu k bytu. Na druhej strane
žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

v podaní zo dňa 31.07.2023 žiadal, aby súd pripustil zmenu („rozšírenie“) žaloby v zmysle ktorej
zmeny žaloby od žalovanej žiadal, aby mu uhradila sumu 17.690,- Eur, zohľadňujúcu 61 mesiacov
(od júna 2018 do júna 2023) neužívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcom s tým, že polovica
obvyklého nájomného bola žalobcom vyčíslená v sume 290,- Eur. Na pojednávaní konanom na
okresnom súde dňa 02.05.2024 okresný súd za prítomnosti oboch strán sporu nepripustil zmenu

žaloby navrhovanú žalobcom „z dôvodu charakteru konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva“ a uznesením č. k. 13C/61/2022-269 zo dňa 09.05.2024 vylúčil na samostatné konanie
vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie 1.506,65 Eur s prísl.. Zároveň na pojednávaní konanom dňa
02.05.2024 okresný súd vec predbežne právne posúdil a v rámci predbežného právneho posúdenia
žalovanej, ako aj žalobcovi oznámil, že pokiaľ ide o návrh žalovanej, aby súd pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva vzal do úvahy sumu 6.000,- Eur, ktorú žalovaná v zmysle jej tvrdenia
vynaložila na rekonštrukciu predmetného bytu a aby ju odpočítal od hodnoty spoluvlastníckeho
podielu žalobcu k predmetnému bytu, tak tento návrh žalovanej považuje za vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle, ktoré môže byť súčasťou konania o zrušenie a vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva, avšak nevyhnutnou podmienkou je riadne uplatnenie nároku na investície
návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami aké má takýto návrh mať. Zdôraznil, že
o takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, pričom je vylúčené vykonať

zohľadnenie tohto nároku v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho
podielového spoluvlastníka. Uvedené pojednávanie konané na okresnom súde dňa 02.05.2024 okresný
súd odročil na deň 24.06.2024 za účelom poskytnutia lehoty žalovanej na vyjadrenie k žalobe po
predbežnom právnom posúdení veci.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom
žalobcu, oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalovanej, prednesom žalovanej, ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Zvolen,
katastrálnym odborom pre k. ú. G., Zmluvou o postúpení práv, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z prednesu právneho zástupcu

žalobcu na prvom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 22.06.2023 okresný súd zistil, že
žalobca navrhol, aby súd zrušil jeho podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu so žalovanou a
aby predmetný byt prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovanú zaviaže na
povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu
zodpovedajúcu 1-ici hodnoty predmetnej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, vyhotoveným

počas konania. Z prednesu žalovanej na prvom pojednávaní konanom dňa 22.06.2023 okresný súd
zistil, že v celom rozsahu trvá na svojich písomným vyjadreniach. Žalovaná na pojednávaní uviedla,
že pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení práv zo dňa 14.02.2012, momentálne nedisponuje originálom tejto
zmluvy, ale pokúsi sa ho predložiť. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu žalovaná uviedla, že súhlasí s tým, aby súd zrušil a vyporiadal

ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu, a to tým spôsobom, že predmetný byt tak, ako
je špecifikovaný aj so spoločnými časťami, bude prikázaný do jej výlučného vlastníctva, avšak ona
nie je ochotná zaplatiť žalobcovi žiadnu sumu na vyrovnanie jeho podielu. Poukázala pritom na to,
že na základe Zmluvy o postúpení práv už zaplatila titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k bytu právnemu predchodcovi žalobcu (svojmu bývalému manželovi) sumu 22.000,- Eur, pričom

dohoda medzi ňou a jej bývalým manželom bola taká, že suma 22.000,- Eur zodpovedá hodnote jeho
spoluvlastníckeho podielu k bytu (v rozsahu 1/2-ica z celku), teda v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy
o postúpení práv vychádzali s bývalým manželom z toho, že hodnota predmetného bytu predstavuje
sumu 44.000,- Eur a čo sa týka pozemkov v záhradkárskej osade B. K., L. Môťová, vychádzali z toho,
že hodnota týchto pozemkov je 600,- Eur, a teda bývalého manžela vyplatila z celkovej hodnoty týchto

pozemkov polovičnou sumou vo výške 300,- Eur.

1.5 Uznesením č. k. 13C/61/2022-124 zo dňa 27.07.2023 okresný súd nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností
Ing. Petrom Puškárom. Úlohou znalca bolo posúdiť, či je možné reálne rozdelenie vyššie

špecifikovaného bytu a zároveň jeho úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu. Zo
záverov Znaleckého posudku č. 25/2024, vypracovaného znalcom Ing. Petrom Puškárom, okresný súd
zistil, že znalec na súdom položené otázky odpovedal tak, že predmetný 1-izbový byt s príslušenstvom
nie je možné reálne rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky s príslušenstvom tak, aby spĺňali
podmienky na trvalé bývanie. Na otázku č. 2 týkajúcu sa všeobecnej hodnoty predmetného bytu

znalec Ing. Peter Puškár uviedol, že hodnota predmetného bytu aj s príslušenstvom je 71.800,- Eur.
Žalovaná na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 24.06.2024 zopakovala, že má záujem
o prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu k predmetnému bytu do jej výlučného vlastníctva a
že si uvedomuje hodnotu tohto spoluvlastníckeho podielu, z ktorej je potrebné žalobcu vyplatiť. Na
otázku súdu týkajúcu sa jej schopnosti vyplatiť žalobcu, žalovaná uviedla, že je účastníčkou dedičského

konania, preto by mala mať nejaké finančné prostriedky na to, aby vyplatila žalobcu; v uvedenej
súvislosti žalovaná požiadala súd, aby jej poskytol lehotu 30 dní na to, aby preukázala súdu akým
spôsobom by v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prikázania bytu do jej
výlučného vlastníctva reálne vyplatila žalobcu. Pojednávanie konané na okresnom súde dňa 24.06.2024
okresný súd vzhľadom na žiadosť žalovanej odročil na deň 08.08.2024 za účelom zabezpečenia jej

právneho zastúpenia v predmetnej veci s tým, že žalovaná v lehote 30 dní predloží súdu dôkazy o tom,
že je dostatočne solventná na to, aby vyplatila žalobcu ako odstupujúceho podielového spoluvlastníka
predmetného bytu. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 08.08.2024 žalovaná uviedla, že
podľa jej názoru existujú na jej strane také výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré súduumožňujú v danom prípade aplikovať § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda ponechať predmetný
byt v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Zdôraznila, že podstatným dôvodom na aplikáciu
ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka je to, že nemá inú možnosť bývania, teda je existenčne

odkázanánabývanievspornejnehnuteľnosti,nadruhejstrane žalobcamábývaniezabezpečené„aako
vyplynulo z doterajšieho priebehu konania, jediným úmyslom žalobcu je prikázať jeho spoluvlastnícky
podiel, ktorý nadobudol dedením po bratovi do vlastníctva žalovanej s tým, že táto by mu vyplatila
za to finančnú náhradu“. Ďalšími dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, sú podľa žalovanej najmä
jej zdravotný stav, keď potrebuje vynaložiť nemalé finančné prostriedky na korekciu zraku a chrupu

a zároveň má zdravotné problémy vo forme psychických problémov, ktoré má v súvislosti s týmto
súdnym konaním a v súvislosti s ďalšími konaniami, ktoré síce prebiehajú pod inou spisovou značkou,
ale súvisia s predmetnou nehnuteľnosťou. V súvislosti s existenciou okolností hodných osobitného
zreteľa žalovaná poukázala ďalej na svoj vek 59 rokov a na nepriaznivú sociálnu situáciu. Je vdova,
ktorá nemá momentálne žiadny príjem, čiže jej finančná situácia je mimoriadne zlá a nedisponuje
potrebnými finančnými prostriedkami na výplatu žalobcu v prípade, keby jej bol byt prikázaný do

výlučného vlastníctva. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tretím zákonným spôsobom, t. j.
nariadením predaja predmetného bytu by jej tiež spôsobilo finančné ťažkosti, nakoľko výťažok z predaja
predmetného bytu by bol výrazne nižší, čím by sa jej situácia rovnako výrazne zhoršila v jej neprospech;
zdôraznila, že je staršia osoba, ktorá nemôže zostať bez strechy nad hlavou. Poukázala tiež na dĺžku
bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti a na osobné väzby na túto nehnuteľnosť, keďže v nej

býva od 17. 11. 1989, kedy mala 25 rokov. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes právnej
zástupkyne žalovanej uviedol, že návrh žalovanej na zamietnutie žaloby s poukazom na okolnosti hodné
osobitného zreteľa považuje za nedôvodný. Poukázal na to, že žalovaná svoje tvrdenia o existencii
okolností hodných osobitného zreteľa žiadnym spôsobom nepreukázala. Uviedol, že má vedomosť o
tom, že žalovaná bola alebo ešte stále je zamestnaná v SBS službe, preto má za to, že žalovaná má

príjem, má možnosť zabezpečiť si náhradné ubytovanie, pričom mala viac ako 3 roky vedomosť o tom,
že žalobca má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a mala viac ako 3 roky na to, aby túto
situáciu riešila, pričom návrh na prihliadnutie na okolnosti hodné osobitného zreteľa na 5. pojednávaní
po začatí konania považuje za hrubý rozpor so zásadou hospodárnosti konania, a preto s poukazom na
sudcovskú koncentráciu konania navrhol tento návrh žalovanej zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaná

má záujem udržiavať súčasný status quo vzhľadom na to, že ani len sčasti neuhrádza poplatky za
správu bytového domu a žalobcovi neuhrádza platby titulom náhrady za užívanie bytu v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, ktoré od nej žiadal hradiť v tomto konaní a aj mimo neho, preto má za to, že
žalovaná zneužíva vzniknutú situáciu.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia odcitoval ust. § 100 ods. 1, § 107
ods. 1 a 2, § 142 ods. 1, 2 a 3, § 132 ods. 1, § 149 a § 150 ods. 1 CSP a uviedol, že základným
inštitútom účelu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby si v primeraných
dobách (lehotách) uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Zdôraznil, že v konaní prioritne skúmal

dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalobcu ohľadne tvrdení žalovanej, že na základe
Zmluvy o postúpení práv zo dňa 14.02.2012 došlo k postúpeniu práv bývalého manžela žalovanej A. B.
na žalovanú ohľadne jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu a k pozemku v záhradkárskej
osade B. K., časť A. za čo mu žalovaná vyplatila celkom sumu 22.300,- Eur, pričom dospel k záveru,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa najneskôr dňa 18.10.2018 dozvedela o

tom, že jej bývalý manžel a spoluvlastník predmetného bytu A. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX, a teda
od nasledujúceho dňa najneskôr začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorá jej uplynula dňa 18.10.2020, pričom samotná žalovaná poukázala na predmetnú
Zmluvu o postúpení práv na jej osobu až v podaní doručenom Okresnému súdu Zvolen v tomto konaní
dňa 19.01.2023. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

uviedol, že „vzhľadom na to, že bola vznesená dôvodná námietka premlčania, nemohol na túto dohodu
o postúpení práv prihliadnuť, a teda z nej v ďalšom priebehu konania žiadnym spôsobom nevychádzal“.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že sa vysporiadal
aj s požiadavkou žalovanej, aby pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu zobral do úvahy sumu 6.000,- Eur, ktorú vynaložila
na rekonštrukciu predmetného bytu a odpočítal ju z hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobcu
k predmetnému bytu, pričom dospel k záveru, že nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa mohol
takýmto návrhom zaoberať je riadne uplatnenie tohto nároku návrhom alebo vzájomným návrhom sovšetkými náležitosťami riadneho návrhu. V uvedenej súvislosti dal okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa
21.11.2018, podľa ktorého: „Pokiaľ počas existencie podielového spoluvlastníctva niektorý z podielových

spoluvlastníkov vynaložil na spoločnú vec investície, má voči ostatným podielovým spoluvlastníkom
právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom
na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci podielový spoluvlastník môže
uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania
v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol týmto nárokom zaoberať je však

jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami vyžadovanými
zákonom. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom, je vylúčené vykonať jeho
zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel“. Vzhľadom na vyššie uvedené
a vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaná nežiadala o jej nároku na zohľadnenie sumy 6.000,- Eur,
ktorú podľa jej tvrdenia vynaložila na rekonštrukciu predmetného bytu rozhodnúť samostatným výrokom,
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že je vylúčené vykonať

zohľadnenie investícií žalovanej do rekonštrukcie predmetného bytu v rámci rozhodovania o náhrade za
spoluvlastnícky podiel žalobcu, preto sa z týchto dôvodov s uvedeným nárokom žalovanej nezaoberal
a v ďalšom konaní naň neprihliadol.

1.8 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,

že z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva
vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
podielový spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a o jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto
smere obsahuje § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu
na zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a vykonanie jeho vyporiadania je predmetom
konania vždy celá vec, patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov

podielových spoluvlastníkov k tejto veci. Súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov, teda
aj ten podielový spoluvlastník, ktorý má menšinový spoluvlastnícky podiel; výška spoluvlastníckeho
podielu teda nie je rozhodujúca. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia. Súd nie je pritom

síce viazaný návrhmi, ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“, „avšak tieto návrhy
nemôže nechať v konaní bez povšimnutia“. Súd nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec
za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento
podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia

súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť.
Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom
konaní vykoná jeho vyporiadanie. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej
uviedol, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Predpokladom použitia tohto

spôsobu zrušenia podielového spoluvlastníctva však je, že ide z technického hľadiska o deliteľnú vec a
že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci,
ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému
poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelené veci bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Ak ani jeden z podielových spoluvlastníkov nemá o predmetnú nehnuteľnosť záujem
prichádza do úvahy tretí zo zákonom vymedzených spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z predaja medzi podielových

spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

1.9 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v konaní nebola
jednoznačnýmspôsobompreukázanáexistenciaokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľa,abysúdnezrušila nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovanou predajom veci (predmetného
bytu) a rozdelením výťažku z predaja, „a to z toho dôvodu, že žalobca v konaní preukázal, že
minimálne od roku 2022 má snahu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanou, a teda že

žalovaná mala dostatok času, aby si nejakým spôsobom riešila svoju bytovú otázku, pričom v priebehu
konania tvrdila, že v prípade úspešného dedičského konania je schopná svoju bytovú otázku vyriešiť,
a to aj vyplatením žalobcu ako odstupujúceho podielového spoluvlastníka“. V súvislosti s prijatým
záverom poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na tú skutočnosť, že
aj keby z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej

k predmetnému bytu, tak v tom prípade by bolo povinnosťou žalovanej uhrádzať žalobcovi platby za
užívanie predmetného bytu v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom z konania pred súdom
prvej inštancie je zrejmé, že žalobca si tento nárok voči žalovanej mienil uplatňovať. Okresný súd
zdôraznil, že sa jedná o jednoizbový byt, ktorý má výmeru 62 m2, čo vyplýva z v konaní vypracovaného
znaleckého posudku, preto je podľa okresného súdu v možnostiach žalovanej, aby si po vyplatení
sumy zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu zaobstarala bývanie zodpovedajúce jej aktuálnym

finančným možnostiam. Vzhľadom na uvedené dospel okresný súd k záveru, že v danom prípade
nie sú naplnené jednoznačné dôvody hodné osobitného zreteľa , tak ako ich má na mysli zákonné
ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto na dôvody uvádzané žalovanou ako dôvody
hodné osobitného zreteľa neprihliadol a na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych
argumentov dospel k záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania

vzťahov medzi žalobcom a žalovanou ako podielových spoluvlastníkov predmetného bytu zodpovedá
zrušenie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja predmetného bytu a rozdelením výťažku
z predaja v 1-ici. Takto bude podľa okresného súdu garantované právo žalobcu, aby za svoj
spoluvlastnícky podiel dostal finančná náhradu a zároveň nebude nijako dotknuté ani právo žalovanej,
ktorá má v prípade, že po skončení dedičského konania bude disponovať dostatočnou sumou na

vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu (za stavu, že naďalej bude podľa okresného súdu
zachovaná možnosť žalovanej uzavrieť so žalobcom dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu) možnosť uzavrieť so žalobcom dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu s tým, že v prípade ak nebude možné so žalobcom
uzavrieť takúto dohodu bude mať žalovaná možnosť uchádzať sa o kúpu predmetného bytu pri

nariadení jeho predaja.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolala a v odvolaní uviedla, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva voči výroku I. a
výroku II. (t. j. v celom rozsahu) odvolanie, ktoré odôvodňuje odvolacími dôvodmi uplatnenými v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Poukázala na ods. 37 odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku a uviedla, že s názorom súdu prvej inštancie tam uvedeným nie je možné súhlasiť. Súdom
prvej inštancie zistený skutkový stav umožňoval podľa žalovanej záver o existencii dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody

hodnéosobitnéhozreteľaniesúv§142ods.2Občianskehozákonníkauvedenéanilendemonštratívne,
preto zákon poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi
sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú považované za dôvody hodné osobitného
zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
je vysoký vek žalovaného v spojení s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v

nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet podielového spoluvlastníctva prežil väčšinu svojho života a má k
nej citovú väzbu. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo 137/97 (R 100/1999), podľa ktorého dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší
a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti
prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna

situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť
bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť) ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o
vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že
vec má v úmysle predať). V prípade žalovanej je podľa žalovanej naplnených hneď niekoľko dôvodov
hodných osobitného zreteľa: zlý zdravotný stav s nepriaznivou finančnou situáciou, stav odkázanosti

žalovanej na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť bytové potreby inde,
osobné väzby na nehnuteľnosť. Podľa názoru žalovanej všetko vyššie uvedené bolo v priebehu súdneho
konania preukázané. Skutočnosť, že byt má väčšiu rozlohu, než je výmera súčasných 1-izbových bytov,
nemôže byť podľa žalovanej vyhodnotená na škodu žalovanej, ktorá sa v prípade realizácie predaja bytuocitne nielen v stave bytovej núdze, ale aj v stave psychického kolapsu, ktorý vzhľadom na svoj vek
nemusí zvládnuť. Rovnako nemôže byť na ujmu žalovanej dĺžka trvania záujmu žalobcu o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, nakoľko bol to práve žalobca, ktorý sa riešeniu veci

vyhýbal po tom, ako sa dozvedel, že žalovaná z bytu vyplatila už jeho zosnulého brata. Uviedla, že ak
mal súd prvej inštancie záujem na hospodárnom vyriešení veci, mal možnosť vec rozhodnúť skôr ako
na 5. pojednávaní, avšak ak súd prvej inštancie konanie odročil a žalovaná následne na pojednávaní
požiadala o aplikáciu § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže jej byť tento postup súdom prvej
inštancie vytýkaný, ani označovaný za nedôvodný. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovanej v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385
ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods.
1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov uplatnených žalovanou v odvolaní, podanom prostredníctvom jej právnej zástupkyne v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

5. Podľaust.§142ods.1Občianskehozákonníka,aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

6. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

7. Z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a z jeho odôvodnenia je
zrejmé, že súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetnému
bytu nariadením predaja tohto bytu a rozdelením výťažku z predaja medzi žalobcu a žalovanú
podľa ust. § 142 ods. 1, posledná veta Občianskeho zákonníka. Návrh žalobcu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva posudzoval súd prvej inštancie z hľadiska jednotlivých
spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vyplývajúcich z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorými je súd viazaný, pričom dospel k záveru, že „najrozumnejším a najspravodlivejším
spôsobom usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovanou ako podielovými spoluvlastníkmi je
zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu nariadením jeho predaja a rozdelením

výťažku z predaja, každému v 1-ici“. Takto bude podľa okresného súdu garantované právo žalobcu,
aby za svoj spoluvlastnícky podiel dostal finančnú náhradu a zároveň nebude nijako dotknuté
právo žalovanej uzavrieť so žalobcom dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
a v prípade, že uzavretie dohody nebude možné, nebude podľa okresného súdu nijako dotknuté právo
žalovanej uchádzať sa o kúpu predmetného bytu aj pri nariadení jeho predaja. Okresný súd odvolaním

napadnuté rozhodnutie založil na závere, že neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušil a nevyporiadal. Z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci rozhodovania
o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu,
viazanýzákonnýmzáväznýmporadímspôsobovvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva, postupoval

v súlade s týmto záväzným zákonným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
keďsaprioritnezaoberaltým,čijemožnéreálnerozdeleniepredmetnéhobytunadvesamostatnébytové
jednotky a za tým účelom nariadil uznesením č. k. 13C/61/2022-124 zo dňa 27. 07. 2023 znalecké
dokazovanie Ing. Petrom Puškárom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad
hodnoty nehnuteľností, ktorý v Znaleckom posudku č. 25/2024 zo dňa 16. 02. 2024 dal okrem odpovede

týkajúcej sa všeobecnej hodnoty predmetného bytu, odpoveď aj na ďalšiu súdom prvej inštancie
položenú otázku, a to či je predmetný byt reálne deliteľný tak, že predmetný byt reálne deliteľný nie
je. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal prikázaním veci jednému z podielových spoluvlastníkov
– konkrétne žalovanej, ktorej by v súvislosti s tým vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi akoodstupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi (v rovnakom rozsahu 1/2-ica) náhradu za spoluvlastnícky
podiel. Žalovaná s takýmto riešením zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázaním
bytu do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu žalobcovi ako odstupujúcemu podielovému

spoluvlastníkovi) pôvodne súhlasila; pri zisťovaní jej schopnosti splniť si túto povinnosť voči žalobcovi
súdom prvej inštancie uvádzala, že je účastníčkou dedičského konania, po skončení ktorého by mohla
byť schopná zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu, zároveň však poukazovala na to, že na základe
Zmluvy o postúpení práv zo dňa 14. 02. 2012 už právnemu predchodcovi žalobcu - svojmu bývalému
manželovi A. B. za jeho spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu zaplatila sumu 22 000 Eur

(celkom sumu 22.300,- Eur aj za spoluvlastnícky podiel k pozemku v záhradkárskej osade), s ktorou
argumentáciou žalovanej sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že vzhľadom k tomu, že z vecného
hľadiska nedošlo k nadobudnutiu účinnosti predmetnej Zmluvy o postúpení práv, žalovanej vznikol
nárok na vrátenie uvedenej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je však
vzhľadom na žalobcom dôvodne vznesenú námietku premlčania, už premlčaný. Po vysporiadní sa
s návrhom žalovanej, predneseným na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 08. 08.

2024, na aplikáciu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého „z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvom prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku“, súd prvej inštancie v konečnom dôsledku rozhodol tak, že nariadil
predaj veci – predmetného bytu, ktorý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prichádza do úvahy v tom prípade, keď žiadny z podielových spoluvlastníkov vec (v danom prípade

predmetný byt) nechce, čo rozhodne nie je tento prípad, pretože žalovaná má, tak ako to vyplynulo
z vykonaného dokazovania, záujem naďalej bývať v predmetnom byte, pričom s takým spôsobom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako rozhodol súd prvej inštancie vyslovila (okrem
námietok týkajúcich sa vysporiadania s okolnosťami hodnými osobitného zreteľa súdom prvej inštancie)
v odvolaní nesúhlas, keď v odvolaní výslovne uviedla, že „v prípade realizácie predaja bytu sa

ocitne nielen v stave bytovej núdze, ale aj psychického kolapsu, ktorý vzhľadom na svoj vek nemusí
zvládnuť“. Uvedené znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia – konkrétne z nesprávnej interpretácie ust. § 142 ods. 1, posledná veta Občianskeho
zákonníka, čo zakladá dôvodnosť uplatnenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP žalovanou. Rovnako tak je dôvodný aj odvolací dôvod uplatnený žalovanou v zmysle ust.

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade nie sú
splnené okolnosti hodné osobitného zreteľa je arbitrárny a predčasný – nepodložený skutkovými
zisteniami,riadneodôvodnenýmivodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudku. Vuvedenejsúvislosti
odvolací súd uvádza, že aj keď ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nešpecifikuje čo treba
rozumieť pod okolnosťami hodnými osobitného zreteľa a je vecou súdu, aby na základe výsledkov

vykonaného dokazovania sám vyvodil ich existenciu a závažnosť, tak to neznamená, že tejto otázke
nie je v konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva venovať potrebnú
pozornosť a že záver vo vzťahu k nej prijatý nie je potrebné dostatočným spôsob a presvedčivo
v odôvodnení rozsudku vysvetliť. Medzi okolnosti hodné osobitného zreteľa patrí v zmysle ustálenej
súdnej praxe (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 137/1997 zo dňa 25. februára 1998, publikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 100/1999) vo
všeobecnosti na strane podielového spoluvlastníka, ktorý nehnuteľnosť dotknutú návrhom na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva užíva jeho zdravotný stav, vek, sociálna situácia, osobné
väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej alebo materiálnej; rozhodne medzi ne nepatrí
výmera nehnuteľnosti – v danom prípade predmetného bytu, ani to, že žalobca sa už minimálne

od roku 2022 snaží o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu
(ktorá skutočnosť môže byť prípadne braná na zreteľ spolu s ďalšími okolnosťami pri rozhodovaní
o trovách konania, nie však vo vzťahu k aplikácii ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Závery
súdu prvej inštancie sú s vyššie citovanou judikatúrou najvyššieho súdu súladné len formálne. Súd
prvej inštancie neexistenciu okolností hodných osobitného zreteľa vyvodil len zo skutočnosti, že mu

žalovaná vo vzťahu ku svojmu tvrdeniu, že má zdravotné problémy a nepriaznivú finančnú situáciu
nepredložila žiadny listinný dôkaz. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku úplne absentuje
úvaha súdu prvej inštancie vo vzťahu k osobným väzbám žalovanej k predmetnému bytu, ktorý žalovaná
dlhodobo užíva, pričom žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu na základe
dedičského konania po poručiteľovi A. B., svojom bratovi a bývalom manželovi žalovanej. Vykonané

dokazovanie a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku nedáva vyčerpávajúcu odpoveď na
otázku, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd podielové spoluvlastníctvo nezruší
a nevyporiada. Okresný súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetnému bytu zrušil
predajom predmetného bytu a rozdelením výťažku z predaja, keď na základe vykonaného znaleckéhodokazovania uzavrel, že predmetný byt nie je reálne deliteľný a keď nezobral na zreteľ, že žalovaná má
v podstate o predmetný byt záujem, čomu v ďalšom priebehu konania nevenoval dostatočnú pozornosť
a potom čo žalovaná na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 08. 08. 2024 navrhla, aby súd

aplikoval ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka už neskúmal možnosť žalovanej vyplatiť žalobcu
ako odstupujúceho podielového spoluvlastníka v prípade prikázania predmetného bytu do výlučného
vlastníctva žalovanej.

8. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

tak ako je vyššie uvedené, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 390
ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie konštatujúc, že
v danom prípade neboli splnené podmienky na rozhodnutie v zmysle ust. § 142 ods. 1, posledná
veta Občianskeho zákonníka, t. j. na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením
predaja predmetného bytu a rozdelením výťažku z predaja medzi žalobcu a žalovanú, pretože
žalovaná, tak ako to vyplýva z obsahu spisu, má o predmetný byt záujem. V ďalšom konaní

bude súd prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačenom smere, t. j. doplní dokazovanie vo
vzťahu k prijatiu záveru o existencii/neexistencii okolností hodných osobitného zreteľa a vo vzťahu
ku schopnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu a
svoje rozhodnutie riadne odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. § 220 ods. 2 CSP, a to vo vzťahu ku
všetkým otázkam podstatným pre rozhodnutie (medzi ktoré otázka existencie či neexistencie okolností

hodných osobitného zreteľa a schopnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi primeranú náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel, v prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zruší a vyporiada podielové
spoluvlastníctvo k predmetnému bytu jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej, rozhodne
patrí); v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o trovách
konaniavzmysleust.§396ods.3CSPajotrováchtohtoodvolaciehokonania.Vrámciďalšiehokonania

upriami súd prvej inštancie pozornosť aj na možnosť skončenia konania súdnym zmierom v zmysle ust.
§ 148 ods. 1 a 2 CSP, podľa znenia ktorého: „Žalobca a žalovaný môžu uzatvoriť zmier. O uzavretie
zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi“.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.