Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8T/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011178
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124011178.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. októbra 2025 v Čadci takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., adresa na doručovanie
písomností F. XXX, XXX XX C.,

u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

ako otec maloletej G. B., nar. X.X.XXXX a maloletého D. B., nar. X.X.XXXX, voči ktorým má zákonnú
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 9.8.2021, právoplatného dňa 1.10.2021 a vykonateľného dňa 15.9.2021,
ktorým bol zaviazaný platiť výživné na maloletú G. B. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletého D. B.
vo výške 110,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. B., trvalé bydlisko E., D.
XXXX/XX,sitútosvojuvyživovaciupovinnosťriadneneplnívobdobíod1.9.2023doposiaľ,napriektomu,

žemáaktívnuživnosť,nebolvedenývevidenciiuchádzačovozamestnanieanepoberaldávkyvhmotnej
núdzi a príspevky, v dôsledku čoho dlhuje H. B. na výživnom na obidve deti za obdobie od 1.9.2023
do 27.10.2025 celkovú sumu vo výške 6.500,- Eur a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že
bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa 16.2.2022, právoplatným
dňa 29.3.2022, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) a c) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, trest
povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.7.2024 podala prokurátorka I. J. E. pod č. XXX XXX/XX/XXXX-XX obžalobu na obvineného A.
B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na

skutkovom základe obsiahnutom vo výroku rozsudku.

Dňa 16.8.2024 vydal súd trestný rozkaz č. k. XX/XX/XXXX-XXX, ktorým obvineného A. B. uznal za
vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obvinený v zákonnej lehote podal proti trestnému

rozkazu odpor. Súd postupoval podľa § 355 ods. 3 v spojení s § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku
a uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.10.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina
sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.7.2025, rozhodol o prijatí obžaloby. Zároveň vo veci nariadil hlavné
pojednávanie, na ktorom prednesením obžaloby došlo k zrušeniu trestného rozkazu priamo zo zákona.

Uvedenú trestnú vec súd prejednal na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo v dňoch 22. a 27.10.2025.
Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedkýň – poškodených
H. B. a G. B., a napokon boli oboznámené v súlade s § 269 Trestného poriadku aj listinné dôkazy.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav a prijal nasledovné právne závery.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, vyhlásil,
že je nevinný. Trestný rozkaz, ktorý bol voči nemu vydaný a je zapísaný v registri trestov, je nulitný.
Nevedel o obvinení ani o tom, že už bol odsúdený. Aj toto trestné konanie považuje za absurdné. Na
zaujatosť a nekompetentnosť sudcu poukázal už opakovane. Súd ho odsúdil bez akýchkoľvek dôkazov.
Sudca je nekompetentný a klamár, reči voči nemu ho urážajú. Aj senát v E. spochybnil jeho tvrdenia

voči tomuto sudcovi. Súdu predložil ako dôkaz kópiu oznámenia o uložení zásielky, ku ktorému uviedol,
že mu bolo znemožnené chybou doručovateľky a potom i vyšetrovateľky oboznámiť sa so spisom, kým
sa spis dostal na súd. Ďalej uviedol, že má knižku o základnej vojenskej službe, bol pod ministerstvom
obrany, nevie, prečo to v spise chýba, nie sú tam úplné údaje. Od roku 2010 je SZČO s určitými
prestávkami.14.2.2013sizaložilsvojuSRO-čku,vždyboljejjedinýkonateľ,alenikdynebolzamestnaný.

Na otázku prokurátorky, či platil od 1.9.2023 výživné, odpovedal, že vzhľadom na okolnosti nemohol
plniť rozhodnutie z dôvodu, že exmanželka ho okradla o byt, nemá kde bývať, jej ohováraním nemohol
vykonávať ani živnosť. To, že má teraz aktívnu živnosť neznamená, že má aj príjem. V roku 2007
bol nezákonne vyhodený z práce, do dneška nedostal adekvátne odškodnenie vinou justície, ale aj
policajtov, na bývalého zamestnávateľa podával aj trestné oznámenie. Doteraz nemohol zaplatiť nič,

od 1.9.2023 príjem nemal žiadny, ani čo sa týka SZČO. Nie je zamestnaný ani nebude. Brigádu mal
2 - 3 roky dozadu. V uvedenom období si hľadal prácu, napríklad na internete, doteraz neúspešne.
Nebol evidovaný na K., naposledy v roku 2010. Ako konateľ nemôže byť evidovaný na úrade práce,
bohužiaľ, zákony sú, aké sú. Zbaviť sa SRO-čky je ťažké aj kvôli svedkyni. Nevidí dôvod ani prerušiť,
ani zrušiť túto živnosť. Keď nemá žiadny príjem, tak nemá ani žiadne výdavky. Dlhodobo tancuje na

okraji bankrotu, aj vďaka konaniu exmanželky, štátu, exekútorov. Stravu si nezabezpečuje nijako, snaží
sa jesť čo najmenej. V tomto smere by sa nerád vyjadroval, lebo by si v budúcnosti mohol uškodiť.
Nemá kde bývať kvôli exmanželke a štátu. To, kde býva, je v spise. Fyzicky sa zdržiava v lese, v
drevenici v G. L. súp. č. XXX, bez vody a elektriny, patrí jeho rodičom. Podľa katastra nehnuteľností
nevlastní nič, vďaka exmanželke. Vlastní auto, rok výroby 1999, ktoré je momentálne pokazené, navyše

zablokované, lebo má aj 5 exekúcií. Okrem tohto auta nevlastní nič. Dlžia mu nezaplatené faktúry, a tak
ani on nemá z čoho platiť svoje dlhy. Nemá ani na ten bankrot. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Iným
spôsobom svoju vyživovaciu povinnosť od 1.9.2023 neplnil, nemá z čoho, jeho finančná situácia je,
bohužiaľ, biedna. Občas sa stretne so synom, napríklad minulý mesiac, cez prázdniny to bolo 3-krát –
4-krát, dcéru už dlhšie nevidel. Vie, že sa stretáva s jeho rodičmi. Zdravotné obmedzenia, ktoré by mu

bránili nájsť si nejakú prácu, nemá. Necíti sa úplne dobre, ale nevie, už dlho nebol na ošetrení. Lekára
nenavštívil,lebománedoplatkynazdravotnompoistení,niemalé,alenepotrebovalto.Návrhnazníženie
výživného nepodal, lebo je to zbytočné vzhľadom na to, ako sa sudcovia od roku 2007 k nemu chovajú.
S exmanželkou uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM, na ktorej je prečiarknutý dátum 2018, aby mohla
byť napísaná ona, ako fiktívna osoba, vlastníčkou nehnuteľnosti – bytu, ktorý spolu nadobudli v roku

2009. Táto nehnuteľnosť je teda nelegálne vysporiadaná. Túto dohodu vytvorila ona za účelom ochranymajetku pred exekútorom. Za veci, ktoré sú v tom byte, mu doteraz nezaplatila. Dohodu podpísal, ale je
neplatná. Na katastri nehnuteľností bol dlhodobý výpadok, od konca minulého roka je vlastníkom bytu
iná osoba. Sľúbila mu, že ho podľa svojich možností z bytu vyplatí. Stále verí, že sa v nej ozve svedomie,

stále sa totiž jedná o sídlo jeho firiem. To, že si reálne hľadal prácu, nevie preukázať, lebo určité činnosti
ani nemôže vykonávať, lebo by boli nelegálne a keďže má exekúcie, automaticky, keby sa zamestnal,
by mu zvyšok platu ukradol exekútor. K výške jeho dlhov, ako fyzickej osoby, ako živnostníka a jeho
SRO-čky, sa vyjadril, že sú to dlhy v tisíckach, hlavne, čo sa týka zdravotného poistenia, to je najvyšší
dlh. Výšku dlhov netuší, keďže odmeny exekútorov sa stále zvyšujú. Viaceré z exekúcií sú podľa neho

nezákonné a neoprávnené, aj podľa toho, ako sa štát k nemu chová. Na otázku obhajcu, kedy tieto dlhy
začali vznikať, uviedol, že už v minulosti, ťahá sa to s ním už dlhšie, keďže je odporca platenia daní
a poplatkov. Jeho bývalý zamestnávateľ tvrdil, že má arogantný verbálny prejav. Možno to tak naozaj
aj je. V trvalom pracovnom pomere už 5 rokov nie je a dúfa, že už ani nebude, za podmienok, aké sú
nastavenévtomtoštáte.Naotázkysamosudkyneuviedol,ževýškuzameškanýchalimentovbudevedieť
svedkyňa, štát jej platí náhradné výživné. Doteraz mu nezdokumentovala ani cent, keď jej aj v minulosti

platil. Minimálna mzda ho nezaujíma. Naposledy si podal odpor alebo odvolanie, minimálne rok alebo
rok a pol dozadu, proti poslednému rozhodnutiu o zvýšení výživného, doteraz nemá odpoveď. Svoje
podnikanie má ako hobby. Trest povinnej práce je ochotný a schopný vykonať, ale v blízkosti svojho
bydliska. Povinnosť zaplatiť výživné, uloženú vo veci XXX/X/XXXX, splnil, k tomu nech sa vyjadrí aj
poškodená.

Svedkyňa – poškodená H. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je bývalá manželka obžalovaného.
Sú rozvedení, nemajú žiaden vzťah, nekomunikujú spolu a ani o to nestojí. Zároveň je zákonná
zástupkyňa maloletého D. B.. Obžalovaný neplatí nič, v období podľa obžaloby neuhradil nič, neprispel
ani iným spôsobom, nekúpil deťom ani darčeky. V tomto období od 1.9.2023 bola zamestnaná, stále

je zamestnaná, v tomto období bol jej čistý príjem zhruba 1.000 – 1.100,- Eur a mesačné výdavky
približne 130,- Eur za úver na byt, 150,- Eur bytovému družstvu, 40,- Eur na elektrinu, plyn, okolo 400,-
Eur na stravu a školné, dcére 20,- Eur mesačne na dopravu do školy a 120,- Eur polročne, nakoľko
navštevujesúkromnústrednúškolu.Synovineplatíškolné,alesynmalvtomobdobízdravotnéproblémy,
navštevovali ortopédiu a rehabilitácie, to všetko hradila a kupovala mu pravidelne výživové doplnky kvôli

nohám, kostiam, zhruba za 20,- Eur mesačne. Obe deti sú ešte študentmi denného štúdia, dcéra je
v maturitnom ročníku a syn v prvom ročníku priemyselnej stavebnej školy. Obžalovaný so synom bol
tieto prázdniny asi 2-krát až 3-krát, ozval sa mu po roku, o dcéru sa nezaujíma, nevidel ju asi 2 - 3 roky.
O náhradné výživné požiadala v decembri 2023, poberá ho dodnes. Výživné uplatnila aj u exekútora,
ale ten nič nevymohol. Deti núdzou netrpeli, trvalo nepriaznivé následky u nich nevznikli. Nevie, aký je

k dnešnému dňu dlh na výživnom, keďže odkedy poberá náhradné výživné, to nezrátavala. Byt kupovali
spolunaúver,sčastizabytplatilazosvojichpeňazíušetrenýcheštezaslobodna,ajjejrodičiajejpožičali,
ona im to splácala. S obžalovaným sa dohodli, že bude vyňatý z úveru, ktorý bol viazaný na byt, že
byt pôjde na ňu, keďže už nejaké exekúcie mal. O tých exekúciách nevedela. On veľakrát nepracoval,
ťahala to ona. Na otázky obhajcu uviedla, že splátky hypotekárneho úveru boli platené z exmanželovho

účtu a dlhodobo aj z účtu vedeného na jej meno. Na oboch týchto účtoch boli aj jeho, aj jej peniaze.
Istý čas bola aj na materskej dovolenke, keď sa dozvedela, že neplatil napríklad za elektrinu, tak si
musela požičať a zaplatiť to. Medzi nimi nebola uzavretá žiadna ústna dohoda po predaji bytu, ktorý
spomínal obžalovaný. V byte sa veci v hodnote nad 500,- Eur nenachádzali. Na otázky obžalovaného
ďalej uviedla, že kúpna cena za byt, ktorý predala, bola 113.000,- Eur, z nej vyplatila zvyšok úveru

20.000,- Eur k decembru 2024 v prospech G. a k zvyšku si vzala ďalší úver a kúpila 3-izbový byt, aby
s deťmi mali lepšie podmienky na bývanie, aby mali každý svoju izbu. Teraz platí splátku úveru 306,-
Eur mesačne a bytovému družstvu 200,- Eur mesačne.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne - poškodenej uviedol, že svedkyňa ako jediný korunný svedok klame
pred súdom v jeho neprospech a nevie ani sumu, ktorú jej dlží. Všetko bolo platené z jeho účtu, z jeho

peňazí.

Svedkyňa – poškodená G. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je dcérou obžalovaného. Obžalovaný
na jej výživu od jej plnoletosti doteraz neprispieval v žiadnej forme. Na otázku obhajcu, či utrpela
kvalita jej života v dôsledku konania obžalovaného odpovedala, že jej to platí štát, asi nie. Na otázky

samosudkyne uviedla, že teraz prebieha konanie, v ktorom sa otec odvolal. Ona doteraz žiadny návrh
nepodala. Nemá vedomosť o tom, že by otec podal návrh na zníženie alebo zrušenie výživného. Je
študentkou súkromnej strednej odbornej školy, denného štúdia, v 4. ročníku. Otec k jej rukám, anik rukám matky neplnil vyživovaciu povinnosť, nekontaktoval ju, neprispieval jej ani iným spôsobom.
Núdzou netrpela.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 9.8.2021, právoplatným dňa
1.10.2021, vykonateľným dňa 15.9.2021, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu v tom čase
maloletej G. sumou 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2020 a vo výške 140,- Eur mesačne
s účinnosťou od 1.8.2021 a na maloletého D. vo výške 110,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2020,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Tým sa zmenil rozsudok Okresného

súdu Žilina č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.10.2017 v časti výživného na maloleté deti G. a D..

Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa 16.2.2022, právoplatným dňa
29.3.2022, bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko ako otec maloletých detí G. a D. si svoju
povinnosť platiť výživné na maloleté deti vedome riadne a pravidelne neplnil od mesiaca február 2020 do

rozhodnutia súdu, pričom ku dňu vydania trestného rozkazu, teda k 16.2.2022, zavinil dlh na výživnom
vo výške 3.313,- Eur. Za toto konanie mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Tiež mu bola uložená
povinnosť v skúšobnej dobe podľa jeho schopností zameškané výživné zaplatiť.

Z rodných listov G. B. a maloletého D. B. vyplýva, že ich otcom je obžalovaný A. B..

Zpotvrdeniaonávšteveškolyzodňa28.2.2024vyplýva,žesvedkyňa–poškodenáG.B.bolavškolskom
roku 2023/2024 študentkou G. G. I. M. J. G. N. E., kde absolvovala celodenné – riadne štúdium.

Podľa správy K. J., G. N. O. P. N. E., odbor služieb zamestnanosti zo dňa 24.5.2024 obžalovaný A.
B. od 1.8.2023 ku dňu podania správy nebol poberateľom dávok pomoci v hmotnej núdzi ani štátnych
sociálnych dávok, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledné vyradenie bolo 10.8.2010,
aktivačné práce nevykonával, ku dňu podania správy je SZČO. Naposledy bol zamestnaný v období od
19.10.2022 do 31.12.2022 na dohodu o vykonaní práce s pravidelným príjmom.

Z potvrdenia K. J., G. N. O. P. E. zo dňa 3.4.2024 vyplýva, že obžalovaný ku dňu vydania potvrdenia nie
je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi / členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Podľa správy G. J., J. E., zo dňa 29.5.2024 obžalovaný nie je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia G. J.. Ako zamestnanec je platiteľom poistného, ale poistné na
sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie odvádza zamestnávateľ. G. J., J. E.
potvrdila,žemenovanýkudňuposkytnutiasúčinnostinemáevidovanénedoplatkypoistnéhonasociálne
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a nie je evidovaný v registri zamestnávateľov
ani v registri poistencov ako dobrovoľne poistená osoba vedenom G. J.. V období od 1.8.2023 do

28.5.2024 nebol poberateľom dávok nemocenského a úrazového poistenia, dávky v nezamestnanosti
a dávok garančného poistenia ani dávok dôchodkového poistenia vyplácaných G. J..

Zo správy K. J., G. N. O. P. N. E., odbor služieb zamestnanosti zo dňa 24.5.2024 vyplýva, že poškodená
H. B. je od 11/2023 poberateľkou náhradného výživného za nezaplatené výživné pre oprávnené osoby

G. B. vo výške 140,- Eur mesačne a D. B. vo výške 110,- Eur mesačne.

Podľa správy K. J., G. N. O. P. N. E., odbor služieb zamestnanosti zo dňa 1.2.2024 je poškodená H.
B. zastúpená na žiadostiach pre oprávnených poberateľov náhradného výživného – G. B. a D. B. za
povinného - A. B..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil listinné dôkazy, za účelom preukázania dôvodov
neplatenia výživného:

Z osvedčenia Q. R. J. zo dňa 21.4.2010 vyplýva, že obžalovanému A. B. bolo vydané osvedčenie na

činnosť autorizovaný bezpečnostný technik. Skúšku vykonal dňa 19.4.2010 a aktualizačnú odbornú
prípravu absolvoval 19. – 20.2.2025.Z osvedčenia B. P. F. O. H. H. N. E. zo dňa 11.2.2016 vyplýva, že obžalovaný A. B. spĺňa predpoklady
odbornej spôsobilosti podľa § 11 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších
predpisov a § 35 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej

prevencii v znení neskorších predpisov na výkon činnosti technika požiarnej ochrany. Osvedčenie platí
do 10.2.2021.

Z energetického certifikátu, vyhotoveného za účelom významnej obnovy bytového domu na ulici D.
XXXX/XX-XX N. E. dňa 29.10.2013, vyplýva energetická hospodárnosť budovy – B.

Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.2.2009 vyplýva, že obžalovaný A. B. spolu
s poškodenou H. B. kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva 1-izbový byt č. XX, N. C. XX
na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX zapísaných na LV č. XXXX pre
k.ú. E., za kúpnu cenu 38.173,- Eur. Dohodnutú kúpnu cenu v sume 38.173,- Eur, zníženú o poskytnutú

zálohuvsume1.600,-Eur,t.j.36.513,-Eurmalikupujúciuhradiťpredávajúcimnasledovne:sumu4.613,-
Eur pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti a sumu 31.900,- Eur prostredníctvom banky G. G., O., S. J. C.
z hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu bytu. Predávajúci zároveň podpisom tejto zmluvy potvrdili
prevzatie sumy 1.600,- Eur a sumy 4.613,- Eur v hotovosti. Vklad vlastníckeho práva k predmetnému
bytu do katastra nehnuteľností bol povolený G. B. E. dňa 6.4.2009.

Z daňového dokladu zo dňa 13.1.2016 vyplýva, že dodávateľ D. G. – S., J. J. XX, E. vystavil faktúru
odberateľovi J. G., G., G. G. D. XXXX/XX, E. so splatnosťou 13.1.2016 za dodanie a montáž dverí G.
(na č.l. 241 sa nachádza reklama na bezpečnostné dvere G.) v celkovej sume 600,- Eur, forma úhrady:
hotovosť. Podľa potvrdenky zo dňa 13.1.2016 bola uvedená suma odberateľom uhradená. Tovar bol

objednaný na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 11.1.2016 medzi zmluvným predajcom D. G.
a objednávateľom A. B., obžalovaným.
Obžalovaný predložil kópie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa
1.2.2018 a dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prečiarknutým dátumom
14.2.2018, obe nepodpísané, podľa ktorých sa mali s bývalou manželkou H. B. dohodnúť na vyporiadaní

ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosť – jednoizbový byt č. XX, N. C.
XX, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na ulici D. XXXX/XX N. E., na parc. KN č. XXXX, zapísaný
na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v k.ú. E., správa katastra E., ďalej podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX na pozemku parcela C č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1199 m2 nadobúda bývalá manželka, ktorá zároveň preberá

a splatí záväzok zo zmluvy o hypotekárnom úvere poskytnutý G. G., O. v sume 31.900,- Eur, viažuci sa
na vyššie uvedenú nehnuteľnosť, pričom zostatok hypotekárneho úveru ku dňu 14.2.2018 je 28.367,90
Eur. Hnuteľné veci si účastníci dohody už navzájom vyporiadali, preto nie sú predmetom tejto dohody
a ani jeden z účastníkov si už nebude nárokovať na žiadne z nich.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov S. N. G. P. zo dňa 29.6.2024 i T. U. G. V. O. J. zo dňa
20.10.2025 obžalovaný spáchal jeden priestupok podľa § 22 zákona č. 372/1990, a to dňa 5.1.2023, za
čo mu bola S. J. C. uložená bloková pokuta vo výške 20 €.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 29.6.2024 i zo dňa 20.10.2025 vyplýva jeden

záznam. Vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. XXX/X/XXXX bol trestným rozkazom zo dňa 16.2.2022,
právoplatným dňa 29.3.2022, odsúdený pre prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
na trest odňatia slobody podmienečne na 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov do
30.3.2024. Bola mu uložená i povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť podľa svojich schopností zameškané
výživné.

Podľa správ S. C. zo dňa 24.10.2024 a zo dňa 17.9.2025 obžalovaný A. B. nemá v evidencii obyvateľov
mesta C. evidovaný trvalý ani prechodný pobyt. Od 7.8.2009 má evidovaný trvalý pobyt na adrese
D. XXXX/XX, XXX XX E.. Dňa 5.1.2023 sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 – priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu bola S. J. C. uložená bloková pokuta 20,- Eur.

Podľa správy S. E. zo dňa 25.10.2024 obžalovaný A. B. nebol prejednávaný podľa im dostupnej
evidencie S. E. – S. J. E. za priestupky. Je rozvedený, prihlásený k trvalému pobytu na adrese D. XXXX/XX, E., spolu s dcérou G. B. a synom D. B.. Zo správy S. E. zo dňa 19.9.2025 vyplýva, že dcéra G. a syn
D. už majú evidovaný trvalý pobyt na adrese A. XXXX/XX, E..

Zo správ I. J. E. zo dňa 27.10.2024 a zo dňa 21.9.2025 mal súd zistené, že obžalovaný A. B. má v období
po 1/2022 dva záznamy v trestnom protokole: pod I./H., ktorá vec bola dňa 16.1.2024 ukončená pred
vznesením obvinenia – odovzdanie veci inému ÚV /§ 207 ods. 1 TZ/ a pod I./X-XXX-XX-XXXX, kde mu
bolo dňa 28.2.2024 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 TP, dňa 10.7.2024 bola vec ukončená po
vznesení obvinenia podľa § 209 ods. 1 TP návrhom na podanie obžaloby /§207 ods. 1, ods. 3 písm. c)

TZ/. V centrálnej evidencii priestupkov evidujú v období 1/2022 doposiaľ jeden priestupok podľa § 22
zákona č. 382/1990 Zb. Lustráciou v evidencii obyvateľov bolo zistené, že menovaný nemá zmenenú
adresu trvalého pobytu.

- - - - -

Prokurátorka podala na obžalovaného obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Na hlavnom
pojednávaní dňa 27.10.2025 navrhla zmenu právnej kvalifikácie skutku, s poukazom na zmenu obdobia
neplnenia vyživovacej povinnosti, nakoľko od 1.9.2023 ku dňu hlavného pojednávania uplynuli viac ako
dva roky. Navrhla zmenu z prečinu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na prečin podľa

§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) a c) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný si zavinene neplnil vyživovaciu
povinnosť po dlhší čas. Uvedené však nemalo vplyv na výšku trestnej sadzby. Zároveň konkretizovala
výšku nezaplateného výživného ku dňu hlavného pojednávania, teda k 27.10.2025, ktoré predstavuje
6.500,- Eur.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, súd vykonal dokazovanie nielen vo
vzťahu k trestu, ale aj vo vzťahu k vine. Ustálil, že skutkový stav veci bol objasnený náležite, že orgánmi
činnými v trestnom konaní (vyšetrovateľom už v prípravnom konaní a prokurátorom v konaní pred
súdom) boli starostlivo objasnené okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj v jeho prospech.
Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu. Po skutkovej stránke mal vykonaným
dokazovaním za nepochybne preukázané, že obžalovaný ako otec detí G. B. a D. B., zverených
do starostlivosti a výchovy ich matke H. B., si úmyselne, riadne a včas neplnil zákonnú vyživovaciu
povinnosť uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 9.8.2021,
právoplatným dňa 1.10.2021 a vykonateľným dňa 15.9.2021, na základe ktorého mal prispievať na

výživu dcéry G. B. vo výške 140,- Eur mesačne a na výživu syna D. B. vo výške 110,- Eur mesačne,
k rukám ich matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím na výživnom na dcéru G. B. a syna D. B. za
obdobie od 1.9.2023 do 27.10.2025 mal uhradiť výživné spolu v sume 6.500,- Eur, ktoré neuhradil ani
len čiastočne, čím na výživnom za uvedené obdobie spôsobil dlh spolu v sume 6.500,- Eur.

Obžalovaný sám priznal, že si v rozhodnom období uvedenom v skutkovej vete obžaloby svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom G. B. a mal. D. B. neplnil, hoci o tejto povinnosti vedel,
pričom dôvodil, že mu to nedovoľovala jeho nepriaznivá finančná situácia. Obžalovaný je zo spáchania
skutku usvedčovaný tiež výpoveďou svedkyne poškodenej H. B. a svedkyne poškodenej G. B., ako aj
zabezpečenými listinnými dôkazmi. Z dôkazov je zrejmé, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť

neplnil tak, ako mal, počas sledovaného obdobia nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberal dávky v hmotnej núdzi, mal aktívnu živnosť a bol jediným spoločníkom a konateľom v
spoločnosti s ručením obmedzeným. Obhajobu obžalovaného, že svoju vyživovaciu povinnosť voči
svojim deťom neplnil z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie, súd považuje za nepresvedčivú,
účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný nevysvetlil, z akých dôvodov si naďalej

ponechal aktívnu živnosť a spoločnosť, aj napriek tomu, že z nich podľa vlastného vyjadrenia nemá
žiaden príjem a ktoré ho pritom obmedzujú v hľadaní si inej práce. Napokon uviedol, že tieto má ako
hobby,ktorépredsaniečostojí.Ajnapriektomu,žeproklamoval,žesivsledovanomobdobíhľadalprácu,
toto svoje vyjadrenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Nemal žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by
mu bránili vykonávať akýkoľvek druh práce. Vyhlásil, že nemá záujem zamestnať sa v tomto štáte,

že minimálna mzda, ktorú by mal v zamestnaní garantovanú, ho nezaujíma. Ak bol obžalovaný v tak
nepriaznivej finančnej situácii, akú popisoval, nie je zrejmé, prečo sa ju nesnažil riešiť, napríklad hoci aj
zrušením alebo aspoň prerušením živnosti, či zrušením svojej spoločnosti, zaevidovaním sa v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, požiadaním o dávky v hmotnej núdzi, podaním žiadosti o vyhlásenieosobného bankrotu, či napadnutím vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde
a pod., keď o svojej vyživovacej povinnosti po celý čas vedel. Obžalovaný neuviedol žiaden presvedčivý
dôvod. Dôkazy, ktoré predložil, súd nepovažoval za relevantné. Pokiaľ tvrdil, že rozhodnutím súdu

určené výživné nebol schopný plniť, žiada sa tiež uviesť, že nepodal návrh na jeho zníženie, kde by
v konaní o jeho návrhu boli jeho pomery skúmané. Sám sa vzdal týchto práv, či možností, dôvodiac
nedôverou v orgány činné v trestnom konaní, súdy a pod. Podľa názoru súdu, aj keď tvrdil, že nemá
žiaden príjem a žiaden majetok okrem starého auta, zablokovaného exekútorom, je nepochybné, že
nejaký príjem mať musel, len ho z obavy privodenia si problémov (ako to sám uviedol) nepriznal.

Obžalovaný predsa musí nejakým spôsobom svoje základné životné potreby uspokojovať. Zároveň má
súd za to, že obdobie, počas ktorého obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, bolo dostatočne
dlhé na to, aby si usporiadal svoje osobné a majetkové pomery tak, aby si mohol svoju vyživovaciu
povinnosť plniť. Obžalovaný však počas celého žalovaného obdobia v tomto smere nepreukázal
absolútne žiadnu snahu. K zamestnaniu sa sa stavia negatívne, bez záujmu, zo situácie, pokiaľ je
ozaj tak nepriaznivou, ako tvrdí, viní všetkých navôkol. Pokiaľ má s bývalou manželkou neusporiadané

majetkovévzťahy,ničmuvichusporiadanídoteraznebránilo.Oprávnenéosobyzvyživovacejpovinnosti
nemôžu znášať negatívne následky jeho neusporiadaných majetkových či iných vzťahov. Bez ohľadu
na jeho možnosti a schopnosti, ktoré sa na hlavnom pojednávaní v uvedenej veci snažil preukazovať,
bol povinným zo zákona plniť aspoň minimálne výživné, ktoré je osoba povinná z vyživovacej povinnosti
povinná plniť bez ohľadu na to, aké má možnosti alebo schopnosti, čo v danom prípade tiež nerobil.

Vyživovaciu povinnosť neplnil dokonca aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Žilina
sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa 16.2.2022, právoplatným dňa 29.3.2022, bol za rovnaký prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona odsúdený k podmienečnému
trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
24 mesiacov. Svedkyne poškodené pred vyhlásením rozsudku zhodne potvrdili, že obžalovaný si

vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, v rozhodnom období neuhradil na výživné nič. V období, kedy
obžalovaný výživné neplatil, poberali náhradné výživné.

Obžalovaný si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti, napriek tomu sa správal nezodpovedne,
neprejavil úprimne žiadne úsilie o zlepšenie ním deklarovanej nepriaznivej životnej situácie, prácu

si nehľadal, nemal vôbec záujem zamestnať sa, čím znemožnil plnenie svojej povinnosti zo štátom
garantovanej minimálnej mzdy, ktorá sa v rozhodnom období pohybovala od 700 € do 816 €. Tá ho
dokonca nezaujímala. Zo strany obžalovaného teda nebol preukázaný jeho aktívny prístup k hľadaniu
si zamestnania a tým aj k zabezpečeniu pravidelného zdroja príjmu, z ktorého by mohol uspokojovať
potreby svoje a aj výživné na svoje deti. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil po dlhší čas, a to

aj napriek tomu, že už v predchádzajúcich 24 mesiacoch bol za takýto trestný čin odsúdený, a to vo veci
Okresného súdu Žilina, sp. zn. XXX/X/XXXX.

Obžalovaný po právnej stránke svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b), písm. c) Trestného zákona, nakoľko najmenej dva

mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin
odsúdený. Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, ktorý vyplýva zo zákona o rodine, preto
ide o zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú

osobu v naturálnej forme, t. z. vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie,
starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a podobne. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav,
keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný
rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občiansko-právnom konaní, vrátane rozsahu
výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto

môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd. Rovnako
súd musí nezávisle od takého rozhodnutia riešiť otázku, či vyživovacia povinnosť nezanikla v dôsledku
toho, že oprávnená osoba je schopná sa sama živiť. V danom prípade deti obžalovaného mal. D.
B. a G. B. sú ešte študentmi denného štúdia, dcéra je v maturitnom ročníku a syn v prvom ročníku
priemyselnej stavebnej školy, sú teda odkázaní výživou na obžalovaného, a preto vyživovacia povinnosť

obžalovaného k deťom nezanikla, ku dňu rozhodovania súdu trvá. Páchateľom tohto trestného činu
môžebyťlenosoba,ktorámápovinnosťvyživovaťalebozaopatrovaťinéhoapredmetomútokujeosoba,
voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ak páchateľ neplní svoju vyživovaciu povinnosť
vo vzťahu k viacerým deťom, súd posúdi, či ide o jeden alebo viac trestných činov spáchaných v reálnomsúbehu, rozhodujúci je počet výchovných prostredí, v ktorých detí žijú. Vzhľadom na to, že obe deti žijú v
jednej domácnosti, ide o jeden trestný čin. Neplnením povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného sa
rozumie iba zavinené neplatenie výživného alebo neposkytovanie zodpovedajúceho plnenia v naturálnej

forme. Z hľadiska subjektívnej stránky zavinenie vyjadrené vo forme „čo aj z nedbanlivosti“ (ods. 1)
pripúšťa zavinenie nielen úmyselné, ale aj z nedbanlivosti. Zo subjektívnej stránky sa v odseku 2
vyžaduje úmyselné zavinenie. Obžalovaný sa predmetného skutku dopustil úmyselne, nakoľko chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaný spáchal predmetný trestný čin závažnejším spôsobom konania, s poukazom na § 138 písm.

b) Trestného zákona, nakoľko ho páchal po dlhší čas. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého
dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu, pričom zo strany obžalovaného nešlo o jednorazovú
trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho trvania. Obžalovaný udržiaval protiprávny stav po dobu
niekoľkých rokov, zároveň sa predmetného trestného činu dopustil aj napriek tomu, že už bol odsúdený
v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký istý čin, a to s poukazom na ustanovenie § 128 ods. 6
Trestného zákona. Súd mal preto preukázané všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona a uznal
obžalovaného za vinného z tohto prečinu. Súd presvedčila obžaloba v záverečnej reči, preto si väčšinu
obžalobných argumentov osvojil. Obranu obžalovaného v tomto konaní vyhodnotil ako účelovú, v snahe
vyhnúťsatrestnejzodpovednosti.Obžalovanýpočasceléhožalovanéhoobdobianepreukázalabsolútne
žiadnu snahu usporiadať si svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery tak, aby si mohol plniť svoju

vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o vine obžalovaného, pristúpil k uloženiu trestu. Pri ukladaní
trestu postupoval podľa zákonných ustanovení § 31 a nasl., najmä § 34 Trestného zákona, upravujúceho
zásady ukladania trestov, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Má postihovať iba páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob
spáchaniatrestnéhočinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce,poľahčujúceokolnosti,osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestná sadzba trestu odňatia slobody za obžalovaným spáchaný prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) a c) Trestného zákona predstavuje jeden rok až päť rokov. Súd
u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce, či priťažujúce okolnosti. Pokiaľ by súd ukladal ako druh

trestu trest odňatia slobody, ukladal by ho teda v tejto trestnej sadzbe. Nakoľko šlo v danom prípade
o spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci XXX/
X/XXXX, prichádzal by do úvahy trest odňatia slobody nepodmienečný (aký súd uložil už v trestnom
rozkaze). Aj napriek postoju obžalovaného, ktorý súd hodnotil negatívne, pri zohľadnení vyjadrenia
poškodených,ženaichstranenedošlovdôsledkukonaniaobžalovanéhokstavunúdze,prirozhodovaní

o treste prihliadol aj na záverečnú reč prokurátorky, ktorá v závere pripustila i uloženie alternatívneho
druhutrestu,atotrestupovinnejprácevovýmere200hodín.Nepodmienečnýtrestbypodľanázorusúdu
mohol mať negatívnejší dopad na deti obžalovaného. Obžalovanému tak je daná ešte šanca svoj postoj
zmeniť a prejaviť snahu byť zodpovedným rodičom. Súd verí, že účel trestu, tak v oblasti generálnej, ako
aj individuálnej prevencie, môže byť v prejednávanej veci dosiahnutý aj uložením trestu povinnej práce,

s ktorým obžalovaný súhlasil. Ten obžalovanému zároveň umožní, aby sa vrátil do riadneho pracovného
života a postupne dlžné výživné uhradil. Zároveň ho upozorňuje o jeho trvajúcej povinnosti plniť súdom
určené bežné výživné aj naďalej.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2).

Príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2).

Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1).

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.