Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123268148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123268148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, Slovenská
republika, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX
D., obaja žalovaní zastúpení: Centrum správnej pomoci Košice, so sídlom Tomášikova 147/3, 040 01
Košice-Sever, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 4 482,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/

a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Csp/119/2024-240 zo dňa 04. júla 2025 ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o čiastočnom vyhovení žalobe m e n í tak, že žalobu vo
zvyšnej časti - v sume 4 482,48 eur z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 4 482,48 eur, zmluvného úroku

830,74 eur a úroku z omeškania vo výške 60,02 eur a vo výške 5% ročne zo sumy 4 388,58 eur od
13.09.2022 do zaplatenia.

2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4 482,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok); vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (II. výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 01.08.2016 uzavrela F. B. G., H. so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
03/4014/16SU (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 7
029,- eur na refinancovanie starých úverov, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 94 mesačných splátkach
po 98,12 eur (posledná vo výške 97,70 eur) splatných k 25. dňu v mesiaci s termínom splatnosti prvej

splátky 25.10.2016 a splatnosťou úveru dňa 25.07.2024. V zmluve o úvere si zmluvné strany dohodli
poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 5,91 eur mesačne. Výška úrokovej sadzby bola
určená na 5,50% ročne, RPMN 7,72%, výška priemernej hodnoty RPMN 9,59% a celková čiastka, ktorúmali žalovaní zaplatiť bola 9 293,74 eur s odplatou 6,51% ročne. v zmluve o úvere bolo dohodnuté
postupné čerpanie úveru v lehote do 23.09.2016, resp. najneskôr do 25.01.2018.

5. Pred uzavretím zmluvy o úvere F. B. G., H. ako veriteľ skúmala schopnosť žalovaných spotrebiteľov
splácať spotrebiteľský úver nasledovne:

6. Existujúce záväzky žalovaných overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že
spotrebitelia mali v čase podania žiadosti o úver úvery, ktoré splácali v mesačných splátkach v celkovej

výške 512,70 eur. Keďže novoposkytnutým úverom došlo k vyplateniu jedného z týchto úverov – úveru
veriteľa E. B., H., ktorý bol splácaný v mesačnou splátkou 133 eur, na túto mesačnú splátku veriteľ
pri posudzovaní bonity neprihliadal. Počítal teda s mesačným úverovým zaťažením spolu vo výške
294 eur (správne 379,70 eur - poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný 1/ v žiadosti o úver deklaroval
zamestnanie na dobu neurčitú ako pekár (vedúci zmeny). Jeho čistý príjem zo zamestnania uviedol
vo výške 520 eur mesačne. Taktiež uviedol ostatné mesačné príjmy vo výške 740 eur. Spoludlžník,

t.j. žalovaná 2/ deklarovala zamestnanie na dobu určitú ako pekár (robotník), pri čistom mesačnom
príjme 320 eur. Veriteľ pri posudzovaní žiadostí akceptoval príjem vo výške 1 580 eur. Pri nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb bral do úvahy paušálnu sumu spolu vo výške 486,46 eur (2 x
životné minimum po 198,09 eur ohľadne dlžníkov a životné minimum na maloletú osobu vo výške 90,42
eur), nakoľko žiadatelia o úver uviedli rodinný stav ženatý/vydatá a že majú jedno vyživované dieťa. Mal

za to, že veriteľ nie je povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napr. faktúrami
za telefón, bývanie a podobne), a to jednak z dôvodu zachovania transparentnosti, pretože inak by
žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak
z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Preto podľa žalobcu uplatňovanie paušálnych
výdavkov vo výške životného minima v rámci overovania platobnej kapacity spĺňa predpoklad postupu

s odbornou starostlivosťou. Disponibilný zostatok tak činil 799,54 eur (príjem 1 580 eur - existujúce
záväzky 294 eur - paušálna suma výdavkov 486,46 eur), teda prevyšoval splátku schvaľovaného úveru.
Splátka refinancovaného úveru bola vyššia ako splátka schvaľovaného úveru, preto veriteľ vychádzal
z predpokladu, že ak žalovaný bol schopný splácať úver s vyššou splátkou, bude schopný splácať aj
nový úver s nižšou splátkou. V danom prípade bolo teda účelom poskytnutia spotrebiteľského úveru

zníženie finančného zaťaženia žalovaného. Podľa názoru žalobcu vzhľadom na účel úveru, ktorým bolo
refinancovanie starého úveru sa na vec aplikuje ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ktorý vylučuje aplikáciu ust. § 7 ods. 1 daného zákona.

7. Zo stanoviska Národnej banky Slovenska, odbor ochrany finančného spotrebiteľa vyžiadaného

súdom prvej inštancie vyplýva, že kontrolný prepočet hodnoty RPMN činí 7,75%. K otázke správnosti
postupu veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľov sa Národná banka Slovenska odmietla vyjadriť so
zdôvodnením, že nemá k dispozícii kompletnú dokumentáciu a ďalšie informácie potrebné na to, aby
mohla hodnoverne overiť a posúdiť postup veriteľa pri posúdení bonity spotrebiteľa podľa § 7 zákona
o spotrebiteľských úveroch. V dokumentácii absentujú údaje podľa § 7 ods. 1, 15, 16 a 17 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená pred nadobudnutím účinnosti
opatrenia NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, t.j. pred 01.01.2018, nie je možné posúdiť a vyhodnotiť bonitu v súlade
s týmto opatrením NBS. NBS skonštatovala, že nie je oboznámená so skutkovým stavom prípadu
a okolnosťami, za ktorý bola zmluva uzatvorená, stanovisko preto nemusí byť platné v prípade, ak

by akékoľvek dokumenty súvisiace so spotrebiteľským úverom nepredložené v rámci žiadosti (napr.
obchodné podmienky, cenník F. B. a pod.) obsahovali informácie o nákladoch predmetného úveru,
prípadne o postupoch veriteľa, ktoré by mali vplyv na výšku RPMN.

8. Žalovaní úver riadne a včas nesplácali, poslednú platbu vykonali 04.06.2020. Preto právny nástupca

zaniknutej F. B. G., H. – I. F. B., H. (ďalej aj „banka“) pristúpila k vyhláseniu predčasne splatnosti
úveru ku 10.06.2021. K danému dňu podľa banky tvorila nezaplatená istina úveru sumu 4 388,58 eur,
(zmluvné) úroky 435,24 eur, úroky z omeškania 8,23 eur a poplatky 87,64 eur. V spore žalobca tvrdil,
že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.02.2021.

9. V rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný
na podanie žaloby zo spotrebiteľskej zmluvy na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z postupcu I.
F. B., H. na postupníka - žalobcu.10.Súdprvejinštanciemalvšakzato,žežalobajevčastižalovanéhopríslušenstvanedôvodnázdôvodu
nedostatočného skúmania bonity žalovaných. Žalobca sa podľa neho nedostatočne zaoberal bonitou,
nakoľko neskúmal výdavky žalovaných, ani ich príjmy, uspokojil sa s tým, čo uviedli. Podľa názoru súdu

prvej inštancie aj pri refinančnom úvere sa aplikuje § 7 a opatrenie Národnej banky Slovenska ohľadne
skúmania bonity s odbornou starostlivosťou.

11. Súd prvej inštancie ďalej považoval výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru za neurčitú,
nakoľko v nej nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre ktorú jednorazovo a predčasne chce veriteľ

zosplatniť celý dlh. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/197/2022, 2Cdo/149/2021, 5Cdo/2/2024, 5Cdo/224/2021 a 6Cdo/15/2023. Súd prvej
inštancie z úradnej povinnosti skúmal premlčanie pohľadávky, pričom mal za to, že táto nie je premlčaná,
nakoľko posledná splátka bola na úver uhradená dňa 04.06.2020, žaloba bola podaná na súd dňa
15.03.2023, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

12. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že RPMN v zmluve o úvere nie je uvedená správne vzhľadom na
stanovisko Národnej banky Slovenska, podľa ktorého na získanie zľavy z úrokovej sadzby bolo potrebné
aj zriadenie bežného účtu v banke a do RPMN nebola započítaná výška poplatku za tento bežný účet. V
zmluve taktiež nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN. Výška RPMN bola podľa súdu
prvej inštancie nejasná, úroky sa mali pripočítavať, keďže čerpanie úveru nebolo okamžité.

13. Vzhľadom na nesprávne uvedenú RPMN v zmluve o úvere a neskúmanie bonity klientov súd prvej
inštancie považoval úver za bezúročný, preto žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške
830,74 eur, úroku z omeškania vo výške 60,02 eur a vo výške 5% ročne zo sumy 4 388,58 eur od
13.09.2022 do zaplatenia zamietol a priznal žalobcovi voči žalovaným len istinu vo výške 4 482,48 eur.

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

15. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe a proti závislému III.

výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania podali prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

16. Žalovaní 1/ a 2/ považovali odvolaním napadnutý rozsudok za nejasný, nezrozumiteľný,

nepreskúmateľný, vykazujúci znaky arbitrárnosti. Súd prvej inštancie sa podľa nich nedostatočne
vysporiadal so skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, resp. jeho rozhodnutie je v tejto otázke
protirečivé, nejasné, nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie totiž prijal závery, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy nedostatočne skúmal bonitu žalovaných, porušil povinnosť stanovenú v § 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou;

veriteľ vo výzve pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru neuviedol konkrétnu splátku, pre ktorú
chce predčasne zosplatniť celý dlh, preto je táto výzva neurčitá; RPMN v zmluve o úvere nie je správne
uvedená, nie sú v nej uvedené ani predpoklady použité pre výpočet RPMN, preto sa úver považuje za
bezúročný.Napriektýmtozáveromustálil,žežalobcamáaktívnuvecnúlegitimáciuvsporeanemánárok
len na príslušenstvo pohľadávky z úveru. Ak však súd prvej inštancie posúdil výzvu pred vyhlásením

mimoriadnej splatnosti úveru ako neurčitú, s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nemohol veriteľ platne zosplatniť úver a pohľadávka, ktorá nebola v čase
postúpenia splatná, s poukazom na ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohla byť
platne postúpená z banky na žalobcu. Predpokladom platného postúpenia v zmysle daného ustanovenia
je postúpenie len takej pohľadávky, ktorá je po konečnom termíne splatnosti, alebo ktorá sa stala

splatnou pred termínom konečnej splatnosti. V tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie žalovaní
poukázali najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018
zverejnené v Zbierke stanovísk NS rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, ako aj na rozhodnutie č. R
4/2021. Keďže konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 25.07.2024 a k postúpeniu pohľadávky malodôjsť dňa 12.09.2022, teda pred termínom konečnej splatnosti úveru, nedošlo k splneniu podmienky
podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Pre rozpor s týmito zákonnými ustanoveniami je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným

právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Preto žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný v tomto
spore. Poukázali na článok 2 Civilného sporového poriadku pojednávajúci o princípe právnej istoty a
judikatúruÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvzťahujúcusaktomutoprincípu.Nazákladeuvedeného
mali žalovaní za to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s procesnými požiadavkami spravodlivosti.

17. Porušenie práva na spravodlivý proces videli žalovaní v tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie
vzniesli námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, pričom súd prvej inštancie
sa s touto námietkou žalovaných absolútne nevysporiadal. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu namietali
okrem neplatného postúpenia pohľadávky aj z dôvodu nemožnosti vyvolať predčasnú splatnosť úveru
veriteľom pre nedostatočné skúmanie bonity žalovaných, na čo súd prvej inštancie taktiež nereagoval.
Pretozastávalinázor,ženapadnutýrozsudokneobsahuježiadneodôvodnenie,prečosúdprvejinštancie

napriek vyjadreniu žalovaných usúdil, že žalobca v spore je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby. Súd prvej inštancie taktiež nevysvetlil, z akého dôvodu priznal žalobcovi nárok vo výške 4 482,48
eur, t.j. vo výške kvázi istiny napriek tomu, že ide o kapitalizovanú istinu, hoci konštatoval, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj keby mal žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v spore, mohol
by mať nárok len na zaplatenie rozdielu medzi požičanou sumou a sumou zaplatenou žalovanými na

úver, čo v žiadnom prípade nemôže byť prisúdená suma.

18. Žalovaní uzavreli, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy,
ktoré boli v konaní predložené a nevyvodil správne závery pre svoje rozhodnutie.

19. Žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby žalobu žalobcu
(aj vo zvyšnom rozsahu) zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako

vecne správneho, plne sa s ním stotožnil. Mal za to, že k žalovaným namietaným skutočnostiam sa už
v priebehu súdneho konania vyjadril a na týchto vyjadreniach trvá.

21. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných 1/ a 2/
podľa § 34 ods. 1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, ktoré
vady nezistil, dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho
zrušenie.

23. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces
tým, že nedal žiadnu odpoveď na ich námietku ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

z dôvodu nemožnosti vyvolať predčasnú splatnosť úveru bankou pre nedostatočné skúmanie bonity
žalovaných vznesenú už v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v prvoinštančnom konaní
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skutočne vôbec
neodôvodnil svoj právny záver uvedený v bode 89, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby. Uviedol síce, že to vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere a zmluvy o postúpení pohľadávky z

banky na žalobcu, avšak vôbec sa nevenoval otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, splnenia
zákonných predpokladov vyžadovaných ustanoveniami § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na ním prijatý záver o neplatnom zosplatnení
pohľadávky z úveru pre neurčitosť výzvy pred zosplatnením a pre porušenie povinnosti veriteľa skúmať
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľov splácať úver. Napriek uvedenému však odvolací

súd nepristúpil k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 389 ods. 1
písm. b) CSP, nakoľko je názoru, že tento nedostatok možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom
postupom podľa § 387 ods. 3 CSP, t.j. daním odpovede namiesto súdu prvej inštancie na argumentáciužalovaných vznesenú v konaní pred súdom prvej inštancie a na ich odvolaciu argumentáciu uplatnenú
v odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

24. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom do 29.02.2024 (t.j.
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov; § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok
zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. (20 ods. 6 a 8 zákona č. 90/2016 Z.z.).

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.05.2024 (t.j. v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaných podporeným ustálenou súdnou praxou najvyššej súdnej
autority – NS SR, že ust. § 92 ods. 8 s odkazom na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
neumožňuje platné postúpenie pohľadávky banky, ktorá nie je po termíne konečnej splatnosti ani nebola
(platne) vyhlásená za predčasne splatnú pred týmto termínom na tretiu osobu. Zákonné podmienky
pre postúpenie pohľadávky pritom musia byť splnené v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.

Ak teda súd prvej inštancie prijal záver o neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky pre
neurčitosť výzvy pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ a pohľadávka v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky nebola ani po termíne konečnej splatnosti úveru, zmluva o postúpení pohľadávky
z banky na žalobcu je neplatná. Na podporu záveru, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre omeškanie
so zaplatením ktorej veriteľ uplatnil právo na vyhlásenie úveru za predčasne splatný, najneskôr vo

vyhlásení úveru za predčasne splatný má za následok neplatné zosplatnenie úveru odvolací súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.02.2025,
zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 34/2025, ktorého prvá časť
právnej vety znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch

lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).“ Súd prvej inštancie zároveň v napadnutom rozsudku prijal záver, že veriteľ
si pred uzavretím zmluvy o úvere nesplnil povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou schopnostiam
žalovaných spotrebiteľov splácať úver. Následkom nesplnenia tejto povinnosti je v zmysle § 11 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch strata oprávnenia veriteľa vyhlásiť úver za predčasne splatný. Aj z
tohto dôvodu teda banka nemohla platne zosplatniť úver a v nadväznosti na už spomínané podmienky
uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch platne postúpiť pohľadávku s príslušenstvom na žalobcu. Preto sa žalobca nestal nositeľom
hmotného práva - nie je veriteľom pohľadávky, ktorú si žalobou v tomto konaní uplatnil, a preto mu

nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore. Vzhľadom na uvedené je žaloba nedôvodná aj v časti,
v ktorej jej súd prvej inštancie vyhovel, t.j. v sume 4 482,48 eur, preto ju odvolací súd v tejto zvyšnej
časti zamietol.

27. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku

výslovne necitoval ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ, z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé že
sa podmienkami pre zosplatnenie úveru v týchto ustanoveniach uvedenými zaoberal keď posudzoval
platnosť výzvy pred so splatením úveru, t.j. výzvy podľa § 53 ods. 9 o z. O tom, že v konaní tieto
ustanovenia aplikoval svedčí aj zápisnica o pojednávaní zo dňa 07.02.2025, v ktorej súd uviedol, žemusí preskúmavať podľa § 53 ods. 9, § 565 OZ, či sú splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú citované ani ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd napriek tomu nevyzval strany

sporu v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu týchto ustanovení, aj keď má za to, že
sa na vec vzťahujú, sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, nakoľko žalovaní najneskôr v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie založili svoju právnu argumentáciu na týchto ustanoveniach, odvolanie
žalovaných bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené na vyjadrenie dňa 29.07.2025
(doručenka na č. l. 269 spisu), mal teda možnosť sa s odvolacou argumentáciou žalovaných oboznámiť

a vyjadriť sa k nej. V takom prípade výzva podľa § 382 CSP nie je potrebná. Odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/1/2019 zo dňa 26. februára 2019,
48/2020,ktoréhoprváčasťprávnejvetyznie:„Nejdeopostupodvolaciehosúduvrozporesustanovením
§ 382 Civilného sporového poriadku, ak bez výzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné
ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované
v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom

kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd
použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho
aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň druhá strana mala procesnú
možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť.“ V bodoch 12.3 a 14. 1 odôvodnenia daného rozhodnutia Najvyšší
súd Slovenskej republiky upresňuje: „O prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, ak odvolací súd nepostupoval

v zmysle ustanovenia § 382 C. s. p., a zároveň pri svojom rozhodovaní použil ako rozhodujúce zákonné
ustanovenie, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo použité, a ktorého aplikácie sa v priebehu
sporu strany nedomáhali, a to ani v priebehu odvolacieho konania (k tomu viď aj 3Obdo/23/2017)...
Rovnako nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak pri svojom
rozhodovaní použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie,

ak sa aplikácie tohto ustanovenia domáhala niektorá zo strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného
konania, alebo v odvolacom konaní, a druhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k tomu vyjadriť.“

28. Vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore je bez právneho
významu pre výsledok tohto sporu zaoberať sa odvolacou argumentáciou žalovaných že súdom prvej

inštancie priznaná suma 4 482,48 eur nie je istinou poskytnutého úveru, ale kapitalizovanou istinou.
Žalobca totiž v dôsledku absencie jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore nemá nárok ani na istinu
úveru.

29. Odvolací súd napokon k veci samej konštatuje, že v odvolaní žalovaných nevzhliadol žalovanými

uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaní v podanom odvolaní nevymedzili konkrétne
okolnosti, v ktorých majú tieto odvolacie dôvody spočívať, t. j. v čom spočíva iná vada konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ani ktoré skutkové zistenia súdu

prvej inštancie sú nesprávne. Všetky námietky žalovaných uvedené v odvolaní možno subsumovať
pod odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Žalovaní tým, že v
lehote na podanie odvolania nekonkretizovali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP,
vlastne ich neuviedli. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k CSP: „Odvolanie musí byť
niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne

citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení
(vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, s. 1237). Taktiež v zmysle uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 iba uvedenie
všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní

rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov.

30. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a §

255 ods. 1 CSP o nároku strán sporu na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho), pretože
zmenil prvoinštančné rozhodnutie (§ 396 ods. 2 CSP). Keďže žalovaní mali v konaní plný úspech, v
zmysle § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť im spoločne a nerozdielne
trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatnýmuznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie
náhrady trov konania od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).